Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205092
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123205092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: B. C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX B. E., C. F. B. XXXXX, G., zastúpený C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J.
XX, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti
žalovaným: 1. E. K. - E. A. fond, so sídlom L. XX, L., IČO: 17 335 345, 2. Obec I., so sídlom L. XX, I.,
IČO: 00 690 520, 3. Slovenská republika - Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, IČO: 36
022 047, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14,
Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu zamieta.

II. Priznáva žalovaným v 1. až 3. rade každému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalobcovi, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude presne
špecifikovaná výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.3.2016 žiadal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. I., a to novovytvorených parciel vytvorených
geometrickým plánom M. XXX/XXXX N. XX.X.XXXX, overený Správou katastra Prešov dňa 30.9.2013

pod číslom O./XX a to parcely D. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2, parcely D. M. XXX
lesný pozemok o výmere X XXX J. a parcely KN-E číslo XXX orná pôda o výmere X XXX J.. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.1993 Pozemkový úrad Prešov, rozhodnutím číslo XXXX/
XX-XX./134, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.1993 rozhodol, že schvaľuje dohodu o vydaní
nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 229/91 Zb., ktorú uzatvorili dňa 1.6.1993 v Prešove. Ako

oprávnenáosobaboluvedenýžalobcaapovinnáosobaboliP.Q.R.,Q.A.R.S.N.A..Podľatejtodohody
sa oprávnenej osobe, teda žalobcovi priznáva podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 229/91 Zb. v nadväznosti na §
38 ods. 1 Zákona č. 330/1991 Zb. vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam v celosti, okrem iného
aj zápisnice číslo 2 parcela mpč. 143 orná pôda o výmere 13 308 m2 v k. ú. I..

3. Žalobca návrhom na vydanie záznamu z 24.11.2014 žiadal, aby Okresný úrad Prešov, katastrálny
odbor, záznamom zapísal vlastníckeho právo do katastra nehnuteľností, na základe vyššie uvedeného

rozhodnutia pozemkového úradu č. j. XXXX/XX-XX./XXX z 21.10.1993, a to k pôvodnej parcele mpč.
XXX - roľa o výmere 13 308 m2, evidovanej v A. P. M. X, k. ú. I.. Žalobca zároveň k návrhu na
vykonanie záznamu z 24.11.2014 predložil geometrický plán č. XXX/XXXX N. XX.X.XXXX, overený
Správou katastra Prešov dňa 30.9.2013 pod M. O./XX, z ktorého vyplýva, že pôvodnej mpč. parceleXXX - roľa o výmere 13 308 m2, evidovanej v A. P. M. X, k. ú. I., zodpovedajú parcely: D. M. XXX/X
- trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2, D. M. XXX - lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a KN-E
M. XXX - orná pôda o výmere 6 601 m2. Okresný úrad Prešov listom zo dňa 4.2.2015 vrátil žalobcovi

predmetnú listinu ako nezapísateľnú, keďže táto listina je nespôsobilá na zápis čo sa týka mpč. parcely
XXX, kde vznikol ďalší právny vzťah už pred vydaním rozhodnutia a preto sa už v pôvodnom zápise
tieto parcely nezapísali. Z vyššie uvedených dôvodov podal žalobca proti postupu Okresného úradu
Prešov, katastrálny odbor, na Krajskom súde v A. žalobu v zmysle ustanovenia § 250v O.s.p., ktorou sa
žalobca domáhal, aby Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, nepokračoval v porušovaní jeho práv,

obnovil stav pred zásahom a vykonal zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností záznamom v
zmysle návrhu žalobcu z 24.11.2014, evidovanom na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, A. M.
N. - XXXX/XXXX.

4. Krajský súd v A. v konaní sp. zn. XX/X/XXXX vydal dňa 18.6.2015 rozsudok, ktorým zamietol
žalobu, pričom v odôvodnení mimo iného uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

svedčí v prospech iných subjektov ako je navrhovateľ v danom konaní a kolíziu vlastníckych práv je
možné riešiť buď dohodou alebo v občianskoprávnom konaní žalobou o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Žalobca zistil, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti D. XXX, trvalé porasty o výmere 14
240 m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. I. je v prospech žalovaného v 1. rade Slovenskej republiky v
správe Slovenského pozemkového fondu, pričom zápis bol vykonaný pod číslom zmeny XX/XX, teda

až po vydaní právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu č. j. XXXX/XX-XX./XXX z XX.XX.XXXX.
Listina na základe ktorej Správa katastra Prešov zapísala vlastnícke právo k tejto parcele v prospech
žalovaného v 1. rade sa v katastri nehnuteľnosti nenachádza. Podľa žalobcu by teda mal byť vlastníkom
on na základe vyššie uvedeného rozhodnutia pozemkového úradu.

5. Vlastnícke právo k parcele D. XXX je zapísané v prospech žalovaného v 2. rade, na základe návrhu
obceHaniskanavkladvlastníckehoprávadokatastraz20.12.2007,zaevidovanýmpodčíslomN.XXXX/
XX, ktorého prílohou bol protokol č. XXX/XXXX/XX z 5.12.2007, na základe ktorého obec I. odovzdala
vlastnícke právo okrem iného aj k tejto parcele a to s poukazom na § 2 ods. 1 Zákona č. 138/1991
Zb., podľa ktorého platí, že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem

nehnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Žalobca tvrdí, že
keďže predmetná parcela nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného
protokolu nemohlo potom vlastnícke právo prejsť na obec I.. Zápis vlastníckeho práva v prospech
žalovanéhov2.rade,bolvykonanýpodpoložkouvýkazuzmienXX/XXXX,tedaažpovydanírozhodnutia

pozemkového úradu z roku 1993. Žalobca vyzval listami z 11.9.2015 žalovaného v 1. a 2. rade na
uzatvorenie mimosúdnej dohody, avšak žalovaný v 1. rade nereagoval, žalovaný v 2. rade uviedol, že
bude reagovať po preštudovaní spisového materiálu, ale ďalšiu odpoveď žalobcovi nezaslal.

