Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22Cbi/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123200513
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Štefanová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123200513.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: Bencont Investments s.r.o.

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., právne
zastúpeného: poruban advokáti s.r.o., so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmet sporu:

2. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 166h
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

3. Navrhol, aby súd určil, že je voči žalobcovi právne neúčinný právny úkon darovacej zmluvy
medzi prevodcom B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., štátny občan
SR a nadobúdateľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., štátny občan
SR, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
vkatastrálnomúzemíKubra,obecTrenčín,okresTrenčín,zapísanénavkatastrinehnuteľnostívedenom
na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XX a to pozemky registra „KN-C“ :

parc. č. 1831/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parc. č. 1831/2 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 99 m2, parc. č. 1831/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parc. č.
2302/7 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc.
registra „KN – C“ parc. č. 1831/2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

4. Skutková a právna argumentácia žalobcu:

5. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobu tým, že na žalovaného ako nadobúdateľa bolo prevedené
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dva roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok od prevodcu p. B. B., ktorý otcom žalovaného (ďalej len „dlžník“).6. Má za to, že z uvedenej skutočnosti je možné vyvodiť záver o nie poctivom zámere a úmysle
dlžníka predmetným prevodom poškodiť žalobcu ako jeho veriteľa tým, že prevodom vylúčil predmetné
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, z ktorej by pohľadávka žalobcu bola uspokojená.

7. Uviedol, že dlžník v období prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda v roku
2022, neuhrádzal v prospech žalobcu žiadne peňažné plnenie titulom uspokojenia pohľadávky žalobcu,
ale naopak realizoval činnosti a uskutočnil právne úkony, ktorými došlo k reálnemu znemožneniu
uspokojeniapohľadávkyžalobcu,prípadneinýchjehoveriteľov,zčohojepodľažalobcuzrejmýnepoctivý

zámer a úmysel dlžníka zabrániť začleneniu predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty.

8. Zdôraznil, že nakoľko sa jedná o darovaciu zmluvu, teda bezodplatný prevod, aj z tejto skutočnosti
podľa žalobcu vyplýva, že dlžník mal úmysel poškodiť žalobcu ako jeho veriteľa a nechcel odplatný
prevod,nakoľkoznadobudnutýchfinančnýchprostriedkovbymuselplniťsvojezáväzky,atedauspokojiť
pohľadávku žalobcu.

9. Poukázal na to, že dlžník previedol nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka – svojho syna
- žalovaného, ktorá okolnosť podľa žalobcu svedčí o tom, že dlžník mal úmysel poškodiť žalobcu a
vymaniť nehnuteľnosti z konkurznej podstaty.

10. Má za to, že žalovaný musel mať vedomosť o úmysle dlžníka, nakoľko sa jedná o blízkeho
príbuzného, ktorí bývajú na rovnakej adrese a v rovnakom dome, preto podľa žalobcu už v dobe prevodu
musel mať dlžník ako i žalovaný vedomosť, resp. dlžník mal úmysel podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na svoj majetok.

11. Po právnej stránke odôvodnil žalobca žalobu s odkazom na ustanovenie § 166h ods. 1 ZKR, ktoré
je zaradené vo štvrtej časti ZKR a to s poukazom na skutočnosť, že na majetok dlžníka bol vyhlásený
konkurz a bol oddĺžený podľa ustanovení IV. časti ZKR. Citujúc predmetné zákonné ustanovenie uviedol,
že „ oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať
sa podľa občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy , ak pohľadávka veriteľa je premlčaná nevymáhateľná, alebo
nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom
podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.“

12. Zároveň poukázal i na odborný výklad k uvedenému ustanoveniu, v zmysle ktorého sa konštatuje,

že na rozdiel od konkurzného konania podľa druhej časti zákona, správca nie je povinný zisťovať
prípadnú odporovateľnosť dlžníkových právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu alebo
pred určením splátkového kalendára, a preto zákon zachováva takéto právo veriteľovi.

13. Skutková a právna argumentácia žalovaného:

14. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Má za to, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ukrátenie veriteľa. Namietal i včasnosť podania žaloby.

15. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v rámci argumentácie o ukrátení veriteľa nepreukázal stav

majetku úpadcu p. B. B., jeho aktíva a pasíva v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu -
napadnutej darovacej zmluvy.

16. Má za to, že nebolo preukázané ani kvalifikované zmenšenie majetku, nebola preukázaná príčinná
súvislosť zmenšenia možnosti uspokojenia pohľadávok žalobcu v čase účinkov darovacej zmluvy.

17. Namietal, že nebolo preukázané, či úpadca p. B. B. mal pred vykonaním odporovaného právneho
úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok, alebo taký majetok nemal.

18. Tiež má za to, že nestačí len tvrdiť, že k prevodu nehnuteľnosti došlo medzi blízkymi osobami, ale

podľa žalovaného treba preukázať úmysel dlžníka a to, že tento úmysel musel byť žalovanému známy.

19. Spochybnil tiež otázku včasnosti podania žaloby s poukazom na čas uzavretia darovacej zmluvy.20. Poukázal i na skutočnosť, že najlepšie predpoklady na odporovanie má správca, pričom v danom
prípade správkyňa, ktorá týmito informácia disponovala sa rozhodla neodporovať darovacej zmluve,
čiže pri postupe s odbornou starostlivosťou dospela podľa žalovaného k záveru, že by nebolo možné

preukázať ukrátenie veriteľov.

21. Namietal tiež, že žalobný návrh v znení uvedenom v žalobe, je nevykonateľný, nakoľko predmetnú
darovaciu zmluvu neuzatváral len úpadca p. B. B., ale bola uzatvorená medzi p B. B., jeho manželkou
a žalovaným, nejde teda o darovaciu zmluvu len medzi žalobcom a žalovaným, ako bolo uvedené v

petite žaloby. Poukázal na to, že ide o majetok, ktorý patril do BSM, netýkal sa dlhov úpadcu B. B., ktoré
súviseli s jeho podnikaním.

22. Vykonané dokazovanie:

23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením verejne dostupných registrov (Obchodného registra SR

a Obchodného Vestníka), oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
38K/73/2022 a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: Zmluva o postúpení pohľadávok,
Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok, výpis z listu vlastníctva č. XX, Rámcová zmluva uzavretá
medzi Zinc Euro, a.s. a úpadcom, Darovacia zmluva uzavretá medzi úpadcom a jeho manželkou
ako darcami a žalovaným ako obdarovaným dňa 21.1.2020, Dodatok č. 1 k Darovacej zmluve,

platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1568/2020 zo dňa 19.8.2020, prihláška
pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, žiadosť o zaslanie dokumentov, zoznam príloh k
zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluva o postúpení pohľadávok, žiadosť o pôžičku, príkazná zmluva.

24. Zistený skutkový stav:

25. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38OdK/73/2022 zo dňa 15.3.2022, s účinkami zverejnenia
ku dňu 24.3.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XXX, XXX XX D. a do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Ing. Zuzana Kvaková.

26. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi B. B., nar. XX.X.XXXX v konkurze vedenom na OS
Trenčín pod sp. zn. 38OdK/73/2022 v celkovej sume 3.755,15 Eur s príslušenstvom.

27. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/73/2022 vyplýva, že žalobca bol uvedený v
Zozname veriteľov úpadcu p. B. B., nar. XX.X.XXXX v návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlženie.

28. Z Obchodného vestníka č. 193/2023 zo dňa 10.10.2023 vyplýva, že konkurz vedený na majetok
úpadcu B. B., nar. XX.X.XXXX na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38OdK/73/2022 bol zrušený z
dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a to s účinkami ku dňu 11.10.2023.

29. Z oznámenia a listín doručených Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny, vyplýva, že úpadca
p. B. B., nar. XX.X.XXXX spolu so svojou manželkou p. E. B. ako darcovia previedli na základe Darovacej
zmluvy s vecným bremenom zo dňa 21.1.2020 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.4.2020 previedli na
žalovaného ako obdarovaného vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

30. Žalovaný je synom úpadcu p. B. B., nar. XX.X.XXXX, a teda je spriaznenou osobou úpadcu p. B.
B., nar. XX.X.XXXX.

31. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené právne predpisy:

32. Podľa § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) oddlžením zostáva nedotknuté
právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej
uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak
pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať

právnemuúkonuajvtedy,akbyvkonkurzevyhlásenompodľadruhejčastiprvejhlavybolinakoprávnený
odporovať správca.33.Podľa§166hods.2ZKRoddlženímzostávatiežnedotknutéprávoveriteľavrozsahusvojejpôvodnej
pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné
bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

34. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

35. Podľa § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu
úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel
musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( HYPERLINK "https://

www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201" \l "paragraf-116" \o "Odkaz na predpis
alebo ustanovenie" § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s
výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

36. Podľa § 42a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( HYPERLINK "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1964/40/20191201" \l "paragraf-116" \o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 116 a 117); b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba
uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo
likvidátorom; d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla

ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

37.Podľa§42bods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaprávoodporovaťprávnymúkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou.

38. Podľa § 42b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu
úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

39. Podľa § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorému veriteľ
s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z

toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

40. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil nasledovne:

41. Predmetom prejednávaného sporu bola žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu a to Darovacej
zmluvy, na základe ktorej previedol úpadca p. B. B. spolu so svojou manželkou na žalovaného p. A. B.
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, teda tzv. odporovacia žaloba.

42. V danom prípade bol na majetok úpadcu p. B. B. vyhlásený konkurz podľa IV. časti ZKR. Z
uvedeného dôvodu sa na otázku odporovateľnosti právneho úkonu aplikuje ustanovenie § 166h ZKR.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu
svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je

premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

43. V zmysle § 42a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhejstrane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( HYPERLINK "https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201" \l "paragraf-116" \o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 116 a

117).

44. Primárne tak súd zisťoval dodržanie zákonom predpísaných lehôt, pričom vo vzťahu k dodržaniu
zákonom stanovenej lehoty podľa § 42a ods. 2 ZKR je možné konštatovať, že žalobca podal
určovaciu žalobu na príslušnom súde v zákonom stanovenej lehote troch rokov od kedy nastali účinky

odporovaného právneho úkonu. Žalobca odporovaný právny úkon označil v žalobe ako Darovaciu
zmluvu V 357/2020 medzi úpadcom p. B. B. ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom, na
základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň žalobca,
z dôvodu, že nemal predmetnú zmluvu nemal k dispozícii, navrhol, aby bola ako dôkaz vyžiadaná súdom
z Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny.

45. Z oznámenia a listín doručených Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny, vyplýva, že úpadca
p. B. B., nar. XX.X.XXXX spolu so svojou manželkou p. E. B. ako darcovia previedli na základe Darovacej
zmluvy s vecným bremenom zo dňa 21.1.2020 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.4.2020 previedli na
žalovaného ako obdarovaného vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

46. Právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa v tomto spore žalobca domáhal, bol právny úkon
darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Vychádzajúczustálenejjudikatúrysúdov,uprávnychúkonov,nazákladektorýchvznikajúprávavkladom
do katastra nehnuteľností začína trojročná lehota na pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu
dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností

(R (ČR) 41/2001 ).

47. V danom prípade bola žaloba podaná na súde dňa 26.1.2023. Z vyjadrenia Okresného úradu
Trenčín, odbor katastrálny, vyplýva, že titul pre zápis zmeny vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti bola listina: Darovacia zmluva s vecným bremenom zo dňa

21.1.2020 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.4.2020. K zápisu zmeny vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností tak došlo najskôr dňa 15.4.2020. Lehota na podanie žaloby tak
nemohla uplynúť pred 14.4.2023. Z uvedených skutočností vyplýva, že žaloba bola podaná v zákonom
stanovenej lehote.

48. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je potrebné poukázať na ustanovenie
§ 166h ZKR, v zmysle ktorého veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v
konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. V zmysle
citovanéhozákonnéhoustanovenia§166hZKRoddlženímzostávanedotknutéprávoveriteľa,vrozsahu
svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je
premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy,
ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.

