Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200499
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7218200499.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobkyne: A. B. B. C. D., nar.
X.XX.XXXX, bytom Tr. E. XXX/X, F., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2,
Bratislava, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 1.398,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20. septembra 2021, č.k. 13C/5/2018-218

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (aktuálne Mestský súd Košice; ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj
súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.398,20 Eur s odôvodnením, že zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 27.3.2012, je bezúročná a bez poplatkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, podľa ktorého strany sporu uzatvorili dňa

27.3.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len
zmluva), na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver vo výške 3.000 Eur,
ktorý sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach, vrátane poistného vo výške 110,25 Eur (z toho
mesačná splátka poistného 2,43 Eur) až do celkovej výšky úveru 4.049,26 Eur. Celkové náklady činili
sumu 1.049,26 Eur, výška úrokovej sadzby 17,90% ročne, RPMN 23,18%, priemerná RPMN 21,06%,
dátum prvej splátky 18.4.2012 a dátum poslednej splátky (termín konečnej splatnosti) 18.3.2015, lehota
splatnosti úveru 36 mesiacov. V deň podpísania zmluvy žalobkyňa podpísala štandardné informácie

o spotrebiteľskom úvere a informáciu finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, na
základe žiadosti žalobkyne, ktorá požiadala zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti,
trvalej invalidity, práceneschopnosti, na základe zvoleného druhu poistenia základný balík, ktorý si
vybrala v rámci európskeho štandardizovaného informačného formulára pre Flexipôžičku bezúčelovú.
Žalobkyňa úver uhradila v celkovej výške 4.398,20 Eur. Po odcitovaní § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 53 ods. 1, ods. 5 OZ, § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b), g), § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení

účinnom k 27.3.2012 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) konštatoval, že medzi žalovaným a žalobkyňou
vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pričom
súčasne išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Najpodstatnejšou
námietkou zo strany žalobkyne bolo posúdenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) a písm.j) zákona č. 129/2010 Z.z., či sú dané alebo pre ich absenciu je zmluva bezúročná a bez poplatkov
s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) tohto zákona. Vo vzťahu k eurokonformnému výkladu
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci

sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 22.2.2018 (následne aj sp.zn. 3Cdo/56/2018 a 4Cdo/211/2017). V súlade
s predmetným rozhodnutím urobil záver, že v zmluvách uzatvorených podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, a teda
rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. V konečnom dôsledku zmluva
má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu nejde o úver bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona.

2. Vo vzťahu k námietke nesprávne uvedenej ročnej RPMN a tým nesprávnej celkovej čiastky, ktorú
spotrebiteľ musí zaplatiť, uviedol, že podľa výpočtu žalobkyne pri mesačnej splátke 110,25 Eur, v ktorej
sume bolo zahrnuté mesačné poistné vo výške 2,43 Eur, žalobkyňa bola povinná jednorazovo uhradiť
sumu 60 Eur a mesačne ešte uhrádzať poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,99 Eur, preto

po vypočítaní súčinu, počtu a výšky splátok, vrátane poplatku za vedenie účtu a po pripočítaní poplatku
za poskytnutie úveru, by mala žalobkyňa zaplatiť sumu 4.136,64 Eur, a nie v zmluve uvedených
4.049,26 Eur, ktorý rozdiel 87,38 Eur predstavuje poistné. Rovnako do výpočtu RPMN bol žalovaný
povinný zahrnúť aj sumu splátok poistného, každá splátka 2,43 Eur po dobu trvania zmluvy, pričom
pri splátke 110,25 Eur, vrátane poistenia, pri splátkach 36 mesiacov a poplatku za poskytnutie úveru

