Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 19SaZ/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100452
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:

A. A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. C. D., posledné miesto trvalého pobytu v krajine
pôvodu: B., E. F., G. B. XXX, B. C. D., miesto pobytu v čase podania žaloby: F. XXX, E., číslo cestovného
dokladu: H., právne zastúpeného: JUDr. Miroslava Erbenová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 32,
Senec, IČO: 55 633 532, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so
sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo E.: F./XXXX-X zo dňa 24.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Rozhodnutím E.: F./XXXX-X zo dňa 24.02.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil
žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi
doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi
azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol

doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade žalobcu nebol identifikovaný žiadny z dôvodov
prenasledovania uvádzaný v § 8 zákona o azyle. Žalobcom prezentované dôvody pre udelenie azylu
sú problémy osobného charakteru súvisiace s konkrétnou osobou (prezidentom futbalového klubu)
a s nesplnením finančných záväzkov zo strany futbalového klubu za výkon jeho športovej činnosti,
s čím mal súvisieť aj fyzický útok na jeho osobu. Žalobca sa nepokúsil o riešenie situácie v krajine
pôvodu – neobrátil sa na políciu ani súd. Azylovo relevantným nie je ani všeobecné uvedenie žalobcu, že

v krajine dpôvodu panuje zlá situácia, nestabilita, vojna, epidémie, nie sú tam dodržiavané ľudské práva
či jeho obava pred operáciou NDOBO. Žalovaný dospel tiež k záveru, že nebola preukázaná všeobecná
dôveryhodnosť žalobcu, konanie žalobcu je účelové a jeho jediným motívom je snaha o legalizáciu jeho
pobytu prostredníctvom inštitútu medzinárodnej ochrany. Žalobcu preto považoval za prisťahovalca, nie
utečenca, ktorý je motivovaný len dôvodmi ekonomického charakteru.
2. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalovaný dospel k záveru,
že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Trest smrti je síce možné

v B. C. D. (ďalej len „B.“) uložiť, ale od roku 2003 sa nevykonáva s výnimkou situácie na východe
krajine, kde dochádza k ozbrojenému konfliktu medzi Rwandou podporovanou povstalcami M23 a B.
vládnymi silami. Žalobca v konaní predložil čistý výpis z registra trestov z krajiny pôvodu. Žalobcovi
nehrozí v krajine pôvodu ani mučenie či neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Žalobcovi nehrozíani vážne, individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, keďže B. nie je zapojené do medzinárodného
alebo vnútroštátneho konfliktu, hoci na severe a východe krajiny je bezpečnostná situácia nestabilná

kvôli konfliktu s povstalcami zo skupiny M23 a s Rwandou. Žalobca však pochádza z B., ktorá je na
západe krajiny, kde sa aj pred odchodom z krajiny pôvodu zdržiaval.
3. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp. podmienok pre
poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny vyhodnotil žalovaný ako irelevantné vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov.

II. Správna žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 27.03.2025, doručenou správnemu súdu dňa 27.03.2025, sa žalobca
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný vec nesprávne právne posúdil
a napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné.
5. Poukázal na to, že hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl boli obavy žalobcu o jeho život,

humanitárna kríza v krajine pôvodu, v ktorej nie sú dodržiavané základné ľudské práva a do ozbrojených
konfliktov sú zapojené aj maloleté deti. Žalobca hral futbal za klub I. J. K., ktorého prezidentom bol
v tom čase L. M.. Keď žiadal vyplatenie odmeny podľa zmluvy s futbalovým klubom, na základe príkazu
prezidenta klubu bol žalobca zbitý tak, že bol 6 týždňov hospitalizovaný. Následne bol napadnutý
opätovne. Žalobca uviedol, že príbehom žalobcu vo vzťahu k osobe prezidenta klubu, ktorý je aj

politicky činnou osobou, sa žalovaný vôbec nezaoberal a nesprávne konštatoval, že sa jedná o problémy
súkromného charakteru. Poukázal na to, že je úlohou žalovaného, aby zabezpečil všetky dostupné
dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovedí žalobcu potvrdzujú alebo vyvracajú s odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.03.2013 a rozsudok Veľkej komory Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 23.03.2016 vo veci F. G. proti Švédsku, sťažnosť

č. 43611/11. Žalovaný znevýhodnil žalobcu, keď ho posúdil ako nedôveryhodného a porušil zásadu
v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že nebolo preukázané, že
žalobca hral za klub I. J. K., žalobca uvedené preukázal predloženými fotografiami, na ktorých je
zachytený v drese klubu.
6. Žalobca v žiadosti o udelenie azylu uviedol aj strach pred náborom do armády, pričom uviedol, že

