Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012141
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaných: A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., D. E., nar. XX.XX.XXXX v D. F. G. a F. E., nar. XX.XX.XXXX v D. F. G., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B.
a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.01.2024,
č. k. 10T/25/2023-761, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu ku všetkým obžalovaným.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. XX, I.,
odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 (ďalej len ako „Trestný zákon“) s použitím
§ 37 písm. m) Trestného zákon, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX v D. F. G., trvale bytom A. XXX, XXX XX A.,
odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jej správaním v
skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 48 (štyridsať osem)
mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

3/ F. E., nar. XX.XX.XXXX v D. F. G., trvale bytom I.,
odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jej správaním v

skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 48 (štyridsať osem)
mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze

podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste uloženom obžalovanej trestným

rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.01.2023, sp. zn. 2T/4/2023, právoplatným dňa
31.01.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa
29.01.2024, č. k. 10T/25/2023-761 uznal obžalovaného A. B., obžalovanú D. E. a obžalovanú F. E. za

vinných, že
v bližšie neustálenom čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. dňa 15.01.2023 A. B. a D. E. po vzájomnej
dohode s úmyslom okradnúť J. K. vylákali ho na presne nezistené miesto v I. - mestská časť H. pod
zámienkou ukázania miesta na vyvezenie stavebnej sutiny, následne ho pozvali na kávu do bytového
domu súpisného čísla XXXX v časti H., kde bola F. E., po chvíli J. K. ponúkol A. B. sexuálne služby s

F. E. a po jeho odmietnutí od neho F. E. požadovala finančnú hotovosť 50,- EUR za strácanie jej času
a ušlý zisk od iného potenciálneho zákazníka pod hrozbou oznámenia jej znásilnenia J. K. na polícii,
pričom zdôraznila, že má troch svedkov, ktorí jej to dosvedčia, k čomu sa pridali aj A. B. so D. E., ktorí
J. K. vyčítali, že s ním strácajú čas a požadovali od neho, aby zaplatil F. E. útratu času, J. K. z obavy
nepravdivého oznámenia podopretého lživými svedeckými výpoveďami a zo strachu, nepohody a obavy

o ďalší vývin situácie prameniacich z početnej prevahy okolo neho zhromaždených osôb vytiahol zo
svojej peňaženky bankovku v nominálnej hodnote 50,- EUR, ktorú mu okamžite z rúk vytrhla D. E., po
čom následne F. E. ďalej požadovala, aby jej J. K. zaplatil peniaze, tentokrát vo výške 25,- EUR, J.
K. odmietol vydanie akejkoľvek finančnej hotovosti a dal sa na odchod, pričom však otvoreniu dverí
bránil nezistený páchateľ mužského pohlavia, ktorý následne dvere povolil a vošiel dovnútra, sotil oproti

stojaceho J. K. smerom ku stoličke so slovami: „Keď nezaplatíš 25,- EUR, bude ťa to stáť 200, 300,
600,- EUR“, k čomu sa pridali aj A. B. a D. E. a J. K. takisto verbalizovali, aby zaplatil 25,-EUR a
až tak môže odísť, načo sa J. K. otočil ku stene a vytiahol z vrecka nohavíc peňaženku, po čom sa
všetci štyria páchatelia v zložení A. B., D. E., F., E. a neznámy muž k nemu priblížili odzadu a jeden
z nich mu vytrhol z ruky peňaženku, v ktorej sa v tom čase nachádzalo 1.050,- EUR, ktorú finančnú

hotovosť niektorý z páchateľov J. K. odcudzil a peňaženku bez tejto hotovosti odhodil, J. K. z miesta
rýchlo odišiel, pričom keď prišiel ku svojmu osobnému motorovému vozidlu, zistil, že má poškodené obe
zadné pneumatiky s vypusteným vzduchom, čím svojím konaním A. B., D. E. a F. E. spolu s neznámym
páchateľom mužského pohlavia spôsobili J. K., bytom I. škodu na finančnej hotovosti vo výške 1.100,-
EUR a poškodením pneumatík Hangkook, 215/55 R16 vo výške asi 50,- EUR,

teda obžalovaný A. B., obžalovaná D. E. a obžalovaná F. E. iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy
nútili, aby niečo konal a čin spáchali spoločným konaním najmenej dvoch osôb,
čím spáchali zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
2. Za to obžalovanému A. B. prvostupňový súd podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37
písm. m) Trestného zákon, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanej D. E. prvostupňový súd podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam uložil trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1

písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, obžalovanej
určilskúšobnúdobuvtrvaní48(štyridsaťosem)mesiacovapodľa§51ods.4písm.h)Trestnéhozákona
jej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.Obžalovanej F. E. bol prvostupňovým súdom podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
peranalogiam,§41ods.2Trestnéhozákona,§42ods.1,ods.2Trestnéhozákonauloženýsúhrnnýtrest

odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákonaa§51ods.1Trestnéhozákonapodmienečneodložený,zároveňjejboluloženýprobačnýdohľad
nad jej správaním v skúšobnej dobe a skúšobná doba v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Podľa §
51 ods. 4 písm. h) a písm. k) Trestného zákona ďalej prvostupňový súd uložil obžalovanej povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným

odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a povinnosť spočívajúcu
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd prvého stupňa zrušil výrok o
treste odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní 12
mesiacov, ktorý bol obžalovanej uložený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
16.01.2023, sp. zn. 2T/4/2023, právoplatným dňa 31.01.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd poškodeného J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. L. XXX, I. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
3. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný,
a to proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste. Prokurátor podal odvolanie podaním zo dňa

