Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Róbert Zsiga
Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Cb/69/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124285391
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124285391.2
Rozsudok pre zmeškanie
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v spore žalobcu: Nové Rozhanovce, s.r.o.,
Floriánska 3701/33, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 894 448, zastúp. JUDr. Ing.
Michalom Juhásom, advokátom, Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 249 000,- EUR s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 249 000,- EUR, úrok z omeškania vo výške 13,5%
ročne zo sumy 4 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 245 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
1 125,91 EUR a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2024 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 249 000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy
249 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume
40,- EUR a v sume 1 125,91 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Po výzve súdu žalobca opravil svoj návrh a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 249
000,- EUR, úrok z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 4 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 245 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1 125,91 EUR a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
3.Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že je právnickou osobou zapísanou v
Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vložka č. 51940/V. Žalovaný je fyzickou
osobou, ktorá bola v období od 10.07.2021 do 25.11.2021 spoločníkom a súčasne v období od
10.07.2021 do 18.11.2021 aj konateľom spoločnosti žalobcu. Žalovaný je blízkou osobou (synom) pána
A. B., trvale bytom: A. XXX/X, XXX XX D. – mestská časť Juh, SR (ďalej len „A. B.“), ktorý bol v
období od 26.11.2021 do 12.07.2023 spoločníkom a v období od 18.11.2021 do 31.01.2024 aj konateľom
spoločnosti žalobcu.
3A.Dňa 30.09.2021 bol zo strany žalobcu, v mene ktorého konal žalovaný ako vtedajší konateľ,
uskutočnenýprevodpeňažnýchprostriedkovvovýške4000,-EURnaosobnýbankovýúčetžalovaného.
Následne dňa 12.05.2022 boli z bankového účtu žalobcu vykonané dve transakcie, v rámci ktorých boli
prevedené peňažné prostriedky vo výške spolu 245 000,- EUR v prospech bankového účtu žalovaného,
pričom v mene žalobcu konal pán A. B. ako vtedajší konateľ, príp. sám žalovaný na základe poverenia
od pána A. B.. Okrem výpisov z bankového účtu žalobca neeviduje vo svojich dokumentoch žiadnydokument týkajúci sa prevodov ani žiadnu zmluvu, na základe ktorej boli vyššie uvedené prevody
realizované.
3B.Z účtovných dokladov spoločnosti žalobcu, najmä z účtovných závierok za obdobie 2021 a 2022,
kedybolivyššieuvedenéprevodyuskutočnené,vyplýva,žepomervlastnéhoimaniaazáväzkovjemenej
ako 8 ku 100, teda v čase vykonania vyššie uvedených prevodov sa na žalobcu aplikovali ustanovenia
o spoločnosti v kríze podľa § 67a a nasl. Obchodného zákonníka.
3C.Prvý prevod vo výške 4 000,- EUR bol realizovaný v čase, keď bol žalovaný spoločníkom spoločnosti
žalobcu. Zvyšné prevody vo výške 245 000,- EUR boli realizované v lehote 2 rokov, od kedy žalovaný
prestalbyťspoločníkomspoločnostižalobcu,pričomzároveňbolblízkouosobouvtedajšiehospoločníka,
pána A. B.. Predmetné prevody peňažných prostriedkov spolu vo výške 249 000,- EUR zo strany
žalobcu na žalovaného uskutočnené v čase, keď bola spoločnosť žalobcu v kríze, sa považujú v
zmysle § 67j ObZ za vrátenie vkladu, ktoré je aj v spojení s § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka v
spoločnosti s ručením obmedzeným zakázané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti boli prevody
peňažných prostriedkov zo dňa 30.09.2021 a 12.05.2022 vo výške 249 000,- EUR zo žalobcu na
žalovaného uskutočnené v rozpore so zákonom, preto je žalovaný povinný vrátiť hodnotu plnenia
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v súlade s § 67k Obchodného zákonníka. Žalobca adresoval
žalovanému Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 01.03.2024 (ďalej len „Výzva“),
ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy vo výške spolu 249 000,- EUR z titulu
bezdôvodnéhoobohatenia,avšakžalovanýpeňažnúsumuvurčenejlehotenezaplatil.PredmetnáVýzva
bola Žalovanému doručená dňa 04.03.2024.
