Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291684
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:6124291684.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. H. I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v
Bratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C.
XXXX/XX, zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711, o zaplatenie 129,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 129,48 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
15.05.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 129,48 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.5.2022 až
do zaplatenia a náhrady trov konania, ako nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil tým,
že na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022 bolo
zmenené uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021 č.k. 18P/54/2019-2309 tak, že styk
žalobcu s maloletým synom bol upravený v období od doručenia rozhodnutia do 28.2.2022 v každom

týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa
mal žalobca prevziať od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F., do 15.00
hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období od 1.3.2022 v
každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod.
do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých
dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu
v F. K. L. K. C. F. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Zároveň

súd uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených
maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Žalovaná však súdne rozhodnutie
nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila
už celkom 150 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu šiel
dňa 14.5.2022 prevziať maloletého a pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil
žalovanúosvojompríchodeprostredníctvomSMSsprávy,čosazaobišlobeználežitejodozvyžalovanej.
Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje

tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len neumožnila maloletého vidieť a na jeho
ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, ktoré sú spojené s
pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej,
privolalpríslušníkovpolícieanáslednepredmetnéstretnutieoznámilprostredníctvomzápisnice.Žalobcauviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu
s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na ust. §

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou
a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila
žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke
nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode
by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z

Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1
v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 79,24 eur a náhrada
za pohonné látky vo výške 50,24 eur.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala.

Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej
konaním. Poukázala na to že dňa 13.5.2022 ju žalobca kontaktoval SMS správou, kde ju informoval,
že si syna vyzdvihne ako „minule“, pričom v uvedenom období bolo právoplatné rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne o úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalovaná uviedla, že žalobca bol už v predchádzajúcich
stykoch informovaný o tom, že dieťa odmieta styk s otcom na prespanie. Žalovaná popierala tvrdenie

žalobcu,žedieťanastyksožalobcomriadnenepripravilavzmyslesúdnehorozhodnutia,akoajtvrdenie,
že by dieťa mala zastrašovať a rozrušovať. Žalobca, hoci bol s rozhodnutím súdu riadne oboznámený a z
jej strany o nemožnosti uskutočniť styk v rozsahu celého víkendu s prespaním opakovane informovaný,
toto neakceptoval. Žalovaná zastávala názor, že si splnila prevenčnú povinnosť, keď žalobcu opakovane
informovala,žesynodmietarealizáciustykunaprespanie.Uvádzala,žemaloletéhonastyksotcomvždy

riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať, napriek tomu dieťa v deň styku opätovne
odmietlo styk s otcom v rozsahu prespania. Ďalej žalovaná uviedla, že aj napriek tomu, že maloletý sa
so žalobcom nechcel stretnúť, žalobca ako vždy privolal do miesta bydliska dieťaťa hliadku polície, hoci
mu je známe, že polícia násilím maloletého žalobcovi neodovzdá. Žalobcovi je tiež známe, že všetky
trestné oznámenia, ktoré na ňu podal z dôvodu, že dieťa odmieta styk s ním, boli zamietnuté. Žalovaná

uviedla, že skutočnosť, že dieťa odmieta styk so žalobcom, nie je následkom jej konania. Ona už od roku
2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so žalobcom
a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu na prespanie, keďže
maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane, aj za účasti kolíznej opatrovníčky,
navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať

spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u
dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu žalobca akékoľvek
jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta a trvá na styku v
rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam žalobca
sa dostavil do miesta bydliska maloletého syna a žiadal o jeho vydanie nad rámec rozhodnutia súdu.

Uviedla, že žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 13.5.-14.5.2022 domáhal styku v zmysle apelu
Okresného súdu Bratislava IV. Na predmetnom pojednávaní boli rodičia požiadaní, aby vyskúšali styk
v rozsahu na prespanie. Išlo o odporúčanie súdu a keďže sa preukázalo, že dieťa nie je schopné
absolvovať styk v rozsahu na prespanie a opakovane odmieta uskutočňovanie styku v rozsahu na
prespanie, žalovaná informovala žalobcu o tom, že styk v uvedenom rozsahu nie je možné uskutočňovať

a žiadala ho, aby rešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu. Žalovaná preto zastávala názor, že konanie
žalobcu možno považovať za účelové, zneužívajúce právo. Uvedené správanie žalobcu spôsobilo, že
maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo ona (žalovaná) v žiadnom
prípade nezodpovedá, nakoľko uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním. Podľa jej názoru je
podaná žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, SMS komunikácie
žalobcu so žalovanou, trestného oznámenia žalobcu zo dňa 14.5.2022, ftc. technického preukazu,
zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 14.6.2024, vyjadrenia

žalobcu zo dňa 28.6.2024, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:4. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené
uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach
stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov v

roku 2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk
žalobcu s maloletým B. v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni
v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa
prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na L. K. C. F.,
do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá a v období od

1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase
od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého
dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy
Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na L. K. C. F., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke
v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch
a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne

pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 18P/54/2019.