29.01.2024, v zákonom stanovenej lehote, a to v neprospech obžalovanej D. E. a obžalovanej F. E.,
čo do výroku o treste.
4. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 29.02.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
4.1. Je názoru, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona

per analogiam, pričom nesprávne vzhliadol aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného
zákona.
4.2. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalované vyhlásenie o vine učinili na počiatku hlavného
pojednávania, a to podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, avšak po prijatí tohto vyhlásenia
súdom, obžalované v rámci ďalšieho dokazovania vo vzťahu k spoluobžalovanému A. B. ihneď v

následnej výpovedi a svojich ďalších vyjadreniach de facto popreli svoju účasť na skutku v zmysle
podanej obžaloby a učineného vyhlásenia, čím svoju vinu popierali.
4.3. K použitiu § 36 písm. 1) Trestného zákona uvádza, že minimálne obžalovaná D. E. od počiatku
trestného stíhania svoju vinu popierala, pričom až po prednese obžaloby po zákonom poučení učinila
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Ohľadom svojho postoja k spáchanej

trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o ľútosť a pod., sa žiadnym spôsobom nevyjadrila.
4.4.Konštatuje,ževyhlásenievinypodľa§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkunemožnoautomaticky
a mechanicky stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže
pre vzhliadnutie poľahčujúcej okolnosti podľa tohto ustanovenia je potrebné okrem priznania alebo
vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona posúdiť aj úprimné oľutovanie

trestného činu. K oľutovaniu v prípade oboch obžalovaných nedošlo ani len formálne, obyčajným ústnym
prejavom a už vôbec nie úprimnému, vzhľadom na ďalší postoj a vyjadrenia v rámci ďalšieho priebehu
konania. V tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššie súdu SR zo dňa 30.06.2020, sp. zn.
5Tdo/40/2020 a uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.06.2010, sp. zn. 1To/58/2010.
4.5. Vo vzťahu k § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona poukazuje na stanovisko trestnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, ktorého záverom bolo
konštatovanie, že možno použiť § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona pri použití argumentu
minori ad maior nielen pri páchateľovi trestného činu pri uzavretí dohody o vine a treste, ale aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku. Prokurátor konštatuje, že svoj záver
Najvyšší súd SR odvodzuje od myšlienky, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho

zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému vzdať
sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia o vine mal
možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri
schválení dohody o vine a treste. V tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 23.06.2022, sp. zn. 6To/537/2022.

4.6. Uvádza, že ak teda obžalované učinili vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku a následne v rámci ďalšieho dokazovania o vine iného spoluobžalovaného v rámci svojich
procesných výpovedí a vyjadrení k dôkazom v tom istom konaní de facto negujú svoje učinené
vyhlásenia, svoju vinu popierajú a trestný čin ani neoľutujú, nie je primerané a náležité, aby súd vprípade takto učinených vyhlásení uplatňoval zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Takéto vyhlásenie o vine nemôže
mať automaticky také účinky, aby pri postupe podľa § 257 Trestného poriadku došlo k mechanickému

mimoriadnemu znižovaniu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
4.7. Ak teda súd prvého stupňa mienil zohľadniť osobu obžalovaných, ich zmenu postoja a učinené
vyhlásenie o vine, mal tieto okolnosti posúdiť pri ukladaní trestu, resp. pri určovaní jeho druhu a výmery
v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.
4.8. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý

rozsudok v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že:
- obžalovanej D. E. ukladá trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona v trvaní 4 roky s tým, aby bola na výkon tohto trestu zaradená do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia,
- obžalovanej F. E. ukladá súhrnný trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods.
2, § 42 ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 4 roky s tým, aby bola na výkon tohto trestu

zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste odňatia
slobodyvovýmere12(dvanásť)mesiacovpodmienečnesoskúšobnoudobouvtrvaní12mesiacov,ktorý
bol obžalovanej uložený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.01.2023, sp.
zn. 2T/4/2023, právoplatným dňa 31.01.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

5. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná D. E. prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo
dňa 27.03.2024 nasledovne (skrátene):
5.1. Uvádza, že obžalovaná D. E. pred súdom vyhlásila svoju vinu zo spáchania skutku, pričom toto
vyhlásenie súd prijal. Spoluobžalovaná F. E. tiež vyhlásila svoju vinu, obžalovaný A. B. vyhlásil, že je
nevinný. Celé ďalšie dokazovanie bolo vykonané z dôvodu, že obžalovaný A. B. vyhlásil svoju nevinu.

Vykonaným dokazovaním sa rozhodovalo o tom, či obžalovaný A. B. bude uznaný za vinného alebo
nevinného.
5.2. Poukazuje na to, že postavenie obžalovanej D. E. sa tým nijako nezmenilo, obžalovaná nijakými
dôkazmi nenegovala svoje vyhlásenie o vine, nepopierala svoj podiel viny na spáchaní trestného činu.
To sa ani zákonným postupom, akoukoľvek výpoveďou, akýmikoľvek vyhláseniami nedá.

5.3. Je názoru, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3) Trestného zákona a zároveň podľa § 39 ods. 2
písm. d, ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil obžalovanej D. E. trest odňatia slobody v trvaní 36
mesiacov a podmienečne jej ho odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v trvaní 48
mesiacov. Vo výroku o vine obžalovanej D. E. poukazuje na odôvodnenie súdu, s ktorým sa stotožňuje.

