Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011910
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011910.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
okres C. D., trvale bytom C., C. XXXX/XX, E. C., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm.
a), 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica

v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. mája 2024 pod sp. zn.
3T/86/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne, dňa 30. apríla 2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

23To/55/2024
6

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. mája 2024 pod sp. zn. 3T/86/2023 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 27. novembra 2023 pod č. k.

Pv 376/23/3306-39, doručenej okresnému súdu dňa 27. novembra 2023 oslobodený
pre skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. a), 139 odsek 1 písm. c) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

„ dňa 09.07.2023 okolo 01:45 hod. sa v byte na ul. C. XXXX/X F. C., pod vplyvom alkoholu, po

predchádzajúcejslovnejhádke,vyhrážalzabitímsvojejdružkeG.H.,sktoroužilvspoločnejdomácnosti,
vzal v kuchyni do ruky nôž a rozbehol sa s ním do obývacej miestnosti, pristúpil k G. H., priložil jej čepeľ
nožanaľavúrukuvoblastiramena,načozareagovalatak,žeprednímutieklaakričalaabyjunedopichal
tým nožíkom a následne z bytu zo strachu vybehla, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej G. H.
dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. “

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní napadla odvolaním v neprospech obžalovaného intervenujúca a dozorová prokurátorka
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, ktoré odôvodnila písomne doslovne takto :

„Rozsudok okresného súdu nepovažujem za zákonný a opodstatnený, lebo súd nesprávne vyhodnotil
zabezpečené dôkazy a tiež odmietol vykonať niektoré navrhované dôkazy.Som toho názoru, že skutok, pre ktorý bola na obž. B. podaná obžaloba sa stal tak ako bol popísaný v
obžalobe. Obžalovaného B. usvedčuje predovšetkým svedok I., o ktorého dôveryhodnosti nepochyboval
ani súd prvého stupňa Svedok I. ako v prípravnom konaní, tak saj na hlavnom pojednávaní popísal,

že počul ako poškodená H. kričala doslova „A., nebodaj, nepichal ma tým nožíkom. Tiež popísal, že aj
pred skutkom viackrát počul poškodenú kričať „neškrť ma, počul kričanie, búchanie a videl ju plakať na
chodbe domu a tiež popísal udalosť, ktorá sa udiala krátko pred skutkom, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
poškodenú zbil. Obžalovaného, v čase, keď je pod vplyvom alkoholu, charakterizoval ako agresívneho
a nevypočítateľného, čo zažil aj voči svojej osobe.

Zo záverov znaleckého posudku I. J., oboznámeného na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že znalec zistil
sklony obžalovaného B. k zneužívaniu alkoholu s tým, že požívanie alkoholu u neho ovplyvnilo mieru
agresie, čo sa prejavilo zhoršením úsudku a ovládacích schopností, odbrzdeným konaním bez zábran
a oslabenej schopnosti plnej racionálnej korekcie konania. Pobyt obž. B. na slobode znalec vyhodnotil
ako nebezpečný pre spoločnosť pri nadužívaní alkoholu, preto odporučil, aby mu bolo uložené ochranné
protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.

Pokiaľ ide o kamerový záznam, súd vyhodnotil, že z neho vyplýva, že poškodená neutekala, nekričala,
aby ju nedopichal, ani zo strachu nevybehla z bytu. Z daného záznamu je ale nepochybne zrejmé, že
poškodená sa nachádzala vo vchode domu, pred dverami bytu, kde bývala s obžalovaným a počuť jej
slova „s nožíkom do mňa...problémy...policajtov, picháš ma s nožíkom, nebudeš ma pichať, rozumeno,
nikdy v živote som... a končíš...

Súd prvého stupňa odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy, a to výsluchy svedkov - policajtov,
ktorých na miesto činu zavolal svedok I., nakoľko vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné,
keďže z dokazovania mal za preukázané, k hádke medzi obžalovaným a poškodenou došlo a obaja
boli počas hádky pod vplyvom alkoholu. Zároveň daný dôkaz označil za nezákonný, keďže svedkovia
vo svojej výpovedi len reprodukovali tvrdenia poškodenej, ktorá vypovedala bez zákonného poučenia.

