Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201802
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323201802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovaným: 1. A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX
D., obaja zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23,
924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, o určenie záložného práva, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.: 35Csp/55/2023 - 173 zo dňa 28. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovaným 1. a 2. ako spoločne a nerozdielne zaviazaným n á r o k na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že záložné právo v prospech
žalobcu, ktoré sa zriadilo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na
nehnuteľnostiach - pozemky registra "C" katastra nehnuteľností, parc. č. 60/1, zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 374 m2, parc. č. 60/2, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 238 m2, parc. č.

60/4, ostatná plocha s výmerou 494 m2, parc. č. 60/5, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 26
m2, parc. č. 68/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 16 m2, parc. č. 68/4, zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 3 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku registra "C", parc. č.
60/2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres Šaľa, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX, vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, uzatvorenej dňa 03.06.2014 medzi
záložným veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a záložcami: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX, XXX XX D. 2. H. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D. (v ďalšom texte „záložné

právo“), existuje. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnuté
samostatným uznesením.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 151a, § 151e ods. 2 a 4, § 151h
ods. 1 až 4, § 151md písm. f), § 100 ods. 2 veta tretia, ods. 2 zákona č. 40/1946 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C. s. p.).

1.2 Vecne dôvodil tým, že žalobca sa uplatnenou určovacou žalobou domáhal určenia, že záložné
právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 1 a 2 existuje. Naliehavý právny záujem naurčení odôvodnil tým, že katastrálny odbor omylom vymazal predmetné záložné právo a po zmene
vlastníkov môže kataster pristúpiť k opätovnému zápisu len na základe súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pretože

neexistencia zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností ohrozuje možnosť záložného veriteľa
uspokojiť svoju pohľadávku a vytvára právnu neistotu vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov. Súd
prvej inštancie zistil, že žalobca uzavrel s manželmi G. dve úverové zmluvy, ktorých pohľadávky boli
zabezpečené dvoma záložnými právami k nehnuteľnostiam. Vklad prvého záložného práva bol povolený
04. júna 2014 pod číslom V 1153/14 a vklad druhého záložného práva pod číslom V 1164/14. Druhý

úver dlžníci splatili a žalobca 23. februára 2018 vystavil kvitanciu na výmaz záložného práva pod V
1164/14. Katastrálny úrad však omylom vymazal aj prvé záložné právo pod V 1153/14, čo potvrdil aj
v liste adresovanom žalobcovi. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na predloženie ďalších
dokumentov týkajúcich sa výmazu, pretože obsah kvitancie bol už dostatočne preukázaný a návrh bol
podaný po uplynutí sudcovskej lehoty na uplatnenie procesnej obrany. V konaní bolo preukázané, že
pohľadávka z prvej úverovej zmluvy zo dňa 03. júna 2014 nebola splatená. Žalobca dňa 02. mája

2022 adresoval dlžníkom oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému dňu dlžná suma
predstavovala 64 115,89 eura. Podľa výpisu z účtu zosplatneného úveru bol konečný zostatok k 10.
júlu 2023 -71 249,49 eura. Súd zamietol námietku premlčania záložného práva vznesenú žalovanými,
s odkazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú
skôr ako zabezpečená pohľadávka, pričom žalovaní nepreukázali premlčanie pohľadávky z úverovej

zmluvy ani nespochybnili vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalovaní namietali, že záložné právo na
nich ako nadobúdateľov nepôsobí, pretože boli pri prevode v dobrej viere, že nadobúdajú nehnuteľnosť
bez záťaže (§ 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka), prípadne že záložné právo zaniklo z dôvodu ich
dobromyseľnosti (§ 151md písm. f) Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie konštatoval, že v
zmysle § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka sa ustanovenie § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka na

