Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cb/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323206658
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1323206658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne AIDER Slovensko s. r. o.,

so sídlom Silvánská 5450, Bratislava 841 04, IČO: 47 529 415, zastúpenej JUDr. Evou Krištofiakovou,
advokátkou so sídlom Zelená 11, Malinovo 900 45, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
1.144,48 eura s príslušenstvom, takto

r

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.144,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7

% ročne zo sumy 1.144,48 eura od 14.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.144,48 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Návrhodôvodnilatým,žedňa22.10.2022došlokuškodovejudalosti,priktorejbolopoškodenémotorové

vozidlo T.X.: C Poškodeným bol T. (ďalej len „poškodený“). Osoba, ktorá spôsobila škodovú udalosť
mala v čase škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (X.: T u žalovanej. Žalovaná ukončila likvidáciu škody č. 9852358281
28.11.2022 bez poskytnutia náhrady škody. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť u žalobkyne,
ktorá za opravu vystavila faktúru č. 20221205 z 09.12.2022 znejúcu na sumu 979,48 eura. Okrem toho
škoda na strane poškodeného predstavuje aj náklady vo výške 165 eur, ktoré poškodený vynaložil v
súvislosti s nájmom motorového vozidla S. C-Y. X.: F Prenájom motorového vozidla trval na základe

nájomnej zmluvy zo 07.12.2022 od 07.12.2022 do 09.12.2022. Dňa 09.12.2022 poškodený a žalobkyňa
uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej poškodený postúpil žalobkyni všetky svoje
práva a nároky voči žalovanej vyplývajúce zo škodovej udalosti č. 9852358281. Žalovaná neuhradila
požadovanú náhradu škody a preto sa žalobkyňa obrátila na súd. Tvrdenia preukazovala záznamom o
dopravnej nehode, uplatnením nároku na náhradu škody, oznámením žalovanej z 28.11.2022, faktúrou
č. 20221205 a č. 20221206, nájomnou zmluvou na motorové vozidlo, protokolom o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla, zmluvou o postúpení pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 17.02.2023 platobný rozkaz sp. zn. 37Up/243/2023, ktorým
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Uviedla, že samotné poškodenie čelného skla
nenamieta a je možné predpokladať, že škodová udalosť sa stala tak, ako to jej účastníci zhodne uviedli.
Namietala výšku škody uplatňovanú na základe faktúry č. 20221205 vo výške 979,48 eura. Poškodené

čelné sklo je neoriginálnym sklom, ktoré nie je dodávané výrobcom vozidiel W.. Náklady na čelné sklo
boli fakturované v sume 644,57 eura, pričom ale čelné sklo by v neautorizovanom servise, ktorým je aj
žalobkyňa, stálo 132,80 eura a celková jeho výmena by bola v sume 210,90 eura. Originálne čelné sklo
v systéme AUDATEX vychádza na sumu 555,38 eura s DPH. Poškodený sa nesmie vykonanou opravou
obohatiť. Žalobkyňa navyše nepreukázala úhradu faktúr poškodeným, a teda na strane poškodeného

nedošlo k zmenšeniu majetku. Tvrdenia preukazovala návrhom poistnej zmluvy, poistkou č. 6 619
499 033, záznamom o dopravnej nehode, uplatnením nároku na náhradu škody, oznámením škodovej
udalosti poisteným, zápisom o poškodení skiel vozidla, technickou správou AudaGlass, fotografiami
z obhliadky, faktúrou č. 20221205, oznámením žalovanej z 28.11.2022, kalkuláciou č. 9852358281,
hodnotením výrobcov čelných skiel, fotografiou čelného skla poškodeného motorového vozidla a cenami
čelných skiel.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej tvrdila, že úhrada faktúry č. 20221205 a č. 20221206 bola
vykonaná zápočtom, ktorý súdu predložila. K požadovanej náhrade škody uviedla, že náklady na opravu
sú skutočné. Čelné sklo zakúpila za 500,17 eura, o čom predložila doklad. Totožná suma je uvedená
aj v systéme AUDATEX. Je bežné, že ako podnikateľský subjekt si na jednotlivé diely aplikuje svoju

maržu, a teda nie je povinná predávať náhradné diely za nákupné ceny.

