Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010305
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224010305.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.01.2025,
v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému A. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov sp. zn.
13T/36/2024 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Prešove,
o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 30.07.2024 zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku
neprijal ponuku C. B. na prevzatie záruky za správanie obžalovaného ako náhradu väzby. Podľa §

80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku neprijal písomný sľub obžalovaného a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
obžalovaným zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný
prostriedok, priamo do zápisnice sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu tým, že aj keď podľa názoru prokurátora, ale aj názoru sudcu pre prípravne konanie, je
dôvodom jeho väzobného stíhania skutočnosť, že by mohol naďalej páchať trestnú činnosť, je možné
prepustiť ho na slobodu s použitím všetkých inštitútov uvedených v § 80 ods. 1, Tr. poriadku, ako aj
s možnosťou nasadenia mu monitorovacieho zariadenia. Zároveň si myslí, že účel väzby je možne
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka. K odstránenia dôvodu väzby, ktorý spočíva v
dôvodnej obave, že v prípade ponechania na slobode by mohol pokračovať v trestnej činnosti, využíva

ustanovenie § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, predložil súdu písomný sľub, že v prípade prepustenia
na slobodu nebude páchať trestnú činnosť a povedie riadny život. Súčasne sľúbil, že splní povinnosti
a dodrží obmedzenia, ktoré mu súd prípadne uloží v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 Tr. poriadku.
Sťažovateľ uviedol, že sa bude zdržiavať na adrese trvalého bydliska vo D. XXX. Poukázal na to, že už
ročný pobyt vo vyšetrovacej väzbe je pre neho dostatočným ponaučením, aby probačné obmedzenia
neporušil, a pre tento prípad požiadal, aby mu bolo súdom nainštalované elektronické monitorovacie

zariadenia na čas súdneho konania a prípadne aj zákaz opustiť priestor jeho rodinného domu a jeho
dvora, zákaz sa telefonicky a osobne kontaktovať s poškodenou a zákaz priblížiť sa k poškodenej
na súdom stanovenú vzdialenosť. Okrem toho sťažovateľ poukázal aj na doteraz vykonané dôkazy
na hlavných pojednávaniach pred senátom Okresného súdu Svidník, z ktorých je zrejmé, že právna
kvalifikácia podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Svidník v tomto konaní nie je neprimeraná, vzhľadom
na výpovede matky poškodenej a poškodenej, z ktorých je možné vyvodiť záver, že jeho vzťah s

poškodenou nie je možné kvalifikovať ako vzťah druha s družkou, a to aj vzhľadom na dobu trvania
ich známosti a intenzitu ich stretávania sa. Podľa sťažovateľa sa teda nejedná v tomto prípade o vzťahs blízkou osobou v zmysle právnej kvalifikácie podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka a
právnej kvalifikácie s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, vo všetkých skutkoch podľa
obžaloby. Sťažovateľ poukázal na to, že by sa chcel v tomto konaní brániť na slobode, čím mu bude

daný väčší priestor na jeho obhajobu, v rámci ktorej bude môcť doložiť súdu dôkazy svedčiace v
jeho prospech, pretože ich má uchované v audio-video zariadeniach, ku ktorým, vzhľadom na jeho
väzobné stíhanie, nemá umožnený prístup. Sťažovateľ požiadal odvolací súd, aby pri rozhodovaní o
jeho sťažnosti zohľadnil aj skutočnosť, že je otcom troch detí, o ktoré sa počas jeho pobytu vo väzbe
stará jeho matka, ktorej zdravotný stav nie je dobrý. Jeho prítomnosť v rodine by prispela k vytvoreniu

lepšieho rodinného prostredia, a teda mala aj vplyv na výchovu dcéry F., ktorá je študentkou 3. ročníka
gymnáziaamal.G.,ktorýjeešteškolopovinný.Poukázalajnavsúčasnostizhoršenýpsychickýstavjeho
dcéry F. spôsobený jeho pobytom vo väzbe. Sťažovateľ poukázal aj na dôvody uvedené jeho obhajcom
v samotnej žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj v jeho ústnom prednese na neverejnom zasadnutí
na Okresnom súde Bardejov dňa 27.11.2024. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhoval, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

V písomnom doplnení sťažnosti obžalovaný dôvodil tým, že dňa 13.11.2024 zaslal písomnou formou
na okresný súd svoje vyjadrenie k výpovedi poškodenej B. H.. Samosudca toto jeho vyjadrenie na
hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2024 vôbec nespomenul a ani s nim neoboznámil jeho obhajcu a
prokurátora. V tomto písomnom podaní dôkladne spochybnil výpoveď poškodenej v niekoľkých bodoch.