6. Čo sa týka parcely KN-E č. XXX orná pôda o výmere 6 601 m2 žalobca uviedol, že sa nachádza vo

vodnom toku a v registri C sa prekrýva s parcelou XXX/X, zapísané v prospech žalovaného v 3. rade
na LV XXX v k. ú. I..

7.Žalobcatvrdí,žehocivsúčasnejdobesúnapredmetnýchparceláchzapísaníinívlastnícinežžalobca,
neznamená to, že by právoplatne uzatvorená dohoda medzi povinnou osobou Slovenskou republikou,

zastúpená Východoslovenskými štátnymi lesmi, Lesný odštepný závod, mala byť neplatná, alebo žeby
zakladala dôvod nezapísania vlastníckych práv žalobcu do katastra nehnuteľnosti.

8. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2019 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby. O zmenu
žaloby žiadal žalobca vzhľadom na tieto skutočnosti: V geometrickom pláne č. XXX/XXXX N. dňa

XX.XX.XXXX, overenom Správou katastra Prešov dňa XX.XX.XXXX pod č. O./XX, bolo v poznámke v
časti výkaz výmer o. i. uvedené, že „zbytok pôvodnej parcely mpč. XXX o výmere 6 601 m2 sa nachádza
vovodnomtoku(parcelaKN-Cč.XXX/X-LVč.XXX),ktorýniejemožnédeliť,pretojunavrholzapísaťdo
registra E s vyznačením poznámky duplicitného vlastníctva“. V čase vyhotovenia tohto geometrického
plánu zastávala Správa katastra Prešov názor, že vodné toky nie je možné deliť.

V súčasnosti došlo zo strany Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru k zmene uvedeného
názoru, teda že vodné toky je možné deliť. Z uvedeného dôvodu žalobca nechal vyhotoviť nový
geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, overený Okresným úradom Prešov, katastrálny
odbor dňa XX.XX.XXXX A. č. O./XX, ktorým bola nahradená parcela KN-E č. XXX - orná pôda o výmere6 601 m2, kat. úz. I. novovytvorenou parcelou KN-C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere 6
601 m2, kat. úz. I..
V pôvodnom znení žaloby označená parcela KN-E č. XXX - orná pôda o výmere 6 601 m2, kat. úz. I. je

totožná s novovytvorenou parcelou KN-C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere 6 601 m2, kat. úz. I..
Pôvodnej parcele mpč. XXX - roľa o výmere 13 308 m2, evidovanej v PZK vložke č. 2, kat. úz. I., ku
ktorej bolo žalobcovi priznané vlastnícke právo rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov č. j. XXXX/
XX-XX./XXX z XX.XX.XXXX, v súčasnosti zodpovedajú parcely KN-C č. XXX/X - trvalý trávnatý porast
o výmere 5 331 m2, KN-C č. XXX - lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a KN-C č. XXX/XX - vodná

plocha o výmere 6 601 m2.
S poukazom na uvedené, za účelom predídeniu možnému duplicitnému zápisu vlastníckeho práva, ku
ktorému by došlo v prípade vyhovenia žalobe v jej pôvodnom znení, žalobca žiada pripustiť zmenu petitu
žaloby.
Súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 25C/81/2016-449 zo dňa 21.8.2019 tomto znení:
„Určuje sa, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území I., a to

parcely KN-C č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2 a parcely KN-C č. XXX - lesný
pozemok o výmere 1 376 m2, vytvorených geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa
26.09.2013, overený Správou katastra Prešov dňa 30.09.2013 pod č. O./XX a parcely KN-C č. XXX/XX
- vodná plocha o výmere 6 601 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 18.06.2019,
overený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod č. O./XX.

9. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žiadali ju zamietnuť.

10. Žalovaný v 1. rade uviedol, že vo vzťahu k nemu sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva
k parcele KN-C XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 5 331 m2. Za Slovenskú republiku v tomto

prípade koná Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Parcela KN-C XXX
trvalé trávnaté porasty o výmere 14 240 m2 z ktorej je vytvorená aj parcela D. XXX/X, boli ako majetok
štátu pôvodne zapísané na LV č. X v k. ú. I. v správe vtedajšieho ONV Prešov. Dňom účinnosti zákona
č. 229/1991 Zb., t. j. ku dňu 24.6.1991 zo zákona zaniklo k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 citovaného
zákona právo hospodárenia doterajším subjektom. Podľa § 17 zákona 229/1991 Zb. v platnom znení,

v čase podpísania dohody a vydania rozhodnutia nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods.
1 citovaného zákona spravuje SPF, t. j. pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho
patrí a lesné pozemky, na ktoré sa vzťahoval postup podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, teda tie, ktoré prešli
do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona.
V zmysle citovaných ustanovení, Lesy, štátny podnik v tom čase nespravovali ani pôdu, ktorá tvorí

