Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5024200073.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom,
so sídlom E. B. Lukáča 2, Martin, IČO: 50 412 272, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX, 2/ F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, obidvom zastúpeným spoločnosťou

LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096,
o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 6C/39/2023-170 zo dňa 03.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku)
a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II. napadnutého
rozsudku).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia,
že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.07.2021 medzi žalobcom
a žalovanou 1/ ako predávajúcimi a žalovanou 2/ ako kupujúcou v znení Dodatku č. 1 k predmetnej
zmluve zo dňa 01.04.2022 patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/, a teda
že kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu a žalovanej 1/ na žalovanú
2/, je neplatná v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Z rozsudku súdu prvej inštancie ďalej

vyplynulo, že žalobca sa relatívnej neplatnosti dovolal ústne, čo medzi stranami nebolo sporné
a súčasne aj podanou žalobou, ktorá bola žalovaným riadne doručená. Taktiež za nesporné mal
to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom manželstva a že doposiaľ nedošlo
k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím, dohodou a ani nenastala zákonná domnienka transformácie BSM
na podielové spoluvlastníctvo. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že žalobca sa mohol
domáhať určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na

podstatu argumentácie žalobcu, ktorá spočívala v tom, že on mal byť žalovanými 1/ a 2/ uvedený do
omylu, keď namiesto darovacej zmluvy s vecným bremenom práva doživotného užívania nehnuteľnosti
podpísal zmluvu o prevode vlastníctva domu (kúpnu zmluvu), ktorou spolu s vtedajšou manželkou
žalovanou 1/ previedol nehnuteľnosti na ich dcéru žalovanú 2/ s tým, že kúpna cena vo výške 82.500,-
eur bola zaplatená bez jeho vedomia na účet žalovanej 1/ a následne vrátená na účet žalovanej
2/. Ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že tento mal byť uvedený do omylu aj pri podpise dodatku

k zmluve, predmetom ktorého bol prevod pozemkov, ktoré chcel ponechať svojim dvom dcéram z prvéhomanželstva, a tento rovnako podpísal bez prečítania, pričom o podvodnom konaní žalovaných sa mal
dozvedieť až od svojej dcéry.
1.2 Dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie predpokladov na

vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Poukázal
na to, že žalobca síce urobil právny úkon v omyle, a tento omyl vychádzal zo skutočnosti, ktorá bola pre
neho rozhodujúca, avšak v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých predpokladov podmieňujúcich
neplatnosť právneho úkonu, a to že žalovaná 2/ ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl
vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, alebo omyl vyvolala úmyselne. Upriamil pozornosť na tvrdenie

žalobcu, že tento nemal v úmysle previesť všetky nehnuteľnosti patriace do BSM na svoju dcéru
žalovanú 2/ s tým, že aj v prípade prevodu bola jeho vôľa previesť časť týchto nehnuteľností s právom
doživotného užívania. Konštatoval, že kúpnou zmluvou boli prevedené nehnuteľnosti, ktoré neboli vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, ale na ich prevod bol potrebný súhlas oboch manželov pod hrozbou
relatívnej neplatnosti právneho úkonu a že obidvaja manželia prejavili s týmto právnym úkonom súhlas.
Uzavrel, že žalobca slobodne a vážne prejavil vôľu svojím podpisom, a to nielen jedným, nakoľko

bol súčinný pri podpise kúpnej zmluvy, jej dodatku ako aj záložnej zmluvy v banke, pričom právny
úkon bol aj určitý a zrozumiteľný. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca opakovane uvádzal,
že nič nečítal a nedíval sa a k jeho vedomosti o omyle vyvolanom žalovanými došlo až po rozvode
manželstva narušením vzájomných rodinných vzťahov medzi stranami sporu. Za nepreukázané súd
prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu, že mu bola podložená len posledná strana listín na podpis,

alebo že by v čase vykonania úkonov trpel duševnou poruchou, prípadne vykonal úkony pod nátlakom.
Za nepreukázané považoval taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že by žalovaná 2/ ako osoba, ktorej bol
úkon určený, tento omyl vyvolala (a už vôbec nie úmyselne), alebo o ňom musela vedieť. Zdôraznil, že
všetky listiny mal žalobca k dispozícii a úkony nevykonal v časovej tiesni, pričom prevod nehnuteľností
na žalovanú 2/ už dlhodobo plánovali. Z uvedených skutkových tvrdení strán sporu potom súd prvej

inštancie vyvodil, že žalobca sa o tento prevod nezaujímal, pričom mal dostatok možností vyhnúť sa
v tomto konaní ním tvrdeného omylu, a preto na jeho strane neexistuje ani ospravedlniteľný omyl, ktorý
by ho oprávňoval dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
1.3 Vychádzajúc z uvedených záverov potom súd dospel k právnemu záveru, že ak by sa aj jednoznačne
preukázalo splnenie všetkých predpokladov podmieňujúcich neplatnosť právneho úkonu, najmä ten, že