5. Žalovaná reagovala podaním z 10.09.2024. Namietla nedostatok aktívne vecnej legitimácie
žalobkyne. Pohľadávky žalobkyne a poškodeného spôsobilé na započítanie sa v danom spore stretli
23.12.2022 a vtedy aj zanikli. Žalobkyňa sa teda domáha pohľadávky, ktorá zanikla. K výške náhrady

škody dodala, že neprimerane bola účtovaná aj lepiaca sada, fixačná sada predného skla a lepidlo.
Upriamila pozornosť na faktúry iných opravcov, ktorí účtovali lepiacu sadu, tesnenie, lepidlo v nižšej
sadzbe ako žalobkyňa.

6. Žalobkyňa v podaní z 19.09.2024 uviedla, že nárok na náhradu škody nezanikol započítaním

pohľadávok. Faktúry predkladané žalovanou sa nevzťahujú na motorové vozidlo značky Ford a opravu
nerealizoval servis v Bratislave. K vyjadreniu priložila kalkuláciu, podľa ktorej je cena za lepiacu sadu
114,46 eura s DPH, ku ktorej je potrebné pripočítať obchodnú maržu žalobkyne.

7. Na pojednávaní konanom 20.09.2024 žalobkyňa zotrvala na písomných podaniach. Nesúhlasila s

námietkou žalovanej, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívna vecná legitimácia žalobkyne bola v
spore riadne preukázaná. K lepiacej sade uviedla, že je potrebné zohľadňovať, či pri výmene čelného
skla je potrebné riešiť aj ďalšie veci ako aktivátor, bočné lišty a pod. Je treba riešiť konkrétny druh
motorového vozidla. Nie je možná paušalizácia týchto nákladov.

8. Po pojednávaní žalobkyňa podaním doručeným súdu 23.09.2024 predložila elektronickú komunikáciu
ohľadom ceny lepiacej sady. Tvrdila, že lepiacu sadu kúpila za 114,46 eura k čomu pripočítala svoju
maržu 25 %.

9. Žalovaná na pojednávaní konanom 16.10.2024 uviedla, že poškodenie čelného skla nerozporuje.

Rovnako nerozporuje ani náklady na náhradné vozidlo. Namieta neprimerane vysoko účtované náklady
na výmenu čelného skla. Podľa žalovanej by lepiaca sada mala obsahovať aj lepidlo a fixačnú sadu.
V rámci systému povinného zmluvného poistenia nemôže žalovaná (a nemal by tak učiniť ani súd)
akceptovať akúkoľvek faktúru znejúcu na akúkoľvek sumu.

10. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že strany sporu neurobili spornými skutkové
okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t.j. vlastníka motorového vozidla
poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej
na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Spornosť spočívala v tom, či žalovaná postupovala správne, keď nepriznala

náhradu škody. Spornou je aj aktívna vecná legitimácia žalobkyne.11. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona
č. 40/1964 Zb. - ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 2%.

14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona
(ďalej len „C. s. p.“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo.

21. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

24. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s

právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí
najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už

podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.

25. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

26. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne. Vecná legitimácia, či
už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom procese rozumie oprávnenie strán sporu
vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v
konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na

stranežalovanej)jeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.Súdvecnúlegitimáciuskúmavždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

27. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 09.12.2022 uzavretou medzi poškodeným ako postupcom
a žalobkyňou ako postupníkom, postupca postúpil žalobkyni všetky svoje práva a nároky voči žalovanej

vyplývajúce zo škodovej udalosti č. 9852358281 z 22.10.2022.

28.Zobsahuzmluvyopostúpenípohľadávkymedzižalobkyňouapoškodenýmtakplynie,žepredmetom
postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade škody spôsobenej škodovou
udalosťou č. 9852358281 z 22.10.2022, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený

žalobkyni. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala
spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je
jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle
zmluvných strán. Postupca (poškodený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávkuna postupníka (žalobkyňu). Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobkyňa preukázala
svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