poľnohospodársky pôvodný fond alebo do neho patrí, ani lesné pozemky, ktoré prešli do vlastníctva
štátu z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb.
Parcela č. XXX orná pôda o výmere 13 308 m2 v k. ú. I. uvedená v dohode a rozhodnutí prešla do
vlastníctva štátu na základe konfiškácie. Reštitučný titulom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.,
teda v zmysle ustanovení § 1, 17 a 22 zákona č. 229/1991 Zb., nemohla prejsť do správy Lesov, štátny

podnik.
V čase podpísania Dohody a vydania rozhodnutia boli navyše v katastri nehnuteľnosti na LV č. X v k. ú. I.
zapísanéužparcelyXXXaXXX,nieparcelaXXXornápôdaovýmere13308m2.Dohodaarozhodnutie,
tak nezodpovedali vtedy platným údajom katastra nehnuteľnosti. Parcela registra D. XXX H. trávnaté
porasty prešla v zmysle citovaných ustanovení § 1, 17 a 22 zákona č. 229/1991 k 24.6.1991 zo zákona

do správy SPF. SPF listom č. j. XXXX/XX/XX-XX zo dňa 26.8.1999 požiadal Okresný úrad v Prešove,
katastrálny odbor v zmysle citovaných predpisov o zápis pozemkov vo vlastníctve štátu, vedených na LV
č. X, okrem iného aj parcely č. XXX do listu vlastníctva v prospech Slovenskej republiky. Tieto parcely boli
zapísané v KN na LV č. XXX v prospech Slovenskej republiky v správe SPF pod položkou výkazu zmien
XX/XXXX. Konkrétne parcela č. XXX bola v užívaní poľnohospodárskeho subjektu. SPF ako správca

parcely č. XXX nebol účastníkom žiadnej dohody o vydaní parcely č. XXX, resp. č. XXX v k. ú. I. ani
správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie pozemkového úradu.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalobca nie je oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb.,
čo bolo potvrdené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/74/2014 zo dňa 27.4.2016. Keďže
žalobca nespĺňa podmienku občianstva Slovenskej republiky nemožno ho považovať za oprávnenú

osobu podľa § 4 zákona č. 229/1991. Podľa žalovaného je tak dohoda, aj rozhodnutie zmätočné,
nezáväzné, nevykonateľné v rozpore so zákonom. Na základe tejto dohody a rozhodnutia žalobcovi
nesvedčí vlastníctvo k spornej parcele č. 542/2 vytvorenej z parcely CKN č. XXX zapísanej na LV č.
XXX v k. ú. I..Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.7.2016, kedy žalobca poukázal na
vydržaniespornýchparciel,keďžepodľažalovaného,žalobcanesplnilzákonnépodmienkynavydržanie.
Na existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba subjektívne tvrdenie žalobcu, že mu vec patrí, ale musí

byť podložené konkrétnymi okolnosťami z ktorých možno vyvodiť, že je to dôvodné. Dobromyseľnosť
držiteľa treba vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal, resp. mohol mať pochybnosti o tom,
že mu vec patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Žalobca vedel, že parcela č. 143
orná pôda o výmere 13 308 m2 v k. ú. I. nebola na základe dohody a rozhodnutia zapísaná v katastri

nehnuteľnosti na LV do jeho vlastníctva, pričom disponoval listom vlastníctva č. XXX, kde boli zapísané
ostatné parcely z dohody a rozhodnutia, teda vedel, ktoré parcely mu boli zapísané na LV. Žalobca nebol
nikdy držiteľom spornej parcely, neužíval ju, nenakladal s ňou. S touto parcelou vždy nakladal žalovaný
v 1. rade a prenajímal spornú parcelu konkrétnym nájomcom. Žalobca sa od roku 1993 nedomáhal
vlastníctva k parcele č. XXX ani k parcele č. XXX. Nespochybňoval vlastníctvo SPF a to ani v konaní
ROEP. Až v roku 2014 po 20- tich rokoch žiadal kataster o zápis vlastníctva k parcele č. XXX, na základe

Dohody a Rozhodnutia.
Zároveň žalovaný tvrdil, že žalobca nemá na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem. Poukázal
na rozhodnutie sp.zn. 4Cdo/130/2007, pričom Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uvádza, že naliehavý
právnyzáujemžalobcunaurčenívlastníckehoprávaodôvodňovaťpotrebouzískaťrozhodnutiesúduako
podklad pre zápis vlastníctva do katastra nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, pričom platí to práve tam,

kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes a nestali
saneistýmiteraz,alepráveprostredníctvomžalobyourčenievlastníckehoprávajeuvádzanédoneistoty
právo súčasného vlastníka vecí. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu
právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka vecí. Je preto
potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho

ohrozenia, pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch
a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie
vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo.

11. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 9.1.2017 uviedol, že obec Haniska nadobudla parcelu

KN-C XXX na základe delimitačného protokolu od Obvodného úradu v Prešove v roku 2007 na základe
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Obec danú parcelu nadobudla k 1.5.1991, teda skôr ako bola
podpísaná dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 1.6.1993. Lesy štátny podnik Slovenskej republiky,
teda nemohli vydať majetok obce, pretože v čase podpisu dohody parcela č. XXX bola vo vlastníctve
Obce Haniska a podľa zákona č. 138/91 Zb. delimitačný protokol má len deklaratórny charakter.

