Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Kohút
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/12/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200572
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200572.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, XXX XX C.
XXX, zastúpený: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO:
54 359 490, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 7Csp/5/2025-27 zo dňa
5.3.2025 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej dňa 25.8.2022, medzi
žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
2. Citujúc ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333 a § 334 všetko Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 25.8.2022 uzavrel Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie mu sumy 25.000,- eur, splatnej v 96 mesiacoch
po 357,39 eur. Žalovaný dňa 17.12.2024 požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu mesačných
zrážok z jeho mzdy, a to vo výške 337,02 eur. Žalovaný opomenul uviesť hodnotu konečného nároku,
ktorý voči nemu eviduje a tak nemá možnosť poznať kedy mieni so zrážkami skončiť, pričom nemá
možnosť ich vykonávanie ani priamo zastaviť. Navyše z Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva možnosť
odmietnuť jej uzavretie podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., preto je takéto zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky zo zákona neprípustné. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca považuje za
hodnoverne osvedčenú dôvodnosť poskytnutia mu ochrany nariadením neodkladného opatrenia, a to
predovšetkým v záujme predídenia jeho majetkovej ujmy.
3. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne osvedčujú oprávnenosť
obáv žalobcu, že žalovaný si ako veriteľ na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa
28.8.2022 môže jednostranne diktovať výšku dlhu, resp. sám určovať oprávnenosť jednotlivých nárokov,
ktoré majú vyplývať zo zmluvy o úvere a de facto nariaďovať ich výkon zamestnávateľovi žalobcu
(dlžníka) vo forme zrážok zo mzdy bez toho, aby žalobca vedel hodnotu konečného nároku, ktorý voči
nemu žalovaný eviduje, a bez toho, aby boli tieto nároky žalovaného podrobené súdnej kontrole.4. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím
inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda
právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody
zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo
mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže
dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom
súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže
byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z
dôvodu,ževrozporespožiadavkamidobrejvieryalegitímnymizáujmamispotrebiteľaspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná
(§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť
jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok
zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. Navyše v dohode o zrážkach zo
mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých zrážok (čo
v tomto prípade súd postráda). Za určitosť a ustálenie zabezpečenej pohľadávky z tohto pohľadu v
žiadnom prípade nemožno považovať pohľadávky z úverovej zmluvy s poukazom na § 37 ods. 1 OZ.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a jej znenie sú súčasťou zmluvného formulára zmluvy o úvere
a teda jej znenie je vopred dané veriteľom bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu dlžníkom a vôbec
možnosti jej odmietnutia, a teda súd uzatvára, že má vážne pochybnosti o tom, či dlžník sa sám rozhodol
slobodne a vážne uzavrieť aj takúto dohodu v rámci zmluvy o úvere (§ 37 ods. 1 OZ), a že sa nejedná
o jednostranné zvýhodnenie veriteľa a obmedzenie zmluvnej voľnosti na strane dlžníka (keď primárne
bolo v jeho záujme poskytnutie úveru).
5. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách
neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
6. Uvedeným rozhodnutím súd prvej inštancie neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, je však
toho názoru, že je žiaduce upraviť pomery účastníkov v snahe predísť budúcim súdnym sporom. Do
rozhodnutia vo veci samej žalovaný neutrpí ujmu na rozdiel od žalobcu, ktorého vykonávanie zrážok
zo mzdy (navyše v rozsahu, ktorý si môže určovať sám žalovaný) môže spôsobiť vážny zásah do jeho
majetkových práv.
7. Proti tomuto uzneseniu ako celku podala žalovaná včas odvolanie argumentujúc, že žalobca od
septembra 2024 do omeškania, keď prestal uhrádzať splátky v termíne splatnosti. Hoci z obsahu žaloby
a napadnutého uznesenia nevyplýva, že by doposiaľ došlo k zrážkam zo mzdy, podľa predloženého
aktuálneho stavu úveru a výpisu úverového účtu je zrejmé, že žalovaná neinkasovala žiadne čiastočné
plnenia od zamestnávateľa žalobcu. Namiesto zodpovedného prístupu k plneniu svojho dlhu sa žalobca
rozhodol zneužiť prospotrebiteľskú legislatívu a špekulatívne napadnúť platnosť a účinnosť dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá je v tomto prípade jediným reálnym zabezpečením pohľadávky žalovanej.