29. Predmetom postúpenia nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla
a z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Pohľadávku poškodeného na náhradu škody
nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v
súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla a s opravou poškodeného motorového vozidla.
V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky s následným

započítanímfakturovanéhonájomnéhozaužívanienáhradnéhovozidla(faktúražalobkyneč.20221206)
a fakturovanej opravy poškodeného motorového vozidla (faktúra žalobkyne č. 20221205) s odplatou
za postúpenie pohľadávky (odplata vo výške 1.144,48 eura). Skutočnosť, že došlo k prevodu práva
medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetných faktúr započítaním nespôsobuje
rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý

predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu
vecnú legitimáciu. Súd dopĺňa, že k započítaniu došlo dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok
z 09.12.2022, kedy žalobkyňa započítala svoje pohľadávky voči poškodenému splatné 16.12.2022
a poškodený svoju pohľadávku voči žalobkyni splatnú 23.12.2022. Okamihom stretnutia oboch
nesplatných pohľadávok a okamihom ich zániku je okamih účinnosti právneho úkonu smerujúceho k

započítaniu, teda okamih vzniku (účinnosti) dohody o započítaní vzájomných pohľadávok. Ide pritom v
zmysle § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 Občianskeho zákonníka o platné započítanie
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1143/2004).

30. Na základe započítania tak zanikla pohľadávka žalobkyne voči poškodenému, ktorá vznikla zo

samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla a s opravou
poškodeného motorového vozidla. Nedošlo ale k zániku pohľadávky na náhradu škody voči žalovanej.
Námietka žalovanej preto neobstojí. Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v odôvodnení ktorom sa uvádza, že „v
rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za

prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla
škoda, ktorá má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme
úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj
aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu

nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Obdobne aj Krajský súd v Banskej Bystrici
v rozhodnutí sp. zn. 43Cob/94/2020 z 10.03.2021 uviedol, že „záväzok poškodeného voči žalobcovi
vo výške dohodnutého nájomného po jeho úhrade predstavuje ujmu, t.j. škodu v majetkovej sfére
poškodeného a ide o samostatný nárok uplatniteľný priamo poškodeným voči žalovanému. Úhrada tohto
záväzku poškodeným voči žalobcovi bola namiesto „priamej“ platby nahradená zápočtom, čo právna

úprava nezakazuje, naopak jedná sa o dovolený a zákonom predpokladaný bezhotovostný spôsob
úhrady peňažného záväzku. Žalovaný nerozlišoval medzi týmito samostatnými právnymi vzťahmi medzi
poškodeným a žalobcom a medzi poškodeným a žalovaným.“

31. Aj keď žalovaná upustila od stanoviska v oznámení o riešení škodovej udalosti č. 9852358281 a

viac nenamietala, že nebolo preukázané poškodenie čelného skla, súd považuje za potrebné poukázať
na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 Cpj
5/2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným
predmetomvymrštenýmkolesominéhomotorovéhovozidlaješkodou,ktorábolaspôsobenáokolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho

zákonníka nemožno zbaviť. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku
zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná
osobitnoupovahouprevádzky(ktorájesúhrneoznačenáakodopravnéprostriedky).Ideozodpovednosť
objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že

preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov
(§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje
skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím
sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujúpreto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa
spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či
dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať

sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len
ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec

nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním
prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o
takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany
poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad
zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či
iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb

použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale
aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu
abezprostrednévýkonypoukončeníjazdy,akoajvýkonypotrebnénaúdržbuvozidla.Užsamouvedenie
motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu
alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v

garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce
pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R
9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb
kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v
súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle

iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou
a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.
Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho
motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by
nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného

skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

32. V riešenom spore bol vypísaný záznam o dopravnej nehode, čím došlo k splneniu si povinnosti
účastníkov škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6 ZCP (Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník škodovej udalosti je povinný

bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť
údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej
škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné
opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej
udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto

osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.). Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť jednoduchší prístup
osôb poškodených pri škodových udalostiach k náhrade škody.

33. V zázname o dopravnej nehode je jednoznačne ako vinník škodovej udalosti označený vodič jazdiaci

na motorovom vozidle XX.XX.XXXX, ktoré je predmetom povinného zmluvného poistenia u žalovanej.
Škodca oznámil škodovú udalosť žalovanej a označil sa za vinníka. Je tak nelogické tvrdenie žalovanej
o nedostatočnom preukázaní škodovej udalosti zo strany poškodeného, pretože poistený u žalovanej v
zázname o dopravnej nehode deklaroval vzniknuté poškodenie vozidla poškodeného a na znak súhlasu
správu o nehode aj podpísal. Ak by si nebol vedomý poškodenia motorového vozidla poškodeného tak

by záznam o dopravnej nehode z 22.10.2022 nepodpisoval. Škodca si nielen že uznal zavinenie za
spôsobenú škodu tým, že spod kolies jeho motorového vozidla odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo
poškodeného, ale následne aj škodovú udalosť žalovanej riadne nahlásil.

