Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3XOboE/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807201745
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8807201745.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej
a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: F. bytom S. o vymoženie
289,45 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

8Er/144/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2013
č. k. 26CoE/64/2013-56, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2013 č.
k. 26CoE/64/2013-56 z a s t a v u j e .

II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací uznesením
z 26. septembra 2013 č. k. 26CoE/64/2013-56 potvrdil uznesenie Okresného súdu
Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 1. marca 2013 č. k. 8Er/144/2007-29, ktorým súd
prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní exekúciu vyhlásil
za neprípustnú, exekúciu zastavil a v druhom výroku rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Odvolací súd v druhom výroku zamietol návrh
oprávneného na prerušenie konania.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie, a to podľa obsahu odvolania proti

druhému výroku, ktorým odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Oprávnený odvolanie
odôvodnil tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)], napadnuté rozhodnutie vychádza z
neprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP] a súčasne, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Oprávnený zároveň namietol,

že odvolací súd ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania odvolaním. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorému bola vec predložená
na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu, skúmal predovšetkým

podmienky, za ktorých môže konať [§ 161 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], pričom dospelk záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

4. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,

bol už sporovou stranou vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského
súdu. Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. marca 2014 sp. zn. 4OboE/45/2013
a z 31. marca 2015 sp. zn. 4OboE/140/2014) s tým, že: a/ odvolaním možno napadnúť

len rozhodnutie súdu prvého stupňa (prvej inštancie), b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol
v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním
napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (prvej inštancie),
ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, c/ najvyšší súd na rozhodnutie
o odvolaní smerujúcemu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný
(§ 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 a 2 OSP v znení účinnom ku dňu podania odvolania,

resp. § 12 a § 34 CSP v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu).
Pre rozhodnutie v tejto veci bol vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal odvolanie proti výroku
uznesenia odvolacieho súdu (o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), podstatný najmä ten
najvyššímsúdomustálenýzáver,žeodvolanímjemožnénapadnúlenrozhodnutiesúduprvejinštanciea
najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcemu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne

príslušný.

5. Funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného
nie je daná, najvyšší súd preto konanie o odvolaní podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP zastavil.

6. Námietku oprávneného spočívajúcu v tvrdení, že Krajský súd v Prešove ho nesprávne poučil o
nemožnosti napadnúť jeho rozhodnutie odvolaním, najvyšší súd vyhodnotil
za nedôvodnú. Odvolací súd v poučení svojho rozhodnutia sporové strany vo vzťahu k možnosti podať
opravný prostriedok správne poučil, že odvolanie nie je prípustné, pretože krajský súd rozhodoval o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu prvoinštančného (exekučného) súdu

ako súd odvolací. Najvyšší súd preto nie je v tomto prípade, vzhľadom na vyššie uvedené, súdom
odvolacím.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP tak, že povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť
a povinnej teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému, povinnej v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.