Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520205748
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7520205748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu Produkčná s.r.o., so
sídlomvKošiciach-ŠacanaŽeleziarenskejulicič.49,IČO:52622452zastúpenéhoILLEŠadvokátskou
kanceláriou s.r.o., so sídlom v Košiciach na Františkánskej ulici č. 5, IČO: 52 082 881 proti žalovanému
A. B., nar. XX.X.XXXX bývajúcom v C. D. XXX, zastúpeného CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o. advokátskou
kanceláriou, so sídlom v Košiciach na Krmanovej ulici č. 6, IČO: 36 857 416 o zaplatenie 3.696 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-16C/92/2020-192 zo dňa
8.2.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu

3.696 Eur s úrokom z omeškania. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a čím
argumentoval žalovaný a po citácii ust. § 51, § 37, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že podľa výpisu z Obchodného
registra Mestského súdu Košice je žalobca obchodnou spoločnosťou, ktorá má o.i. ako predmet činnosti
uvedené: Reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky. Z výpisu z registra
politických strán a hnutí vedenom Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že strana MÁME TOHO DOSŤ! bola
zaregistrovaná dňa 30.10.2019. Členmi prípravného výboru boli žalovaný (splnomocnenec), E. F. F. a G.

H. (členovia). Štatutárnym orgánom strany bol od 20.11.2019 do 30.3.2022 žalovaný. Podľa prezenčnej
listiny zo dňa 26.10.2019 bol G. I. jedným z volebných koordinátorov. Žalobca ako objednávateľ
objednal dňa 21.11.2019 u FPD Media, a.s. uverejnenie inzercie v Novom čase dňa 25.11.2019 v
rozsahu 1 strany za sumu 3.456 Eur. Ako zodpovedná osoba je uvedené: E. G. J., G. I.. G. I. je
uvedený ako vybavujúca osoba. Objednávka bola potvrdená dodávateľom FPD Media, a.s. potvrdením
č. NCNC02447. Na objednávke je uvedené (ako poznámka) Máme toho dosť. Ako objednávateľ článku
je uvedený žalobca. Faktúrou zo dňa 25.11.2019 č. 131903122 dodávateľ vyfakturoval žalobcovi za

uverejnenie inzercie sumu 3.456 eur. Žalobca faktúrou č. 2019009 zo dňa 25.11.2019 vyfakturoval
žalovanému sumu 3.696 Eur za sprostredkovanie 1 redakčnej strany v periodiku NČ. Žalovaný podpísal
prevzatie faktúry. Žalobca faktúrami zo dňa 25.9.2019, 7.10.2019 a 12.11.2019 vyfakturoval žalovanému
náklady za sprostredkovanie inzercie a poskytnutie reklamných služieb. Uvedené faktúry boli uhradené(podľa vyjadrenia žalobcu žalovaným). Faktúrami zo dňa 15.11.2019 spoločnosť BigMedia, spol. s r.o.
fakturovala politickej strane MÁME TOHO DOSŤ! odmeny za poskytnutie reklamných služieb v termíne
1.11. - 30.11.2019. Žalovaný vypovedal, že až s odstupom času sa dozvedel, že G. I. sa dohodol s G.

H. na spolupráci pre stranu platenou formou. Predtým mu bolo povedané, že G. I. mal čas, bol v zlej
finančnej situácii, chcel pomáhať, mal PR znalosti, znalosti s počítačmi a žalovaný bral, že je jedným z
tých, ktorí strane chceli pomáhať. Potvrdil, že na faktúre č. 2019009 sa nachádza jeho podpis. Možno
po 3-4 mesiacoch po voľbách, ak G. I. vedel, že mu nedokážu pomôcť s nájdením práce, resp. finančne,
bol u neho v Gyňove, kde po rozhovore ohľadom pomoci pre neho vytiahol faktúru. Túto žalovaný po

naliehaní podpísal. Nevedel však, že ide o faktúru. Žalovaný aj pod tlakom G. I. ohľadom možného
úspechustranyvovoľbáchprijalfunkciupredsedupolitickejstranyMÁMETOHODOSŤ!.G.I.vnímalako
jedného z členov strany, reklamné služby si od neho neobjednával. O jeho činnosti, že sprostredkovával
reklamné služby pre stranu, sa dozvedel až neskôr. Mali zásadu, že na čo nemajú, to nevykonávajú.
Novinový článok, za zverejnenie ktorého žalobca požaduje úhradu, písal G. I., slová uvedené v článku
nie sú žalovaného. G. I. objednával reklamu na vlastnú päsť. O objednávaní reklamy sa dozvedel po

pár mesiacoch, v novembri 2019 o tom určite nevedel. G. I. vedel robiť grafiku, to mu aj schvaľovali.
Ak by žalovaný vedel o takýchto činnostiach pre politickú stranu, konal by priamo on, vždy to tak robil
vo svojich podnikateľských aktivitách. Z výpovede svedka G. I. vyplynulo, že pre žalobcu pracoval od
leta, max. septembra 2019 asi do prelomu rokov 2020/2021. V rámci vopred pripravenej výpovede
uviedol, že prebiehali stretnutia s členmi prípravného výboru politickej strany pri plánovaní marketingovej

stratégie. Členovia prípravného výboru rozhodovali o tom, čo, kedy, kde a ako sa bude v rámci kampane
uverejňovať. Tam sa aj žalovaný dozvedel, že úhrady jednotlivých faktúr sa prerozdeľovali medzi členov
prípravného výboru, pokiaľ nebola politická strana ešte riadne zaregistrovaná a nemala pridelené IČO,
ani transparentný účet. Dovtedy tieto veci zabezpečovala Produkčná s.r.o. za cenu s mimoriadnou
zľavou. K ústnej objednávke inzercie - reklamný článok pre denník Nový Čas zo dňa 25.11.2019 došlo

na stretnutí v kaviarni v obchodnom centre Galéria. Predpokladal, že za prítomnosti žalovaného, pána
H. a pána F., čo bol prípravný výbor. Súčasťou niektorých stretnutí boli aj H. K. a L. M.. Kto bol na
tomto konkrétnom stretnutí, si nevedel spomenúť, ale väčšinou sa stretávali v takejto zostave. Text
článku bol svedkovi adresovaný mailom od N. M., ktorý zabezpečoval PR články pre subjekt MÁME
TOHO DOSŤ!. Svedok ho spracoval do tlačovej formy a vytlačený ho prezentoval na stretnutí. Po

odsúhlasení od žalovaného a pána H. ho uverejnili. Následne vystavil faktúru na žalovaného. Ešte
predtým bolo pár iných uverejnení, ktoré boli uhradené, len toto nie. Peniaze dostával svedok v hotovosti
od žalovaného a potom vystavoval faktúry, aj uhrádzal tretím stranám. Žalovaný mal vedomosť o
zverejnenom článku. V rámci odpovedí na otázky svedok uviedol, že pán H. bol šéfom kampane a
na základe jeho rozhodnutí, samozrejme ako politického výboru si odsúhlasili marketingovú stratégiu