Obec nepodpísala so žalobcom žiadnu dohodu o vydaní parcely. Obec nebola účastníkom správneho
konania, ktorým sa schvaľovala dohoda o vydaní nehnuteľností medzi žalobcom a podnikom Štátne lesy
Slovenskej republiky a taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
9Sžr/74/2014 v ktorom bolo potvrdené, že žalobca nie je oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991
Zb. Obec zastáva názor, že dohoda o vydaní majetku z X.X.XXXX je neplatná, keďže bola uzatvorená

s osobou, ktorá nie je oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb.
Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že predmetné konanie pred Najvyšším
súdom sa netýka žalovaných pozemkov a teda vyjadrenie žalovaného je irelevantné.

12. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že časť spornej parcely, ktorej určenia vlastníckeho

práva sa žalobca domáha je reálne v teréne súčasťou koryta vodohospodársky významného vodného
toku H. a nachádza sa približne v rkm 54,500 pričom sa jedná o prirodzený neupravený vodný tok.
Keďže sporná časť predmetného pozemku tvorila koryto vodného toku H. už pred účinnosťou Zákona č.
138/1973 Zb. o vodách, ako koryto prírodného neupraveného vodného toku je ex lege majetkom štátu.
PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sžo/38/2007zodňa10.1.2008.

Sporná časť parcely KN-C XXX/X v rozsahu 6 601 m2 ako časť pôvodnej mpč. parcely XXX najneskôr
k 1.4.1975 prešiel do vlastníctva štátu poštátnením z pôvodného vlastníctva. Týmto zo zákona pôvodný
vlastníkstratilajdispozičnéprávokpredmetnémupozemku.Pozemokbolvovlastníctveštátuavzmysle
právnych predpisov na území Slovenskej republiky naďalej je vo vlastníctve štátu. Zároveň žalovaný
uviedol, že požiadal príslušný orgán štátnej správy, teda Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o

životného prostredie v zmysle § 61 Vodného zákona o vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 43 ods.
7 citovaného zákona vo veci posúdenia či uvedený pozemok v k. ú. I. je prirodzeným korytom vodného
toku H..Žalovaný v 3. rade tiež namietal, že žalobca nespĺňa podmienku štátneho občianstva a Štátne lesy
neboli oprávnené na spísanie dohody so žalobcom. Žalovaný uviedol, že nebola splnená ani požiadavka
podľa § 4 ods. 2 Zákona o pôde, v zmysle ktorej mali nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým má byť

podľa tohto zákona prinavrátené, prejsť do vlastníctva štátu, v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. Z
odôvodnenia samotného rozhodnutia pozemkového úradu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli
na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie ONV v Prešove zo dňa XX.X.XXXX podľa § 1 ods.
1 písm. a/ nariadenia číslo 104/1945 Zb. n. SNR v znení nariadenia číslo 64/1946 Zb. n. SNR
právnym predchodcom žalobcu ako osobám nemeckej národnosti skonfiškované. Na základe uvedenej

skutočnosti a s prihliadnutím na ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o pôde, ako aj na samotnú jeho
preambulu v zmysle ktorej účelom Zákona o pôde bolo zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo
v období od roku 1948 až do konca roku 1989 má žalovaný za to, že neboli splnené podmienky pre
uzavretie dohody a vydania rozhodnutia pozemkového úradu, pretože tieto sa týkali aj pozemkov, na
ktoré sa samotný zákon o pôde nevzťahoval. Taktiež podľa žalovaného v 3. rade nemožno opomenúť
skutočnosť, že na základe rozhodnutia pozemkového úradu boli vydané pozemky tvoriace koryto

vodného toku, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o pôde v znení účinnom k
21.10.1993 nevydávali.

13. Súd vykonal dokazovanie a dňa 27.1.2020 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Krajský súd A.
rozsudkom č.k. 22Co/32/2020 zo dňa 28.10.2021 rozsudok potvrdil.

15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd SR uznesením č.k.

5Cdo/76/2022 zo dňa 29.3.2023 rozsudok Krajského súdu v A. zo dňa 28. októbra 2021 sp. zn.
22Co/32/2020 a rozsudok Okresného súdu A. zo dňa 27. januára 2020 sp. zn. 25C/81/2016 zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

16. Najvyšší súd v odôvodnení mimo iného uvádza, z obsahu rozsudkov súdov nižších inštancií a

z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdy skúmali naplnenie všetkých zákonom požadovaných (§
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) atribútov vydržania vlastníckeho práva - existenciu spôsobilého
predmetu držby, dobromyseľnosť žalobcu, existenciu oprávnenej držby aj uplynutie zákonom určenej
vydržacej doby v trvaní 10 rokov. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nebol oprávneným držiteľom
nehnuteľností vzhľadom na existenciu rozhodnutia o konfiškácii mimo zákonných podmienok pre

reštitúciu, žiadosť nesmerujúcu k celej parc. č. XXX aj vzhľadom na skutočnosť, že táto parcela nebola
na základe dohody o vydaní zapísaná do vlastníctva žalobcu v katastri nehnuteľností zohľadniac, že
žalobca nikdy nebol držiteľom spornej parcely, neužíval ju a nenakladal s ňou ako s vlastnou. Odvolací
súd doplnil, že nebola dodržaná zákonom predpokladaná nevyhnutná doba 10 rokov. Dobromyseľnosť
žalobcu bola prerušená najneskôr v júni 2003, keď na základe rozhodnutia pozemkového úradu z

21.10.1993 katastrálny úrad nezapísal vlastnícke právo žalobcu do katastra nehnuteľností, pričom
žalobca sa vtedy dozvedel, že ako vlastník sporných nehnuteľností je zapísaný niekto iný, konkrétne
žalovaní. Následne sa žalobca obrátil na katastrálny úrad so žiadosťou o zápis jeho vlastníckeho práva v
roku 2014. Na základe uvedeného dovolací súd iba stručne udáva, že nezistil pochybenie súdov nižších
inštancií pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa vydržania.