60 Eur a poplatku za vedenie úverového účtu 2,99 Eur (107,64 Eur celkovo), je RPMN správne
vo výške 26,06, a nie v zmluve uvedených 23,18. Uvedené žalobkyňa zistila z výpočtu na portáli
www.ekonomika.sme.sk. Súd mal za to, že tieto námietky žalobkyne sú právne irelevantné. Pokiaľ
ide o stanovenie RPMN, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. určuje ako celkový
náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré spotrebiteľ musí

zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov, stanovených v zmluve a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či
sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver, zaplatiť. V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z. do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok. Výkladom tohto ustanovenia súd
dospel k záveru, že poistné musí byť zahrnuté do RPMN, a teda celkových nákladov spotrebiteľa
iba v prípade, ak nejde o dobrovoľnú doplnkovú službu a uzatvorenie poistenia priamo podmieňuje
uzatvorenie samotnej zmluvy za určitých podmienok. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne
vyplýva, že uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale

bolo uzatvorené na báze dobrovoľnosti. Žalobkyňa bola o tejto skutočnosti informovaná aj vo formulári
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie potvrdila svojim podpisom
(č.l. 138). V deň podpísania zmluvy žalobkyňa podpísala informáciu finančného sprostredkovateľa
k dojednanému poisteniu na základe žiadosti žalobkyne, ktorá požiadala zabezpečiť splácanie úveru
z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity, práceneschopnosti, na základe zvoleného druhu poistenia

základný balík, ktorý si žalobkyňa vybrala v rámci európskeho štandardizovaného informačného
formulára pre Flexipôžičku bezúčelovú. Z uvedeného vyplýva, že splátky poistného teda ani nemali byť
zahrnuté do RPMN a jeho výška bola v zmluve uvedená správne. Ďalej súd konštatoval, že uvedenie
údaja o celkovej čiastke (bez poistného), ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom uhradiť vo výške
1.049,26 Eur bolo uvedené správne, aj keď s určitou matematickou odchýlkou. Žalobkyňa bola povinná

mesačne platiť splátku 110,81 Eur (110,25- poistné 2,43 + poplatok za vedenie účtu 2,99), t.j. sumu
3.989,16 Eur (110,81 x 36), ku ktorej je potrebné pripočítať poplatok za poskytnutie úveru 60 Eur,
ktorý sa platil jednorazovo v deň poskytnutia úveru, t.j. 4.049,16 Eur. Z uvedeného vyplýva, že výška
nákladov predstavuje sumu 1.049,16 Eur. Uvedenie údaja o celkovej čiastke (bez poistného), ktorú
musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom uhradiť žalovanému je o 0,10 Eur vyššia, než ktorá vyplýva z

matematického výpočtu. Táto malá matematická odchýlka spôsobená matematickým zaokrúhľovaním
sumy s prihliadnutím na najmenšiu jednotku meny Euro, čo je 1 eurocent však nezasiahlo žiadnym
výrazným spôsobom do práv žalobkyne. Aj napriek drobnému rozdielu ostáva RPMN rovnaká 23,18
%. Bolo by neprimerané a tvrdé pre žalovaného, ak by súd pre takúto nepatrnú odchýlku sankcionoval
žalovaného konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o poskytnutí úveru.

3. Žalovaný aj vo svojom podaní zo dňa 16.7.2019 uviedol všetky vstupné predpoklady pre výpočet
RPMN, splátku vo výške 110,81 Eur, počet splátok 36, poplatok za poskytnutie úveru 60 Eur, úver vo
výške 3.000 Eur, a doplnil interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch medzi dátumom prvého čerpania adátumom každého nasledujúceho čerpania 1/12, čím dospel k správnemu záveru o výške RPMN 23,18
%. Žalobkyňa pri výpočte RPMN nevychádzala zo správnych predpokladov vzhľadom k tomu, že poistné
sa nezarátavalo do celkových nákladov. Poplatok za vedenie úverového účtu je splatný mesačne, avšak

vo výpočte použitom žalobkyňou sa predpokladá, že sú tieto poplatky splatné jednorazovo pri poskytnutí
pôžičky. Žalobkyňa tiež nesprávne uviedla splatnosť poplatku za poskytnutie úveru 60 Eur, pričom je
tento poplatok splatný v deň, keď bol úver poskytnutý, pričom žalobkyňa použila pre výpočet kalkulačku
dostupnú na stránke www.ekonomika.sme.sk , ktorá nie je záväznou
a ani certifikovanou pomôckou pre predmetný výpočet. Nesprávny výpočet žalobkyne tak spôsobuje

odchýlku v RPMN.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
predmetná zmluva bola uzatvorená platne, obsahuje okrem iného obligatórne náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. k) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a § 263 ods. 1 CSP

s tým, že žalovanému v zmysle zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu proti žalobkyni, keď súčasne priestor pre aplikáciu § 257 CSP nevidel.

5. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Uviedla, že v žalobe sa domáhala

určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) s odôvodnením, že v zmluve
chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Podaním zo dňa 7.1.2019 žalobkyňa
podala návrh na zmenu žaloby, keď rozšírila dôvody, na základe ktorých považovala úver za bezúročný
a bezpoplatkový, a to o absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. V prípade,
že žalobca zmení žalobu potom, ako bola doručovaná protistrane na vyjadrenie, súd musí o pripustení

zmeny rozhodnúť. Súd prvej inštancie o návrhu na zmenu žaloby zo dňa 7.1.2019 nerozhodol, čím je
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. V súvislosti s tvrdenou absenciou náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. mala za to, že v zmluve nie je správne uvedená
hodnota RPMN, nakoľko z výpočtu na portáli www.ekonomika.sme.sk vyplýva, že správna hodnota
RPMNmalabyť26,06%,anievzmluveuvedenáhodnotaRPMN23,18%.Malazato,žezosúčinu,počtu

a výšky splátok, vrátane poplatku za vedenie úverového účtu a po pripočítaní poplatku za poskytnutie
úveru je zrejmé, že celková čiastka, ktorú žalobkyňa bola povinná v súvislosti s poskytnutým úverom
zaplatiť, predstavovala sumu 4.136,63 Eur, a nie v zmluve uvedených 4.049,26 Eur (rozdiel 87,38 Eur =
poistné). Vyslovila názor, že pokiaľ žalovaný v zmluvách môže uviesť výšku splátky s poistením, môže
v nej uviesť aj celkovú výšku nákladov a RPMN, do ktorých hodnôt započíta aj samotné poistenie. Ich

neuvedenie potom vzbudzuje pochybnosti o tom, či žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou
s cieľom presne, jasne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o jeho záväzkoch tak, aby sa mohol
rozhodnúť, či zmluvu uzavrie alebo nie. Mala za to, že uvedenie nesprávnej celkovej sumy, ktorú
žalovanému mala zaplatiť a nesprávnej výšky RPMN, obe v neprospech spotrebiteľa, má rovnaké
dôsledky, ako keby tento údaj v zmluve absentoval. Navyše, takéto konanie žalovaného sa dá považovať

za nekalú obchodnú praktiku. Dôvodila, že pokiaľ zmluvné dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej
služby – poistenie, je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla
poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť, zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe
bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady, ktoré s poistením vznikli, mali
byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ platí § 2

písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo
má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ by poistenie bolo dobrovoľné, tak v zmluve
absentuje uvedenie výšky mesačnej splátky bez poistenia 107,82 Eur a v tomto smere v zmluve nie sú
uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, a teda výpočet je neoveriteľný (porovnaj rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-488/17 Danko). Zo vzorca, ktorý žalovaný zaslal súdu vo svojom vyjadrení zo

17.6.2019, pokiaľ ide o výpočet RPMN vyplýva, že žalovaný RPMN vypočítal po dosadení nasledovných
údajov do vzorca:
-výška poskytnutého úveru 3.000 Eur (S)
-poplatok za poskytnutie úveru 60 Eur (A0)
-počet splátok 36 (n)

-výška mesačnej splátky 110,81 Eur (AK)
-tk= 1/12/interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom
každého nasledujúceho čerpania.Z článku I. bod 3 zmluvy nevyplýva výška mesačnej splátky 110,81 Eur, naopak v zmluve je uvedená
výška mesačnej splátky 110,25 Eur a poplatok za vedenie účtu 2,99 Eur. Uvedené je v rozpore s § 9 ods.
2písm.j)zákonač.129/2010Z.z.Ajztohtodôvodujeposkytnutýúverpotrebnépovažovaťzabezúročný