v rámci celej kampane. Všetci sedeli v kaviarni, kde sa dohodli na postupe a všetky veci sa riešili za
pohybu. Z prípravného výboru alebo z politickej strany mu nikdy nikto nevyčítal spôsob zadania reklamy,
resp. výšku odplaty. Reklamu nezadával bez vedomia žalovaného. Keď už bola zaregistrovaná politická
strana, nemala ešte daňové identifikačné číslo, systémy niektorých redakcií, resp. vydavateľov nepustia
klientabezDIČ.Faktúrysapretovystavovalinafyzickúosobu.Faktúrysaprerozdeľovalimedziprípravný

výbor, tak to bolo dohodnuté na začiatku, so žalovaným. Faktúry boli vystavované aj na pána F. i pána H..
Pokyny na zverejnenie mu dával pán H., či aj žalovaný, nevedel potvrdiť. Všetko bolo na ústnej dohode,
príp. dohodnuté mailom, ponuky boli preposlané pánovi H. alebo žalovanému, alebo boli vytlačené a
dohodli sa na stretnutí. O grafike určite existuje záznam. Svedok dostal peniaze od žalovaného vždy na
konkrétnu vec, po dohodnutí vopred. Ostatné faktúry ani doklad o ich úhrade nie sú podpísané, pretože

všetko fungovalo. Ak bola táto faktúra po splatnosti, svedok naháňal jej úhradu a potreboval ju mať
podpísanú. Žalovaný sa zdráhal ju podpísať. Faktúra bola vystavená dňa 25.11.2019 na žalovaného,
pretože strana ešte nemala DIČ. Pri odovzdaní faktúry mu žalovaný ponúkol hotovosť 2 000 eur, keď sa
faktúra prepíše na politickú stranu. Činnosť v strane so svedkom dohodol pán H.. O dohode s ním, že
svedok je v platenej pozícii, sa žalovaný dozvedel ku konci kampane. Svedok G. H. vo svojej výpovedi

uviedol, že on, žalovaný a pán F. tvorili prípravný výbor politickej strany MÁME TOHO DOSŤ!. Rozprávali
sa, že pán I. by mal na starosti marketingové veci pri prezentácii strany. V rámci prípravného výboru
komunikoval svedok s pánom I. ohľadom marketingu. V prípravnom výbore komunikovali, do asi akej
výškysamôžeísť,skladalisananákladyapánoviI.savyplatilaurčitásuma,dorozsahuktorejmôžeísťv
marketingu. Na to ho dôrazne upozorňoval. S úhradami za reklamné služby nemal nič spoločné, zadanie

reklamy v zmysle faktúry č. 2019009 zo dňa 25.11.2019 mu nič nehovorí. Špeciálne stretnutia ohľadom
marketingu neprebiehali. Nepamätá si, že by obdržal nejaký výstup, písomnosti týkajúce sa marketingu,
bolo to zverené pánovi I.. Žalovaný o konkrétnych veciach ohľadom marketingu - kde, čo, koľko a pod.
nevedel. O neuhradených záväzkoch vo vzťahu k marketingu sa svedok dozvedel po voľbách, keď mužalovaný zavolal, či a aké sú dlžoby, či robil niečo pán I.. Svedok nemá vedomosť o tom, že by pán I.
komunikoval priamo so žalovaným vo veciach marketingu a nemyslí si, že sa žalovaný niekedy stretol
s niekým od žalobcu, okrem pána I.. Pri zakladaní strany sa k nim pridal pán I., v tom čase boli všetci

presvedčení, že to zvládnu a pán I. prišiel pomôcť. Vie, že niečo uhrádzal pán F. ešte pred prípravným
výborom. Nevie, či išli úhrady na konkrétnych členov, ale na jeho meno nešlo nič. Žalobca poukazoval
na to, že G. I. bol jedným z manažérov politickej strany MÁME TOHO DOSŤ! ešte pred vznikom strany
a mal voľnú roku ruku vo vzťahu k zadávaniu marketingových aktivít v čase, keď ešte politická strana
neexistovala. Túto činnosť vykonával na základe pokynov pána H.. V akom rozsahu žalovaný (ne-)vedel

o tejto činnosti, nie je dôležité, pretože je nepochybné, že to bolo vykonané pred vznikom politickej
strany. Aj keď politická strana bola registrovaná k 30.10.2019, zápis predsedu politickej strany je k
20.11.2019. Zadávanie politickej reklamy zo strany prípravného výboru bolo kontinuálne a jednotliví
členovia uhrádzali náklady na reklamu. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je preukázaná, pretože
bol členom prípravného výboru a členovia prípravného výboru znášali náklady podľa svojich možností.
Nebolo vyvrátené tvrdenie, že v tomto prípade mal náklady na politickú reklamu uhradiť žalovaný ako to

bolo doteraz. Žalovaný v rámci procesnej obrany uvádzal, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný
si od žalobcu objednal vykonanie služby, ktorá je predmetom spornej faktúry. Žalovaný sa o faktúre,
ako aj o poskytnutí služby zo strany žalobcu dozvedel niekoľko mesiacov po jej vystavení a skončení
volieb. Služba, ktorej zaplatenie si žalobca nárokuje, mala byť poskytnutá v prospech strany MÁME
TOHODOSŤ!včase,kedyužpolitickástranaexistovala.ObjednávkaudodávateľaFPDMediazostrany

žalobcu je z 23.11.2019, teda po vzniku politickej strany. Je preto nelogické, aby ak si aj žalovaný mal
objednaťuvedenúslužbu,objednávkurobilnasebaanienapolitickústranu,vktorejprospechbolčlánok
vydaný. Tvrdenie pána I., že sa to robilo z dôvodu, že strana v tom čase ešte nemala DIČ, je len účelové.
Z predloženej objednávky a faktúry s dodávateľom vyplýva, že iba žalobca je vedený v objednávke aj
faktúre. V súdnom konaní pod spisovou značkou 13Cb 30/2021 bolo preukázané, že G. I. vykonával

objednávky u dodávateľa na marketingovú činnosť v mesiacoch október a november 2019 za stranu
MÁME TOHO DOSŤ!. Svedok G. I. potvrdil, že žalovaný o objednávke služieb nevedel a o faktúre sa
dozvedel až niekoľko mesiacov po jej vystavení. G. I. mal byť vo veci marketingu a PR riadený len pánom
H.. Mal urobiť marketing za vopred stanovenú sumu, táto suma mu bola vopred v hotovosti vyplatená a
ďalšie služby nad rámec týchto peňazí nemal objednávať, či už v mene prípravného výboru alebo strany.