3D.Keďže žalovaný nezaplatil požadovanú sumu v lehote stanovenej vo Výzve, žalobca si uplatňuje
spolu s istinou aj nárok na úrok z omeškania v sadzbe podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013
Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si
spolu s pohľadávkou uplatňuje nárok na náhradu nákladov spojených s jej uplatnením podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, pričom náklady predstavujú odmenu právneho zástupcu žalobcu za prípravu
predžalobnej výzvy (t. j. Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 01.03.2024) v sume 1
125,91 EUR, ktorá zodpovedá výške podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
3E.Žalobca poukázal na ust. § 67a, § 67j a § 67k Obchodného zákonníka.
4.Žalobca na výzvu súdu podaním zo dňa 21.08.2024 doplnil svoj návrh na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní. Uviedol, že sa návrhom zo dňa 17.04.2024, z dôvodov tam uvedených, domáhal
voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie istiny vo výške 249 000,- EUR, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 249 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia,
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1 125,91 EUR. Dňa 02.08.2024 bola právnemu
zástupcovi žalobcu zo strany Okresného súdu Banská Bystrica doručená výzva zo dňa 01.08.2024,
ktorou konajúci súd žalobcu vyzval, aby v lehote 15 pracovných dní od doručenia tejto výzvy:
- ozrejmil, že bankový účet, na ktorý bola v zmysle predloženého výpisu žalovanému prevedená suma
spolu 249 000,- EUR preukázateľne patrí osobe žalovaného,
- opravil, resp. ozrejmil výšku uplatňovaného úroku z omeškania zo sumy 245 000,- EUR, nakoľko si v
návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil úroky z omeškania vo výške 13,50 % zo sumy 249 000,-
EUR, pričom z tvrdení uvedených v návrhu vyplýva, že Žalovaný mal prijať sumu 245 000,- EUR dňa
12.05.2022, t.j. v čase, kedy žalovaný už nebol konateľom a ani spoločníkom žalobcu (právny režim
výšky sadzby úroku z omeškania zo sumy 245 000,- EUR by tak nemal zodpovedať obchodnoprávnemu
režimu).
4A.Na základe uvedeného žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu doplnil a uviedol, že k
návrhu na vydanie platobného rozkazu doložil výpisy z bankového účtu spoločnosti Nové Rozhanovce,
s.r.o., vedeného v E. E., F., z ktorých nepochybne vyplývajú prevody peňažných prostriedkov z
bankového účtu žalobcu na osobný bankový účet žalovaného, a to vo výške 4 000,- EUR (prevod
uskutočnený dňa 30.09.2021) a vo výške 245 000,- EUR (dva prevody uskutočnené dňa 12.05.2022).
Identifikácia osoby žalovaného, ako vlastníka bankového účtu, na ktorý boli uskutočnené dotknuté
prevody, vyplýva aj z ďalších dôkazov. Dňa 07.12.2022 žalovaný bezhotovostným prevodom odoslal
(vložil) zo svojho osobného účtu na bankový účet žalobcu sumu 100,- EUR, čo preukazuje potvrdenie o
bezhotovostnomvkladezodňa07.12.2022.PoporovnaníIBANbankovéhoúčtu,naktorýboliprevedené
peňažné prostriedky v celkovej výške 249 000,- EUR s bankovým účtom, z ktorého bola prevedená
platba vo výške 100,- EUR na bankový účet žalobcu, je nepochybné, že ide o totožné bankové účty,pričom každá banka pri bezhotovostnom prevode peňažných prostriedkov prijímateľa v potvrdení o
prijatí peňažných prostriedkov informuje o majiteľovi bankového účtu, z ktorého boli peňažné prostriedky
prijaté. Preto, ak na potvrdení o bezhotovostnom vklade zo dňa 07.12.2022 je uvedené meno a
priezvisko žalovaného a IBAN účtu, z ktorého boli prijaté peňažné prostriedky vo výške 100,- EUR
na bankový účet žalobcu, je totožný s IBAN účtu, na ktorý boli z bankového účtu žalobcu odoslané
predmetné peňažné prostriedky v celkovej výške 249 000,- EUR, je nepochybne potvrdené vlastníctvo
bankového účtu žalovaného. Navyše, to, že ide pri predmetnom prevode o vlastníctvo bankového účtu
žalovaného, vyplýva aj zo skutočnosti, kedy prevody v celkovej sume 249 000,- EUR boli uskutočnené z
účtu žalobcu konateľom pánom A. B. (otcom žalovaného), príp. priamo žalovaným na základe poverenia
od pána A. B..
