Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: GREENYARD, a.s., so sídlom Bottova 2, 010 01 Žilina, IČO: 46 375 058
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina,
IČO: 47 240 997, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3753, O-164/2023 zo dňa 11. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „inšpektorát práce“) vykonal v období
od 03.08.2022 do 20.09.2022 v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14

ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) u žalobcu
na kontrolovanom pracovisku: „Vykonanie opráv klampiarskych prvkov na budove A. XX B. C.“ a na
inšpektoráte práce výkon inšpekcie práce, ktorý bol zameraný na zistenie stavu dodržiavania právnych
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle § 7 zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“ alebo „zákon
o BOZP“) a na kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa § 1 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a na dodržiavanie zákazu
nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 82/2005 Z. z.“ alebo „zákon o nelegálnej práci“).

2. Z uvedenej inšpekcie práce bol vyhotovený protokol č. IZA-218-24-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa
20.09.2022, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.09.2022 (ďalej len „Protokol“), v ktorom bol konštatovaný
jeden nedostatok spočívajúci v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona
o nelegálnej práci. Na základe inšpekciou práce zisteného nedostatku bolo účastníkovi konania zaslanéOznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 30.03.2023, ktoré mu bolo doručené v ten
istý deň. Žalobca sa k predmetnému Oznámeniu vyjadril podaním zo dňa 03.04.2023, doručeným
prvostupňovému orgánu dňa 11.04.2023. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje so záverom

prvostupňového orgánu, že vzhľadom na to, že nemal s D. E. založený pracovnoprávny vzťah podľa
Zákonníka práce, išlo o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. IPZA/IPZA_PRODD/ROZ/2023/858 zo dňa
27.04.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,-
Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, spočívajúce
v tom, že žalobca, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa
03.08.2022 v čase 10:30 hod. na kontrolovanom pracovisku: „Vykonanie opráv klampiarskych prvkov
na budove A. XX B. C.“, využíval závislú prácu fyzickej osoby D. E. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

A. XXXX/XX, C.), ktorá v uvedený deň pre žalobcu vykonávala závislú prácu „klampiarske práce“,
pričom žalobca nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu (Zákonník práce). Uvedené porušenie zákona bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa §
7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorá bola
vykonaná v období od 03.08.2022 do 20.09.2022 u žalobcu na kontrolovanom pracovisku: „Vykonanie

opráv klampiarskych prvkov na budove A. XX B. C.“ a na inšpektoráte práce.

4. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal priebeh inšpekcie práce
u žalobcu a jej výsledok, na základe ktorého uložil žalobcovi pokutu. Konštatoval, že prítomnosť
menovaných fyzických osôb na kontrolovanom pracovisku je zaznamenaná v doklade Zoznam

kontrolovaných osôb, ktorý bol spísaný dňa 03.08.2022 o 10:30 hod. (ďalej aj len „Zoznam“), pričom
správnosť uvedených údajov v predmetnom Zozname je potvrdená vlastnoručným podpisom tam
menovaných fyzických osôb. Na základe výpisu zo živnostenského registra subjektu D. E., A. XXXX/
XX C., IČO: 22 632 743, zo dňa 21.04.2023, nachádzajúceho sa v administratívnom spise, zistil, že
kontrolovaná fyzická osoba D. E. ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania,

uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, ku dňu 01.09.2016. Ďalej konštatoval, že v
súvislosti s výkonom inšpekcie práce bola na kontrolovanom pracovisku spísaná Zápisnica o podaní
informácie s kontrolovanou fyzickou osobou – D. E. (ďalej aj len „Zápisnica“). S poukazom na túto
Zápisnicu, Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov z bezpečnosti a ochrany pri práci a
ochrany pre požiarmi zo dňa 11.07.2022 (ďalej aj len „Záznam“), Zoznam kontrolovaných osôb, ako aj

na zrušené živnostenské oprávnenie žalobcu, mal prvostupňový orgán za to, že kontrolovaná fyzická
osoba vykonávala závislú prácu pre žalobcu. Vzhľadom na to mal mať žalobca s kontrolovanou osobou
D. E. v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce založený pracovnoprávny vzťah. Za týchto okolností preto
nepostačuje žalobcom predložená Zmluva o dielo zo dňa 15.07.2022 (ďalej len „Zmluva o dielo“).

5. Ďalej uviedol, že za uvedené porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní je oprávnený uložiť
žalobcovi v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu od 2 000,- Eur až do výšky
200 000,- Eur. Uviedol, že pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky
pokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce na: a) závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov; b) počet zamestnancov zamestnávateľa a

riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa; c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,
ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu; d) skutočnosť, či zistené porušenie
povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o
ojedinelý výskyt nedostatku a e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Zároveň konštatoval, že
vo vyjadrení účastníka konania neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia

prvostupňového orgánu, ktorý pri vydaní rozhodnutia rozhodoval na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu veci, pričom na jeho zistenie použil zákonné prostriedky a dospel k záveru, že
žalobcovi jeho zodpovednosť za zistený nedostatok bola preukázaná. Taktiež pri určovaní výšky pokuty
prihliadal aj na súčasnú ekonomickú situáciu. Po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona o inšpekcii
práce a ďalších skutočností prvostupňový orgán dospel k záveru, že pokuta vo výške zákonného minima

2 000,- Eur je primeraná, plní výchovnú aj represívnu funkciu a je citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa
správneho deliktu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, preto musí mať silu odradiť žalobcu
od protiprávneho postupu, príp. zanedbania plnenia povinností. Pri určení výšky pokuty prvostupňový
orgán zobral do úvahy porušenie povinnosti, ako aj následok, ktorým je naplnenie skutkovej podstatynelegálneho zamestnávania a nedodržanie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako je to stanovené
v zákone č. 82/2005 Z. z.. Tiež prihliadal na práva samotného žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju
povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb - zamestnancov a dôsledne

vyžadovať plnenie ich povinností, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Konštatoval, že takto určená pokuta je dostatočne
odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova
1887/10, 040 01 Košice (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3753 zo
dňa 11.07.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh
administratívneho konania, uviedol dôvody odvolania žalobcu, relevantné právne predpisy vzťahujúce

sa na vec, stručne opísal skutkový stav veci a nakoniec právne posúdenie veci žalovaným a stanovisko
k námietkam žalobcu.

