Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201929
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci
žalobcu: PRALES, o. z., so sídlom Komenského 21, Banská Bystrica, IČO: 42 071 879, zastúpeného
advokátom JUDr. Andrejom Krajňákom, so sídlom Dolný Šianec 7159/18B, Trenčín, IČO: 56 486 952,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, za účasti: 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8,
Banská Bystrica, 2. EuroForest, s.r.o., so sídlom Topoľová 26/3237, Zvolen IČO: 36 627 453, zastúpený
advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., so sídlom Kármana 22/A, Lučenec, IČO: 42 303 427,

3. Správa národného parku Nízke Tatry, so sídlom Lazovná č. 10, Banská Bystrica, 4. Stredoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina IČO: 36 442 151, 5. SPP – distribúcia, a.s.,
so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava IČO: 35 910 739, 6. Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s.,
so sídlom Revolučná 595, Liptovský Mikuláš IČO: 36 672 441, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 742/2015-720 zo dňa 06. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. až 6. rade súd právo na náhradu trov konania a trov
kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. j. OU-ZA-
OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30. októbra 2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“):
A. podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o lesoch“) schválil návrh programu starostlivosti o lesy (ďalej aj „PSL“) pre lesný celok (ďalej aj „LC“)
JavorinkavyhotovenýfirmouEuroforests.r.o.naobdobierokov2014-2023navýmerulesnýchpozemkov
6 469,7245 ha s tým, že celkový objem dreva určený na ťažbu pre lesný celok Javorinka je 273 192 m3,
pričom vlastnícky celok je totožný s lesným celkom,
B. podľa § 16 ods. 1 zákona o lesoch vyhlásil:
1) prostredníctvom určených jednotiek priestorového rozdelenia lesov (ďalej len „JPRL“) lesy o výmere
201,74 ha na lesnom hospodárskom celku (ďalej len „LHC“) Javorinka za lesy ochranné v zmysle §

2 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 453/2006 Z. z.),
2) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 1 915,23 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v
zmysle § 2 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 453/2006 Z. z.,3) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 51,97 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2006 Z. z.,
4) prostredníctvom určených JPRL lesy o výmere 82,57 ha na LHC Javorinka za lesy ochranné v zmysle

§ 2 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 453/2006 Z. z.,
s tým, že celková výmera ochranných lesov v lesnom celku je 2 251,51 ha.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného
č. 742/2015-720 zo dňa 06. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 58 ods. 1

písm. k) zákona o lesoch a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietnuté a zároveň ním bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie.

3. Konštatoval, že predmetný LC Javorinka sa nachádza podstatnou časťou na územiach sústavy
NATURA 2000 (územie európskeho významu - SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a chránené vtáčie

územie - SKCHVÚ018 Nízke Tatry) a požadované lokality sa nachádzajú v 3. stupni ochrany podľa
§ 14 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ochrane prírody“), kde nie je zakázaný aktívny manažment. Poukázal na skutočnosť, že
zákon o ochrane prírody definuje biotopy európskeho významu, ale nezaraďuje ich do stupňov ochrany,
ktoré sa v rámci komplexného zisťovania stavu lesa využívajú ako identifikátory pri tvorbe modelov

hospodárenia. Uviedol, že návrh plánu hospodárskych opatrení pre konkrétne JPRL bol vypracovaný
individuálne, podľa podmienok konkrétneho stanovišťa, po zohľadnení príslušného stupňa ochrany, s
teda aj na základe zohľadnenia biotopov európskeho a národného významu. Podotkol, že dôležitou
súčasťou vyhotovenia PSL je ekologický prieskum a rámcové plánovanie, ktorého cieľom je identifikovať
potenciál stanovišťa (t. j. aj identifikácia prírodných biotopov) a následne nastavenie rámca pre určenie

plánu hospodárskych opatrení tak, aby bola zachovaná ekologická stabilita lesných biotopov. Vyjadril
sa, že v pláne hospodárskych opatrení, ktorý je súčasťou PSL, je pre každú JPRL uvedený stupeň
ochrany prírody, stupeň ohrozenia, zaradenie do chráneného územia, územia európskeho významu a
chráneného vtáčieho územia.