4B.Ako bolo uvedené a preukázané v návrhu na vydanie platobného rozkazu, prvý prevod vo výške
4 000,- EUR bol realizovaný v čase, keď bol žalovaný spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu.
Zvyšné dva prevody v celkovej výške 245 000,- EUR boli zrealizované dňa 12.05.2022, teda v čase,
kedy žalovaný už nebol konateľom a ani spoločníkom žalobcu, pričom ide o blízku osobu vtedajšieho
spoločníka a konateľa, pána A. B.. Zo skutkových tvrdení žalobcu v návrhu na vydanie platobného
rozkazu, ktoré žalobca preukázal priloženými dôkazmi, jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu
bolo žalovanému, ako vtedajšiemu spoločníkovi a konateľovi, neskôr aj ako bývalému spoločníkovi a
blízkej osobe vtedajšieho spoločníka a konateľa žalobcu – pána A. B., poskytnuté peňažné plnenie bez
právneho dôvodu a primeraného protiplnenia v celkovej výške 249 000,- EUR. Navyše v čase, keď bola
spoločnosť žalobcu v kríze.
4C.Žalobca adresoval žalovanému Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 01.03.2024
(ďalej len „Výzva“), ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy vo výške spolu 249 000,-
EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný peňažnú sumu v určenej lehote 3 dní od
doručenia Výzvy nezaplatil. Predmetná Výzva bola žalovanému doručená dňa 04.03.2024. Keďže
žalovaný nezaplatil požadovanú sumu v lehote stanovenej vo Výzve, žalobca si uplatňuje spolu s
istinou aj nárok na úrok z omeškania v sadzbe podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013
Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (zo sumy 4 000,- EUR) a
v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (zo sumy 245 000,- EUR), spolu s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (vo vzťahu
k pohľadávke v sume 4 000,- EUR). Žalobca si spolu s pohľadávkou uplatňuje nárok na náhradu
nákladov spojených s jej uplatnením podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom náklady
predstavujú odmenu právneho zástupcu žalobcu za prípravu predžalobnej výzvy (t. j. Výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 01.03.2024) v sume 1 125,91 EUR, ktorá zodpovedá výške podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
4D.Žalobca v zmysle výzvy konajúceho súdu svoj návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa
17.04.2024 opravil tak, že navrhol, aby konajúci súd vydal nasledovný platobný rozkaz: - Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 249 000,- EUR, úrok z omeškania vo výške 13,5 % ročne
zo sumy 4 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
245 000,- EUR od 08.03.2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1
125,91 EUR.
5.Okresný súd Banská Bystrica vydal v zmysle upraveného (doplneného) návrhu žalobcu dňa
02.10.2024 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/892/2024.
6.Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že peňažný
nárok uvedený v platobnom rozkaze neuznáva v celom rozsahu. Tvrdil, že súd rozhodol na základe
nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá
nebola poskytnutá jemu ako fyzickej osobe, ale jeho otcovi. Náhradu trov konania vo výške 9 721,82
EUR odmieta zaplatiť nakoľko podnet na vydanie platobného rozkazu je bezpredmetný voči jeho osobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil, nariadil pojednávanie a po
vykonanom dokazovaní žalobu vcelom rozsahu zamietol.