Sám pán H. potvrdil, že žalovaný nevedel o žiadnej takejto objednávke, o rozsahu marketingu a PR,
ktorý sa uskutočňoval a ani o tom, aké konkrétne úkony pán I. vo vzťahu k marketingu a PR vykonáva.
Čo sa týka konania pred vznikom strany, poukazujúc na § 4 odsek 3 zákona 85/2005 Z.z. o politických
stranách, ak konal pán I. na výslovný pokyn pána H., nekonal na pokyn prípravného výboru, keďže tam
nebol súhlas všetkých jeho členov. Ak konal po vzniku strany, tak nekonal na pokyn žalovaného, ale na

pokyn pána H., to znamená žalobcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok voči žalovanému, keďže žalovaný
si nikdy takéto služby neobjednal ani ako fyzická osoba, ani ako predseda politickej strany. Faktúry, ktoré
predložil žalobca do konania spolu s potvrdeniami o úhrade, neboli zo strany žalovaného podpísané a
žalobca ani nepreukázal ich doručenie žalovanému. Z výpovede G. I. dokonca vyplynulo, že predmetné
faktúry hradil on. Žalovaný o uvedených službách nemal vedomosť a pánovi I. nikdy nedával peniaze

na to, aby vykonával marketingovú činnosť. Žalovaný dal pánovi I. peniaze, aby mu finančne pomohol.
G. I. ani žalobca nepredložili žiaden dôkaz o zasielaní emailov so znením textov, grafiky a pod.

3. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3.696 Eur titulom
zverejnenia inzercie žalobcom na pokyn žalovaného. Právna úprava záväzkových vzťahov poskytuje

ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Občiansky zákonník v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti
zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým
typom zmlúv upravených zákonom. Podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale
len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj
iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené zmluvy inominátne. Podmienkou

uzavretia inominátnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu záväzkov. V praxi sa často vyskytujú
zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typy zmlúv. Medzi také možno zaradiť aj zmluvy o zabezpečení /
realizácii reklamnej kampane, o uverejnení inzercie a pod. V prejednávanom prípade je nepochybné,
že žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca zabezpečil uverejnenie inzercie v denníku Nový
čas. Žalobca ako podnikateľský subjekt je v rámci predmetu činnosti - Reklamné a marketingové

služby oprávnený vykonávať inzertnú činnosť, realizovať reklamné kampane a šíriť reklamy rôznymi
spôsobmi. Zabezpečenie uverejnenia inzercie spadá pod uvedené činnosti, preto bol žalobca oprávnený
vykonať činnosť, za ktorú žiada úhradu. Preto súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného
o nezákonnosti takéhoto konania žalobcu za nedôvodnú. V záujme procesného úspechu v súdnomkonaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet
sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán
vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto

smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré
sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich
na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie
k neúspechu v spore. V danom prípade bol žalobca povinný preukázať, že zo strany žalovaného
došlo k objednávke inzercie, za ktorú mu žalobca faktúrou č. 201909 vyfakturoval žalovanú sumu, čím

po prijatí tejto objednávky zo strany žalobcu došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi uvedenými
subjektmi. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca túto zo
stranyžalovanéhopopieranúskutočnosťnepreukázal.Žalovanýbolčlenomazároveňsplnomocnencom
prípravného výboru politickej strany MÁME TOHO DOSŤ! a počnúc 20.11.2019 predsedom (štatutárom)
uvedenej politickej strany. Nepochybne i pred registráciou politickej strany bol ako splnomocnenec
prípravného výboru oprávnený zadávať zákazky súvisiace so vznikajúcou politickou stranou. Z výpovedí

svedkovG.I.aG.H.vyplynulo,žeexistovalavšeobecnádohodaprípravnéhovýboruresp.zakladajúcich
členov strany o marketingovej stratégii. Marketing mal na starosti G. H.. Následná komunikácia ohľadom
marketingu prebiehala medzi G. H. a G. I.. G. H. do výšky dohodnutej sumy, ktorou zakladatelia
politickej strany disponovali a pre uvedený účel vyčlenili, marketingovú činnosť prenechal G. I.. Žalovaný
o konkrétnych marketingových aktivitách a zverejneniach nevedel. Potvrdzuje to skutočnosť, že sám

svedok G. I. nevedel potvrdiť, že na stretnutí, kde malo dôjsť k ústnej objednávke inzercie, bol prítomný
žalovaný. Nevedel ani potvrdiť, či od žalovaného dostal niekedy konkrétny pokyn na zverejnenie alebo
vykonanie nejakej reklamy. Pokyny na zverejnenie inzercie dostával od G. H.. Túto skutočnosť potvrdil
aj svedok G. H., i keď tento uviedol, že pokyny na zverejnenie konkrétnych inzercií nedával a objednanie
článku, za ktorého žalobca žiada úhradu, si nepamätal. Z vykonaných výpovedí v konaní súdu vyplynul

záver, že členovia prípravného výboru politickej strany sa okrem dohody, akú sumu možno použiť
na marketingovú činnosť, tiež dohodli, že nepôjdu s výdavkami nad rámec toho, na čo majú zložené
finančné prostriedky. Svedok G. I. disponoval určitým obnosom peňazí, ktorý mal použiť na reklamnú
činnosť. Uvedenú sumu G. I. prekročil a žalobcovi nevedel zaplatiť za uverejnenie inzercie. G. I. pritom
tvrdil, že peniaze dostával od žalovaného vždy na konkrétnu vec, po jej dohodnutí a potom vystavoval

faktúry a dlžné sumy uhrádzal tretím stranám. Ak by aj existovala takáto dohoda, svedok ju v prípade
spornej inzercie nedodržal, keďže na úhradu za predmetnú inzerciu nemal vopred pridelenú hotovosť.
Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že pokyny na zverejnenie inzercie boli G. I. dávané
G. H., ktorý síce bol členom prípravného výboru, nebol ale splnomocnencom. Týmto bol žalovaný. U
neho ale nebolo preukázané, že si uverejnenie inzercie objednal. Keďže nebolo preukázané objednanie

si zverejnenia inzercie žalovaným, nemôže byť tento zaviazaný na úhradu ako fyzická osoba ani z
pozície štatutára - splnomocnenca prípravného výboru resp. predsedu politickej strany. Pokiaľ ide o
poukaz na iné, žalobcom predložené faktúry za reklamnú činnosť vystavené na meno žalovaného a
riadne uhradené, z týchto nemožno vyvodiť, že žalovaný si objednal uverejnenie spornej inzercie. Ide
o faktúry vystavené pred spornou faktúrou. Žalovaný ich uhradenie popieral. Vychádzajúc z výpovedí v