žalovaná 2/ ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť,
alebo omyl vyvolala úmyselne, žalobca by sa neplatnosti nemohol účinne dovolať pre neexistenciu
ospravedlniteľného omylu. Mal za to, že požiadavka ospravedlniteľného omylu, čo do predpokladu
účinného sa dovolania relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre podstatný skutkový omyl vyvolaný
druhou zmluvnou stranou, je plne v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“. Podľa názoru

súdu prvej inštancie by tak omyl bol zavinený práve nedbalosťou žalobcu, ktorý nevyužil všetky mu dané
možnosti overiť si skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce. Za nepodstatné považoval to, že rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva si žalobca osobne neprevzal, čo v konaní ani nebolo sporné,
keďže právne účinky vkladu vlastníckeho práva nastali dňom rozhodnutia a nie doručením rozhodnutia
auvedenénespôsobujeneplatnosťprávnehoúkonu.Vdanejsúvislostivšaksúdprvejinštanciepoukázal

na to, že žalobca mal zásielku vo svojej dispozičnej sfére, čo taktiež nebolo sporné, avšak nevenoval
tomu náležitú pozornosť. Z dôvodu, že prevádzané nehnuteľnosti patrili do BSM, bola podľa súdu prvej
inštancie bez významu skutočnosť, že ako platobné miesto na vyplatenie kúpnej zmluvy bol v zmluve
uvedený účet žalovanej 1/, nakoľko žalovaná 1/ bola v čase úkonu taktiež vlastníkom nehnuteľností
a tohto úbytku zo spoločného majetku sa môže domáhať v rámci vyporiadania BSM.

1.4 Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, keď
mal za to, že skutočnosti, ktoré sa nimi mali objasniť, neboli relevantné pre rozhodnutie, nakoľko
to, akým spôsobom sa žalobca dozvedel o svojom omyle a aká je jeho súčasná životná situácia,
nepovažoval pre posúdenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a Občianskeho
zákonníkazarozhodujúce.Poukázalnato,ženarozdielodstarostuobce,ktorýbolprítomnýpripodpise,

a brata žalovanej 2/, ktorý listiny pripravoval, sa v prípade týchto svedkov jednalo o skutočnosti, ktoré
predchádzali spornému právnemu úkonu. Súčasne konštatoval, že tvrdenia žalobcu o nízkej kúpnej
(trhovej) cene neboli preukázané, pričom poukázal na závery súdnej praxe (konkrétne na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/244/2018), ktorá sa zhodla v názore, že neprieči sa
zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú

kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). Súd prvej inštancie
súčasne zdôraznil, že žalobca sa okrem dojednania o kúpnej cene nedomáhal vyslovenia absolútnej
neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka z iných dôvodov.1.5 O trovách konania rozhodol tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, a to aj vrátane trov konania o neodkladnom opatrení a odvolacieho konania, ktoré
tvoria s konaním vo veci samej jeden celok.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca z dôvodov prezumovaných ust. § 365 písm. e) a f)
CSP odvolanie. V odvolaní zotrval na svojej argumentácii zo štádia konania pred súdom prvej inštancie,
že bol konaním žalovaných 1/ a 2/ uvedený do omylu, ktorý mal pre neho likvidačné následky a právny
úkon, ktorým ho obrali o nehnuteľnosti, nemôže byť platný, v dôsledku čoho tieto nehnuteľnosti patria
do BSM. Zdôraznil, že on vo svojich prednesoch dostatočne a jasne popísal skutkový stav a predložil

množstvodôkazov,ktorépreukazujúpravdivosťjehotvrdení,pričomsadomnieva,žepočaspojednávaní
bolo preukázané, že žaloba je dôvodná. Upriamil pozornosť na skutočnosti vyplývajúce z výpovede
svedka D., ktorý potvrdil, že pripravoval v súčinnosti so žalovanými 1/ a 2/ podklady k prevodu a že
o obsahu boli informované žalované 1/ a 2/ a nie on ako predávajúci. Taktiež poukázal na to, že svedok
(starosta obce D.) G. H. potvrdil, že zmluvu neštudoval v čase, keď sa podpisovala a dokonca uviedol,
že sa malo jednať o podpis darovacej zmluvy, čo si myslel aj žalobca, a preto zmluvu v dobrej viere