7.Žalobca po nahliadnutí do elektronického súdneho spisu podaním zo dňa 08.11.2024 navrhol
pokračovať v konaní na príslušnom súde.7A.Vo vyjadrení k odporu zo dňa 03.12.2024 žalobca uviedol, že v zásade jediným argumentom
žalovaného v odpore je poukazovanie na Zmluvu o pôžičke zo dňa 06.05.2022 (ďalej aj ako „zmluvy
o pôžičke“), ktorá mal byť uzavretá medzi žalobcom (ako veriteľom) a p. A. B. (ako dlžníkom) a ktorej
predmetom mala byť bezúročná pôžička vo výške 245 000,- EUR zo strany veriteľa dlžníkovi na účet
žalovaného. Žalovaný dôvodí, že predmetná suma nebola poskytnutá jemu ako fyzickej osobe, ale jeho
otcovi A. B.. Návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu žalovaný preto považuje za bezpredmetný. K
odporu žalovaný doložil notársky osvedčenú kópiu zmluvy o pôžičke. Žalobca považuje dôvody uvedené
odpore žalovaného za neopodstatnené a založené výlučne na fiktívnom dôkaze, t. j. na dodatočne
podpísanej zmluve o pôžičke.
7B.V prvom rade žalobca poukazuje na to, že zmluva o pôžičke nie je evidovaná v účtovníctve žalobcu
a nie je o nej žiadna zmienka ani v akýchkoľvek iných dokumentoch žalobcu. Neexistuje ani žiadny
doklad o pôžičke, okrem výpisu z bankového účtu žalobcu o prevode predmetných prostriedkov na účet
žalovaného. Žalobca by pritom ako údajná zmluvná strana mal disponovať jedným rovnopisom zmluvy
o pôžičke. Ak by aj nedošlo k uloženiu rovnopisu zmluvy o pôžičke k účtovnej dokumentácii žalobcu a
zároveň by nedošlo k zaúčtovaniu údajnej pôžičky z takej zmluvy v účtovníctve žalobcu, nižšie uvedené
dôvody jednoznačne dosvedčujú, že zmluva o pôžičke bola vyhotovená dodatočne len na účely tohto
sporu.
7C.O antedatovaní zmluvy o pôžičke svedčí jej záhlavie, v ktorom je pri spoločnosti Nové Rozhanovce,
s.r.o. uvedený údaj o Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Košice, a to napriek tomu, že
zmluva o pôžičke bola údajne podpísaná dňa 06.05.2022, pričom Mestský súd Košice, ako súčasť novej
sústavy súdov, vznikol až dňa 01.06.2023. Je ťažko predstaviteľné, aby zmluvné strany, za ktoré navyše
vystupuje na jednej aj druhej strane tá istá osoba (otec žalovaného – A. B.), vyše rok pred vznikom
Mestského súdu Košice nielen vedeli o jeho vzniku, ale zároveň by s ním rátali pri formálnom vymedzení
zmluvných strán v záhlaví zmluvy. Uvedená chyba v záhlaví zmluvy dokazuje, že táto bola vyhotovená
ažvsúčasnosti,atolenzaúčelomprocesnejobranyžalovaného,t.j.synaA.B.,ktorýmalúdajnúzmluvu
o pôžičke uzatvárať. Navyše, aj dátum notárskeho overenia 04.11.2024 nasvedčuje tomu, že zmluva
o pôžičke bola vyhotovená dodatočne a antedatovaná. O dodatočnom vyhotovení zmluvy o pôžičke
svedčí aj e-mailová komunikácia predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu, G. H. I., advokáta,
ktorý na začiatku roka 2024 komunikoval s vtedajším konateľom žalobcu p. A. B. a riešil s ním návrh
zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva. Také zmluvy sa mali uzavrieť medzi žalobcom a
priamo žalovaným, pričom z porovnania obsahu návrhu zmluvy o pôžičke s obsahom zmluvy o pôžičke
predloženej k odporu žalovaného jednoznačne vyplýva podobnosť ustanovení, ktoré celkom zjavne
zobralžalovaný,resp.jehootecp.A.B.,akovzorpridodatočnomvypracovanízmluvyopôžičke.Žalobca
na potvrdenie svojich tvrdení a objasnenie skutkových okolností sporu, prípadne pohnútok žalovaného
a jeho otca A. B. v súvislosti s prípravou zmluvy o pôžičke, navrhuje vypočuť svedka G. H. I..