daný prípad nevzťahuje, pretože záložné právo k nehnuteľnosti sa zapisuje do katastra nehnuteľností,
ktorý je považovaný za osobitný register. Poukázal na odbornú literatúru, ktorá potvrdzuje, že kataster
nehnuteľností je osobitným registrom záložných práv a ustanovenie § 151h ods. 4 Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje aj naň. Záložné právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pôsobí
voči nadobúdateľom bez ohľadu na ich dobromyseľnosť, a to aj v prípade, ak v čase prevodu nebolo v

katastri riadne evidované z dôvodu mylného výmazu. Rovnako súd neprijal argumentáciu žalovaných
o zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka z dôvodu ich
dobromyseľnosti, pričom sa odvolal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo
10/2013 z 21.12.2015, ktorý v obdobnej veci zaujal právny názor, že ustanovenie § 151md ods. 1 písm. f)
Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať systematicky s § 151h ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

Zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka je odrazom výnimky
stanovenej v § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá sa však v zmysle § 151h ods. 4 Občianskeho
zákonníka nevzťahuje na záložné práva vznikajúce registráciou v osobitnom registri, akým je aj kataster
nehnuteľností. Preto pri prevode nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, ktoré vzniklo zápisom v
katastri, k zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka nedochádza,

a záložné právo prechádza na nadobúdateľa bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť. Opačný výklad by
znamenal, že ustanovenia § 151h ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka by boli bez významu. Na základe
týchto zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložné právo v prospech žalobcu naďalej existuje
a pôsobí voči žalovaným ako nadobúdateľom nehnuteľnosti. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.3 Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1.
a 2. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní 1 a 2 (ďalej len

„žalovaní“) z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

2.1. V odvolaní poukázali na to, že žalobca, ako silnejšia zmluvná strana (finančná inštitúcia), mal s
náležitou odbornou starostlivosťou skontrolovať kataster nehnuteľností skôr. Žalobca nevyužil zákonné
prostriedky na ochranu svojich práv, konkrétne návrh na opravu chýb v katastri, ktorý mohol podať
pred prevodom vlastníctva na žalovaných. To svedčí o nedostatočnej starostlivosti o vlastné právaa absencii legitímneho očakávania, čím nebola naplnená preventívna funkcia určovacej žaloby a nie
je daný naliehavý právny záujem na jej podaní podľa § 137 písm. c) C. s. p.. Žalovaným, ktorí pri
kúpe vychádzali zo štátom vedenej evidencie v katastri bez zapísaného záložného práva, by mala byť

poskytnutá vyššia miera ochrany pred nedbalým žalobcom.

2.2 Žalovaní namietli nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie, konkrétne absenciu
úvah o dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľností. Súd považoval ich dobromyseľnosť
za irelevantnú, čo podľa žalovaných nemá oporu v zásadách súkromného práva. Súd zamietol návrh na

vykonanie dokazovania výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu a zamestnankýň žalobcu, ktorý
mal preukázať nedbalosť žalobcu a podporiť argumentáciu o dobromyseľnosti žalovaných. Tento postup
považujú za nesprávny a tvrdia, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pretože bol
neopodstatneneuprednostnenývýklad,podľaktoréhobolaichdobromyseľnosťirelevantná.Zdôrazňujú,
že ochrana dobrej viery je kľúčovým prejavom princípu právnej istoty. Dobromyseľnému nadobúdateľovi
vlastníckeho práva by mala byť poskytnutá široká ochrana, inak by bola narušená právna istota tretích

osôb. Ak v čase nadobudnutia nebolo na nehnuteľnostiach zapísané záložné právo, žalovaní nemohli
mať pochybnosti o správnosti výmazu a boli presvedčení, že nadobúdajú nezaťažené nehnuteľnosti.
Preto trvajú na rešpektovaní prezumpcie ich dobromyseľnosti. Žalovaní argumentujú, že pri kúpe
nehnuteľnostíbolidobromyseľní,vychádzalizúdajovkatastranehnuteľnostíavyhláseniapredávajúcich.
V čase kúpy vynaložili náležitú odbornú starostlivosť. Poukazujú na dôležitosť hodnovernosti údajov