priebehu konania sa javí, že tieto boli uhradené z peňazí určených na marketingovú činnosť (z balíka,
ktoré mal G. I. k dispozícii). Uvedené nasvedčuje tomu, že došlo k vyčerpaniu peňazí určených na
reklamnú činnosť a nastal problém s úhradou spornej faktúry. Tvrdenie svedka G. I., že faktúry sa mali
podľa dohody prerozdeľovať na fyzické osoby, kým nezneli na politickú stranu, nebolo preukázané.
Rozporovali to dvaja členovia prípravného výboru - G. H. i žalovaný. Podľa súdu prvej inštancie je

potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že k vystaveniu faktúry došlo dňa 25.11.2019, kedy už
existovala politická strana MÁME TOHO DOSŤ! Argumentácia, že uskutočňovanie objednávok v mene
politickej strany, pretože nemala pridelené DIČ neobstojí, pretože už aj pred týmto dátumom - dňa
15.11.2019spoločnosťBigMedia,s.r.o.fakturovalanáhraduzaposkytnutiereklamnýchslužiebfaktúrami
vystavenými na politickú stranu. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že je pravdou, že samotný

žalobca nemal nič spoločné s politickou stranou MÁME TOHO DOSŤ!, ale jeho zamestnanec G. I.,
ktorý za žalobcu konal pri zabezpečovaní uverejnenia inzercie, bol jedným z volebných koordinátorov
uvedenej politickej strany a z uvedenej pozície mohol mať záujem na zverejnení inzercie. Súd teda
uzavrel, že G. I. konal vo veci zabezpečenia inzercie bez splnomocnenia, keďže nebolo preukázané
splnomocnenie resp. pokyn na vykonanie inzercie dané žalovaným. Žalovaný ako fyzická osoba a

ani ako štatutár následne, bez zbytočného odkladu uvedený úkon neschválil, nemožno preto hovoriť
ani o konvalidácii právneho úkonu v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie
uvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,žežalobcanepreukázalobjednanieinzerciedňa25.11.2019
žalovaným, a preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Objednanie zverejnenia inzercie nemožnovyvodiť len zo záujmu žalovaného ako člena politickej strany na uvedenej reklame alebo zo skutočnosti,
že ako člen prípravného výboru poskytol resp. súhlasil s poskytnutím určitej sumy na marketing strany,
pričom následne došlo k prekročeniu tejto sumy. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu

priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne
dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania. O
výške náhrady trov konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.696 Eur s prísl.
a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením. Žalobca poukázal na to, že podľa registra politických strán, dátum

registrácie politickej strany MÁME TOHO DOSŤ! Ministerstvom vnútra SR bol 30.10.2019. Avšak
predseda politickej strany MÁME TOHO DOSŤ!, pán B., bol ministerstvom zaregistrovaný až od
20.11.2019. Teda do 20.11.2019 MÁME TOHO DOSŤ! nemala štatutárny orgán. Z výpovede p. I. na
pojednávaní dňa 23.2.2023 vyplynulo, že v týždni medzi 18. až 22.11.2019, asi dňa 20.11.2019 došlo
k stretnutiu za prítomnosti žalovaného, pána H. a pána F., ktorí predstavovali prípravný výbor politickej

strany MÁME TOHO DOSŤ!. Tohto stretnutia sa zúčastnil aj svedok p. I.. Na tomto stretnutí došlo
k dohode na objednávke politickej reklamy, za ktorú odplata je predmetom tohto konania. Vzhľadom
na časové súvislosti MÁME TOHO DOSŤ! nemala v čase dohody o objednávke reklamy štatutárny
orgán, alebo o tom ešte nemohla vedieť. Reklama sa tak prostredníctvom žalobcu objednávala tak,
ako doteraz. Žalobca dal do pozornosti, že odmenu za objednávku politickej reklamy si uplatňoval

prostredníctvom faktúry 2019007 vystavenej dňa 12.11.2019 na meno žalovaného, ktorá bola riadne
uhradená. Nikto z prípravného výboru nevzniesol voči tejto úhrade námietky ani úhradu nákladov na
tieto marketingové aktivity nerozporoval. Žalobca poukázal aj na výpoveď p. H., ktorý uviedol, že sa
p. I. poskytovala hotovosť na úhradu marketingových nákladov v rámci rozpočtu. Na otázku, či sa
zmenil tento mechanizmus po založení politickej strany, p. H. uviedol, že k žiadnej zmene nedošlo. V

zmysle výpovede p. H. tak nedošlo k žiadnej zmene v spôsobe financovania marketingových aktivít po
vzniku politickej strany MÁME TOHO DOSŤ!. Súd prvej inštancie v rámci skutkových záverov uviedol,
že žalovaný nevedel o marketingových aktivitách prípravného výboru MÁME TOHO DOSŤ!, čo má
potvrdzovať aj výpoveď svedka H.. Na druhej strane bolo preukázané, že žalovaný ako člen prípravného
výboru sa podieľal na úhrade nákladov za politickú reklamu. Jednak to priamo vo svojej výpovedi

uviedol p. I., ktorý jednoznačne uviedol, že peniaze na politickú reklamu mu dával žalovaný. Zároveň to
nepriamo potvrdil aj svedok H., ktorý vypovedal, že sa členovia prípravného výboru spoločne skladali
na úhradu nákladov na politickú reklamu. Ako to vyplýva aj zo súdneho spisu, prípravný výbor MÁME
TOHO DOSŤ! si aktívne objednával politickú reklamu, ktorú z nejakých prostriedkov musel hradiť a aj
hradil. Svedčia o tom vystavené a uhradené faktúry 2019002, 2019003 a 2019007. Súd prvej inštancie

konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k objednávke
inzercie v zmysle neuhradenej faktúry č. 201909. Žalobcovi však nie je jasné, že pokiaľ žalovaný
prostredníctvom p. I. uhrádzal faktúry 2019002, 2019003 a 2019007, čím sa mala skutkovo líšiť úhrada
faktúry 201909? Napokon svedok p. I. vo svojej výpovedi uviedol, že (žalovaný): „Dal mi peniaze, na
základe vopred dohodnutej sumy, tá suma nebola nikdy dojednaná po, ale stále pred a na základe

toho ja som uhrádzal veci.” Podľa žalobcu možno preto konštatovať, že aj keď žalovaný možno nemal
vedomosť o jednotlivých marketingových aktivitách prípravného výboru MÁME TOHO DOSŤ!, ktoré boli
zverené p. H. a následne p. I., nevylučuje to, že nemal záväzok tieto náklady uhrádzať. Je len prirodzené,
že žalovaný tieto skutočnosti v súdnom konaní popiera. Neodškriepiteľnou skutočnosťou však ostáva,
že odniekadiaľ sa tieto finančné prostriedky museli získať, keďže reklama bola uhradená. Ak by bola

pravda to, čo to tvrdí žalovaný, že on tieto faktúry neplatil, neplatil ich ani pán H., tak odkiaľ sa vzali
peniaze na úhradu odmeny za reklamnú kampaň MÁME TOHO DOSŤ!? Súd prvej inštancie na jednej
strane konštatoval, že „členovia prípravného výboru politickej strany sa okrem dohody, akú sumu možno
použiť na marketingovú činnosť, tiež dohodli, že nepôjdu s výdavkami nad rámec toho, na čo majú
zložené finančné prostriedky” (ods. 23 rozsudku). No na druhej strane uviedol, že „tvrdenie svedka G.

