Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201512
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. D., práv. zast.: JUDr. Anna Kubovičová,
advokátka, so sídlom AK Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo PZ v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo
veci správneho trestania, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-44/2018-
P zo dňa 10.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím pod č. p. ORP-P-359/BA1-ODI1-2017 zo dňa 12. apríla 2018 bol
žalovaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I, Okresným dopravným inšpektorátom
v Bratislave I, Oddelením bezpečnosti cestnej premávky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) uznal
obvineného (žalobcu) vinným pre porušenie ustanovení § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase
spáchania priestupku (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky s poukazom na § 9 ods. 3 písm. a) Vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva
zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo mu bolo v zmysle § 22
ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení v účinnom v čase spáchania priestupku
((ďalej len „zákon o priestupkoch“) uložená sankcia pokuta vo výške XXX,- EUR a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 8 (osem) mesiacov so začatím plynutia lehoty zákazu
činnosti odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň prvostupňový orgán obvinenému
(žalobcovi) uložil povinnosť uhradiť trovy správneho konania vo výške XX,- EUR.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, z akých dôkazov vychádzal pri
rozhodovaní o priestupku (správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 11.09.2017, záznam
dopravnej nehody zo dňa 13.06.2017, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa
13.06.2017, fotodokumentácia poškodených vozidiel spoločne s náčrtkom miesta dopravnej nehody
a plánikom, odborné vyjadrenie Dopravnoinžinierskeho oddelenia Krajského dopravného inšpektorátu,
Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod č. KRPZ-BA-KDI3-27-075/2017 zo dňa 03.07.2017, odborné

vyjadrenie č. 118/2017 zo dňa 18.08.2017 vypracované znalcom prof. MUDr. A. E., CSc., znalcom
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia, Traumatológia, záznam o podaní vysvetlenia
obvineným – žalobcom zo dňa 14.07.2017, záznam o podaní vysvetlenia poškodenej F. G. zo dňa
14.07.2017, záznam o podaní vysvetlenia svedkyne H. G. zo dňa 13.08.2017, záznam o podanívysvetlenia svedka I. J., grafický a textový výpis dátovej karty motorového vozidla Dopravného podniku
Bratislava,a.s.č.2118vodičaI.J.,grafickýatextovývýpisdátovejkartymotorovéhovozidlaDopravného
podniku Bratislava, a.s. č. 1904 vodiča A. B., záznam o podaní vysvetlenia svedka F. A. zo dňa

22.03.2018, grafický a textový výpis dátovej karty motorového vozidla Dopravného podniku Bratislava,
a. s. č. 1212 vodiča F. A., grafický a textový výpis dátovej karty motorového vozidla Dopravného
podniku Bratislava, a. s. č. 4225 nestotožneného vodiča). Vyhodnotením vykonaného dokazovania
a dôkazov bolo prvostupňovým orgánom jednoznačne preukázané, že obvinený (žalobca) A. B. svojim
konaním porušil pravidlá cestnej premávky, konkrétne § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke

s poukazom na § 9 ods. 3 písm. a) Vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z. z., čím bola založená jeho
zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, účinných v čase
spáchania priestupku. Žalobca nerešpektoval pri svojej jazde v pravom jazdnom pruhu s označením
„BUS“ svetelné signalizačné zariadenie s červeným svetlom so znamením „Stoj!“, vošiel do križovatky
Patrónka z Brnianskej ulice smerom na Lamačskú cestu, kde sa zrazil s osobným motorovým vozidlom
továrenskej značky Renault s evidenčným číslom K. XXX L. prichádzajúcim do križovatky A. z ulice H.