podpísal. Mal za to, že už len samotná skutočnosť, že mal dcére nehnuteľnosti predať a neobdržať
za predaj žiadnu kúpnu cenu, vyznievajú nečestne, najmä, ak sa jedná o dcéru a otca a nehovoriac
o ďalších krokoch - uzamknutí garáže, kde má všetky veci slúžiace na prácu okolo domu, na údržbu
vozidiel, rozvod manželstva a následne aj vypratanie nehnuteľností. Potvrdil, že on chcel žalovanej 2/
prepísať časť nehnuteľností, avšak nie v takom rozsahu, ako to žalované 1/ a 2/ zahrnuli do zmlúv, a tak

žalovaná 2/ prišla k značnému majetku, ktorý on nadobúdal počas uplynulých tridsiatich rokov, ktorý
ešte založila v banke za účelom poskytnutia financií na fiktívne podnikanie, čo podľa žalobcu potvrdila
samotná dcéra - žalovaná 2/. Uviedol, že žalovaná 2/ reálne nepracuje a žije len z prospechu, ktorý
získala na jeho úkor a je pre neho nesmierne smutné, že vlastná dcéra ho vyhodila z domu, ktorý on
zveľaďoval a ktorý bol roky jeho domovom.

2.1Nestotožnilsasnázoromsúduprvejinštancie,žesavdanomprípadenejednalooomyl,atedaženie
sú splnené predpoklady podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že žalované 1/ a 2/
tento omyl úmyselne vyvolali a museli o ňom vedieť, keď on pri uzatváraní právneho úkonu postupoval
s náležitou ostražitosťou a vychádzal z informácií, na ktorých sa so žalovanými 1/ a 2/ vopred dohodli,
pričom však netušil, že to, na čom sa spoločne dohodli, sa jednostranne zmenilo, a táto zmena proti

jeho osobe vystane od osôb, ktorým on bezvýhradne dôveroval. Má za to, že ich konanie bolo vopred
premyslené a dokonca aj samotný názov zmluvy znel „Zmluva o prevode vlastníctva“ a on ako bežný
človek laik v oblasti práva nemohol vedieť, že pod takýmto názvom možno rozumieť aj kúpnu zmluvu.
2.2 Zotrval na tvrdení, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, teda žalovaná 2/, tento omyl nielen
vyvolala, ale aj urobila úmyselne, a táto skutočnosť je preto relevantným dôvodom pre spochybnenie

platnosti uzavretého právneho úkonu. Poprel, že by sa on vo svojom úsudku nechal mylne ovplyvniť
prípadnými dojmami či hypotézami o predmete zamýšľaného právneho úkonu, keďže on žalovaným 1/
a 2/ ako najbližším príbuzným dôveroval a to, na čom sa dohodli, považoval za záväzné.

2.3 Podľa žalobcu o vopred premyslenom a podvodnom konaní žalovanej 2/ svedčí aj skutočnosť, že

vjehomeneprevzalarozhodnutiezkatastra,dokoncatrikrát,takakotouviedlavosvojejvýpovedi,atieto
listiny pred ním zatajila, aby sa nedozvedel, že obsahom zmlúv/dodatkov boli aj nehnuteľnosti, ktoré
nemal záujem prevádzať. Mal za to, že keby sa žalovaná 2/ nedopustila podvodu a nekonala nečestne
poza jeho chrbát, tieto listiny by namiesto neho neprevzala a nesnažila sa ich utajiť. Zopakoval, že nie je
pravdou, že ho o nich informovala a potom ich nechala „v dispozičnej sfére“ na verande či v kancelárii.

Súčasne uviedol, že tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ nie sú pravdivé a snažia sa ho vykresliť v zlom svetle ako
lakomca, ktorý dcére nechcel pomôcť a navyše sa mal k nim údajne zle správať ako tyran. V časových
súvislostiach je podľa neho zvláštne, že po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej
2/ do času, kým sa nedozvedel, že predmetom prevodu boli aj nehnuteľnosti, na ktorých sa nedohodli,
bolo všetko v poriadku a až po jeho zistení žalovaná 1/ podala návrh na rozvod a žalovaná 2/ mu

prostredníctvom právneho zástupcu poslala výzvu na vysťahovanie z domu, vymenila zámky a jeho veci
„zbalila“ do dvoch veľkých vriec a ostatné veci má nezákonne zadržané v nehnuteľnostiach a nemá
k nim prístup. Takéto konanie podľa žalobcu svedčí o tom, že na ňom ako otcovi/manželovi im absolútne
nezáležalo a išlo im jedine o majetok. Taktiež zdôraznil, že podľa žalovaných sa samotné týranie a jeho
agresívne správanie malo objaviť až počas tohto sporného obdobia a nikdy predtým nič také zo strany