Z uvedeným právnym názorom sa nestotožňujem, nakoľko svedok je osoba, ktorá svojim zmyslami
vnímala skutočnosti spojené s trestným činom, ktorý sa dokazuje, má čo povedať ku skutku a je povinný
vypovedať, čo mu je známe o trestnom čine, páchateľovi a okolnostiach trestného činu. Je povinný
vypovedať o skutočnostiach, ktoré priamo a bezprostredne vnímal svojimi zmyslami. Daní svedkovia,
policajti, boli prvým kontaktom obžalovaného a poškodenej po skutku, pričom bezprostredne po skutku

im poškodená konanie obžalovaného popísala, pričom je pravdou, že na základe ich výpovedí a tiež aj
ich úradného záznamu zo zákroku, bol skutok postavený. Ku skutku sa im v danom momente priznal aj
sám obžalovaný. Z rovnakých dôvodov som toho názoru, že súd mal na hlavnom pojednávaní rozhodnúť
aj o vykonaní dôkazu - oboznámiť úradný záznam hliadky polície zo dňa 09.07.2024.Konštatujem, že
napriek neexistencii priamych dôkazov, viaceré nepriame dôkazy vo svojich vzájomných súvislostiach

vedú k logickému záveru, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný B. stíhaný sa stal, je trestným činom a
spáchal ho obžalovaný B.. Ide predovšetkým o výpoveď svedka I., ktorý počul poškodenú kričať na
obžalovaného, aby ju nepichal nožíkom a vyjadril sa aj k predchádzajúcemu agresívnemu správaniu
sa obžalovaného voči poškodenej v minulosti a jeho všeobecne agresívnemu správaniu sa v čase, keď
je pod vplyvom alkoholu, a tiež kamerový záznam, ktorých dôveryhodnosť súd nespochybnil. Mozaiku

o osobe obvineného a jeho agresívnom správaní sa pod vplyvom alkoholu dopĺňa citovaný znalecký
posudok I. J.. V neposlednom rade obž. B. zo spáchania skutku usvedčujú výpovede svedkov - policajtov
K. L. a I. I., ktorí boli zákonným spôsobom vypočutí v prípravnom konaní a úradný záznam o služobnom
zákroku zo dňa 09.07.2023, ktoré dôkazy súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať.
K postoju poškodenej v stručnosti uvádzam, že jej konanie možno považovať za účelové s cieľom

pomôcť obžalovanému B., a to aj napriek tomu, že jeho konanie bolo nepochybne spôsobilé vyvolať
dôvodnú obavu o život a zdravie, tak ako to vyžaduje Trestný zákon, pre naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákon, najmä za situácie, že nešlo
o prvé agresívne správanie obžalovaného voči jej osobe, v tomto prípade naviac s nožom v ruke.
Poškodená pritom obavu o život a zdravie aj objektívne mala, keďže z bytu odišla v nočných hodinách,

bez peňaženky a telefónu, a následne svoju obavu pred hliadkou polície aj verbalizovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že súd na základe zisteného skutkového stavu,
po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, mal konanie obž. A. B., s prihliadnutím na spôsob
vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku,
právne kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s

poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a mal mu uložiť primeraný trest
a odporúčané ochranné opatrenie.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti považujem moje odvolanie za odôvodnené a navrhujem, aby Krajský
súd Trenčín vyhovel môjmu odvolaniu, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresnéhosúdu Trenčín sp.zn. 3T/86/2023 zo dňa 02.05.2024 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
Obžalovaný sa k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky do konania verejného zasadnutia

odvolacieho súdu písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu doslovne takto :

„Okresný súd Trenčín napádaným rozsudkom oslobodil obžalované spod obžaloby podľa ust. § 285
písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Súdvodôvodnenírozsudokuviedol,ženazákladevykonanéhodokazovaniaexistujúvážnepochybnosti
o tom, že sa skutok ma stať tak, ako je opísaný v obžalobe, keďže takmer celá časť opisu skutku nie je
podporená žiadnym dôkazom a samotné vyhrážanie nožom poškodenej vyplýva len z výpovede svedka
I., ktorý počul obžalovaného vyhrážať sa, pričom z predloženého kamerového záznamu, ani z výpovedí
poškodenej a obžalovaného súd
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by výpoveď svedka podporili.