4. Vo vzťahu k porastom uvádzaným v odvolaní žalobcu upozornil, že nie vo všetkých JPRL zaradených
do ochranných lesov sú naplánované obnovné zásahy a holoruby sa plánujú len v piatich porastoch
(329, 335, 345, 346 a 385A) z dôvodu rekonštrukcie lesa, čo vyplýva zo zhoršeného zdravotného
stavu a zníženej stability lesných porastov. Konštatoval, že dané porasty boli vyhlásené za subkategóriu
ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. b) č. 453/2006 Z. z., (vysokohorské lesy pod hornou hranicou

stromovej vegetácie) za účelom ochrany nižšie položených lesných porastov a pozemkov. Mal za
to, že obnova uvedených lesných porastov z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu je nevyhnutná
pre zabezpečenie plnenia ich ochrannej funkcie a v predmetných porastoch nie je možné uplatniť
bezzásahový režim ako osobitný režim hospodárenia, pretože by bol v rozpore s § 16 ods. 2 zákona
o lesoch. Z európskej ani národnej legislatívy podľa jeho názoru nevyplýva povinnosť zabezpečiť

ochranu území európskeho významu alebo národného významu bezzásahovým režimom. Poukázal tiež
na ustanovenie čl. 2 ods. 3 smernice Rady zo dňa 21. marca 1992 o ochrane prirodzených biotopov a
voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica č. 92/43/EHS“), podľa ktorého musia opatrenia
prijaté v súlade s touto smernicou brať do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a
regionálne a miestne charakteristiky.

5. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vyhotovovateľ PSL s ním neprerokoval návrh PSL pred jeho
predložením na schvaľovacie konanie, uviedol, že prvostupňový správny orgán nemal s poukazom na
§ 35 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. a § 41 ods. 13 zákona o lesoch povinnosť prerokovať návrh
PSL pred jeho predložením na schvaľovacie konanie so žalobcom. Ako dôvodnú nevyhodnotil ani

námietku žalobcu, že schválenie PLS nie je v súlade s § 3 ods. 1, 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods.
3 správneho poriadku, keďže prvostupňový správny orgán všetkých účastníkov konania a zúčastnené
osoby, ktoré predložili svoje pripomienky k návrhu PSL, vyzval listom zo dňa 15. augusta 2014, aby sa
oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a so zapracovaním svojich požiadaviek do návrhu PSL.
Podotkol, že všetky predložené pripomienky (aj tá od žalobcu) boli s vyhotovovateľom PSL prejednané

dňa 06. októbra 2014 a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia a ako sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s predloženými
námietkami a požiadavkami. Upozornil, že žalobca prezentoval svoje záujmy v piatich LC (Javorinka,
Čierny Váh, Malužiná, Liptovský Ján a Kráľová Lehota) schvaľovaných v roku 2014, z čoho štyri návrhyPSL boli pre neho vyhovujúce a jeden nie, čo však nevyplýva z rozdielneho prístupu správneho orgánu,
ale z toho, že bezzásahový režim v záujmových JPRL vyplýval z ich zaradenia do vyšších stupňov
územnej ochrany prírody (LC Liptovský Ján a Kráľová Lehota) alebo zo zhody posúdenia stavu lesných

porastov vyhotovovateľom PSL s požiadavkami žalobcu. V nadväznosti na námietku žalobcu, že mu
nebol doručený protokol podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch, poukázal na skutočnosť, že na vyhotovenie
protokolu sa podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch nevzťahuje správny poriadok a protokol bol zverejnený
na webovom sídle Krajského lesného úradu v Žiline, predchodcu prvostupňového orgánu.

6. Napokon sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že PLS vyhotovil subjekt nedisponujúci oprávnením
v zmysle § 55 zákona o ochrane prírody, keďže PSL sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o
lesoch. S poukazom na § 42 ods. 1 zákona o lesoch mal za to, že spoločnosť Euroforest s.r.o. bola
oprávnená na vyhotovenie PSL pre LC Javorinka, pretože ide o právnickú osobu, s ktorou verejný
obstarávateľ - Národné lesnícke centrum uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti, a ktorá
je držiteľom živnostenského oprávnenia na vyhotovenie PSL, čím bolo naplnené znenie § 54 ods. 17

zákona o ochrane prírody.