Osobne boli vypovedať jeho rodinní príslušníci, ktorí žili v rodinnom dome, kde malo dôjsť ku skutku
a ktorí sa jasne vyjadrili ku skutku, ako aj k okolnostiam jeho vzťahu s poškodenou, no samosudca
k ich výpovediam žiadnym spôsobom v jeho prospech neprihliada a neberie ich do úvahy. Samosudca
jeho návrhy na vypočutie ďalších svedkov, ktorí by vedeli spochybniť výpoveď poškodenej, zamietol.
Sťažovateľ poukázal aj na to, že na prvom hlavnom pojednávaní samosudca vyvíjal na neho tlak, aby

výpoveď skrátil a vypovedal len stručne. Až následne, keď v strachu a v obave vyronil slzu a povedal, že
sa musí dôkladne vyjadriť ku skutku, mu dal samosudca priestor na výpoveď. Z týchto dôvodov podáva
sťažnosť voči senátu, ktorý prejednáva danú trestnú vec a z vyššie uvedeného je možné vyvodiť aj záver,
že samosudca JUDr. Jana Gombárová je voči jeho osobe zaujatá. Sťažovateľ navrhol, aby krajský súd
vyhovel jeho sťažnosti a zároveň požiadal o zmenu senátu.

Na základe podanej sťažnosti Krajský súd v Prešove, ako nadriadený súd, preskúmal v súlade s
ustanovením § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce
a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Obžalovaný je vo väzobnom režime trestne stíhaný na podklade uznesenia Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 13Tp/19/2023 zo dňa 30.11.2023 v súvislosti s trestným stíhaním pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bola na
neho aktuálne podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Bardejov č. Pv 541/23/7701 zo dňa 30.05.2024
na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 24.11.2023 v čase okolo 20.00 hod. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome D. I. XXX, E. C.

ako druh poškodenej B. H. z C. jej zakázal ísť spať a následne ju dvakrát udrel päsťou do tváre a do
nosa, donútil ju kľačať a povedal jej „odpad vstaň a poď ma vyfajčiť“, potom si ľahol na posteľ, vyzliekol
sa a poškodená v obave pred ďalším fyzickým útokom vzala jeho pohlavný úd do svojich úst, pričom
orálny styk trval asi desať minút, kde následne ju donútil, aby sa tiež vyzliekla a ľahla si k nemu na
posteľ bokom, kde na nej proti jej vôli vykonal súlož a to tak, že svojím stoporeným penisom vnikol do jej

pošvy, načo reagovala plačom, kde jej následne povedal, že nemá plakať a že ma vzdychať a že bude
robiť len to, čo jej on povie, čím svojim konaním spôsobil poškodenej B. H. zranenie, a to pomliaždenie
tváre ľahkého stupňa, ktoré si podľa znaleckého posudku č. 7/2024 vypracovaného znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, vyžiadalo dobu liečenia v trvaní 5 dní,

2/ od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2023 až do 26.11.2023 v spoločnej domácnosti
v rodinnom dome D. I. XXX, E. C., ako aj na iných miestach, a to najmä v obci Fričkovce a v meste
Bardejov, ako druh poškodenej B. H. z C., zväčša pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných
a psychotropných látok, opakovane udieral poškodenú rukami do tváre a po tele, kopal ju, zhodil judole schodmi do pivnice, obmedzoval ju pri kontakte s rodinou, nútil ju kľačať v kúte izby, nútil ju jesť
nahú zo zeme, hovoril jej, že „budeš môj pes“ a tiež že „si pre mňa len odpad“, spôsobil jej popáleninu
tváre tým, že jej úmyselne priložil horúce mäso z panvice na tvár, nútil ju spať na zemi, kde na ňu