5.4. Ďalej poukazuje na to, že prokurátor na hlavnom pojednávaní zo dňa 29.01.2024 sa k rozsudku
nevyjadril, ponechal si lehotu a dňa 29.02.2024 odôvodnil odvolanie podané dňa 29.01.2024. Z toho
vyplýva, že ak prokurátor nepodal písomne odvolanie dňa 29.01.2024, potom zmeškal lehotu na jeho
podanie.
5.5. Navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Trnava vo vzťahu k obžalovanej D. E..
6. Odvolanie podané obžalovaným A. B. odôvodnil obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne
podaním zo dňa 01.03.2024 nasledovne (skrátene):
6.1. Poukazuje na to, že výrok o vine je založený výlučne na jedinom usvedčujúcom dôkaze - výpovedi
poškodeného. Všetky ostatné vo veci vykonané dôkazy sa vzťahujú len na skutkové okolnosti, ktoré

predchádzali údajnému spáchaniu skutku a na skutkové okolnosti, ktoré nastali po údajnom spáchaní
skutku. O skutkových okolnostiach, ktoré nastali pred spáchaním skutku nie sú medzi výpoveďou
obžalovaného, oboch spoluobžalovaných a poškodeného zásadné rozpory. O skutkových okolnostiach,
ktoré nastali po spáchaní skutku, nemohol obžalovaný vypovedať, pretože tých účastný nebol.
6.2.Namieta,žesúdprvéhostupňasanijakýmspôsobomaninepokúsilvyhodnocovaťviacerévýpovede

poškodeného a zaoberať sa rozpormi v jeho výpovediach. Vo vzťahu k rozporom vo výpovediach
poškodeného len konštatoval, že neexistujú alebo im nevenoval žiadnu pozornosť. Obhajoba uvádza, že
výpoveď poškodeného je vnútorne logicky rozporná, je rozporná aj s výpoveďami z prípravného konania,
a niet iného ďalšieho dôkazu, ktorý by výpoveď poškodeného podporil. Pochybné zostali motivácie
poškodeného konať tak, ako konal, a to nielen vstupovaním do možnej rizikovej situácie, ale aj v rovine,

že nevyvinul ani minimálne úsilie brániť sa voči údajnému násiliu zo strany obžalovaných. Tieto aspekty
skutkových okolností súd prvého stupňa síce v napadnutom rozsudku konštatoval, ale nevyhodnotil a
ani sa nimi dostatočným spôsobom nezaoberal.6.3. Poukazuje na zásahu in dubio pro reo a uvádza, že v tejto trestnej veci je pochybností toľko, že
nie je možné rozhodnúť inak ako oslobodením spod obžaloby. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 6To/8/2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

30.01.2013, sp. zn. 1To/7/2012.
6.4. Ďalej namieta, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania. Poukazuje
na to, že aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku na strane 18 uvádza, že intenzita odporu
poškodeného bola nepatrná, dokonca uvádza, že v danom prípade buď žiadny odpor alebo nijaký
prejavený mimo krátkej slovnej obrany po zmocnení sa, že „ho okradli“, napriek tomu vzhliadol naplnenie

znakov skutkovej podstaty.
6.5. Ďalej poukazuje na znenie skutkovej vety a uvádza, že poškodený na základe donútenia a
hrozieb inej ťažkej ujmy zo strany obžalovaných nekonal tak, že obžalovaným a neznámemu mužovi
zaplatil tvrdený obnos peňazí vo výške 1050,- eur z obavy z podania trestného oznámenia. Tieto
peniaze mu mali byť v rozpore s jeho vôľou násilím vytrhnuté s peňaženkou doposiaľ nestotožnenou
osobou. Poškodený teda aktívne nekonal. Zdôrazňuje, že podľa výpovede poškodeného na hlavnom

pojednávaní dňa 08.09.2023, poškodený obžalovaným a neznámemu mužovi peniaze nezaplatil, tie mu
mali byť vytrhnuté aj s peňaženkou nestotožnenou osobou, a teda aktívne nekonal pod tlakom hrozieb
inej ťažkej ujmy a z donútenia, tak ako to opisuje a kvalifikuje napadnutý rozsudok. Nebol dosiahnutý
zákonom predpokladaný následok, a teda dobrovoľné konanie zo strany poškodeného, aj keby došlo k
nepochybnému preukázaniu donucovacieho konania zo strany obžalovaných.

6.6. Ďalej namieta, že viaceré závery v skutkovej vete napadnutého rozsudku nemajú oporu vo
vykonaných dôkazoch alebo sú v rozpore s odôvodnením rozsudku.
6.7. Poukazuje na rozpor medzi tým, čo konštatuje súd prvého stupňa v skutkovej vete napadnutého
rozsudku a odôvodnením rozsudku, teda kto z obžalovaných požadoval od poškodeného finančnú
hotovosť. Závery uvedené skutkovej vete napadnutého rozsudku nezodpovedajú jeho odôvodneniu.