49. V predmetnom spore žalobca preukázal, že je veriteľom úpadcu p. B. B., nar. XX.X.XXXX v konkurze

vedenom na Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/73/2022, ktorú skutočnosť žalobca preukázal
potvrdením o podanej prihláške pohľadávky do konkurzu. Táto skutočnosť vyplýva i z toho, že žalobca
bol uvedený v Zozname veriteľov úpadcu p. B. B., nar. XX.X.XXXX v návrhu na vyhlásenie konkurzu
a oddlženie. Žalobca tak má aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore na podanie žaloby.7

50. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu p. B. B., nar. XX.X.XXXX.
Spornou medzi stranami bola otázka, či právnym úkonom darovacej zmluvy došlo k ukráteniu žalobcu
ako veriteľa úpadcu.

51. Preukázanie skutočnosti, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka je jednou zo

základných podmienok určenia odporovateľnosti právneho úkonu. Bez preukázania tejto podmienky nie
je možné žalobe vyhovieť. Splnenie uvedenej podmienky je povinný preukazovať žalobca a to už v
podanej žalobe.52. V teórii konkurzného práva sa za ukracujúci právny úkon považuje taký právny úkon, ktorý bol
vykonaný úpadcom, pričom viedol k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, ktorá spôsobila, že zostávajúci
majetok úpadcu po ukracujúcom právnom úkone už nestačí na uspokojenie tých pohľadávok rôznych

veriteľov dlžníka, ktoré existovali v čase ukracujúceho právneho úkonu, pričom ide o veriteľov dlžníka,
ktorí svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu.

53. Pre úspech v spore preto bolo zo strany žalobcu potrebné uviesť také konkrétne skutkové tvrdenia,
z ktorých by vyplývalo, že dlžník (úpadca p. B. B.) vykonal v sledovanom období právny úkon, na

základe ktorého došlo k takému zníženiu majetku, že už nebolo možné v plnej miere uspokojiť veriteľov
tých pohľadávok, ktoré existovali ku dňu účinnosti žalovaného právneho úkonu a zároveň ktoré boli
prihlásené v konkurze.

54. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (okrem iných uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 13CoKR/11/2016, sp. zn. 14CoKR/3/2017, 13CoKR/34/2016,
13CoKR/5/2019) je žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt povinný v konaní o uplatnenie
odporovacieho práva preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek,
teda čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon

dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu
právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v
dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok
majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne. Súčasne musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v
čase, keď bol úkon dlžníka uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola v konkurze riadne

prihlásená a zistená.

55. Aj v prípade, ak by právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa domáhať
odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko
takýmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Stav majetku dlžníka je

pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v
kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že
právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa.

56. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti odvolacích súdov je tiež potrebné uviesť, že: „úpadok vo forme

predlženia alebo insolvencie ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátu úpadcu
a nepreukazuje ukracujúci právny úkon. Úpadok nedáva odpoveď na základnú primárnu hmotnoprávnu
podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov.“ (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/34/2020 z 10.3.2021).

57. Ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
4CoKR/7/2020 zo dňa 14. 4. 2022) žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti
odporovaného právneho úkonu – Darovacej zmluvy už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok
veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. V tomto smere absentovali
skutkové tvrdenia, ktoré by konkrétne špecifikovali zníženie miery uspokojenia konkrétnych veriteľov

dlžníka.

58. Záverom je nutné konštatovať, že v predmetnom spore nebola preukázaná jedna zo základných
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 166h ZKR a § 42a, § 42b ZKR a to ukrátenie
veriteľa. Z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie uvedenej podmienky odporovateľnosti, nebol daný

dôvod pre skúmanie ďalších zákonom stanovených podmienok, nakoľko tieto musia byť splnené
kumulatívne. Bez splnenia jednej z nich, nie je možné žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov
vyhovieť, preto súd výrokom I. rozsudku žalobu v celom rozsahu zamietol.

59. Trovy konania:

60. Žalovaný má vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd výrokom II. rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie.Odvolaniejemožnépodaťdo15dníododňadoručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.