žalovaných 1/ a 2/ neodznelo.
2.4 Zotrval na tom, že predmetná zmluva o prevode vlastníckeho práva je neplatná, keďže predmet
zmluvy absolútne nezodpovedá jeho skutočnej vôli a bol uvedený do omylu a taktiež tento právny úkon
sa prieči dobrým mravom, nakoľko ho vlastná dcéra v spolupráci jej matky a jeho bývalej manželkydoslova obrali o majetok, ktorý on svojpomocne dlhé roky budoval. Mal potom za to, že na základe
zistených skutočností súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a takisto v konaní
nevykonal dôkazy, ktoré boli relevantné pre poznanie skutkového stavu, a to výsluch svedkov jeho dvoch

dcér z predchádzajúceho manželstva A. I., B. G. a takisto známej J. K., ktoré navrhol vypočuť.

2.5 Na základe uvedeného navrhol, aby prvoinštančný súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
a žalobe vyhovel, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie.

3. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu sa s odvolaním žalobcu nestotožnili v celom rozsahu
a zotrvali na svojich vyjadreniach uvedených počas celého konania a to na tom, že nekonali podvodne,
že žalobca o zámere prevodu majetku vedel a z tohto dôvodu dotknuté zmluvy podpísal vrátane
záložných zmlúv v banke.
3.1 Opätovne poukázali na to, že žalobca mal možnosť si kúpnu zmluvu s dodatkom obozretne prečítať

a byť dostatočne bdelý a obozretný, pričom so zmluvou a s jej dodatkom sa stretol viackrát a to pred
samotným podpisom zmluvy, pri overovaní pravosti jeho podpisu ako i pri zriaďovaní záložného práva,
kde ako záložca v zmysle čl. III. bodu 3 písm. b) predmetnej kúpnej zmluvy podpisoval okrem iného aj
záložnú zmluvu v príslušnej banke, a teda záložná aj kúpna zmluva boli vzájomne prepojené a súviseli
spolu. Mali za to, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca nevedel, čo koná a čo

podpisuje, a že jeho tvrdenia o tom, že nevedel, čo podpisuje, sú sporné a podľa ich názoru ide len
o to, že žalobca si v kontexte súčasných rodinných vzťahov prevod nehnuteľností rozmyslel a snaží sa
z dôvodu negatívnych vzťahov predmetné nehnuteľnosti získať späť. Popreli, že by žalobca pri podpise
zmlúv nebol súčinný, alebo že by nevedel, o čo sa v danom prípade jedná s tým, že všetky dokumenty
mu boli riadnym spôsobom ukázané a pred ich podpisom mal dostatočný čas na ich podpísanie a ich

podpis vykonal vážne a slobodne. Majú za to, že žalobca nemôže požadovať vrátenie nehnuteľnosti
späť len na základe toho, že si prevod po vyše ročnom časovom období rozmyslel.

3.2 V daných súvislostiach žalované zdôrazňovali tú skutočnosť, že žalobca vo viacerých písomných
podaniach uvádzal, že malo ísť najskôr o darovaciu zmluvu, z čoho podľa nich vyplýva, že žalobca sám

potvrdzuje existenciu zámeru previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na jeho dcéru - žalovanú
2/ (doslovné cit. „...pripravili o nehnuteľnosti, ktoré som od začiatku nechcel prevádzať formou kúpnej
zmluvy...“ strana 2 vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.10.2023) a následne žalobca uviedol, že mali byť
napokon scudzené aj tie nehnuteľnosti, ktoré pôvodne scudzené byť nemali. Z uvedeného vyvodzujú,
že samotný žalobca potom určitým spôsobom pripúšťa a dáva najavo svoju vtedajšiu vôľu previesť

vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam na žalovanú 2/ a v nadväznosti na tento zámer potom na
iných miestach v písomných podaniach pripúšťa, že podpisoval zmluvy na obecnom úrade či v banke.
V týchto súvislostiach potom upriamili pozornosť na to, že žalobca sa žalobným petitom domáha, aby
bol bezpodielovým spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností, z čoho vyplýva, že má záujem jednak
nadobudnúť skupinu nehnuteľností, pri ktorej navádza dojem, že o jej prevode nevedel, no zároveň má

záujem nadobudnúť aj druhú skupinu nehnuteľností, pri ktorej on sám uvádza, že tieto nehnuteľnosti
boli prevedené po vzájomnej dohode na dcéru žalovanú 2/. Podľa nich potom skutočnosť, že žalobca
sa nesústredil len na tú časť majetku, pri ktorej rozporuje prevod, ale naopak, chce nadobudnúť práve
všetky prevedené nehnuteľnosti, t.j. aj tie, ktorých prevod explicitne pripúšťa, len značí zmenu jeho
názoru previesť sporné nehnuteľnosti až po zhoršení vzťahov v rodine. Podľa žalovaných tvrdenia