7D.Žalobca existenciu zmluvy o pôžičke predloženej k odporu žalovaného teda spochybňuje a namieta
jej pravosť. Žalobca naďalej zotrval na svojom návrhu, ktorým dostatočne preukázal bezdôvodné
obohatenie žalovaného, na ktorého bankový účet boli bez právneho dôvodu poukázané peňažné
prostriedky z bankového účtu žalobcu v celkovej výške 249 000,- EUR. Žalobca navrhol, aby súd uložil
žalovanému povinnosť predložiť originál zmluvy o pôžičke a v tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať
znalecké skúmanie za účelom posúdenia pravosti tohto dokumentu a zodpovedanie otázky, kedy
došlo k skutočnému podpísaniu údajnej zmluvy o pôžičke, nakoľko vyššie uvedené okolnosti týkajúce
sa predloženej kópie zmluvy o pôžičke jednoznačne spochybňujú jej existenciu v čase predmetných
prevodov. Žalobca v súvislosti so znaleckým skúmaním navrhol zvoliť na vypracovanie znaleckého
posudku znalca z takého znaleckého odboru a odvetvia, ktorý má potrebné znalosti na posúdenie
vyššie uvedených skutočností. Takýmto znalcom by mohol byť znalec z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo. Ak by nebolo možné vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru
písmoznalectvo, bude potrebné zadať vypracovanie znaleckého posudku znalcovi z iného odboru,
najmä odboru kriminalistika alebo chémia. Žalobca v kontexte potreby znaleckého skúmania dodal,
že účelové predloženie dodatočne vyhotovenej a antedatovanej zmluvy o pôžičke zároveň presahuje
súkromnoprávny rámec a konanie zainteresovaných osôb (žalovaného, ako aj p. A. B.) podľa názoru
žalobcu dosahuje intenzitu trestnoprávnych dôsledkov.
7E.Je nepopierateľným faktom, že na bankový účet žalovaného boli prevedené peňažné prostriedky v
celkovej výške 249 000,- EUR z bankového účtu žalobcu a žalovaný (okrem dodatočne vyhotovenej
a antedatovanej zmluvy o pôžičke) neuvádzal žiadny iný právny dôvod, na základe ktorého mal právo
prevziať peňažné prostriedky od žalobcu. Žalobca pripomína, že ak by aj existoval iný dôvod prevodu
dotknutých peňažných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému, ktorý však žalovaný v konaní netvrdí
ani nepreukazuje, vzhľadom na pomer vlastného imania a záväzkov v rozhodnom čase sa na žalobcuvzťahoval zákaz vrátenia vkladu podľa § 67j Obchodného zákonníka a žalovaný by bol aj tak povinný
vrátiť hodnotu plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v súlade s § 67k Obchodného zákonníka.
Okrem uvedeného žalobca uvádza, že predložená kópia údajne uzatvorenej zmluvy o pôžičke sa ani
nevzťahuje na celú požadovanú sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný sa v odpore
vôbec nevyjadril k zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške 4 000,- EUR, a to napriek tomu, že vo formulári
zaškrtol,žepeňažnýnárokžalobcuneuznávavcelomrozsahu.Uvedenýrozsahpožadovanejsumyvšak
vôbec vecne nespochybnil, čo znamená nedostatok vecného odôvodnenia odporu proti platobnému
rozkazu. V tejto súvislosti žalobca tiež poukazuje na to, že v súlade s § 151 ods. 1 a 2 CSP sa táto
časť nároku žalobcu stala nesporná, nakoľko žalovaný ju v odpore nielenže výslovne nepoprel, ale ani v
tejto súvislosti neuviedol žiadne tvrdenia, potom je jeho všeobecné formulárové popretie nároku v tejto
časti neúčinné.
