Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-40Cb/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319325
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6118319325.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: Q. F.

& Co. KG, so sídlom R. XXb, XXXX B., Y. republika, identifikačné číslo: E právne zastúpený: Eversheds
Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, IČO: 36 659 746
proti žalovanému: OMEGA Investments a.s., so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, IČO: 46 455 141,
právne zastúpený: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, IČO: 51 308
185, o zaplatenie 76.459 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na upomínací súd sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške
76.459 Eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaného
zo záväzkového vztˇahu podlˇa § 373 Obchodného zákonníka. Žalobcovi v prícˇinnej súvislosti s
porušením povinnosti zo záväzkového vztˇahu žalovaným mala vzniknúť škoda pozostávajúca z
nákladov na zabezpecˇenie náhradného ubytovania a prenájmu konferencˇných priestorov. Žalobca si
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca si u žalovaného objednal pre svojho klienta, spolocˇnostˇ D., jednak ubytovacie kapacity v

období od 12.3.2018 do 27.4.2018, a to celkovo 2233 izieb/nocí, a jednak prenájom konferencˇných
priestorov vrátane zvukovej techniky, a to celkovo 14 termínov. Žalovaný sa v zmysle návrhu zmluvy zo
dnˇa 28.2.2018 zaviazal na zabezpecˇenie ubytovania v celkovom pocˇte 1954 izieb/nocí a prenájmu
konferencˇných priestorov v pocˇte 14 termínov (dˇalej len „Zmluva 1“) v hoteli V. inn by Y. P. O.,
Y. námestie 1, O. - mestská cˇastˇ W. Q. XXX XX (dˇalej len „Hotel“), celkovo pre 14 skupín hostí
v jednotlivých termínoch od 12. 3. 2018 do 27. 4. 2018. Žalobca tento návrh zmluvy (5. v poradí)
akceptoval svojím podpisom na Zmluve 1. V rámci Zmluvy 1 bolo dohodnuté, že žalobca bude matˇ

k dispozícii pri každej skupine jednu izbu navyše zadarmo pre svojich zamestnancov sprevádzajúcich
jednotlivé skupiny. Žalovaný sa v zmysle návrhu zmluvy zo dnˇa 28. 2. 2018 zaviazal na zabezpecˇenie
ubytovania v celkovom pocˇte 279 izieb/nocí (dˇalej len „Zmluva 2“) v hoteli V. inn by Y. P. O., Y.
námestie 1, O. - mestská cˇastˇ W. Q. XXX XX (dˇalej len „Hotel“), celkovo pre 14 skupín hostí v
jednotlivých termínoch od 12.3.2018 do 27.4.2018. Žalobca tento návrh zmluvy akceptoval svojím
podpisom na Zmluve 2. Prvá skupina hostí sa mala ubytovatˇ v termíne od 12.-14.3.2018. Žalovaný
uistil žalobcu, že Hotel bude v danom termíne otvorený. Dnˇa 7.3.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že

je nútený premiestnitˇ všetky skupiny hostí do iných hotelov, nakolˇko Hotel nezískal všetky potrebné
povolenia na to, aby bol otvorený v termíne od 12.3.2018 do 27.4.2018. Zárovenˇ žalovaný informoval
žalobcu, že všetky náklady vzniknuté v dôsledku premiestnenia skupín hostí bude znášatˇ žalovaný,
na napriek tomu, žalovaný informoval žalobcu dnˇa 9.3.2018, že žalovaný nie je schopný zaplatitˇrezervacˇné depozity pre zabezpecˇenie alternatívneho ubytovania a tým pádom nie je schopný
zabezpecˇitˇ premiestnenie všetkých skupín hostí. Následne si žalobca zabezpecˇil prostredníctvom
svojich zamestnancov náhradné ubytovacie kapacity vrátane prenájmu konferencˇných priestorov a

potrebnej techniky v iných ubytovacích zariadeniach, a to: ubytovanie a prenájom konferencˇných
priestorov v hoteli E. (ďalej len “hotel E.”), a ubytovanie v hoteli D. V. O. (dˇalej len „hotel D.“),
ktoré zodpovedajú štandardom a úrovni Hotelu. Napriek tomu že došlo k navýšeniu potrebných izieb/
nocí z dôvodu zvýšenia pocˇtu ubytovaných hostí, žalobca žiada od žalovaného náhradu škody len v
rozsahu u žalovaného objednaných ubytovacích kapacít (2233 izieb/nocí a 9x prenájom konferencˇných

miestností). Náklady žalobcu predstavujú rozdiel v cenách za ubytovanie za izbu/noc a prenájom
konferencˇných priestorov v celkovej výške 70.899 Eur (ktorej presný výpočet žalobca predložil v
prílohe označenej ako Prehlˇad nákladov marec/apríl 2018). Zárovenˇ žalobca žiada od žalovaného
aj náhradu škody vzniknutej v súvislosti s premiestnením skupín hostí v dôsledku vynaložených
hodín práce a hodín práce nadcˇas svojich zamestnancov v celkovej výške 5.560 Eur (ktorej presný
výpočet žalobca predložil v prílohe označenej ako Vycˇíslenie hodín práce a hodín práce nadcˇas za

marec a apríl 2018). Žalobca vystavil a zaslal žalovanému faktúru cˇ. 1279345 za vzniknuté náklady
súvisiace s porušením záväzkového vztˇahu, t.j. neposkytnutím objednaných služieb, so splatnostˇou
dnˇa 30.7.2018 vo výške 76.459 Eur. Žalovaný do dnešného dnˇa neuhradil vycˇíslenú náhradu škody.
Žalobca poukázal na skutocˇnostˇ, že došlo k priamej väzbe javov, t.j. objektívnych súvislostí, v rámci
ktorého jeden jav v podobe prícˇiny (porušenie povinnosti zo záväzkového vztˇahu žalovaným) vyvoláva

druhý jav v podobe následku (spôsobenie škody žalobcovi, ktorá predstavuje náklady na zabezpecˇenie
premiestnenia skupín hostí a prenájmu konferencˇných priestorov vo výške 76.459 Eur). Žalovaný,
napriek pretrvávajúcej hrozbe, že nebude schopný zabezpecˇitˇ dohodnuté služby, túto skutocˇnostˇ
neoznámil vcˇas žalobcovi, naopak, žalovaný opakovane ubezpecˇoval žalobcu, že predmetné služby
poskytne riadne a vcˇas. Žalovaný vzhlˇadom na vývoj situácie mohol rozumne predpokladatˇ, že v

dohodnutom termíne nebude Hotel disponovatˇ všetkými potrebnými povoleniami a nebude otvorený v
termíne plánovaného príchodu prvej skupiny hostí (t.j. 12.3.2018). Žalobca má za to, že v tomto prípade
nie je naplnený žiaden liberacˇný dôvod, ktorý by žalovaného zbavil zodpovednosti za spôsobenú
škodu. Žalobca si okrem nároku na náhradu škody uplatnˇuje v konaní aj náhradu hotových výdavkov
pozostávajúcichznákladovzaúradnýprekladpísomnýchdokumentovtvoriacichprílohyžalobyvovýške