5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že v dňoch 12.,14..5.2022 sa žalobca
pýtal žalovanej ako sa má maloletý, na čo žalovaná nereagovala. Dňa 13.5.2022 žalobca oznámil

žalovanej, že na druhý deň príde pre dieťa tak ako minule, aby ho nachystala na styk. Žalovaná
na to reagovala : „B. nechce ísť, plače, že nechce ísť spať k tatkovi a chce zostať doma?“, na čo
žalobca odpovedal: „Jasné staré známe klamstvá. Počkám na námestí do 10h, priprav riadne B. na
styk a odovzdaj mi ho. Účelovo a zámerne maríš styk, škodíš nášmu synovi“. Žalovaná na to uviedla:
„Zvláštne, že pokladáš za klamstvá, keď ti zopakujem, čo B. povedal. A to isté povedal už aj tebe, sám

si to povedal na súde“. Žalobca odpísal „Toto mne syn povedal a ja som to hovoril na súde? Snaž sa
pripraviť syna na styk, namiesto produkovania bludov. Nemieniš sa dostaviť? Maríš styk aj naďalej?“
Žalovaná reagovala „B. nechce ísť, už som ti písala.“ Žalobca žalovanej oznámil, že „Idem si pre B. pred
dom, za to čo robíš sa môžeš hanbiť. Som pred domom odovzdaj mi syna. Si vôbec doma? Kde je B.?“
na čo žalovaná reagovala „B. nechce ísť, hovorí, že nechce ísť a nechce ísť spať k tatkovi.“ Žalobca jej

odpísal, že „Klamstvá. Účelové marenie styku. Otvor dvere a odovzdaj mi syna. Otvor dvere a odovzdaj
mi syna, nie je to tvoj rukojemník.“

6. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne privolal hliadku polície, ktorá urobila
pohovor s matkou, ale k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti

na žalovanú trestné oznámenie na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície.

7. Z predloženého technického preukazu č. PG XXXXXX bolo zistené, že M. D., nar. XX.X.XXXX,
je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom
preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete

(www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas 20. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural
95 oktánový 1,800 eur/liter.

8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. M. D., nar. XX.X.XXXX, ako
požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal

žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú.

9. Žalovaná v konaní nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu
nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala na
to, že otec sa domáhal realizácie styku s dieťaťom počas celého víkendu neprerušene, hoci vykonateľné

rozhodnutie súdu upravovalo styk dieťaťa s otcom v sobotu a nedeľu bez prespania. Žalovaná uvádzala,
že maloletý syn napriek jej presviedčaniu odmietal
ísť za otcom, nechcel u otca spať. O týchto skutočnostiach žalobcu riadne informovala. Žalobca napriek
tomu do miesta bydliska dieťaťa opakovane privoláva hliadky polície, čím u maloletého vyvoláva stres.
Žalovaná uviedla, že žalobcovi poskytuje pravidelnú súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda

nebola spôsobená. Žalovaná zastávala názor, že je potrebné mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, aby
neutrpel jeho psychický vývin. Poukázala tiež na zneužívanie práva žalobcom, nakoľko tento sa domáha
náhrady cestových výdavkov vo viacerých takmer identických žalobách o náhradu škody a podľa jej
presvedčenia takto koná v záujme jej poškodenia. Na pojednávaní poukázala na to, že žalobcanie je vlastníkom motorového vozidla, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom vozidlo
používa bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke. V súvislosti s tým uviedla, že za daných okolností
neobstojí nárok na náhradu nákladov za užívanie vozidla, k čomu sa vyjadril aj Krajský súd v Trenčíne

v konaní 17Co/77/2023.

10. Žalobca v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom
SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však
ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej žalobca prišiel k domu

žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec privolal aj hliadku polície. Poukázal na to, že žalovaná
mu dlhodobo bráni v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa na styk s ním
pripraviť, čo sa ale nestalo a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti,
ktorá by odôvodňovala nerealizáciu styku s dieťaťom. Poukázal aj na skutočnosť, že na pojednávaní
v rozvodovom konaní dňa 10.3.2022 došlo ku konsenzu žalobcu a žalovanej, z ktorého vyplýva,
že od 17. týždňa r. 2022 sa styk otca s dieťaťom bude realizovať od soboty 9.00 hod. do nedele