Nad rámec uvedeného dovolací súd upriamil pozornosť konajúcich súdov na to, že pre náležité
posúdenie a rozhodnutie sporu bude potrebné sledovať osud sporných nehnuteľností z hľadiska ich
skutočnej držby a užívania v čase pred, ale najmä po rozhodnutí Pozemkového úradu Prešov z
21.10.1993 č. XXXX/XX-XX./XXX o schválení dohody o ich vydaní zo dňa XX.XX.XXXX. Doterajší obsah
spisu totiž nasvedčuje, že do úvahy prichádzajú viaceré užívacie režimy jednotlivých nehnuteľností

rôznymi subjektami, založené viacerými nadobúdacími titulmi. Uvedené viesť k potrebe zodpovedania
otázky, či v čase uplynuvšom od vydania nehnuteľností žalobcovi do rozhodovania súdov nemohlo dôjsť
k vydržaniu vlastníckeho práva subjektami odlišnými od žalobcu.
Dovolací súd v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. apríla
2023 sp. zn. II. ÚS 35/2023, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „.........ak sa žalovaná strana bráni proti

žalobe, požadujúcej určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná strana mala nehnuteľný majetok
nadobudnúť tvrdením, podľa ktorého bez ohľadu na platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy vlastnícke
právo nadobudla medzičasom (ešte pred podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) iným
spôsobom, je tým v dostatočnej miere spochybnená danosť naliehavého právneho záujmu žalujúcejstrany na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože potom nie je možné konštatovať, že
určením neplatnosti kúpnej zmluvy dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu a že
nedôjde k ďalším súdnym sporom. Pokiaľ teda najvyšší súd sa nezaoberal argumentáciou žalovanej o

nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a ex ante uzavrel danosť naliehavého
právneho záujmu pri určení neplatnosti kúpnej zmluvy, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
Uvedené možno podľa dovolacieho súdu aplikovať aj v posudzovanom spore, nakoľko sa žalovaní v
konaní o určenie vlastníckeho práva bránia tvrdeniami o tom, že nadobudli svoje vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam iným spôsobom.

17. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s Dohodou o
vydaní nehnuteľností z 1.6.1993, Rozhodnutím Pozemkového úradu A. č. j. XXXX/XX-XX./XXX N.
XX.XX.XXXX, návrhom na vykonanie záznamu z 24.11.2014, písomnými ako aj ústnymi vyjadreniami
strán konania ako aj ďalším spisovým materiálom a opätovne zistil tento stav:

18. Žalobca bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností, mimo iných zapísaných na pozemnoknižnej
zápisnici M. J.. XXX v celosti. Na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie ONV v Prešove č. D. zo dňa
XX.X.XXXX podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Nariadenia číslo 104/1945 Zb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Zb.
n. SNR bol majetok patriaci vlastníckym právom J. D., K. D. a P. C. D. mladšiemu, ku dňu X.X.XXXX

skonfiškovaný ako osobám nemeckej národnosti.

19. Žalobca, zastúpený C. H., vyzval listom zo dňa 17.8.1992 Východoslovenské lesy Košice, štátny
podnik, lesný odštepný závod Prešov, na spísanie dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona 229/91
Zb. a to konkrétne parcelu mpč. XXX o výmere 13 308 m2, čo predstavuje parcelu EN č. XXX les

o výmere 1 376 m2 a parcelu č. XXX les o výmere XXX m2. Iné parcely pozostávajúce z pôvodnej
mpč. parcely žalobca vydať nežiadal. Žiadosťou o vydanie nehnuteľnosti adresovanej dňa 20.12.1992
Pozemkovému úradu, žalobca žiadal o prinavrátenie nehnuteľností, mimo iných, aj parcely mpč. XXX
o výmere 13 308 m2, čo predstavuje parcelu EN č. XXX les o výmere 1 376 m2 a parcelu č. XXX les o
výmere XXX m2. Zo žiadosti je zrejmé, že nežiada o vydanie celej parcely pôvodnej mpč. XXX, ale len

o vydanie časti tejto parcely a to parcely registra EN č. XXX F. XXX.

20. Dňa 1.6.1993 bola uzatvorená Dohoda o vydaní majetku medzi žalobcom s tým, že v tejto Dohode je
uvedená štátna príslušnosť žalobcu SR a účastníkmi dohody bol žalobca a lesný hospodár, za ktorého
uzatváral dohodu štatutárny zástupca T. J. U., riaditeľ LOZ A.. Predmetom dohody bola aj parcela J..

XXX-X-XX-XX-XX v lesnom obvode D.. Podľa bodu 4, spôsob obhospodarovania po vydaní, vlastník
chce hospodáriť samostatne.
Pozemkový úrad dňa 21.10.1993 vydal Rozhodnutie a to schválenie Dohody o vydaní nehnuteľností č.
XXXX/XX-XX./XXX, D. priznal vlastnícke právo žalobcovi, mimo iného aj vo vzťahu k parcele mpč. XXX
orná pôda o výmere 13 308 m2. Vlastnícke právo žalobcovi malo byť priznané podľa zákona č. 229/91

Zb. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.11.1993.

21.Žalobcapovydanírozhodnutiač.V.XXXX/XX-XX./XXXN.dňa21.10.1993nepožiadalovydanielistu
vlastníctva bezprostredne, ale až dňa 25.4.2003 bolo správnemu orgánu doručené podanie, označené
ako žiadosť o vydanie listu vlastníctva.

