Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121367928
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121367928.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava
– mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvalý pobyt
A. XXX, o 4.314,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica

zo dňa 29. júna 2022 č. k. 9Csp/51/2021-151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobkyni sumu 4.314,50 eur, zmluvný úrok vo výške 1.086,58 eur, úrok z omeškania v sume 41,36
eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.298,24 eur od 9.10.2020 do zaplatenia,

mesačnými splátkami vo výške 150 eur, splatné vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca s tým,
že v prípade omeškania s plnením jednej splátky, stáva sa zročným celý dlh. Žalobkyni bol priznaný
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu druhým výrokom (II.). Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 497 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, § 54a, § 100
ods. 1, § 101, § 103, § 551 ods. 1, 2, § 565 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 232 ods. 4 CSP (Civilný
sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).

2. Vecne zdôvodnil uzavretou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 9.10.2014 medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne (OTP Banka Slovensko, a.s.) a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý účelový úver (splatenie úveru) vo výške 5.900 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
mesačnými splátkami vo výške 74,40 eur po dobu 119 mesiacov.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval v napadnutom rozhodnutí,

že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ZoSÚ. Pri posudzovaní
náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ súd vychádzal z eurokonformného výkladu uvedeného
ustanovenia, podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie
vnútornej skladby anuitnej splátky (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ďalej len „NS SR“, sp. zn. 3Cdo/146/2017). V predmetnej zmluve bol určený aj termín konečnej splatnosti
úveru (uvedením presného dátumu 3.10.2024).4. Na základe interaktívnej kalkulačky pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej len
„RPMN“ (prostredníctvom internetovej stránky C.) súd prvej inštancie dospel k záveru o výslednej
hodnote RPMN 8,77 %. Konštatoval, že hoci v predmetnej zmluve je uvedená hodnota RPMN

9,32 %, vzhľadom na nepatrný rozdiel v uvedených údajoch nemožno konštatovať, že RPMN bola
uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. V druhom štvrťroku 2014 bola pritom hodnota RPMN
(vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk pre spotrebiteľský úver so splatnosťou od 5 do 10 rokov) vo výške
16,81 %, teda jej dvojnásobok predstavuje 33,62 % (RPMN dojednaná medzi účastníkmi bola len vo

výške 9,32 %).

5. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj nesprávnosť obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8.897,36 eur,
hoci správna výška predstavuje 8.852,80 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide síce o nesprávny
údaj, ktorý je však v prospech spotrebiteľa, preto úver nebolo možné vyhodnotiť ako bezúročný a bez

poplatkov. Odplatu za poskytnutie úveru podľa záveru súdu prvej inštancie bolo potrebné posúdiť ako
celok a takéto posúdenie vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vykonal (odsek 4). Zmluva
tiež obsahuje, podľa záveru súdu prvej inštancie, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že právna predchodkyňa žalobkyne postupovala s odbornou

starostlivosťou aj pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, prostredníctvom
údajov uvedených žalovaným v žiadosti o spotrebiteľský úver, ako i dopytom na spoločný register
bankových informácií (žalovaný mal v čase uzatvorenia zmluvy príjem vo výške 2.500 eur mesačne a
výdavky 918 eur, bol tak schopný splácať požadovaný úver). V súvislosti so všeobecnými obchodnými
podmienkami súd prvej inštancie poukázal na čl. IX. predmetnej zmluvy, z ktorého vyplýva že ako dlžník

bol oboznámený s obchodnými podmienkami, pričom spotrebiteľská zmluva v zmysle judikatúry nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru vo vzťahu k poplatkom za upomienku vo výške 25 eur, že
sa nejedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže poplatok predstavuje sankciu za porušenie

povinností dlžníka. Podľa záveru súdu prvej inštancie aj právo na zosplatnenie úveru bolo v danom
prípade uplatnené v súlade so zákonom (vyplýva z čl. VII. zmluvy, teda bolo zmluvnými stranami
dohodnuté). Súčasne súd prvej inštancie skonštatoval, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, pretože
podľa § 103 O. z. plynie premlčacia doba od zročnosti splátky, na základe ktorej došlo k uplatneniu
práva podľa § 565 O. z., pričom v tejto veci bol úver zosplatnený najneskôr na základe splátky splatnej

3.9.2019 a žaloba bola podaná 20.5.2021 (počas plynutia premlčacej doby). Žalobe bolo preto v celom
rozsahu vyhovené.