713,86 Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací vydal dňa 11.09.2018 platobný rozkaz sp.zn.
13Up/527/2018, voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok
žalobcu na náhradu škody je vylúcˇený zo zákonných dôvodov podl'a ustanovenia § 384 ods. 1
Obchodného zákonníka a ustanovenia § 382 Obchodného zákonníka, ako aj zo zmluvných dôvodov

podlˇa eˇlánku 17 ods. 1 VOP. Žalovaný ihneď po tom ako definitívne oznámil žalobcovi, že je potrebné
premiestnitˇ skupiny do iných hotelov, ponúkol tomuto možnostˇ premiestnitˇ skupiny do iných 4* hotelov,
ktoré svojou polohou, službami a kvalitou zodpovedajú hotelu Q. Medzi týmito hotelmi bol aj 4* hotel
U., patriaci do siete hotelovZ., ktorá svojim dizajnom a charakterom poskytovaných služieb je takmer
identická s hotelovou sietˇou P.). Hotel Merkur sa pritom rovnako ako hotel O.nachádza v mestskej

cˇasti K.tým rozdielom, že hotel P. je umiestnený bližšie k historickému centru O. ako hotel Q.. Žalovaný
preto ponúkol žalobcovi na vlastné náklady aj zabezpecˇenie dopravy - pravidelný autobusový transfer
z hotela Q. do historickej cˇasti centra mesta a naspätˇ. Z. Q. navyše súhlasil s poskytnutím služieb
v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným
podlˇa Zmluvy 1 a Zmluvy 2, vrátane podmienok o dojednanej provízií pre žalobcu. Všetky náklady

spojené spremiestneným skupín do hotela Q. by znášal žalovaný. Žalobca však ponuku hotela Q. bez
uvedenia dôvodu neprijal a rozhodol sa samostatne, bez súcˇinnosti žalovaného uzatvoritˇ zmluvy s
hotelmi E. a D. V. O., ktorých ceny služieb v súhrne znacˇne prevyšovali ceny služieb hotela Q. (a tým
aj hotela P.) a v dôsledku čoho vznikli žalobcovi náklady vyššie ako by mal keby uzatvoril zmluvu s
hotelom Q.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo

292/2006 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 105/2012. Žalovaný má za to, že síce
vyvolal potrebu premiestnenia skupín do iných hotelov a tým mohol vystavit' žalobcu ohrozeniu vzniku
škody, avšak táto skutocˇnostˇ nebola priamou a bezprostrednou prícˇinou vzniku škody. Tou je podlˇa
žalovaného až následne protiprávne konanie žalobcu, ktorý namiesto toho, aby uzatvoril zmluvu s
hotelomE.za rovnakých podmienok ako si dohodol so žalovaným, cˇím by zamedzil vzniku nákladov

spojených s premiestnením hostí, bez dôvodu uzatvoril obchodne nevýhodné zmluvy shotelmiD. a
CrG.R., cˇím naopak vznik nákladov spojených s premiestnením hostí sám spôsobil, prinajmešom z
nedbanlivosti. Žalobcovi tak nemohol platne vzniknúť nárok na náhradu škody podľa ustanovenia §
373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej ani nebol v zmysle ustanovenia § 325 Obchodnéhozákonníka oprávnený domáhať sa splnenia záväzku zo strany žalovaného, pretože sám bol v omeškaní
s uhradením zálohy (podlˇa Zmluvy 1 a Zmluvy 2) vo výške 50% z očakávaného obratu a to najneskôr do
60 dní pred zacˇiatkom dohodnutého ubytovania a podujatia (12.3.2018). Žalobca si však túto povinnost'

nesplnil, pricˇom ku dnˇu oznámenia prekážky zo strany žalovaného (5.3.2018), bol žalobca v omeškaní
so splnením svojho záväzku 54 dní, pričom rokovania ohlˇadom uzatvorenia Zmluvy 1 a Zmluvy 2
prebiehali už od novembra 2017, avšak podmienka uhradenia zálohy v lehote 60 dní pred konaním
podujatia nebola vôbec menená. Bol to práve žalobca, ktorý neustále posúval uzatvorenie Zmluvy 1 a
Zmluvy 2 a uhradenie zálohy, a to z dôvodu. že nemal potvrdenú rezerváciu a prijaté úhrady od jeho

klientov. V súvislosti s omeškaním žalobcu s uhradením zálohy žalovaný poukázal na článok 3 ods.
2, 3 a 9 VOP, článok 9 ods. 2 a 3 VOP. Žalovaný potvrdil, že mal záujem podielˇatˇ sa na nákladoch
spôsobených potrebou premiestnenia skupín z hotela R. do iných hotelov, avšak v žiadnom prípade
nesúhlasil s tým, aby uhrádzal žalobcovi náklady, ktoré boli spôsobené protiprávnym konaním žalobcu
a ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
4. Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací podaním zo dňa 31.01.2019 postúpil vec tunajšiemu

súdu na prejednanie a rozhodnutie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že svoju prevenčnú povinnosť (§ 384 ods. 1
Obchodného zákonníka a/alebo § 415 Občianskeho zákonníka) nezanedbal, práve naopak, žalobca
v snahe predísť akýmkoľvek komplikáciám a dodatočným nákladom aktívne kontaktoval žalovaného.
Žalovaný na základe dopytov žalobcu zakaždým uistil, že hotel bude otvorený včas a až X, t. j. 5 dní pred

príchodom prvej skupiny hostí oznámil žalobcovi, že nebude schopný zabezpečiť ubytovanie v zmysle
uzatvorenej Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Žalobca nepopiera, že mu žalovaný navrhol alternatívy pre ubytovanie
hostí, a to konkrétne 4 alternatívne hotely, pričom žalobca využil služby 3 zo 4 navrhovaných hotelov,
jediným hotelom z ponúkaných alternatív, ktorého služby nevyužil bol hotel Q.. Žalovaný voči žalobcovi
nijakým spôsobom nekomunikoval preferenciu vybraných hotelov, resp. preferenciu hotela Q.. Žalobca

rovnako nemá vedomosť o tom, že by hotel Q. ponúkal rovnaké podmienky ako žalovaný. Žalovaný
uvedené tvrdenie nijako nepreukázal a ani o takejto skutočnosti žalobcu nikdy neinformoval. Žalobca
súčasne upozorňuje na to, že poskytnutie ubytovania a ďalších služieb mal zabezpečiť žalovaný (e-mail
z 7. 3. 2018). Žalovaný však vôbec nekonal. Ak žalobca uzatvoril zmluvy s hotelmi E. a D. V., tak tieto
navrhol práve žalovaný. Žalobca by navyše nikdy neuzatváral priame zmluvy s uvedenými hotelmi, keby