M. smerom na E.. Prvostupňový orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadol na skutočnosť, že
žalobca nemal žiaden záznam v registri trestov, teda hľadí sa na neho ako na bezúhonného občana, je
držiteľom vodičského oprávnenia od 11.10.1990 a v priebehu posledných dvoch rokov pred spáchaním
priestupku sa dopustil jedného priestupku na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Teda nie je osobou, ktorá by sústavne porušovala pravidlá cestnej premávky, ktorej by chýbala disciplína

a nemala úctu k zákonom a ostatným právnym predpisom. Rovnako však prvostupňový orgán uviedol,
že žalobca svojim konaním spôsobil dopravnú nehodu, došlo ku hmotnej škode na majetku, pričom však
mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia účastníkov cestnej premávky, čo tiež malo vplyv na určenie
výšky ukladanej sankcie. Sankcie boli uložené v dolnej polovici rozpätia výmery sankcií.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o priestupku podal žalobca v zákonnej lehote opravný prostriedok.
V odvolaní zo dňa 19.04.2018 žalobca uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového orgánu nesúhlasí,
vrozhodnutíanipo10mesačnomobjasňovaníchýbahodnovernýajasnýdôkazojehoporušenípravidiel
cestnejpremávky(záznamsignalizačnéhozariadeniaSiemenszkrižovatkyPatrónka,kamerovýzáznam
s jeho údajným prejazdom križovatkou na červený signál „Stoj!“. Navyše správny orgán sa nemal

vysporiadať s jeho námietkami ako účastníka konania, ktoré vzniesol na ústnom pojednávaní, ani
neprihliadol na svedectvá svedkov potvrdzujúcich jeho nevinu.

4. Na základe podaného odvolania Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný
inšpektorát ako odvolací správny orgán v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) vydal rozhodnutie č. p. KRPZ-BA-KDI21-44/2018-P zo dňa 10. septembra 2018,
ktorým výrok rozhodnutia o priestupku prvostupňového orgánu č. p. ORP-P-359/BA1-ODI1-2017 zo dňa
12. apríla 2018 zmenil tak, že nahradil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu
na dobu 8 (osem) mesiacov za trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu
4 (štyri) mesiace. V ostatných častiach prvostupňové rozhodnutie ostalo nezmenené.

5. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalovaný v zmysle §
58 správneho poriadku v rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-BA-KDI21-44/2018-P zo dňa 10.09.2018
prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výške zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu
z pôvodne 8 mesiacov na 4 mesiace. V ostatných častiach prvostupňové rozhodnutie nechal odvolací

orgán nezmenené. Ku skráteniu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na polovicu
uviedol, že pôvodná výmera zákazu činnosti vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je držiteľom
vodičského oprávnenia takmer 28 rokov (v čase rozhodovania) a v posledných dvoch rokoch sa dopustil
len jediného priestupku na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a najmä na akcent, že
žalobca je vodičom z povolania, by pôvodná výška 8 mesiacov zákazu činnosti mala na neho represívny

a likvidačný charakter, pričom však aj odvolací orgán súhlasí s vylúčenia žalobcu z cestnej premávky.
Žalovaný záverom uviedol, že odvolacie tvrdenia a námietky žalobcu v administratívnom konaní neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

6. V rámci svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vzhľadom k vzneseným námietkam a návrhom

na vykonanie nových dôkazov účastníkom konania, správny orgán ODI BA1 v záujme došetrenia
skutočností nevyhnutných na prejednanie priestupku prerušil konanie vo veci priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Správny orgán ODI BA1 doplnil na vec sa vzťahujúci
spisový materiál o jednotlivé grafické a textové výpisy z dátových kariet vozidiel vodičov MHD, ktoríinkriminovaným miestom v rozhodnom čase prechádzali, o fotodokumentáciu miesta dopravnej nehody
na križovatke „A.“ s dôrazom na jednotlivé vzdialenostné parametre, ako aj o výpovede vodičov vozidiel
MHD, t.j. o výpoveď vodiča I. J. a o výpoveď vodiča F. A., ktorí boli riadne vypočutí pred správnym

orgánom prvého stupňa ODI BA1 za účasti obvineného A. B..

