Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121413932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121413932.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpeného
spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava -
mestská časť Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., zastúpeného
spoločnosťou: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie
3.404,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
PN-20Csp/55/2021-283 zo dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 39, §

565 zákona č. 40/164 Zb. Občiansky zákonník v znení k 14.11.2017 (ďalej aj „Občiansky zákonník“), §
2 písm. a), písm. b) bod 7 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l), p), § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 14.11.2017, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 12.10.2020, s poukazom aj
na procesné ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere za účelom poskytnutia spotrebiteľského úveru zo strany pôvodného veriteľa
vo výške 4.000,- eur, s úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne - po poskytnutí zľavy vo výške
9,40 %, s výškou splátky 60,20 eur, počte splátok 96 je nedatovaný, jeho súčasťou bol predbežný
splátkový kalendár, z ktorého vyplynula aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške

5.778,19 eur. Návrh bol zaslaný pôvodnému veriteľovi elektronickými prostriedkami, pričom žalovaný
bol poučený o tom, že ide o uzavretie zmluvy na diaľku s tým, že návrh zmluvy môže banka prijať
alebo odmietnuť do 28.11.2017. Z potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 14.11.2017 vyhotoveného
pôvodnýmveriteľomaadresovanéhožalovanémuvyplýva,žepôvodnýveriteľnávrhnauzavretiezmluvyakceptoval za podmienok: výška úveru 4.000,- eur, s úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne -
po poskytnutí zľavy vo výške 9,40 %, s výškou splátky 59,74 eur, počtom splátok 96, celková čiastka
spojená s úverom: 5.733,01 eur. Listom zo dňa 30.1.2020 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej

sumy vo výške 927,46 eur. Výzva bola zaslaná na adresu žalovaného doporučene prostredníctvom
Slovenská pošta, a.s., keď žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Listom zo dňa 30.3.2020
veriteľ oznámil žalovanému, že v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových podmienok pre hypotekárne
a plátkové úvery banka ku dňu 2.3.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Predmetný list bol
zaslaný žalovanému doporučene prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., žalovaný si zásielku v odbernej

lehote neprevzal. Listom zo dňa 4.5.2020 veriteľ oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním
viac ako 3 mesiace, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje sumu 4.351,34 eur. Zároveň
žalovanéhoupozornil,žeakdlžnúsumuneuhradí,bankajeoprávnenápohľadávkupostúpiťtretejosobe.
Predmetný list bol zaslaný žalovanému doporučene prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., žalovaný
si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Dňa 12.10.2020 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi veriteľom a žalobcom, predmetom ktorej mala byť aj pohľadávka postupcu (veriteľa)

voči žalovanému. Podľa bodu 8.1 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úveryD.D.,E.účinnýchk1.1.2015,zaprípadporušeniasapovažuje:a)omeškanieDlžníkasosplácaním
Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace, b) nedoplnenie dostatočného Zabezpečenia v určenej lehote,
ak došlo k zhoršeniu alebo zániku Zabezpečenia, c) nepreukázanie splnenia účelu Úveru, d) Banka sa
hodnoverným spôsobom dozvie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka alebo Garanta,

o návrhu na povolenie reštrukturalizácie Dlžníka alebo Garanta, alebo bol podaný návrh na začatie
súdneho výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania alebo dobrovoľnej dražby na majetok Dlžníka
alebo Garanta, alebo Dlžník alebo Garant vstúpil do likvidácie, e) ak nie je splácaná iná pohľadávka
Banky, ktorá bola zabezpečená rovnakým Zabezpečením ako Pohľadávka Banky, f) omeškanie Dlžníka
so splácaním záväzkov voči iným veriteľom v rozsahu, keď sa dá predpokladať, že došlo k takému

zhoršeniu Bonity Dlžníka, že splácanie Pohľadávky Banky je ohrozené, g) podstatné alebo opakované
porušenie povinnosti Dlžníka z Úverovej zmluvy alebo Garanta zo Zabezpečovacej zmluvy, alebo
h) ukončenie štúdia na vysokej škole, s výnimkou riadneho ukončenia štúdia, ak sa Úver poskytol
študentovi vysokej školy. Ak nastane niektorý z uvedených Prípadov porušenia Banka môže: a) vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote, ktorú

Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať Úverovú zmluvu, alebo c) odstúpiť
od Úverovej zmluvy s okamžitou účinnosťou. Podľa bodu 6.3 Všeobecných obchodných podmienok D.
D., E., účinných k 1.1.2015, písomnosť doručovaná poštou je doručená nasledujúci deň po odoslaní,
v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj keď Klient zmarí doručenie zásielky alebo sa o doručení
zásielky nedozvedel. Banka zasiela písomnosti spravidla vo forme obyčajnej listovej zásielky.