katastranehnuteľností,naktorúsaspoliehali.Súdmalprihliadaťnato,žezáložnéprávonebolovkatastri
nehnuteľností evidované a žalobca nekonal ohľadom opravy chýb. Neposúdenie ich dobromyseľnosti
považujú za podstatný dôvod odvolania a tvrdia, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie
a nevykonal potrebné dokazovanie. Podľa žalovaných je rozsudok nepreskúmateľný, pretože súd
nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne

posúdil. Odôvodnenie nie je presvedčivé a nedáva odpovede na všetky relevantné otázky. Súd riadne
a presvedčivo neodôvodnil záver o (ne)prítomnosti ich dobromyseľnosti a vôbec ju nepreskúmal.
Poukázali na § 220 ods. 2 C. s. p. o požiadavkách na odôvodnenie rozsudku a na judikatúru Ústavného
a Najvyššieho súdu SR v súvislosti s nevyhnutnosťou riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí.
Prvoinštančný súd sa podľa žalovaných nevyrovnal s ich argumentáciou a dôkazmi, čím došlo k vade

konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. a porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.3 V ďalšej časti odvolania žalovaní poukázali na to, že konajúci súd právne nesprávne posúdil vec, keď
svoje rozhodnutie oprel o závery odbornej literatúry, podľa ktorých sa záložné práva k nehnuteľnostiam
zapisujú do katastra nehnuteľností, ktorý je považovaný za osobitný register záložných práv v zmysle

§ 151e ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaní s týmto nesúhlasia, poukazujúc na to, že odborná
literatúra nie je záväzným prameňom práva a samotné znenie § 151e ods. 4 nie je jednoznačné v
tom, či zahŕňa aj kataster nehnuteľností. Argumentujú, že súbežné používanie pojmov „registrácia v
osobitnom registri“ a „zápis v katastri nehnuteľností“ v relevantných ustanoveniach zákona naznačuje
zámer zákonodarcu tieto pojmy rozlišovať a vylúčiť aplikáciu § 151h ods. 3 na záložné práva vznikajúce

zápisom do katastra nehnuteľností. Poukazujú na to, že zákonodarca ich rozlišuje aj pri spoločnom
odkaze a priznáva katastru nehnuteľností odlišné postavenie. Z toho vyvodzujú, že § 151h ods. 4
o osobitných registroch sa nevzťahuje na záložné práva v katastri nehnuteľností. Nesúhlasia ani s
doslovným výkladom § 151h ods. 1 v spojitosti s ods. 4, podľa ktorého záložné právo pôsobí voči
nadobúdateľovi, aj keď pri prevode nebolo v registri evidované. Súd sa stotožnil s názorom Najvyššieho

súdu SR vysloveným v uznesení č. k. 6MCdo/10/2013-293 zo dňa 21.12.2015, že pri nehnuteľnostiach
zapísaných v katastri nehnuteľností nepripadá do úvahy zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1
písm. f) Občianskeho zákonníka, keďže sa naň nevzťahuje výnimka v § 151h ods. 3. Preto považoval
skúmanie dobromyseľnosti žalovaných za bezpredmetné. Žalovaní namietajú, že predmetné uznesenie
najvyššieho súdu nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe. Zdôraznili, že pre zánik záložného práva

je rozhodujúci § 151md ods. 1 písm. f), ktorý upravuje zánik pri dobromyseľnom nadobúdateľovi.
Argumentujú, že ak zákonodarca pri prechode a prevode záložného práva rozlišoval osobitné registre,
pri zániku tak neurobil, a preto nie je vylúčený zánik pri dobromyseľnom nadobúdateľovi. Žalovaní sa
domnievajú, že pri vynaložení náležitej starostlivosti boli dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosti
nezaťažené záložným právom, čím boli splnené podmienky pre zánik záložného práva. Odkazujú na