a bez poplatkov. Vo vzťahu k názoru súdu o tom, že poistenie bolo uzatvorené na báze dobrovoľnosti
argumentovala, že zo zmluvy nie je zrejmé, či žalobkyňa ako dlžník mala možnosť predmetné poistenie
odmietnuť, keďže z článku 8 Typ zabezpečenia zmluvy len vyplýva, že dlžník požaduje základný balík
poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti, teda poistenie, ktoré bolo súčasťou
poskytnutéhoúveruaakodoplnkováslužbapodľa§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.tedapoistnémalo

byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, čo však žalovaný ako poskytovateľ úveru neurobil.
Tiež mala za to, že formulárový text zmluvy, ktorý žalovaný pripravil, žalobkyňa nemala možnosť do
textu nijakým spôsobom zasiahnuť a za takéhoto stavu bolo potrebné náklady na poistenie započítať
do celkových nákladov spotrebiteľa. Keďže tak žalovaný neurobil, výška RPMN je uvedená v zmluve
v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v prípade zahrnutia poistného do výpočtu výšky
RPMN, by RPMN bola vyššia. Na základe uvedeného navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že

žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.398,20 Eur a nahradiť jej trovy
právneho zastúpenia v rozsahu 100 % alebo vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu.
Pre úplnosť dodal, že žalobca sa v odvolaní odvoláva na internetovú kalkulačku na výpočet RPMN,

ktorú však nie je možné použiť ako dôkaz v súdnom konaní, pretože nie je zrejmé, ako takáto kalkulačka
pracuje a aký presný postup výpočtu používa. Súčasne zaujal názor, že súd sa vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, prečo nebolo potrebné pri výpočte RPMN a celkovej čiastke
zohľadniť aj fakultatívne poistné, pričom tento postup žalovaného bol v súlade so zákonom. K údajnej
absencii výšky splátky bez poistného poukázal na článok I zmluvy, kde je bez pochybnosti uvedené, že

výška anuitnej splátky je uvedená vrátane poistného, pričom hneď vedľa je uvedená aj suma poistného.
Uvedenie ďalšieho údaja – výšky splátky bez poistného – by spotrebiteľovi neprinieslo žiadne nové
informácie a výlučne by spotrebiteľa zahlcovalo množstvom číselných údajov. Súčasne zdôraznil, že
žalobcabolopoisteníinformovanýpredpodpisomzmluvydvomaformulármi–štandardnýmieurópskymi
informáciamiospotrebiteľskýchúverochainformáciamikdojednaniupoistenia.Zodôvodneniarozsudku

v spore vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp.zn. 9Co/297/2019 vyplýva, že takýto dôkaz nebol
predložený, a preto bol názoru, že ho nie je možné považovať za obdobný prípad.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobkyne rozsudkom zo dňa 24.
novembra 2022 č.k. 5Co/177/2021-258 tak, že napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil, keď žalovaného

zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.398,20 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(I. výrok), a keď žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(II. výrok).

8. V dôsledku podaného dovolania žalovaným Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. mája 2024 č.k.

5Cdo/91/2023-338 predmetný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú dovolací súd musel napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.

9. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach tak úlohou odvolacieho súdu bolo opätovne posúdiť
odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania

v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. Odvolateľka uplatnila okrem iného odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ktorý naplnený
nebol. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka videla v tom, že podaním zo dňa 7.1.2019

podala návrh na zmenu žaloby v znení, v ktorom rozšírila zákonné dôvody, na základe ktorých je úver
poskytnutý na základe predmetnej zmluvy bezúročný a bez poplatkov o § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z.z. s tým, že súd mal rozhodnúť o predmetnom návrhu, čo však neurobil.12. V prvom rade odvolací súd zastáva názor, že namietané nespadá pod odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. a) CSP, pretože prípadná okolnosť, že súd nerozhodol o zmene žaloby, nepredstavuje
nedostatok procesných podmienok (akými sú napríklad nedostatok žaloby, nedostatok právomoci súdu,

procesná nespôsobilosť, prekážka začatého konania a pod.).