7F.Nad rámec uvedeného žalobca uvádza, že aj keby údajne uzavretá zmluva o pôžičke existovala, aj
tak nemohla byť právnym titulom prevodu finančných prostriedkov zo strany žalobcu na bankový účet
žalovaného, a to z dôvodu jej absolútnej neplatnosti. Podľa predloženej kópie zmluvy o pôžičke bola
táto uzatvorená dňa 06.05.2022, pričom v tom čase bol jedným z konateľov spoločnosti žalobcu p. A.
B., ktorý bol oprávnený v mene spoločnosti konať samostatne a bez obmedzenia. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú konatelia spoločnosti s
ručením obmedzeným povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti
spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov
(§ 261 Obchodného zákonníka) je podmienka poctivého obchodného styku. Ide o pravidlo, v dôsledku
ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Pojem poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, avšak
aj pre obchodné záväzky je aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V súvislosti s pojmom poctivý obchodný styk je podstatné
hľadanie rovnováhy medzi záujmami účastníkov obchodných záväzkových vzťahov, ktoré má svoje
špecifiká a odlišnosti, ktoré sa pri rozhodovaní o poskytnutí, resp. neposkytnutí právnej (súdnej) ochrany
musia prejaviť. Porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich
nerovnosť zmluvných strán sa obvykle považuje za kritérium, od ktorého sa odvodzuje porušenie
pravidlapoctivéhoobchodnéhostykuvobchodnýchzáväzkovýchvzťahoch.Spojmompoctivýobchodný
styk súvisí pojem zneužitie práva, ktorým sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom,
ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje (resp. ktorý výkonom sleduje) a tým bezdôvodný
zásah do práv a právom chránených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú súčasť samotného
subjektívneho práva. Toto vymedzenie vychádza zo všeobecného vyjadrenia zákazu zneužitia práva v
Ústave SR, Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Pre obchodné záväzkové vzťahy platí
zákaz zneužitia práva, ktorý je silnejší ako dovolenie dané právom. Zákaz zneužitia práva ako princíp
súkromného práva napomáha optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu
cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených
spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca, vrátane už
spomínanej rovnováhy medzi záujmami účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.
7G.Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.03.2008 pod sp. zn.
2Obo/144/2007, podľa ktorého: „...právna teória delí právne úkony na jednostranné a dvojstranné
(viacstranné). Jednostranný právny úkon je oprávnený vykonať jeden spôsobilý subjekt, ktorý svojím
vyhlásením zakladá určité práva, zmenu týchto práv alebo ich zánik. Vždy pôjde o fyzickú osobu, aj
keď úkon robí v mene právnickej osoby (konateľ, štatutárny zástupca). Právnická osoba ako taká, bez
pôsobenia fyzickej osoby (osôb) nemá spôsobilosť nejaký úkon vykonať. Nemôže preto vystupovať
jedna fyzická osoba v dvojstrannom právnom úkone a to ani vtedy, keď na jednej strane vystupuje
ako konateľ právnickej osoby (osôb) a na strane druhej ako fyzická osoba a ešte ju aj na oboch
zmluvnýchstranáchpodpíše.Samasosebouzmluvuuzavrieťnemôžeatoanivtedy,kebysanechalana
niektorej strane zastúpiť, pretože zástupca vystupuje v mene toho, koho zastupuje. Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 26.7.2001 na strane postupníka uzavrel a zmluvu podpísal postupník J., na stranepostupcu S., zastúpená riaditeľom spoločnosti J.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa26.7.2001jeneplatnýmprávnymúkonomvzmysleust.§39Obč.
zák. a neplatný právny úkon nemožno z tohto dôvodu odporovať, s ktorým rozhodnutím súvisí povinnosť
spätne postúpiť na žalobcu peňažnú pohľadávku vo výške 10 000 000,- Sk.“ Konanie údajného dlžníka
(p. A. B.) podľa predloženej kópie zmluvy o pôžičke by v zmysle uvedeného nielenže bolo v rozpore s
poctivým obchodným stykom, ale zároveň, ak by zmluva o pôžičke bola skutočne uzavretá, vzhľadom
na jej podmienky (bezúročnosť, žiadna záruka, nezohľadnenie ustanovení o kríze podľa § 67a a nasl.
