Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100308
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100308.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo
Urbár Štrba, IČO: 423 800 22, so sídlom Školská 118, Štrba, právne zastúpený: JUDr. Marcel Kohút,
advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov za účasti ďalších účastníkov: 1. Hotely
mládežeSlovakia,a.s.,IČO:31347771,sosídlomPražská11,Bratislava,právnezastúpený:Podhorský
& Partners, s. r. o., IČO: 46 962 000, so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, 2. ASH, s.r.o., IČO: 31
732 330, so sídlom Krmanova 1, Košice, právne zastúpený: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát,

s.r.o., IČO: 47 239 573, so sídlom: Krmanova 1, Košice, 3. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. –
F.E.,4.A.A.C.,G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XX,E.–F.E.(ďalšíúčastníci3.,4.súprávninástupcovia
po nebohom A. C., zomrelom XX. XXXXX XXXX, naposledy bytom D. XX, E. – F. E.), 5. RYSY s.r.o.,
IČO: 36 000 426, so sídlom Horská 1121/16 Štrba - Tatranská Štrba, 6. Slovenský pozemkový fond,
IČO: 17 335 345 , so sídlom Búdková 36 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OOP6-2018/0022251-01-LIM zo dňa 05.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vrátane kasačného konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi 1. až 6. p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vrátane
kasačného konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 08.08.2018 podanou na Krajskom súde v Košiciach sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PI-OOP6-2018/0022251-01-LIM zo
dňa 05.06.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Poprad, pozemkového
a lesného odboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. OU-PP-PLO-2018/000516-059-MI
z 22.1.2018, ktorým tento v konaní podľa § 9 ods. 3 a § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj „reštitučný zákon“)
v spojení s § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj
„zákonopozemkovýchúpravách“)rozhodol,žespoluvlastníkomspoločnýchnehnuteľnostíapodielnikov
na majetku Pozemkového spoločenstva H. E., sídlo: Školská 118, 059 38 E., IČO: 423 800 22 nevydáva
nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnejvložke č. XXX časť parcely mpč. 907/1 – pasienok Švorcov kút o výmere 69140 m2 – v katastri
nehnuteľností súčasť pozemkov CKN parcela č. 3359, 3360, 3361/1, 3361/2, 3362/1, 3362/3, 3362/4,
3362/5, 3362/6, 3362/7, 3362/11 zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. (ďalej

aj „časť parcely mpč. 907/1 – pasienok Švorcov kút“), ku ktorým právo oprávnených osôb zaniklo.

2. Podaním zo dňa 23.06.1992, ktoré bolo doručené na Pozemkový úrad Poprad (právny predchodca
správneho orgánu prvého stupňa) dňa 15.07.1992, uplatnilo Združenie bývalých urbarialistov obce Štrba
nárok podľa § 9 reštitučného zákona na pozemky - parcela č. 907/1 – pasienok Švorcov kút o výmere

213 4780 m2 v k.ú Štrba, ktoré prešli na PD Štrba na základe rozhodnutia Okresného národného výboru
poľnohospodárskeho odboru v Poprade č. 4229/62-Jk zo dňa 30. júla 1962 Zb.,v zmysle nariadenia č.
11/49 Zb, SNR, č. 81/49 Zb. SNR, § 3 4 nar. č. 5/25 Zb, SNR (ďalej aj „podanie zo dňa 23.06.1992“).

3. Obvodný pozemkový úrad Poprad svojim rozhodnutím č.j. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011
nepriznal oprávneným osobám, spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikom na majetku

Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zastúpených Ing. Pavlom Jenčíkom predsedom pozemkového
spoločenstvaprotipovinnejosobeHotelyMládežeSlovakia,a.s.vlastníckeprávokpozemkomzdôvodu,
že tieto boli po prechode vlastníctva zastavané a bolo podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona priznané
právo na náhradu za nehnuteľnosť (ďalej aj „rozhodnutie č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011“).

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.2Sp/21/2011-66 zo dňa 28.03.2022 zrušil rozhodnutie č.
2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj „rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.03.2022“).