Zápis uvedenej žiadosti bol vykonaným dňa 10.6.2003 pod číslom zmeny XX/XXXX, ale bez pôvodnej
parcely mpč. XXX, nakoľko táto mpč. parcela v čase predloženia predmetnej listiny na zápis už
neexistovala v pôvodnom stave, t. j. v stave pozemnoknižného zápisu a nebola ani predmetom konania
o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.
V súvislosti s touto žiadosťou o zápis listiny zaevidovanou pôvodne pod č. N./XXXX, bolo zistené, že

dňa 24.11.2014, teda po ďalších 10 rokoch bola znovu daná listina predložená zo strany žalobcu, spolu
s návrhom na vykonanie záznamu, ktorého bolo prílohou pôvodne rozhodnutie Okresného úradu A.,
pozemkového a lesného odboru. Celé podanie spolu s prílohami bolo zaevidované v registri Z A. M.
XXXX/XXXX.
Okresný úrad A., odbor katastrálny zaslal žalobcovi dňa 30.1.2015 list č. S.-XXXX/XX/XX o vrátení jeho

návrhu v zmysle § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v spojení s § 36a tohto zákona, pretože listina - rozhodnutie pozemkového
úradu je nespôsobilá na zápis vo vzťahu k mpč. XXX, keď vznikol ďalší právny vzťah už pred vydaním
rozhodnutia.Vpôvodnejparceleč.XXX,zapísanejvpk.zápisnici2vkatastrálnomúzemíI.,zodpovedajúpodľa súčasného stavu parcely registra D. XXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 5 331 m2, parcela
registra D. XXX lesný pozemok o výmere 1 376 m2 a parcela registra D. XXX/X o výmere 6 601 m2,
všetko v katastrálnom území I.. Parcela registra D. M. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 14 240

m2, v katastrálnom území I. z ktorej bola vytvorená sporná parcela D. XXX/X ako aj parcela registra D.
XXX lesný pozemok o výmere 1 376 m2, boli ako majetok štátu pôvodne zapísané na LV č. X v k. ú.
I. v správe vtedajšieho S. A.. Dňom účinnosti zákona č. 229/91 Zb., t. j. k 24.6.1991, zo zákona
zaniklokmajetkuuvedenémuv§1ods.1citovanéhozákona(pôda,ktorátvorípoľnohospodárskypôdny
fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny

fond) právo hospodárenia doterajším subjektom (§ 22 zákona č. 229/1991 Zb.), podľa § 17 zákona č.
229/1991 Zb. v znení planom v čase podpísania dohody.

22. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. XXXX/XX/XXXX súd zistil, že žalobca je štátnym občanom
E. Q. F., ktoré občianstvo prijal oficiálnym aktom v roku 1953. V tomto roku, ako aj v roku 1992 bol
platný a záväzný Dohovor o naturalizácii z roku 1928, upravujúci stratu občianstva štátnych príslušníkov

Československa v súvislosti s naturalizáciou na území E. Q.. Na základe uvedeného dospel súd k
záveru, že žalobca ani v súčasnosti, ani v roku 1992, teda v čase uplatnenia reštitučného nároku
nemohol objektívne spĺňať podmienku československého štátneho občianstva.
Žalobca od roku 1992 nikdy na území SR nebol. Nikdy neužíval a ani sa nedomáhal užívania sporných
nehnuteľností, až do roku 2014 nikdy nespochybňoval užívanie týchto nehnuteľností žalovanými. Za

predmetné nehnuteľnosti nikdy neplatil daň.

23. Z výpisu z LV č. XXX v k. ú. I. je zrejmé, že vlastníkom parcely registra D. XXX lestný pozemok o
výmere 1 376 m2 je Obec I., na základe delimitačného protokolu XX/XX.

24. Slovenský vodohospodársky podnik dňa 8.9.2016 požiadal Okresný úrad A., o vydanie rozhodnutia
podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Okresný úrad A. dňa 3.11.2016 vydal Rozhodnutie
M. S./XXXXXX-XX/P., ktorým rozhodol, že časť parcely KN C XXX/X o výmere 6601 m2, (ako časť
pôvodnej parcely mpč. XXX), k.ú. I., je prirodzeným korytom neupraveného vodného toku H..

25. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej v texte zákon o pôde), zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“),

26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o pôde, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

27. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o pôde ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,
sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej
území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými

jeho deti.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o pôde, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvoríkoryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd.

29. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o pôde, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu spravuje právnická osoba
zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond") s výnimkou
a)pozemkov,
1.na ktorých sa nachádza cintorín,
2.ktoré sú určené na obranu štátu,

3.ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov,
4.ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu,
5.podľa osobitného predpisu,
6.na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny podnik
Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky,

štátny podnik, Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici a
Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik,
b) nehnuteľností uvedených s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, a
Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske
služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v

Tatranskej Lomnici a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik.

30. Podľa Ústavy č. 100/1960 Zb., Čl. 10, nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný
pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom
vlastníctve. Podrobnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

31. Podľa § 31 ods. 1,2,3 zákona č. 138/1973 Zb., účinného od 12.11.1973, o vodách, vodné toky sú
vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte,
ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo
vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.