34. Súd má preto dostatočne jasne preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla poškodeného

došlo v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies motorového vozidla škodcu počas jeho prevádzky.
Motorové vozidlo škodcu bolo v tom čase poistené u žalovanej, čo žalovaná nespochybňovala. Súd
preto nárok žalobkyne považuje za daný a následne sa zaoberal jeho výškou.35. Skutočnou škodou na veci je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na
uvedenie veci do predošlého stavu. Poškodenie motorového vozidla preto predstavuje skutočnú škodu,

pretože majetkový stav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenie vozidla
stráca. Nanáhraduškodymápoškodenýprávobezohľadunato,akospoškodenýmvozidlonaloží,teda
či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady škody je reparovať zníženie majetkového stavu. Spôsob
akým poškodený reaguje na poškodenie motorového vozidla je okolnosťou so škodovou udalosťou
nesúvisiacou, a preto sa do náhrady škody nepremieta. Výnimkou je situácia, kedy si poškodený nechá

vozidlo opraviť, vtedy sa poškodenému umožňuje vyčísliť výšku škody cenou opravy. Uplatňuje sa
reparačný charakter náhrady škody, keďže náhrada má smerovať primárne ku kompenzácii vzniknutej
ujmy.

36. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla pristupuje samotná
skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy

nemohol užívať svoje motorové vozidlo, pretože si vyžadovalo opravu. Koncepcia náhrady škody ale
vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena opravy, ktorá je obvyklá, teda nie cena najnižšia
alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia
motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného
vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Pokiaľ ide o cenu opravy poškodeného

motorového vozidla, túto je možné považovať za neprimerane vysokú vtedy, ak výrazne vybočuje z
cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z
celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien. Preto pokiaľ cena opravy z tohto
pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú
povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode (škodovej udalosti) hľadať najlacnejší servis

a podrobne skúmať podmienky opravy. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením
vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a
porovnával autoservisy. Na druhej strane poisťovňa z povinného zmluvného poistenia nenahrádza sumu
za opravu v absolútne nelimitovanej výške. Týmto limitom je ako bolo vyššie uvedené obvyklosť ceny
opravy.

37. Súd zdôrazňuje, že akákoľvek kalkulácia žalovanej, z ktorej vychádzala nie je preukázaním
dôvodnosti zníženia / nepriznania náhrady škody, pretože kalkulácia poistného plnenia môže paušálne
(odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť
všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy

poškodeného vozidla. Podľa názoru súdu kalkulácia nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie
jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má
poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka. Kalkuláciou žalovanej je určená potencionálna škoda,
nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej
opravy poškodeného vozidla. Zníženie / nepriznanie náhrady škody len podľa kalkulácie je bez ďalšieho

neoprávnené.

38. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť v servise (u žalobkyne), ktorý za opravu fakturoval sumu
979,48eura(faktúrač.20221205z09.12.2022).Tátosumapozostávaokreminéhozosumy644,57eura
za čelné sklo, zo sumy 143,07 eura za lepiacu sadu, zo sumy 10,26 eura za fixačnú sadu, zo sumy 94,68

eura za lepidlo, zo sumy 11,90 eura za drobný materiál a zo sumy 75 eur za výmenu čelného skla. Súd
mázato,žefaktúrapredloženážalobkyňoupredstavujekonkrétnusumu-majetkovúhodnotu,ktorúbolo
potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre
ako pred škodovou udalosťou. Žalobkyňa preto dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov na opravu motorového vozidla poškodeného vymrštením kameňa spod kolies motorového

vozidla poisteného u žalovanej, a to predloženou faktúrou. V konaní tak bola spoľahlivo zistená aj výška
škody. Súd zároveň dodáva, že je nesporné, že došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle
poškodeného,čojednoznačnepreukazujezápisopoškodenískielvozidlazo27.10.2022.Vtomtozápise
sú sklo, dažďový senzor, vin a bauset označené ako diely na výmenu. Toto poškodenie bolo následne
odstránené v servise, ktorý za opravu vystavil vyššie uvedenú faktúru. Ak mala žalovaná pochybnosti