L. M. je súčasťou organizácie, ktorá vykonáva nábor do armády. K tejto skutočnosti však žalovaný
nevykonal žiadne dokazovanie napriek návrhu žalobcu. Poukázal tiež na to, že jeho mladší maloletý
brat bol naverbovaný do armády a v súčasnosti už nežije. Žalovaný nepristúpil riadne k otázke skúmania
opodstatnenosti strachu žalobcu z návratu do krajiny pôvodu. Zameral sa len na rozdiely, ktoré žalobca
uviedol v rámci jednotlivých pohovorov (napr. v menách a dátumoch narodenia rodinných príslušníkov),

nie ja dôvody opodstatneného strach žalobcu z návratu do krajiny pôvodu.
7.SpoukázanímnarozsudokNajvyššiehosprávnehosúduSR,sp.zn.2Sak/18/2022zodňa30.01.2023
žalobca uviedol, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal aj s otázkou poskytnutia doplnkovej ochrany.
Žalobca namietal aj skutočnosť, že zápisnice z pohovorov, ktoré s ním boli vykonané v rámci
administratívneho konania, neboli žalobcovi poskytnuté v jazyku, ktorému rozumie, ale v slovenskom

jazyku, a preto mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Žalobca uviedol, že o azyl požiadal aj
z humanitárnych dôvodov, ale touto požiadavkou sa žalovaný nezaoberal.
III. Vyjadrenie žalovaného
8. Vo vyjadrení zo dňa 14.04.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

9. K námietkam žalobcu uviedol, že spochybnil žalobcovu dôveryhodnosť, pretože žalobca požiadal
o azyl po rokoch, čo sa pohyboval v Európskej únii a po mesiacoch pobytu na území SR, až v momente,
keď bol zadržaný cudzineckou políciou pre neoprávnené zdržiavanie sa na území SR. Žalobcov príbeh
postráda zmysluplnosť a logiku a jeho údajné obavy z operácie NDOBO nekorešpondujú z informáciami
o krajine pôvodu. Žalobca požiadal o azyl k ekonomických dôvodov, čo aj výslovne uviedol. Žalobca

uvádzal v priebehu pohovorov rozporuplné informácie o svojej rodine a o pôsobení o futbalových
kluboch v krajine pôvodu. V súvislosti s posúdením otázky dôveryhodnosti žiadateľa v azylovom konaní
žalovaný poukázal na rozsudky najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa 25.02.2020. sp. zn.
1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012, sp. zn. 1Sža/48/2010 zo dňa 18.05.2010, sp. zn. 1Sža/72/2008 zo dňa
27.05.2008 a sp. zn. 1Sža/4/2009 zo dňa 24.03.2009.

10. Podľa názoru žalovaného sa žalobca začal domáhať postavenia utečenca až keď mu hrozilo
vyhostenie zo SR. Inštitút azylu nemá za cieľ nahrádzať nedodržanie postupu na legalizáciu pobytu
podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalobcove obavy z možného útoku majú atribúty sporu súkromného
charakteru, ktoré nepredstavujú dôvod pre udelenie azylu. Z výpovede žalobcu nevyplynuli žiadnekonkrétne problémy v súvislosti s vnútropolitickou situáciou v krajine pôvodu. Po návrate do mesta B.
žalobca nečelil žiadnej forme prenasledovania.
11. V súvislosti s námietkou neposúdenia dôvodov pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov

žalovaný uviedol, že žalobca o túto formu ochranného statusu nežiadal. Žalovaný preskúmava žiadosť
o udelenie azylu len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie a v tomto rozsahu vykonáva aj
dokazovanie, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžak/4/2019.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

12. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 15.05.2025 uviedol, že samotná
skutočnosť, že žalobca nepožiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstup do EÚ nepostačuje na
to, aby bol žalobca vylúčený z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany. Úlohou žalovaného nie je
vyhodnocovať alternatívy konania žalobcu a predkladať vlastné závery. Opätovne poukázal na to, že
žalovaný sa nezaoberal osobou prezidenta futbalového klubu, v ktorom žalobca pôsobil L. M.. Vo vzťahu
k operácii NDOBO žalovaný síce získal všeobecné informácie, ale nie vo vzťahu k azylovému príbehu

žalobcu. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný rozporuplnosť vyjadrení žalobcu vo vyjadreniach
k členom rodiny žalobcu a aký to má vplyv na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu. Nezrovnalosti sa mal
žalovaný pokúsiť odstrániť v priebehu administratívneho konania. Nie je pravdou, že žalobca nežiadal
o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov s odkazom na výpoveď žalobcu zo dňa 23.01.2025.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.05.2025 uviedol, že dlhodobosť pobytu žalobcu v EÚ pred podaním

žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany oslabuje jeho tvrdenia z strachu z prenasledovania v krajine
pôvodu a žiadosť sa javí ako účelová. Žalovaný vykonal dokazovanie v rozsahu dôvodov uvedených
žalobcom, jeho tvrdenia preveril a porovnal s údajmi o krajine pôvodu. Žalobca v konaní neuniesol
bremeno tvrdenia. Ako príklad uviedol tvrdenia žalobcu o nútených náboroch do armády v krajine
pôvodu, pričom vojenská služba nie je v B. povinná a k núteným náborom nedochádza. V konaní

bolo dostatočne preukázané, že žalobcovi nehrozí zo strany štátu žiadna ujma v podobe trestu ani
nútený nástup do armády. Nepreukázala sa ani hrozba vážneho bezprávia. Žalobcom uvádzané dôvody
vyznievajú účelovo s cieľom získať nejakú formu ochrany a legalizovať si pobyt na Slovensku.
V. Konanie na správnom súde
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“
15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“
16. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona

rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“
17. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“
18. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.“

19. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
20. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Pojednávanie
vo veci sa uskutočnilo dňa 10.06.2025 a rozsudok bol následne verejne vyhlásený dňa 26.06.2025 (§
116 SSP).

22. Na pojednávaní dňa 10.06.2025 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný nevyhodnocuje
dôveryhodnosť azylového príbehu žalobcu, ale zameriava sa výlučne na rozpory v žalobcových
vyjadreniach, pričom nedôveryhodnosť príbehu nastáva až v prípade zásadných nezrovnalostí, nestačia
drobné odchýlky. Ak žalovaný dospel k záveru, že vo výpovediach žalobcu sú rozpory, mal sa pokúsiť
ich odstrániť napr. doplňujúcim pohovorom. Žalovaný si nezabezpečil aktuálne správy o krajine pôvodu

žalobcu, v ktorých by boli presné, aktuálne údaje z relevantných zdrojov. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že s rodinou v krajine pôvodu nemá aktuálne kontakt. Do Európy prišiel v roku 2021, konkrétne
do Grécka, kam vycestoval za pomoci futbalového manažéra. Opísal incident s prezidentom futbalového
klubu, v ktorom pôsobil v krajine pôvodu. V súvislosti s jeho konaním nekontaktoval príslušné orgánykrajiny pôvodu, pokladal to za zbytočné, pretože prezident klubu má peniaze a tieto orgány by mu
nepomohli. Ak by sa prezident futbalového klubu dozvedel, že sa žalobca vrátil do krajiny pôvodu, je
schopný všetkého, mohol by ho nechať zabiť. Čo sa týka vojenskej služby, tá je v krajine pôvodu povinná

a ľudia sú do armády odvádzaný násilím a aj žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť
násilne odvedený do armády. Prezident futbalového klubu, v ktorom žalobca pôsobil v krajine pôvodu,
sa podieľa na násilných odvodoch do armády. Od roku 2021 v krajine pôvodu nebol.
VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
23. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o

udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie
doplnkovej ochrany.“
24. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) e) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie
a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve
[Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky)
c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných
ľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným

spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.
e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú

schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
f) vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia

počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“
25. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje
inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do

tohto štátu.“
26. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky podľa § 8.“
27. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) a b) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo nespĺňa podmienky podľa § 13b.“

28. Podľa ustanovenia 19a ods. 3 zákona o azyle „Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,
ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,
b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa
iných chýbajúcich náležitostí,

c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi
sa jeho prípadu,
d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po
vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo
v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o

poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich
medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.“29. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1
písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to
neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.

30. Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1
písm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm.
a) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej
ochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa §
10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.“

31. Podľa čl. 6 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie
štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej
ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu
poskytovanej ochrany zo dňa 13.12.2011 (ďalej len „kvalifikačná smernica“) „Aktéri prenasledovania
alebo vážneho bezprávia zahŕňajú:
a) štát;

b) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu;
c) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písmenách a) a b) vrátane
medzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranu pred prenasledovaním
alebo vážnym bezprávím, ako sa vymedzuje v článku 7.“
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §
10, § 13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veci azylu posúdil neformálne správnu žalobu,
neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci
v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná.

33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi
azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c
ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa
§ 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia
rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca správnou žalobou napadol

rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci a napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné.
34. Správny súd poukazuje v úvode na skutočnosť, že konanie o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky je upravené v zákone o azyle. Pre udelenie azylu sa vyžaduje splnenie podmienok taxatívne

uvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 8 zákona o azyle. To znamená, že prípade žiadateľa o
azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy (prípadne „oprávnené obavy“ v znení definície pojmu
„utečenec“ podľa článku 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov) z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a

vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. Dôvody pre poskytnutie
azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv
a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu
je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných
dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a

slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona je viazané objektívne na prítomnosť
prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne
nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009 a rozsudok, sp. zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). Azyl

je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov stanovených v
zákone pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014 a rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sak/2/2024 zo dňa 11.09.2024). Inštitút azylu nie je univerzálnym
inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej

únie.
35. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 2Sak/18/2022 zo dňa 30.01.2023, uvádza: „Podľa
článku 1 písm. A bod 2 Ženevského dohovoru sa za utečenca považuje osoba, ktorá „sa v dôsledku
udalostí, ktoré nastali pred 1. januárom 1951, nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy predprenasledovanímzdôvodovrasových,náboženskýchalebonárodnostnýchalebozdôvodovpríslušnosti
k určitým spoločenským vrstvám alebo aj zastávanie určitých politických názorov, je neschopná prijať,
alebo vzhľadom na vyššie uvedené obavy, odmieta ochranu svojej vlasti ; to isté platí pre osobu

bez štátnej príslušnosti nachádzajúcu sa mimo krajiny svojho doterajšieho pobytu následkom zhora
spomenutých udalostí, a ktorá vzhľadom na vyššie uvedené obavy sa tam nechce alebo nemôže vrátiť.
Citované ustanovenie v bode 2 definuje pojem utečenca s ohľadom na štyri piliere: 1) prítomnosť mimo
územia krajiny pôvodu; 2) objektívnu alebo subjektívnu nemožnosť prijať ochranu tejto krajiny alebo
vrátiť sa do nej; 3) táto nemožnosť je zdôvodnená oprávnenými obavami z prenasledovania; 4) toto

prenasledovanie je založené na dôvodoch rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej
skupine či politického presvedčenia. Z uvedeného vyplýva, že už samotná podstata základného pojmu
„utečenec“, od ktorého sa utečenecké a azylové právo odvíja, je založená na zlyhaní a následnom
nahradení ochrany štátom pôvodu. Predpokladá stav, kedy štát prestáva byť vo vzťahu k svojmu
vlastnémukonkrétnemuobčanoviochrancomastávasatým,ktoochranupredprenasledovanímnechce
alebo nemôže poskytnúť, či dokonca toto prenasledovanie sám vykonáva, podporuje alebo schvaľuje. Z

vyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd SR zastáva názor, že inštitút medzinárodnej ochrany
slúži na ochranu jednotlivca v situáciách straty ochrany krajiny pôvodu, pričom správny orgán primárne
posudzuje existenciu prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle či
hrozby vážneho bezprávia pri v zmysle § 13a zákona o azyle. Iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa
môže jednotlivcovi formou humanitárneho azylu poskytnúť medzinárodnú ochranu aj v iných situáciách

než tých taxatívne stanovených v § 8 a § 13a zákona o azyle, musí však stále ísť o situáciu straty ochrany
zo strany štátu pôvodu.“
36. Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17.10.2024) vyplýva, že
žalobca počas pohovoru k otázke cieľovej krajiny uviedol, že jeho pôvodným cieľom bolo dostať sa do
akejkoľvek krajiny v Európe, kde chcel hrať futbal a keďže to vyšlo s Gréckom, odcestoval do tejto krajiny.

Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že na otázku o dôvodoch, pre ktoré požiadal
o udelenie azylu uviedol, že v jeho krajine je vojna, násilie, epidémie, vnútorná nestabilita a nie sú tam
dodržiavané ľudské práva. V krajine nútia mladých vstúpiť do armády a keď odchádzal z krajiny pôvodu
(v rámci pohovoru uviedol, že krajinu opustil dňa 03.03.2019), bol ohrozený jeho život z dôvodu, že bol
opakovane zbitý na pokyn prezidenta futbalového klubu, v ktorom pôsobil. Uviedol, že voči nemu nie je

vedené žiadne trestné konanie ani nebol v krajine pôvodu nikdy odsúdený a nebol ani členom politickej
strany, hnutia alebo inej organizácie.
37. Ako už bolo uvedené vyššie, dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko
a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako
aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to

len pre opodstatnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov. Primárnym dôvodom
neudeleniaazylužalobcovibolonesplnenierelevantnýchpodmienokpreudelenieazyluvzmyslezákona
o azyle. S takýmto záverom žalovaného sa správny súd stotožňuje. Správny súd po preskúmaní veci
zistil, že žalobca v administratívnom konaní netvrdil, že by mal obavy z prenasledovania v krajine pôvodu
zo zákonom relevantných dôvodov, teda z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z

dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca
uviedol, že žiada o udelenie azylu z dôvodu strachu o svoj život kvôli konaniu prezidenta futbalového
klubu, ktorý mal dať dal opakovane fyzicky napadnúť a kvôli všeobecne nepriaznivým podmienkam
v krajine pôvodu. Tieto dôvody však nie je možné podradiť pod žiaden z relevantných dôvodov v zmysle
zákona o azyle. V prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre priznanie statusu utečenca v zmysle