žalovaný splnil svoj písomne deklarovaný záväzok, že zmluvy zabezpečujúce náhradné ubytovanie s
hotelmi rovnakého štandardu uzatvorí sám. Z. Q. však svojou polohou, vybavením a celkovou úrovňou
nezodpovedá úrovni hotela W. H.. Z. Q. sa nenachádza v centre mesta a taktiež nespĺňa vyšší štandard
hotelového reťazca Y., pod ktorý spadá hotel V. H.. Z. Q. navyše nedisponoval dostatočnou kapacitou na
ubytovanie všetkých hostí. Samotný žalovaný vo svojom emaile uvádza, že Hotel Q. je schopný ubytovať

hostí od XX.X.XXXX, pričom prví hostia mali byť ubytovaní od XX.X.XXXX. Hotel Q. teda nebol schopný
zabezpečiť ubytovanie pre prvé dva turnusy hostí. Žalobca bol zároveň povinný zabezpečiť hosťom
rovnaký štandard ako im mal byť poskytnutý v hoteli V. H. z hľadiska polohy a vybavenia. Samotný
žalovaný v e-maile zo dňa 7.3.2018 uvádza, že hotel Q. z hľadiska polohy nezodpovedá štandardu
hotela V. H.. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný napriek výslovnému prísľubu v e-maile to dňa 7.3.2018

nezabezpečil náhradné ubytovanie a ďalšie služby v náhradných hoteloch. Uvedené bol Žalobca nútený
zabezpečiť sám, pričom sa striktne držal zoznamu hotelov uvedených žalovaným. Žalobca si teda splnil
svoju prevenčnú povinnosť a urobil všetko pre to, aby odvrátil resp. minimalizoval možnú škodu. Ak
by totiž žalobca nekonal, vzniknutá škoda by bola niekoľkonásobne vyššia, a to najmä z ohľadom na
uplatnenie nárokov hostí - zmluvných partnerov žalobcu. Bez toho, aby žalovaný porušil svoju povinnosť

by nedošlo k zaobstaraniu náhradného ubytovania a prenájmu konferenčných miestností zo strany
žalobcu. Žalovaného konanie v zmysle vyššie uvedeného priamo a bezprostredne spôsobilo vznik škody
na strane žalobcu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, k čomu sa mal žalovaný zaviazať e-mailom
zo dňa 07.03.2018, v ktorom potvrdil, že uhradí všetky náklady, ktoré žalobca sám vynaložil v súvislosti
so zmluvami uzatvorenými s hotelmi E. a D. V.. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sám žalobca bol v omeškaní so

zaplatením zálohy najneskôr 60 dní pred konaním podujatia, žalobca poukazuje na dátum uzatvorenia
Zmluvy 1 a Zmluvy 2, t. j. 1. 3. 2018. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna
zmluva o budúcej zmluve ani iný záväzný právny úkon v rámci predzmluvných rokovaní so žalovaným,
nemohol byť žalobca v omeškaní s nesplnením zmluvnej povinnosti uhradiť zálohu, ktorá mu do dňa
uzatvorenia Zmluvy 1 a Zmluvy 2 nevznikla. Naopak, ak by žalobca zálohu uhradil, mohlo by toto jeho

konanie byť posudzované v rozpore s jeho prevenčnou povinnosťou predchádzať škodám v zmysle §
384 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak by konal bez akéhokoľvek právneho alebo zmluvného základu.
Žalobca ďalej uvádza, že podmienka úhrady zálohy 60 dní pred konaním podujatia bola už v čase
podpisu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 nemožnou a teda neplatnou podmienkou, keďže Zmluva 1 a Zmluva2 boli uzatvorené dňa 1.3.2018 a prvý turnus ubytovania bol dohodnutý na deň 12.3.2018. Žalovaný
žalobcu na úhradu zálohy nikdy nevyzval a nikdy ako dôvod neplnenia svojich povinností neuviedol
nezaplatenie zálohy zo strany žalobcu. Žalovaný neplnil svoje povinnosti zo Zmluvy 1 a Zmluvy 2 z

dôvodov nezávislých od skutočnosti, či záloha bola zaplatená alebo nie a objektívne by plniť nemohol aj
v prípade, že by záloha zaplatená bola. Žalovaný nemal pred uzatvorením Zmluvy 1 a Zmluvy 2 právny
ani zmluvný nárok na požadovanie uhradenia zálohy za ubytovacie služby. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že
tomuto nebola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, žalobca uvádza, že táto bla doručená
e-mailom dňa 3.4.2018. Žalovaný po obdržaní prvej faktúry na sumu 80.713 Eur zaslanej žalobcom

dokonca naďalej komunikoval so žalobcom ohľadom dohodnutia splátkového kalendára, na základe
ktorého by žalovaný uhradil náhradu škody žalobcovi v troch splátkach. Žalovaný si od žalobcu vyžiadal
aj konkrétne dokumenty preukazujúce úhradu za ubytovanie a prenájom konferenčných miestností v
hoteloch K.V., E. a U. I. Z. O.. Napriek tomu, že žalobca žalovanému všetky požadované dokumenty
doručil e-mailom, žalovaný nedodržal splátkový kalendár, ku ktorému sa sám zaviazal v e-maile zo dňa
3.5.2018, a neuhradil žalobcovi náhradu škody ani len čiastočne. Následne žalobca dobropisoval časť

vystavenej faktúry z dôvodu upravenia výšky vzniknutej škody spôsobenej žalovaným a vystavil novú
faktúru ohľadom tohto nároku, ktorú doručil žalovanému taktiež emailom dňa 27.7.2018. V kópii emailu
bol dokonca uvedený právny zástupca žalovaného, pán X. B..
6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca tvrdenia žalovaného nijako nevyvrátil. Žalobca nepreukázal
vznik škody (aj napriek tomu, že predložil nepodpísané platobné príkazy na úhradu súm hotelom E. a

