Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Vitteková, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25P/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204132
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124204132.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. B. C.,

nar.X.X.XXXX,bytomD.XXX,XXXXX,zast.Mgr.StanislavaLiptáková,advokátkasosídlomRozvojová
2, 040 01 Košice, proti manželovi navrhovateľky: A. E. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. C., nar. XX.X.XXXX
a mal. E. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto

r o z h o d o l :

I. rozvádza manželstvo účastníkov A. B. C., G. H., nar. X.X.XXXX a A. E. C., nar. X.XX.XXXX, uzavreté
dňa11.10.2008azapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduPrešov,zväzok45,ročník2008,strana

230, pod poradovým číslom 517,

II. na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:

„Mal. F. C., nar, 14.1.2010 a mal. E. C., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otecsazaväzujeprispievaťnavýživumal.F.sumou325eurmesačneamal.E.sumou225eurmesačne
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku
o rozvode opakovane do budúcna.

Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.“

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“ alebo „matka“) podala dňa 13.5.2024 na Okresný súd Prešov
návrh na rozvod manželstva s manželom (ďalej tiež „otec“) a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. F. a mal. E.. Svoj návrh na rozvobd manželstva odôvodnila tým, že

2. Manžel navrhovateľky sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

3. Vo veci sa konalo multidisciplinárne stretnutie dňa 4.7.2024, na ktorom manžel navrhovateľky

deklaroval, že rozviesť sa nechce, fungujú spolu dobre, nehádajú sa. Manželka uviedla, že nemá záujem
na obnove manželstva ani využiť manželskú poradňu.4. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a ostatnými
do spisu založenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:

5. Manželia uzavreli manželstvo dňa 11.10.2008 v Prešove. Z manželstva pochádzajú mal. F. a mal.
Julián.

6. Z výpovede manželky vyplýva, že sa s manželom dlhodobo odcudzili už pred pár rokmi. Toto nebolo
možné už zvrátiť. V domácnosti žili v tichosti. Komunikácia bola obmedzená na faktické veci. Pred rokom

saodsťahovalazospoločnejspálne.Žilavčastidomusdeťmi.Manželostalvdruhejčastidomu.Prestala
manželovi dôverovať a nemohla sa mu zverovať s vecami a spoľahnúť sa na neho. Uvedený stav sa
prejavoval na správaní detí, nás všetkých. Žili v napätí. Vzťah je veľmi náročný psychicky. Nie je možné
ho obnoviť. Preto si usporiadala aj veci tak, že minulý mesiac sa od manžela úplne odsťahovala. Dva,
tri roky si s manželom neprejavujú intímnosti. S manželom nemajú spoločné záujmy, voľný čas trávili
v aquaparkoch, na ktoré chodili dva až trikrát do roka na víkendový pobyt. V manželstve zotrvať odmieta.

Sedenia u psychologičky sa minuli účinkom. Hlavnou príčinou straty dôvery je, že sa na manžela nedá
spoľahnúť. To, čo hovorí, to čo robí. Napríklad, keď sa na niečom dohodli, tak buď to manžel nespravil
alebo to nespravil dostatočne. Ako príklad uviedla, že nesúhlasila, aby deti hrali na internete hry, pretože
má za to, že tieto hry deťom škodia a rovnako nesúhlasí s tým, aby deti mali hračky zbrane, aby boli
doma pištole. Deti dostali na Vianoce pištole, potom sa samozrejme strieľalo. Vo vzťahu k tomu nebola

žiadna zhoda. Snažila sa to potom regulovať. Keď manžel išiel do obchodu, urobil nákup, nakúpil veľa
vecí, všetko vyložil, ale nemala z čoho variť, preto na ďalší deň musela ísť nakúpiť do obchodu, aby
mohla uvariť. Rovnako nevie uvariť vtedy, keď je neporiadok a manžel mal upratať kuchyňu, ale nie
je to iba to. Ide aj o to, že manžel všetko obráti proti nej alebo ironicky jej to cielene vráti oblúkom.
V ďalšom poukázala na to, že chýba tam jedna súčiastka, ktorú však nechce pred žiadnymi tretími

osobami rozoberať. Od tohto momentu si povedala, že už prestáva veci zachraňovať a povedala si, že
stačilo a od tohto momentu veci idú z kopca. Možnosť obnovenia manželského spolužitia možné z jej
strany nie je. Odbornú pomoc za týmto účelom by nevyužila.

7. Z výsluchu manžela plynie, že nesúhlasí s rozvodom manželstva. V minulosti sa snažil manželstvo

vždycky udržať. Navrhoval manželke spoločné aktivity. Tá to odmietala. Prechováva city k manželke,
čo povedal manželke aj na stretnutí s psychologičkou v Prešove. Má za to, že nie sú uvedené žiadne
dôvody,ktorébysasnahouzobochstránnedalivyriešiť.Jeochotnýpreudržaniemanželskéhospolužitia
urobiť čokoľvek a snažiť sa o to akýmikoľvek spôsobmi. Manželka a deti mu veľmi chýbajú, keďže už
išli bývať inde. Spôsob, akým by mohli obnoviť spolužitie videl v komunikácii, neskrývaní veci, ktoré sa

toho týkajú, presnou dohodou na tom, ako žiť spolu, aby boli obaja spokojní. V posledných dvoch rokoch
mu manželka city neprejavuje. Rozvod bol na pretrase už od roku 2014. Po smrti spoločného dieťaťa
to bol šok, ešte nejako tak fungovali, ale potom manželstvo už naplňujúce nebolo. Spolu nehospodária.
O odchode manželky zo spoločnej domácnosti vedel, avšak nepovedal jej, aby zostala, pretože by to aj
tak nezmenil. Dúfal, že keď na chvíľočku budú oddelení, že si to manželka rozmyslí, pretože manželka

sa už vyjadrila, že nevie vydržať v dome, aby boli spoločne v dome v tejto situácii.

8. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť

spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel
manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné.

10. V súdenej veci v dôsledku vzájomného odcudzenia si manželia neplnia svoje zákonné povinnosti. V
dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú už mesiac žiaden spoločný rodinný a manželský život,
rok predtým v spoločnej domácnosti nespávali v spoločnej spálni a ich spolužitie bolo sprevádzané
absenciou komunikácie, čo potvrdili obaja manželia. Počas uvedenej doby manželka voči manželovi
neprejavovala žiadne city. Dokonca po dobu dvoch, troch rokov je ich kontakt obmedzený na

komunikáciu o deťoch, faktických veciach týkajúcich sa domácnosti. Manželia preto na odporúčanie
súdu podstúpili aj referát poradenskopsychologických služieb na ÚPVSaR Prešov, tiež boli u psychológa
v Košiciach na dvoch sedeniach, pričom uvedené neprispelo k zlepšeniu spoločnej komunikácie
týkajúcej sa ich vzťahu, pričom manželka ani za pomoci odborníkov nedokázala vecne pomenovaťmoment v manželstve tak, aby manžel stratu dôvery v neho dokázal pochopiť a k čomu to pričítať.
Uvedené manželka nebola ochotná uviesť pred súdom a odmietla sa o tom rozprávať s manželom
aj medzi štyrmi očami. Obnovu manželského spolužitia manželka vylučovala konzistentne v priebehu

celého konania, a to aj po absolvovaní odborného poradenstva, ktoré spočiatku na multidisciplinárnom
stretnutí odmietala

11. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je
hlboko a trvalo rozvrátené. Manželia už toho času spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária

spolu, intímne spolu nežijú skoro dva roky, komunikácia ja na minimálnej úrovni, avšak komunikácie
ohľadom detí je v podstate bezproblémová, čo plynie aj zo správy psychologičky referátu poradensko-
psychologických služieb.

12. Súd poznamenáva, že rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi
je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali, a to aj v dôsledku

absencievzájomnejkomunikácieauzavretiasamanželkyposmrtispoločnéhodieťaťa.Vpodstateobaja
manželia súdu uviedli, že slovo rozvod sa počas trvania ich vzťahu skloňovalo často, slovami manžela
od roku 2014. Rovnako obaja manželia v zhode prehlásili, že manželstvo nie je harmonické. Manžel
sa vyjadril v smere, že po smrti spoločného dieťaťa už harmonické nebolo. Aj keď manžel uvádzal,
že prejavoval snahu o záchranu manželstva, manželka akékoľvek jeho snahy odmietala, čo tiež iba

preukazuje tú skutočnosť, že rozpad manželstva je skutočnosťou nezvratnou, nakoľko manželka tieto
snahy (návrhy spoločného programu) neocenila. Vykonaným dokazovaním súd teda rovnako zistil, že
manželka v žiadnom prípade nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, toto vylučuje.

13. S ohľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania vzhľadom

na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných
funkcií, nemôže plniť svoj účel. Nezhody (o fungovaní) medzi manželmi, ktoré sa postupne prehlbovali
vdôsledkuabsencievzájomnejkomunikácieadôveryzostranymanželkyvočimanželovi,dovŕšilirozvrat
medzi nimi do tej miery, že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie.

14. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, súd po vykonanom dokazovaní zistil, že na rozvrate
manželstva sa pripísala hlavne absencia komunikácie medzi manželmi, ktorá vyvrcholila stratou dôvery
zo strany manželky voči manželovi v rámci partnerského vzťahu.

15. Pokiaľ ide rozdielne nazeranie na situáciu v manželstve súd musí uviesť, že kým manžel má za to,

že záchrana manželstva je možná za súčasného stanovenia presných pravidiel fungovania, manželka
to vníma inak a poukazuje na rozdiely, ktoré ich odlišujú pri každodenných činnostiach a výchove detí,
v dôsledku čoho považuje manželstvo za nefungujúce. Aj manžel na pojednávaní uviedol, že nie sú
tu žiadne dôvody, ktoré by sa snahou oboch strán nedali riešiť. Žiada sa uviesť, že ochota z oboch
strán však nie je. Súd opätovne poukazuje na to, že obnoveniu manželstva nepomohli ani stretnutia na

referáte poradensko-psychologických služieb a manželka zotrvala na svojom postoji.

16. Rovnako súd nedospel k záveru, že by rozvod manželstva bol v rozpore so záujmom maloletých detí,
nakoľko žili vo výchovnom prostredí, v ktorom úplne absentovala komunikácia rodičov, títo sa v podstate
v spoločnej domácnosti obchádzali.

17. Súd má za to, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli ustanovenie § 23
Zákona o rodine, neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na manželkinu absenciu citovej väzby a
stratu dôvery v manžela je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti. S prihliadnutím na
uvedené súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

18. Následne sa súd musel vyporiadať s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. a mal.
E. na čas po rozvode, keďže s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

19. Keďže sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli, súd považujúc

rodičovskú dohodu za súladnú s najlepším záujmom maloletých detí, túto schválil.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Prešov v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

UPOZORNENIE: Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné

priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému
úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.