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňový orgán vo svojom konaní
nespochybniteľne preukázal spáchanie správneho deliktu žalobcom, posúdeného ako porušenie

ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.. Vo svojom
konaní prvostupňový orgán jednoznačným a spoľahlivým spôsobom preukázal, že žalobca porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 03.08.2022 o 10.30 hod. na pracovisku: „Vykonanie
opráv klampiarskych prvkov na budove A. XX B. C.“, využíval závislú prácu fyzickej osoby D. E.,
ktorá vykonávala závislú prácu – klampiarske práce, a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu.

Činnosť tejto fyzickej osoby napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ust. § 1 ods. 2 Zákonníka
práce, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu - k nelegálnemu zamestnávaniu tejto
fyzickej osoby žalobcom. Žalovaný pritom vychádzal z podkladov tvoriacich administratívny spis, a to
najmä: Zápisnica o podaní informácie zo dňa 03.08.2022, spísaná s fyzickou osobou D. E., Zoznam
kontrolovaných osôb zo dňa 03.08.2022, Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov z

bezpečnosti a ochrany pri práci a ochrany pred požiarmi zo dňa 11.07.2022 (podporne), ako aj samotný
Protokol o výsledku inšpekcie práce č. : IZA-218-24-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 20.09.2022 v znení
Dodatku č. 1, Zmluva o dielo, vyjadrenia žalobcu spolu s prílohami. Podľa žalovaného, správne úvahy
prvostupňového orgánu boli pre zistený skutkový stav postačujúce a v danom prípade bola relevantnými
(vyššie uvedenými dôkazmi) jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce, a to prítomnosť

znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene a podľa
pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ako aj znaku výkonu
práce osobne zamestnancom.

8. K námietkam žalobcu ohľadom Zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán sa

jednoznačne zaoberal Zmluvou o dielo zo dňa 15.07.2022, a to na viacerých miestach prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný sa plne stotožnil s tým ako prvostupňový orgán vyhodnotil predloženú Zmluvu
o dielo. Uviedol, že v zmysle ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce výber správnej zmluvnej formy výlučne
závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na
výkon takejto práce musí byť uzavretý pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá,

zamestnávateľmôževyužiťpríslušnýzmluvnýtypupravenývObchodnomzákonníkualeboObčianskom
zákonníku. V zmysle uvedeného preto nie je možné argumentovať, že nejde o nelegálne zamestnávanie
iba z dôvodu, že žalobca mal s D. E. uzatvorenú Zmluvu o dielo. Neznalosť zákona neospravedlňuje a
nie je dôvodom, pre ktorý by sa subjekt mohol zo spáchania deliktu
vyviniť, a to s poukazom na objektívnu zodpovednosť uplatňovanú pri správnych deliktoch. Žalovaný mal

za to, že činnosť, ktorú vykonával dotknutý zamestnanec, jednoznačne napĺňala znaky závislej práce a
na výkon takejto práce mal byť uzavretý pracovnoprávny vzťah.

9. K námietke žalobcu, že Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov s BOZP zo dňa
11.07.2022 nepreukazuje výkon závislej práce, žalovaný uviedol, že týmto podkladom sa zaoberal

prvostupňový orgán ako jedným z podporných dôkazov svedčiacich výkonu závislej práce. Nejde
však o hlavný dôkaz, o ktorý by opieral svoju argumentáciu. Podľa žalovaného ide o doklad, ktorým
sa oboznamujú zamestnanci zamestnávateľa s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
nie osoby vykonávajúce dielo podľa zmluvy o dielo. Zároveň v tomto dokumente je uvedený aj deňnástupu do zamestnania. Tento Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov s BOZP, ktorý
je podpísaný kontrolovanou osobou, preukazuje, že D. E. sa dňa 11.07.2022 zúčastnil vstupného
školenia z oblasti BOZP. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 8Asan/9/2021 zo dňa 28.02.2023 dodal, že oboznamovanie zamestnanca s pracoviskom,
pracovnými postupmi, pracovnými prostriedkami, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, zaúčanie
a iné školenia, potrebné pre výkon prác, sú súčasťou pracovného procesu v rámci už založeného
pracovnoprávneho vzťahu, uskutočňujú sa v určenom pracovnom čase a sú považované za výkon
závislej práce, za ktorý patrí zamestnancovi odmena.