4. Vecne okresný súd uzavrel, že viazaný právnym názorom (poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch), zameral sa na dokazovanie na splnenie podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Oprávnenie veriteľa jednostranným právnym úkonom vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva z

ustanovenia bodu 8.1. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok po dobu dlhšiu ako
3 mesiace, ktorá skutočnosť je preukázaná výpisom z úveru. Mal za preukázané, že pôvodný veriteľ
(banka) listom zo dňa 30.1.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 927,46 eur do 15
dníoddoručeniavýzvy,pričomišloovýzvuveriteľavzmysleustanovenia§565Občianskehozákonníka,

ktorávšakpodľaúdajovprepravcuzásielky,ktorejobsahommalabyťpredmetnávýzva,neboladoručená
žalovanému do vlastných rúk, a po márnom pokuse doručenia do vlastných rúk predmetnú zásielku
prepravca uložil na pošte v zmysle poštových podmienok spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Režim
doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
(tzv. teória dôjdenia) - pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie

písomnosti zachytávajúcej právny úkon). Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych
úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že
prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane do jeho
dispozičnej sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť

objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna
teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho
úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle,
do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia dopoštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu
príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne
zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho

obsah (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 268/2011, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 129/2010). Žalobca preukázal, že predmetná výzva, ktorá
predchádzala vyhláseniu veriteľa o mimoriadnej splatnosti, sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného,
avšak neuviedol dátum, kedy sa tak malo stať. Pričom z preloženej obálky (č.l. 55) nie je možné
zistiť dátum uloženia zásielky na pošte pre nečitateľnosť pečiatky pošty. V danom prípade žalovaný

spochybňoval splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, bolo na žalobcovi, aby svoje
tvrdenia o dodržaní zákonných podmienok podložil relevantnými dôkazmi. Z predmetnej obálky je
len zrejmé, že k odoslaniu výzvy došlo 3.2.2020 (pondelok), tak je dôvodné predpokladať, že výzva
sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného najneskôr 6.2.2020, čo je dokonca aj v súlade s fikciou
doručenia, ktorú koncipoval veriteľ vo svojich všeobecných podmienkach. Žalovanému doručením výzvy
začala plynúť 15 dňová lehota v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na prípadne

dobrovoľné uhradenie dlhu. Zo zmluvy vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k
15. dňu v mesiaci. Ak teda zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je, že k nej má
dôjsť po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia výzvy, avšak zároveň do splatnosti najbližšej splátky v
danom prípade do 14.2.2020, berúc do úvahy dátum, kedy bol výzva odoslaná (3.2.2020), po pripočítaní
15 dňovej lehoty je zrejmé, že do splatnosti najbližšej splátky pôvodný veriteľ nesplnil podmienky

stanovené v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Pôvodný
veriteľ mimoriadnu splatnosť vyhlásil až 2.3.2020. Z uvedeného dôvodu nemožno takéto vyhlásenie
veriteľa považovať za platné a treba konštatovať, že k mimoriadnej splatnosti dlhu nedošlo. Pre podporu
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020. Keďže ustanovenie § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je

bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k
postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému ako procesne úspešnému priznal náhradu

trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, s návrhom na zmenu vyhovením žalobe a priznaním nároku
na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Argumentoval
tým, že posúdenie okresného súdu, z ktorého vyplýva, že potom, ako veriteľ po uplynutí trojmesačnej

lehoty odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje odošle výzvu podľa ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, počká najmenej 15 dní a medzičasom po odoslaní výzvy v zmysle ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka dôjde k splatnosti ďalšej splátky, tak sa výzva podľa ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka stáva bezpredmetnou a veriteľ od tohto dňa už nie je oprávnený zosplatniť úver
napriek nepretržitému omeškaniu dlžníka z dikcie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva.