Zároveň poškodený na pojednávaní dňa 08.09.2023 výslovne uviedol, že „mu blondína povedala, že
trebazaplatiťzastratučasu“anásledneneznámaosoba,muž,ktorývošieldovnútraasotilpoškodeného
na stoličku mu uviedol, že „bude musieť zaplatiť za znásilnenie jeho manželky..“. Ani poškodený
pri výsluchu ako osobu, ktorá od neho požadovala peniaze, či mu mala vytrhnúť peniaze či neskôr
peňaženku z rúk, nikdy neoznačil obžalovaného A. B. tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého rozsudku.
6.8. Ďalší rozpor spočíva v tom, že poškodený pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 08.09.2023,
vyslovene uviedol, že v peňaženke mal vyše 1000,- Eur, neuviedol sumu tak, ako je uvedené v skutkovej
vete, v ktorej je uvedené, že „.. jeden z nich mu vytrhol z ruky peňaženku, v ktorej sa v tom čase
nachádzalo 1.050,- Eur...“. Aj tento skutkový záver nevyplýva z vykonaných dôkazov.

6.9. Súd prvého stupňa síce v skutkovej vete uvádza, že oznámením znásilnenia sa mala poškodenému
vyhrážať F. E., no už v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že obe obžalované sa vyhrážali
poškodenému, že na neho podajú trestné oznámenie za znásilnenie s poukazom na troch svedkov, ktorí
by potvrdili jej tvrdenia. Pokiaľ súd prvého stupňa uvádza „jej tvrdenia“ nie je zrejmé, ktorú konkrétnu
obžalovanú myslí. Obe obžalované opakovane uviedli, že došlo k sexuálnemu styku medzi nimi a

poškodeným, ktorý minimálne v určitej časti nebol výsledkom vzájomného konsenzu. Tieto tvrdenia
oboch spoluobžalovaných neboli nijako skúmané, sú práve naopak automaticky hodnotené ako účelová
obrana a vykladané ako usvedčujúci dôkaz proti nim. Orgány činné v trestnom konaní tieto okolnosti
neskúmali.
6.10. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 20 uvádza, že mal

jednoznačne preukázané, že F. E. a D. E. sa vyhrážali poškodenému, že podajú na neho trestné
oznámenie za znásilnenie. Následne cituje poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že nevie, kto od neho vyžadoval peniaze. Napriek tomu, v tej istej vete súd prvého stupňa konštatuje,
že má jednoznačne preukázané, že je možné s určitosťou ustáliť záver, že A. B. označoval za svoju
ženu D. E., keďže s ňou žije v partnerskom zväzku. Nie je však vôbec zrejmé, čo malo byť záverom

týchto konštatovaní, aké vyjadrenia obžalovaného a poškodeného súd logickou dedukciou spája a
aké závery z toho vyvodzuje, pretože to tam výslovne neuviedol. V tejto časti je napadnutý rozsudok
nezrozumiteľný. Možno sa len domnievať, že súd prvého stupňa tým chcel naznačiť, že stotožňuje osobu
obžalovaného s osobou v napadnutom rozsudku označenou ako neznámy páchateľ. Považuje to však
za neprijateľné, aby súd prvého stupňa vyvodzoval závery svojvoľne bez toho, aby boli založené na

akýchkoľvek dôkazoch, odôvodňujúc to svojou dedukciou.
6.11. Ďalej uvádza, že výpovede poškodeného, vzhľadom na absenciu nepochybných a istých vyjadrení
ohľadne najpodstatnejších okolností dôležitých pre trestné konanie a existenciu množstva podstatných
rozporov v nich sa vyskytujúcich, vyzneli v ich súhrne nejednoznačne a nepresvedčivo. Poukazuje navýznamné a neprehliadnuteľné rozpory v jeho výpovediach týkajúce sa podstatných okolností skutku.
Neobstojí argument poškodeného, že si nepamätá, pretože medzi výpoveďou urobenou v marci 2023
a výpovede urobenou v júni 2023 prešli len 3 mesiace a len 6 mesiacov po výpoveď na hlavnom

pojednávaní. Konštatuje, že pamäťová stopa v tak krátkom časovom horizonte nemôže byť narušená
až do takej miery, aby si svedok nepamätal zásadné skutočnosti tvoriace podstatu skutku, ktorý sám
oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Taktiež z jeho výpovedí nevyznieva obava z podania
trestného oznámenia za znásilnenie na základe lživých výpovedí reálne, túto obavu totižto verbalizoval
len sekundárne a okrajovo. Primárne pociťoval stratu finančnej hotovosti, ktorá mu mala byť vytrhnutá

spolu s peňaženkou z ruky. Na túto skutočnosť by mal súd prvého stupňa taktiež prihliadať, pri hodnotení
preukázania skutkových okolností uvedených skutkovej vety obžaloby.
6.12. Ďalej namieta, že súd prvého stupňa nijako neodôvodnil to, na základe čoho dospel k záveru,
že poškodený mal byť vylákaný do miesta bydliska obžalovaných, ako to je uvedené v skutkovej vete
napadnutého rozsudku. Obhajoba uvádza, že poškodený nebol zo strany obžalovaných uvedený do
omylu o mieste, kam išiel a kde je možné vyložiť stavebný odpad. Na dané miesto prišiel tak poškodený

sám, dobrovoľne, vlastným motorovým vozidlo, dokonca v časovom predstihu. Mal tak dostatok času
na to, aby videl a vedel kam prišiel a v prípade omylu, mohol kedykoľvek dané miesto opustiť. Neurobil
tak. Následne po vzhliadnutí parcely, ktorá mala slúžiť na vývoz stavebného odpadu, ale nevyhovovala
mu, mohol dobrovoľne odísť. Bolo výlučne len jeho slobodným rozhodnutím prijať pozvanie na kávu od
spoluobžalovanej.