10. Ohľadom námietky žalobcu, že Zápisnica o podaní informácie obsahuje vopred naformulované,
kapciózne a sugestívne otázky a jeho poukázanie na rozpor vo výpovedi D. E., žalovaný mal za to,
že inšpektor práce v danom prípade postupoval štandardným spôsobom a položené otázky neboli
kapciózne, teda klamlivé, zavádzajúce či úskočné, a neboli ani sugestívne, teda také, v ktorých by boli
zakomponované odpovede a zavádzali by D. E. na žiadanú odpoveď. Menovaný mohol odpovedať

spontánne a vypovedal po riadnom poučení, ktoré je súčasťou Zápisnice, ktorú opatril vlastnoručným
podpisom. Informácie uvedené v Zápisnici o podaní informácie inšpektorom práce poskytoval podľa
zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého je každá osoba povinná zdôvodniť svoju prítomnosť na
pracovisku. Doplnil, že podstatou kladených otázok bolo zistiť, akú činnosť a za akých podmienok
kontrolovaná fyzická osoba vykonáva. Žalovaný sa plne stotožnil s názorom prvostupňového orgánu,

že ak kontrolovaná fyzická osoba chcela niečo dodať v súvislosti so Zmluvou o dielo, mala na to v
Zápisnici o podaní informácie možnosť (napr. v 9. alebo 10. kladenej otázke). Poukázal na to, že D.
E. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že so žalobcom nemal uzavretý pracovnoprávny vzťah, a
zároveň uviedol, že je s ním dohodnutý iba ústne, teda žiadnu Zmluvu o dielo nespomenul, aj keď na
to mal príležitosť.

11. K námietke, že nebola spísaná Zápisnica o podaní informácie s fyzickou osobou F. A., žalovaný
uviedol, že k preukázaniu vykonávania závislej práce D. E. jednoznačne nebolo potrebné vyjadrenie F.
A. k prítomnosti D. E. na kontrolovanom pracovisku, keďže k tomuto zamestnancovi bola predložená
dohoda o pracovnej činnosti a bol správne prihlásený do príslušného registra Sociálnej poisťovne.

K návrhu žalobcu vykonať výsluch D. E., žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo potrebné pristúpiť
k vykonávaniu ďalších dôkazov, keďže prvostupňový orgán počas konania disponoval dostatočnými
relevantnými dôkazmi, nevykazujúcimi rozpory v jednotlivých skutkových okolnostiach a smerujúcimi k
presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcimi jednotlivé zistenia
ohľadne skutku. Ďalšie doplňujúce dokazovanie by neviedlo k účinnejšiemu objasneniu daného

skutkového stavu. Poukázal pritom na ust. § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku.

12. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový orgán sa nedostatočne vysporiadal s vyjadrením
žalobcu k začatiu správneho konania, uviedol, že má za to, že prvostupňový orgán sa dostatočným,
relevantným a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu,

ktoré tento vzniesol v podanom vyjadrení zo dňa 03.04.2022. Inšpekcia práce, ako aj rozhodovanie v
rámci správneho konania, bolo vykonané objektívnym posúdením dokladov predložených žalobcom a
obstaraných v rámci výkonu inšpekcie práce, pričom žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom
pre vydanie rozhodnutia. Z celého predloženého správneho spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán
disponoval dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného

deliktu, jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho
právneho posúdenia veci a že toto bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a
zásady voľného hodnotenia dôkazov. Prvostupňové rozhodnutie je zákonné a odôvodnenie rozhodnutia
o uložení pokuty bolo dostatočné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu.

13. Žalovaný mal za to, že výška ukladanej sankcie bola náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do
výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných
kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., a
preto uložená sankcia vo výške 2 000,- Eur za spáchanie tohto zisteného deliktu je primeraná a uložená
na spodnej hranici zákonnej sadzby, a to v súlade s princípom legitímneho očakávania zakotveného v

ustanovení§3ods.5Správnehoporiadku,plniacapreventívnuavýchovnúfunkciu,akeďžebudeciteľná
ivmajetkovejsféreúčastníkakonania,plniacaajsvojurepresívnufunkciusnásledkomodradiťúčastníka
konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Poukázal tiež na to, že prvostupňový
orgán je povinný pri zistení nelegálneho zamestnávania obligatórne uložiť sankciu v rámci rozsahu,ktorý je upravený v ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. a nemá možnosť od
uloženia sankcie upustiť. Podľa žalovaného, uloženú sankciu možno považovať za zákonnú, dôvodnú
a primeranú, pričom sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového orgánu, podľa ktorého je sankcia

uložená v zákonnej výške.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

14. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval nezákonné,
pretože došlo k ujme na jeho právach, a to z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žiadal preto obe napadnuté
rozhodnutia zrušiť, alternatívne zmeniť a upustiť od uloženia pokuty.

15. Žalobu odôvodnil tým, že výrok o vine za spáchaný správny delikt bol orgánmi verejnej správy

založený na nedostatočných podkladoch, najmä na Zápisnici o podaní informácie zo dňa 03.08.2022
s dotknutou fyzickou osobou D. E. a Zázname zo vstupného oboznamovania zamestnancov s BOZP
zo dňa 11.07.2022. Podľa žalobcu, inšpektori práce kládli D. E. sugestívne a kapciózne otázky. Z
odpovedí D. E. podľa žalobcu možno vyvodiť, že vykonával klampiarske práce, jeho zamestnávateľom je
GREENYARD, a. s., pokyny mu dáva G. H., pracuje tu od 08:00 do 11:00, cca 2 mesiace, má 8-hodinový

pracovný čas, dostal zatiaľ zálohu, dohodli sa zatiaľ s G. H., resp. žalobcom, ústne a pracovnú zmluvu
podpísal na prevádzke. Ďalej žalobca poukázal na rozpory v odpovediach D. E. uvedené v predmetnej
Zápisnici (najmä medzi odpoveďami na otázku č. 9 a č. 10). Podľa žalobcu nebol dostatočne zistený
skutkový stav veci, rozpory vo výpovedi D. E. neboli dostatočne odstranené a žalovaný dostatočne
nevyhodnotil všetky dôkazy, a to najmä predloženú Zmluvu o dielo. Zdôraznil, že je to práve žalovaný,

ktorý je povinný zistiť skutočný stav veci a dôkazné bremeno ho postihuje v celom rozsahu. Tiež
zdôraznil, že žalovaný je povinný preukázať vinu žalobcu a v prípade, ak sú o nej pochybnosti, musí
rozhodnúť v jeho prospech. V danom prípade žalovaný rozhodol v neprospech žalobcu, pričom svoje
rozhodnutie riadne neodôvodnil a s odvolaním žalobcu sa dostatočne nevysporiadal.