7. Žalovaný následne ako odvolací orgán k jednotlivým tvrdeniam účastníka konania zaujal stanovisko,
že tvrdenie účastníka konania uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku správneho orgánu
ODI BA1 č. ORP-P-359/BA1-ODI1-2017 zo dňa 12.04.2018 vzťahujúce sa ku skutočnosti, že uvedené

rozhodnutie nie je podložené žiadnym hodnoverným a jasným dôkazom odvolací orgán v plnom
rozsahu odmieta, nakoľko na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že
objasňujúci orgán v štádiu objasňovania ako aj správny orgán prvého stupňa počas konania o priestupku
zabezpečili všetky potrebné a dostupné podklady a dôkazy pre vydanie odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Prenesené na danú vec - správny orgán ODI BA1 zabezpečením jednotlivých grafických
a textových výpisov z dátových kariet vozidiel vodičov MHD ako aj výpovedí vodičov vozidiel MHD

mal k dispozícii všetky potrebné relevantné podklady k vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Tvrdenieúčastníkakonaniauvedenévodvolaníprotirozhodnutiuopriestupkusprávnehoorgánuprvého
stupňa ODI BA1 č. ORP-P-359/BA1-ODI 1-2017 zo dňa 12.04.2018 vzťahujúce sa ku skutočnosti, že
správny orgán ODI BA1 sa nevysporiadal s jeho námietkami ako účastníka konania, ktoré vzniesol
na ústnom prejednaní, ani neprihliadol na svedectvá potvrdzujúcich jeho nevinu považuje odvolací

orgán za irelevantné, nakoľko správny orgán ODI BA1 zabezpečením a vyhodnotením jednotlivých
údajov vyplývajúcich z grafických a textových výpisov z dátových kariet vozidiel vodičov MHD v
komparácii s vyhodnotením výpovedí svedkov vykonaných pred správnym orgánom prvého stupňa ako
aj s vyhodnotením výpovedí jednotlivých osôb v štádiu objasňovania a s poukazom na vzdialenostné
parametre križovatky „A.“ sa riadne vysporiadal s námietkami účastníka konania, pričom svoje jednotlivé

úvahy náležíte a logicky zdôvodnil. Prenesené na danú vec - správny orgán ODI BA1 správne a logicky
vyhodnotil výpovede svedkov vykonaných pred správnym orgánom prvého stupňa ako aj výpovede
jednotlivých osôb v štádiu objasňovania, pričom svoje tvrdenia podporil logickým vyhodnotením
jednotlivých údajov vyplývajúcich z grafických a textových výpisov z dátových kariet vozidiel vodičov
MHD s poukazom na vzdialenostné parametre križovatky „A.“. Správny orgán OPI BA1 správne a

logicky vyhodnotil každý jeden dôkaz jednotlivo ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, čím sa
vysporiadal so vznesenými námietkami účastníka konania. Odvolací orgán sa rovnako stotožňuje s
názoromsprávnehoorgánuODIBA1,žeprizvanieznalcazodboruDopravacestnábybolo,vzhľadomna
zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotené správnym orgánom ODI BA1, nadbytočné a nehospodárne.
Odvolací orgán po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech

účastníka konania dospel k záveru, že účastník konania skutok spáchal. Správny orgán ODI BA1 zistil
všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho
rozhodovanie.SprávnyorgánODIBA1vyhodnotildôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

II. Žaloba

8. Proti rozhodnutiu žalovaného KRPZ-BA-KDI21-44/2018-P zo dňa 10. septembra 2018 podal žalobca

prostredníctvom právnej zástupkyne na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 10.10.2018 a žiadal,
aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj nadväzujúce prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
V žalobnom návrhu uvádza (tak ako aj v administratívnom konaní), že nie je si vedomý porušenia
pravidiel cestnej premávky, v svojom jazdnom pruhu s označením „BUS“ vstupoval do križovatky

A. na zelené svetlo na semafore, pričom z ľavej strany prichádzajúce vozidlo od H. M. továrenskej
značky Renault Fluence narazilo do jeho autobusu, teda došlo ku kontaktu pravej strany motorového
vozidla Renault Fluence a prednej časti autobusu, v dôsledku čoho autobus Dopravného podniku
Bratislava, a. s. narazil do verejnoprospešného zariadenia a zároveň došlo ku poškodeniu osobného
motorového vozidla. Zároveň žalobca i spolujazdkyňa z osobného motorového vozidla F. G. utrpeli