6.13. Ďalšou nepreukázanou skutočnosťou je záver o existencii dohody medzi obžalovaným a D. E.,
ktorúsúdprvéhostupňavyvodzujelenztejskutočnosti,žesmepartneri.Uvedenépovažujezaabsolútne
neprijateľné. Existencia partnerského zväzku nijako automaticky nesvedčí o tom, že sa mali vopred
dohodnúť na okradnutí poškodeného. Ani v tomto smere súd prvého stupňa nevykonal jediný dôkaz,
opäť ide len o hypotézu a domnienku.

6.14. Ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že logické vysvetlenie, že poškodený nemohol
otvoriť dvere, ktoré predtým boli otvorené je možné ustáliť iba v tom, že musel dané dvere zvonku niekto
držať. Nepovažuje to za jediné, možno logické, vysvetlenie, pretože poškodený cez nepriehľadné dvere
nevidel, či ich niekto zvonku držal a rovnako dvere mohli byť predtým otvorené práve z dôvodu, že boli
poškodené a bol problém ich zatvoriť, v dôsledku čoho sa následne zasekávali. Aj tento záver súdu

prvého stupňa je len jeho dedukcia a niet jediného dôkazu, okrem tvrdenia poškodeného, o ktorý by ho
bolo možné oprieť alebo z neho vyvodiť.
6.15. Namieta vyvodzovanie záverov o silnom citovom rozpoložení poškodeného v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a to údajne z uvedeného skutku, na základe prehratého telefonického
rozhovoru poškodeného na linku polície. Súd prvého stupňa nemal k dispozícii inú telefonickú nahrávku

poškodeného, s ktorou by vedel nahrávku polície porovnať a vyvodiť, že sa poškodený nachádzal v
inom, než v bežnom citovom rozpoložení. Zároveň poškodený sa mohol nachádzať v inom citovom
rozpoložení aj v dôsledku iných skutočností ako z toho, že údajne prišiel o peniaze. Má za to, že aj
sexuálny styk s dvomi inými osobami dokáže človeka vyviesť z bežného rozpoloženia, obzvlášť ak žije
v manželskom zväzku. Súd prvého stupňa bez toho, aby skúmal tieto okolnosti nemôže vyvodiť závery,

pretože ide len o nijako nepreukázané domnienky a hypotézy.
6.16. Pokiaľ súd prvého stupňa v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia hodnotí výpovede
obžalovaného a výpovede spoluobžalovaných z prípravného konania a vyslovuje z nich závery,
poukazujenato,žesúdprvéhostupňaprisvojomrozhodovanímáprihliadaťlennaskutočnosti,ktoréboli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Považuje

za nedostatočné, ak súd hodnotí z prípravného konania len výpovede obžalovaných, ale nehodnotí
výpoveďpoškodeného.Uvedenýpostuppovažujezaúčelový,abytaknedošlokreálnemupoukazovanie
na pochybnosti o dôveryhodnosti a pravdovravnosti poškodeného.
6.17. Ďalej uvádza, že vo vzťahu k skutočnosti, že sa mal obžalovaný podieľať na poškodení pneumatík
poškodeného, súd prvého stupňa nevykonal jediný dôkaz a tento záver nie je založený na žiadnej

výpovedi či výsluchu, a pokiaľ túto skutočnosť obhajoba namietala aj v záverečnej reči, tak súd prvého
stupňa na ňu nijako neprihliadol a ani sa s ňou v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Napriek tomu
tento záver vyslovil v napadnutom rozsudku ako preukázanú skutočnosť.
6.18. Trest uložený napadnutým rozsudkom považuje za neprimerane prísny, najmä s prihliadnutím na
to, že poškodený prišiel do obydlia obžalovaného dobrovoľne, nikto ho nenútil, má za to, že sexuálne

služby vyhľadával z vlastnej vôle, za tým účelom bol aj v Kauflande, a za tým účelom mal pri sebe aj
uvedenú hotovosť a z dôvodu, že dôkazná situácia nebola jednoznačná, odsúdenie bolo založené len
na výpovedi poškodeného a nebolo žiadneho iného dôkazu okrem jeho výpovede. Súd prvého stupňa
mal taktiež prihliadnuť na to, že minulé odsúdenia obžalovaného, s výnimkou posledného, ktorého trestriadne vykonáva, boli za skutky, ktorých sa dopustil pred 10 rokmi, išlo o trestné činy s nízkou mierou
závažnosti a neboli majetkovej povahy.
6.19. Navrhuje, aby odvolací zrušil napadnutý rozsudok a následne obžalovaného oslobodil spod

obžaloby.
7. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora nariadil odvolací súd verejné
zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovanej F. E., obhajkyne obžalovaného A. B. JUDr.
Silvie Turcsányiovej, obhajcu obžalovanej D. E. a obžalovanej F. E. JUDr. Jána Janušku a prokurátora.
Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný A. B. a obžalovaná D. E., ktorí mali doručenie

upovedomenia vykázané a lehota bola zachovaná. Obžalovaná D. E. sa ospravedlnila z neúčasti na
verejnom zasadnutí a požiadala, aby sa konalo v jej neprítomnosti. Obžalovaný A. B. sa prostredníctvom
svojej obhajkyne ospravedlnil z neúčasti na verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov a súhlasil
s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku boli
splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti.
8. Obhajkyňa JUDr. Silvia Turcsányiová na verejnom zasadnutí zotrvala na podanom odvolaní a jeho