16. Zdôraznil tiež, že považuje za pochybenie inšpektorov práce, ktorí žiadnym spôsobom nevypočuli
osobu nachádzajúcu sa na pracovisku spoločne s kontrolovanou osobou D. E., a to F. A., ktorý rovnako
tak mohol ozrejmiť prítomnosť kontrolovanej osoby na pracovisku, a následne bolo možné kontrolovanú
osobu, ale aj žalobcu konfrontovať s výpoveďou p. A., nakoľko daná výpoveď mohla buď vyvrátiť alebo
potvrdiť tvrdenia D. E., ako aj žalobcu.

17. Žalovaný poukázal na Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov s BOZP ako na
podporný dôkaz k Zápisnici o podaní vysvetlenia, pričom poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/9/2021 zo dňa 28.02.2023, avšak podľa žalobcu
tento rozsudok nie je možné na daný prípad použiť, pretože v predmetnom rozsudku sa jedná o závislú

prácu a v tomto prípade sa nejedná o výkon závislej práce kontrolovaného subjektu pre žalobcu. Tiež
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov
s BOZP predstavuje doklad, ktorým sa oboznamujú zamestnanci zamestnávateľa s pravidlami
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nie osoby vykonávajúce dielo. Podľa žalobcu, akákoľvek
osoba, ktorá vykonáva na pracovisku činnosť, musí byť s takýmito podmienkami oboznámená. Nemusí

ísť teda o zamestnanca a výkon závislej práce. Podľa žalobcu, žalovaný Zmluvu o dielo v celom rozsahu
odignoroval a ťažisko jeho argumentácie tkvie v Zápisnici o podaní vysvetlenia. Poukázal pritom na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2022 zo dňa 22.02.2022.
Podľa názoru žalobcu, Zápisnica o podaní informácie nepostačuje na preukázanie vykonávania závislej
práce D. E. pre žalobcu, a to popri existencii Zmluvy o dielo z príležitostnej činnosti. Žalovaný podľa

neho neodôvodnene prenáša dôkazné bremeno na žalobcu.

18. Na základe vykonanej kontroly inšpektorov práce u žalobcu, nie je možné bez ďalšieho jednoznačne
vysloviť, že kontrolovaná osoba mala u žalobcu vykonávať závislú prácu. Ak teda existujú v tomto smere
určité pochybnosti, nemožno prijať záver o vine žalobcu. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci

anesprávnevyhodnotilnelegálnezamestnávanieanelegálnuprácuvtomtoprípade,nakoľkovyužívanie
závislej práce je jedným zo znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa zákona o nelegálnej
práci, a teda nepreukázal znaky závislej práce, a preto má žalobca za to, že spôsobil ujmu na právach
žalobcu.19. Žalobca uviedol, že zaplatil napadnutým rozhodnutím uloženú pokutu vo výške 2 000,- Eur, ale
konal tak len z opatrnosti, aby sa vyhol jej prípadnému vymáhaniu, avšak takýmto konaním nepotvrdil

správnosť ani výšku uloženej pokuty a jeho konanie nemožno vykladať ani ako jeho uznanie záväzku
uhradiť danú pokutu.

20. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, ako aj z dôvodu neprihliadnutia na iné relevantné skutočnosti tvrdené žalobcom, s jeho

argumentáciou sa žalovaný riadne nevysporiadal a jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené,
žalovaný pri posudzovaní vychádzal z nesprávnych právnych výkladov právnych predpisov. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len opakovane tvrdí to isté ako prvostupňový orgán. Z
napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, ako sa žalovaný vyrovnal s argumentáciou žalobcu,
ktoré skutočnosti vzal za rozhodujúce podklady pre svoje rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, prečo niektoré dôkazy nevyhodnotil a ako použil správnu úvahu pri využití právnych

predpisov. Podľa žalobcu, sa tak napadnuté rozhodnutie javí ako nepresvedčivé.

21. Žalobca tiež navrhol správnemu súdu uplatniť sankčnú moderáciu a aby upustil od uloženia sankcie
vo výške 2 000,- Eur.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu považuje za
skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Okrem toho má za to, že správne
orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade so Správnym poriadkom a

platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami
a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Tak žalovaný,
ako aj správny orgán prvého stupňa, disponovali dostatočnými relevantnými dôkazmi jednoznačne
preukazujúcimi spáchanie správneho deliktu žalobcom. Nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu
žalobcu, že výrok o vine za spáchaný správny delikt bol orgánmi verejnej správy založený na

nedostatočných podkladoch. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, pri rozhodovaní vychádzali z
podkladov tvoriacich administratívny spis, a to najmä: Zápisnica o podaní informácie zo dňa 03.08.2022
spísaná s fyzickou osobou D. E., Zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 03.08.2022, Záznam zo
vstupného oboznamovania zamestnancov z bezpečnosti a ochrany pri práci a ochrany pre požiarmi zo
dňa 11.07.2022 (podporne), ako aj samotný protokol o výsledku inšpekcie práce č. IZA-218-24-2.3/P-