5. Ďalej bolo vo veci vydané správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutie č. OU-PP-

PLO-2017/000452-043-MI zo dňa 22.05.2017, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č.j. OU-
PO-OOP4-2017/034124-03-LIM zo dňa 20.10.2017. Následne správny orgán prvého stupňa vo veci
opätovne rozhodol, tak ako bolo uvedené vyššie.

6. Podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Združenie bývalých urbarialistov obce E.

a obyvateľov obce Štrba bolo registrované podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 24.09.1990 pod č. VVS/1-900/90/2948. Pozemkové
spoločenstvo URBÁR Štrba bolo evidované ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity
s dňom zápisu do evidencie 28.02.1996 a od 26.03.2014 bolo Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba
zapísané do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou.

7. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa uvádza, že pozemok mpč. 907/1 - pasienok Švorcov
kút o celkovej výmere 2134780 m2 v k.ú. E. bol odovzdaný do vlastníctva Jednotnému roľníckemu
družstvu v Štrbe. Zmena zápisu v pozemkovej knihe bola vykonaná pod č.d. 383/1962 dňa 09.06.1962
a parcela mpč. 907/1 bola odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XXX a zapísaná v pozemnoknižnej

vložke č. XXXX v prospech vlastníka Jednotné roľnícke družstvo v Štrbe v podiele 1/1. Časti pozemku
mpč. 907/1 - pasienok Švorcov kút ako diel „a“ o výmere 370 m2, diel „b“ o výmere 68770 m2
(t.j. tie časti parcely mpč. 907/1 - pasienok Švorcov kút o výmere 69140 m2, ktoré boli predmetom
administratívneho konania) a časť parcely 2387 ako diel „c“ o výmere 1531 m2, diel „d“ o výmere 305
m2 boli geometrickým plánom 761.148.1972 zo dňa 26.10.1972 zlúčené do novozameranej parcely

982/2 o výmere 70976 m2. Na základe identifikácie pozemkovej knihy mpč. 907/1 zo dňa 06.02.1998
vyhotovenejpriROEPŠtrbaspoločnosťouProgresCADEngineerings.r.o.anáslednepodľaidentifikácie
parciel č. K2-397/14, P-28/14 zo dňa 13.08.2014 – zrovnávacie zostavenie, vyhotovenej Okresným
úradom Poprad, katastrálny odbor predmetná časť parcely mpč. 907/1 - pasienok Švorcov kút je v stave
podľa údajov registra C KN súčasťou parciel, ktoré sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania 1.

v podiele 1/1. Ďalší účastníci 2. až 5. sú vlastníkmi stavieb postavených na týchto parcelách (rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, s. 7 - 9).

8. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa konštatoval, že oprávnenou osobou na uplatnenie
nárokunavydanienehnuteľnostípodľa§9reštitučnéhozákonabolapodľa§4ods.1,ods.2reštitučného

zákona fyzická osoba – štátny občan vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý mal
trvalý pobyt na jeho území a nie urbariát ako spoločenstvo.9. Ďalej správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že na právo uplatnené podaním zo dňa
15.07.1992 sa vzťahuje časový limit uvedený § 42a zákone o pozemkových úpravách, podľa ktorého
právo oprávnených osôb podľa § 37 ods. 1, ods. 2 zákone o pozemkových úpravách na vydanie

nehnuteľnosti nezanikne, ak ho na pozemkovom úrade neuplatnia v lehote do 31. decembra 1993,
pričom dôkazy možno pozemkovému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo
zanikne.Vrozhodnutísprávnehoorgánuprvéhostupňasauvádza,žeZdruženiebývalýchurbarialistovv
lehote do 31.12.1995 nepredložilo žiadny dôkaz týkajúci sa oprávnených osôb a preukázania ich nároku
na vydanie nehnuteľností, a to (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 4):

- dôkaz o spoluvlastníctve parcely mpč. 907/1 – pasienok Švorcov kút t.j. individuálne pozemnoknižné
vložkyzaúčelomzisteniaaurčeniaspoluvlastníckychpodielovjednotlivýchoprávnenýchosôb,prípadne
zoznam pôvodných spoluvlastníkov a ich podielov,
- dôkaz preukazujúci splnenie ďalších zákonných podmienok: štátne občianstvo, trvalý pobyt
oprávnených osôb,

- listy preukazujúce právne nástupníctvo po zomrelých pôvodných vlastníkoch.

10. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa podanie zo dňa 23.06.1992 bolo síce podpísané
predsedom Združenie bývalých urbarialistov obce Štrba, ale neobsahuje podpisy a ani zoznam členov,
ktorí by predsedu združenia na uplatnenie nároku splnomocnili.

11. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa z podkladov v spisovom materiály nebolo
možné zistiť totožnosť oprávnených osôb, splnenie predpokladov pre uplatnenie nároku na vydanie
nehnuteľností týmito osobami a ani to, ktoré z týchto osôb splnomocnili predsedu Združenia bývalých
urbarialistov obce E. na uplatnenie ich nárokov podľa reštitučného zákona (rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa, s. 3).

12. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že napriek opakovaným výzvam žalobca nepredložil
do administratívneho konania listiny, ktorými by odstránil vyššie uvedené nedostatky podania zo
dňa 15.07.1992. Na základe uvedeného podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa právo

spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielnikov na majetku Pozemkového spoločenstva Urbár
Štrba, sídlo: Školská 118, 059 38 E., IČO: 423 800 22 na vydanie predmetnej časti parcely mpč. 907/1
– pasienok Švorcov kút zaniklo podľa § 42a zákone o pozemkových úpravách (rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, s. 15).

13. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 09.06.2017.
V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že nebol
vyzývaný na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 15.07.1992, pričom poukázal na výzvy, ktoré boli
v tejto veci adresované žalobcovi. Žalovaný taktiež uviedol, že nie je pravdou, že výzvy na predloženie
príslušných dokladov boli nekonkrétne, keďže vo výzvach boli označené listiny, ktoré boli pre účely

administratívneho konania požadované. Žalovaný uviedol, že totožnosť oprávnených osôb, ktoré mali
splnomocniť na svoje zastupovanie predsedu Združenia bývalých urbarialistov obce E. A. I. nie je možné
zistiť ani na podklade iných rozhodnutí vydaných v obdobných veciach. Zároveň totožnosť týchto osôb
nevyplýva ani zo Zoznamu spoluvlastníkov predloženého dňa 13.09.2020.

Žalovaný poukázal na dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre preukázanie oprávnenosti nároku a neboli
žalobcom predložené do administratívneho konania (napadnuté rozhodnutie, s. 12):

- splnomocnenia osôb v mene, ktorých mal uplatniť nárok A. I.,
- zoznam pôvodných vlastníkov (oprávnených osôb) nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania,

- zoznam oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch, ak títo zomreli vrátane matričných dokladov
potvrdzujúcich ich právne nástupníctvo.

14. Na základe uvedeného žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že vo

veci došlo k preklúzii práva na vydanie nehnuteľností (napadnuté rozhodnutie, s. 12).

15. V správnej žalobe žalobca namietal: (i) rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012
zrušil rozhodnutie č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 len z dôvodu, že správny orgán sanedostatočne zaoberal využitím jednotlivých častí pôvodnej mpč. 907/1 ako CKN podľa ich súčasného
stavu, pričom nekonštatoval, že by si právo neuplatnil oprávnený subjekt, (ii) napadnuté rozhodnutie
nerešpektuje záväzný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2022,

keďže konštatuje, že nebolo potrebné vo veci riešiť zastavanosť nehnuteľností, ktoré mali byť vydané
žalobcovi, (iii) rozhodnutie č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 konštatovalo, že spoluvlastníci
spoločných nehnuteľností a podielnici na majetku Urbáru Štrba spĺňajú podmienky pre priznanie nárokov
podľa § 6 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, (iv) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, keďže v ňom absentuje riadne právne zdôvodnenie prijatých záverov v nadväznosti

na výrokovú časť, (v) správny orgán prvého stupňa disponuje zoznamom členov Pozemkového
spoločenstva Urbár Štrba spolu s ich spoluvlastníckymi podielmi, (vi) doklady, z ktorých vychádzalo
rozhodnutie č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 museli byť preto súčasťou administratívneho
spisu v roku 2011, preto nie je zrejmé, ako sa mohli z administratívneho spisu stratiť, (vii) prílohou
rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 je zoznam spoluvlastníkov – oprávnených osôb,
(viii) pravdivosť a autenticita zoznamov, ktoré má k dispozícii správny orgán prvého stupňa nebola

spochybnená, (ix) žalobca nebol vyzývaný na odstránenie nedostatkov označených v napadnutom
rozhodnutí, pričom uvedené nenamietal ani žiaden z účastníkov konania, (x) žalobca nebol vyzvaný
na predloženie žiadnych konkrétnych dôkazov, ktoré by boli riadne a dostatočne určito označené, (xi)
žalovaný má povinnosť sám si zaobstarať potrebné dôkazy pre rozhodnutie,(xii) posúdenie dôkazov vo
veci správnym orgánom prvého stupňa bolo svojvoľné.

16. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol opakovane vyzývaný na doplnenie podania o dôkaz
o oprávnených osobách, resp. o dôkazy o uplatnenom reštitučnom nároku. Ďalej poukázal na závery
napadnutého rozhodnutia, pričom konštatoval, že svoje rozhodnutie dostatočne podrobne odôvodnil.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.11.2018).

17. Ďalší účastník 1. uviedol, že už počas administratívneho konania namietal, že reštitučný nárok nebol
uplatnený oprávnenými osobami. Taktiež poukázal na výzvy, ktoré boli adresované žalobcovi počas
administratívneho konania vo veci predloženia chýbajúcich dôkazov uplatneného reštitučného nároku.
Ďalší účastník v 1. rade konštatoval správnosť záverov žalovaného, pričom poukázal na súvisiace

ustanovenia právnych predpisov (vyjadrenie ďalšieho účastníka 1. zo dňa 26.10.2018).

18. Ďalší účastník 2. poukázal na to, že síce sa mal reštitučný nárok vzťahovať na veľké množstvo
osôb, tak v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že
sa jedná o oprávnené osoby. Podľa názoru ďalšieho účastníka v 2. rade sa mohol žalovaný odchýliť od

predchádzajúcich záverov uvedených v rozhodnutí č.j. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 týkajúcich
sa ustálenia predpokladov pre priznanie reštitučného nároku, keďže sa podľa jeho názoru jednalo
o otázku skutkovú. Zároveň ďalší účastník v 2. rade namietal procesnú legitimáciu žalobcu (vyjadrenie
ďalšieho účastníka 2. zo dňa 07.12.2018).

19. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na svojom tvrdení o strate dôkazov z administratívneho spisu
a zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so záväzným právnym názorom
vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012 (vyjadrenie žalobcu zo dňa
07.12.2018).

20. Žalovaný uviedol, že k strate dôkazov zo spisu nedošlo, pričom tieto mohol prípadne žalobca doplniť,
pokiaľ by aj k takejto strate došlo, čo však žalovaný odmietol (vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.01.2019).
Ďalší účastník 1. (vyjadrenie ďalšieho účastníka 1. zo dňa 30.01.2019) odmietol, že by došlo k strate
dôkazov z administratívneho spisu. Ďalší účastník v 2. poukázal na to, že podľa čestného vyhlásenia
žalobcu sa mali požadované doklady nachádzať v Združení bývalých urbarialistov obce Štrba, a preto

tieto doklady žalobca do administratívneho konania nikdy nepredložil (vyjadrenie ďalšieho účastníka 2.
zo dňa 23.01.2019).

21. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).22. Keďže vo veci došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.05.2020, tak je
správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Správny súd preto pri hodnotení žalobných
bodov týmto poukazuje na relevantné právne závery vyslovené v rozsudku kasačného súdu.

23. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 16.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„SSP“) jeho vyvesením na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní.

II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

24.Podľa§4ods.1reštitučnéhozákonaOprávnenouosobouještátnyobčanSlovenskejrepubliky,ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

25. Podľa § 37 ods. 1 zákone o pozemkových úpravách Spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú
vydať podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely
alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych
pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou

vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na
poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.

26. Podľa § 42a ods. 1 zákone o pozemkových úpravách Právo oprávnených osôb uvedených v § 37
ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31. decembra 1993. Lehoty na

predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom
konaní; dôkazy možno pozemkovému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo
zanikne.