Z dikcie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a zároveň musí byť v nepretržitom trojmesačnom (a
dlhšom)omeškanísosplácanímsplátok,pričomzasplneniatýchtopodmienokmôževeriteľvbudúcnosti
kedykoľvek v prípade, ak sú tie podmienky naďalej zachované a teda ak spotrebiteľ naďalej neplní
splátky úveru, za splnenia podmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti ďalšej splátky

úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak sa veriteľ
rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej splátky úveru –
pričom táto skutočnosť (nesplnenie ďalšej splátky úveru) nemá na splnenie podmienok podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka žiadny vplyv, a teda je bez právneho významu, že spotrebiteľ je v omeškaní aj
štyri a viac mesiacov, nakoľko podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozornenie na

možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa
sú naďalej zachované. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax najvyššej a vyšších súdnych autorít,
ktoré vo vzťahu ku skutočnosti, že právo veriteľa na zosplatnenie sa obnovuje pri splatnosti každej
splátky,sktoroujespotrebiteľvomeškanítrimesiace,dospelikrovnakémuprávnemunázoru(uznesenie
NSSRsp.zn.1Cdo/123/2022,uznesenieKrajskéhosúduvTrnave,sp.zn.10CoCsp/89/2022uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoCsp/7/2023, uznesenie Krajského súdu v Košiciach so sp.
zn. 2CoCsp/33/2023, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/39/2022). Zo strany veriteľa
nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi súdu
prvej inštancie, ohľadom toho, že by uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka malobyť neplatným právnym úkonom. Ohľadom aktívnej vecnej legitimácie poukázal na to, že postupca
dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
ukladá. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom
vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany
postupcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ani § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Žalobca úver zosplatnil v súlade so zákonom a platne postúpil splatnú
pohľadávku na žalobcu. V konaní je žalobca aktívne vecne legitimovaný, ak okresný súd dospel k
opaku, tak vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

6. Žalovaný odvolanie nepodal k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Z obálky
zásielky, prostredníctvom ktorej bola doručovaná výzva, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, nie je možné zistiť dátum uloženia zásielky na pošte pre nečitateľnosť pečiatky pošty a
preto s poukazom na ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nemožno na túto obálku prihliadať ako

na hodnoverný dôkaz, keďže nepreukazuje požadované skutočnosti. Žalobca nepreukázal doručenie
výzvy, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom konečnej
splatnosti, čo je však v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a preto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka a postúpenie odporuje zákonu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalobca
nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5CoCsp/102/2022, v ktorom je odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020
(publikované v Zbierke rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod č. 4).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie (I. a II. výrok) potvrdil.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy

3.404,56 eur, úroku vo výške 776,33 eur, úrok z omeškania 159,34 eur, úroku z omeškania 5 % ročne
zo sumy 3.526,26 eur od 13.10.2020 do 27.01.2021, zo sumy 3.388,56 eur od 28.1.2021 do zaplatenia.

9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10CoCSp/45/2022-234 zo dňa 31.3.2023 (prvý
v poradí) v napadnutom II. (zamietajúcom) výroku v rozsahu sumy 2.831,54 eur, úroku z omeškania 5

% ročne zo sumy 3.128,94 eur od 13.10.2020 do 27.1.2021, zo sumy 2.991,24 eur od 28.1.2021 do
16.12.2021, zo sumy 2.851,02 eur od 17.12.2021 do 16.2.2022, zo sumy 2.831,54 eur od 17.2.2022 do
zaplatenia (aj napadnutý III.) zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Výrok I. (čiastočné zastavenie v sume 165,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
140,22 eur od 16.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,48 eur od 16.2.2022 do zaplatenia 165,09 eur)

ako aj výrok II. (zamietnutie nároku nad rozsah sumy 2.831,54 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo
sumy 3.128,94 eur od 13.10.2020 do 27.1.2021, zo sumy 2.991,24 eur od 28.1.2021 do 16.12.2021,
zo sumy 2.851,02 eur od 17.12.2021 do 16.2.2022, zo sumy 2.831,54 eur od 17.2.2022 do zaplatenia)
neboli napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť.10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (suma 2.831,54

eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.128,94 eur od 13.10.2020 do 27.1.2021, zo sumy 2.991,24
eur od 28.1.2021 do 16.12.2021, zo sumy 2.851,02 eur od 17.12.2021 do 16.2.2022, zo sumy 2.831,54
eur od 17.2.2022 do zaplatenia), II. výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