A22,24,25-22 zo dňa 20.09.2022 v znení dodatku č. 1, zmluva o dielo zo dňa 15.07.2022, vyjadrenia
žalobcu spolu s prílohami. Tak inšpekcia práce, ako aj rozhodovanie v rámci správneho konania,
bolo vykonané objektívnym posúdením dokladov predložených žalobcom a obstaraných v rámci
výkonu inšpekcie práce. Zápisnica o podaní informácie zo dňa 03.08.2022 a záznam zo vstupného
oboznamovania zamestnancov z bezpečnosti a ochrany pri práci a ochrany pre požiarmi zo dňa

11.07.2022 boli iba jednými z podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého
rozhodnutia. Výkon závislej práce dotknutej fyzickej osoby D. E. pre žalobcu bol podľa žalovaného
jednoznačne preukázaný. Žalovaný vo svojom sa vo svojom vyjadrení opakovane uvádzal skutočnosti
a argumenty, uvedené v napadnutom rozhodnutí.

23. Tiež uviedol, že má za to, že zo strany prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného, bola výška
ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti
ašpecifikádanéhoprípaduazaplnejakceptáciezákonnýchkritériíplynúcichmuzustanovenia§19ods.
2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.. Vyhodnotené boli okolnosti, ktoré sú zákonom
ustanovenýmikritériamiprehodnotenievýškypokuty.Žalovanýzároveňkonštatoval,žeuloženúsankciu

považuje za zákonnú, dôvodnú a primeranú a stotožňuje sa s odôvodnením prvostupňového orgánu,
podľa ktorého je sankcia uložená v zákonnej výške.

24. Žalovaný mal za to, že oba správne orgány v danom posudzovanom prípade zistili presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstarali

všetky nevyhnutne potrebné dôkazy za účelom preukázania správnych deliktov. Právo účastníka
konania v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie nebolo
prvostupňovým orgánom opomenuté. Z celého predloženého žurnalizovaného správneho spisu je teda
bez pochýb zrejmé, že oba správne orgány v danom preskúmavanom prípade disponovali dostatočnýmia relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zistených deliktov. Žalovaný má za
to, že v danej veci oba správne orgány zistili skutočný stav veci, a teda zistili všetky skutočnosti,
ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Žalovaný vo vzťahu k týmto

žalobnýmdôvodomprávnehozástupcumusípristúpiťkukonštatácii,ževpredmetnomadministratívnom
deliktuálnom konaní, tak rozhodnutie inšpektorátu práce z úrovne prvostupňového správneho orgánu,
ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho
právnehoposúdeniaveciažetietobolivydanézariadnejakceptáciezásadymateriálnejpravdyazásady
voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46

Správneho poriadku.

25. Žalovaný uzavrel, že žalobca ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné
skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by
bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal,
že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej

pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu
voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Navrhol preto
správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

26. Žalobca v replike v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (duplika)

27. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby správnym súdom

28. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na

deň 30.04.2025, kde žalobca zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe. Správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP,
správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu

vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

29. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

30. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z.z.; tento zákon

a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „dohľad“)1)
c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

32. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce je v správnom konaní správnym
orgánom prvého stupňa.

33. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie

práce.Inšpektorátprácevykonávainšpekciuprácepodľa§2ods.1písm.a/prostredníctvominšpektorov
práce.34. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej

5 000 eur.

35. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

36. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.; na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/
a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia

podľa tohto zákona.

37. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce; závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

38.Podľa§1ods.3Zákonníkapráce;závisláprácamôžebyťvykonávanávýlučnevpracovnompomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

39. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.; nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu.

40. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.; právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

41. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
2 000,- Eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.
82/2005 Z. z., ktoré spočívalo v tom, že žalobca, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že dňa 03.08.2022 v čase 10:30 hod. na kontrolovanom pracovisku: „Vykonanie

opráv klampiarskych prvkov na budove A. XX B. C.“, využíval závislú prácu fyzickej osoby D. E., ktorá v
uvedený deň pre žalobcu vykonávala závislú prácu: „klampiarske práce“, pričom žalobca nemal s touto
kontrolovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Toto porušenie
zákona bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 03.08.2022 do 20.09.2022 u žalobcu a na
inšpektoráte práce, z ktorej bol vyhotovený Protokol, kde bolo toto porušenie uvedené. Spornou otázkou

v predmetnej veci je posúdenie druhu práce kontrolovanej osoby D. E., ktorú prvostupňový orgán a
žalovaný považujú za závislú prácu fyzickej osoby pre žalobcu, avšak žalobca je toho názoru, že nejde
o závislú prácu, ale o prácu vykonávanú na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Občianskeho
zákonníka, a preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 82/2005 Z. z..

