Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200024
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6425200024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov
- matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C. D. E., právne zastúpená: JUDr.
Dušan Michael Klimo, advokát, so sídlom Sládkovičova 499/16, 965 01 Žiar nad Hronom, a otec F. G.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, XXX XX H. I., právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s.
r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zvýšenie vyživovacej povinnosti

na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/1/2025-78
zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/1/2025-78 zo dňa 11. februára 2025 p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Otec G. B., nar. XX.XX.XXXX je
povinný platiť na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 250,- Eur mesačne

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom vykonateľnosti tohto
rozhodnutia. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6P/52/2014-41 zo dňa
30.10.2014 v časti určenia výživného na maloletú A. B.. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým matka žiadala, aby súd zaviazal
otca prispievať na výživu maloletej dcéry výživným vo výške 295,- Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým,
že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp.
zn. 6P/52/2014, kedy bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletá bola zverená do starostlivosti

matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú A. vo výške 140,- Eur mesačne a na v tom čase
maloletú J. 160,- Eur mesačne. Uviedla, že od uvedenej doby, viac ako 10 rokov, k podaniu návrhu na
zvýšenie výživného na mal. A. nedošlo.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že považoval za nesporné, že pomery na strane
maloletej A. a jej rodičov sa od posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti z roku 2014
zmenili. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2014 maloletá A. navštevovala 2.

ročník základnej školy v C. K. E., v súčasnosti je žiačkou III.A triedy Súkromnej obchodnej akadémie L.
formou denného štúdia. Výdavky na maloletú dcéru uvádzané matkou súd považoval za opodstatnené
a v zásade nevyhnutné. Základné výdavky súd ustálil na sumu 569,- Eur, medzi ktoré je potrebné
pripočítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby a tiež výdavky súvisiace so školou, ato školské pomôcky, učebnice, poplatok do triedneho fondu, resp. ZRPŠ, voľnočasové aktivity dieťaťa,
primerané náklady na televíziu, internet, telefón, ako aj na bývanie. V konaní mal súd preukázané, že o
maloletú sa výlučne stará matka, pričom otec výživu maloletej vôbec nezabezpečuje formou jej pobytu

vo svojej domácnosti, resp. žiadnym iným spôsobom na maloletú neprispieva a riadne si neplní ani
doposiaľ súdom určenú vyživovaciu povinnosť v sume 140,- Eur mesačne. Uvedená zmena pomerov,
a to uplynutie rozhodnej doby viac ako 10 rokov oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca
k maloletej A., ako aj zmena stupňa školy navštevovanej maloletou A. sú objektívnym dôvodom na
zvýšenie výživného, keďže výživné v doposiaľ určenej výške 140,- Eur nepostačuje ani na pokrytie

základných životných potrieb maloletej. V čase poslednej úpravy mala maloletá A. 7 rokov, pričom
aktuálne je vo veku 17 rokov, je už blízko veku dospelosti, s čím súvisia zvýšené životné náklady.
Dospievanie a najmä výrazná zmena štúdia automaticky musí viesť na strane maloletej k zvýšeniu
potrieb na vzdelávanie a vyučovací proces, ale i na mimoškolské a záujmové aktivity - trávenie voľného
času. Súd preto vzal do úvahy hlavne výraznú zmenu pomerov na úrovni štúdia, ako aj uplynutie
rozhodnej doby viac ako 10 rokov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na maloletú, ktoré

zmeny považoval za dostatočne odôvodňujúce zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej A..
Pri zmene pomerov uplynutím doby viac ako 10 rokov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov
(§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine).

3. K zmene pomerov na strane rodičov mal okresný súd za preukázané, že otec aj matka majú

vyživovaciu povinnosť k maloletej A. a k plnoletej J., ktorá je študentkou vysokej školy v H.. Matka je
v súčasnosti invalidnou osobou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu
60% v dôsledku viacerých diagnostikovaných chorôb, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške
277,30 Eur. Okrem toho je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti u troch zamestnávateľov, u
ktorých pracuje ako upratovačka. Jej čistý mesačný príjem z tejto činnosti je cca 260,- až 280,- Eur. Je

poberateľkou prídavku na dve deti vo výške 120,- Eur a náhradného výživného na mladšiu dcéru A.
vo výške 140,- Eur. Jej bytové pomery sa zmenili, keďže v čase posledného rozhodovania o výživnom
bývala v podnájme v 2-izbovom byte z dôvodu, že ju v tom čase manžel v júni 2014 vyhodil z ich 4-
izbového bytu v C. K. E.. V súčasnosti býva spolu s oboma dcérami v 2-izbovom byte, ktorý je v jej
osobnom vlastníctve, čím sa jej nepochybne zvýšila suma pravidelných výdavkov na domácnosť.