III.
Posúdenie správnym súdom

27. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i
súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

28. K námietke ďalšieho účastníka 2. týkajúcej sa aktívnej žalobnej legitimácie na podanie všeobecnej
správnejžaloby,správnysúdpoukazujenato,žežalovanýkonalvadministratívnomkonanísožalobcom
a voči žalobcovi vydal napadnuté rozhodnutie. Z tohto dôvodu považuje správny súd podmienku aktívnej
žalobnej legitimácie na strane žalobcu za splnenú (§ 178 ods. 1 SSP). Otázku vecných podmienok

uplatneného nároku na strane žalovaného správny súd hodnotí nižšie, a to výhradne z hľadiska
posúdenia zákonnosti právnych záverov formulovaných v napadnutom rozhodnutí.

29.Kžalobnýmbodom(i)a(ii)správnysúduvádza,žeKrajskýsúdvPrešovevosvojomrozsudkuzodňa
28.03.2012 vyslovil povinnosť na strane Obvodného pozemkového úradu v Poprade dostatočne zistiť

skutkový stav ku dňu účinnosti zákone o pozemkových úpravách, pričom mu uložil svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012, s. 9). Krajský súd v Prešove
ako hlavný (avšak nie ako jediný dôvod) zrušenia rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2012
označil nedostatočné využitie jednotlivých častí pôvodnej mpč 907/1 ako podkladu pre rozhodnutie
o vydaní pôvodného pozemku. Na druhej strane Krajský súd v Prešove v tomto rozsudku výslovne

nevyslovil, že žalobca splnil požiadavky pre priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 písm. d) reštitučného
zákona. Po zrušení rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 bolo vedené nadväzujúce
administratívne konanie, v ktorom mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný povinnosť opätovne
rozhodnúť na základe vlastnej právnej úvahy a na základe nimi ustálenej aplikácie platného a účinnéhoprávneho rámca. Pokiaľ v tomto administratívnom konaní bol zistený nedostatok určitej zákonnej
podmienky, ktorá bola nesprávne vyhodnotená v predchádzajúcom (zrušenom) administratívnom
rozhodnutí, tak mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný povinnosť takúto skutočnosť zohľadniť

bez ohľadu na závery skoršieho zrušeného administratívneho rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti
podotýka, že posúdenie splnenia podmienok pre priznanie reštitučného nároku predchádza záver o
vydaní pôvodného alebo náhradného pozemku. V nadväzujúcom administratívnom konaní bol prijatý
záver o tom, že právo na vydanie nehnuteľnosti zaniklo. Z tohto dôvodu sa stala bezvýznamnou otázka,
ktorý pozemok by im mal byť v takom prípade eventuálne vydaný. Z tohto dôvodu nie je v žiadnom

logickom spore napadnuté rozhodnutie s právnym záverom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 28.03.2012. Správny súd taktiež poukazuje na to, že so závermi rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012 sa riadne vysporiadalo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
(rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 9-10) ako aj napadnuté rozhodnutie (napadnuté
rozhodnutie, s. 11). Správny súd k týmto žalobným bodom dodáva, že on sám nie je viazaný právnymi
závermi Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 28.03.2012.Na základe uvedeného považoval

správny súd tieto žalobné body za nedôvodné.

30. K žalobným bodom (iii) a (iv) správny súd poukazuje na to, že v administratívnom konaní vedenom
po zrušení rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 bolo povinnosťou konajúcich orgánov
riadne podľa vlastnej právnej úvahy zhodnotiť vec. Právne závery prijaté žalovaným a správnym

orgánom prvého stupňa boli v novo-vydaných rozhodnutiach riadne zdôvodnené. Žalovaný a správny
orgán prvého stupňa konštatovali nedostatky v dôkaznej situácii týkajúce sa splnenia podmienok pre
uplatneniereštitučnéhonárokuzdôvodunedostatkovidentifikácieoprávnenýchosôbaichvzťahukčasti
parcely mpč. 907/1 – pasienok Švorcov kút. Na základe uvedených nedostatkov konštatoval žalovaný
zánik práva na vydanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný týmto dostatočne zdôvodnil odklonu svojich

záverov od rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011. Správny súd zároveň poukazuje na
to, že príslušný právny záver žalovaného bol vyhodnotený ako vecne správny kasačným súdom.
Správnysúdvtejtosúvislostipoukazujenarozsudokkasačnéhosúdu,podľaktorého(doslovnecitované,
zvýraznenie správny súd): „Je preto potrebné prisvedčiť záverom žalovaného, ktorý nemohol žalobcovi
priznať uplatnený nárok, keď tento neposkytol aktívnu súčinnosť, bez ktorej si správny orgán sám