odôvodnení, doplnila, že odo dňa 06.08.2024 prišlo k zmene Trestného zákona, a najmä k zmene
posudzovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a teda ak odvolací súd vzhliadne naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu obžalovaným a jeho vinu, tak žiada, aby v súlade s § 2 Trestného
zákona vzhľadom na to, že uvedená zmena Trestného zákona je v tomto výhodnejšia pre obžalovaného,
ukladal trest z trestnej sadzby automaticky nezvýšenej spodnej hranice o jednu tretinu, ale trest uložil

na jej spodnej hranici a takto uložený trest podmienečne odložil s probačným dohľadom, prípadne uložil
obžalovanému aj ďalšie obmedzenia.
9. V rámci konečných návrhov prokurátor zotrval na podanom odvolaní a navrhol zamietnuť odvolanie
obžalovaného. Obhajca JUDr. Ján Januška uviedol, že vo vzťahu k obžalovanej F. E. a obžalovanej D.
E. považuje rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a správny a odvolanie prokuratúry považuje

za nedôvodné, z toho dôvodu navrhuje zamietnuť odvolanie prokuratúry a potvrdiť rozsudok súdu
prvého stupňa. Obhajkyňa JUDr. Silvia Turcsányiová sa pridržala podaného odvolania v celom rozsahu,
ako aj prednesov na verejnom zasadnutí a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie
a oslobodil obžalovaného spod obžaloby, event. keď vzhliadne dôvody pre uznanie jeho viny, tak
aby zrušil rozhodnutie o treste a tento uložil na spodnej hranici trestnej sadzby a takto uložený trest

podmienečne odložil s probačným dohľadom. Obžalovaná F. E. sa pridržala toho, čo uviedol jej obhajca,
vyslovila ľútosť a uviedla, že má 6 detí, nechcela by som ísť do výkonu trestu, je sama, bez muža.
10. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené

s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
11. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) ako odvolací súd podľa
§ 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil,
že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný A. B.

a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný.
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľmi, dospel
odvolací súd k nasledovným záverom.
13. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §

278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaných za
vinných.
14. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo aj podľa krajského súdu preukázané, že obžalovaní sa
dopustili skutku tak, ako im je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.

15. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudkujasneazrozumiteľnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia
je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou

obžalovaných.
16. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď poškodeného.
17. Obžalované D. E. a F. E. urobili vyhlásenie o vine, rozsudok okresného súdu nebol napadnutý
odvolaním vo výroku o vine obžalovaných D. a F. E.. Naopak, obžalovaný B. v podanom odvolaní
(proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku) namieta viacero skutočností. Jednou z nich je to,

že obhajoba, na rozdiel od okresného súdu, považuje tvrdenia poškodeného v jednotlivých štádiách
konania za protichodné a okresnému súdu vytýka, že tento dôkaz je nedostatočne vyhodnotený.
Samotná obhajoba však neoznačuje konkrétne rozpory vo výpovediach poškodeného, ak teda tvrdí,
že súd mal vyhodnocovať jednotlivé výpovede poškodeného. Ani nekonkretizuje, v čom je výpoveď
poškodeného vnútorne logicky rozporná, ani v čom je výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania

rozporná s výpoveďami poškodeného z prípravného konania.
18. Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že v konaní pred súdom bola prečítaná
aj zápisnica o výsluchu svedka-poškodeného z prípravného konania, pričom na vysvetlenie rozporov
poškodený uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní, je pravda – obžalovaný B. mu ponúkal na
sex ženu s blond vlasmi, on nemal záujem, na cenu sa ale opýtal a keď chcel odísť, vybehli na neho,

že zavolajú na neho políciu, že ju chcel znásilniť, tá s blond vlasmi pýtala 50 eur za stratu času, pridal
sa aj B., vyvýjali na neho psychický nátlak, vyhrážali sa mu všetci traja, kričali po ňom. Následne sa
pridala ďalšia osoba, požadovala rôzne sumy peňazí, obžalovaný B. mal uviesť „Zaplať 25 eur a môžeš
ísť“, pridala sa aj bruneta. Následne sa vrhli na neho viacerí, nevidel kto z nich mu vytrhol peňaženku.
Chcel rýchle odísť.

19. Krajský súd poukazuje na výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania, kde vypovedal, že
sexuálneslužbyjednejobžalovanejmuponúkalobžalovanýB.,žekeďodmietol,všetcitrajamupovedali,
že to tak jednoducho nebude, že by prišiel a odišiel, jedna z obžalovaných povedala, že musí zaplatiť za
stratu času, následne zopakoval, že všetci traja na neho hovorili, aby sa posadil, že musí niečo zaplatiť
za to, že odmietol sex. Potvrdil, že dovtedy mali milé správanie, následne keď chcel odísť, nastalo

množstvo vyhrážok od všetkých troch osôb, že musí zaplatiť, mal strach, čo bude, a či sa mu podarí
a ako sa mu podarí ísť von. Zopakoval, že A. B. mu nútil sexuálne služby s F. E.. Poškodený vypovedal,
že k obžalovaným sa pridala aj ďalšia osoba, nútili ho zaplatiť najprv 25 eur, potom viac peňazí, pýtali25 eur. Vypovedal o tom, ako nemohol odísť, pretože niekto držal dvere, ako sa nad neho nahýnali, ako
mu niekto vytrhol peňaženku a vzal všetky peniaze.
20. Odvolací súd tak konštatuje, že výpovede poškodeného sa v podstatných bodoch neodlišujú,