4. Ohľadom pomerov otca okresný súd poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým
príjmom povinného. Potencionalita príjmov povinného z hľadiska výživného na dieťa má postihovať
najmä situácie, kedy je povinný z výživného bez prostriedkov, vyhýba sa práci, a preto nemôže a vlastne

ani nechce plniť vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané,
že otec maloletej je absolventom vysokej školy technického zamerania, má prax, má dostatočné
pracovné skúsenosti vo vedení firiem ako aj v podnikaní. V minulosti pracoval aj ako živnostník do
17.12.2024, kedy ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania, čo mal súd zistené
z výpisu zo živnostenského registra. Ďalej bol spoločníkom v spoločnosti Vicona, s.r.o. so sídlom A.

Štefanku 898/1, Žiar nad Hronom, IČO: 36 642 614 v rozsahu 50 % účasti do 05.01.2016 a zároveň
aj štatutárnym orgánom tejto spoločnosti. Naposledy pracoval v pracovnom pomere v spoločnosti
I.G.C.STROJAL s.r.o. od 19.05.2009 do 07.12.2015. V tejto spoločnosti dosahoval príjem v rozmedzí
od 1500,- Eur do 3900,- Eur netto. V priebehu celého konania otec neuviedol, z akých dôvodov v
súčasnosti nepracuje, pričom podľa jeho vyjadrenia nemá žiaden príjem. Zdravotné ťažkosti, či iné

komplikácie, ktoré by mu sťažovali, prípadne znemožňovali dosahovať príjem, nedeklaroval. Podľa
potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.01.2025 mal súd zistené, že nie je registrovaný v informačnom
systémeSociálnejpoisťovneužiadnehozamestnávateľaod19.05.2017,živnostenskéoprávnenie,ktoré
mal od 07.06.2023 do 16.12.2024, ukončil na vlastnú žiadosť. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 19C/117/2015 zo dňa 28.07.2015 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej

manželkyokresnýsúdzistil,žeotecbolvlastníkom4-izbovéhobytuvC.K.E.,ktorýpodľajehovyjadrenia
predal pred cca piatimi rokmi za cenu, ktorú uviesť nevedel. V súčasnosti je výlučným vlastníkom
rodinného domu súp. č. XX v k. ú. H. I., ktorý nadobudol na základe kúpy zo dňa 18.04.2005, zapísaný
na LV č. XXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. H. I. súd zistil, že na nehnuteľnostiach sú viaceré
ťarchy v prospech zabezpečenej pohľadávky J. M. a exekútorského úradu Banská Bystrica, G. N. N..

Zo záznamu z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 07.02.2025 mal okresný súd z výpovede matky
preukázané, že otec platil výživné do roku 2023 viac menej pravidelne a od januára 2024 prestal platiť
výživné na deti úplne. Pracovný pomer s otcom mal zamestnávateľ ukončiť z dôvodu jeho požívania
alkoholickýchnápojov.Alkoholpožívalotecmaloletejajpočasmanželstva,čobolajdôvodrozvodu.Otecsa stal závislým aj od výherných automatov. Matka sa mu snažila pomôcť, vybavila mu protialkoholické
liečenie, na ktoré nastúpil v januári 2025, ale po cca týždni z liečenia odišiel na vlastnú žiadosť. Túto
skutočnosť otec nerozporoval. Naviac na pojednávaní uviedol, že pred dvoma rokmi prišiel o vodičský