nemohol potrebné doklady zabezpečiť, čo malo za následok preklúziu lehoty uvedenú v § 42 ods.
2 zákona o pozemkových úpravách a zánik práva.“ (rozsudok kasačného súdu, ods. 50). Správny
súd je viazaný týmto právnym názorom kasačného súdu, a preto konštatuje vecnú správnosť záveru
žalovaného o zániku práva na vydanie časti parcely mpč. 907/1 – pasienok Švorcov kút v dôsledku
preklúzie lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich podmienky uplatneného reštitučného nároku.

31. Z hľadiska ochrany právnej istoty žalobcu považoval správny súd za významné, že rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa sa vysporiadalo s odklonom ním prijatého právneho záveru od
rozhodnutí vydaných v príbuzných veciach o vydanie iných častí parcely mpč. 907/1 – pasienok Švorcov
kút. V tejto súvislosti zotrvalo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na tom, že aj v týchto

prípadoch došlo k zániku práva podľa § 42a ods. 1 zákone o pozemkových úpravách, pričom tieto
rozhodnutia boli vydané v rozpore s touto skutočnosťou (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,
s. 5 - 6). Správny súd preto uzatvára, že odlišný právny záver bol v napadnutom rozhodnutí dostatočne
vysvetlený, a preto nemožno napadnuté rozhodnutie hodnotiť ako svojvoľné alebo nepreskúmateľné.
Z tohto dôvodu vyhodnotil správny súd tieto žalobné body ako nedôvodné.

32. V žalobných bodoch (v) a (vi) žalobca poukázal na časti odôvodnenia rozhodnutia č. 2011/051/1263-
KJ zo dňa 30.05.2011, kde sa vymenúva zoznam listín, na ktoré mal prihliadať právny predchodca
správneho orgánu prvého stupňa, medzi iným matričné doklady, rodné listy, sobášne listy, úmrtné
listy, osvedčenia o dedičstve, uznesenia súdov a výpisy individuálnych pozemnoknižných vložiek

(rozhodnutie č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011, s. 3). Podľa názoru žalobcu teda museli byť
tieto listiny súčasťou administratívneho spisu v čase vydania rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa
30.05.2011, pričom následne muselo dôjsť k ich strate. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
takáto formulácia použitá v texte rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 je všeobecného
charakteru, je generická a bez konkrétneho odkazu na dátumy vydania týchto listín, spisové značky,

alebo listy v administratívnom spise. Z formulácie použitej v odôvodnení rozhodnutia č. 2011/051/1263-
KJ zo dňa 30.05.2011 nemožno usúdiť, že právny predchodca správneho orgánu prvého stupňa mal
skutočne k dispozícii príslušné doklady.33. V prípade, ak by tieto doklady mali byť súčasťou administratívneho spisu, museli by byť najprv do
administratívneho spisu žalobcom predložené. V podaní zo dňa 23.06.1992 nie sú uvedené ako prílohy
žiadne z týchto dokumentov. Zároveň pečiatka potvrdzujúca prijatie podania v časti „Prílohy:“ neuvádza

počet žiadnych príloh. Chýbajúci údaj o počte príloh sa týka aj nasledujúcich podaní žurnalizovaných
v administratívnom spise (administratívny spis, listiny 1. - 4.). Žalobca na výzvu na predloženie
týchto dokladov (výzva na predloženie dokladov zo dňa 13.03.1995 spoločne s upozornením zo dňa
31.10.1995), reagoval formou čestného vyhlásenia, v ktorom sa uvádza, že tieto doklady sa nachádzajú
v priestoroch Združenia bývalých urbarialistov obce Štrba. Z uvedeného teda taktiež vyplýva, že tieto

písomné materiály neboli súčasťou administratívneho spisu.

34. Žalobca v súvislosti s týmito žalobnými bodmi taktiež poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia č.
2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011, podľa ktorého sa mal právny predchodca správneho orgánu
prvého stupňa oboznámiť s podkladmi svojho rozhodnutia miestnym šetrením a ohliadkou (rozhodnutie
č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011, s. 3). Aj v tomto smere je odôvodnenie rozhodnutia č.