Crowne V.), zaplatením úhrady týmto hotelom. Žalobca nepreukázal ani nadčasy jeho zamestnancov,
ktoré by mali súvisieť s premiestnením jeho klientov do menovaných hotelov, resp. že tieto nadčasy
boli aj reálne odpracované. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by tento nebol povinný
uhradiť zálohu vo výške 50 % z obratu, ako to vyplýva zo zmluvy. Žalobca a žalovaný viedli rokovania
ohľadom uzatvorenia zmluvy už od konca roku 2017, pričom podpis zmluvy bol neustále posúvaný z

dôvodov na strane žalobcu. Žalobca dobre vedel, kedy je plánovaný príchod jeho klientov ako aj to, že
žalobca vyžaduje zaplatenie zálohy pred dodaním služieb. Žalobca mohol zaplatiť zálohu kedykoľvek
po uzatvorení zmluvy a preto jeho tvrdenia, že zaplatenie zálohy bolo dojednané ako nemožné plnenie,
je účelové. V ostatnom sa pridŕžal svojich doterajších písomných vyjadrení.
7. Vo veci samej nariadil súd na deň 07.02.2019 pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na

svojich predošlých tvrdeniach. Súd poskytol predbežný právny názor, že doposiaľ nebol preukázaný
nárok na náhradu škody. Na pojednávaní súd vypočul svedka navrhnutého žalobcom a to X. C., ktorá
je zamestnancom žalobcu a tohto zastupovala vo vzťahu k žalovanému, objednávala ubytovanie pre
skupiny ľudí, na lehotu asi dvoch mesiacov, pričom predtým vo februári si žalobca bol hotel pozrieť
a následne X.marca boli podpísané obe zmluvy. Okolo 05.03. bola žalobcovi oznámená nemožnosť

plnenia zo strany žalovaného. Okolo 08.03. zase bolo žalobcovi oznámené, že ubytovanie žalovaný
nevie zabezpečiť, pričom dostal ponuku zo strany žalovaného, asi 4 hotelov, kde tento vie zabezpečiť
služby a ubytovanie. Žalobca spolu so zákazníkom vybral hotel E. a D. V., avšak žalobca dostal aj
informáciu, že žalovaný nevie finančne zabezpečiť ubytovanie v týchto hoteloch. Svedkyňa uviedla, že
jej volal zástupca hotela E., a oznámil jej, že zmluvu so žalobcom podpíše, ale len priamo, nie s hotelom

V. H.. To bolo prvý krát čo bola svedkyni oznámená nová cena v hoteloch, zvyšné ponuky nikdy žalobca
nevidel.Vovzťahukprácamnadčassvedkyňauviedla,ževmesiacimarecbolivykonanéprácenadčasz
dôvodu, že administratíva v kancelárii sa zvýšila z dôvodu zabezpečenia ubytovania pre hostí. Svedkyňa
ďalej potvrdila, že zo strany žalovaného, boli žalobcovi poskytnuté štyri hotely a to E., D. V., U. trend
hotel a hotel Q., pričom ubytovanie mal zabezpečiť V. H.. Možnosti ubytovania a platobné podmienky

(okrem ceny), svedkyňa zisťovala s hotelom Q.. Uvedený hotel žalobca navrhol klientovi, avšak ten si
vybral hotel E. a hotel D. V.. Zmluvu uzatvoril žalobca samostatne po tom, čo tomuto bolo oznámené zo
strany hotela E., že nezabezpečia plnenie zo strany žalovaného. Cenu od hotela E. žalobca žalovanému
neoznámil, nakoľko mal za to, že sa jednalo o tú istú zmluvu, ktorá bola predložená zo strany hotela E.
žalovanému. Čo sa týka hotela V. H., mala svedkyňa za to, že hotel síce nie je otvorený, avšak nemôže

povedať, že by nebol v prevádzkyschopnom stave, hotel bol podľa žalobcu hotový.
8. Žalovaný k výpovedi svedkyne podaním doručeným súdu dňa 17.02.2020 uviedol, že z jej výpovede
vyplynulo, že žalobca vedel o možnosti ubytovania a poskytnutia s tým súvisiacich služieb pre klientov
žalobcu v hoteli Q. s výnimkou prvého týždňa navrhovaných turnusov. Výpoveďou svedkyne sa vyvrátili
tvrdenie žalobcu, že si žalobca vybral 3 zo 4 navrhovaných hotelov, pretože svedkyňa výslovne uviedla,

že žalobca využil iba služby hotela E. a hotela D. V..
9. V podaní zo dňa 07.02.2020, doručenom súdu dňa 18.02.2020 žalobca uviedol, že si u žalovaného
objednal ubytovacie služby pre svojho zákazníka, spoločnosť D. H. sterreich F. na účely podujatia D.
I. Camp (ďalej len „zákazník“). Žalobca zabezpečoval pre zákazníka kompletný servis v súvislosti sorganizáciou podujatia, ktorého súčasťou bolo aj zabezpečenie ubytovacích služieb a kongresových
miestností. Žalobca následne vyfaktúroval svojmu zákazníkovi sumy za kompletný servis za podujatie vo
viacerýchfaktúrach,ktorésúdupredložildokonaniaakodôkaz(č.l.XXX-XXX,preloženédoslovenského

jazyka na č.l. XXX-XXX).
10. Na pojednávaní konanom dňa 29.06.2021 a dňa 21.09.2021 súd vypočul svedkyňu navrhnutú zo
strany žalovaného J. G., zamestnanca žalovaného, ktorá pracuje na pozícii marketingová obchodná
riaditeľka, pričom mala priamy súvis zo skupinou od žalobcu, ktorý bol klientom žalovaného. Svedkyňa
uviedla, že spolupráca so žalovaným započala na základe vyhratého tendru a čakalo sa na udelenie

licenciehotelu,ktorúžalovanýdostalažotrimesiaceneskôrahotelbolotvorenýod18.06.2018.Nakoľko
žalovaný nebol schopný ubytovať skupiny od žalobcu (aj napriek tomu, že bol majiteľom uisťovaný, že
licencia bude udelená včas), hľadal riešenia u svojich partnerov za porovnateľné služby s rovnakými
cenami. Žalovaný mal prísľub od hotela G., ktorý dokonca ponúkol odrieknutie svojho biznisu, avšak
nakoľko hotel Q. sa žalobcovi nepozdával, žalovaný hľadal ďalšie riešenia. I. riešením bol hotel D. V.,
pričom ide o rovnaký hotel s podobnou polohou, avšak ten vedel vziať len polovicu skupiny a druhá

by bola v hoteli Q.. Žalobcovi sa však táto alternatíva nepozdávala. Následne tento prípad prevzala
generálna riaditeľka U. S., ktorá svedkyni oznámila, že žalobca prevzal tandem D. V. a E.. D. V.
podmienky dodržal, avšak E. mal vysoké ceny. Svedkyňa uviedla, že nerozumela prečo si žalobca vybral
D. V. a E., namiesto hotela Q., nakoľko žalobcu predtým žalovaný uistil o podmienkach jeho partnerov
na základe predošlých vzťahov a rovnako tohto upozornil, na pravdepodobné navyšovanie ceny v hoteli