žalobcu o tom, že mal údajne vidieť len poslednú stranu dokumentov, nemôžu obstáť a žalované v celom
rozsahu odmietli, že by žalobca pri podpise zmluvy konal v omyle.

3.3 Súčasne žalované mali za to, že žalobca v odvolaní subjektívne prispôsobuje aj výpovede svedkov.
Podľaichnázorusamotnáskutočnosť,žeG.H.potvrdil,žesižalobcazmluvuneštudovalvčasepodpisu,

nemôže znamenať, že sa žalobca nemohol so zmluvou oboznámiť, resp. že mu nebola poskytnutá táto
možnosť.Vdanejsúvislostizdôraznili,žemenovanýsvedoknijakýmspôsobomneuviedol,žebyžalobca
pôsobil zmätene, alebo že by ho k podpisu niekto nútil a konkrétne uviedol, že: „Zmätene určite nie.
Myslím, že je príčetný. Bol to štandardný deň. Štandardná rodina. Poznáme sa. Porozprávali sme sa.
Podpísali a odišli.“. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A. D., žalované poukázali na to, že menovaný svedok

potvrdil, že žalobca a žalovaná 1/ sa dohodli na tom, že majetok bude prepísaný na žalovanú 2/, okrem
iného z dôvodu, že má záujem podnikať a aj tento svedok potvrdil, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že
by bol žalobca k podpisu tejto zmluvy „nútený“, alebo že by bolo na ňom spáchané podvodné konanie.3.4 Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov
na vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pričom
v danej súvislosti poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008 a sp. zn.

3Cdo/113/2008 z 29. apríla 2010.
3.5 Žalované súčasne namietali, že z odvolania žalobcu nevyplýva, z akých odvolacích dôvodov svoje
odvolanie podáva, a teda akými vadami podľa neho trpí napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,
pričom ide o jednu z povinných náležitostí odvolania v zmysle ust. § 363 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“).

3.6 Opätovne zdôraznili, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ k sporným
nehnuteľnostiam bol povolený už dňa 04.04.2022, pričom samotná zmluva bez dodatku bola podpísaná
ešte v roku 2021, a preto vzbudzuje pochybnosti to, že žalobca sa rozhodol konať až v apríli 2023, teda
so zjavným odstupom času a tento nevysvetlený odstup časového obdobia podľa názoru žalovaných len
potvrdzuje nepravdivosť tvrdení žalobcu a nasvedčuje jeho záujmu úmyselne obmedzovať žalované,
nakoľko vzťahy v ich rodine sú v súčasnosti v rozvrátenej rovine. V tejto súvislosti poukázali na to,

že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo zriadené už dňa 07.08.2021, čo jednoznačne vyplýva z listu
vlastníctva č. XXX v k. ú. D.. V kontexte uvedeného podľa názoru žalovaných nemožno vzhliadať
naliehavú potrebu žalobcu neodkladne upraviť pomery, najmä ak sa tejto úpravy dožaduje viac ako
rok po prevode vlastníckeho práva na žalovanú 2/ a žalované zastávajú názor, že v tomto prípade
nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti poukázali na to, že energie

boli prepísané na žalovanú 2/ v období november 2022, pričom žalobca podal žalobu až koncom apríla
2023, teda takmer po pol roku.
3.7 Súčasne mali za to, že žalobca v danej veci nemá ani naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutný
pre podanie tejto žaloby, pričom ide o ďalší z podporných argumentov pre zamietnutie tejto žaloby
v celom rozsahu.