8. S poukazom na nepriaznivé majetkové pomery žalovaného, boli mu povolené na zaplatenie dlhu
mesačné splátky (na základe ktorých by mal byť dlh splatený do troch rokov od právoplatnosti rozsudku).

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého žalobkyni, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému, v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania malo byť rozhodnuté podľa
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.NamietalzáversúduprvejinštancietýkajúcisavýškyRPMN,
keďže výsledná hodnota RPMN predstavuje 8,77 %, no v predmetnej zmluve je uvedená hodnota
RPMN 9,32 %, čím dochádza k podhodnoteniu RPMN v neprospech spotrebiteľa. Tento údaj je pre

spotrebiteľa dôležitý pri rozhodovaní sa o obchodnej transakcii. Do výpočtu RPMN nebol pritom zahrnutý
údaj o poslednej splátke úveru 73,60 eur. V dôsledku uvedeného bol nesprávny aj údaj o celkovej čiastke
spojenej s úverom. Pre nedostatok obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, bolo
potrebné kvalifikovať predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov (v zmluve je uvedená celková
čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť vo výške 8.897,36 eur, no pri vynásobení počtu mesiacov 118

a výšky mesačnej splátky 74,40 eur, s pripočítaním poslednej splátky 73,60 eur, celková čiastka činí
8.852,80 eur). V predmetnej zmluve absentuje i vzorový výpočet RPMN, keď v zmluve je uvedená len
výška RPMN a informácie o výške RPMN. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/27/2021, podľa záverov ktorého absencia predpokladaného výpočtu RPMN má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

10. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil ani s poplatkami za upomienku vo výške 25 eur, keďže zaväzujú
spotrebiteľa k plneniu za výlučne administratívnu agendu. Ide o finančné záväzky spotrebiteľa za
plnenia, ktorému po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom veriteľa ako
dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, 4 písm. t/ O. z.). Ak má byť poplatok za omeškanie splátky uplatňovaný

z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, výška poplatku musí zodpovedať skutočným
a odôvodneným nákladom veriteľa. Listom zo dňa 12.12.2019 veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru
v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom vo vyhlásení absentovala identifikácia tej nezaplatenej
splátky,prektorúsapôvodnýveriteľrozhodolvyužiťsvojeprávonazosplatnenieceléhodlhu.Beztakejto
konkretizáciesplátkyniejemožnéjednoznačnestanoviťanipočiatokplynutiapremlčacejdoby.Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/14/2021 ako i na ustanovenie § 103

O. z. Podľa platobnej histórie predloženej žalobkyňou, bol žalovaný v omeškaní prvýkrát so splátkou
splatnou 3.5.2017. Žalobkyňa si ale uplatnila nárok na zaplatenie pohľadávky podaním žaloby dňa
20.5.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalovaný preto vzniesol v odvolaní námietku
premlčania. Pred zosplatnením úveru uhradil tzv. mimoriadne splátky v zmysle dohody s pôvodným
veriteľom (bod 7 článok IV. zmluvy o úvere) s poukazom na § 16 ods. 1 ZoSÚ). Ďalšia úhrada za

obdobie od 19.2.2020 do 21.7.2020 predstavovala celkovú výšku 100 eur. V prípade bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru by žalobkyni prislúchal len nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutými
finančnými prostriedkami (5.900 eur) a vyplatenými finančnými prostriedkami žalovaným (3.700,46 eur),
čo predstavuje sumu 2.199,54 eur. Pri aplikácii § 101 O. z. by žalobkyňa mala nárok len na sumu
1.976,34 eur, po zohľadnení úhrady 100 eur, žalobkyni by prislúchala suma 1.876,34 eur.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Námietka premlčania vznesená žalovaným v odvolaní predstavuje podľa názoru
žalobkyne neprípustnú novotu v odvolacom konaní (podporne poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9CoCsp/30/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/69/2018,

ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/18/2020). Zotrvala tiež na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní. Poukázal na ustanovenie § 54a
Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje vymáhať a ani platne zabezpečiť premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy. Námietku premlčania môže pritom dlžník vzniesť počas konania, až do
právoplatného rozhodnutia súdu, teda v ktoromkoľvek štádiu konania. Žalovaný nebol v danej veci
zastúpený advokátom. O premlčaní pohľadávky sa dozvedel až po konzultácii s pracovníkom
občianskeho združenia Za práva spotrebiteľov. Nemal počas konania vedomosť o tom, že právny úkon
akým je zosplatnenie úveru by mal obsahovať dôležitý údaj o identifikácii nezaplatenej splátky, pre

ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého úveru. Súd pritom aj bez návrhu
spotrebiteľa vyhodnotí konanie a postupy žalobcu v postavení veriteľa, v komparácii s platnou právnou
úpravou na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj platnosť úkonov veriteľa vykonaných počas zmluvného
vzťahu so spotrebiteľom. Žalobkyňa zastúpená advokátom mala a mohla vedieť, že podáva návrh
na začatie konanie o zaplatenie premlčanej pohľadávky. Na podporu svojej argumentácie žalovaný

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, týkajúce sa kogentnej úpravy ustanovenie
§ 54a O. z., v dôsledku čoho je konajúci súd povinný ex offo, teda aj bez návrhu, prihliadať na to, či
veriteľ neuplatňuje premlčané právo, ktoré nemožno v súdnom konaní vymáhať.

13. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojom postoji v odvolacom konaní. Právna predchodkyňa

žalobkyne uplatnila právo podľa § 565 O. z. podaním zo dňa 12.12.2019, pre nezaplatenie splátky, ktorá
uplynutiu tohto práva bezprostredne predchádza, teda splátky splatnej 3.12.2019. Nezaplatením ďalšej
splátky by právo zaniklo a vzniklo opätovne pre ďalšiu splátku. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo
v súlade s ustanovením § 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po
12.12.2019 tak začala v súlade s § 103 O. z. plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr 12.12.2022. Keďže žaloba bola podaná
na súde 20.5.2021, svoj nárok si žalobkyňa uplatnila včas, pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaný
poslednú splátku uhradil 3.6.2018. Premlčacia doba pre prvú neuhradenú splátku splatnú 3.7.2018 byuplynula 3.7.2021, teda žaloba bola podaná v rámci premlčacej doby aj vo vzťahu k neuhradeným
splátkam splatným do uplatnenia práva podľa § 565 O. z.

14. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné.

15. Podľa § 2 písm. h), i) ZoSÚ celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom; ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa

§ 19.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/,
d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta

podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

19. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľovi pomáha
spoznať, aké náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú
vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov

na finančnom trhu a tak aj výber toho najvhodnejšieho úveru.

20. Ustanovenie § 19 ods. 1 ZoSÚ odkazuje pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
spotrebiteľského úveru na vzorec uvedený v prílohe č. 2 k tomuto zákonu. Nemožno preto pri výpočte
RPMN vychádzať z internetových kalkulačiek na výpočet RPMN, keďže spôsob výpočtu RPMN je

exaktne regulovaný právnou normou.

21. Žalovaný v odvolaní dôvodne namietal záver súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej ročnej
percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Dôkazné bremeno správnosti údaja RPMN (ako obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úveru) nesie v danom spore žalobkyňa (preukazujúca výpočet RPMN v súlade so
zákonnýmvzorcom).AžnazákladepreukázanéhovýpočtusprávnejhodnotyRPMN,prichádzadoúvahy
posúdenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ (či v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa).

22. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ jednoznačne sankcionuje poskytovateľa úveru v prípade,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) (okrem RPMN), a to
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (definovanú v ustanovení § 2 písm. h/ ZoSÚ). Súd prvej
inštancie dospel k záveru o nesprávnom údaji o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (8.897,36
eur, keďže správny údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 8.852,80 eur), no

pretože je podľa názoru súdu v prospech spotrebiteľa, poskytnutý spotrebiteľský úver sa nepovažuje za
bezúročný a bezpoplatkov. Je potrebné uviesť, že na rozdiel od ročnej percentuálnej miery nákladov (§
11 od. 1 písm. d/ ZoSÚ) zákon pre uvedenú sankciu nevyžaduje ďalší kvalifikačný znak a to, že v zmluve
nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľa zaplatiť je „v neprospech spotrebiteľa“.Správnosť výpočtu čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť má byť pritom kvantifikovaná preskúmateľným
spôsobom. Predmetný údaj má tiež vplyv na posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľom. Z odseku 24
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní

obligatórnej náležitosti zmluvy v súlade s platnou právnou úpravou.

23. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie postrádalo tiež argumentáciu a právnu úvahu
vo vzťahu k vyhodnoteniu dohody zmluvných strán o zročnosti celého zostatku dlhu (§ 565 O. z.),
ktorá je primárnym predpokladom posúdenia predčasnej splatnosti dlhu (prípadne vyvodenia ďalších

následkov s tým spojených). Podľa ustanovenia § 565 O. z. veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky, pri nezaplatení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, prípadne v rozhodnutí určené.
V prípade spotrebiteľských zmlúv k uvedenému pristupuje aj požiadavka obligatórneho prieskumu, či
uvedené zmluvné dojednanie (upravujúce právo na zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O. z.). V súlade

s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie má vnútroštátny súd pritom preveriť, či dôvod predčasného
ukončenia splácania úveru je natoľko závažným, aby odôvodnil tak závažné následky pre spotrebiteľa
ako je strata výhody splátok.

24. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa

predčasného splatenia uvedenú v zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas
určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo
dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť,
ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je
takého nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či

táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti, či vnútroštátne
právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka
uplatní, umožnia aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie Mohamed Azis C-415/11, bod 73).

25. Zmluvné podmienky, ktoré umožňujú vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré
sú formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany veriteľa (banky) uplatnené svojvoľne,
spôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 O. z. značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. apríla 2015 vo
veci C-96/14 Jean-Claude van Hove proti CNP Assurances SA, požiadavka transparentnosti zmluvných

podmienok stanovená smernicou nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a
gramatického hľadiska. Naopak, keďže systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o
úroveň informovanosti, táto požiadavka transparentnosti sa musí chápať široko (porov. tiež rozhodnutie
Kasler a Káslernej Rabái C-26/13, ako aj Matei C-143/13).

26. Vnútroštátna komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich (prerokovanie neprijateľných zmluvných podmienok zo dňa 28. júna
2017 a 12. decembra 2017) dospela k záveru, že zmluvná podmienka, v ktorej si dodávateľ dojednal,
pre prípad oneskorenia so splatením (nesplácanie pohľadávky riadne a včas), právo na zosplatnenie

celého úveru, spôsobuje v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože sa neprimerane v jeho neprospech
odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Nepostačuje preto
akékoľvek omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku.

27. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať (vzhľadom na ust. § 565 O. z. v zmysle
ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pre nezaplatenie niektorej splátky, len

ak to bolo dohodnuté, príp. určené v rozhodnutí) či došlo k dohode zmluvných strán podľa § 565
O. z. a či takéto zmluvné dojednanie (upravujúce právo na zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda
či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O.z.). V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie má vnútroštátny súd preveriť či dôvod
predčasného ukončenia splácania úveru je natoľko závažný, aby odôvodnil tak zásadné následky pre
spotrebiteľa ako je strata výhody splátok. Bez obligatórnej súdnej kontroly zmluvnej podmienky (a

súčasne zákonného predpokladu zosplatnenia celej pohľadávky) nemohol potom obstáť záver súdu
prvej inštancie o zosplatnení dlhu v súlade so zákonom a následne o premlčaní dlhu.

28. Pri posudzovaní počiatku plynutia premlčacej doby v prejednávanej veci bolo potrebné vychádzať zo
záveru, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí

trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia spotrebiteľa na zosplatnenie). Tento deň je
najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 O. z.), čo v danom kontexte znamená,
že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i
zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa § 103
O. z. (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 268/2020 zo dňa 29. novembra 2022).

29. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody
splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých
podľa § 53 ods.9 O. z. začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote
uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa veriteľ môže s úspechom obrániť na súd po prvýkrát (porov. napr. rozhodnutie NS SR sp.
zn. 7Cdo 268/2020 zo dňa 29. novembra 2022, sp. zn. 5Cdo 224/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn.
4Cdo/132/2021 zo dňa 15. decembra 2022).

30.Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštanciesazaoberalpremlčanímpohľadávkyvsúvislostisaplikáciou
ustanovenia§54aObčianskehozákonníka(vzmyselktoréhopremlčanéprávozospotrebiteľskejzmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť), argumentácia sporových strán v odvolacom konaní
týkajúca sa námietky premlčania vznesenej žalovaným v odvolaním, bola bez právneho významu (súd

prvej inštancie skúmal premlčanie pohľadávky ex offo, aj bez vznesenej námietky premlčania).

31. S vyššie uvedenými závermi súvisí aj skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, vzhľadom
na postúpenie pohľadávky bankou. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2018 bod 60 bol daný výklad osobitných

zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky, ak ide o spotrebiteľský
spor (pohľadávku banky zo spotrebiteľského úveru), a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy
banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Uvedené
kumulatívne podmienky musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky na tretiu
(nebankovú) osobu, keďže zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku.Spôsobilýmpremetompostúpeniamôžebyť,vprípadebankovejpohľadávky,ibapohľadávka
alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, napriek ktorej bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady pre platné
postúpenie pohľadávky, musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

32. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie

FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

33. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovaťaj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

34. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyššie uvedené požiadavky na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia nespĺňalo, pričom chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

35. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie absentoval i argumentačný základ
týkajúci sa posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v súvislosti s uplatnením poplatkov za
upomienku vo výške 25 eur v štandardnej formulárovej zmluve. Súd prvej inštancie neskúmal
a nevyhodnotil v uvedenom smere ani dohodu zmluvných strán (spotrebiteľa a poskytovateľa úveru)

o poplatkoch za upomienku, najmä z hľadiska, či tieto paušálne náklady možno považovať za službu
poskytujúcu žalovanému určitý prospech, za ktorý by bol povinný platiť (ekonomickú opodstatnenosť
znášania paušálnych nákladov žalovaným ako spotrebiteľom). Všeobecne výška poplatku má pritom
zodpovedať povahe spoplatneného úkonu a súčasne skutočným nákladom veriteľa na jeho vykonanie
(s prihliadnutím aj na tzv. paušalizované vzory). Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných

zmluvných podmienok a bolo povinnosťou súdu skúmať či zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku
je spôsobilá založiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (generálna klauzula § 53 ods. 1 CSP).

36. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má

vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

37. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako
i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom

spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne
absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda

spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

38. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, ktoré nenahrádza
prvoinštančné konanie.

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho

súdu, na základe vykonaného dokazovania posúdiť a vyhodnotiť obligatórne obsahové náležitosti
zmluvyospotrebiteľskomúvere(osobitneúdajoRPMNacelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v spojení so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods. 1 písm. b/ ZoSÚ a § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ), tiež skutočnosť či a k akej dohode ohľadom splatnosti
celého zostatku dlhu došlo medzi zmluvnými stranami (aký je obsah tejto dohody).

40. V prípade dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky (dohoda o strate výhody splátok podľa § 565 O. z.), k splatnosti celej pohľadávky dochádza
na základe doručenia žiadosti na zaplatenie celej pohľadávky. Pre splatnosť celej pohľadávky nie jevýznamné, kedy veriteľ mohol dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky požiadať ale či a kedy tak urobil
(inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky).

41. Súd prvej inštancie preskúma a vyhodnotí zmluvnú podmienku predčasného splatenia dlhu v rámci
obligatórneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (§ 53 O.
z.), či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa alebo sa odchyľuje od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Pristúpi i k hodnoteniu dokazovania v súvislosti s naplnením zákonom stanovených podmienok

(v prípade dohody) podľa § 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z.

42. Požiadavka ochrany spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností,
vyžaduje obligatórny prieskum súdu vo vzťahu k neprijateľným zmluvných podmienkam ex offo (z
úradnej povinnosti).

43. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, vrátane žalovaného, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

44. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.

45. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

46. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.