E.. Svedkyňa potvrdila, že žalobca bol zo strany žalovaného oboznámený s výškou cien pri každom
navrhnutom hoteli. Žalobca ponúkol žalovanému e-mailom vo forme excel tabuľky tri hotely a to hotel Q.,
ktorý vedel poskytnúť celú potrebnú kapacitu, potom hotel D. V., ktorý vedel za rovnakých podmienok,
avšak nie celú skupinu, a potom hotel E., kde žalovaný nevedel garantovať výšku ceny. O tom, že
žalobca ide uzatvárať zmluvy s vybranými hotelmi, žalovaný vedomosť nemal, až následne od kolegov

s D. V. sa žalovaný dozvedel o postupe žalobcu, pričom generálnej riaditeľke len žalobca oznámil, že
si to bude vybavovať sám a že bude niečo doplácať hotelu E.. Svedkyňa uviedla, že žalovaný sa nikdy
nedozvedel, prečo si žalobca nevybral hotel Q., ktorý spĺňal všetky predpoklady a podmienky. Žalobca
nezadal žalovanému v objednávke požiadavku, aby bol hotel situovaný v historickej časti. Pokiaľ ide o
otázku, prečo žalovaný nepreubytoval hostí, svedkyňa uviedla, že tento nemohol vykonať preubytovanie

hostí bez súhlasu objednávateľa (žalobcu). Po výsluchu svedkyne, žalobca uviedol, že nevidel jednotlivé
cenové ponuky, videl iba počty osôb, ktoré mohol ubytovať. Rozporuje preto tvrdenie svedkyne že hotel
Q. vedel všetko zabezpečiť, nakoľko to žalobcovi nikdy nebolo oznámené a žalovaný oznámil žalobcovi,
že hotel Q. nevie zabezpečiť prvé dva turnusy (príloha e-mailu zo dňa 07.03. a dňa 09.03.), pričom sám
žalovaný oznámil, že nie je schopný zabezpečiť depozity na ubytovanie v iných hoteloch a tak si žalobca

začal sám zháňať ubytovanie. Takže mu zostávali 4 dni na preubytovávanie hostí po vlastnej osi. V e-
maile zo dňa 07.03. je uvedené že jednou z možností je aj hotel Merkur. Žalobca namieta tvrdenie, že
hotel Merkur je rovnocenný k hotelom V. in, E., alebo D. V.. Tieto hotely si vybral konečný klient žalobcu.
Po výsluchu svedkyne a po prednese žalobcu, žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že v danej excelovskej
tabuľke sú iba ubytovacie kapacity, a nie ceny, avšak ani pri hoteli E.. Žalovaný vedel garantovať ceny len

prihoteliD.V.ahotelyQ.,amázato,žepritýchtohotelochsažalobcanedopytovalcenyzdôvodu,žeboli
garantované. Z predmetnej excelovskej tabuľky vyplýva, že hotel Q. nevedel garantovať ubytovanie od
12.03. do 15.03., avšak v danom období to vedel žalovaný garantovať v hoteli D. V.. Žalovaný má za to,
že k hotelu Q. žalobca nemal žiadne výhrady, len s ním nesúhlasil bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti
poukázal na výpoveď svedkyne C. zo dňa 07.02.2020, ktorá uviedla, že, ktoré hotely jej boli ponúknuté,

že ide o 4 hotely, E., Crowne V., U. a Q.. Zároveň svedkyňa uviedla, že s hotelom Q. telefonovala a
hovorila o tom, pričom predmetom telefonátu boli len možnosti ubytovania nie ceny, z dôvodu, že mali
za to že ubytovanie mal zabezpečiť V. In. G. je presvedčený, že žalobca vedel, že žalovaný vie v hoteli
XX.zabezpečiť rovnaké platobné podmienky.
11. Na pojednávaní konanom dňa 18.03.2025 žalovaný uviedol, že žalobca síce predložil platobné

príkazy podľa ktorých mal žalobca preukázať úhradu ubytovania v hoteloch E. a D. V. v sume 305.678,12
Eur avšak podľa žaloby boli predložené platobné príkazy v hodnote 265.992,50 Eur, teda žalovanému
nie je zrejmé, ktorá z týchto súm je správna, pričom ani jedna z nich nekorešponduje s výškou škody
uplatnenej žalobou. Poukázal na skutočnosť, že jednou zo zložiek, ktorú si uplatnil žalobca je aj rozdiel v
ubytovaniach a to v ubytovaní, ktoré mal poskytnúť žalovaný a ubytovaní v hoteli E. a hoteli D. V.. Podľa

žaloby mal byť tento rozdiel vo výške 70.899 Eur, pritom ak by sa išlo podľa žaloby a listín v žalobe tak
tento rozdiel by mal byť 62.685,50 Eur, a ak by by sa išlo podľa listín v podaní zo dňa 07.02.2020 rozdiel
by mal byť 102.371,12 Eur. Žalovaný má za to, že dostatočne preukázal svoje tvrdenia, že žalobca
nepreukázal vznik škody, navyše vniesol pochybnosti vo výške uplatnenej škody. Všetky platobnépríkazy preukazujú len vykonanie úhrady a nie samotnú úhradu, pripísanie prostriedkov príjemcovi. Čo
sa týka objednávky č. 298-301, táto bola uzatvorená 2 mesiace pred podpisom zmluvy medzi sporovými
stranami t.j. v čase keď žalobca vedel, že hotel žalovaného nie je otvorený. Uvedené žalovaný uvádza

rovnako k obj.č. 304-307. Vo vzťahu k objednávke č. 298-301 nie je preukázané či súvisí vôbec so
žalovaným, lebo nie je tam priložená komunikácia. Uvedené sa uplatňuje aj k obj.č. 316-319 tiež k obj.č.
309-312 a k obj.č. 320-323. Celkový objem objednávok podľa žalovaného v zmysle predložených listín
predstavuje 511.698 Eur pričom faktúry sú na sumu 473.716 Eur. Žalobca nepreukázal, že nemohol
ukončiť svoj zmluvný vzťah s klientom, bez toho aby vznikla klientovi škoda, že nemohol napríklad vrátiť