jeho výpovede pôsobia konzistentne a odchylnosti, na ktoré obhajoba poukazuje, nie sú podstatnými,
relevantnými.
21. K námietke obhajoby vo vzťahu k absencii dostatočnej intenzity odporu poškodeného odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu na stranách 18 až 19 napadnutého rozsudku. Odvolací
súd upozorňuje, že skutková podstata trestného činu vydierania bola naplnená konaním obžalovaných,

ktoré je popísané už v tej časti skutkovej vety, kde je uvedené okrem iného, že obžalovaný B. ponúkol
poškodenémusexuálneslužbyjednejzobžalovaných,následneobžalovanípožadovaliodpoškodeného
finančnú hotovosť napriek tomu, že odmietol ponúkané služby, vyčítali stratu času, požadovali, vyhrážali
sa krivým obvinením, požadovali postupne rôzne sumy peňazí. Obžalovaní boli účastní toho, ako
poškodený nemohol odísť kvôli bráneniu v odchode ďalšou osobou, spoločne sa k poškodenému
približovali v uzatvorenom priestore a až po tom, čo jedna z osôb poškodenému peňaženku vytrhla,

dovolili mu odísť.
22. K námietke obhajoby, že existujú rozpory medzi vykonaným dokazovaním a skutkovými zisteniami
premietnutými do skutkovej vety, poukazuje odvolací súd na výpoveď poškodeného, ktorý tak ako je
uvedené v bode 18 a 19 tohto odôvodnenia, vypovedal, že síce jedna obžalovaná povedala, že treba
zaplatiť za stratu času, avšak pripojili sa k tomu ostatní, t.j. tak obžalovaný B. ako aj druhá obžalovaná.

Rovnako sa k požadovaniu finančnej hotovosti pridali okrem ďalšej (nestotožnenej) osoby aj obžalovaní.
23. Okresný súd sa rovnako tak vysporiadal s rozpormi vo výpovediach obžalovaných, keď aj D. E. aj
F. E. napriek urobeným vyhláseniam o vine následne vypovedali a to odlišne od toho, ako sú skutkové
zistenia premietnuté v skutkovej vete napadnutého rozsudku a odlišne od toho, k čomu urobili (vo vzťahu
k podanej obžalobe a jej skutkovej vete) vyhlásenie o vine.

24. K námietke, že okresný súd nesprávne vyhodnotil hotovosť, ktorá mala byť odňatá poškodenému,
a k tomu, že nie je preukázané, že sa mal obžalovaný podieľať na poškodení pneumatík na vozidle
poškodeného,trebaupozorniť,žeprávezuvedenéhodôvoduokresnýsúdrozhodolonárokunanáhradu
škody tak, že odkázal poškodeného na civilný proces. V skutkovej vete uvedené zistenia o tom, že
„J. K. z miesta rýchlo odišiel, pričom keď prišiel ku svojmu osobnému motorovému vozidlu, zistil, že

má poškodené obe zadné pneumatiky s vypusteným vzduchom“, nemajú trestnoprávnu relevanciu vo
vzťahu k trestnému činu, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu.
25. Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke okresným súdom správne právne kvalifikované ako
zločin podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.
26. K námietke proporcionality uloženého trestu, ktorý obhajoba považuje za neprimerane prísny, v

prvom rade krajský súd uvádza, že od 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z..
27. Novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade
aplikovať pri rozhodovaní o treste pre obžalovaných. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zá-kona trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viace-ré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
28. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd dospel k
záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovaných

ako páchateľov trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď
spáchali trestný čin.
29. V prípade obžalovaného B. bolo vykonaným dokazovaním zistené, že pri rozhodovaní o treste je
potrebné zohľadniť mu jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda,
že už bol za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami

bol povinný súd podľa Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 uplatniť ustanovenie § 38 ods.
4 Trestného zákona a na základe neho upraviť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v
tomto prípade trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 189 ods. 2 Trestného zákona, tak, že túto dolnú
hranicu zvýši o jednu tretinu.
30. Podľa ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, aplikujúc usta-novenia § 36

až 38 Trestného zákona, sa obžalovanému síce rovnako zohľadňuje jedna priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona (toto ustanovenie nebolo novelizáciou Trestného zákona dotknuté),
avšak neaplikuje sa vyššie uvedené ustanovenie Trestného zákona, ktoré prikazuje zvýšiť dolnú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu. Prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, nemáv prípade posudzovania trestného činu, ktorý je zločinom podľa Trestného zákona v znení účinnom
od 06.08.2024 žiaden vplyv na určenie výšky dolnej hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá
trest. Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 neobsahuje ustanovenie, ktoré by v prípade

spáchania zločinov prikazovalo zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností.
31. Podľa znenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému ukladá trest v rámci
sadzby uvedenej v § 189 ods. 2 Trestného zákona, ide o trestnú sadzbu so spodnou hranicou štyri roky,
pretože – ako už bolo uvedené vyššie - neobsahuje ustanovenie, ktoré by v prípade spáchania zločinov

prikazovalo zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností. Pri konkurencii dvoch znení ustanovení Trestného zákona, ktoré rôznym spôsobom upravujú
stanovenie trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá trest, je pre páchateľa priaznivejšie to ustanovenie
Trestnéhozákona,ktorésúduumožňujepáchateľovitrestnejčinnostiuložiťtrestodňatiaslobody,ktorého
dolná hranica je nižšia.
32. V prípade obžalovaných F. a D. E. bolo vykonaným dokazovaním zistené, že pri rozhodovaní o treste

je potrebné prisvedčiť námietke prokurátora a nezohľadniť im poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
l) Trestného zákona, teda, že sa k trestnej činnosti priznali a túto oľutovali. Je síce pravda, že urobili
vyhlásenie o vine a súd toto prijal, avšak ľútosť nad spáchaním trestného činu nevyjadrili a to ani počas
toho, ako urobili vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a ani počas výpovede
po urobení vyhlásenia o vine, kedy popreli svoju účasť na skutku.