I., že faktúry sa mali podľa dohody prerozdeľovať na fyzické osoby, kým nezneli na politickú stranu,
nebolo preukázané“ (ods. 25 rozsudku). Žalobca vnímal logický rozpor v tejto skutkovej argumentácii
súdu, keďže mal za to, že tieto závery sa vzájomne vylučujú. Totiž ak sa prípravný výbor zhodol na
rozpočtepremarketingovéaktivity,ktoréhočlenombolžalovaný,jelogickyvylúčené,abyvtomtoprípadetieto náklady neznášali jednotliví členovia prípravného výboru. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby
náklady na marketingovú kampaň hradil v prospech prípravného výboru MÁME TOHO DOSŤ! alebo
po vzniku strany tretí subjekt, musel tieto náklady niekto znášať. A boli to práve členovia prípravného

výboru MÁME TOHO DOSŤ!, konkrétne žalovaný, ktorý tieto náklady hradil, aj keď nemusel mať
prehľad o tej-ktorej marketingovej aktivite. Z koho prostriedkov sa uhradili náklady na úhradu odmien za
politickú reklamu na základe uhradených faktúr 2019002, 2019003 a 2019007, ak to v rozpore s tým, čo
uviedol svedok I., nebol podľa názoru súdu žalovaný, súd nevysvetlil. Skutočnosť, že žalovaný nemusel
mať nevyhnutne prehľad o každej marketingovej aktivite, nevylučuje, že sa zaviazal hradiť náklady na

politickúreklamutak,akouviedolvosvojejvýpovedisvedokI..Súdprvejinštancievodseku28.rozsudku
konštatoval, že svedok p. G. I. „konal vo veci zabezpečenia inzercie bez splnomocnenia, keďže nebolo
preukázané splnomocnenie resp. pokyn na vykonanie inzercie dané žalovaným.” Pred vznikom politickej
strany MÁME TOHO DOSŤ! mala táto politická strana troch členov prípravného výboru: žalovaného,
p. H. a p. F.. Túto skutočnosť potvrdzuje listinný dôkaz „Oznámenie prípravného výboru strany“ zo
dňa 16.8.2019 adresované ministerstvu vnútra. Svedok H. vo svojej výpovedi uviedol, že prípravný

výbor určoval rozpočet, následne sa p. I. dala hotovosť na úhradu nákladov. Svedok zároveň vyvrátil
tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný nikdy nič nehradil vo vzťahu k marketingovým nákladom –
výpoveď žalovaného zo dňa 23.2.2023, v ktorej uviedol: „kto uhradil faktúry, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, o tom nemám vedomosť. Je to aj moja otázka na pána G. I.“ oproti výpovedi p. H. zo dňa
10.1.2024,vktorejsvedoknaotázkuprávnehozástupcužalobcu,čivkladalpeniazeajžalovaný,uviedol:

„nepamätám presne, či on dával, vkladal, dačo vkladal isto, že koľko. Je to štyri a pol roka.“ Vo vzťahu
k otázke úhrad p. H. uviedol: „B. predal kamión zemiakov za 3.500 Eur. Nechal peniaze v hotovosti,
tieto peniaze pôjdu na kampaň, použite, na čo treba. Ja som zobral pôžičku, kto čo koľko mal, tak
sme to dali dokopy a z toho.“ Z výpovede svedka p. H. taktiež vyplynulo, že p. I. konal s vedomím
prípravného výboru v spolupráci s p. H.: „v rámci prípravného výboru som viac menej komunikoval ja,

že čo ideme robiť, aké bilbordy sa budú robiť alebo respektíve kde, čo, v akej fáze bude nastavený
ten marketing a tak, po väčšine som v tom čase komunikoval s pánom I. ja.“ Taktiež treba poukázať
na to, že podľa výpovede svedka H. mal p. I. flexibilitu vo vzťahu k zadávaniu konkrétnej reklamy: „on
mal na starosti, že čo kde vlastne ako má ísť. Bola jasne určená suma, do tej sumy a ja som dôrazne
aj viacerých upozorňoval, nechoďte cez rámec sumy, ktorú ste dostali, aby ste nevytvárali dlhy.“ Ak

teda prípravný výbor vedel o činnosti p. I., udelili mu voľnú ruku v zadávaní konkrétnych zákaziek v
oblasti marketingu s tým, aby neprekračoval rozpočet, tak nemôže obstáť skutkový záver súdu, že
„nebolo preukázané splnomocnenie resp. pokyn na vykonanie inzercie dané žalovaným.” Žalovaný bol
členom prípravného výberu a neskôr predsedom politickej strany. Ak v rámci prípravného výboru dali
p. I. voľný priestor na realizáciu marketingových aktivít, nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že on

žiadne konkrétne pokyny p. I. nedával. Žalobca túto časť svojej argumentácie uzatvára tak, že výpoveď
p. H. dokazuje, že svedok I. nekonal na vlastnú päsť, konal s vedomím členov prípravného výboru
MÁME TOHO DOSŤ!, ktorí súčasne vymedzili finančné prostriedky a v úzkej spolupráci s p. H.. V
zmysle výpovede p. I. to bol aj žalovaný, ktorý sa vyjadroval k marketingovým otázkam. A taktiež svedok
H. potvrdil, že žalovaný sa aktívne podieľal na úhradách nákladov reklamnej kampane, čo potvrdzuje

výpoveď p. I.. Súd prvej inštancie v rámci svojich skutkových záverov konštatoval, že „objednanie
zverejnenia inzercie nemožno vyvodiť len zo záujmu žalovaného ako člena politickej strany na uvedenej
reklame alebo zo skutočnosti, že ako člen prípravného výboru poskytol resp. súhlasil s poskytnutím
určitej sumy na marketing strany, pričom následne došlo k prekročeniu tejto sumy (ods. 29 rozsudku).“
Žalobca mal za to, že skutkový záver súdu o prekročení rozpočtu na marketing nemá oporu v žiadnom