ľahké zranenia. Alkohol ani u jedného z vodičov nebol zistený. Argumenty vo svojej žalobe žalobca
postavil najmä na nedostatočne zistenom skutkovom stave v administratívnom konaní resp. na zmene
výpovedí účastníkov dopravnej nehody a svedkov. Poškodený H. B. sa pri nehode vyjadril, že počas
predchádzajúcej jazdy ho mala zdržať sanitka a zrejme mu zostávalo už málo času prejsť predmetnoukrižovatkou bezpečne. Žalobca udalosť ihneď oznámil zamestnávateľovi, spoločne s poškodeným H.
B. bol prostredníctvom dispečera Dopravného podniku p. N. H. bol podpísaný protokol, kde poškodený
mal zmeniť výpoveď, keď sa nezmienil o tom, že ho zdržala prichádzajúca sanitka. Rovnako tak pri

vyšetrovaní zo strany konajúceho policajta žalobcovi malo byť oznámené“ „Vyšlo to na Vás“ a keď sa
dožadoval vysvetlenia, mala mu byť len zopakovaná rovnaká veta s tým, že došlo ku veľkej hmotnej
škode a vodičské oprávnenie mu musí zobrať minimálne na 4 mesiace, s čím žalobca nesúhlasil.
Neukázalmužiadenrelevantnýdôkaz,ibamalpovedať,že:„dohodnemesatakto–papierevámnechám
ale pokuta bude XXX EUR.“ Samozrejme žalobca s tým nesúhlasil, pretože on si je vedomý, že vošiel

do križovatky na zelený signál „VOĽNO“ a teda prečo by on mal platiť pokuty, priznávať vinu a mať
zadržané vodičské oprávnenie. Konajúci policajt mu na to odvetil, že v opačnom prípade dostane trest
zákazu činnosti v trvaní osem mesiacov. Pri porovnaní dátových kariet z autobusov žalobcu a svedka
– vodiča I. J., vypočutí ďalších svedkov konajúc policajt skutkový stav ustálil tak, že ak kolega J. mal
so svojím vozidlom ísť na zelenú a žalobca teda musel na červenú. Ide o rozporuplný dôkaz, pričom
žalobca upozorňuje, že dátová karta vozidla nehovorí o tom, na akú farbu na semafore vodič prechádzal.

Rovnako tak poukázal, že svedkyňa G. v priebehu konania zmenila výpoveď, avšak nebolo mu zo strany
policajta dovolené sa s ňou konfrontovať. Je toho názoru, že celé vyšetrovanie bolo vedené spôsobom,
aby bola žalobcovi preukázaná vina, napr. priamo pri dopravnej nehode službukonajúca policajtka mu
mala oznámiť, že vinník sa určí tak, že stiahnu záznam zo svetelného zariadenia Siemens, odpočítajú
tri sekundy a nehoda s určením vinníka sa bude dať uzavrieť. Pri dopyte na stiahnutý záznam mu

vyšetrovateľ oznámil, že sa to nedá určiť. Práve pre vyššie uvedené dôvody žalobca namietal zaujatosť
vyšetrovateľa. Žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku, nakoľko rozhodnutím správneho
orgánu mu vznikla nielen finančná ale aj spoločenská ujma, práca vodiča z povolania je jeho jediným
príjmom a zdrojom obživy. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20. novembra 2019 pod č.k.
4Sa/86/2018-55 návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