33. Podľa znenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je možné podmienečne odložiť trest
odňatia slobody vo výmere najviac štyri roky, pri súčasnom uložení probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe. Na rozdiel od znenia Trestného zákona účinného do 05.08.2024, kedy
tak bolo možné urobiť len pri výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Pri konkurencii
dvoch znení ustanovení Trestného zákona, ktoré rôznym spôsobom upravujú podmienky ukladania

trestov a ich výkonu, je pre páchateľa priaznivejšie to ustanovenie Trestného zákona, ktoré súdu
umožňuje páchateľovi trestnej činnosti podmienečne odložiť trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica
je vyššia ako tomu bolo podľa ustanovení Trestného zákona účinného do 5.8.2024.
34. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste všetkých obžalovaných a sám
rozhodol, nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods.

3 Trestného poriadku.
35. O treste pre obžalovaného B. rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v
znení účinnom od 6.8.2024. Pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, v týchto otázkach odvolací
súd napriek okolnostiam správne zisteným už okresným súdom, aplikoval postup podľa ustanovení
Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko už nie je už povinný zvyšovať dolnú hranicu trestnej

sadzbyzdôvoduprevahypriťažujúcichokolností.Zároveňrozhodolodvolacísúdouloženítrestuodňatia
slobody vo výmere štyri roky a tri mesiace. Na dosiahnutie účelom trestu, ktoré sleduje ustanovenie §
34 ods. 1 Trestného zákona, považoval za zákonné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v tejto
výmere, nakoľko podľa názoru súdu je spôsobilý naplniť účel ochrany spoločnosti pred obžalovaným.
V prejednávanom prípade dospel krajský súd k záveru, že u obžalovaného na jeho potrestanie postačí

ukladanie trestu vo výmere pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko sa doposiaľ
obžalovaný nedopúšťal násilnej trestnej činnosti. Výchovná aj represívna funkcia trestu bude splnená,
teda obžalovanému bude zabránené v páchaní ďalšej trestnej činnosti počas výkonu trestu odňatia
slobody, zároveň odradí potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti pod hrozbou ukladania
trestu odňatia slobody v trvaní po nie zanedbateľnú dobu. Žiadne okolnosti pre použitie zmierňovacích

ustanovení § 39 Trestného zákona nezistil.
36. Obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
37. O treste pre obžalované D. a F. E. rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v

znení účinnom od 6.8.2024. Pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, v týchto otázkach, ako už
bolo uvedené vyššie, odvolací súd aplikoval postup podľa ustanovení Trestného zákona účinného od
6.8.2024. Vyhovel odvolacej námietke prokuratúry a obžalovanej D. E. uložil na rozdiel od okresného
súdu trest odňatia slobody vo výmere vyššej a to tri roky a šesť mesiacov, pri použití zmierňujúceho
ustanovenia s ohľadom na súdom prijaté vyhlásenie o vine, už s ohľadom na ustanovenie § 39 ods. 5

Trestného zákona účinného od 6.8.2024.
38. Obžalovanej F. E. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a to s ohľadom na skutočnosť,
že ukladal trest súhrnný, teda za viacero trestných činov. Zároveň súd tiež zohľadnil aj možnosť
mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnejsadzby. Použitie tzv. zmierňujúceho ustanovenia s ohľadom na urobené vyhlásenie o vine je u oboch
obžalovaných zdôvodnené tým, že ani jedna nebola pred spáchaním prejednávaného trestného činu
odsúdená za iný trestný čin.

39. V prejednávanom prípade dospel krajský súd k záveru, že tak u obžalovanej D. E. ako aj obžalovanej
F. E. na ich potrestanie postačí ukladanie trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu. Výchovná aj
represívna funkcia trestu bude splnená, teda obžalovaným D. a F. E. bude zabránené v páchaní ďalšej
trestnej činnosti hrozbou tzv. premeny pôvodne uloženého trestu odňatia slobody v prípade nedodržania
podmienok skúšobnej doby v trvaní po nie zanedbateľnú dobu. Zároveň v rámci ukladania súhrnného

trestuzrušilvýrokotresteuloženomobžalovanejF.E.trestnýmrozkazomOkresnéhosúduSpišskáNová
Ves zo dňa 16.1.2023, sp. zn. 2T/4/2023, právoplatným dňa 31.3.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad,
keďže bol v uvedenom konaní uložený trest za skutok spáchaný v súbehu s prejednávaným skutkom.
40. Obom obžalovaným v rámci podmienečného odkladu uložil probačný dohľad nad ich správaním
v skúšobnej dobe a vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu aj povinnosť podrobiť sa v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu. Obžalovanej F. E. uložil tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Uložené povinnosti
sú príkazom na pozitívne správanie sa k vedeniu riadneho života. Ide o nástroj zvýšenej kontroly
nad odsúdenými, pričom samotný uložený probačný dohľad má aj formu kontroly dodržiavania týchto

obmedzení a povinností.
41. Porušenie týchto povinností bude posudzované ako okolnosť pri hodnotení osoby v rámci
posudzovania podmienok probačného dohľadu nad odsúdeným v rámci skúšobnej doby.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.