z vykonaných dôkazov. Táto skutočnosť nevyplýva z výpovede žiadneho zo svedkov ako ani z iných
dôkazov. Len preto, že existoval rozpočet, ešte neznamená, že odmena za reklamu, ktorá je predmetom
tohto konania, bola vykonaná mimo rozpočtu. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických
stranách a politických hnutiach do vzniku strany koná vo veciach súvisiacich s jej vznikom prípravný
výbor.Zákonč.85/2005Z.z.pritomnevyžadujeaaninepodmieňujeplatnosťúkonovprípravnéhovýboru

ich dodatočným schválením niektorým z orgánov politickej strany. G. H. potvrdil výpoveď p. I. (a zároveň
vyvrátil obranu žalovaného), v zmysle ktorej žalovaný aktívne prispieval na úhradu nákladov politickej
kampane. Taktiež bolo preukázané, že p. I. konal s vedomím a na pokyn členov prípravného výboru,
kam patril aj p. B.. V rámci vymedzenia rozsahu príkazu/poverenia p. I. je taktiež preukázané, že p. I.
mohol pri zadávaní reklamy konať podľa svojho uváženia. Taktiež je dôležité zdôrazniť to, že pokiaľ p.

H. neuhrádzal náklady na reklamu („to neviem, či išli úhrady na konkrétnych členov, to neviem nechcem
zavádzať, lebo si to nepamätám. Na moje meno nebolo nič.”) a nebol to ani p. F., tak je preukázané,
že ide o záväzok žalovaného. Navyše, p. H. potvrdil výpoveď p. I. a vyvrátil tvrdenia žalovaného, ktorý
po začatí súdneho konania v rámci svojej procesnej obrany tvrdí, že o ničom nevedel, nikomu ničneplatil a nikomu nič nedlhoval. G. I. tak konal s vedomím a na generálny pokyn žalovaného, ktorý mu
poskytovalfinančnéprostriedkynaúhradunákladovreklamnejkampane.Podľa§32ods.2Občianskeho
zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú

tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z
plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým
splnomocnenec konal. G. I. neprekročil oprávnenie, ktoré mu uložil prípravný výbor, ktorého členom bol
aj žalovaný. Konanie p. I. tak zaväzovalo žalovaného.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že považuje rozsudok Mestského súdu
Košice sp.zn. K3-16C/92/2020-192 zo dňa 8.2.2024 vo výroku za vecne správny a žiadal odvolací súd,
aby rozsudok potvrdil. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s vykonanými
dôkazmi a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že odvolanie je nesúrodé,
absolútne rozporuplné, žalobca si vo viacerých svojich tvrdeniach sám odporuje a prekrúca dôkazy vo
svoj prospech. Raz tvrdí, že konal žalovaný, následne konal prípravný výbor, potom konal žalovaný

ako predseda, čo je úplne nemysliteľné, aby žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno dával súdu viacero
možností z ktorých si súd má vybrať tú správnu. Uvedené podľa názoru žalovaného len potvrdzuje,
že nárok žalobcu je nedôvodný. Napr. v bode 25. odvolania žalobca poukazuje na výpoveď p. H.
ohľadne toho, že p. I. bol zadaný presný rozpočet na marketingovú činnosť, ktorý nemal prekročiť, a
následne v bode 28. a 29. svojho odvolania popiera, aby takéto tvrdenie súdu vyplynulo z dokazovania.

Žalobca ďalej rozoberá uhradenia faktúr, ktoré boli vystavené na žalovaného ešte pred spornou faktúrou
do tej roviny, že žalovaný o nich vedel, uhrádzal ich a tým išlo o bežnú prax medzi stranami sporu,
pričom však opomína to, že z vykonaného dokazovania, dokonca p. I. potvrdil, že tieto faktúry uhradil
on z peňazí, ktoré mu poskytol prípravný výbor, resp. p. H. na reklamnú činnosť. Žalobca v rámci
predložených dôkazov ako aj výsluchov strán sporu a svedkov nepreukázal, že si žalovaný objednal

uverejnenie plošnej inzercie v denníku Nový čas v rozsahu redakčnej 1 strany v termíne 25.11.2019.
Z výsluchu žalovaného, svedkov p. I. a p. H. však vyplynuli skutočnosti, ktoré jasne preukázali, že
žalovaný nikdy nezadal žalobcovi a ani p. I. objednávku na predmetnú inzerciu, či už ako fyzická osoba
alebo ako predseda alebo člen prípravného výboru politickej strany Máme toho dosť!. Potvrdzuje to
skutočnosť, že sám svedok G. I. nevedel potvrdiť, že na stretnutí, kde malo dôjsť k ústnej objednávke

inzercie, bol prítomný žalovaný. Nevedel ani potvrdiť, či od žalovaného dostal niekedy konkrétny pokyn
na zverejnenie alebo vykonanie nejakej reklamy. Pokyny na zverejnenie inzercie dostával od G. H..
Túto skutočnosť potvrdil aj svedok G. H.. Z výpovede svedkov vyplynulo, že v rámci stretnutia členov
prípravnéhovýborustranyMámetohodosť!bolap.I.zostranyp.H.zadanápožiadavkanamarketingovú
činnosť pre politickú stranu Máme toho dosť!, avšak ešte na začiatku myšlienky jej vzniku, v období od

augusta 2019, tzn. ak p. I. zadával objednávky na marketingovú činnosť tak konal na pokyn p. H., a nie
žalovaného. Avšak aj v tomto rozsahu bolo z výpovede p. H. preukázané, že p. I. prekročil rozsah svojho
oprávnenia konať v rámci marketingovej činnosti pre politickú stranu Máme toho dosť!. G. I. mal podľa
tvrdení p. H. dostať na marketingovú činnosť určitý balík peňazí, ktorý však nemal prekročiť. Uvedené
potvrdilajsamotnýI.vosvojejvýpovedikedyuviedol,žedostalhotovosťvopredažehradilmarketingovú