Voči rozsudku podala odvolanie prokuratúra, ktorá má za to, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný.
Uvedené má vyplývať najmä z výpovede svedka I., kamerového záznamu a taktiež z výsluchu
zasahujúcich policajtov na mieste. Podľa prokuratúry postoj poškodenej možno považovať za účelový s
cieľom pomôcť obžalovanému, a to aj napriek tomu, že jeho konanie bolo nepochybne spôsobilé vyvolať
dôvodnú obavu o život a zdravie. Taktiež má prokuratúra za to, že poškodená obavu o svoj život a

zdravie mala, keďže z bytu v noci aj odišla.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považujeme za vecne a právne správne, pričom od počiatku
poukazujeme na to, že trestné stíhanie nebolo vedené dôvodne. Tak ako sme uvádzali, obžalovaný bol
usvedčovaný len svedkom I., ktorý reálne nebol prítomný pri hádke obžalovaného s poškodenou, a teda
nevedel, čo sa deje, počul len nejaké výkriky. Obžalovaný nepopiera, že sa s poškodenou hádal a vo

výsluchoch priebeh hádky opísal totožne, ako aj poškodená. Obsahom spisu je aj video záznam, ku
ktorému opakované uvádzame, že tento považujeme za nezákonný. Jedná sa o súkromnú nahrávku
vyhotovenú bez súhlasu poškodenej a obžalovaného, pričom táto je značne nekvalitná a na nej vidno
doslova presvitajúce osoby. Je teda možné, že je manipulovaná. Zároveň je potrebné upozorniť, že
tento video záznam nespĺňa predpoklady ust. § 114 ods. 6 Trestného poriadku v spojení s § 115 ods. 6

Trestného poriadku, podľa ktorého musí byť záznam v spise uchovaný v celosti, ide iba o jeden veľmi
krátky úsek a teda nie je možné vyvodiť kontext celej situácie a ani ako situácia začala a ako skončila.
Je však nutné uviesť, že predmetný záznam nie je ani predmetom skutku, podľa všetkého sa jedná o
situáciu po údajnom spáchaní skutku, pričom na samotnom zázname je vidieť, ako poškodená útočí
na obžalovaného, domáha sa vrátenia do bytu, z ktorého ju pravdepodobne posiela preč obžalovaný

a teda je preukázané, že sa poškodená obžalovaného nebála, dokonca ešte do obžalovaného útočila.
Týmto je vyvracaný aj argument prokuratúry, že poškodená mala strach o svoj život a zdravie keď ušla
z bytu v nočných hodinách.
Súd skonštatoval, že výpovede zasahujúcich policajtov I. a L. sú neprípustné, keďže nie je možné ustáliť,
ako zasahujúci policajti poučili vyťažované osoby a to v zmysle §

17 ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z. S uvedeným konštatovaním súdu sa obhajoba stotožňuje.
V byte v čase spáchania skutku boli len poškodená a obžalovaný. Obaja po zákonnom poučení pri
výsluchu uviedli, že sa nič nestalo, obžalovaný sa poškodenej nevyhrážal a nemal v rukách nôž. Počas
dňa spoločne popíjali alkoholické nápoje a následne mali medzi sebou hádku, pričom tak, ako viac krát
predtým, poškodená odišla zo spoločnej domácnosti. Poškodená nemala strach z obžalovaného, nebála

sa ho, pričom uviedla, že v minulosti sa jej obvinený nikdy nevyhrážal. Nie je úlohou štátu a súdov
vstupovať do spolužitia dvoch ľudí a je len na nich, ako budú spolu nažívať v spoločnej domácnosti.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd v zmysle ust. § 319
Trestného poriadku zamietol odvolanie ako nie dôvodné.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých zákonných procesných
podmienok pre jeho vykonanie, za neúčasti obžalovaného, ktorý ale písomne navrhol konať vo svojej
neprítomnosti, intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne, v rámci konečného návrhu
uviedol, že sa stotožňuje s podaným odvolaním podriadenej prokurátorky ako aj s dôvodmi jej odvolania