III. Vyjadrenia žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2019 v prvom rade poukázal, že v zmysle príslušných
ustanovení Správneho poriadku je žalovaný v zastúpení 1. výjazdu Krajského dopravného inšpektorátu
Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave je oprávneným subjektom vykonávať objasňovanie dopravnej
nehody ako aj zadovažovať všetky relevantné podklady pre rozhodnutie správneho orgánu a nie
Dopravný podnik Bratislava, a. s., nakoľko žalobca vo svojej žalobe poukázal na vypracovaný protokol

jeho zamestnávateľom o vzniku mimoriadnej udalosti zo dňa 13.06.2017. Na vznesené námietky
a návrhy žalobcu na vykonanie nových dôkazov, prvostupňový orgán ústne pojednávanie odročil
a doplnil o jednotlivé grafické a textové súbory z dátových kariet vozidiel Dopravného podniku Bratislava,
a.s., ktoré križovatkou A. prechádzali v inkriminovanom čase, o fotodokumentáciu miesta dopravnej
nehody s dôrazom na jednotlivé vzdialenostné parametre ako aj o výpovede vodičov MHD, I. J. a F.

A.. Žalovaný je toho názoru, že po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj
v neprospech žalobcu v odvolanom konaní. Prvostupňový správny orgán svoje úvahy náležite a logicky
zdôvodnil, vyhodnotil v logickej úvahe každý jeden dôkaz jednotlivo ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, čím sa vysporiadal so vznesenými námietkami žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené
sa žalovaný stotožnil s názorom prvostupňového orgánu na neprizvanie znalca z odboru cestnej

dopravy, nakoľko taký úkon by bol nadbytočný a nehospodárny. K názoru žalobcu, že správny orgán
sa mal zamerať na dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán
postupoval v zmysle materiálnej pravdy a vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku, úplne
a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral podklady potrebné na rozhodnutie. Zároveň v zmysle
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku prvostupňový orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutie so zameraním na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Práve pre námietku žalobcu,
že je vodičom z povolania s dĺžkou vodičského oprávnenia v trvaní 28 rokov, odvolací správny orgán
považoval trest zákazu činnosti na úrovni 8 mesiacov za neprimerane prísny a trest zmiernil na polovicu.
Zotrval však v názore, že vylúčenie žalobcu ako vodiča z cestnej premávky bolo dôvodné. Záverom
žalovaný dodal, že na základe žiadosti žalobcu o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti, správny

orgán v zmysle § 14 ods. 3 zákona o priestupkoch upustil od výkonu zvyšku zákazu činnosti, teda ešte
pred uplynutím celej doby (4 mesiacov). Žalobca dňa 27.12.2018 uhradil pokutu za priestupok rovnako
aj trovy konania.IV. Replika žalobcu

10.Vreplikenavyjadreniežalovanéhožalobcaprostredníctvomprávnejzástupkynezotrvalnadôvodoch
žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Poukázal na to, že správny orgán dôkaz o funkčnosti signalizačného
zariadenia na križovatke A. v čase dopravnej nehody vyhodnotil iba tak, že signalizačné zariadenie
bolo funkčné. Skutočný stav v čase dopravnej nehody sa vraj nedal zistiť, no podľa názoru žalobcu by

to relevantným spôsobom dokázalo jeho nevinu. Poukázal tiež na výsluch svedkyne G., ktorá nebola
opätovnevypočutávprítomnostižalobcu,pretoževčasenehodysamalavyjadriť,žežalobcaprechádzal
cez križovatku na zelený signál: „VOĽNO“, neskôr zmenila výpoveď, keď po cca 6 mesiacoch uviedla, že
vraj „si už presne nepamätá“. Prvostupňový orgán mal rovnako tak znehodnotil výpoveď svedka – vodiča
I. J. a výpoveď iného svedka – vodiča F. A. neuvádza medzi dôkazmi objasňujúcimi nehodu, pritom jasne
uviedol, že v čase kolízie vozidiel prechádzalo smerom ku žalobcovi na zelený signál: „VOĽNO“ cca 20

vozidiel. Podľa vyhodnotenia nehody políciou všetci šli na červený signál: „STOJ!“ a týmto správny orgán
do spisu neuviedol ďalší dôkaz o nevine žalobcu. Ku textovému a grafickému výpisu z dátových kariet
vozidiel MHD žalobca poznamenal, že taký dôkaz nie je hodnoverný na súdne konanie, pretože palubný
počítač typu „BUSE 100“ nie je certifikovaný a ani pravidelne kalibrovaný pre Slovenskú republiku, na
čo bolo poukazované počas priebehu administratívneho konania.

11. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval a v súdom stanovenej lehote sa nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

12. Podľa § 3 ods. 2, písm. b/ zákona o cestnej premávke, zákon ukladá účastníkovi cestnej premávky
povinnosť poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

13. Podľa § 9 ods. 3, písm. a/ vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej
premávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,pririadenícestnejpremávkynakrižovatkesignálom
s červeným svetlom „ Stoj! " znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou
čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením.

14. Podľa § 37 ods.2, písm. j/ zákona o cestnej premávke sa porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom považuje nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou
oprávnenou osobou, alebo na signál svetelného signalizačného zariadenia s Červeným svetlom „Stoj!"'.

15. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpiso bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku,

16. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1

písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

17. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky
závažnýmspôsobomjetaképorušeniepravidielcestnejpremávky,vktoréhodôsledkuvzniknedopravná
nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie

si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli
zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

19. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde
v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/86/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z.z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov
vymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju
postupom podľa § 190 SSP zamietol.

21.Správnysúdožaloberozhodolbeznariadeniapojednávaniadňa20.mája2025,nakoľkobolisplnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
správneho súdu.

22. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a

rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo
opatreniu o priestupku.

24. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného vo veci uznania žalobcu
vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, nakoľko

porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému ublížil na zdraví alebo inému spôsobil škodu na
majetku v dôsledku čoho mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške XXX eur a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 mesiace.

25. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V
správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej

správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán
verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia
vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti
správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval

na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť
právoplatného rozhodnutia.

26. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku,

kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce
priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné
pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech
obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typovéznaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako
vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie,
pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie
z nedbanlivosti.

27. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech

obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov
rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre
preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov,
či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy
nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno
očakávaťobjasnenieakéhokoľvekpriestupkunajmävdoprave,bezvýpovede,čivýpovedízakročujúcich

príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom,
ale podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov.

28. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti

rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny
orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní

29. Úlohou tunajšieho súdu v prejednávanej veci bolo tak preskúmať napadnuté rozhodnutie

žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-44/2018-P zo dňa 10.09.2018 a to v intenciách námietok vznesených
žalobcom, v ktorých uviedol viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
Jeho najpodstatnejším argumentom je nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci.

30. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj konanie ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či
sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a či preskúmavaným
rozhodnutím správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu.

31. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu tunajší súd poukazuje na to, že
základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej
správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a
objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to,
v koho prospech svedčia. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci nemožno

považovať za relevantné, ale za účelové, keďže z administratívnych spisov predložených konajúcemu
správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, pred
vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zistili skutkový stav veci s
uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a akým spôsobom boli vyhodnotené.

32. V napadnutom rozhodnutí žalovaný explicitne uviedol podklady pre vydanie napadnutého
rozhodnutia o priestupku a pri rozhodovaní o priestupku, ako správa o výsledku objasňovania
priestupku, Záznam dopravnej nehody spísaný príslušníkmi odboru dopravných nehôd, Zápisnica o
obhliadke miesta dopravnej nehody spísaná príslušníkmi odboru dopravných nehôd, Fotodokumentácia
poškodených častí vozidiel, Odborné vyjadrenie Dopravno-inžinierskeho oddelenia, Krajského

dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pod číslom KRPZ-
BA-KDI3-27-075/2017 zo dňa 03.07.2017, Odborné vyjadrenie číslo 118/2017 zo dňa 18.08.2017
vypracované znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia - Prof.
MUDr. A. E. CSc, Záznam o podaní vysvetlenia - H. B. zo dňa 14.07.2017, Záznam o podaní vysvetlenia- F. G. zo dňa 14.07.2017, Záznam o podaní vysvetlenia - H. G. zo dňa 13.08.2017, Záznam o podaní
vysvetlenia - I. J. zo dňa 14.03.2018, grafický a textový výpis z dátovej karty vozidla 2118 vodiča I. J. zo
13.06.2017, grafický a textový výpis z dátovej karty vozidla 1904 vodiča A. B. zo 13.06.2017, Záznam o

podaní vysvetlenia - F. A. zo dňa 22.03.2018, grafický a textový výpis z dátovej karty vozidla 1212 vodiča
F. A. zo 13.06.2017. Z týchto dôkazov je aj podľa názoru súdu, jednoznačne preukázaná existencia
dopravnej nehody v dôsledku porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke, tak ako je
podrobne popísaná v napadnutom rozhodnutí.