II.
Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
742/2015-720 zo dňa 06. februára 2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Žilina
č. j. OU- ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30. októbra 2014. Správnu žalobu odôvodnil tým,
že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, že

napadnutým rozhodnutím dochádza k porušeniu jeho ústavného práva na priaznivé životné prostredie
v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

8.Uviedol,želesnýcelokJavorinka,naktorýsavzťahujeprvostupňovérozhodnutie,ležícelývúzemiach
sústavy NATURA 2000 (SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a SKCHVU018 Nízke Tatry) a zároveň sa

nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. Poukázal na skutočnosť, že program starostlivosti o lesy je v
zmysle ustanovení § 54 ods. 1 písm. b) až d) a ods. 4 písm. d) zákona o ochrane prírody dokumentom
starostlivosti a ako taký vymedzuje biotopy chránené zákonom o ochrane prírody a stanovuje zásady
ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, na ktoré ustanovenia bol prvostupňový správny
orgán upozornený v jeho podaniach a stanoviskách a žalovaný v podanom odvolaní. V tejto súvislosti

namietal, že vyhotoviteľ PLS pre LC Javorinka nepoznal vymedzenie biotopov európskeho významu
ani rozšírenie druhov európskeho významu, a teda navrhované opatrenia uvedené v schválenom
programe starostlivostí o lesy nemôžu zohľadňovať cieľ zachovania, resp. zlepšenia stavu konkrétnych
typov biotopov ani konkrétnych druhov a ich biotopov, navyše mnohé plánované opatrenia ich stav
zhoršia. Bol presvedčený, že jedným z podkladov zistenia skutkového stavu malo byť zmapovanie a

identifikáciabiotopov,abiotopovdruhovnachádzajúcichsavpredmetnomlesnomcelku,avšakžalovaný
ani prvostupňový správny orgán to nezohľadnili, a preto prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
o odvolaní vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

9. Za zavádzajúce a nepresné označil tvrdenie žalovaného, že súčasťou vyhotovenia PSL je ekologický

prieskum a rámcové plánovanie, ktorého cieľom je identifikovať potenciál stanovišťa (t. j. aj prírodné
biotopy), nakoľko rámcové plánovanie pracuje s inými triediacimi jednotkami (lesné typy, skupiny
lesných typov, prevádzkový súbor) a nepozná pojem biotop, a ani vyhláška č. 453/2006 Z.z. tento
pojem nepoužíva. K pojmu ekologický prieskum uviedol, že príslušná legislatíva na úseku lesného
hospodárstva takýto pojem nepoužíva a nie je nikde definovaný. Poukázal aj na skutočnosť, že

pre mapovanie biotopov na lesných pozemkoch bola Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky
(odborná organizácia štátu zriadená pre potreby ochrany prírody a krajiny v zmysle § 65a zákona
o ochrane prírody) spracovaný metodický pokyn Mapovanie lesných biotopov, avšak vyhotoviteľ PSL
pre LC Javorinka podľa neho nepostupoval a výsledok tohto mapovania nemal k dispozícií ani od iných
subjektov.

10. Upozornil, že dňa 07. mája 2011 bol podpísaný Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní
lesov k medzinárodnému Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, ktorý
bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 304/2013 Z.z. a platnosť nadobudol dňa 21. októbra2013 (ďalej len „protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov“), pričom z jeho čl. 10 s názvom
Identifikácia a ochrana prírodných lesov, najmä pralesov nepochybne vyplýva povinnosť zmluvnej strany
(Slovenskej republiky) zohľadniť v relevantných konaniach záväzok týkajúci sa identifikácie a ochrany

pralesov. Pokladal za nepochybné, že v konaní, ktorého výsledkom je schválenie PSL v lesnom celku,
v ktorom sa nachádzajú pralesy, by mali byť pralesy predmetom identifikácie a špecifických opatrení na
ich ochranu s tým, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sú orgánmi, ktoré musia napĺňať
záujmy a povinnosti štátu, a to aj tie, ktoré vyplývajú z protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní
lesov. V tomto ohľade namietal, že vymedzenie a identifikácia pralesov na daných územiach ako podklad

napadnutých rozhodnutí absentuje, hoci prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný boli na existenciu
pralesov v predmetnom LC upozornení v jeho podaniach, ako aj v stanovisku Správy Národného parku
Nízke Tatry zo dňa 08. februára 2013, v ktorom bola vyslovená požiadavka ponechať pralesy bez
zásahu s uvedením lokalizácie pralesov Veľká Vápenica, Kolesová a Nemecká, a pralesových zvyškov
Hromisko, Zadná hoľa a Oravcová. Mal za to, že prvostupňový správny orgán a žalovaný schválili také
zásahy do pralesov, ktoré spôsobia ich deštrukciu až zánik, keďže pre zachovanie pralesa je nevyhnutné

vylúčiť všetky ľudské zásahy, ktoré by mohli ovplyvniť jeho prirodzený vývoj, t. j. aj akékoľvek zásahy
do lesných porastov.