11. Z obsah spisu vyplýva, že návrhom, ktorý nie je datovaný, na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere žalovaný žiadal pôvodného veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4.000,- eur,
s úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % ročne - po poskytnutí zľavy vo výške 9,40 %, s výškou splátky
60,20 eur, počtom splátok 96, v celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (podľa predbežného
splátkového kalendára) vo výške 5.778,19 eur. Návrh bol zaslaný pôvodnému veriteľovi elektronickými
prostriedkami (prostredníctvom interbankingu), pričom žalovaný bol poučený o tom, že ide o uzavretie

zmluvy na diaľku, a návrh zmluvy môže banka prijať alebo odmietnuť do 28.11.2017. Z potvrdenia o
uzatvorení zmluvy zo dňa 14.11.2017 vyhotoveného pôvodným veriteľom a adresovaného žalovanému
vyplýva, že pôvodný veriteľ návrh na uzavretie zmluvy akceptoval za podmienok: výška úveru 4.000,-
eur, úroková sadzba 10,90 % ročne - po poskytnutí zľavy vo výške 9,40 %, výška splátky 59,74 eur,
počet splátok 96, celková čiastka spojená s úverom: 5.733,01 eur. Výzvou zo dňa 30.1.2020 (na čl. 96)

právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so splácaním
pohľadávky vo výške 927,46 eur, žiadal dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy
a zároveň žalovaného upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí v lehote, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Oznámením o vyhlásení splatnosti zo dňa 3.3.2020 (č.l. 27) pôvodný
veriteľ oznámil žalovanému, že pre porušenie zmluvy vyhlasuje ku dňu 2.3.2020 mimoriadnu splatnosť

úveru a sumu 4.289,94 eur žiadal uhradiť do 15 dní (doručenka – uloženie zásielky dňa 10.3.2020 na č.l.
28). Výzvou zo dňa 4.5.2020 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 4.351,34 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0744/2020/CE zo dňa 12.10.2020 postupca prejavil vôľu postúpiť
žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalovanému, ktorá bola
špecifikovaná v prílohe zmluvy (na č.l. 20), z ktorej vyplýva výška pohľadávky 4.477,93 eur (z toho

istina 3.526,26 eur, počet dní omeškania 918, dátum poslednej úhrady 19.6.2020 vo výške 163,70 eur).
Listom zo dňa 20.10.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky -
spotrebiteľského úveru na Čokoľvek – Spotrebný úver predávaný na diaľku č. 5137829680 na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0744/2020/CE uzatvorenej dňa 12.10.2020, ktorou banka postúpila
pohľadávku s príslušenstvom na žalobcu.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným za
spotrebiteľský, keďže citoval ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až
i), l), p), § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 2 písm. a), b) bod 7 zákona

č. 266/2005 Z. z.

14. Odvolací súd zotrváva na svojich záveroch v odsekoch 30 a 31 uznesenia č. k.
10CoCsp/45/2022-234 zo dňa 31.3.2023, na ktoré odkázal aj súd prvej inštancie (odsek 30 odôvodnenia
napadnutého rozsudku), s dôrazom na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená prostredníctvom

internetu (internetbanking), preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného sa vzťahuje zákon o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (zákon č. 266/2005 Z. z.). Posudzovaný právny vzťah
medzi stranami založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 5137829680 zo dňa 14.11.2017 je zároveň
od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho
tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako Občianskeho

zákonníka (§ 52 a nasl.). Pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi nevznikla dohoda o jej
obligatórnych náležitostiach (výška splátky, RPMN, celková čiastka spojená s úverom), čo spôsobuje
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, že úver je bezúročný a bez poplatkov.15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa

§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b)
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dôvodne pristúpil najprv k posudzovaniu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či
ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho
oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je

pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne
legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencienároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta.

24. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,

je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

25. V danom prípade žalobca žiada od žalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorej pôvodným veriteľom
bola banka, ktorá svoju pohľadávku voči žalovanému ako spotrebiteľovi (vzniknutú zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorý zosplatnila) bez jeho súhlasu postúpila na žalobcu, t. j. na nebankový
subjekt.

26. Postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého preveroval, či banka bola oprávnená vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, bol správny a zároveň nevyhnutný pre ustálenie konečného záveru, či zmluva
o postúpení pohľadávky je platná a či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. V preskúmavanej
veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobca v konaní nie je aktívne

vecne legitimovaný z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nakoľko banka nebola
oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pretože dojednanie o možnosti banky ju vyhlásiť je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkouatedaneplatnou(lebojeformulovanéprílišširokoaneprimeranesa
odchyľuje od zákona) a zároveň vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre neurčitosť (neuvedenie splátky,
pre omeškanie ktorej došlo k tomuto vyhláseniu) neplatné.

27. V priebehu prvoinštančného konania sa okresný súd venoval zosplatneniu úveru. Vysvetlil, že
v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka právnym predchodcom žalobcu (ku dňu 2.3.2020) a teda nedošlo k platnému
postúpenie pohľadávky, došlo k postúpenie nesplatnej pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona

o bankách, teda žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci. Podľa odvolacieho súdu napriek
uvedenému prvoinštančný súd však bližšie nezohľadnil obsah dôkazov, konkrétne výzvou podľa § 53
ods. 9, ale ani právnym úkonom vyplývajúcim z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. V zásade tento
právny úkon, a to výzva a následne zosplatnenie úveru sú úkony, pri ktorých sa predpokladá ich platnosť
a výklad týchto úkonov sa aplikuje v prospech ich platnosti. Ako to vyplýva z pripojených listín, výzvou

zo dňa 30.1.2020 na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 927,46
eur, žiadal dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a je v nej konštatované, že
bude vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky. Z obsahu tohto podania nie je jednoznačne zistiteľné
pre ktorú splátku mieni právny predchodca žalobcu postupovať podľa § 565 Občianskeho zákonníka

a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
3.3.2020 vyplýva, že listina bola vyhotovená dňa 3.3.2020, ku dňu 2.3.2020 nastáva podľa rozhodnutia
právneho predchodcu žalobcu mimoriadna splatnosť celého úveru a žiada vrátiť celú dlžnú sumu vo
výške 4.289,94 eur. Z obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z
listiny však nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa §

565 Občianskeho zákonníka.

28. Vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, je ustanovenie
§ 565 OZ o strate výhody splátok modifikované ustanovením § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa

§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V citovanom ustanovení § 53 ods.
9 OZ sa spresňujú (a aj sprísňujú) podmienky zosplatnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (akou je
v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ aj predmetná zmluva o úvere) a podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť
právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej

splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zo strany spotrebiteľa.
Toto právo možno uplatniť iba za podmienky, že spotrebiteľ bol naň upozornený aspoň v lehote 15 dní.29. Presné špecifikovanie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej plánuje veriteľ
pristúpiť k zosplatneniu úveru vo výzve pred zosplatnením, má pre spotrebiteľa veľký význam, pretože
zaplatením tejto splátky (a žiadnej inej) v stanovenej lehote odvráti spotrebiteľ zosplatnenie úveru.

Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v prípade neoznačenia tejto splátky veriteľom, je
spotrebiteľ povinný sám si vyvodiť, resp. vypočítať, pre nezaplatenie ktorej splátky chce alebo môže
veriteľ úver zosplatniť, najmä ak je spotrebiteľ v omeškaní s väčším počtom splátok a ak mu bolo
zasielaných viac výziev na zaplatenie (ako v tu prejednávanom prípade).

30. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 uviedol, že: „Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu
vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli
naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu

s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.“.

31. Omeškaná splátka teda musí byť presne označená nielen vo výzvach na zaplatenie dlžnej sumy
pred zosplatnením, ale aj v samotnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, v opačnom prípade nie

je možné overiť dodržanie zákonných lehôt a postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu predčasnej
splatnosti celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Ak vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru takýto
údaj neobsahuje, jedná sa o právny úkon neurčitý.

32. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že keďže výzva pred zosplatnením

(rovnako ani predčasné zosplatnenie pohľadávky) právnym predchodcom ako dodávateľom neobsahuje
jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie tak, aby spotrebiteľ, teda
aj žalovaný, týmto úkonom porozumel a skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu
úveru podľa § 39 Občianskeho zákonníka nedošlo, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný
je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa

prieči dobrým mravom. Hmotnoprávne úkony právneho predchodcu žalobcu svojim obsahom odporujú
zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky, pre ktorú žalobca
pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto zároveň takýto
nejednoznačný (neurčitý) právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka nemôže mať žiadne
právne následky, keďže neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. S ohľadom

na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej
povinnosti, ani nesúhlas so záverom, že by uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
malo byť neplatným právnym úkonom.