prijatú zálohu, že tomuto hrozila zmluvná pokuta, či strata obchodných kontaktov, náhrada ušlého zisku
a pod. Žalobca vôbec nepreukázal aké následky by mu hrozili ak by vrátil peniaze prijaté klientovi a
zrušil by ich zmluvný vzťah. Žalovaný sa nikdy nezaviazal k tomu, že preplatí žalobcovi cenové rozdiely
v ubytovaniach ani to, že zabezpečí náhradné ubytovanie. Z predložených listín vyplýva iba to, že
žalovaný nevedel uhradiť zálohu žalobcom vybraným náhradným hotelom. Žalovaný tiež poukázal na to,
že žalobca pred podpisom zmlúv s hotelmi E. a D. V., ani neoznámil žalovanému, že ide zmluvy uzatvoriť

a ani cenu ubytovania. Ak by žalobca žalovanému toto oznámil poskytol by tým priestor aby si v rámci
svojich obchodných vzťahov s hotelmi E. a D. V. dojednal nižšiu cenu náhradného ubytovania, čo je v
hotelovej praxi bežné. Žalobca po vyjadrení žalovaného uviedol, že tieto argumenty žalovaného nie sú
uplatnené včas. Q. veci nie je skutočnosť čo žalobca zaplatil klientovi, dôležité je, že eventová udalosť
skutočne prebehla o čom svedčia dôkazy, ktoré sú založené v spise, napr. zmluva s hotelom E. atď.,

ktoré hovoria o tom, že žalobca zabezpečil ubytovanie, ktoré malo byť pôvodne poskytnuté žalovaným
avšak z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvy zo žalobcom, žalobca musel hľadať náhradné ubytovanie,
ktoré zabezpečil v hoteloch E. a D. V.. Žalovaný opakovane ubezpečoval žalobcu, že ku dňu 12.03.2018
bude hotel v riadnej prevádzke. Až prvý krát dňa 05.03.2018 bolo žalobcovi oznámene, že to nebude
možné o čom svedčí e-mail založený v spise. Aj email zo dňa 07.03.2018, kde sa žalovaný zaviazal, že

zabezpečí náhradné ubytovanie a presun a až dňa 09.03.2018 žalovaný písomne informoval žalobcu,
že nevie zabezpečiť náhradné ubytovanie pričom oznámil žalobcovi 4 hotely, ktoré sú porovnateľné so
žalovaným a žalobca si začal hľadať náhradné ubytovanie pre hostí po vlastnej osi, čo bolo len dni
dni pred prvým turnusom. Žalobca má za to, že nebolo jeho povinnosťou vybrať si len hotel B. ako to
opakovane tvrdil žalovaný, nakoľko tento hotel nebol schopný zabezpečiť ubytovanie počas celej doby

trvania akcie. Vzhľadom na časovú tieseň a neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného žalobca
kontaktoval žalovaným označené hotely a po výbere svojho klienta si zvolil hotely D.a Crowne E.Y.iel v
cenách týchto hotelov a zvýšené mzdové náklady si uplatnil v žalobe a preukázal, že mu tieto vznikli.
Na margo dokazovania úhrady pre hotely D. XX.a, žalovaný predložil štand. bankové príkazy o tom, že
tieto sumy uhradil.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Dňa 01.03.2018 uzatvoril žalobca ako objednávateľ na jednej strane a žalovaný ako poskytovateľ

na strane druhej zmluvu o ubytovaní a službách (č.l.40) v hoteli žalovaného (V. inn by Y. P. O.).
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie ubytovacích kapacít pre klienta žalobcu (obchodná spoločnosť D.
H. I. F.), skupina D. v období od 12.03.2018 do 27.04.2018 a prenájom konferenčných priestorov vrátane
zvukovej techniky na celkovo 14 termínov, na sumu predpokladaných nákladov vo výške 178.476 Eur.
Totožného dňa bola medzi stranami sporu uzatvorená druhá zmluva o ubytovaní a službách (č.l.47)

pre skupinu traktor, na sumu predpokladaných nákladov vo výške 24.831 Eur. V oboch zmluvách bolo
podmienkou, že pri podpise zmluvy bude žalovaný (ako poskytovateľ) požadovať zálohu vo výške 50%
očakávaných tržieb, ktorú je žalobca (ako objednávateľ) povinný zaplatiť najneskôr do 60 dní pred
začiatkom podujatia.

14. Podľa článku 3 bod 9 prvá veta Všeobecných obchodných podmienok (č.l.99), hotel je oprávnený
pri uzavretí zmluvy žiadať od zmluvnej strany platbu vopred alebo požadovať depozit vo forme garancie
kreditnou kartou alebo iným obdobným spôsobom.

15. Podľa článku 9 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok (č.l.101), hotel je oprávnený odstúpiť

od zmluvy s okamžitým účinkom, ak je hotel zatvorený.16. Podľa článku 17 bod 1 veta prvá a druhá Všeobecných obchodných podmienok (č.l.103), hotel je
zodpovedný za splnenie svojich zmluvných povinností s odbornou starostlivosťou. Zmluvná strana si
nemôže nárokovať náhradu škody spôsobenou vlastným zlomyseľným alebo nedbanlivým konaním.

17. E-mailom zo dňa 15.01.2018 žalovaný informoval žalobcu, že najneskôr 01.03. bude hotel otvorený
a od tohto dátumu je i plne obsadený.

18. E-mailom zo dňa 01.02.2018 (č.l.484) klient žalobcu (D. H. & I. F.) potvrdil žalobcovi objednávku

týkajúcu sa projektu, ktorý mal žalobca zabezpečiť. Prílohou objednávky č. 45020339896 zo dňa
31.01.2018 (na č.l. 494) bol rozpis celkových nákladov vrátane DPH (na č.l. 498), z ktorého vyplýva, že
klient žalobcu (CNH H. & I. F.) uprednostňuje hotel E..

19. E-mailom zo dňa 05.03.2018 (č.l.106), žalovaný oznámil žalobcovi, že doposiaľ nie je známy dátum
otvorenia hotela, avšak žalobcovi ponúkol dve možnosti (ako náhradný plán) a to: 1. ak bude hotel

otvorený až v apríli, musí zabezpečiť hotel Q. alebo nejaký iný hotel. Navrhol, aby žalobca kontaktoval
hotel Q. a žalovaný skúsi Y. a D. V.. Žalovaný ponúkol v tomto prípade zľavu na celý apríl, 2. ak hotel
nebude pripravený pre všetky skupiny, žalovaný bude dopytovať iný hotel a na príplatkoch sa strany
sporu dohodnú.