§ 8 zákona o azyle, pretože nebolo v konaní preukázané, že by v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu
pre jeden z piatich azylových dôvodov.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol naplnený základný predpoklad pre udelenie azylu, a to
preukázanie existencie azylovo relevantného dôvodu (rasový, národnostný, náboženský, zastávanie
určitých politických dôvodov alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine), už nesplnenie tejto zákonnej

podmienky je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie azylu. „Objektívny prvok, ktorý zohráva
kľúčovú rolu, predstavujú objektívne dôvody pre predpoklad, že obavy žiadateľa o udelenie azylu
z prenasledovania sa zhmotnia, teda preukazovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu.
Odôvodnený strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených
v Ženevskom Dohovore a v § 8 zák. č. 480/2002 Z. z., t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej

skupiny, politického názoru, alebo uplatňovania politických práv. Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi
vyššie spomínanými dôvodmi a opodstatneným strachom z prenasledovania. Tieto dva prvky musia byť
vzájomne previazané. Okrem subjektívneho prvku - sťažovateľovho strachu z prenasledovania, teda
obavy pred bezpečnostnou službou Ukrajiny, chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jehostrachu v zmysle Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z.. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia
azylu najpodstatnejší. Preto možno jednoznačne skonštatovať, že tieto jeho obavy samy o sebe ako
také, nevychádzajú z dôvodov uvedených v Ženevského Dohovoru a zák. č. 480/2002 Z.z.. Teda pokiaľ

objektívne nemal pred opustením krajiny svojho pôvodu žiadne problémy takého charakteru, ktoré by
vychádzali z uvedených dôvodov z ním uvedených tvrdení nebolo možné vyvodiť, že prípadné problémy
v krajine pôvodu, ktorých sa obáva, by mu mohli hroziť z azylovo relevantných dôvodov“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017).
39.Zadministratívnehospisujezrejmé,žežalovanývykonalvkonanídostatočnédokazovanieprocesne

legálnymi dôkazmi, a to najmä výsluchom žalobcu a obsahom správy o krajine pôvodu (Polytematická
správa o krajine B. C. D. zo dňa 03.02.2025, REF. No.: MU-ODZS-2025/00232-004 /ďalej len ako
„Polytematická správa“/), v ktorej je stručne popísaná spoločensko-politická situácia v krajine pôvodu
so zameraním na posúdenie dôvodov, ktoré uviedol žalobca v konaní o žiadosti o udelenie azylu a
na možné riziká návratu žalobcu do krajiny pôvodu. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný
dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že žalobcom uvádzané dôvody pre

udelenie azylu nie je možné považovať za relevantné v zmysle zákona o azyle, a to pre nepreukázanie
existencie azylovo relevantného dôvodu. Správny súd preto rozhodnutie v časti týkajúcej sa neudelenia
azylu žalobcovi považoval za vecne správne.
40. Vo vzťahu k inštitútu doplnkovej ochrany správny súd uvádza, že „Zmyslom a účelom doplnkovej
ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky

tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné (z
dôvodov taxatívne uvedených v zákone), neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich návrat do krajiny
pôvodu. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom
návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase
ako v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany

do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých treba vychádzať, ako aj aktuálne
informácie o krajine pôvodu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sža 29/2008 zo dňa 01.10.2008).
41. Základný rozdiel medzi azylom a doplnkovou ochranou spočíva v tom, že pri doplnkovej ochrane
ako subsidiárnej forme medzinárodnej ochrany absentujú azylovo relevantné dôvody prenasledovania.
Žiadateľovi teda môže skutočne hroziť nebezpečenstvo vážnej ujmy v krajine pôvodu, nie však z dôvodu

rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických dôvodov alebo príslušnosti k určitej
sociálnejskupine.Primárnejepotrebnézaoberaťsahodnovernosťoužalobcu,vychádzajúczindikátorov
dôveryhodnosti uvedených v čl. 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice transponovaných do § 19a ods. 3
zákona o azyle a pokiaľ je žalobca vyhodnotený ako dôveryhodný, je potrebné posúdiť či sú splnené
zákonné podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z výpovedí žalobcu je možné vyvodiť, že

počas podania vysvetlenia dňa 03.10.2024 a vstupného pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu zo
dňa 17.10.2024 netvrdil žiadne prenasledovanie alebo vystavenie násiliu v krajine pôvodu (uvádzal
ekonomické dôvody vycestovania z krajiny pôvodu - možnosť profesionálne hrať futbal v Európe).
Počas vstupného pohovoru dňa 23.01.2025 a v konaní pred súdom uvádzal ako dôvod opustenia
krajiny pôvodu obavu z opakovania násilia, ktorého sa voči nemu v minulosti mal dopustiť prezident

futbalového klubu, v ktorom v krajine pôvodu pôsobil a existenciu vojny, násilia, epidémie, vnútornej
nestability a nedodržiavanie ľudských práv v krajine pôvodu. Žalobca síce už následne po pohovore
zo dňa 23.01.2025 nemenil opis uvedených udalosti, no žalobcom tvrdené skutočnosti nebolo možné
na základe zistení o krajine pôvodu a o jeho pôsobení vo futbalovom klube overiť resp. preukázať ich
hodnovernosť. Správny orgán považoval žalobcu za nedôveryhodného najmä pre žalobcom rozdielne