sypal grunt od kávy a ohorky z cigariet, vyhrážal sa jej, že pokiaľ ho opustí, tak zverejní videá, na
ktorých je poškodená nahá, priviazal ju lanom k stromu, kde sa jej vyhrážal, že ju zapáli, zaviazal jej
ústa utierkou a ruky záclonou, potom ju oblečenú v sprche osprchoval a následne ju nútil, aby bola
v mokrom oblečení vonku v zime a tiež aj ďalším konaním, ktoré ohrozovalo fyzické alebo psychické
zdraviepoškodenej,čímtaktosvojímkonanímspôsobilpoškodenejfyzickéutrpenieapsychickéutrpenie

v podobe prežívania, poníženia, bezmocnosti, strachu a stresu, čo u poškodenej podľa znaleckého
posudku č. 54/2024 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria,
zanechalo následky v podobe postraumatickej stresovej poruchy.
Obžalovaný písomným podaním zo dňa 08.11.2024 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu,
kde žiadal nahradiť väzbu všetkými inštitútmi uvedenými v § 80 ods. 1 Tr. poriadku s uložením
monitorovacieho zariadenia. K žiadosti obžalovaný pripojil aj svoj písomný sľub, že v prípade

prepustenia z väzby na slobodu nebude páchať trestnú činnosť a povedie riadny život. Prisľúbil, že splní
všetky povinnosti a dodrží obmedzenia uložené súdom a bude sa zúčastňovať hlavých pojednávaní
a zároveň súhlasil s monitorovacím zariadením v prípade jeho prepustenia na slobodu.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak
vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný,

nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku, obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.
Ak v prípravnom konaní takej žiadosti prokurátor nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím
stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného

i jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju
obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd úvodom konštatuje, že väzba obvinenej osoby je závažným zásahom do jej práv a slobôd,

ktorá smie z toho dôvodu trvať len nevyhnutný čas. Ak dôvody väzby pominú, musí byť obvinený ihneď
prepustený na slobodu. Pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného,
a preto nie je ani nevyhnutné, aby táto bola z doposiaľ zadovážených dôkazov jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná. Stačí existencia odôvodneného podozrenia zo spáchania skutku.
Požiadavka istoty je nevyhnutná až v štádiu meritórneho rozhodovania vo veci. Vznesenie obvinenia,

ako aj podaná obžaloba v predmetnej veci, je dostatočne podporené doposiaľ produkovanými dôkazmi,
a teda nie je možné konštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť, a tým aj neopodstatnenosť „základu“,
z ktorého je potrebné vychádzať pri posudzovaní, či je možné vôbec uvažovať o väzobných dôvodoch.

Dôvodnosť podozrenia predpokladá existenciu faktorov alebo informácií, ktoré by objektívnemu

pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že by konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom takáto
dôvodnosť závisí vždy od súhrnu všetkých okolností konkrétneho prípadu (III. ÚS 447/2016). Vo veci
zabezpečené dôkazy takýto záver v súčasnom štádiu konania umožňujú. K hodnoteniu dôkazov, ktoré
sa objavujú v sťažnostnej argumentácii, krajský súd považuje za potrebné zopakovať už konštantne
rozhodovacou praxou ustálenú argumentáciu, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či

nevine obvineného. Súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na otázky súvisiace s hodnotením viny
alebo konečným hodnotením dôkazov spôsobom podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, naopak, obmedzuje
sa predovšetkým na skúmanie toho, či sú pri rozhodovaní o väzbe splnené jej materiálne a formálne
podmienky (II. ÚS 626/2016), a to s ohľadom na konkrétne štádium konania. Pri rozhodovaní o väzbe
súdy nehodnotia dôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie (výpoveď svedkyne poškodenej,

ale aj namietaná právna kvalifikácia) je totiž vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré po podaní
obžaloby nasleduje po tom, čo je v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé
dokazovanie.Krajský súd konštatuje, že väzba je zaisťovací inštitút slúžiaci k dosiahnutiu účelu trestného konania,
pričom rozhodovanie o nej nespočíva na princípe istoty bez dôvodných pochybností, ale vždy je vedené
v rovine pravdepodobnosti vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať z konania obvineného, ktoré by

mohlo napĺňať skutkovú podstatu niektorého z väzobných dôvodov.