3.8 Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v konaní neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia, a to jeho
dcéry A. I. a B. G., ako aj jeho známa J. K., tak žalované zdôraznili, že dôkazný návrh na výsluch
svedka musí nevyhnutne obsahovať označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom preukázané a že
v žalobe ako aj v nasledovných podaniach žalobcu sa uvádzali iba identifikačné údaje osôb, ktorých
výsluch sa navrhoval vykonať, avšak vôbec neboli špecifikované skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom

preukázané. Vo vzťahu k uvedeným návrhom navyše žalované považovali vykonanie týchto výsluchov
za neúčelné a nehospodárne z dôvodu, že vykonaním výsluchu týchto svedkov by súd nezistil žiadne
nové skutočnosti, nakoľko tieto svedkyne neboli účastníkmi, resp. zmluvnými stranami zmluvy a ani
nemajú žiadnu vedomosť o tom, za akých okolností bola táto zmluva spolu s dodatkom podpisovaná,
a taktiež nepoznali ani rodinné pomery a vzťahy medzi žalovanými a žalobcom. Súčasne zdôraznili, že

oni nemajú žiadnu vedomosť o tom, čo by žalobcom uvedené svedkyne mali vôbec preukazovať.
3.9 Na základe uvedeného žalované navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie na podklade odvolania žalobcu ako oprávneného subjektu (§ 359 CSP), nakoľko súd prvej
inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a výrokom o práve na náhradu trov konania priznal
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania (výrok II.), podaného včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2, § 357 písm. m)
CSP], v rozsahu danom § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v celom rozsahu (t.j. vo výrokoch I., ako aj v závislom výroku
II. o práve na náhradu trov konania) ako vecne správny potvrdil.
6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal žalobca v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
7. Žalobca podal odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP.

8.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalrozhodujúcenámietky,ktorébolivovecivznesenéavplnomrozsahu
sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uviedolrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých
vyvodil právne závery, ktoré náležite vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal.
9. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolacom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej
a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
10. Žalobca v odvolaní primárne poukazoval na to, že on dostatočne a jasne opísal skutkový stav
a predložil množstvo dôkazov, ktoré preukazujú pravdivosť jeho tvrdení, pričom mal za to, že počas
pojednávaní bolo preukázané, že žaloba je dôvodná.
10.1
V súvislosti s uvedenou odvolacou argumentáciou odvolací súd východiskovo zdôrazňuje, že základné

právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno interpretovať ako právo na to, aby bola procesná strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. jej
názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie základného práva
a toto právo je subjektívnym verejným právom každého účastníka právom upraveného konania, ktorého
podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý proces konania.

11. Žalobca v odvolaní (obsahovo) zopakoval svoju argumentáciu zo štádia konania pred súdom
prvej inštancie, pričom poukázal na výpoveď svedka D., ktorý potvrdil, že pripravoval v súčinnosti so
žalovanými 1/ a 2/ podklady prevodu s tým, že o obsahu boli informované žalované 1/ a 2/ a nie on
ako prevádzajúci.
11.1

Vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcu odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalobca sa svojou
argumentáciou snaží značne extenzívnym spôsobom prispôsobovať závery vyplývajúce z vykonaného
dokazovania a vykladať si ich vyslovene vo svoj prospech. Možno súhlasiť, že v konaní bolo nesporné,
že samotné podklady na prevod dotknutých nehnuteľností pripravoval svedok D., avšak iba z uvedeného
(bez ďalších relevantných skutočností) nemožno vyvodiť žalobcom predostretú argumentáciu, že

uvedené bolo súčasťou vopred premysleného úmyselného správania žalovaných 1/ a 2/ uviesť ho
do omylu. Uvedené skôr nasvedčuje tomu, že príprava (návrhu) uvedenej zmluvy bola realizovaná
v širšom rodinnom prostredí, a to v čase, kedy vzťahy medzi jej členmi neboli narušené - sám žalobca
v konaní tvrdil, že k narušeniu malo dôjsť až potom ako sa dozvedel o tom, že pri uzatváraní zmluvy
konal v omyle. V kontexte uvedeného nie je bez významu to, že vzhľadom na dĺžku kontraktačného

procesu mal žalobca objektívne viacero možností oboznámiť sa s obsahom týchto návrhov na uzavretie
zmlúv. Odvolací súd sa potom stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 28. a 29.
odôvodnenia jeho rozsudku, podľa ktorých žalobca urobil predmetný právny úkon v omyle, avšak v spore
nebolo preukázané, že žalovaná 2/ ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl žalobcu vyvolala
alebo o ňom musela vedieť, resp. omyl vyvolala úmyselne, pričom dôkazné bremeno preukázania

opaku v konaní zaťažovalo práve žalobcu. Tento však dôkazné bremeno ohľadne preukázania týchto
skutočností neuniesol, a ním uvádzané skutočnosti, že sa stal „obeťou“ vopred pripraveného konania
(ľsti) žalovaných 1/ a 2/, zostali výlučne v rovine jeho tvrdení.
12. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu, že svedok starosta obce D.
G. H. potvrdil, že žalobca zmluvu neštudoval v čase, keď sa podpisovala a dokonca uviedol, že sa