uvádzané údaje o členoch rodiny žalobcu, z dôvodu, že sa nepodarilo overiť informácie, že žalobca
skutočne pôsobil ako hráč vo futbalovom klube I. J. K. v meste K., ani informácie o násilných náboroch do
armády v súvislosti s operáciou NDOBO. Ako okolnosť svedčiacu o nedôveryhodnosti žalobcu správny
orgán vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobca požiadal o medzinárodnú ochranu nie bezprostredne po
opustení krajiny pôvodu, ale až v momente začatia konania o administratívnom vyhostení s dôvodu

neoprávneného pobytu na území SR.
42. Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho
procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti
ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami
o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré

nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné
rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo
dňa 20.10.2009 1Sža 33/209). Vychádzajúc z administratívneho spisu nekonzistentnosť vo výpovediach
žalobcu nebolo možné považovať za nepatrnú, či zanedbateľnú. V priebehu administratívneho konaniadošlo k podstatnej zmene argumentačnej stratégie žalobcu, ktorý od tvrdenia o ekonomických dôvodoch
vycestovania z krajiny pôvodu prešiel k tvrdeniam o násilí, ktorému mal byť v krajine pôvodu vystavený
a o celkovo nepriaznivej bezpečnostnej, ľudskoprávnej a sociálnej situácii v krajine pôvodu. Správny

súd berie do úvahy aj fakt, že o medzinárodnú ochranu žalobca požiadal až v momente, keď sa stala
reálnou hrozba jeho vyhostenia z územia SR pre neoprávnený pobyt, pričom dovtedy sa zdržiaval
na území štátov EÚ 3 až 5 rokov (žalobca najprv tvrdil, že do Grécka prišiel v roku 2019, neskôr
uviedol, že sa pomýlil a pricestoval až v roku 2021) bez toho, aby žiadal o medzinárodnú ochranu,
hoci si súd je vedomý, že omeškanie s podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany je len

jedným z faktorov, ktorý môže, ak je podporený ďalšími zistenými skutočnosťami, nasvedčovať záveru
o nedôveryhodnosti výpovede žiadateľa o azyl. Správnemu orgánu sa z verejne dostupných informácií
nepodarilo overiť, či žalobca skutočne pôsobil ako hráč vo futbalovom klube I. J. K. v meste K..
Fotografie predložené žalobcom, ktoré majú svedčiť o jeho pôsobení v tomto klube a o zraneniach,
ktoré mal utrpieť po útoku iniciovanom prezidentom futbalového klubu, nepreukazujú podľa názoru súdu
dostatočne dôveryhodne príbeh uvedený žalobcom. Žalobca tiež neuvádzal presné informácie ohľadom

času opustenia krajiny pôvodu. Najprv opakovane uvádzal rok 2019, a až neskôr, prvýkrát v písomnom
podaní zo dňa 24.01.2025, rok 2021.
43. Na základe uvedených skutočností po preskúmaní veci žalobcu, aj v kontexte s informáciami,
ktoré o krajine pôvodu zabezpečil žalovaný, správny súd konštatuje, že výpovede žalobcu nevyznievajú
hodnoverne a jeho tvrdenia neboli dostatočne osvedčené dostupnými informáciami. Správny súd

nemal preukázanú všeobecnú dôveryhodnosť žalobcu, keďže nemožno pokladať za hodnoverného
toho, kto menil svoje výpovede v konaní pred štátnymi orgánmi bez toho, aby zmeny v tvrdeniach
dostatočne odôvodnil. Pripisovanie opomenutia uvedenia obáv z návratu do krajiny úvodu počas
úvodného podania vysvetlenia a prvého pohovoru žiadateľa o azyl tomu, že nedisponuje zápisnicami
zpohovorovvslovenskomjazyku,strachuvypovedať,stresuaobavám,čosabudediať,ktorýmisasnaží

ospravedlniť, resp. objasniť tieto nedostatky tvrdení, nevyznievajú podľa správneho súdu uveriteľne.
Dôvodprenasledovaniaresp.vážnehobezpráviamuselbyťžalobcovizrejmýužvčasevstupunaúzemie
Európskej únie, pričom o medzinárodnú ochranu požiadal až s odstupom niekoľkých rokov, a teda nie
je splnená ani podmienka uvedená v § 19a ods. 3 písm. d) zákona o azyle (t. j., že žiadateľ požiadal o
udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej

republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil).
44. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany, žalobca vzťahoval
dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany, rovnako ako pre udelenie azylu, predovšetkým k hrozbe
násilia zo strany konkrétnej osoby – prezidenta futbalového klubu L. M. a tiež všeobecne k situácii v B.,
v ktorej je podľa vyjadrenia žalobcu nepriaznivá situácia.

45. Pre úplnosť vyhodnotenia rizika hrozby jednotlivých foriem vážneho bezprávia vo vzťahu k prípadu
žalobcujepotrebnéuviesť,ževkonaníneboložalobcomtvrdenéanivkonanípreukázané,žebyžalobca
mohol byť v krajine pôvodu v prípade návratu vystavený hrozbe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu.
46. Žalobca v priebehu administratívneho konania ako jeden z hlavných dôvodov pre opustenie krajiny
pôvodu uvádzal hrozbu násilia zo strany prezidenta futbalového klubu, v ktorom mal v B. pôsobiť.