judikatúru krajských súdov, podľa ktorej dobromyseľnosť nadobúdateľa vedie k nepôsobeniu záložného
práva a k jeho zániku. Žalovaní nesúhlasia s výkladom súdu, ktorý považujú za extrémne tvrdý.
Domáhajú sa výkladu, ktorý kladie záložnému veriteľovi medze a zohľadňuje konanie veriteľa s
finančnou a odbornou prevahou. Poukazujú na princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktoré by malichrániť aj nadobúdateľa, a na potrebu zvážiť všetky dôsledky a vykonať test proporcionality. Poukázali
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/102/2017 a 4Cdo/176/2019 zo dňa 29.04.2020
o ochrane práv nadobúdateľa v dobrej viere a potrebe spravodlivého výsledku súdneho konania s

prihliadnutím na individuálne okolnosti. Zdôraznili, že výklad a aplikácia zákonných predpisov musia
byť v súlade s účelom práva na súdnu ochranu. Poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 1735/2007 navrhli aplikovať princíp dobrých mravov v súvislosti s povinnosťou súdu rozhodovať
spravodlivo. Zdôraznili povinnosť súdu chrániť vlastnícke právo dobromyseľných nadobúdateľov a
dôkladne preskúmať okolnosti nadobudnutia. Poukázali na nepriaznivé následky rozhodnutia súdu

pre nich a na potrebu vyváženia záujmov oboch strán s tým, že strata vlastníctva pre nich, by
bola horšia ako strata postavenia záložného veriteľa pre žalobcu. Považujú za nespravodlivé chrániť
záložného veriteľa oproti dobromyseľnému vlastníkovi. Vlastnícke právo je silnejšie ako záložné a
malo by mať privilegované postavenie. V riešení otázky nemo plus iuris došlo k posunu v možnosti
nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka pri dobrej viere, čo by sa analogicky malo použiť aj na
nadobudnutie vlastníctva nezaťaženého vecným právom. Ak je možné nadobudnúť vlastníctvo od

nevlastníka, o to skôr by malo byť možné nadobudnúť vlastníctvo nezaťažené záložným právom od
vlastníka. V ich prípade nemali dôvod pochybovať o vlastníckom práve bez záťaže. Pri posudzovaní ich
dobromyseľnosti je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti,
ako aj na nedbanlivosť záložného veriteľa.

2.4 Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaných o jeho údajnej
nedbalosti ako záložného veriteľa je nesprávne a nemá oporu v práve ani v dokazovaní. Žiadny právny

predpis neprikazuje záložnému veriteľovi s riadne zapísaným záložným právom v katastri nehnuteľností
sledovať, či správa katastra toto právo eviduje. Žalobca po zistení nezákonného výmazu záložného
práva V 1153/14 kontaktoval správu katastra, ktorá potvrdila, že k výmazu došlo omylom a opätovný
zápis nie je možný kvôli prevodu nehnuteľností na žalovaných. Žalobca sa pokúšal vec riešiť mimosúdne
s pôvodnými vlastníkmi (F. G. a D. G.) zriadením iného záložného práva, tí však nemali záujem. Predložil

aj výpisy z účtu potvrdzujúce, že pôvodní vlastníci prestali splácať úver. Žalobca zdôraznil svoj naliehavý
právny záujem na určení existencie záložného práva, pretože inak ho nemôže opätovne zapísať do
katastranehnuteľností,atátourčovaciažalobajejedinýspôsob,akoodstrániťprávnuneistotu.Súdprvej
inštancie dospel k správnemu záveru o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení.