a navrhol rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomných dôvodoch jej odvolania.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na ich písomné vyjadrenie k písomne odôvodnenému odvolaniu a navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátorky, podaného v neprospech
obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 09. júla 2024, na verejnom
zasadnutí dňa 30. apríla 2025, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316

odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku prvostupňového okresného súdu
podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a
odôvodnenosť výroku v napadnutom rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine
a súvisiacom treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie prokurátorky, hoci je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom
mieste, nie je však dôvodné. Pritom súčasne nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by

odôvodňovali prípadné podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového

stavuveciatietosprávne,atoajbezopomenutiaexistujúcejaneopomenuteľnejzásadyindubioproreo,
t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcou z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku
zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek
10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový okresný súd v
súlade sustanovením§168odsek1Tr.poriadkuvodôvodnenínapadnutéhorozsudku

podrobne a presvedčivo a akceptovateľne vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo skutočne nepochybne
dokázané, že sa stal tak, ako bol popísaný v skutkovej časti podanej predmetnej obžaloby prokurátorky,
so zreteľom na rozsah preukázaných skutkových okolností (hádka medzi obžalovaným a poškodenou).
Okresný súd preto správne dospel k záveru, že nebolo na podklade zákonným spôsobom vykonaných

dôkazov na hlavnom pojednávaní presvedčivo a nepochybne preukázané, že sa žalovaný skutok
skutočne stal tak, ako bol popísaný v predmetnej podanej obžalobe prokurátorky. Dôkazy, ktoré mali
nepochybne preukazovať, že sa žalovaný skutok skutočne stal tak, ako bol popísaný v skutkovej časti
podanej predmetnej obžalobe prokurátorky a ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, ani podľa názoru
krajského súdu nie sú relevantnými a dostatočnými, t. j. najmä pokiaľ ide o svedeckú výpoveď suseda

obžalovaného a poškodenej - I. v podstatnej časti (vyhrážanie sa nožom voči poškodenej zo strany
obžalovaného) tak, ako na to poukázal správne prvostupňový okresný súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku,pretožesvedeckávýpoveďI.nebolanaozajpodporenážiadnyminýmrelevantnýmvykonaným
dôkazom, ktorým by mala byť v takomto prípade predovšetkým svedecká výpoveď poškodenej, ktorá
ale nanajvýš potvrdila iba hádku medzi ňou a obžalovaným v inkriminovanom čase. Prvostupňový

okresný súd jasne a zrozumiteľne správne vyjadril svoje skutkové závery, ktoré nemohli a nemôžu
viesť s prihliadnutím na platnú zásadu trestného konania – in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach
v prospech obvineného či obžalovaného k inému záveru než k takému, že nebolo v prejednávanom
a posudzovanom prípade nepochybne dokázané, že sa žalovaný skutok skutočne stal tak, ako bol
popísaný v skutkovej časti podanej predmetnej obžaloby prokurátorky.

Krajský súd preto ďalej uvádza, že napadnutý rozsudok prvostupňového okresného súdu je rozhodnutie,
ktoré je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje
ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového okresného súdu založené na
zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi preto bez výhrad

aj stotožnil.

Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým záverom
ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje
zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné a nespôsobilé

zasiahnuť do napadnutého rozhodnutia v akomkoľvek smere. Odvolacie námietky prokurátorky totiž
smerovali vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľka navrhla
vyhodnotiť inak, než ako to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý
orgán trestného konania, teda aj súd hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku vsúlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský
súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a priamo nariadiť okresnému súdu, ako súdu
nižšieho stupňa k akým konkrétnym záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,

že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a
uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako
už bolo uvedené, prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal
všetkými, vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 2 odsek 12 Tr. poriadku, tiež neopomenutím už uvedenej zásady in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach

v prospech obvineného či obžalovaného. Jeho rozhodnutie je preto správne a v súlade so zákonom,
lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní a to predovšetkým vo vzťahu k skutkovým záverom.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto ho
podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

23To/55/2024
1

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.