2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 nekonkrétne, keďže neuvádza ani miesto a ani čas vykonania
týchto procesných úkonov. V administratívnom spise sa nenachádza zápisnica a ani úradný záznam
o realizovaní takýchto procesných úkonov. V administratívnom spise sa nenachádzajú ani kópie listín,
ktoré by mali byť takýmito úkonmi získané.

35. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedeným častiam odôvodnenia rozhodnutia č. 2011/051/1263-
KJ zo dňa 30.05.2011 taktiež poukazuje na to, že toto rozhodnutie neuvádza žiadnu konkrétnu
dôkaznú informáciu, ktorá by mala byť získaná z príslušných dokladov. Odôvodnenie rozhodnutia č.
2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011 nepreukazuje, že akákoľvek dôkazná informácia z predmetných
podkladov bola k dispozícii vtedajšiemu prvostupňovému orgánu a vstúpila do právnej úvahy tohto

orgánu, ktorá by sa prejavila v obsahu toho rozhodnutia. Za týchto okolností nemožno považovať
za hodnoverné všeobecné konštatácie, na ktoré poukazuje žalobca v odôvodnení rozhodnutia č.
2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011.

36. Na základe vyššie uvedeného nebolo (zrušené) rozhodnutie č. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30.05.2011

pre správny súd dodatočným podkladom pre prijatie záveru o tom, že v administratívnom spise sa mali
pôvodne nachádzať podklady, ktorých absencia je vytýkaná žalobcovi.

37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na to, že žalobca bol opakovane vyzývaný na
predloženie požadovaných listín (napadnuté rozhodnutie, s. 12). Žalobcovi bol teda poskytnutý priestor

predložiť tieto doklady do administratívneho konania. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že
takéto podklady (nevyhnutné pre preukázanie ním uplatneného reštitučného nároku) nie sú súčasťou
administratívneho spisu. Žalobca namiesto toho zostal pasívnym a nesplnil si dôkaznú povinnosť vo
vzťahu k preukázaniu predpokladov uplatneného nároku, napriek tomu, že ho zaťažovalo dôkazné
bremeno. Na základe uvedeného správny súd nepovažoval príslušné žalobné body za dôvodné.

38. V žalobnom bode (vii) žalobca poukázal na to, že prílohou rozhodnutia č. 2011/051/1263-KJ
zo dňa 30.05.2011 je zoznam oprávnených osôb v prospech ktorých bolo toto rozhodnutie vydané.
Správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol dostatočné dôvody, pre ktoré
nepostačuje zoznam týchto osôb ako podklad pre priznanie reštitučného nároku. Takýto zoznam nie je

postačujúcipreustáleniesplneniapodmienokuplatnenéhoreštitučnéhonároku.Samotnýtakýtozoznam
osôb nepreukazuje ich vzťah k parcele mpč. 907/1 – pasienok Švorcov kút z hľadiska ich právneho
nástupníctva po pôvodných vlastníkoch a taktiež nepreukazuje štátnu príslušnosť oprávnených osôb
z reštitučného nároku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyššie uvedené závery týkajúce sa
právneho posúdenia veci. Správny súd preto považoval tento žalobný bod za nedôvodný.

39. V žalobných bodoch (viii) až (x) žalobca namietal, že nebol vyzývaný na predloženie konkrétnych
ďalších dôkazov, že autenticita záznamov o oprávnených osobách nebola spochybnená a túto
nenamietal ani žiaden z ďalších účastníkov administratívneho konania. Tieto žalobné body sú zrejme
nesprávne a sú v príkrom rozpore s administratívnym spisom. Žalobca bol opakovane vyzývaný na

predloženie konkrétnych dôkazov viažucich sa na preukázanie podmienok uplatneného reštitučného
nároku. Naposledy pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa jednalo o výzvu na
doplnenie podania č. OU-PP-PLO-2017/000452-056 zo dňa 04.12.2017 na predloženie
konkrétnych listín označených v tejto výzve. Zároveň bol žalobca poučený, že v prípade, ak požadovanélistiny nebudú predložené nebude mu priznaný nárok na vydanie nehnuteľností (rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, s. 14). V administratívnom spise sa nachádza doručenka, podľa ktorej bola
právnemu zástupcovi žalobcu táto výzva doručená dňa 12.12.2017 (administratívny spis, č.l. 479).