činnosť pre politickú stranu Máme toho dosť!. A teda ak sporná faktúra ostala neuhradená, uvedené
znamená, že p. I. nemal už finančné prostriedky na jej úhradu a teda prekročil stanovený rozpočet. To,
že p. I. prekročil rozsah svojho oprávnenia potvrdzuje aj jeho samotné tvrdenie, že tvrdil, že peniaze
dostával od žalovaného vždy na konkrétnu vec, po jej dohodnutí a potom vystavoval faktúry a dlžné
sumy uhrádzal tretím stranám. Ak by aj existovala takáto dohoda, svedok ju v prípade spornej inzercie

nedodržal, keďže na úhradu za predmetnú inzerciu nemal vopred pridelenú hotovosť. G. I. vo svojej
výpovedi uvádzal, že: boli v minulosti vystavované faktúry aj na iných členov prípravného výboru, avšak
ani on a ani žalobca nepredložili ani jednu takúto faktúru, - existuje písomná komunikácia, resp. e-
mailová komunikácia ohľadne odsúhlasenia predmetnej inzercie, avšak ani on a ani žalobca nepredložili
ani jeden takýto dôkaz. Žalovaný opätovne poukázal najmä na to, že výpoveď p. I. začala tým, že čítal

vopred pripravený papier a následne sa jeho výpoveď po položení otázok zo strán právnych zástupcov
odlišovala od toho čo čítal z vopred pripraveného papiera. Napr. tvrdil, že faktúru p. B. prijal hneď po
jej vystavení, pričom následne aj z jeho výpovede, ako aj z výpovede p. B. vyplynulo, že to bolo až
niekoľko mesiacov po jej vystavení. Rovnako že dostával pokyny aj od p. B. a následne vo výpovedi
uviedol, že komunikoval len s p. H. a ten mal na starosti PR a marketing strany. Je preto možné sa

domnievaťžemuznenievýpovedeboloúčelovopripravenétak,abybolžalobcavtomtokonaníúspešný.
Napriek tendenčnej a účelovej výpovede p. I., ktorú čítal z vopred pripraveného papiera, ten následne
po podaní otázok uviedol skutočnosti v súlade s tým ako to predtým tvrdil aj p. B. vo svojej výpovedi
a teda, že p. B. o uvedenej objednávke služieb nevedel, o faktúre sa dozvedel až niekoľko mesiacovpo jej vystavení a p. I. mal byť vo veci marketingu a PR riadený len p. H.. Žalovaný ako vyplýva z
výpovede svedkov sa o faktúre ktorá je predmetom tohto konania dozvedel až vo februári 2020, kedy
mu ju doniesol p. I. do Gyňova a ľstivým spôsobom od neho získal potvrdenie tejto faktúry. Z výpovede

svedkov a z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný o ostatných faktúrach vystavených na
jehomenonemalvedomosťadozvedelsaonichažpočastohtosúdnehokonania.Žalobcapočascelého
konania nepredložil ani jeden dôkaz o tom, že predmetnú inzerciu si u neho objednal samotný žalovaný.
Aj výpoveďami žalovaného a p. H. bolo preukázané, že žalovaný nikdy nekomunikoval vo veciach
marketingu so žalobcom alebo jeho zamestnancom p. I., a to či už ako fyzická osoba, člen prípravného

výboru alebo predseda politickej strany. G. I. konal vo veci zabezpečenia inzercie bez splnomocnenia,
keďženebolopreukázanésplnomocnenie,resp.pokynnavykonanieinzerciedanéžalovaným.Žalovaný
ako fyzická osoba a ani ako štatutár následne, bez zbytočného odkladu uvedený úkon neschválil,
nemožno preto hovoriť ani o konvalidácii právneho úkonu v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V bode 30. odvolania žalobca tvrdí, že v zmysle zákona o politických stranám nie je potrebné dodatočné
schválenie úkonov prípravného výboru niektorým z orgánov politickej strany, čo je pravda, ale uvedené

sa môže uplatniť len v prípade ak by takéto úkony mali zaväzovať politickú stranu, a nie žalovaného ako
fyzickú osobu. Ak žalobca tvrdí, že mu splnomocnenie udelil prípravný výbor, tak tento záväzok potom
svedčí politickej strane, a nie žalovanému. Záverom žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozsudok potvrdil.

6. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný s poukazom na výpoveď p. I. konštatoval, že o

uvedenej objednávke služieb nevedel, o faktúre sa dozvedel až niekoľko mesiacov po jej vystavení a p.
I. mal byť vo veci marketingu a PR riadený len p. H.. Pritom z výpovede p. I., kedy odpovedal na otázky
súdu, p. I. uviedol, že dostával peniaze v hotovosti od žalovaného. To je v súlade aj s vyjadreniami p.
H., ktorý uviedol „B. predal kamión zemiakov za 3.500 Eur. Nechal peniaze v hotovosti, tieto peniaze
pôjdu na kampaň, použite, na čo treba.“ Žalovaný vo vyjadrení taktiež uviedol, že „p. I. konal vo veci

zabezpečenia inzercie bez splnomocnenia, keďže nebolo preukázané splnomocnenie, resp. pokyn na
vykonanie inzercie dané žalovaným.“ Toto tvrdenie však nie je v súlade s tým, čo žalovaný uviedol vo
svojej výpovedi zo dňa 23.2.2023, kedy na otázku, aká bola pozícia p I. v politickej strane, žalovaný
uviedol: „Už som na to sčasti poukázal, robil pre politickú stranu PR činnosti, vedel robiť grafiku, robil
to sám doma. Toto sme mu aj schvaľovali. Podotýkam ešte, že mal prístup aj k účtom, k prevodom,

mienim jeho účty ak tieto aktivity preveriť.“ Výpoveď žalovaného je v súlade s tým, čo uviedol p. H. pri
svojej výpovedi, v ktorej vo vzťahu k osobe p. I. uviedol: „a on mal na starosti tie marketingové veci.“
Ako vyplýva z ďalšej výpovede p. H., svedkovi p. I. sa odovzdávala hotovosť na úhradu marketingových
aktivít. Na základe výpovedi p. H., žalovaného a samotného svedka p. I. možno konštatovať , že svedok
p. I. nekonal na „vlastnú päsť“, konal s vedomím členov prípravného výboru, pričom to bol aj žalovaný,

ktorý prostredníctvom hotovosti financoval okrem iného marketing pred založením politickej strany.
Svedok p. I. vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že sa faktúry prerozdeľovali medzi členov prípravného
výboru, vrátane žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že p. I. prišiel za ním „do Gyňova a ľstivým
spôsobom od neho získal potvrdenie tejto faktúry“. V čom však táto ľstivosť mala spočívať žalovaný
neuviedol vo vyjadrení a túto skutočnosť nespomenul ani počas svojej predchádzajúcej výpovede. Voči

tvrdeniu žalovaného o „ľstivosti“ jej podpísania dal žalobca do pozornosti pasáž výpovede svedka p. I.,
kedy odpovedal na otázky žalovaného. Žalovaný sa pýtal svedka p. I.: „ prečo si nechcel, keď strana
Máme toho dosť mala možnosť uhradiť aspoň čiastočne , aby strana Máme toho dosť ti uhradila aspoň
čiastočne faktúru?“ Svedok p. I. žalovanému odpovedal: „bolo to na základe toho, že ju prepíšem, s
čím som nesúhlasil. V tom čase, kedy bola vystavená faktúra, strana byť nemohla, lebo nemala DIČ.“