Pri vodných tokoch, ktorých korytá nie sú označené vlastným parcelným číslom a nie sú ako také vedené
v evidencii nehnuteľností podľa osobitných predpisov, sa za prirodzené koryto považuje dno a brehy
až po brehovú čiaru, ktorá je určená hladinou vody, ktorá stačí pretekať medzi brehmi bez toho, že sa
vylieva do priľahlého územia.
Za pozemky tvoriace podľa predchádzajúcich odsekov prirodzené koryto nepatrí náhrada; inak patrí

náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.

32. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z., o vodách, účinný od 24.6.2004, v pochybnostiach o
tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej
vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných

úsekov vodného toku.

33. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

35. V predmetnom konaní, žalobca žiadal aby súd, aby určil že je vlastníkom nehnuteľností, v kat. území
I., a to parcely KN-C č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5 331 m2 a parcely KN-C č. XXX - lesný
pozemok o výmere 1 376 m2, a parcely KN-C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere 6 601 m2, pričom
svoje vlastnícke právo

odvodzoval od rozhodnutia pozemkového úradu č.j.XXXX/XX-XX./XXX, resp. uviedol, že vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržal. Okresný aj odvolací súd, už v pôvodnom konaní
konštatovali, že u žalobcu nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.Najvyšší súd v dovolacom konaní uviedol, že nezistil pochybenie súdov nižších inštancií pri aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa vydržania.

36. Po vrátení veci z najvyššieho súdu, bolo úlohou súdu prvej inštancie sledovať osud sporných
nehnuteľností z hľadiska ich skutočnej držby a užívania v čase pred, ale najmä po rozhodnutí
PozemkovéhoúraduPrešovz21.10.1993M.XXXX/XX-XX./XXXoschválenídohodyoichvydanízodňa
01.06.1993. Doterajší obsah spisu totiž nasvedčuje, že do úvahy prichádzajú viaceré užívacie režimy
jednotlivých nehnuteľností rôznymi subjektami, založené viacerými nadobúdacími titulmi. Uvedené

viesť k potrebe zodpovedania otázky, či v čase uplynuvšom od vydania nehnuteľností žalobcovi do
rozhodovania súdov nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva subjektami odlišnými od žalobcu.

37. Pri vydržaní je potrebné, aby boli splnené jednotlivé podmienky pre vydržanie, predovšetkým držba,
dobromyseľnosť vstupu do držby, spôsobilosť predmetu držby a uplynutie vydržacej lehoty. Vydržať
môže len oprávnený držiteľ. Pre existenciu dobrej viery nepostačí iba jeho subjektívne tvrdenie, že mu

vec patrí, ale toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami. Dobromyseľnosť sa musí
vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal prípadne mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec
skutočne patrí.
Vydržanie hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Ide o to, že tu existuje zmluva, ale
je neplatná pre vadu o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo

výnimočne, ak tu titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
tu titul je, stane sa nadobúdateľ vecí jej oprávneným držiteľom a splnením ďalších podmienok ju vydrží.
Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobo faktický stav so stavom právnym.
Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z

týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo
právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, právneho titulu, teda takzvané uchopenie sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

38. Parcela mpč. XXX, v čase uzatvorenia dohody, už v pôvodnom stave neexistovala a nebola ani
predmetom Roep, v katastrálnom území I. v roku 2001. Túto skutočnosť vnímal aj žalobca, ktorý
prostredníctvomsvojhozástupcu,ktorýpriuplatneníreštitučnéhonároku,podľazákonaopôdevžiadosti
zo dňa 20.12.1992 adresovanej pozemkovému úradu, vychádzal už zo stavu EN a presne citoval parcely

EN XXX F. XXX, o ktorých vrátenie vlastníckeho práva mal záujem. Žalobca mal vedomosť o evidencii
týchto parciel podľa vtedy platného stavu v evidencii nehnuteľnosti.

39. Parcela KN-C XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 14 240 m2 z ktorej je vytvorená aj parcela KN-
C XXX/X, ktorá je vo vlastníctve SR v správe žalovaného v 1. rade, boli ako majetok štátu pôvodne

zapísané na LV č. X v k. ú. I. v správe vtedajšieho ONV A.. Dňom účinnosti zákona č. 229/1991
Zb., t. j. ku dňu 24.6.1991 zo zákona zaniklo k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 citovaného zákona
právo hospodárenia doterajším subjektom. Podľa § 17 zákona 229/1991 Zb. v platnom znení, v čase
podpísania dohody a vydania rozhodnutia nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1
citovaného zákona spravuje SPF, t. j. pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho

patrí a lesné pozemky, na ktoré sa vzťahoval postup podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, teda tie, ktoré prešli
do vlastníctva štátu z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona.
V čase podpísania Dohody a vydania rozhodnutia boli už v katastri nehnuteľnosti na LV č. X v k.
ú. I. zapísané už parcely XXX a XXX, nie parcela XXX orná pôda o výmere 13 308 m2. Dohoda a
rozhodnutie, tak nezodpovedali vtedy platným údajom katastra nehnuteľnosti. Parcela registra KN-C