13. Odhliadnuc od uvedeného, predmetná odvolacia námietka nemôže obstáť, pretože rozšírenie
zákonných dôvodov pre posúdenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový, nepredstavuje
zmenu žaloby podľa 140 CSP, o ktorej by súd bol povinný z tohto dôvodu rozhodnúť. Ako

totiž vyplýva z § 140 CSP, zákonodarca za zmenu žaloby považuje návrh, ktorým sa uplatnené
právo rozširuje alebo ktorým sa uplatňuje iné právo, tiež podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe s tým, že v rámci negatívneho vymedzenia zmeny
žalôb, zákonodarca za zmenu žaloby nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, pokiaľ
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu. Aj keď
žalobkyňa v priebehu konania opodstatnenosť uplatnenej žaloby oprela o ďalší dôvod, pre ktorý by

spotrebiteľský úver mal byť bezúročným a bezpoplatkovým, uvedené nepodlieha žiadnemu prípadu
zmeny žaloby predpokladanému podľa § 140 CSP, pretože uvedené vyplýva z charakteru sporu,
ktorý je spotrebiteľským sporom, kedy je súd povinný ex offo prihliadať na absenciu obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá súvisí s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru. Preto, pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania doplnila zákonné dôvody tvrdenej

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, hoci aj v podobe návrhu na zmenu žaloby,
takýto úkon nemožno považovať za zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, t.j. za dispozíciu, o ktorej by
súd bol povinný rozhodnúť.

14. Odvolateľka v odvolaní ďalej uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré

podľa názoru odvolacieho súdu neboli naplnené.

15. Predmetom konania je zaplatenie peňažnej čiastky 1.398,20 Eur titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo žalobkyni vzniknúť plnením nad rámec istiny z úveru poskytnutého na základe zmluvy
oposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,keďžalobkyňaargumentovalabezúročnosťouabezpoplatkovosťou

spotrebiteľského úveru o.i. v súvislosti s absenciou podstatnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2012).

16. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

do 31.12.2012 (ďalej len cit. zákona), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ skúmal, či zmluva obsahuje tiež náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona a správny je aj jeho následný záver o tom, že zmluva túto obligatórnu

náležitosť obsahuje.

19. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľka mala za to, že v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru nie je správne uvedená hodnota RPMN, pretože pri výške poskytnutého
úveru 3.000 Eur, splátke 110,25 Eur vrátane poistenia mesačne, splátkach 36 mesiacov, poplatku za

poskytnutie úveru 60 Eur, poplatku za vedenie úverového účtu 2,99 Eur mesačne, je RPMN vo výške
26,06 % a nie v zmluve uvedených 23,18 %.20. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri posúdení obsahovej
náležitosti predmetnej zmluvy vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola povinná mesačne platiť splátku
110,81 Eur, t.j. sumu 3.989,16 Eur (110,71 Eur x 36), ku ktorej bolo potrebné pripočítať poplatok

za poskytnutie úveru 60 Eur, ako jednorazový poplatok, t.j. sumu 4.049,16 Eur, a preto výška
nákladov predstavuje sumu 1.049,16 Eur, na základe čoho RPMN napriek malej matematickej odchýlke
predstavuje dojednanú RPMN vo výške 23,18 %, keď žalovaný aj vo svojom podaní zo dňa 16.7.2019
uviedol všetky vstupné predpoklady pre výpočet RPMN: splátku vo výške 110,71 Eur, počet splátok 36,
poplatok za poskytnutie úveru 60 Eur, úver vo výške 3.000 Eur, čím dospel k správnemu záveru o výške

RPMN 23,18 % (bod 35. a 36. napadnutého rozsudku).

21. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení zo dňa 30. mája 2024 konštatoval, že záver o tom, či
k uzavretiu zmluvy o poistení došlo dobrovoľne alebo to bola podmienka pre získanie spotrebiteľského
úveru, je pre posúdenie veci kľúčová (posledná veta bodu 13. zrušujúceho uznesenia).