V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom okresného súdu, že dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku u obžalovaného naďalej trvajú. Od ostatného rozhodovania o väzbe obžalovaného
nedošlo na strane obžalovaného k žiadnym podstatným zmenám. Krajský súd pripomína, že väzbu

je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania.
Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty)
ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obžalovaný držaný vo väzbe, za súčasného zistenia,
že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, boli
spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že daný trestný čin
spáchal práve obžalovaný. Doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, že obžalovaný je dôvodne

podozrivý zo spáchania trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Toto podozrenie nerozptýlili ani dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní, na ktoré obžalovaný poukazoval aj vo svojej žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu. Práve naopak, zadovážené dôkazy, najmä výsluchy poškodenej B. H., svedkyne J.
H. a závery znaleckých posudkov, len zvýrazňujú dôvodnosť jeho trestného stíhania.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, spáchanie skutkov kladených
mu za vinu poprel a na svoju obranu uviedol, že všetky tvrdenia poškodenej sú vymyslené. Spoločne
užívali drogy, poškodená užívala aj lieky, nikdy ju nenútil užívať pervitín, ani ju nenútil k sexu, všetko bolo
dobrovoľné. Poprel, aby poškodenej bránil v kontakte s rodinou, rovnako tak poprel akékoľvek násilie
voči poškodenej, okrem pár faciek, ktoré dal poškodenej v Čechách v júli alebo auguste v roku 2023.

Okresný súd vypočul obžalovaného k podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, kde
obžalovaný na podanej žiadosti zotrval a uviedol, že v prípade prepustenia na slobodu sa chce starať
o svoju matku a deti, chce sa zamestnať, bude sa zdržiavať doma, kde má zavedenú elektrinu a internet
pre účely monitorovacieho zariadenia.

Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu vyplýva predovšetkým z výpovede svedkyne
poškodenej B. H., ktorá v prípravnom konaní podrobne opísala okolnosti, za ktorých malo dôjsť ku
spáchaniu skutku, ako aj okolnosti vzájomného spolužitia s obžalovaným od 15.07.2022 až do dňa
26.11.2023 a zhodne tak vypovedala aj na hlavnom pojednávaní. Z výpovede poškodenej vyplýva, že

tátobolavystavenáagresívnemu,pohŕdavémuaponižujúcemusprávaniuzostranyobžalovaného,ktorý
ju fyzicky napádal, stále ju vyhľadával, bránil jej v kontakte s najbližšou rodinou, nútil ju byť s ním,
nútil ju k sexu, kedy sa mu podvolila len preto, aby mala pokoj, pretože sa bála fyzických útokov. Od
obžalovaného sa jej podarilo ujsť, až keď jej otec privolal políciu.

Zhodné okolnosti vyplývajú aj z výpovede matky svedkyne J. H., ktorá tak v prípravnom konaní, ako
aj na hlavnom pojednávaní, potvrdila zlé a násilné správanie sa obžalovaného k jej dcére. Svedkyňa
zároveň uviedla, že dcéra predtým, ako sa spoznala s obžalovaným, nenavštevovala psychologickú ani
psychiatrickú ambulanciu. Od vzatia obžalovaného do väzby žije jej dcéra s ňou v spoločnej domácnosti,
nemá žiaden vzťah, je smutná, stále plače, nikam nechodí, je stále doma.

Vierohodnosť výpovede poškodenej je, ako správne poukázal aj okresný súd, podporená tiež závermi
znaleckého posudku č. 40/2024 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia PhDr. Čorejovej,
v zmysle ktorých je špecifická vierohodnosť poškodenej zachovaná, t. č. jednoznačne prevažujú znaky
svedčiace pre vierohodnosť. Motivačné faktory oslabujúce vierohodnosť nie sú prítomné, znalkyňa

nezisťuje, aby poškodená mala snahu poškodiť páchateľovi skutku alebo pod vplyvom inej osoby
skresľovala opisy skutočností. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, K.
D., navyše vo svojom znaleckom posudku č. 54/2024 uvádza, že konanie obžalovaného zanechalo
upoškodenejnásledkyvzmysleposttraumatickejstresovejporuchy,čoeštedopĺňaprítomnosťúzkostne
depresívnej symptomatiky. Znalkyňa nezistila iné faktory okrem konania obžalovaného, ktoré by sa

podieľali na vzniku posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej. Obe znalkyne boli na hlavnom
pojednávaní vypočuté, pričom zotrvali na záveroch, ktoré uviedli v znaleckých posudkoch.Podľa znaleckého posudku č. 20/2024 vypracovaného JUDr. MUDr. Uhrínom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, je osobnostná štruktúra obžalovaného
nevyrovnaná s dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, zvýšenej dráždivosti, so sklonmi