42. Správny súd preto skúmal, či činnosť D. E. (klampiarske práce) spĺňa jednotlivé znaky závislej
práce v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Z ust. §
1 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že „závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenostizamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Po preskúmaní
administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú aj Zápisnica o podaní informácie zo dňa 03.08.2022

spísaná s fyzickou osobou D. E., Zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 03.08.2022, Záznam zo
vstupného oboznamovania zamestnancov z bezpečnosti a ochrany pri práci a ochrany pre požiarmi zo
dňa 11.07.2022 (podporne), ako aj samotný protokol o výsledku inšpekcie práce č. : IZA-218-24-2.3/P-
A22,24,25-22 zo dňa 20.09.2022 v znení dodatku č. 1, zmluva o dielo zo dňa 15.07.2022, vyjadrenia
žalobcu spolu s prílohami, správny súd dospel k záveru, že práca vykonávaná kontrolovanou osobou

D. E. pre žalobcu dňa 03.08.2022 spĺňa znaky závislej práce v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

43. Správny súd má za to, že znaky závislej práce v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce
vyplývajú zo Zápisnice o podaní informácie zo dňa 03.08.2022, ktorá bola spísaná v tento deň priamo
na mieste kontrolovaného pracoviska žalobcu: „Vykonanie opráv klampiarskych prvkov na budove
A. XX B. C.“, kde kontrolovaná fyzická osoba vykonávala prácu (klampiarske práce) pre žalobcu

a ktorá v predmetnej Zápisnici uviedla, že pracuje pre žalobcu, na základe jeho pokynov - konkrétne
G. H. (predsedu predstavenstva žalobcu – pozn. správneho súdu), za dohodnutú mzdu, úkolovo,
v dohodnutom pracovnom čase, dohodnutý je len ústne a žiadnu pracovnú ani inú zmluvu, či dohodu
uzatvorenú nemá. Konkrétne je v Zápisnici uvedené:
„1. Otázka: Akú činnosť vykonávate v týchto priestoroch?

Odpoveď: klampiarske práce
2. Otázka: Kto je Vaším zamestnávateľom? (uveďte názov firmy alebo pre koho pracujete)
Odpoveď: GREENYARD, a.s., dohodol som sa s G. H.
3. Otázka: Akú prácu pre zamestnávateľa vykonávate? (pracovná pozícia)
Odpoveď: klampiarske práce

4. Otázka: Kto je Vaším priamym nadriadeným/majstrom? (uveďte meno a pracovné zaradenie)
Odpoveď: G. H.
5. Otázka: Kto Vás riadi, dáva Vám pokyny a kontroluje Vašu prácu?
Odpoveď: G. H.
6. Otázka: Od kedy dnes pracujete (začiatok a koniec pracovnej zmeny) a ako dlho tu pracujete?

Odpoveď: Dnes 03.08.2022 od 08:00 hod. - cca 13:00 hod., pracujem tu cca 2 mesiace
7. Otázka: Kto Vám určuje pracovný čas? Zapisujete si niekde príchod a odchod z pracoviska?
Odpoveď: G. H., nie nepíšem si
8. Otázka: Aké podmienky výkonu práce ste si dohodli? (pracovný čas, výška mzdy, iné....)
Odpoveď: dohodli sme sa na úkole, podľa práce, zatiaľ som dostal zálohu, pracovný čas 8 hodín

9.Otázka:Mátenavykonávanietejtopracovnejčinnostizaložený(písomneuzatvorený)pracovnoprávny
vzťah? Ak áno, aký (pracovná zmluva, dohoda, iný)?
Odpoveď: zatiaľ sme sa ústne dohodli
10. Otázka: Kde ste boli naverbovaný do zamestnania? Kde a s kým ste podpísali pracovnú zmluvu
alebo dohodu o vykonaní práce? (uveďte mesto resp. miesto podpisu zmluvy a meno osoby, s ktorou

ste podpísali zmluvu)
Odpoveď: tu na prevádzke, ja som už s ním spolupracoval.“

44. Okrem toho však výkon závislej práce kontrolovanej osoby vyplýva, aj z ďalších skutočností, resp.
podkladov. Zo Zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 03.08.2022 vyplýva, že v daný deň boli na

kontrolovanom pracovisku žalobcu dve fyzické osoby, ktoré pre žalobcu vykonávali prácu, a to: 1. F. A.,
nazákladeDohodyopracovnejčinnostizodňa07.07.2022,atood11.07.2022;a2.D.E.,uktoréhobola
predložená Zmluva o dielo z príležitostnej činnosti zo dňa 15.07.2022. Je teda nepochybné, že D. E. sa
na kontrolovanom pracovisku v daný deň nachádzal a vykonával prácu pre žalobcu. V administratívnom
spise sa nachádza aj Záznam zo vstupného oboznamovania zamestnancov s BOZP zo dňa 11.07.2022,

v ktorom sa uvádza, že dňa 11.07.2022 sa kontrolovaná osoba D. E. zúčastnil oboznamovania s BOZP
dňa 11.07.2022. Tiež je v ňom uvedené, že dátum nástupu do pracovného pomeru je 11.07.2022. Na
konci tohto dokumentu je uvedené Prehlásenie zamestnanca, kde D. E. k slovám „podpis zamestnanca“
vlastnoručne podpísal, že ako zamestnanec potvrdzuje, že sa riadne oboznámil s problematikou BOZP
a OPP pre výkon práce podľa pracovného zaradenia a tomuto aj porozumel. Uvedený dokument podľa

správneho súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti podporuje záver, že D. E. vykonával pre žalobcu
závislú prácu ako jeho zamestnanec. Pokiaľ žalobca tvrdil, že oboznámiť sa s BOZP musia všetci,
ktorí vykonávajú akúkoľvek činnosť u žalobcu, správny súd má za to, že by potvrdenie o absolvovanítakéhotooboznámenianeuvádzalotermínichnástupudozamestnania,potvrdenie,žeakozamestnanec
podpisujú tento dokument, atď.