33. K uvedenému v odseku 32 odvolací súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi

súdov nebol jednotný názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu
predčasného zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v

tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 Najvyšší súd SR dospel k záveru, že: „V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh.“ Obdobný názor vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn.
5Cdo/188/2023 z 31.7.2024 a 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024.

34.UvedenánejednotnosťbolavyriešenákolégiomNajvyššiehosúduSR,ktorérozhodnutímč.21prijalo
z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu

vetu (ktorá bude publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) v znení: Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku
preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ.)“

35. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na odsek 12 odôvodnenia citovaného uznesenia, v ktorom
Najvyšší súd SR uviedol: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z
dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania
na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo
upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate

zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods.
9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a
kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí)

predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených
lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci
(nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia

spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich
zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“.

36. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru zákonným spôsobom, pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná, nakoľko tomu bráni
ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie svojim obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a je neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi.

37. V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu, alebo dohode s dlžníkom. Pre klientov banky v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú
ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie pohľadávky
banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je

špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave postúpenia v Občianskom zákonníku, ktorá
má v zmysle zásady lex specialis derogat lege generali prednosť pred ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.Akovyplývaz§92ods.8zákonaobankách,súčasnesanapostúpeniebankovejpohľadávky
uplatňujú pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky,

a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Predpokladom nadobudnutia práv žalobcu k pohľadávke banky voči žalovanému v celom jej rozsahu
ako bola vymedzená v zmluve o postúpení, t. j. pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo
teda riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka za podmienok vyplývajúcich

z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

38. Postúpená pohľadávka v tu prejednávanej veci bola pohľadávkou zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, avšak v čase jej postúpenia (12.10.2020) na žalobcu nebol spotrebiteľský úver po konečnom

termíne splatnosti (15.11.2025) ani sa pohľadávka nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. S poukazom na uvedené odvolací súd má zhodne ako aj súd prvej inštancie za
to, že skutočnosť, že predmetný úver nebol platne zosplatnený vylučuje platné postúpenie pohľadávky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, na nebankový subjekt, bez súhlasudlžníka, pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (v spojení s § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch). V prípade nesplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pri
postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom (zákon

o bankách), kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakázané
atakýtoprávnyúkonjeneplatnývzmysle§39Občianskehozákonníka.Tedaodvolacísúdsanestotožnil
s námietkou žalobcu, že bolo preukázané, že zo strany postupcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách ani § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Námietka žalobcu, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní, keď úver bol zosplatnený v súlade
so zákonom a následne bola platne postúpená splatná pohľadávka na žalobcu, a teda ak okresný
súd dospel k opaku, tak vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a žalobca sa nestal postupníkom

predmetnej pohľadávky. Správnym bol potom aj záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky nenadobudol žalobca predmetnú pohľadávku, preto nie je aktívne vecne
legitimovaný v predmetnom spore, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

40. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd konštatuje, že

v štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere
zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore pôvodného žalobcu). Odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho
odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených
konkrétnychnámietok.Odvolaniemusíbyťniektorou(prípadneviacerými)zuvedenýchvádodôvodnené

(§ 363 CSP), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho
identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom
použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného
odvolacieho dôvodu). Keďže žalobca označil odvolací dôvod len všeobecne, bez uvedenia odvolacích

argumentov a vytknutia konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, preto v tejto časti odvolania
absentovalo jeho obsahové vymedzenie, čo vylučovalo možnosť ich prieskumu odvolacím súdom.

41. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

42. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04).

43. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu
predovšetkým smerujúcu k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimáciu žalobcu, odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

44. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnejsprávnosti potvrdil (keď nezistil naplnenie dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), čo sa týkalo
aj vecne správneho rozhodnutia o náhrade trov (prvoinštančného i predchádzajúceho odvolacieho)
konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou), keď odvolací súd nevidel v predmetnej

veci dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že
strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca).

50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).