k unáhlenému skratovitému konaniu. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že obžalovaný je
závislý od alkoholu, a preto je potrebné nariadiť mu ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. U obžalovaného bolo zistené aj škodlivé užívanie psychostimulácií (pervitínu), a preto je
potrebné nariadiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Dôvodnosť podanej obžaloby posilňujú, okrem tvrdení vyššie uvedených svedkov a znalcov, tiež v spise
obsiahnuté lekárske správy, zápisnica o vydaní veci, fotodokumentácie, záznamy o dychovej skúške,
ako aj závery znaleckých posudkov MUDr. Róbert Slavkovského, K. B. H..

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, že v danom prípade neexistuje dôvodná obava
z možného pokračovania trestnej činnosti. Práve naopak, okrem dôvodnosti trestného stíhania sa

stotožnil aj so záverom okresného súdu v tom smere, že v danom prípade v tomto štádiu konania existujú
takékonkrétneskutočnosti,ktoréodôvodňujúobavu,ževprípadeponechanianaslobodebyobžalovaný
mohol pokračovať v trestnej činnosti, dokonať trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykonať trestný čin,
ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku). Vychádzajúc aj z tejto úvahy,
hodnotené závery okresného súdu o možnosti pokračovania obžalovaným v trestnej činnosti, majú svoj

vecný základ. Táto obava je, podľa názoru krajského súdu, v tomto štádiu konania daná predovšetkým
osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcou trestnou minulosťou. Ako už krajský súd konštatoval
v ostatnom svojom rozhodnutí, reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, že trestná činnosť obžalovaného
nespočívala len v nejakom náhodnom, či ojedinelom konaní, ale obžalovaný sa mal vo vzťahu k
poškodenej takto správať dlhšiu dobu, pod vplyvom alkoholu a drog, ktoré vysoko pravdepodobne

potencujú jeho agresívne správanie, ktoré u poškodenej vyvolávalo strach, navyše takto konal počas
skúšobnej doby podmienečného prepustenia, tým je aj naďalej daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku u obžalovaného.

Popri formálnych predpokladoch tak naďalej boli splnené aj materiálne predpoklady pre väzbu

sťažovateľa, pričom obavu, že v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v páchaní trestnej
činnosti, naďalej odôvodňuje osoba obžalovaného a samotná povaha stíhanej trestnej činnosti, pričom
účel väzby nemožno dosiahnuť ani väzobnými náhradami.

Krajský súd pripomína, že na nahradenie väzby niektorým z inštitútov, ktoré upravuje Trestný poriadok,

nie je právny nárok, ide len o možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť a takýto výklad je v súlade aj
so znením čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Súd musí pri rozhodovaní o nahradení väzby zvážiť, či intenzita zásahu do osobnej
slobody obžalovaného tým, že je vo väzbe, nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia rizika,
že nahradením väzby a prepustením obžalovaného na slobodu, obžalovaný môže uskutočniť konanie

zakladajúce väzobný dôvod.

V posudzovanom prípade tak, ako to v dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol okresný súd, ani
osoba obžalovaného, ale ani povaha trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, neposkytuje záruku,
že účel väzby sa dosiahne dohľadom nad osobou obžalovaného osobou na to zákonom určenou. Práve

skutočnosť, že obžalovaný sa mal voči poškodenej správať agresívne dlhšiu dobu, navyše pod vplyvom
alkoholu, ktorý u neho vysoko pravdepodobne potencuje agresívne správanie, pričom sa stíhanej
trestnej činnosti mal dopustiť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia za prečin
nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil voči svojej vtedajšej družke, voči svojej matke a svojmu
synovi, pričom ho od páchania ďalšej násilnej trestnej činnosti neodradila ani hrozba nepodmienečného

výkonu trestu. O násilnej povahe obžalovaného svedčí, okrem iného, aj odpis registra trestov, z ktorého
je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, z toho trikrát aj za násilnú trestnú činnosť.
Ani doterajšie vykonané tresty tak nemali na obžalovaného žiaden prevýchovný účinok a neodradili ho
od páchania ďalšej násilnej trestnej činnosti.