3.1 K námietke žalovaných o nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie ohľadom ich
dobromyseľnosti, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie jasne vysvetlil, prečo sa dobromyseľnosťou
žalovaných nezaoberal. Nie je možné aplikovať § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka o nepôsobení
záložného práva voči dobromyseľnému nadobúdateľovi, pretože v tomto prípade sa uplatňuje § 151h

ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý vylučuje aplikáciu odseku 3 pri záložných právach vzniknutých
registráciou v osobitnom registri, akým je kataster nehnuteľností. Preto je dobromyseľnosť žalovaných
irelevantná.

3.2 Žalobca vyslovil nesúhlas aj s námietkou žalovaných o nesprávnom právnom posúdení § 151h ods.

3 a 4 Občianskeho zákonníka, pričom zdôraznil, že súd rozhodol na základe zákona a odbornú literatúru
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR použil len na podporu svojho odôvodnenia. Z výsluchov pôvodných
vlastníkov vyplýva, že v nehnuteľnosti naďalej bývajú bez platenia nájomného a dohodli sa na spätnom
odkúpení za rovnakú cenu, čo spochybňuje tvrdenie žalovaných o investičnom zámere. Žalovaný E. C.
priznal, že vedel o finančných ťažkostiach a dlhoch pôvodných vlastníkov, napriek tomu s nimi uzavrel

kúpnu zmluvu a uhradil len exekučný dlh, čím musel vedieť, že pohľadávka žalobcu nebude uspokojená.
Toto konanie nepovažuje žalobca za prejav náležitej starostlivosti zo strany žalovaných. Tvrdenie F. G.
o splatení úverov v roku 2018 sa ukázalo ako nepravdivé. Žalobca je presvedčený, že pôvodní vlastníci
a žalovaní konali v zhode s cieľom obísť záložného veriteľa. Túto zhodu potvrdzuje aj zastupovanie
oboch strán rovnakou advokátskou kanceláriou v rôznych konaniach, kde sa ich tvrdenia rozchádzajú.

Za danej situácie nemožno hovoriť o dobromyseľnosti žalovaných.

3.3 Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania.4. Žalovaní v odvolacej replike poukázali na tvrdenie žalobcu o tom, že nebol nedbalý záložný
veriteľ, no jeho právny zástupca uviedol, že kataster nehnuteľností kontroluje len v ročných alebo

dvojročných intervaloch, pričom v tomto prípade kontaktoval kataster až v roku 2021. Žalobca
ako banka má povinnosť odbornej starostlivosti, čo zahŕňa aj kontrolu výmazu záložného práva.
Žalovaní zdôraznili, že k výmazu došlo už v roku 2018 a žalobca mal čas na nápravu podľa
katastrálneho zákona, čo nevyužil včas. Oneskorená reakcia žalobcu v roku 2021 už nápravu
neumožňovala. Žalovaní zopakovali, že boli pri kúpe nehnuteľností v roku 2020 dobromyseľní a nemohli

vedieť o vymazanom záložnom práve. Nedbalosť žalobcu by nemala ísť na ťarchu dobromyseľných
nadobúdateľov. Žalovaní kúpili nehnuteľnosti ako investíciu, vychádzali z čistého listu vlastníctva a
vyhlásenia predávajúcich. O existencii úveru u žalobcu nevedeli, len o exekúcii, ku ktorej úhrade
smerovala kúpna cena. Dobromyseľnosť žalovaných potvrdzujú aj ich výpovede a skutočnosť, že právne
zastúpenie predávajúcich nemalo vplyv na ich vedomosti v čase kúpy. Žalovaní sa spoliehali na verejnú
listinu – list vlastníctva. Zotrvali na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že jeho právny zástupca
na pojednávaní 27.11.2023 uviedol, že žalobca pravidelne sleduje kataster nehnuteľností. Sledovanie
katastra vykonáva len pri pochybnostiach o dlžníkoch, čo preukazuje zvukovým záznamom z
pojednávania. Zdôraznil, že žiadny predpis neprikazuje veriteľovi neustále kontrolovať zápis záložného