malo jednať o podpis darovacej zmluvy, čo si žalobca aj myslel, a preto túto zmluvu v dobrej viere
aj podpísal. Z uvedenej výpovede možno vyvodiť vo vzťahu k prejednávanej veci relevantný skutkový
záver, že žalobca sa o prevod dotknutých nehnuteľností nezaujímal, pričom mal jednoznačnú vedomosť
o tom, že predmetom je prevod (prinajmenšom v konaní nesporného okruhu) nehnuteľností. V kontexte
vyššie uvedených záverov odvolací súd na tomto mieste akcentuje zásadu, ktorá platila už v rímskom

práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Aj z výpovede
svedka G. H. potom možno vysloviť nepochybný ustálený záver, že žalobca sa nijakým spôsobom
nezaujímal o prevod nehnuteľností, pričom však mal viacero možností a to aj s poukazom na časové

rozstupy medzi uzavretím záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam (t.j. dňa 15.07.2021), zmluvy o prevode
vlastníctva domu (kúpna zmluva, t.j. dňa 26.07.2021) a Dodatku č. 1 k zmluve o prevode vlastníctva
domu (kúpna zmluva, t.j. dňa 01.04.2022), aby sa s nimi oboznámil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nemohol konať v časovej tiesni a pokiaľ vychádzal zo skutočností, t.j. že mal záujem uzatvoriť darovaciuzmluvu, ktorú sám považoval pre uskutočnenie tohto úkonu za skutočnosť rozhodujúcu, tak v konaní
nepreukázal, že by žalovaná 2/, ktorej bol tento úkon určený, predmetný omyl vyvolala, alebo o ňom
musela vedieť. Odvolací súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že žalobcovi v priebehu celej tejto doby a to

od uzavretia záložnej zmluvy až do uzavretia Dodatku č. 1 k zmluve o prevode domu nič nebránilo, aby
si zmluvu prečítal a prípadne, ak mal nejaké nejasnosti ohľadne tejto zmluvy, požiadal o vysvetlenie
týchto nejasností, prípadne vytkol skutočnosti, s ktorými nesúhlasil. Vychádzajúc z uvedeného potom
vyznieva nepresvedčivo aj jeho argumentácia o tom, že žalovaná 2/ prevzala všetky zásielky obsahujúce
rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, keď už jeho predchádzajúce správanie doslova

ignorujúce akúkoľvek jeho ingerenciu pri uzatváraní predmetných právnych úkonov (s výnimkou ich
podpísania) nasvedčuje tomu, že sa o uvedené prevody nijakým spôsobom nezaujímal. Pokiaľ sa
potom žalobca uspokojil s tým, že uzatvára darovaciu zmluvu bez toho, aby si vôbec overil, akú zmluvu
uzatvára, nemožno jeho omyl vykladať inak ako omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl
nemôže ísť, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť skutočnosti rozhodné
pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a teda mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť.

Pokiaľ potom žalobca uspokojac sa s jeho presvedčením, že uzatvára darovaciu zmluvu, uzatvoril
predmetné kúpne zmluvy, nemôže sa s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka dovolať
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko túto neplatnosť sám svojím konaním spôsobil.
13. Súčasne nepresvedčivo vyznieva aj argumentácia žalobcu založená na tom, že konanie žalovaných
1/ a 2/ bolo vopred premyslené, čomu má nasvedčovať aj samotný názov zmluvy „Zmluva o prevode

vlastníctva“, v súvislosti s čím žalobca poukazoval na to, že on ako bežný človek - laik v oblasti práva
nemohol vedieť, že pod takýmto názvom možno rozumieť aj kúpnu zmluvu. Vo vzťahu k uvedenej
námietke odvolací súd poukazuje na to, že z nadpisu zmluvy o prevode vlastníctva domu, prípadne
Dodatku č. 1 k zmluve o prevode vlastníctva domu, bezprostredne pod týmto označením (nadpisom) je
rovnako veľkým písmom uvedené „Kúpna zmluva“, čo objektívne spochybňuje relevantnosť uvedenej

námietky.
14. Taktiež nedôvodne vyznieva aj argumentácia žalobcu o tom, že po povolení vkladu vlastníckeho
práva vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ do času, kým sa nedozvedel, že predmetom
prevodu boli aj nehnuteľnosti, na ktorých sa nedohodli, bolo všetko v poriadku a že až po tomto zistení
žalovaná 1/ podala návrh na rozvod a žalovaná 2/ mu prostredníctvom právneho zástupcu poslala výzvu