22. Súd prvej inštancie zhodnotil, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie
poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalobkyniposkytnutýúver,alebolouzatvorenénabázedobrovoľnosti.Žalobkyňabolaotejtoskutočnosti
informovaná aj vo formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie
potvrdila svojím podpisom (č.l. 138). V deň podpísania zmluvy žalobkyňa podpísala Informáciu

finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, na základe žiadosti žalobkyne, ktorá
požiadala zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity, práceneschopnosti,
na základe zvoleného druhu poistenia Základný balík, ktorý si žalobkyňa vybrala v rámci Európskeho
štandardizovaného informačného formulára pre flexipôžičku bezúčelovú. Splátky poistného teda ani
nemali byť zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Ako vyplýva z odvolania žalobkyne, táto síce predmetom odvolania učinila tiež tvrdenie, že
v prejednávanom prípade nešlo o dobrovoľné poistenie, avšak podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že podmienkou poskytnutia úveru nebolo dojednanie
poistného, ktoré bolo dobrovoľné.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že zhodnotenie otázky, či poistné bolo dobrovoľné alebo naopak
dobrovoľné nebolo, vychádza zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že na základe žiadosti
žalobkyne, žalobkyňa požiadala zabezpečiť splácanie úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity,
práceneschopnosti, na základe zvoleného druhu poistenia Základný balík. Odvolateľka nielenže dané

skutkové zhodnotenie nerozporovala, súčasne išlo o relevantnú skutkovú okolnosť, ktorá zhodnotením
aj ostatných skutkových okolností podľa bodu 33. napadnutého rozsudku viedla súd k správnemu záveru
o dobrovoľnom poistení predmetného úveru a následne k správnemu záveru súdu o tom, že splátky
poistného ani nemali byť zahrnuté do ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení tiež zhodnotil: „Za predpokladu, že poskytnutie
spotrebiteľského úveru bolo zo strany žalovaného podmienené uzavretím poistného, by celková výška,
ktorú musí dlžník-žalobkyňa zaplatiť, predstavovala sumu 4136,64 Eur (110,25 + 2,99 poplatok za
vedenie účtu = 113,24 x 36 + 60), z toho celkové náklady dlžníka by predstavovali sumu 1136,64 €. V
tomto prípade nie sú v úverovej zmluve uvedené správne zákonom požadované údaje, čo našlo odraz

aj vo výške RPMN.
Zapredpokladu,žedojednaniezmluvnéhopoistnéhobolovýsledkomzmluvnejvoľnostistrán,bycelková
výška, ktorú musí dlžník-žalobkyňa zaplatiť, predstavovala sumu 4049,16 € (110,25 - 2,43 = 107,82 +
2,99 = 110,81 - mesačná splátka x 36 = 3986,16 + 60 poplatok za poskytnutie úveru), z toho celkové
náklady dlžníka by predstavovali sumu 1049,16 €. V tomto prípade by vstupné údaje boli správne, len

s odchýlkou 0,10 €, ktorá nemala vplyv na správne určenú RPMN.”

26. Pretože dojednanie zmluvného poistného bolo výsledkom zmluvnej voľnosti strán, v zhode
s vysloveným zhodnotením dovolacieho súdu podľa predchádzajúceho odseku, potom celková výška,
ktorú musí dlžník-žalobkyňa zaplatiť, predstavovala sumu 4049,16 € (110,25 - 2,43 = 107,82 + 2,99

= 110,81 - mesačná splátka x 36 = 3986,16 + 60 poplatok za poskytnutie úveru), z toho celkové
náklady dlžníka by predstavovali sumu 1049,16 €. V tomto prípade by vstupné údaje boli správne, len
s odchýlkou 0,10 €, ktorá nemala vplyv na správne určenú RPMN, ako uvedené správne vyslovil aj súd
prvej inštancie.27.Nedôvodnousútakodvolacienámietkyžalobkynevčasti,vktorejodvolateľkamalazato,ževzmluve
bola nesprávne uvedená celková suma, ktorú mala zaplatiť a tiež nesprávna výška RPMN, oba údaje

v jej neprospech, čo podľa jej názoru má rovnaké následky, ako keby tento údaj v zmluve absentoval.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania
ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keď odvolací súd priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu.

30. Žalovaný bol úspešný aj v dovolacom konaní, preto mu odvolací súd priznal v súlade s § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP voči žalobkyni tiež náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).