práva. K tvrdeniu žalovaných o výmaze záložného práva v roku 2018 a možnosti nápravy žalobcom,
žalobca uviedol, že pôvodní vlastníci úver riadne splácali, preto nemal dôvod kontrolovať kataster.
Preveril ho až po ich nesplácaní. Po zistení nezákonného výmazu kontaktoval kataster, ktorý mu
oznámil, že opätovný zápis nie je možný kvôli prevodu nehnuteľností na žalovaných. Žalobca
namietol tvrdenie o nedostatku jeho odbornej starostlivosti a zdôraznil, že nadobúdateľ (žalovaní)

je povinný preukázať náležitú starostlivosť pri zisťovaní záložného práva. Poukázal na irelevantnosť
dobromyseľnosti nadobúdateľa vzhľadom na § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka
záložných práv vzniknutých registráciou v osobitnom registri, ako je kataster nehnuteľností. Žalobca
spochybnil dobromyseľnosť žalovaných pri kúpe nehnuteľností. Poukázal na výpovede svedkov –
pôvodných vlastníkov, z ktorých vyplýva dohoda o spätnom odkúpení nehnuteľnosti za rovnakú cenu

a ich naďalej bezplatné bývanie v nej, čo vyvracia tvrdenie žalovaných o investičnom zámere. Žalobca
poukázal na rozporné tvrdenia právneho zástupcu žalovaných v tomto a inom konaní týkajúcom
sa dlhu pôvodných vlastníkov. Tvrdí, že išlo o pochybnú kúpu, pretože žalovaní vedeli o dlhoch
pôvodných vlastníkov. Žalobca zotrval na návrhu na potvrdenie prvoinštančného rozsudku a náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§

365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

7.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnažalovanýmiuplatnenéodvolaciedôvodybolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu z dôvodu,

že po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že záložné právo zriadené
na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výroku napadnutého
rozsudku, uzatvorenej dňa 03.06.2014 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a pôvodnými vlastníkmi
nehnuteľností – F. G. a H. D. G. v prospech žalobcu, existuje.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie

žalobcom uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne
právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal
so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami a argumentáciou sporových strán
v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovaných uvádza nasledovné:

10. Žalovaní predovšetkým namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p. pretože žalobca nevyužil právne
prostriedky na ochranu jeho práv návrhom na opravu chýb v katastri nehnuteľností, teda dostatočne

nedbal na svoje práva, nemohla byť tak naplnená preventívna funkcia jeho žaloby a tak nie je daná
naliehavosť právneho záujmu na jeho podaní.

11. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Súd prvej inštancie považoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení existencie záložného

práva za daný z dôvodu, že neexistencia zápisu jeho záložného práva v katastri nehnuteľností (z dôvodu
jeho vymazania omylom katastrom nehnuteľností) ohrozuje možnosť žalobcu ako záložného veriteľa
uspokojiť zabezpečenú pohľadávku voči pôvodným vlastníkom zálohu a vyvoláva právnu neistotu,
pokiaľ ide o existenciu tohto záložného práva, vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov. S týmto
odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení,

či tu právo je alebo nie je vždy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené a vyhovujúcim určovacím
rozsudkom túto neistotu možno odstrániť. Žalobca si predovšetkým chráni svoje právo na splnenie
pohľadávky voči pôvodným vlastníkom zálohu, ktorí prestali splácať dlh zo zmluvy o úvere, a ktorá
bola zabezpečená záložným právom, omylom vymazaným z katastra nehnuteľností. Je nepochybné, že
uplatnenou určovacou žalobou možno odstrániť neistotu spočívajúcu v tom, či záložné právo žalobcu

stále existuje, aj napriek zmene vlastníkov zálohu. V zmysle citovaného ustanovenia § 217 ods. 1 C.
s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z uvedeného vyplýva, že aj danosť
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení súd skúma v danom čase. Námietka žalovaných,
že žalobca nevyužil právne prostriedky na ochranu jeho práv návrhom na opravu chýb v katastri
nehnuteľností v čase, keď prišlo k mylnému výmazu, je preto pre posúdenie naliehavého právneho

záujmu žalobcu právne bez významu. Už v čase podania žaloby nebolo možné opravu chyby v zápise
katastra nehnuteľností vykonať práve pre zmenu vlastníkov zálohu (§ 59 ods. 2 písm. d) zákona č.
162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon)). Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie uzatvára, že naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení je daný.