preukaz z dôvodu požitia alkoholických nápojov, preto motorové vozidlo previedol na plnoletú dcéru. V
danom prípade súd zohľadnil pasivitu otca na pracovnom trhu, na ktorú nie je možné prihliadať ako na
okolnosť, ktorá by mu bránila dosahovať vyšší a jeho schopnostiam adekvátny príjem na zabezpečenie
výživy na maloletú dcéru. Otec v priebehu konania nepreukázal obmedzenie pracovať, či zamestnať
sa, nepreukázal a ani nedeklaroval, že by mu jeho zdravotný stav neumožňoval nájsť si výhodnejšie

zamestnanie, či prípadný nedostatok pracovných možností na trhu práce v jeho odbore s vyššou mzdou,
keďže v súčasnosti nepoberá žiadny príspevok. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, pracovisko Žarnovica je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.12.2024, pričom
za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani štátnych sociálnych dávok.

5. Okresný súd ďalej konštatoval, že otec je zdravý a v priebehu konania nepreukázal žiadne

obmedzenie pracovať či zamestnať sa a dosahovať tak pravidelný príjem, aby sa mohol riadne podieľať
na výžive svojej maloletej dcéry. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo sumy 1420,- Eur,
ktorú výšku čistého príjmu uvádzal v čase posledného rozhodovania súdu o návrhu matky na určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky v konaní sp. zn. 19C/117/2015 pred Okresným súdom Žiar
nad Hronom. V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (pohľadávka

otca v prospech J. M.), ako aj zmenu zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem. V
tomto prípade povinný bez závažného dôvodu ukončil podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez
toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania; pracovný
pomer ukončil pre porušenie pracovnej disciplíny. Naviac pokiaľ dôjde k zníženiu, resp. strate príjmu
povinného rodiča, ktorá nastala v dôsledku konzumácie alkoholu, tak takáto skutočnosť nie je zmenou

pomerov a nie je možné na takýto stav pri plnení vyživovacej povinnosti prihliadať a ospravedlniť ho.
Okresný súd preto uplatnil princíp potencionality príjmov na strane otca dieťaťa, z ktorého vyplýva, že
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, ktoré potenciálne mohol mať otec maloletej vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu. Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov
k deťom by výživné pre dieťa vo veku 17 rokov pri dvoch vyživovacích povinnostiach rodiča malo
predstavovať 18 % z jeho čistého príjmu, čo z potencionálneho čistého príjmu 1400,- Eur, ktorý by otec
mohol dosahovať, predstavuje sumu cca 252,- Eur. Keďže matka navrhovala určiť zvýšené výživné
zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 295,- Eur mesačne, súd určil výživné na maloletú vo výške

250,- Eur mesačne a vo zvyšku sa s návrhom matky nestotožnil. V danom prípade netreba opomenúť
fakt, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní aj výkonom osobnej starostlivosti a
uspokojovaním jej bytových potrieb (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), ako aj vyživovaciu povinnosť voči
plnoletej dcére. Takto zvýšené výživné zohľadňuje mieru potencionality, limity otcových schopností a
možností, odôvodnené potreby maloletej ako osoby oprávnenej z výživného a tiež vývoj životných

nákladov.

6. Na základe uvedeného okresný súd zvýšil naposledy určené výživné na maloletú A. zo sumy 140,-
Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, pričom v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o
rodine postupoval pri určení začiatku platenia výživného otca, keď o zvýšení výživného rozhodoval od

vykonateľnosti rozhodnutia v súlade s upraveným návrhom matky maloletej. Súd zároveň samostatným
výrokom vyslovil, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 6P/52/2014- 41 zo dňa 30.10.2014 vo výroku určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nedostatočne
zohľadnil skutočnosť, že na strane otca sa zásadným spôsobom zmenili pomery v tom, že otec
s ohľadom na jeho zdravotný stav nedosahuje žiadny príjem. Zdravotný stav otca maloletej sa odposledného rozhodovania súdu výrazne zmenil. Otec bol na protialkoholickom liečení a v blízkej
dobe mieni nastúpiť na psychiatrické liečenie. Skutočnosť, že otec je závislou osobou v psychiatrickej
starostlivosti, súd zistil aj z výsluchu a vyjadrení matky, ktorá potvrdila závislosti otca. Celé odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie nie je dostatočné a presvedčivé, je jednostranné a nelegitímne. Okresný
súd neprihliadol na skutočnosť, že otec v súčasnosti nedosahuje žiadne príjmy z objektívnych dôvodov
jeho nepriaznivého zdravotného, resp. duševného stavu. Otec maloletej je psychiatrickým pacientom,
má stanovenú psychiatrickú diagnózu, trpí duševnou poruchou patologické hráčstvo a syndrómom
závislostiodalkoholu.Preurčenievýškyvýživnéhopredieťasúrozhodujúcereálnezárobkovémožnosti,

schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami,
ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Otec maloletej z dlhodobého hľadiska jeho duševnej
poruchy nie je schopný zamestnať sa, nájsť si prácu a to už vôbec nie takú, aby dosahoval výšku
príjmu, z akej súd vychádzal v rámci výpočtu novej výšky výživného zohľadňujúc potencialitu príjmu.
Otec je v ambulantnej starostlivosti psychiatra a psychiatricky liečený odkedy sa dňa 15.03.2023
pokúsil o samovraždu. Nie je objektívne možné, aby vykonával manažérsku pozíciu s využitím svojho

dosiahnutého vzdelania, pracovných skúseností a dosahoval príjem, ktorý by potenciálne mohol
dosiahnuť, ak by nebol psychiatrickým pacientom. Ošetrujúci psychiater potvrdil, že nie je schopný
vykonávať sústavnú prácu v rámci dosiahnutého vzdelania a skúseností. Otec maloletej sa práci
nevyhýba, okolnosti jeho psychickej poruchy a aktuálny zdravotný stav mu neumožňujú zamestnať
sa. Princíp potencionality príjmu nemožno v danom prípade aplikovať, pretože to vylučuje diagnóza

otca. Otec maloletej nedosahuje žiadny príjem, má exekúcie na výživnom, rodinný dom, v ktorom
býva, je zaťažený exekučným záložným právom a záložným právom v prospech banky. S úhradou
povinných platieb a hypotéky mu pomáha bratranec. Otec sa však nevzdal zárobku, ani nie je pasívny
na pracovnom trhu, ale z objektívnych dôvodov nie je schopný pracovať. Metodika, na ktorú sa súd
odvoláva, je len súhrn odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného. Súdom stanovená

výška výživného vo výške 250,- Eur mesačne nie je v schopnostiach a možnostiach otca. Otec v rámci
odvolania navrhuje, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný platiť na výživu
maloletej A. od vyhlásenia rozhodnutia sumou 160,- Eur alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil okresnému súdu.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich písomných vyjadreniach a stotožnil sa
s rozsudkom okresného súdu.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu rozporovala tvrdenia otca. Od pôvodného rozhodnutia v roku 2014
došlo k podstatnej zmene pomerov, čo otec nepoprel. Otec nie je invalidnou osobou a objektívne netrpí

žiadnym ťažkým zdravotným postihnutím, pre ktoré skutočnosti by nemohol dosahovať príjem, rovnako
nie je uznaný posudkovým lekárom so žiadnou mierou poklesu schopnosti dosahovania príjmu. Otec
dieťaťa má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, vlastní majetok väčšej hodnoty a to rodinný dom
spolu s priľahlými parcelami, pričom pred približne 5-timi rokmi vlastnil 4-izbový byt, ktorý zrekonštruoval
a následne predal. Nie je preto pravdivé jeho tvrdenie, že súd neskúmal jeho zdravotný stav a jeho

osobné pomery. Odporca v žiadnom zo svojich vyjadrení netvrdil, že by mal akékoľvek zdravotné
ťažkosti, v skutočnosti týmito ani netrpí a jeho stav je zapríčinený výlučne jeho vlastným rozhodnutím
užívať návykové látky. Všetky tvrdenia, ktoré otec predkladá odvolaciemu súdu, sú spôsobené
jeho výlučnou zodpovednosťou a to vynakladaním finančných prostriedkov na návykové látky a ich
požívaním. Je výlučne slobodným rozhodnutím otca, že namiesto toho, aby si plnil svoju zákonnú

vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, uhrádza prednostne náklady na alkoholické nápoje a nikotín,
ktorými si privodil stratu zamestnania, príjmu a svoj aktuálny stav. Uvedená skutočnosť objektívne s
poukazom na stanoviská vyšších súdnych autorít ex lege nemôže ísť na ťarchu najlepšieho záujmu
mal. dieťaťa (KS Trenčín sp. zn. 27CoP/63/2020, sp. zn. 19CoP/49/2020 a sp. zn. 17CoP/60/2020, KS
v Prešove sp. zn. 8CoP/13/2018). Otec je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a vyvarovať sa

všetkých skutočností, ktoré by mali negatívny dopad na zabezpečenie riadnej výživy maloletého dieťaťa.
Okremtohojepreukázané,žeotecdieťaťavlastnímajetokväčšejhodnoty(rodinnýdomaktomupriľahlé
pozemky), ktorý môže speňažiť, vyrovnať svoju podlžnosť, vyriešiť svoju bytovú otázku a nájsť si prácu.
Otec dieťaťa je dostatočne bonitný, disponuje s finančnými prostriedkami z minulosti z predaja bytu.
V konaní nebolo rovnako sporné, že otec dieťaťa napriek deklarovanému „negatívnemu“ zdravotnému

stavu pôsobil na pojednávaniach objektívne vyrovnane a solídne, nevyužíval žiadne pomôcky (opornú
palicu, ani iný stabilizačný prostriedok), pohyboval sa bezproblémovo, bez doprovodu inej osoby, bez
podopierania inými prostriedkami, vypovedal súvislo a dominantne, nemal žiadnu rečovú, či inú vadu,
nebolnútenýužívaťžiadnelieky,čitabletkypočastrvaniapojednávaní,čohodôkazomjeinímsamotnýmpredložená správa, v zmysle ktorej je orientovaný, psychomotoriku má primeranú, myslenie súvislé,
bez bludov, bez poruchy vnímania. Otec dieťaťa účelovo vyčíta súdu svoj zdravotný stav, ktorý si však
spôsobil výlučne on sám svojim vlastným rozhodnutím a požívaním návykových látok. Pritom matka

mal. dieťaťa je objektívne invalidnou osobou s mierou poklesu schopnosti dosahovania príjmu o 60%
a napriek jej vážnemu zdravotnému stavu sa snaží zo všetkých síl vyživiť mal. dieťa sama, pracuje
na dohody vo viacerých zamestnaniach tak, aby vyživila mal. A.. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že
by akýmkoľvek spôsobom prispieval mal. A. na jej živobytie, keďže maloletá je odkázaná na plnenie
náhradného výživného zo strany štátu za otca dieťaťa. Otec dieťaťa prestal úplne platiť výživné od

januára 2024. Matka navrhla odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu potvrdil,

keďžedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutočnýstav,posúdilhopodľasprávnych
ustanovení zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného
prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je

konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj
závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť

a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej
inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa vyjadriť osobitne k niektorým odvolacím dôvodom,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona

o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,

ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež

osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch

najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

14. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú

reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky

výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie otca

nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne,
keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností
a možností rodičov, na výživu ktorých je maloleté dieťa odkázané, a tieto potom v záujme zistenia
podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými

pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Odvolací súd sa stotožňuje
s konštatovaním okresného súdu, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca
zvýšenie vyživovacej povinnosti, na ktorú okresný súd podľa odvolacieho súdu správne reagoval svojím
rozhodnutím. Závery súdu prvej inštancie ohľadom ustálených výdavkov na maloletú otec v podanom
odvolaní nespochybnil.

17. Odvolacie námietky otca boli sústredené predovšetkým do tvrdenia, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil stav veci v kontexte overenia jeho zdravotného stavu. Otec namietal, že trpí
duševnou poruchou patologické hráčstvo, je nezamestnaný a z dôvodu psychickej poruchy nie je
možné, aby vykonával prácu s využitím svojho vzdelania a pracovných skúseností. Pokiaľ otec v

tomto smere spochybnil postup súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa otca jeho zdravotným stavom
dostatočne nezaoberal, považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že otec v konaní pred súdom
prvej inštancie námietky ohľadom svojho zdravotného stavu neuviedol. Zo spisového materiálu odvolací
súd konštatuje pasivitu otca v konaní pred súdom prvej inštancie, kedy sa otec k doručenému návrhu
matky na zvýšenie výživného nevyjadril a na informatívnom stretnutí rodičov, ktoré sa uskutočnilo dňa