Podľa názoru krajského súdu, inštitút dohľadu probačného a mediačného úradníka, vzhľadom na vyššie
uvedené, nie je jednoznačne spôsobilý objektívne minimalizovať prípadné páchanie trestnej činnosti zo
strany obžalovaného na takú únosnú mieru, aby bolo možné túto formu nahradenia väzby považovať za
dostatočnú aj s poukazom na skutočnosť, že taký dohľad nie je vykonávaný nepretržite a reálne nemôžedostatočným spôsobom minimalizovať možnosť prípadného páchania trestnej činnosti obdobného
charakteru, pre ktorú je obžalovaný stíhaný. Nahradenie väzby z týchto dôvodov nie je možné ani za
uloženia primeraných povinností a obmedzení, resp. ich kontroly technickými prostriedkami. Pritom pri

uložení ich kontroly technickými prostriedkami ide len o technickú stránku spôsobu výkonu primeraných
obmedzení alebo povinností, čo môže byť posudzované až v prípade, že budú zistené dôvody na
nahradenie väzby, čo v prejednávanej veci krajský súd v tomto štádiu konania nezistil.

Pokiaľ ide o inštitút náhrady väzby prijatím ponuky matky obžalovaného C. B. na prevzatie záruky nad

jeho správaním, má krajský súd za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že práve matka obžalovaného
a jeho syn A. B., s ktorými obžalovaný žije v spoločnej domácnosti, boli osobami, voči ktorým sa
obžalovaný v minulosti dopustil násilného správania, konkrétne prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 4T/82/2021. O násilných sklonoch obžalovaného voči blízkym príbuzným svedčí aj
jeho priestupková minulosť. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dňa 16.10.2022

dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k svojmu synovi A. B., za ktorý mu
bola uložená v rozkaznom konaní pokuta. Z vyššie uvedených dôvodov preto nie je v súčasnom
štádiu trestného stíhania možné uvažovať ani o nahradení väzby obžalovaného prijatím záruky matky
obžalovaného nad jeho správaním a ani prijatím písomného sľubu.

Pokiaľ obžalovaný v sťažnosti argumentuje tým, že je otcom troch detí, o ktoré sa stará jeho matka,
a ktoré ho doma postrádajú, pričom by pre ne svojou prítomnosť doma vytvoril lepšie výchovné
prostredie, krajský súd uvádza, že v danom štádiu trestného konania namietaná skutočnosť dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku nijako neoslabuje. Deti obžalovaného žijú v spoločnej
domácnosti s matkou obžalovaného, a teda starostlivosť o ne je zabezpečená.

Vzhľadom na súčasné štádium dokazovania, možno v súlade so zásadou primeranosti a zdržanlivosti
dosiahnuť účel väzby len obmedzením osobnej slobody obžalovaného väzbou.

Preto okresný súd dospel k zákonnému, odôvodnenému a správnemu záveru, keď žiadosť

obžalovaného A. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, písomný sľub obžalovaného
neprijal, záruku za jeho správanie neprijal a väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného
a mediačného úradníka.

Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni vznesenú

obžalovaným v písomných dôvodoch sťažnosti, a to z dôvodu, že obžalovaný namietal len procesný
postup zákonnej sudkyne. Sťažnostná námietka obžalovaného, že zákonná sudkyňa je voči nemu
zaujatá, neobsahovala také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné hodnotiť ako námietku zaujatosti v
súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Tr. poriadku a rozhodnúť o nej samostatným uznesením. Vyjadrenia
obžalovaného totiž vychádzali len z toho, že konajúca zákonná sudkyňa mu na hlavnom pojednávaní

nedala priestor, aby sa ku skutku dôkladne vyjadril, vyvíjala na neho tlak, aby vypovedal stručne,
no napokon mu to umožnila, ako aj v tom, že samosudkyňa neprečítala na hlavnom pojednávaní
dňa 27.11.2024 jeho písomné vyjadrenie k výpovedi svedkyne poškodenej a s týmto jeho podaním
neoboznámila prokurátorku a jeho obhajcu. K tomu krajský súd uvádza, že nič nebránilo obžalovanému
nauvedenomhlavnompojednávanísakvýpovedisvedkynepoškodenejvyjadriť,prípadneprečítaťsvoje

písomné vyjadrenie. Krajský súd postup zákonnej sudkyne po podaní obžaloby vyhodnotil ako zákonný
a v súlade s Trestným poriadkom.

Krajský súd ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, nezistil pochybenia zásadného
charakteru, a tak sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.