Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101821.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom:
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom:
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor
starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2024/283508-002 zo dňa 14.10.2024, o návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.12.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.12.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho

istého dňa (ďalej len „správny súd“), domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-BA-OSZP3-2024/283508-002 zo dňa 14.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Dúbravka
č. 17114/3324/2023/371-KO zo dňa 12.09.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v správnom konaní o vydanie
súhlasu na výrub 13 ks stromov podľa zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov rastúcich na pozemkoch C-KN parc. č. 3503/1, 888, 3380, 1396, 1425, 2255/1
a E-KN parc. č. 2354/202, 1193 v k. ú. A..

2. Žalobca zároveň s podaním správnej žaloby žiada, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný
účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodňuje tým, že „okamžitý výkon alebo právne následky

najmä Rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na a iný nenapraviteľný následok
a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom.“ Žalobca tiež poukazuje na
princípy prevencie a predbežnej opatrnosti v ochrane životného prostredia, ktoré je potrebné prepojiť
s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania
sa v prípadoch týkajúcich sa životného prostredia stáva, že súdny prieskum rozhodnutia sa skončí
zrušením rozhodnutia pre nezákonnosť, ale rozhodnutie už bolo medzičasom realizované s nezvratným

dopadom na životné prostredie. Žalobca zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že v danom prípade sa
princíp právnej istoty spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí
správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu je potrebné postupovať takým spôsobom,
aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému, teda formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti
rozhodnutí správnych orgánov) musí ustúpiť oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na

materiálnom ohrození životného prostredia. Žalobca má za to, že prevažuje požiadavka na aplikáciu
predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), ktorý je možné zjednodušene interpretovať ako
zásadu „v prípade pochybností v prospech životného prostredia“. Žalobca zároveň žiada prihliadnuť
na záujmy životného prostredia, a to na povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich

zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného
zákona, Aarhuského dohovoru, ústavnokonformným a eurokonformným spôsobom. Záverom uvádza,
žeakbysprávnejžalobenebolpriznanýodkladnýúčinok,znamenalobytonezvratnýzásahdoživotného
prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k jeho nenávratnému poškodeniu.

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.04.2025, doručenom správnemu súdu
dňa 23.04.2025, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

II.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny
súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho
súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,

náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného

k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy.9. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené
hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom

alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný
nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho
očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný
nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne
k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť.

11. O priznaní odkladného účinku správnej žalobe možno rozhodnúť na návrh žalobcu a po oboznámení
sa s vyjadrením žalovaného len za predpokladu, že správny súd na základe obsahu administratívneho

spisu, súdneho spisu a najmä podaní účastníkov konania nadobudne presvedčenie o existencii
jednoznačných a nespochybniteľných skutočností, ktoré signalizujú reálnu hrozbu vzniku závažnej ujmy,
výraznejekonomickejalebofinančnejškody,prípadnezávažnéhozásahudoživotnéhoprostredia,akoaj
inýchvýznamnýchnenapraviteľnýchnásledkov,ktorébymohlinastaťvdôsledkubezodkladnéhovýkonu
napadnutého rozhodnutia či opatrenia správneho orgánu. Priznanie odkladného účinku je zároveň

podmienené splnením zákonnej požiadavky, aby takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením
o tom, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozí

závažná ujma a iný nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby
závažnej ujmy na životnom prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma
na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal
existenciu hrozby závažnej ujmy, t. j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním
všeobecne tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí. Tvrdený nenapraviteľný následok,

resp. zásah do životného prostredia je len teoretický a žalobca ho žiadnym spôsobom nevysvetlil.
Žalobcom prezentované tvrdenie o hrozbe takejto ujmy je o to menej presvedčivé, že podľa obsahu
administratívneho spisu sám žiadateľ o výrub, teda Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,
uviedol ako dôvod výrubu 13 ks stromov ich zlý zdravotný stav, ich výrazné preschnutie alebo že ide
odrevinycelkomodumreté.Výrubtaktopoškodenýchdrevínobjektívnenepredstavujeujmunaživotnom

prostredí, naopak – za situácie, kedy ide o odumreté alebo vážne poškodené stromy, možno výrub
vnímať ako zásah realizovaný vo verejnom záujme, s poukazom na ochranu života a zdravia osôb.

13. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na vybrané právne princípy (princíp bdelosti, princíp
prevencie, princíp predbežnej opatrnosti, právo na priaznivé životné prostredie a pod.), ktoré

všeobecným spôsobom zadefinoval, bez odkazu na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.
Správny súd nespochybňuje právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak žiadnym spôsobom
nebolo zo strany žalobcu preukázané, akým spôsobom dochádza k porušovaniu tohto práva. Len odkaz
na § 185 písm. a) SSP v spojení s § 13 zákona o životnom prostredí a s odkazom na všeobecné tvrdenie
hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia prvého stupňa bez prepojenia na

skutkové okolnosti prípadu, ako aj na citáciu súdnej praxe týkajúcej sa aplikácie horeuvedených zásad
a princípov, je na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačujúce. Žalobca svoje tvrdenia o
možnom vzniku tejto nenapraviteľnej ujmy bližšie nešpecifikoval a správnemu súdu nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali reálnu možnosť jej vzniku. Na základe uvedeného správny súd nezistil,
že by v danej veci hrozil žalobcom tvrdený následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe taktiež neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude
v rozpore s verejným záujmom.14. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej
žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré
by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a správnemu súdu

neosvedčil, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by
odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastáva názor, že poukaz na
hypotetické následky nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

15. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,
ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 364/2017
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo

záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Tak ako už súd uviedol vyššie, nie je vecou
správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného

účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých
žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z §
185 SSP.

16. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
Nakoľko žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného
následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa
v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

15.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e/ SSP.