33. Z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo bez pochýb preukázané, že žalobca,
dňa 13.06.2017 v čase o 13:05 hodine viedol motorové vozidlo továrenskej značky Iveco, v D. po D.
ulici v pravom jazdnom pruhu s označením „BUS“ v smere na E. ulicu, pričom na križovatke A. pri
prejazde svetelne riadenou križovatkou neuposlúchol pokyn vyplývajúci zo svetelného signalizačného
zariadenia - signál s červeným svetlom so znamením „Stoj!“ pre jeho smer jazdy a s vozidlom pokračoval
vjazde, následkom čoho došlo ku zrážke s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Renault,

evidenčného čísla K., ktoré viedol vodič H. B. od H. M. v smere na E. ulicu v D. na zelený signál
svetelného signalizačného zariadenia. Následkom dopravnej nehody bolo motorové vozidlo továrenskej
značky Iveco, odrazené do stĺpu svetelného signalizačného zariadenia.

34. Námietky žalobcu nesmerujú ani tak proti nedostatočnému zadováženiu dôkazov z vlastnej iniciatívy

prvostupňového orgánu verejnej správy, ale skôr v nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov. K jeho
námietke, že žalovaný v konaní neprizval znalca z odboru Dopravy, sa žalovaný vo svojom rozhodnutí
vyjadril s tým, že prizvanie tohto znalca by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti a dôkazy nadbytočné
a nehospodárne. Uvedený postup je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá nastoľuje
požiadavku vo vzťahu ku orgánu verejnej správy vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba relevantnými

argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia je potom postačujúce, ak orgán
verejnejsprávyibaminimálnymspôsobomastručneobjasní,prečojeargument,vdanomprípadedôkaz,
irelevantný. Taktiež žalovaný v odvolacom konaní reflektoval na vznesené námietky a návrhy žalobcu,
keď správny orgán doplnil na vec sa vzťahujúci spisový materiál o jednotlivé grafické karty a textové
výpisy z dátových kariet vozidiel vodičov MHD, ako aj o výpovede vodičov vozidiel MHD (výpoveď I.

J., výpoveď F. A.). Správne orgány úplne a presne zistili skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom a
potrebnomprevydaniespravodlivéhoa zákonnéhorozhodnutiavoveci.Pokiaľžalobcavžalobetaktiež
namieta, že vo veci nebol vypočutý ako svedok F. A., tak tunajší súd poukazuje na to, že orgán verejnej
správy zabezpečil v konaní ako jeden z podkladov jeho rozhodnutia záznam o podaní vysvetlenia od
svedka F. A. z 22.03.2018. V administratívnom konaní F. A. ako svedok bol vypočutý a to práve dňa

22.03.2018, kde zotrval na ním dovtedy tvrdených skutočnostiach, pričom žalobcovi bol aj poskytnutý
priestor klásť svedkovi otázky (ktorý žalobca nevyužil). Teda sa súd nemôže stotožniť so žalobcovou
námietkou ohľadne nevypočutia pána A. ako svedka v administratívnom konaní. Zároveň žalobca vo
svojom odvolaní zo dňa 19.04.2018 nenavrhuje správnemu orgánu vypočutie svedka H. G., alebo
zabezpečenie dôkazu „ohľadom technického zariadenia semaforu zo smeru jazdy žalobcu a vodiča