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol vyzvaný na predloženie podkladov, ktoré označili ako chýbajúce
správny orgán prvého stupňa a žalovaný. Zároveň je teda zrejmé, že žalobca bol upozornený na to, že
v administratívnom spise absentujú podstatné dôkazy, ktoré boli potrebné na preukázanie uplatneného
reštitučného nároku. Taktiež na túto skutočnosť poukazoval počas administratívneho konania ďalší
účastník v 1. rade (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 11). Z uvedených dôvodov je nutné

príslušné žalobné body hodnotiť ako nedôvodné.

40. K žalobnému bodu (xi) správny súd poukazuje na závery kasačného súdu, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožnil: „(...) kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd pochybil, keď pokladal za
splnenie si povinnosti žalobcu preukázať uplatnený nárok (namiesto predloženia potrebných dokladov)
odpoveď žalobcu na výzvu žalovaného s uvedením, kde sa požadované dokumenty nachádzajú, krajský

súd navyše dodal, že by išlo o nehospodárny postup, ak by bol žalobca nútený vyhotovovať kópie
všetkých listinných dokladov, keďže správny orgán mal možnosť do týchto nahliadnuť a vyhotoviť
si potrebné odpisy, resp. fotokópie. Krajský súd tak opomenul, že týmto záverom presunul zákonnú
povinnosť žalobcu na správny orgán, pričom tým nedocielil ani odstránenie nehospodárnosti, na ktorú
poukázal, keďže v takomto prípade by musel náklady na vyhotovenie odpisov, resp. fotokópií znášať

správny orgán, nakoľko listinné dôkazy, na predloženie ktorých bol žalobca vyzvaný, nevyhnutne musia
byť súčasťou administratívneho spisu. Len samotné nahliadnutie do týchto listín v sídle žalobcu na
rozhodnutie o uplatnenom nároku nepostačuje.“ (rozsudok kasačného súdu, ods. 49).

41. K žalobnému bodu (xii) správny súd uvádza, že mal za preukázané, že žalobca do administratívneho

konania nepredložil dôkazy nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, na ktorých predloženie bol opakovane
vyzývaný. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré mali byť preukázané
príslušnými dôkazmi – totožnosť oprávnených osôb a ich vzťah k parcele mpč. 907/1 – pasienok Švorcov
kút (vlastnícke právo ich právnych predchodcov, právne nástupníctvo po pôvodných vlastníkoch).
Žalobca tieto dôkazy nepredložil. Posúdenie dôkazov vo veci žalovaným preto nemohlo byť svojvoľné,

keď žalovaný z dôvodu dôkaznej núdze vyvolanej žalobcom vyvodil pre neho nepriaznivý právny
následok na základe uplatnenia pravidiel o dôkaznom bremene. Z tohto dôvodu hodnotil správny súd
tento žalobný bod ako nedôvodný.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190

SSP.

43. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/.

44. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne

popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných
bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpí. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie

vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

45. Pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania správny súd vychádzal z konečného úspechu
dosiahnutéhovtomtokonaní,pričompozrušenípredchádzajúcehorozsudkukasačnýmsúdomrozhodoltaktiež o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). Správny súd v konaní
neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania nepriznal
(a contrario § 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov

konania vrátane trov kasačného konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby
bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

46. Ďalší účastník 1. až 6. má voči žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením
povinnosti, ktorú im správny súd uložil (§ 169 SSP). Zákonné výnimky z tohto všeobecného pravidla

neboli vo veci splnené (procesné zavinenie odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania podľa § 171
ods. 1 SSP). Zároveň ďalší účastník 1. až 6. má právo na náhradu takýchto trov, ktoré im vznikli v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im súd uložil, pre účely kasačného konania. Uvedené sa vzťahuje
ako na povinnosti, ktoré im mohli byť uložené správnym súdom postupom podľa § 450 a súv. SSP, tak
aj na povinnosti, ktoré im mohli byť prípadne uložené samotným kasačným súdom.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.