o oprave poškodeného motorového vozidla mala vykonať v tomto smere šetrenie, táto ale odkázala v
liste adresovanom poškodenému len na nepreukázané poškodenie čelného skla zo strany poškodeného
a jej poisteného. Až v rámci súdneho konania žalovaná namietala neprimeranú výšku fakturovaných
náhradných dielov, čo súd považuje zo strany žalovanej za tendenčné.39.Pokiaľžalovanánamietala,žeoriginálnynovýdiel-čelnésklostojíuautorizovanéhopredajcu462,82
eura bez DPH (555,38 eura s DPH) a žalobkyňa je neautorizovaným servisom tak súd uvádza, že opravu

vykonával servis a je pochopiteľné, že na čelné sklo aplikoval svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná
túto skutočnosť rešpektovať. Nie je spravodlivé požadovať od poškodeného, ktorému škodu na čelnom
skle spôsobil kameň vymrštený spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovanej, aby organizoval
zisťovanie cien opráv čelného skla v rôznych autoservisoch a následne urobil výber toho najlacnejšieho.
Poškodený nemôže byť zaťažovaný ešte aj zisťovaním marží jednotlivých autoservisov, pretože tieto

údaje nemá ako zistiť. Marža žalobkyne je do 30 %, čo súd stále považuje za akceptovateľné (rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/9/2022 potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Cob/183/2022 z 31.01.2024; rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29Cb/140/2019
potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/107/2021 z 13.06.2023).

40. Žalovaná v žiadnom prípade nenahrádza len škodu v čo najnižšej možnej miere, ktorú zistí jej

zamestnanec. Je absolútne neakceptovateľné, aby žalovaná náhradu škody limitovala miestom opravy
poškodeného motorového vozidla, tak ako to urobila v technickej správe z 27.10.2022, v ktorej limitovala
náhradu škody sumou 175,75 eura bez DPH, ak bude motorové vozidlo opravené necertifikovaným
opravcom. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobkyne, neznamená to, že
náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci

(vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce
autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný,
resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje
ani dôvod na nepriznanie skutočnej škody. Žalovaná navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu
výberu servisu poškodenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto

odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom,
neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ
náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci
škodovej udalosti.

41. Žalobkyňa predložila faktúru č. 20221205 z 09.12.2022 znejúcu na sumu 978,48 eura, podľa
ktorej účtovala za čelné sklo sumu 644,57 eura. Podľa predloženého výstupu zo systému AUDATEX
je cena za čelné sklo 416,81 eura bez DPH a žalobkyňa ho kúpila podľa predloženého dokladu za
500,17 eura s DPH (416,81 eura bez DPH). K uvedenému pripočítala maržu takmer 30 %. Podľa
žalovanou predloženej faktúry č. 230100268 z 18.05.2023 Autosklo MG Auto s.r.o. so sídlom v

Bratislave fakturovala za čelné sklo motorového vozidla Ford Focus sumu 743,60 eura s DPH. Iné
faktúry predložené žalovanou sú nepoužiteľné, pretože nebolo opravované motorové vozidlo Ford
Focus autoservisom v Bratislave. Na základe uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňou účtovaná cena za čelné sklo nijako nevybočuje z cien inej opravovne opravujúcej motorové
vozidlá spadajúce do rovnakej kategórie. Ako už súd uviedol pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné

vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien. Cena čelného skla
účtovaná žalobkyňou (644,57 eura) z tohto pásma po zohľadnení marže žalobkyne výrazne nevybočuje
(maximálna zistená cena v spore bola 743,60 eura s DPH / 619,67 eura bez DPH), čiže je potrebné ju
akceptovať ako cenu obvyklú.