20. E-mailom zo dňa 07.03.2018 o 10:11 hod. (na č.l.51), žalovaný ponúka žalobcovi možnosť
premiestniť skupiny D. do hotela Q., s tým, že tento hotel by ubytoval všetky skupiny aj keby prekročil
vlastné kapacity rezervácií. Prílohou e-mailu bolo oficiálne vyjadrenie k aktuálnej situácii v hoteli,
z ktorého vyplýva, že žalovaný pracuje na premiestnení všetkých skupín do hotela rovnakej alebo
vyššej kategórie a štandardu, pričom všetky ďalšie náklady vzniknuté v dôsledku premiestnenia bude

znášať žalovaný. Dôvodom na premiestnenie skupín do iného hotela bola skutočnosť, že žalovaný
nemal vydané konečné schválenie rekonštrukcie interiéru zo strany príslušného štátneho úradu a nebol
schopný oznámiť žalobcovi konečný dátum otvorenia hotela.

21. E-mailom zo dňa 07.03.2018 o 18:14 hod. (na č.l.107), žalovaný opäť ponúka žalobcovi prehľad

voľných kapacít miestností a zasadacích miestností v kategórii hotelov ako je V. inn by Y. P. O.. Tento
nový prehľad zahŕňa aj hotel Q., ktorý je schopný pojať všetky skupiny od 19.03. s plnou kapacitou.
Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko hotel Q. sa nenachádza tak blízko centra mesta, žalovaný je
pripravený zabezpečiť pre hostí transferové služby medzi hotelom a centrom na večerné hodiny, ak
hostia prejavia záujem, že chcú ísť von. Súčasne žalobcu požiadal, aby tieto možnosti oznámil svojmu

klientovi.

22. E-mailom zo dňa 09.03.2018 (č.l.81), žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je schopný zaplatiť
zálohy za zaistenie náhradného ubytovania v iných hoteloch, z dôvodu ktorého nemôže potvrdiť ani
premiestnenie skupín.

23. V e-maile zo dňa 03.04.2018 (č.l.143) žalobca žalovanému uviedol, že vypočítal priame náklady
spôsobené premiestnením vo výške 80 tisíc Eur. Záverom podotkol, že zatiaľ však žalobca nebol
kontaktovaný s dodatočnými nárokmi od klienta, ale nemôže zaručiť, že klient nevznesie nároky v
budúcnosti.

24. V e-maile zo dňa 10.04.2018 žalovaný žalobcovi prisľúbil zaplatenie nákladov, za predpokladu, že
žalobca preukáže svoj nárok podrobným rozpisom nákladov.

25. V e-maile zo dňa 03.05.2018 (č.l.142) žalobca žalovanému uvádza, že k spracovaniu platieb,

potrebuje od žalovaného naskenované zmluvy uzavreté s D. V., E., U. a potvrdenie z banky o platbách
týmto hotelom.

26. V e-maile zo dňa 04.05.2018 o 16:31 hod. (č.l.142) žalovaný uvádza, že v prílohe zasiela žalobcovi
faktúry spolu s oznámením o platbe za E. a D. V.. Žalovaný reagoval na tento e-mail totožného dňa o

17:06 hod. tak, že uvedené doklady považuje za nedostatočné a naďalej trvá na predložení potvrdenia
z účtu v banke žalobcu, ktoré by dokazovalo, že žalobca previedol 74.500 Eur všetkým trom hotelom
vrátane naskenovaných zmlúv so všetkými troma hotelmi podpísané medzi hotelmi a žalobcom.27. Dňa 25.07.2018 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1279345 znejúcu na sumu 76.459 Eur z
titulu náhrady škody spôsobenej neskorým stornovaním V. H., skupiny D. a náhrady škody za ďalšie
odpracované hodiny navyše z dôvodu stornovania. Splatnosť faktúry žalobca určil na deň 30.07.2018.

28. Projektový manažér klienta žalobcu v čestnom vyhlásení (na č.l. 326) uviedol, že všetky izby, ktoré
boli v čase outsourcingu (pozn. súdu: činnosť využívania externých zdrojov) potvrdené zo strany V.
H., boli klientovi zo strany žalobcu vyfakturované za dohodnutú cenu 89 Eur/osoboizba. Uvedené má
vyplývať z konečného rozpočtu a príslušných objednávok a faktúr od žalobcu.

29. Podľa ustanovenia § 325 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak strany majú
vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok
už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona
alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

30. Podľa ustanovenia § 352 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok sa považuje za splniteľný
aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade,
keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená,
dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo
dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

31. Podľa ustanovenia § 353 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť
plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie
§ 373 a nasl.

32. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

33. Podľa ustanovenia § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa
považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak
nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo
prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
34. Podľa ustanovenia § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť

alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení
povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná
strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
35. Podľa ustanovenia § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak povinná strana túto povinnosť nesplní

alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody,
ktorá jej tým vznikla.
36. Podľa ustanovenia § 382 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej
časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými
za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

37. Podľa ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná
s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej
zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto
povinnosť nesplnil.
38. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba

nie je dôvodná. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporným uzatvorenie dvoch zmlúv o ubytovaní
a poskytnutí služieb zo dňa 01.03.2018, v hotelXX.X.XXXX P. O., Y. námestie 1, O. - mestská cˇastˇ
W. Q. XXX XX, v období od 12.3.2018 do 27.4.2018, pre klienta žalobcu obchodnú spoločnosť D. H.
& I. GmbH. K. sporným ani to, že žalobca neuhradil žalovanému v zmysle zmlúv zálohu vo výške
50% očakávaných tržieb, najneskôr do 60 dní pred začiatkom podujatia. Ďalej sporným nebolo ani

to, že zmluvy neboli zo strany žalovaného naplnené z dôvodu absencie povolenia na prevádzkovanie
hotela, skutočnosť ktorú žalovaný oznámil žalobcovi e-mailom zo dňa 05.03.2018. Nebolo sporným,
že žiadna zo sporových strán od predmetných zmlúv neodstúpila, resp. k ukončeniu zmlúv zo strany
žalobcu ani žalovaného nedošlo. Nebolo sporným, že žalovaný poskytol žalobcovi náhradný spôsobplnenia, avšak žalobca tento spôsob nevyužil a uzatvoril zmluvy o ubytovaní s inými poskytovateľmi
ubytovania a súvisiacich službách bez vedomia a súčinnosti žalovaného. Naopak sporným ostal nárok
žalobcu na zaplatenie jednak rozdielu v cenách, ktoré by zaplatil žalovanému oproti cenám, ktoré zaplatil

iným poskytovateľom a jednak v prácach nadčas, ktoré zamestnanci žalobcu museli odpracovať pri
zabezpečovaní náhradného ubytovania, všetko titulom náhrady škody. Z titulu náhrady škody tak ostalo
sporné porušenie povinnosti zo strany žalovaného, vznik a výška škody, kauzálny nexus a povinnosť
žalovaného škodu uplatnenú žalobcom uhradiť.
39. Pri posudzovaní spornosti nároku sa súd zaoberal otázkou, či bolo možné zo strany žalovaného