na vysťahovanie z domu, vymenila zámky a jeho veci „zbalila“ do dvoch veľkých vriec, keď samotná
vedomosť žalobcu o podrobnostiach prevodu nemala žiadny relevantný vplyv na prípadnú zmenu
postavenia žalovanej 2/, ktorá už bola intabulovanou spoluvlastníčkou a v prípade, ak by žalované 1/
a 2/ sledovali cieľ vysťahovať žalobcu z predmetného rodinného domu, nič žalovanej 2/ nebránilo v tom,
aby tak učinila už skôr, a to po nadobudnutí vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam (rozhodnutie

Okresného úradu Martin, katastrálny odbor číslo vkladu V5583/2021 je datované dňom 04.04.2022),
a nie aby na vypracovanie výzvy na vypratanie „vyčkávala“ (tak ako to vyplýva z obsahu predmetnej
výzvy, v ktorej je už údaj o rozsudku, ktorým bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, t.j.
rozsudok č. k. 18Pc/14/2022-45 zo dňa 09.02.2023) až do 10.03.2023.
15. Pokiaľ žalobca súčasne namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ním navrhnutých

svedkov a to dvoch dcér z predchádzajúceho manželstva A. I. a B. G. a jeho známej J. K., odvolací
súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku, pričom poukazuje
na to, že z návrhu žalobcu na vykonanie predmetných dôkazov na č. l. 176 spisu vyplýva, že výsluch
menovaných svedkýň mal byť vykonaný za účelom ozrejmenia, akým spôsobom sa dozvedel o podvode
zo strany žalovaných 1/ a 2/, avšak uvedená skutočnosť nebola v kontexte vyslovených záverov súdu

prvej inštancie, prípadne vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, pre posúdenie veci právne
významná. Tak ako už bolo vyššie uvedené, v spore bolo významným preukázanie, že žalobca
pri uzatváraní predmetných právnych úkonov (t.j. v čase ich uzatvorenia) konal v (bežnom) omyle
vyvolanom žalovanou 2/, prípadne za stavu, kedy o omyle žalobcu musela žalovaná 2/ vedieť, a to za
súčasného preukázania existencie skutočností, že jeho omyl možno vyhodnotiť ako ospravedlniteľný,

resp.preukázanie,žejehoomylbolvyvolanýúmyselne-ľsťou,pričomvtomtoprípade(omylevyvolanom
ľsťou) nie je pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka posúdenie
otázky, či žalobca konal, resp. nekonal v ospravedlniteľnom omyle právne významné.
16. Pokiaľ žalobca súčasne poukazoval na to, že predmetný úkon sa prieči dobrým mravom z dôvodu,
že ho vlastná dcéra v spolupráci jej matky a jeho bývalej manželky doslova obrali o majetok, ktorý

svojpomocne dlhé roky budoval, tak uvedená námietka vo svojom skutkovom základe je opätovne
založená na v konaní nepreukázaných skutočnostiach, že by žalovaná 2/ omyl žalobcu vyvolala alebo
musela o ňom vedieť, prípadne ho vyvolala úmyselne. Iba na doplnenie odvolací súd poukazuje na
závery právnej vedy, podľa ktorých úprava obsiahnutá v ust. § 49a Občianskeho zákonníka je vovzťahu špeciality k úprave § 37 a § 39. Úmyselné vyvolanie omylu by bolo možné subsumovať pod
rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 alebo pod nedostatok vážnosti vôle podľa § 37. V súlade so
zásadou špeciality sa však v týchto prípadoch aplikuje § 49a a dotknutý právny úkon tak bude postihnutý

relatívnou (nie absolútnou) neplatnosťou (Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček M.,
Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck,
Praha, 2019, s. 459 - 478).
17. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

18. Odvolací súd zároveň potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania (výrok II.), ktorý vykazuje vecnú správnosť, keďže žalované 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu
úspešné a žalobca napriek tomu, že podal odvolanie aj voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania (výrok II. napadnutého rozsudku) v odvolaní neuviedol žiadne dôvody,
ktorými by namietol vecnú správnosť predmetného rozhodnutia.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/, ktoré boli v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešné (nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený) nárok na náhradu odvolacieho
konania voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech ani len čiastočný a to v rozsahu 100
%. O konkrétnej výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním členov senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 28. mája 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíkováčlen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu

Kanc.
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu

· rozhodnutie vypracoval dňa 09.06.2025, ref. sudca JUDr. Topoľančík