XXX trvalé trávnaté porasty prešla v zmysle citovaných ustanovení § 1, 17 a 22 zákona č. 229/1991 k
24.6.1991 zo zákona do správy SPF. SPF listom č. j. 2787/99/KO-24 zo dňa 26.8.1999 požiadal Okresný
úrad v Prešove, katastrálny odbor v zmysle citovaných predpisov o zápis pozemkov vo vlastníctve
štátu, vedených na LV č. X, okrem iného aj parcely č. XXX do listu vlastníctva v prospech Slovenskej
republiky. Tieto parcely boli zapísané v KN na LV č. XXX v prospech Slovenskej republiky v správe SPF

pod položkou výkazu zmien XX/XXXX. D. parcela č. XXX bola v užívaní poľnohospodárskeho subjektu.
SPF o pokojnom užívaní tejto nehnuteľnosti predložil nájomné zmluvy. Zároveň žalobca ani nežiadal
túto parcelu vydať. Žalobca sa, až do roku 2014, nikdy nedomáhal užívania, alebo vydania týchto
nehnuteľností. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný preukázal splnenie všetkýchpodmienok vydržania predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je minimálne od účinnosti
zákona č. 229/1991 Zb. užívaná štátom, prípadne subjektami, s ktorými štát v zastúpení SPF uzatvoril
zmluvu, od roku 2000 je nehnuteľnosť zapísaná v prospech Slovenskej republiky v správe SPF na LV

číslo XXX. Je teda zrejmé, že Slovenská republika je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

40. Parcelu KN-C XXX na základe delimitačného protokolu užíval žalovaný v 2. rade. V čase uzavretia
spornej dohody bola už nehnuteľnosť zapísaná na LV č.X v kat. úz I., pričom obec vychádzala z toho,
že táto nehnuteľnosť jej na základe zákona o majetku obci vlastnícky patrí. Obec túto nehnuteľnosť bez

akýchkoľvek cudzích zásahov užívala až do roku 2015, kedy žalobca začal spochybňovať jej vlastníctvo.
Obec danú parcelu nadobudla k 1.5.1991. Napriek k tomu, nehnuteľnosť nebola vedená na
obci, ale vo vlastníctve štátu, preto bol dňa 5.12.2007 spísaný protokol č.XXX/XXXX/XX o prechode
vlastníctva nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce. Odovzdávajúcim bol Obvodný úrad v A.. V
protokole sa konštatuje, že okrem iných, aj parcela XXX ku dňu 01.05.1991 prešla z vlastníctva štátu do
vlastníctva obce. Súd teda vychádzal z toho, že od 01.05.1991 obec užívala predmetnú nehnuteľnosť

bez akýchkoľvek problémov, nikto si na predmetnú nehnuteľnosť nerobil nárok, nedomáhal sa užívania,
nikto nespochybňoval vlastníctvo obce, až do roku 2015, kedy tak začal robiť žalobca v zastúpení.
Obec nebola účastníkom správneho konania, ktorým sa schvaľovala dohoda o vydaní nehnuteľností
medzi žalobcom, nemala teda vedomosť o tom, že o pôvodnej parcele mpč. XXX bola uzatvorená
dohoda. Zároveň parcela KNC XXX tom čase už ani nebola súčasťou pôvodnej mpč. parcely. Obec teda

vychádza z toho, že vstúpila do dobromyseľnej držby už 01.05.1991, a hoci je vlastnícky vedená na LV
XXX katastrálnom území I. len od roku 2007, započítala si nerušenú držbu predmetnej nehnuteľnosti.
Súd mal za to, že aj žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a žalobu aj vo vzťahu
k nemu zamietol.

41. Vo vzťahu k parcele KNC XXX resp. KNC XXX/XX, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe žalovaného v 3. rade súd poukazuje predovšetkým na to, že dané nehnuteľnosti
žalobca taktiež nežiadal vydať.
Parcelu KNC XXX/XX, nebolo možné vydať v minulosti a ani v súčasnosti, pretože táto parcela je
súčasťou koryta vodného toku, ktoré sa, v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o pôde v znení účinnom

k 21.10.1993 nevydávali. Žalovaný predložil Rozhodnutie Okresného úradu A., odbor starostlivosti
o životné prostredie, M. V. S. - A. - S. - XXXX/XXX XXX - XX/XX zo dňa 03.11.2016, ktoré
potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že predmetný pozemok je korytom vodného toku. V tejto súvislosti,
súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn 8 E. zo dňa 10.01.2008, v ktorom sa mimo iného uvádza,
že zaradením § 31 ods. 1 do vodného zákona, do pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či

už prirodzené, upravené alebo umelé. Vlastnícky to znamenalo, že ku dňu účinnosti vodného zákona,
teda k 01.04.1975, poštátnenie týchto pozemkov, pričom za pozemky tvoriace prirodzené toky nepatrila
náhrada a v ostatných prípadoch patrila náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.
Súd teda vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, uvádza, že vlastnícke právo k vodnému
toku, ktorého súčasťou je aj koryto, vyplýva priamo z ústavy. Vlastnícke právo k vodným tokom a korytám

vodných tokov prešlo teda do vlastníctva štátu ex lege k 01.04.1975, pričom takéto vlastníctvo
patrí, aj podľa platnej právnej úpravy, len štátu. Pozemok, po ktorom vodný tok tečie, a ktorý nemôže
byť vo vlastníctve iných subjektov ako štátu, nemôže byť ani predmetom platného prevodu ani prechodu
v prospech iného subjektu.
Vzhľadom k tomuto teda žalobcovi nemôže patriť vlastnícke právo parcele KNC XXX/XX.

42. S poukazom na vyššie uvedené teda súd žalobu opätovne zamietol. V konaní mal súd preukázané,
že žalovaní dostatočne preukázali, to akým spôsobom bolo nakladané s nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom konania, pred a po uzavretí spornej dohody, a že nadobudli k týmto nehnuteľnostiam
vlastnícke právo zákonným spôsobom.

43. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Žalobca bol v konaní neúspešný, náhrada trov konania mu nepatrí. Súd priznal náhradu trov konania

úspešným žalovaným v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.