Obchodného zákonníka a v neposlednom rade vystupovanie jednej a tej istej osoby v mene oboch
zmluvnýchstrán),byišlooneplatnýprávnyúkon,ktorýbyajtaknemoholbyťprávnymzákladomprevodu
peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného.
7H.Zo všetkých vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov nepochybne vyplýva, že
žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úrok žalobcu, nakoľko bez právneho dôvodu prijal peňažné
prostriedky v celkovej výške 249 000,- EUR. Žalovaným predložená kópia údajne uzatvorenej zmluvy
o pôžičke nespochybňuje jeho postavenie ako dlžníka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko taká
zmluva neexistovala v čase dotknutých prevodov peňažných prostriedkov, bola vyhotovená dodatočne
a antedatovaná. Navyše, taká zmluva by ani nemohla byť právnym titulom prevodu peňažných
prostriedkov z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného, a to z dôvodu jej absolútnej
neplatnosti. V tejto súvislosti žalobca dodáva, že vzhľadom na vyššie uvedené spochybňujúce dôvody
skutočnej existencie zmluvy o pôžičke nemôže len predloženie jej kópie (aj keď notársky overenej) bez
všetkého neprimerane zvýhodňovať jednu stranu sporu (v tomto prípade žalovaného) na úkor druhej
stranysporu(vtomtoprípadežalobcu),nakoľkobytobolovrozporenielensjednouzozákladnýchzásad
civilného procesu, ktorou je rovnosť zbraní, ale zároveň by to bolo v rozpore s jedným zo základných
pilierov materiálneho právneho štátu, a to princípom spravodlivosti.
7I.Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 414/2015 zo dňa 01.12.2015 vyslovil, že: „Rovnosť zbraní
je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1
dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť
brániť svoju záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k
druhej strane.“ Ďalej žalobca uvádza, že z pohľadu aplikácie právneho predpisu na konkrétne skutkové
okolnosti je dôležitá argumentácia povahou veci, v rámci ktorej ide o snahu odvodiť z existujúcich
spoločenskýchvzťahov,tedaztohoakofakticky„fungujerealita“,argumentpreto,akobyfungovaťmala.
V tejto súvislosti je nutné rozdeliť pojem „povaha veci“ s tým, že „vecou“ je predmet právnej regulácie
(spoločenskévzťahyupravenéprávom)a„povahou“vecijespôsob,akýmfunguje(pravidláazákonitosti,
podľa ktorých fakticky funguje a účely, ku ktorým smeruje). Ústavný súd SR ako ústavne nesúladné
hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne
úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného
formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011). V tomto
kontexte žalobca poukazuje na ďalšiu judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej právne normy treba
vykladať tak, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému v
tom zmysle, aby obstálo pred meradlom tzv. zdravého rozumu a v spoločnosti panujúcich predstáv o
spravodlivosti (I. ÚS 689/2014).
7J.S ohľadom na všetky okolností prípadu je podľa žalobcu nevyhnutné, aby sa aj žalovaným
predložený dôkaz (kópia údajne uzatvorenej zmluvy o pôžičke) skúmal z hľadiska jeho právnej
sily nielen v kontexte argumentácie žalobcu, ktorá v spojení s navrhovanými dôkazmi nepochybne
preukáženeexistenciutakejzmluvyvčasedotknutýchprevodovpeňažnýchprostriedkovajejdodatočné
vyhotovenie výlučne za účelom predloženia v tomto spore, ale zároveň sa predložený dôkaz musí
posudzovať aj v kontexte vyššie uvedených princípov spravodlivého procesu a spravodlivého posúdenia
veci. Za účelom objektívneho dodržania princípu spravodlivosti je podľa názoru žalobcu potrebné
vyvarovať sa subjektívnemu vnímaniu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu,
nakoľko spravodlivosť musí byť objektívna.