Uvedené skutkové okolnosti by mohli spadať pod nebezpečenstvo vážneho bezprávia zo strany
súkromného pôvodcu. Podľa čl. 6 písm. c) kvalifikačnej smernice, § 2 písm. e) bod 3. zákona o azyle a
judikatúry ESĽP (napríklad rozhodnutie vo veci HLP proti Francúzsku zo dňa 29.04.1997, č. sťažnosti
24573/94) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia môžu byť aj neštátni pôvodcovia, ak
možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode (štát, strany alebo organizácie, ktoré

ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia) nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred
prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Je však potrebné v prvom rade vyhodnotiť, či k takému
konaniu došlo a či konanie neštátneho pôvodcu je možné posúdiť ako vážne bezprávie v jeho vymedzení
podľa § 2 písm. f) zákona o azyle. Ako už bolo uvedené v časti odôvodnenia týkajúcej dôveryhodnosti
žalobcu, jeho príbeh sa v časti týkajúcej sa pôsobenia vo futbalovom klube a pôvodu zranení nepodarilo

dostatočne osvedčiť. Ak žalobca skutočne utrpel zranenie po útokoch v roku 2018 a z krajiny pôvodu
odišiel až v roku 2021, je otázne nakoľko bola hrozba bezprostredná a či vzhľadom na odstup času,
trvá aj v súčasnosti. Tieto obavy do budúcna neboli žalobcom nijako osvedčené. Žalobca sa po útokoch
neobrátil na štátne orgány tvrdiac, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok by mu odoprela poskytnúť
ochranu pred prípadnými útokmi takejto súkromnej osoby a nevyšetrila by ani útoky, ktoré sa už udiali.

Tieto skutočnosti však vo vzťahu ku krajine pôvodu neboli preukázané. Správny súd preto dospel
k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné.
47. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sak 2/2018 zo dňa 31.01.2023, na
ktorý poukazuje aj žalobca, pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona oazyle a v tej súvislosti pri posudzovaní existencie vážneho bezprávia definovaného v § 2 písm. f) bode
3 zákona o azyle musí byť v posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v
situácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 2 písm.

f) bod 3. zákona o azyle správny súd uvádza, že zo správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise
vyplýva,žeB.saaktuálnenenachádzavsituáciimedzinárodnéhokonfliktu.Konflikt,ktorývykazujeprvky
vnútroštátneho konfliktu, je prítomný vo východnej časti krajiny pôvodu, najmä v provincii Severné Kivu,
kde prebiehajú boje medzi B. vládnymi silami a povstalcami z hnutia 23. marca (M23), ktorých podporuje
Rwanda. Ako však vyplýva zo správy, ozbrojené konflikty s povstalcami sú lokalizované výlučne vo

východných provinciách B.. Žalobca, pochádzajúci z B., v ktorej sa naposledy nachádzal pred odchodom
z krajiny pôvodu a ktorá sa nachádza na západe B., sa môže do hlavného mesta B. vrátiť bez obavy
z možného svojvoľného násilia z dôvodu vnútroštátneho konfliktu, keďže v B. bojové akcie neprebiehajú.
Zaznamenané boli iba demonštrácie, pričom protestujúci sa zamerali najmä na veľvyslanectvá. Útoky
v B. v ostatnom čase súviseli s výsledkom parlamentných volieb.
48. Zo správ zabezpečených v administratívnom konaní vyplýva, že absentujú podmienky

medzinárodného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu žalobcu a konflikt, ktorý má prvky
vnútroštátneho konfliktu, je lokalizovaný výlučne vo východných provinciách krajiny pôvodu. Absencia
existencie konfliktu v zmysle § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle vylučuje posúdenie ďalších podmienok
uvedených v § 2 písm. f) bode 3. zákona o azyle (t. j. existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a jeho intenzity), a je tak možné

uzavrieť, že vážna ujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žalobcovi reálne nehrozí.
Z podkladov zabezpečených v administratívnom konaní vyplýva, že ak by sa žalobca vrátil do B., na
väčšine územia by nebola ohrozená jeho osobná integrita z dôvodu svojvoľného násilia v dôsledku
ozbrojeného konfliktu nad mieru, ktorá je pre možnosť jeho návratu úmerná a prijateľná.
49. Tvrdenie žalobcu, že by v prípade návratu mohol byť následne odvedený do armády, nebolo

v konaní preukázané. Z Polytematickej správy vyplýva, že v B. neexistuje branná povinnosť. Násilné
nábory sa týkajú povstaleckej skupiny M23 a ďalších ozbrojených skupín v provinciách Severné
a Južné Kivu, nie štátnych ozbrojených zložiek. Na relevantnosti skutkových zistení žalovaného
o bezpečnostnej situácii v mieste posledného bydliska žalobcu v krajine pôvodu nemení nič ani
tvrdenie žalobcu o všeobecne zlej situácii v krajine pôvodu. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalobcu

o tom, že operácia NDOBO je zameraná na násilné odvody do armády. Zo získaných informácií
vyplýva, že ide o akciu zameranú na boj proti mestskému banditizmu v B., ale aj v ďalších
regiónoch B.. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že „v meste B. sa vďaka prijatým opatreniam
a uskutočneným operáciám podarilo okrem iného chytiť niektoré gangy lupičov, ktoré vyvolávali
obavy medzi obyvateľstvom a ktoré boli predvedené pred súdne orgány“ (https://acp.cd/anglais/drc-

an-anti-crime-operation-soon-to-be-launched-in-the-provinces-of-lualaba-and-tshopo/ ), hoci na druhej
strane sa objavili aj správy upozorňujúce na možné porušovanie práv obyvateľov zadržaných v rámci
tejto operácie (https://deathpenaltyinfo.org/new-report-highlights-alarming-rise-in-arbitrary-arrests-and-
death-sentences-for-youth-in-the-democratic-republic-of-the-congo . Nejde však o situáciu, ktorá by
spadala pod ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle.

50. Pre úplnosť správny súd poukazuje na správy o krajine pôvodu, ktoré sú obsahom administratívneho
spisu, podľa ktorých navrátilci - vrátane neúspešných žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nie sú
objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu, pričom ľudskoprávne organizácie si
podľa správy CEDOCA neboli vedomé žiadneho porušovania práv jednotlivcov.
51. Súd nespochybňuje, že žalobca v čase, keď opúšťal krajinu pôvodu, mohol svoju situáciu vnímať ako

ťaživú, avšak v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie medzinárodnej
ochrany žalobcovi. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po
prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim
v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie
doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné

vychádzať. V predmetnej veci neboli zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu
hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle.
52. Hoci žalobca napadol aj výroky o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny a neposkytnutie doplnkovej
ochrany na účel zlúčenia rodiny, v správnej žalobe neformuloval žiadne námietky smerujúce proti
rozhodnutiu o neudelení medzinárodnej ochrany na tento účel. Správny súd nezistil dôvody, pre

ktoré by bolo potrebné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu, keďže
žalobca nemá na území SR žiadnych príbuzných, ktorým by bola poskytnutá medzinárodná ochrana.
53. Žalobca tiež namietal, že žalovaný neposúdil jeho žiadosť o udelenie azylu z humanitárnych
dôvodov. V tomto smere správny súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v administratívnomspise sa nenachádzajú také tvrdenia alebo vyjadrenia žalobcu, ktoré by bolo možné považovať za
žiadosť o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Žalovaný nedisponoval informáciou o tom, že
žalobca má záujem o udelenie azylu z humanitných dôvodov. Právna zástupkyňa žalobcu na uvedenú

možnosť poukázala až v súdnom konaní o správnej žalobe. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Sža/11/2009 „.... zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku
negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže
nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia
správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny orgán sa

možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal, neobstojí, najmä za situácie, keď nebolo
sporné, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody v tomto
ustanovení uvedené“. Keďže žalobca v administratívnom konaní netvrdil, že sú dané dôvody pre
udelenieazyluzhumanitárnychdôvodov,ktorézväčšaspočívajúvtom,žežiadateľoazylnapĺňaniektorý
zosignifikantnýchznakovosôbuvedenýchv§39zákonaoazyle,podľaktoréhozraniteľnýmiosobamisa
na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby,

tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným
ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným
závažnýmformámpsychickéhonásilia,fyzickéhonásiliaalebosexuálnehonásilia(R61/2019).Žalovaný
preto nepochybil, ak sa možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov nezaoberal.
54. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správny orgán nedoručoval resp. neposkytol preklad zápisníc

z pohovorov vykonaných so žiadateľom v rámci administratívneho konania, správny súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža 24/2008 zo dňa 21.10.2008, podľa ktorého „Z Ústavy
SR ani OSP nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností,
ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa
konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka,

resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ Uvedené závery je možné aplikovať
aj na administratívne konanie. Žalobca bol vypočutý v priebehu administratívneho konania vždy za
prítomnosti tlmočníka z/do francúzskeho jazyku (teda jazyka, o ktorom žalobca uviedol, že mu rozumie
slovom aj písmom), pričom na začiatku aj na konci pohovoru vyhlásil, že tlmočníkovi dobre rozumie,
v administratívnom konaní bol zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou a v rámci pohovoru

uviedol, že položeným otázkam porozumel. V tomto smere preto nie je možné konštatovať porušenie
procesných práv žalobcu v administratívnom konaní.
55. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,

preto ju podľa § 190 SSP v spojení s § 206 ods. 6 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
56. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemalspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).