07.02.2025, sa nezúčastnil (záznam zo stretnutia založený na č.l. 68 spisu). K návrhu a k rozhodujúcim
skutočnostiam sa tak otec vyjadril až na pojednávaní pred okresným súdom dňa 11.02.2025, kde
vo vzťahu ku svojim aktuálnym pomerom uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie, je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, jeho príjem je 0 eur, podnikateľskú činnosť ukončil na vlastnú žiadosť dňa17.12.2024. K plateniu výživného uviedol, že toto od septembra 2024 vôbec neplatí, ohľadom možnosti
získať prácu uviedol len to, že pred dvomi rokmi kvôli alkoholu prišiel o vodičský preukaz.

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom svojho zdravotného stavu, ktoré by mali viesť k záveru,
že jeho zdravotný stav má vplyv na jeho možnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ otec neuviedol
žiadne relevantné skutkové tvrdenia, nebol okresný súd povinný vykonávať žiadne šetrenie ohľadom
aktuálneho zdravotného stavu otca. Odvolacie námietky otca v tomto smere preto nemôžu byť

vyhodnotené ako relevantné. Pokiaľ otec v podanom odvolaní uplatnil námietku, že z dôvodu psychickej
poruchy nie je schopný vykonávať prácu, ktorá by zodpovedala jeho vzdelaniu a skúsenostiam,
zvýrazňuje odvolací súd, že sa jedná o tvrdenie uplatnené otcom až v odvolacom konaní, ktoré v konaní
pred súdom prvej inštancie neodznelo. Ako účelovo, dodatočne zabezpečené je namieste v tomto
kontexte hodnotiť aj otcom predložené potvrdenie o psychiatrickom kontrolnom vyšetrení datované dňa
06.03.2025, teda po tom, ako bol otcovi dňa 28.02.2025 doručený rozsudok súdu prvej inštancie.

19. V kontexte uvedených zhodnotení sa tak krajský súd stotožnil s vysloveným právnym názorom
súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní výšky výživného uplatnil princíp potencionality príjmov
otca. V zhode so súdom prvej inštancie je namieste konštatovať, že otec má vysokoškolské vzdelanie
technického smeru, má prax a dostatočné pracovné skúsenosti nielen ako podnikateľ ale aj ako vedúci

firemný pracovník. Odvolací súd k otázke uplatnenia princípu potencionality v podrobnostiach poukazuje
na vecne správne závery súdu prvej inštancie, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. Nad rámec
argumentácie súdu prvej inštancie a v kontexte odvolacej argumentácie otca uvádza odvolací súd, že
je nepochybné, že otec stratil príjem z dôvodov výlučne na jeho strane, a to v dôsledku konzumácie
alkoholu a patologického hráčstva. Z dôvodu konzumácie alkoholu otec ukončil svoj pracovný pomer a

z toho istého dôvodu prišiel aj o vodičský preukaz. Odvolací súd je názoru, že ak ku strate príjmu otca
došlo jeho vlastným zavinením, nie je možné tento stav ospravedlniť a za tejto situácie ani nie je dôvod
túto skutočnosť zohľadniť v kontexte určovania výšky vyživovacej povinnosti otca. Vo všeobecnosti platí,
že rodičia sú povinní všetko svoje úsilie sústrediť na plnenie svojej vyživovacej povinnosti a sú povinní
vyhnúť sa konaniu, ktoré by malo negatívny dopad na plnenie vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc

zo zákonom zakotveného princípu potencionality príjmov povinného rodiča, ktorý má prednosť pred
princípom fakticity, je potom dôvodné ako rozhodujúci vyhodnotiť príjem, ktorý by rodič mohol reálne
dosahovať, a nie príjem, ktorý dosahuje, a to aj za situácie, že povinný rodič vlastným zavinením na
seba zobral neprimerané majetkové riziká a vlastným nezodpovedným správaním ohrozil svoju pozíciu
na pracovnom trhu a tým aj možnosť zabezpečiť si príjem zodpovedajúci jeho vzdelaniu, schopnostiam

a skúsenostiam, z ktorého by mohol platiť výživné v primeranej výške. Je potom namieste zohľadniť
celkové majetkové pomery povinného a výšku jeho potencionálneho príjmu hodnotiť v kontexte jeho
vlastným zavinením nevyužitých možností, skúseností a dosiahnutého vzdelania.

20. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že otec vlastní rodinný dom, ktorý je okrem hypotéky

zaťažený tiež exekúciou, a že otec bol vlastníkom štvorizbového bytu, ktorý predal za cenu, ktorú
nevedel uviesť. Zároveň zo strany otca nemožno konštatovať akúkoľvek relevantnú snahu o zlepšenie
jeho aktuálnej situácie, keď podľa vyjadrenia matky z dôvodov na jeho strane neabsolvoval ani
protialkoholické liečenie, čo nakoniec potvrdzuje aj otcom predložené potvrdenie o psychiatrickom
vyšetrení, podľa ktorého ukončil ústavnú protialkoholickú liečbu po deviatich dňoch z disciplinárnych

dôvodov. Aj z tohto otcom predloženého potvrdenia je nakoniec zrejmé, že otec je neschopný trvalejšej
abstinencie.

21. Odvolací súd sa preto stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri hodnotení príjmových
pomerov otca vychádzal z princípu potencionality jeho príjmov a zohľadnil jeho posledný pravidelne

dosahovaný príjem, pričom vychádzal zo spodnej hranice tohto príjmu otca vo výške 1420 eur. Odvolací
súd v plnej miere odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/3/2020 zo dňa
27.08.2020, ktoré závery si osvojil a v zmysle ktorých „Potencionalita príjmu znamená, že je možné
zhodnotiť, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval pre
rozhodné obdobie, z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Potencionalita príjmov znamená tiež

v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu,
aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou,
a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré
prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinnýmôže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.“ Odvolací
súd je názoru, že situáciu, do ktorej sa dostal otec vlastným zavinením v dôsledku patologického
hráčstva a požívania alkoholických nápojov, nie je možné v kontexte určovania vyživovacej povinnosti

hodnotiť ako okolnosť, ktorá by v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa mala viesť k
záveru, že otec nie je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Nie je zrejmé, prečo by následky
jeho nezodpovedného správania mala znášať jeho maloletá dcéra. Závery okresného súdu sú podľa
odvolacieho súdu napriek námietkam otca plne v súlade s vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu
povinného rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem

povinného rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. prihliada aj k jeho
zjavnenevyužitýmschopnostiam.Rozhodujúcijepotompríjem,ktorýrodičreálnemoholdosahovaťanie
príjem, ktorý fakticky dosahuje (práve takáto situácia v súdenej veci nastala). Odvolací súd pripomína,
že v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť
a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich
subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal

reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019). V kontraste s prístupom otca je pritom
namieste zvýrazniť a oceniť diametrálne odlišný prístup matky, ktorá je objektívne invalidnou osobou s
mieroupoklesuschopnostidosahovaťpríjemo60%aktorásanapriektejtoskutočnostisnažízabezpečiť
finančné prostriedky na výživu mal. A. aj tak, že je na dohodu o pracovnej činnosti zamestnaná u

troch zamestnávateľov, u ktorých pracuje ako upratovačka. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd
nevyhodnotil odvolacie námietky otca ako dôvodné, narušujúce správnosť rozhodnutia okresného súdu
a zároveň zvýrazňuje, že otec je povinný vyvíjať primeranú snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja
príjmu tak, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

22. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickouodpoveďou.Krajskýsúdnapokonpovažujezapotrebnéprimeranepoukázaťajnauznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého
odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

23. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľ žiadnym spôsobom argumentami
uvádzanými v odvolaní nespochybnil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom
na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil
i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného

súdu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP a v podrobnostiach odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia
zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, nič vytknúť.

24. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí v zmysle zákonných ustanovení § 52
CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že
každý z účastníkov sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku
v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti

prípadu, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol
správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Keďže ani odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMPpokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.