14. Podľa žalovaných im súd prvej inštancie odňal právo na spravodlivé súdne konanie tým, že
napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, najmä nie je presvedčivo odôvodnený záver
o prítomnosti alebo neprítomnosti dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľností, rozsudok
je nepreskúmateľný, súd sa nevyrovnal jednoznačne s argumentáciou a dôkazmi predkladanými

žalovanými.

15. Z obsahu spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil taký procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval záver o nespravodlivom súdnom konaní. Nie je
možné súhlasiť ani s tým odvolacím tvrdením žalovaných, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je

nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
zaoberal argumentáciou žalovaných a ich námietkami, keď v odseku 28. odôvodnenia poukázal na
nedôvodnosť žalovanými vznesenej námietky premlčania poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v odsekoch 29. až 34. podrobne vyjadril svoje úvahy, na základe ktorýchdospel k záveru, že na žalovaných ako nadobúdateľov zálohu záložné právo pôsobí aj vtedy, ak v čase
prevodu nebolo v katastri nehnuteľností riadne evidované z dôvodu jeho mylného výmazu katastrom
nehnuteľností.

16. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovanými
v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia ustanovením § 220 ods. 2
C. s. p. . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, uviedol vykonané
dôkazy, ich vyhodnotenie a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a vznesené námietky. Vysvetlil tiež, že dokazovanie svedeckými výpoveďami
navrhnutými žalovanými nevykonal z dôvodu nadbytočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie
sú správne. Napadnutý rozsudok tak podľa názoru odvolacieho súdu nie je postihnutý ani vadou
nepreskúmateľnostizdôvodunedostatočnéhoodôvodnenia.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujena

judikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,akojednejznajvyššíchsúdnychautorít,ktoránevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia“.

17. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod, podľa ktorého
došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia,
nie je daný.

18. Žalovaní ďalej vo svojom odvolaní tvrdili nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
spočívajúce v nesprávnej aplikácii ustanovení § 151h ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Podľa
žalovaných je pre zánik záložného práva rozhodujúci § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje zánik záložného práva pri dobromyseľnom nadobúdateľovi.

19. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné
právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

20. Podľa § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu,
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri
vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak
je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je

dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

21. Podľa § 151h ods. 4 Občianskeho zákonníka Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné
právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.

22. Podľa § 151md písm. f) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká ak záložca previedol záloh
v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu aleboprechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom.

23. Súd prvej inštancie v ods. 33. odôvodnenia vysvetlil, že v prípade, ak predmetom zálohu bola
nehnuteľnosť, záložné právo ku ktorej vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností pod V 1153/14, zánik
záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, pretože
na toto záložné právo sa nevzťahuje výnimka stanovená v § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní namietali, že uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6MCdo/10/2013-293 zo dňa 21.12.2015, na

ktoré poukázal prvoinštančný súd, nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale
predstavuje jednotlivé rozhodnutie, ktorého závery neboli akceptované neskôr vydanými rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR, namietali tiež, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie postavil na záveroch
odbornej literatúry, ktorá však nepredstavuje pre súdy prameň práva.