17.00 hod. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie uviedol, že výlučne on
sa podieľa na nákladoch a poplatkoch spojených s prevádzkou vozidla (povinné zmluvné poistenie,
havarijné poistenie, opravy, údržba, opotrebenie a výmena pneumatík, motorového oleja, náplne do
ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, atď.). Nie je ani možné očakávať, že by ako vypožičiavateľ
užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Aj podľa právnej teórie si zmluvné strany v súvislosti s

opotrebením vypožičanej veci môžu dohodnúť určitú náhradu, čo nebude v rozpore s požadovaným
znakom bezodplatnosti zmluvy o výpožičke. Podľa žalobcu sa pojmovo rozlišuje odplata za prenechanie
vecivypožičiavateľovinaužívanievzmysleodmenyanáhradazaopotrebenievecivzmysleamortizácie,
ktorúmožnovyjadriťakorozdielvhodnotevecivčaseprenechaniavypožičiavateľoviavčasejejvrátenia
spôsobený jej bežným užívaním.

11. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v
podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 14.5.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval

na stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu v
Trenčíne z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach.

14. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.
Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 14.5.2022 bolo
stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa
9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu
vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory,

ktoré sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V
predmetnom období nebolo súdom rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú de facto
zabezpečovala matka. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie v konaní o úprave rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu, prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu. Obaja rodičia boli
opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si rodičovskej zodpovednosti, aby sa

povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech dieťaťa.
V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci rozvodového konania súd apeloval na rodičov, aby
sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu, t.j. od soboty
do nedele nepretržite.

15. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu
takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody
nezavinila.16. V konaní bolo nesporné, že dňa 14.5.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i
keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú

nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti
žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako
matky dieťa na stretnutie s otcom ako žalobcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca
sa dňa 14.5.2022 do miesta bydliska dieťaťa po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS
správy dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým,

že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas
celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 14.5.2022
vyplýva, že otec uviedol, že si dieťa prevezme na námestí nech ho žalovaná prichystá. Po oznámení
žalovanej,ženechceísťzatatkom,žalobcažalovanejuviedol,žeidepreddomanechmudieťaodovzdá.
K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa nechce ísť za tatkom
a nechce u neho prespať. Žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť.

17. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu
so synom dňa 14.5.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s
otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie
mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú

jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho
rozhodnutia umožniť dňa 14.5.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej

riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 14.5.2022 na
miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie trestného
oznámenia zo dňa 14.5.2022. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 14.5.2022 právo na stretnutie s
dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351
a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom umožniť a

žalobcu upozorniť na jeho povinnosť dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť o 15.00
hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na
prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so
synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím
konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom,

a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní
žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto
stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala
ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom
v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, podľa ktorého je potrebné zo strany matky toto rozhodnutie
bezodkladne rešpektovať, nielen verbalizovať, ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si
povinnosti dieťa v stanovených časoch na stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme
dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcom mohol rozvíjať. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu totiž,
už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého dieťaťa, nie sú udržateľné.

19. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný
skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi
náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca
neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo

uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom
v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej
dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať
citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná v

tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 14.5.2022 nebola
v konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne
bránila jeho stretnutiu s otcom.20. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti
žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska
žalobcudoBojnícdňa14.5.2022aspäťzaúčelomrealizáciestretnutiasasmaloletýmsynomnazáklade

vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila.

21. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že
žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe
zmluvy o výpožičke bezodplatne. Neobstojí preto záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za

užívanie vozidla a tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.4.2024
č.k. 17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vzhľadom na dlhodobý charakter výpožičky je
zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu,
opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie
auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca
sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto skutkových tvrdení

žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné. Súd preto považoval nárok
žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v
súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť za opodstatnený.

22. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku Bojnice,

Hurbanovo námestie a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24
eur (0,213 eur x 372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022
Z.z.) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 50,24 eur (vychádzajúc z priemerných
cien pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural

95 oktánový v 20 týždni 2022 v sume 1,800 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km predstavuje
výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov;
28,272 litrov x 1,800 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 50,24 eur). Spolu predstavujú cestovné
náhrady sumu 129,48 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú

reprezentuje aj rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 20Co/9/2020 zo dňa
26.11.2020.

23. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne zo sumy

129,48 eura od 15.5.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu s dieťaťom
do zaplatenia.

24. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,48 eur spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.5.2022 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaný mal plný úspech vo veci,
tak súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná poukazovala na
to, že žalobca voči nej podal viaceré takmer identické žaloby, pričom niektoré časovo súvisiace nároky

si mohol uplatniť jednou žalobou. V súvislosti s tým žiadala, aby súd žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2023, 17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023, 17Co/66/2023 a iných. Je
na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že sa domáha svojich nárokov
samostatnýmižalobaminemôžebyťpripočítanánajehoškodu.Okonkrétnejvýškenáhradytrovkonania

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch yhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).