45. Správny súd sa oboznámil aj s Protokolom o výsledku inšpekcie práce č. IZA-218-24-2.3/P-
A22,24,25-22 zo dňa 20.09.2022 v znení Dodatku č. 1, z ktorého podľa správneho súdu vyplývajú
zistenia inšpektorov práce z vykonanej kontroly, ktorí na základe svojich zistení dospeli k záveru, že
kontrolovaná fyzická osoba D. E. vykonáva závislú prácu pre žalobcu bez uzavretia pracovnoprávneho
vzťahu so žalobcom a svoje zistenia a závery v ňom riadne odôvodnili. Správny súd uvádza, že protokol

tvorí základný skutkovo-právny podklad pre rozhodnutie orgánu verejnej správy v ďalšom konaní (o
správnom delikte), preto jeho zistenia nesmú odporovať skutočnému stavu, ktorý bol známy počas
výkonu inšpekcie práce. Správny súd má preto za to, že zistenia tak, ako sú uvedené v Protokole, sú
v súlade so skutočným stavom, ktorí inšpektori práce zistili pri vykonaní inšpekcie práce na pracovisku
žalobcu.

46. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný,
nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení
alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa
§19ods.1písm.a/zákonač.125/2006Z.z.,jevedenévsúladesoSprávnymporiadkom,ktorýposkytuje
záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého má žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú

škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
V rámci dokazovania má žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné
podklady (§ 33, § 34 Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Samotný Protokol nevyvodzuje
deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne
posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené nedostatky.

47. V danej súvislosti je potrebné poukázať na to, že závery obsiahnuté v Protokole, z hľadiska
jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie
sú konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne
v celom rozsahu zaväzovali. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom

predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata
správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom
musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t. j. odlíšiť v akej časti jeho
obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom
obsiahnutévýsledkominýchpodkladov,prihliadnuťnavšetko,čovkonanívyšlonajavo,vykonaťajďalšie

účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť
jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené
a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd má zato, že prvostupňový
orgán, ako aj žalovaný, takto postupovali a žalobcove námietky tieto závery neboli spôsobilé vyvrátiť.

48. Správny súd má na základe vyššie uvedených skutočností za preukázané, že kontrolovaná fyzická
osoba D. E. vykonával pre žalobcu prácu, ktorá napĺňa znaky závislej práce podľa ust. § 1 ods.
2 Zákonníka práce. Žalobca tieto závery ničím nevyvrátil. Ním predložená Zmluvy o dielo zo dňa
15.07.2022, ktorú mal uzavrieť s D. E., nevyvracia záver o vykonávaní závislej práce tejto fyzickej osoby
pre žalobcu. Je to charakter činnosti vykonávanej práce, na základe ktorého zákon stanovuje, akým

spôsobom má byť upravený, t. j. o aký pracovný, občianskoprávny, obchodnoprávny pomer má ísť.
Predloženie Zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka nedeklaruje, že
ide o prácu vykonávanú v rámci zmluvného občianskoprávneho vzťahu. Charakter činnosti D. E. pre
žalobcu (klampiarske práce) napĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a preto
správne prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že sa jedná o závislú prácu.

49. Vzhľadom na to, že práca D. E. vykazuje znaky závislej práce, je potrebné poukázať na ust. § 1 ods.
3 Zákonníka práce, podľa ktorého „závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom

vzťahualebovzmluvnomobchodnoprávnomvzťahupodľaosobitnýchpredpisov“.Zuvedenéhovyplýva,
že závislá práca sa nemôže vykonávať na základe iného, než pracovnoprávneho vzťahu. Žalobcom
predložená Zmluva o dielo z príležitostnej činnosti zo dňa 15.07.2022 uzatvorená medzi žalobcom
D. E. podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka preto nemôže upravovať závislú prácu D. E.(klampiarskepráce),ktorúvykonávalprežalobcudňa03.08.2022nakontrolovanompracoviskužalobcu.
Správny súd nevylučuje, že takúto zmluvu mali žalobca s D. E. uzatvorenú, avšak vzhľadom na
charakter predmetnej práce, ktorú D. E. pre žalobcu vykonával, nemala byť táto práca vykonávaná v

zmluvnom občianskoprávnom vzťahu, ale v pracovnoprávnom vzťahu. Takýto pracovnoprávny vzťah
medzi žalobcom a D. E. však uzatvorený nebol.

50. Následne tak prvostupňový orgán, a rovnako tak žalovaný, správne dospel k záveru, že žalobca
porušil ust. § 2 ods. 2 písm. a) v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.. Fyzická osoba D. E.

nie je podnikateľom, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra SR zo dňa 21.04.2023 (súčasť
administratívnehospisu),kdesauvádza,žeD.E.ukončilpodnikateľskúčinnosťvovšetkýchpredmetoch
podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 01.09.2016. Ide teda o fyzickú
osobu. Vzhľadom na to, že žalobca, ktorý je podnikateľom, využíval dňa 03.08.2022 závislú prácu
fyzickej osoby D. E. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah, bola naplnená zákonná definícia
nelegálneho zamestnávania v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82//20005 Z. z.. Zákaz takéhoto

nelegálneho zamestnávania vyplýva z ust. 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z..