24. K uvedeným námietkam odvolací súd dodáva, že napriek skutočnosti, že vyššie uvedené

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
s rozhodnutí súdov SR, závery ku ktorým najvyšší súd v citovanom rozhodnutí dospel sú logické,
podrobne odôvodnené, odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a nevidí dôvod sa od nich
odkloniť. Žalovaní nekonkretizovali neskoršie rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorého závery by boli
odlišné. Odvolací súd sa preto súhlasne so súdom prvej inštancie stotožnil s tým záverom najvyššieho

súdu podľa ktorého...“ V ustanovení § 151md ods. 1 OZ sú vymenované jednotlivé spôsoby zániku
záložného práva. Pod písmenom f/ je upravený zánik záložného práva v prípade, ak záložca previedol
záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, resp. ak nadobúdateľ bol
pri nadobudnutí zálohu v čase jeho prevodu alebo prechodu dobromyseľný. Ide o prípad, kedy síce
záložné právo zanikne, ale pôvodná zabezpečená pohľadávka trvá naďalej. Uvedené ustanovenie je

gramaticky a obsahovo totožné s ustanovením § 151h ods. 3 OZ, ktoré predstavuje výnimku z pravidla,
podľa ktorého záložné právo v prípade prevodu alebo prechodu zálohu pôsobí voči jeho nadobúdateľovi.
Treba preto prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že ustanovenie § 151md ods. 1 písm. f/ OZ
je potrebné vykladať systematicky a vo vzájomnom kontexte nielen s ustanovením § 151h ods. 3 OZ,
ale aj s ustanovením § 151h ods. 4 OZ. Za pomoci logického a systematického výkladu možno dospieť

k záveru, že zánik záložného práva zakotvený v § 151md ods. 1 písm. f/ OZ je v podstate odrazom
výnimky stanovenej v § 151h ods. 3 OZ. Treba ho chápať ako právny následok uvedenej výnimky. Ak
totiž zákon stanovuje, že záložné právo pri prevode zálohu voči jeho nadobúdateľovi nepôsobí, je to
dôvod k zániku záložného práva. Zaniknúť však môže len v tých prípadoch, na ktoré výnimka dopadá
(nemožno ju rozširovať na iné prípady). Ako už bolo uvedené vyššie, táto výnimka sa v súlade s § 151h

ods. 4 OZ nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ktorým je aj zápis
v katastri nehnuteľností. Zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. f/ OZ neprichádza preto
do úvahy, ak dochádza k prevodu alebo prechodu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť, byt alebo nebytový
priestor (záložné právo k nim vzniká zápisom v katastri nehnuteľností). V takomto prípade záložné právo
prechádza so zálohom vždy na každého nadobúdateľa zálohu, teda aj na nadobúdateľa, ktorý bol v čase

prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh
nezaťažený záložným právom.“

25. Pokiaľ žalovaní namietali, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie svojho rozhodnutia na záveroch
odbornej literatúry, tu odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie skutkovom

stave zistenom v dostatočnom rozsahu a na správnej aplikácii a interpretácii relevantných právnych
noriem. Pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval odbornú literatúru, túto citoval na podporu
svojich úvah. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že odborná literatúra má dôležité miesto v procese
poznania a aplikácie práva, pretože sa s hlbším zameraním zaoberá témami, poznatky o ktorých sú
v procese aplikácie práva prínosnými.

26. Odvolací súd konštatuje, že nie je daný ani odvolací dôvod uplatnený žalovanými podľa §
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. o nesprávnom právnom posúdení veci.

27. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanými podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., v zmysle

ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
je potrebné uviesť, že žalovaní bližšie nekonkretizovali, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov prvoinštančný súd dospel. Odvolací súd sa pritom so zisteniami prvoinštančného
súdu a ním ustáleným skutkovým stavom stotožňuje.28. Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď v plnom
rozsahu vyhovel žalobe a súčasne závislým výrokom o náhrade trov konania priznal úspešnému

žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Odvolacie námietky žalovaných sú nedôvodné, odvolací
súd sa pritom vyrovnal len s tými námietkami, ktoré boli vo veci relevantné.

29. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1
v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu aj vzhľadom na to, že tu
neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov
konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262

ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).