42. Žalovaná namietla neprimerane účtovanú cenu aj za fixačnú sadu predného skla a lepidlo. Toto
tvrdenie ale ničím nepreukázala, pričom ňou predložené faktúry sú nepoužiteľné, keďže sa netýkajú
motorového vozidla A. a netýkajú sa miesta opravy v Bratislave. Tieto dve podmienky musia byť
splnené pre posúdenie obvyklosti žalobkyňou účtovaných náhradných dielov. Žalovaná preto neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo považuje fixačnú

sadu predného skla a lepidlo za neprimerane účtované. Podľa faktúry žalobkyne č. 20221205 z
09.12.2022 znejúcej na sumu 978,48 eura, žalobkyňa účtovala 143,07 eura za lepiacu sadu. Podľa
žalovanoupredloženejfaktúryč.230100268z18.05.2023AutoskloMGAutos.r.o.sosídlomvBratislave
fakturovala za lepiacu sadu motorového vozidla Ford Focus sumu 46 eur bez DPH. Žalobkyňa predložila
vyjadrenie AUTOPOLIS, podľa ktorého cena lepiacej sady pre vozidlo Ford Focus je 118,42 eura s DPH.

Ak žalobkyňa kúpila tento diel podľa kalkulácie za 114,46 eura, tak po pripočítaní jej marže (do 30 %)
účtovaná cena za lepiacu sadu nijako nevybočuje z cenového pásma. Cenu fixačnej sady je potrebné
akceptovať ako cenu obvyklú. Zvyšné položky z faktúry žalobkyne č. 20221205 žalovaná nenamietala -drobný materiál v sume 11,90 eura a výmenu čelného skla v sume 75 eur. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že v
lepiacej sade by malo byť aj lepidlo, tak ide len o ničím nepreukázané tvrdenie žalovanej.

43. Priznaná náhrada škody (titulom opravy poškodeného motorového vozidla), ktorá bola zo strany
žalovanej neoprávnene nepriznaná je tak v sume 979,48 eura. Možno preto uzavrieť, že žalobkyňa
dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, a
to predloženou faktúrou. V konaní tak bola spoľahlivo zistená výška škody, pričom v žiadnom prípade
nemôže ísť o sumu, ktorú určí zamestnanec žalovanej. V nadväznosti na uvedené preto súd žalovanú

zaviazal na zaplatenie sumy 979,48 eura žalobkyni. Žalobkyňa žiadala priznať aj sumu 165 eur titulom
náhrady škody za prenájom náhradného vozidla poškodeným. K tomuto nároku žalovaná neuviedla
nič, a teda v zmysle § 151 C. s. p. (skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné) ide o nesporný nárok žalobkyne vyplývajúci z nájomnej zmluvy na motorové
vozidlo, z protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla, ako aj faktúry č. 20221206. Tomuto
nároku z dôvodu, že žalovaná voči nemu nenamietala, súd vyhovel v plnom rozsahu. Súd teda žalovanú

zaviazal na zaplatenie sumy 1.144,48 eura (979,48 eura + 165 eur) žalobkyni.

44. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona o PZP,
že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) nepriznala plnenie splnila
podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne

zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania priameho
nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohto výkladu by
poisťovne mohli neplniť v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla
po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v
omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o maximálne účelovú

argumentáciu. Otázka splatnosti plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom druhá
časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie
náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť § 11
ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané
inštitútomvykonateľnostirozhodnutia,atouplynutímlehotynaplnenie,ktorájeviazanánaprávoplatnosť

rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje
výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP , t. j. sankcionuje neskoré

prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky
z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného v prípade
uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by
nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť

poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu
vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie
prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného neúplného
plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z
29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to,
aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako
dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie
de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z

omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade
by v súvislosti s plnením poškodenému podľa zákona o PZP bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v
značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej
odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o
preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich

hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu
či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia
nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa
pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto statusnarúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych
okolností akceptovaný. Napokon súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorými svoju argumentačnú líniu podporovali poisťovne boli zrušené rozhodnutiami Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 (zrušené rozhodnutie 1Cdo/212/2017) a sp. zn. III. ÚS
309/2020 (zrušené rozhodnutie 3Cdo/145/2017).

45.Žalovanáukončilašetrenieškodovejudalostič.985235828128.11.2022-vtentodeňoznámilalistom
adresovaným poškodenému, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. V súlade s predchádzajúcim

bodom bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže
tak neurobila, je od 14.12.2022 v omeškaní s plnením 1.144,48 eura. Súd preto zaviazal žalovanú aj na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 13. tohto
rozsudku) zo sumy 1.144,48 eura od 14.12.2022 do zaplatenia.

46. V nadväznosti na všetko doteraz uvedené súd zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni sumu

1.144,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1.144,48 eura od 14.12.2022
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, pretože súd žalobe

žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava
III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom

súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.