8.Žalovaný v prílohe podania doručeného súdu dňa 18.12.2024 predložil Čestné prehlásenie A. B. a
žiadal, aby menovaný bol vypočutý ako svedok vo veci. Navrhol žalobu zamietnuť.
9.Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 08.01.2025 uviedol, že nesúhlasí s prejednaním a rozhodnutím
veci bez nariadenia pojednávania.
10.V podaní doručenom súdu dňa 13.01.2025 žalovaný uviedol, že trvá na skutočnosti, že predmetná
pôžička nebola poskytnutá jemu.11.Žalovaný, hoci bol na pojednávanie dňa 07.03.2025 riadne predvolaný, na pojednávanie sa
nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
12.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.03.2025 navrhol, aby súd vo veci rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
13.Podľa ust. § 67a Obchodného zákonníka: (1) Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok
hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie. (2)
Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.
14.Podľa ust. § 67j Obchodného zákonníka: (1) Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je
zakázané vrátenie vkladu spoločníkom. (2) Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného
protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v
jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti
poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej
spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech. (3) Na účely odseku 2 sa
za spoločníka považuje aj a) bývalý spoločník, ak k plneniu podľa odseku 2 došlo v lehote dvoch rokov,
odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo b) osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v
lehote dvoch rokov od plnenia podľa odseku 2. (4) Na účely odseku 2 je plnenie poskytnuté v prospech
spoločníka, ak je poskytnuté a) tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na
základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať
vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu, b) blízkej
osobe spoločníka, c) osobe konajúcej na účet spoločníka. (5) Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia
podľa odseku 2 je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na
trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s
inými osobami. Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu
plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,
pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
15.Podľa ust. § 67k Obchodného zákonníka: (1) Hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom
sa musí spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu
medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.
(2) Splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán je povinný
ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore
s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí
vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu
späť neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. (3)
Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie voči veriteľom
spoločnosti zaniká vrátením hodnoty vkladu späť spoločnosti. (4) Ak sa nepreukáže opak, predpokladá
sa,žeplnenieposkytnutéspoločnosťoubezprimeranéhoprotiplneniaosobe,priktorejniejemožnézistiť
konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo vrátením vkladu niektorému zo spoločníkov
spoločnosti.
16.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka: (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,
podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň
doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. (3) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní
riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ
plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keďzáväzok zanikne iným spôsobom. (4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok
v dôsledku omeškania veriteľa.
17.Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
18.Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.: (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnejúrokovejsadzbeJ.K.C.1)platnejkprvémudňupríslušnéhokalendárnehopolrokaomeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe J. K. C. 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzbaúrokovzomeškaniaplatípočascelejdobyomeškania.(3)Akveriteľpožadujeúrokyzomeškania
v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby
omeškania.
19.Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka: (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije,
ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
20.Podľa ust. § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
21.Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
22.Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23.Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24.Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka: (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z
neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného
obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
25.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak
ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by
k tejto škode došlo aj inak.26.Podľaust.§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z. výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. K. C.) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
27.Podľa ust. § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
28.Podľa ust. § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
29.Podľa ust. § 277 CSP: (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. (3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný
podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre
zmeškanie súd poučí.
30.Žalovaný bol na pojednávanie dňa 07.03.2025 riadne predvolaný, pričom na pojednávanie sa
nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V predvolaní na pojednávanie bol
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
31.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že boli
splnené podmienky ustanovené v § 274 a nasl. CSP, preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného.
32.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33.Podľa ust. § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.
34.Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
35.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
36.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie iba z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia
(§ 356 písm. b) CSP).Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia
na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu
na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať
návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením.
Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie,
rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci
opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.