Žalovaný následne svedkovi uviedol: „Ale som ti vysvetlil vtedy, že strana sa môže zapojiť ako dlžník
a že strana ti môže urobiť úhradu, prečo si to nechcel? 2000 Eur nie je celkom malý peniaz.“ Táto
výmena medzi žalovaným a svedkom p. I. potvrdzuje, že žalovaný si bol vedomý dlhu voči žalobcovi a
tento záväzok chcel žalovaný riešiť výmenou osoby veriteľa a následnou čiastočnou úhradou. Žalovaný
aktívne hľadal riešenie, ako uhradiť dlh voči žalobcovi. Konštatovanie žalovaného o ľstivosti je tak

rovnako zbytočné, ako je jeho predchádzajúce vyjadrenie o ovplyvňovaní svedka p. I., nesúrodosti a
rozpornosti odvolania. Nemôže ísť o ľstivosť a nevedomosť, ak žalovaný sám a dobrovoľne ponúkal
riešenia na úhradu svojej dlžoby voči žalobcovi. Vyjadrenia žalovaného a svedkov potvrdzujú záver,
že svedok p. I. nekonal svojvoľne. Pokyny na marketing mu za prípravný výbor zadával primárne p.
H., avšak úhrady faktúr sa delili medzi jednotlivých členov prípravného výboru, kam patril aj žalovaný.

Žalovanýposkytolhotovosťnaúhradunákladovnamarketingpredvznikompolitickejstrany.Skutočnosť,
že nedošlo k úhrade tejto poslednej faktúry neznamená, že svedok p. I. mal prekročiť rozpočet, ako
to uvádza žalovaný vo vyjadrení. Ako vyplynulo z výpovede p. H., prípravný výbor fungoval živelným
spôsobom a veci sa riešili za pochodu. Po vzniku strany a jej neúspechu vo voľbách zrazu dali všetciruky preč od politickej strany Máme toho dosť!: „ja som po voľbách hodil kľúče, išiel preč. Ja už som
to neriešil, odhodil som všetko a išiel som na farmu, zavrel farmu, vypol telefón, vymazal a nepreberal
poštu“ (z výpovede svedka p. H.). Rovnaký prístup zaujal žalovaný v tomto konaní a to i napriek tomu,

že pôvodne bol pripravený žalovanú sumu aspoň čiastočne uhradiť za podmienky zmeny v osobe
veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojom odvolaní vrátane
odvolacieho návrhu.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f, h CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom výroku I. nie je dôvodné.

Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.4.2025 o 10,00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207/2. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku od 17.4.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu
( § 219 ods. 1 a 3, za použitia § 378 CSP ).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.Podľaust.§365ods.1písm.f)ah)CSPodvolaniemožnoodôvodniťlentým,že:f)súdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo h) rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol.
Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie a žalobcom uplatnené
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f, h CSP, námietky a argumenty, ktoré nie sú spôsobilé
spochybniť správnosť skutkového základu rozhodnutia, právnych záverov súdu prvej inštancie a ani

dôvodov,naktorýchjepreskúmavanérozhodnutiezaloženéaneumožňujúprijaťrozhodnutievprospech
žalobcu ako odvolateľa. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalobcu
odvolací súd dodáva nasledovné.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. To

znamená, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju
povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť

účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011). Dôkazné bremeno zaťažuje

žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním
tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (napr.
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 403/2014, 7Cdo 110/2020, 2Cdo 256/2012, 8Cdo 140/2018, obdobneuznesenie ÚS SR II. ÚS 38/2015 z 21.1.2015). Týmito závermi vyšších súdnych autorít sa pri svojom
rozhodovaní riadil aj súd prvej inštancie.

14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, keď v bode 21. odôvodnenia napadnutého
rozsudku konštatoval, že žalobca bol povinný preukázať, objednanie inzercie žalovaným, za ktorú
žalobca faktúrou č. 2019009 vyfakturoval žalovanú sumu, pričom žalobca túto zo strany žalovaného
popieranú skutočnosť nepreukázal a v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný, jednak
v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu opakovane

popieral, že by zadal objednávku na inzerciu, ktorej uhradenia sa žalobca domáha. Bolo teda na
žalobcovi, aby preukázal, že si žalovaný objednal inzerciu v rozsahu, v akom žalobca požaduje, aby mu
bola za ňu uhradená cena. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to konkrétny novinový výtlačok
so zverejneným inzerátom, objednávku uverejnenia plošnej inzercie u dodávateľa FPD Media a.s.,
potvrdenie objednávky vystavené dodávateľom FPD Media a.s., faktúru č. 131903122 na sumu 3.456
Eur vystavenú dodávateľom FPD Media a.s. pre odberateľa Produkčná s.r.o., ako aj faktúru č. 2019009

na sumu 3.696 Eur vystavenú dodávateľom Produkčná, s.r.o. pre odberateľa žalovaného. Odvolací súd
má za to, že zo samotného zverejnenia inzerátu s názvom „Strana MÁME TOHO DOSŤ! Ide do volieb“,
ani z obsahu inzerátu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že sa jedná o inzerciu
objednanú žalovaným. Rovnako tak vystavenie jednotlivých faktúr nie je dôkazom o zadaní objednávky
na inzerciu žalovaným. Faktúra je platobný účtovný doklad, nie právna skutočnosť na základe ktorej

vznikajú záväzky. Bez významu preto zostáva aj ďalšia žalobcom namietaná okolnosť, že žalovaný už v
minulosti podobné faktúry uhradil. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že v konaní
nebolo preukázané ani tvrdenie svedka p. I. o tom, že došlo k ústnej objednávke inzercie na osobnom
stretnutí v obchodnom centre Galéria. Svedok p. I. prvotne tvrdil, že sa tak stalo za prítomnosti p. B., p.
H. a p. F., čo nekorešponduje s ďalšími tvrdeniami svedka, keď uviedol, že si nevie presne spomenúť, kto

bol na tomto konkrétnom stretnutí prítomný, ale väčšinou sa stretávali v takejto zostave. Zároveň svedok
p. I. uviedol, že text článku, ktorý je v podstate obsahom tejto inzercie, mu bol adresovaný emailom
od p. M. ako redaktora maďarského portálu, ktorý zabezpečoval PR články pre politický subjekt Máme
toho dosť. Svedok ho spracoval do formy tlačovej a vytlačený ho prezentoval na uvedenom stretnutí. Po
odsúhlasení grafického vizuálu a textovej časti od p. B. a p. H. ho uverejnili v denníku Nový čas. Odvolací

súd poukazuje na to, že žiaden digitálny návrh poskytnutý svedkovi p. I. nebol v konaní predložený.
Je tak nesporné, že v konaní nebolo bezpečne preukázané objednanie inzercie žalovaným, a to ani v
písomnej forme, ani v ústnej forme.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal i výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).