8. Žalovaná namietala absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami podľa § 325
ods. 1 CSP, keď žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia, ani ich náležite neosvedčil. Žalovaná poukázala na to, že táto dohoda bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Žalobca neosvedčil skutočnosť, že by sa zrážky zo mzdy vôbec vykonávali. Naopak je to žalovaná
(veriteľ), ktorej finančné prostriedky neboli vrátené ani len čo do istiny.
9. Žalovaná zotrvala na tom, že žalobca bol zo strany žalovanej dostatočne informovaný o obsahu
úverovej dokumentácie a požiadavky vymedzené Súdnym dvorom EÚ musia všeobecné súdu klásť aj
na spotrebiteľa.10. S poukazom na uvedené preto v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaná žiadala, aby odvolací
súd dospel k jedinému záveru, že žalobca podaným návrhom neodôvodnil údajnú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na
včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
12. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od
zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím
návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh,
pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba,
naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a
jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na
žalobcovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného
v rámci konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
18. V prejednávanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti
žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na výkon zrážok zo mzdy, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia sledoval dočasnú úpravu pomerov do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o jeho žalobe o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
zabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou,
na výkon zrážok zo mzdy.
19. Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že na základe
predložených listín žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu spotrebiteľského charakteru medzi
ním a žalovanou, a to v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2022, ktorou
mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000,- eur s počtom 96 splátok po 357,39 eur.
Taktiež bolo osvedčené, že žalovaná predložila listom zo dňa 17.12.2024 zamestnávateľovi žalobcuPSS SVIDNÍK, a.s. dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na zabezpečenie plnenia jeho záväzkov z tejto zmluvy a na základe
tejto dohody žiadal v prospech veriteľa vykonávanie zrážok 337,02 eur mesačne.
20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77
Siementhal).
21. Žalobca vo veci samej namieta, že dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom odporuje ust. § 5 a
ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. a konkrétne koliduje s právnymi predpismi v týchto častiach. Podľa
žalobcu niet v jej žiadnom článku zmienky o tom, že žalobca nie je povinný ju uzavrieť ako podmienku
získania úveru. Podľa žalobcu neúplne identifikuje zabezpečený nárok, keď opomína uviesť hodnotu
konečného nároku čoho dôsledkom je vopred neuzavretá a neprejudikovateľná celková suma zrážok
zo mzdy.
22. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať a aj vymáha
od žalobcu dlh na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej ustanovenia sú na základe tvrdení
žalobcu medzi stranami sporné. Uvedeným spôsobom žalobca stráca právo disponovať so svojím
príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je medzi stranami sporná. Nariadenie
neodkladného opatrenia sa potom odvolaciemu súdu javí ako jediný efektívny spôsob dočasnej
ochrany pred realizáciou práv žalovanou vykonávaním spornej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže od
zamestnávateľa žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby sám zhodnotil otázku zákonných kritérií
právnych úkonov tretích osôb, na ktorých neparticipoval. Žalobcovi je potom nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie, na ktoré nárok je už medzi
stranami sporný bez súdnej kontroly práv spotrebiteľa, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad.
23. Aby k neoprávnenému zásahu do spotrebiteľských práv žalobcu nedošlo, je potrebné až do súdom
právoplatného vyriešenia sporných otázok medzi žalobcom a žalovanou, tomuto zamedziť jedinou
prípustnou formou, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanej uložené zdržať sa
výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou.
24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd konštatuje, že to, či dohoda o zrážkach zo
mzdyspĺňazákonnékritériaaneodporujeustanoveniamzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť
nároku vo veci samej. Bez vykonania dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací
súd nemôže zaujať právny názor o splnení zákonných náležitostí spornej dohody o zrážkach zo mzdy.
V tomto štádiu konania je predmetom konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie
sa používania dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávaní zrážok zo mzdy.
25. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne. O trovách konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne
súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.