(po tom, čo oznámil žalobcovi nemožnosť plnenia pre neudelenie povolenia na prevádzkovanie hotela)
plniť žalobcovi pomocou inej osoby. V zmysle ustanovenia § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak
záväzok možno splniť pomocou inej osoby, nemožno ho považovať za nesplniteľný. Ak teda nastane
subjektívna nemožnosť plnenia (povinná osoba síce plniť nemôže, ale môže plniť iná osoba), povinná
osoba (žalovaný) má povinnosť zabezpečiť plnenie pomocou inej osoby. To znamená, že ak existuje
možnosť splnenia pomocou inej osoby, táto skutočnosť bráni vzniku nemožnosti plnenia, pričom za

nemožné plnenie sa nepovažuje plnenie, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko strany sporu
v uzatvorených zmluvách (ako ani vo Všeobecných obchodných podmienkach) nevylúčili aplikáciu
ustanovenia § 352 Obchodného zákonníka, žalovaný mohol a súčasne mal plniť svoj záväzok voči
žalobcovi uzatvorením zmluvy na toto plnenie s inou osobou, pričom náhradné plnenie by znášal

žalovaný (aj za prípadných zvýšených nákladov). Takéto plnenie žalovaný žalobcovi ponúkol e-mailom
zo dňa 05.03.2018 a zo dňa 07.03.2018, skutočnosť ktorú potvrdila ako svedkyňa G. G. tak i svedkyňa
X. C.. Žalovaný sa súčasne v e-maile zo dňa 07.03.2018 zaviazal, že bude znášať všetky ďalšie
náklady vzniknuté v dôsledku premiestnenia. Zároveň žalobcu požiadal, aby tieto možnosti oznámil
svojmu klientovi. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca prijal ponuku žalovaného na

splnenie záväzku pomocou inej osoby, aj keď sa to tak môže javiť a to v nadväznosti na výpoveď
svedkyne X. C., ktorá uviedla, že žalobca spolu s klientom vybral hotel E. a D. V., nakoľko hotel Q. sa
klientovi nepozdával. Dôvodom prečo žalobca neprijal ponuku žalovaného, bola podľa názoru žalobcu
skutočnosť, že žalovaný nebol schopný zaplatiť zálohy za zaistenie náhradného ubytovania v iných
hoteloch, z dôvodu ktorého nemôže potvrdiť ani premiestnenie skupín, čo oznámil žalobcovi e-mailom

zo dňa 09.03.2018 ako i skutočnosť, že napríklad hotel E. prejavil záujem o ubytovanie klienta žalobcu
len oproti podpisu zmluvy o ubytovaní a súvisiacich službách priamo so žalobcom. Na tomto mieste
súd uvádza, že žalobca si mal v prvom rade splniť povinnosť uhradenia zálohy podľa zmlúv, tak aby
tieto zálohy mohol žalovaný po vzniknutej situácii prípadne ďalej zaplatiť inej osobe, ktorá by splnila
záväzok žalovaného namiesto žalovaného (náhradný hotel). Pokiaľ žalobca tvrdí, že táto podmienka

bola od počiatku neplatná resp. nesplniteľná, nakoľko zálohu bolo potrebné uhradiť najneskôr do 60 dní
pred konaním podujatia (12.03.2018 až 27.04.2018) a zmluvy boli podpísané až dňa 01.03.2018, súd
sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje z dôvodu, že žalobca nad všetky pochybnosti mohol a mal
vedieť, že bude potrebné uhradiť zálohu, keďže rokovania o uzatvorení zmlúv medzi stranami sporu
prebiehali už od novembra 2017 (čo nebolo sporné) a podmienka uhradenia zálohy nebola menená. Z

uvedeného vyplýva, že žalovaný síce vyvolal potrebu premiestnenia skupín do iných hotelov, čím mohol
vystavit' žalobcu ohrozeniu vzniku škody, avšak táto skutocˇnostˇ nebola priamou a bezprostrednou
prícˇinou vzniku škody (ak škoda vôbec vznikla), aj keby k splneniu notifikačnej povinnosti (§ 377 ods.
1 Obchodného zákonníka) došlo s oneskorením. Tou je až následné konanie žalobcu, ktorý namiesto
toho, aby prijal plnenie poskytnuté od žalovaného pomocou tretej osoby, sám bez súčinnosti a vedomia

žalovanéhouzatvorilzmluvysnáhradnýmiposkytovateľmi,konanímktorýmsámspôsobilvzniknákladov
spojených s premiestnením hostí, prinajmenšom z nedbanlivosti. Žalobcovi tak nemohol platne vzniknúť
nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedené podporuje
i článok 17 bod 1. veta druhá Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého zmluvná strana
(za ktorú sa podľa článku 1. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok považuje: žalobca spolu s

klientom) si nemôže nárokovať náhradu škody spôsobenou vlastným zlomyseľným alebo nedbanlivým
konaním. V tejto súvislosti neuniklo súdu, že klient žalobcu mal od počiatku záujem o uzatvorenie zmluvy
o ubytovaní a súvisiacich službách s hotelom E., čo vyplýva z prílohy objednávky klienta už zo dňa
31.01.2018, v ktorej uviedol, že preferuje ubytovanie v hoteli E.. Môže sa tak javiť, že žalobca mal
v úmysle ubytovať klienta v hoteli E. za ceny ako v hoteli V. H., pričom sa v rozpore so zákonnou

úpravou a prísľubom žalovaného spoliehal na to, že ak uzatvorí zmluvu s týmto hotelom bez vedomia
a súhlasu žalovaného, bude oprávnený na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči žalovanému
z dôvodu, že sa žalovaný v e-maile zo dňa 07.03.2018 zaviazal znášať náklady na premiestnenie
hostí. Uvedené by bolo splnené za predpokladu, že by tak žalobca vykonal prostredníctvom žalovanéhoaplikujúc ustanovenie § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka (t.j. bez uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom
a náhradnými poskytovateľmi ubytovania), v opačnom prípade nemožno uzavrieť, že by žalobca mal
voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá tomuto mohla vzniknúť jeho vyššie uvedeným konaním

a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného
tak možno zhrnúť, že konanie žalovaného nebolo spôsobilé vyvolať nárok na náhradu škody, ktorej sa
žalobca voči žalovanému domáha, z dôvodu ktorého sa súd ďalej škodou ako takou ani nezaoberal
(nakoľko túto nespôsobil žalovaný).

40. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).