H. B. „ a zabezpečenie dátovej karty vodiča F. A., tieto návrhy na doplnenie podkladov rozhodnutia
žalobca prvý raz predkladá až v správnej žalobe, teda mimo administratívneho konania, v ktorom bol
práve priestor na ich doplnenie. Ohľadom svedkyne H. G. súd taktiež uvádza, že na žiadnej strane
administratívnehospisusanenachádzatvrdenieotom,žebytátosvedkyňasavyjadrilaspôsobom,ktorý
by preukazoval spôsob priebehu nehody tak ako je tvrdený žalobcom. Naopak z výpovede svedkyne G.

práve vyplýva, že nehoda sa stala zavinením žalobcu, keď svedkyňa v zázname o podaní vysvetlenia
13.08.2018 uviedla, že „...ďalej na ozrejmenie uvádza, že v čase, keď počula náraz, vozidlá ktoré boli
pred nimi, tak stáli a nevie uviesť prečo vodič autobusu vošiel do križovatky“. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že svedkyňa zmenila výpoveď a nehodu si táto svedkyňa pamätá inak než je uvedené v jej výpovedi
zaznamenanej v administratívnom konaní, nič nebránilo žalobcovi, aby napríklad navrhol jej výsluch

na súdnom pojednávaní, kde by súd preveril túto námietku, resp. aby žalobca sám zabezpečil jej inú
výpoveď pre preukázanie jeho tvrdenia pre toto súdne konanie.

35. To, že správny orgán priznal žalobcovi možnosť navrhnúť svedkov na vypočutie vyplýva aj zo
zápisnice z pokračovania ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 12.04.2018 „Chcem uviesť, že zo

strany správneho orgánu som bol riadne a včas vždy informovaný o vykonanom doobjasňovaní a riadne
informovaný o termínoch výpovedí svedkov, pri ktorých som sa zúčastňoval a ktorým som podľa potreby
kládol otázky. Chcem uviesť, že správny orgán na moju žiadosť vypočul aj mnou navrhovaného svedka.Ale aj napriek týmto všetkým skutočnostiam nesúhlasím s obsahom spisového materiálu a necítim sa
byť vinným z predmetnej dopravnej nehody“.

36. Správny súd sa stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí, skutkový stav považuje
pre záver, že k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu došlo tak, ako ho opísal prvostupňový a
potvrdil odvolací orgán verejnej správy, za dostatočne zistený. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe
neuvedené, ktorých následkom by bola nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

37. Žalobca spolu s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu vzniesol i námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany orgánu verejnej správy. K tomuto tunajší súd uvádza,
že povinnosťou žalobcu bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom o
cestnej premávke. K uvedeným námietkam správny súd konštatuje, že v zistení skutkového stavu
zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Rozhodnutiu
správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 SSP, alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav,kčomudochádzavtedy,aksúdalebosprávnyorgánnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaktento
aplikoval, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

38. Predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne

zistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.

39. Ak žalobca vo svojej žalobe namieta, že ako vodič z povolania za celý čas svojej pracovnej činnosti
vodiča má len jednu XX eurovú pokutu za nezapnutý pás, inak má pracovné hodnotenie dobré, má aj
čistú kartu vodiča ako aj register, tak na túto skutočnosť správne orgány v administratívnom konaní aj
riadneprihliadli.Atovtomsmere,keďvzhľadomnaskutok,zaktorýbolžalobcauznanýzavinnéhomohli
podľa § 22 ods. 1 písm. g/, § 22 písm. c/ zákona o priestupkoch uložiť žalobcovi sankciu - pokutu od XXX

eur do XXX eur ako aj sankciu zákazu činnosti do 3 rokov, pričom žalobcovi uložili finančnú pokutu na
dolnej hranici sadzby vo výške XXX eur a v odvolacom konaní ešte viac znížil odvolací orgán aj sankciu
zákazu činnosti a to na výmeru 4 mesiacov zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu.
Teda na tieto námietky žalobcu správne orgány riade reflektovali a správne uložili žalobcovi sankcie na
spodnej hranici sadzby.

40. O preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
dospel súd k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav,
svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla
mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa § 194

ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§
493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP]
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).