51. K námietkam žalobcu, že otázky kladené inšpektormi práce v rámci Zápisnice o podaní informácie
zo dňa 03.08.2022 boli sugestívne a kapciózne, správny súd uvádza, že má za to, že tieto boli otvorene
zamerané na zistenie relevantných skutočností v súvislosti s vymedzeným predmetom inšpekcie práce

a kontrolovaná fyzická osoba D. E. na ne odpovedal dobrovoľne, podľa vlastného uváženia a následne
túto Zápisnicu podpísal. Vo svojich odpovediach si nerozporoval, ako to tvrdí žalobca, a ani mu neboli
odpovede podsúvané. Žalobca mal možnosť uviesť v akom pomere vykonáva prácu pre žalobcu a mohol
uviesť aj Zmluvu o dielo, na ktorú sa odvoláva žalobca, avšak sám odpovedal, že je dohodnutý so
žalobcom len ústne. Najmä v otázkach 9 a 10 sa vytváral priestor na odpoveď a ujasnenie, či pracuje pre

žalobcu v pracovnom pomere alebo inom pomere. D. E. však jednoznačne uviedol, že nemal uzavretý
pracovnoprávny vzťah so žalobcom, pričom nespomenul žiadnu Zmluvu o dielo.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú
námietku ohľadom tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňový správny

orgán, ako aj žalovaný, dostatočne zistili skutkový stav a správne naň aplikovali relevantnú právnu
úpravu. Za neopodstatnenú považuje aj námietku o nevykonaní navrhnutých dôkazov (výsluch fyzickej
osoby F. A., vykonanie výsluchu D. E.). Správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR
vyplývajúce z uznesenia sp. zn. III. ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024, že žalobca má uviesť aký
konkrétny podstatný záver by z dokazovania vyplynul (v tam posudzovanej veci aký záver by uviedol

svedok) a ako by sa zmenila situácia vykonaním dokazovania (v tam posudzovanej veci pri možnosti
klásť svedkovi otázky) a ktorá skutočnosť by sa objasnila, prípadne sa zmenila v prospech žalobcu.
Takéto tvrdenie v žalobe absentuje, preto správnemu súdu chýbajú namietané okolnosti (skutkové a
právne) pre posúdenie vhodnosti a efektívnosti doplnenia dokazovania vykonaného daňovými orgánmi.
Žalobca by musel preukázať, že ním navrhnuté dokazovanie má potenciál prelomiť dokazovaním už

zistené nesporné skutkové okolnosti veci, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutí.

53. Čo sa týka uloženej pokuty, správny právny súd, za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky
pokuty postupovali v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., keď pri ukladaní pokuty
prihliadli na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov

zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných
fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia
ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a opakované zistenie toho
istého nedostatku, ako aj na jej preventívnu a represívnu funkciu. Správny súd pritom nezistil, že by
orgányverejnejsprávyvybočilizmedzíustanovenýchzákonom.Zodôvodneniarozhodnutiažalovaného

jezrejmé,akopriurčovanívýškypokutybolizohľadnenéhľadiskávzmysle§19ods.6zákonaoinšpekcii
práce a svoju úvahu pri určovaní výšky pokuty zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Pri posúdení
opodstatnenosti výšky uloženej pokuty, ktorá nevybočovala zo zákonom stanoveného rozpätia, správny
súd nezistil nezákonnosť. Z administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí prvostupňového orgánu a
žalovaného nevyplýva, že by výška uloženej pokuty bola neprimeraná a že by orgány verejnej správy

pri jej ukladaní vybočili z rozsahu správnej úvahy. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, pri určení výšky
pokuty reflektovali aj na ekonomickú situáciu žalobcu, čím bol naplnený aj represívny účel uloženej
pokuty, ktorú má žalobca ako porušovateľ zákona pociťovať aj ako trest.54. Žalobca na záver v žalobe navrhol správnemu súdu uplatniť sankčnú moderáciu a aby upustil od
uloženia sankcie vo výške 2 000,- Eur, ktorú bližšie neodôvodnil, len odkázal na samotnú správnu
žalobu. Správny súd uvádza, že správna žaloba žalobcu je žalobou vo veci správneho trestania a

pri tomto type správnej žaloby je zakotvený osobitný moderačný prostriedok - sankčná moderácia
(§ 198 SSP). Správny súd konštatuje, že moderačnému návrhu nebolo možné vyhovieť, keďže žalobca
nepreukázal, že výška pokuty je neprimeraná povahe skutku (správny súd z dôvodov uvedených vyššie
má za to, že primeranou je) a ani to, že by mala pre žalobcu likvidačný charakter, čo sú alternatívne
dôvody pre sankčnú moderáciu. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl.

ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola
zničená ich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty,
ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko
presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude
smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani
neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej pokuty vo výške 2 000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter.

Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že uložená sankcia predstavuje spodnú hranicu pokuty,
ktorú možno za predmetné porušenie zákona o nelegálnej práci uložiť. Navyše, z dikcie predmetného
zákonného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že inšpektorát
práce (prvostupňový orgán) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uloží pokutu od 2 000,-
Eur do 200 000,- Eur. Prvostupňový orgán tak pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania

nemal možnosť využitia správnej úvahy v rozhodovaní o tom, či žalobcovi pokutu uloží, ale len v akej
výške mu ju uloží, keďže v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. musí pokutu
uložiť v tam uvedenom rozmedzí. Správny súd preto návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu nevyhovel.

55. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že prvostupňový orgán

a žalovaný správne aplikovali ustanovenia Zákonníka práce, zákona o nelegálnej práci a zákona
o inšpekcii práce, že ich správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že výška uloženej pokuty spĺňa
kritériá preventívnej, represívnej aj výchovnej funkcie. Žalovaný aj prvostupňový orgán pri jej ukladaní
nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z
dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov v ustanovení §
195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol a zamietol
aj žalobcom alternatívne podaný návrh na moderáciu uloženej sankcie.

57. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne(§168SSP),pričomtakétovýnimočnéokolnostinenastali.Pretosprávnysúdanižalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.