11. Konkrétne namietal, že v schválenom PSL pre LC Javorinka sú na obdobie rokov 2014 - 2023
naplánované nasledovné hospodárske opatrenia - pre prales Kolesová: JPRL č. 99 – na západe 1/2

účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie, kalamitu spracovať (ťažba 750
m3), JPRL č. 101 - na severe 1/3 účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie
(ťažba 800 m3), JPRL č. 102 - vo vyspelejších skupinách na východnej 1/2 účelový hospodársky spôsob
skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 200 m3); pre prales Veľká Vápenica: JPRL č- 266b -
bez zásahu, JPRL č. 267 - bez zásahu, JPRL č. 268b - na sever pri ceste účelový hospodársky spôsob

skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 000 m3), JPRL č. 269a - kalamitu spracovať, účelový
hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 400 m3); pre prales Nemecká: JPRL
č. 385a - rekonštrukcia lesa maloplošný holorub v páse širokom na 2 výšky, porastu, založiť 2 východiská
obnovy (ťažba 900 m3), JPRL č. 385b - prebierka, poškodené jedince vyrúbať, zásah zdravotného
charakteru (ťažba 60 m3), JPRL č. 386 - vo vyspelejších skupinách účelový hospodársky spôsob

skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 2000 m3); pre pralesový zvyšok Hromisko: JPRL č. 357
- účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 500 m3); pre pralesový
zvyšok Zadná hoľa: JPRL č. 342 - vo vyspelejších skupinách pri doline účelový hospodársky spôsob
jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 400 m3), JPRL č. 343 - vo vyspelejších skupinách
pri doline účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 800 m3), JPRL

č. 345 - na celej ploche kalamitu spracovať, vo vyspelejších skupinách rekonštrukcia lesa maloplošný
holorub na striedavých pásoch šírky na 2 výšky por., po zabezpečení obnovy pokračovať od založených
východísk,2zásahyvdesaťročí(ťažba2150m3),JPRLč.346-pridolinerekonštrukcialesamaloplošný
holorub na striedavých pásoch šírky na 2 výšky por., po zabezpečení obnovy pokračovať od založených
východísk, 2 zásahy v desaťročí (ťažba 400 m3).

12. Za podstatné pokladal aj to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán existenciu pralesov
v daných lokalitách nespochybnili. Upozornil, že žalovaný ako argument nemožnosti vyhovieť jeho
požiadavkám uviedol, že tieto predstavujú tzv. osobitný režim hospodárenia v zmysle § 14 ods. 1 zákona
o lesoch, ktorý sa schvaľuje podľa § 16 zákona o lesoch. S týmto argumentom sa nestotožnil, pretože

nepožadoval určenie osobitného režimu hospodárenia, ale uplatnenie režimu hospodárenia bez zásahu,
čo nepochybne patrí do škály bežného obhospodarovania, čoho dôkazom sú napr. aj hospodárske
opatrenia plánované v predmetnom PSL v iných častiach lesného celku (napr. JPRL č. 266b, 267, 300a).
Zdôraznil, že definícia osobitného režimu hospodárenia v § 14 ods. 1 zákona o lesoch predpokladá, že
pôjde o významnú zmenu hospodárenia, pričom v predmetných lokalitách sa už pralesy nachádzajú, a

teda do schválenia PSL sa na nich nepochybne uplatňovalo hospodárske využitie bez zásahu. Poukázal
tiež na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého je na území národného
parku ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti s tým, že podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane
prírody je tento zákon osobitným predpisom k iným zákonom týkajúcim sa využívania zložiek životného
prostredia (vrátane zákona o lesoch) a má prednosť pri kolíznej aplikácii takýchto predpisov.

13. Napokon poukázal na skutočnosť, že PSL pre LC Javorinka vypracovala firma Euroforest, s.r.o.,
pričom zo zoznamu odborne spôsobilých osôb pre vyhotovovanie dokumentácie ochrany prírody a
krajiny vyplýva, že tento subjekt nemá v druhu dokumentácie, ktorú je oprávnený vypracovávať, uvedenýPSL, a teda dokumentáciu ochrany prírody - PSL pre LC Javorinka vypracoval subjekt bez oprávnenia
podľa zákona o ochrane prírody. Nespochybnil argument žalovaného, že postup schvaľovania PSL
podlieha ustanoveniu § 41 zákona o lesoch, avšak § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody odkazujúci

na citované ustanovenie zákona o lesoch nerieši odbornú spôsobilosť spracovateľa PSL, ktorú rieši až
§ 55 zákona o ochrane prírody vzťahujúci sa na všetku dokumentáciu ochrany prírody, vrátane PSL.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

14. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 29. mája 2015, v ktorom ju žiadal
zamietnuť. Konštatoval, že žalobca opakovane poukazoval na to, že na území, pre ktoré sa schvaľuje
PSL je potrebné zohľadniť záujmy ochrany prírody a krajiny a zabezpečiť bezzásahový režim. Uviedol,
že prvostupňový správny orgán na základe výsledkov ústneho prerokovania zásad pre vypracovanie
PSL vyhotovil protokol obsahujúci pokyny na vyhotovenie PSL pre LC Javorinka a termín predloženia

návrhu PSL, s tým, že vyhotovovateľ PSL s návrhom odovzdá zoznam JPRL, v ktorých budú zohľadnené
obmedzenia vyplývajúce z ustanovení zákona o ochrane prírody, a bude rešpektovať dohodu medzi
žalobcom a vlastníkom (správcom) lesných pozemkov, pokiaľ k nej dôjde k 31. decembru 2013.

15. Vyjadril sa, že vyhotoviteľ PSL poznal rozmiestnenie území európskeho významu a v pláne

hospodárskych opatrení, ktorý je súčasťou PSL, uviedol pre každú JPRL stupeň ochrany prírody,
stupeň ohrozenia, zaradenie JPRL do chráneného územia, územia európskeho významu a chráneného
vtáčieho územia, čomu prispôsobil aj návrh hospodárskych opatrení. Doplnil, že návrh bol vypracovaný
na základe stanoviska Správy Národného parku Nízke Tatry zo dňa 08. februára 2013. Podotkol,
že cieľom PSL nie je návrh manažmentu, resp. starostlivosti o chránené druhy, na čo slúžia iné

dokumentácie ochrany prírody. Skutočnosť, že vyhotoviteľ PSL nepostupoval pri mapovaní biotopov
na lesných pozemkoch podľa metodického pokynu Mapovanie lesných biotopov spracovaného Štátnou
ochranyprírodypovažovalzairelevantnú,pretožePSLpreLCJavorinkabolvypracovanýpodľaplatných
právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody, pričom daná metodika nebola
odsúhlasená žiadnou relevantnou odbornou organizáciou a prakticky bola vypracovaná samotným

žalobcom.

16. Uviedol, že žalobcom uvádzané porasty boli v zmysle § 16 zákona o lesoch vyhlásené za ochranné
lesy, subkategóriu vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, za účelom ochrany
nižšiepoloženýchlesovapozemkovvsúlades§19ods.3zákonaoochraneprírody,pričomvniektorých

porastoch je naplánované hospodárenie bez zásahu. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 16 ods. 3
zákona o lesoch lesy osobitného určenia vyhlasuje orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva
na návrh vlastníka, správcu, právnickej alebo fyzickej osoby či orgánu štátnej správy na úseku ochrany
prírody, pričom k takémuto návrhu zo strany žalobcu ani iného subjektu nedošlo. Tvrdil, že v LC
Javorinka sa vykonávali hospodárske opatrenia aj v predchádzajúcich dvoch desaťročiach, a preto JPRL

označované žalobcom za pralesy nenapĺňajú definíciu pralesov publikovanú na webovom sídle žalobcu.

17. Námietku žalobcu, že vyhotovovateľ PSL nemá príslušnú odbornú spôsobilosť v zmysle § 55 zákona
o ochrane prírody, považoval za neopodstatnenú, pretože vyhotovovateľ PSL spĺňal podmienky podľa
§ 42 ods. 1 a § 42 ods. 5 zákona o lesoch, keďže je právnickou osobou, s ktorou verejný obstarávateľ

- Národné lesnícke centrum uzavrel zmluvu o vyhotovení PSL, ako aj držiteľom živnostenského
oprávnenia na vyhotovovanie PSL a bolo mu vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Dodal, že
pokiaľ vyhotovovateľ spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti podľa zákona o lesoch, spĺňa podmienky
aj v zmysle zákona o ochrane prírody.

18. Ďalší účastník konania v 4. rade sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 28. januára
2020, v ktorom uviedol, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy sa vyjadril k existencii inžinierskych
sietí, ktoré je potrebné v predmetnom katastrálnom území rešpektovať a vo svojom stanovisku tiež
popísal postup v prípade požiadavky na preložku energetického zariadenia. Dané vyjadrenie považoval
v tomto štádiu konania za postačujúce.

IV.
Replika žalobcu19. Žalobca sa v replike zo dňa 08. februára 2018 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, v ktorom čiastočne
zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu. Upozornil, že medzičasom nadobudol účinnosť zákon
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorý v §

42 upravuje postavenia zainteresovanej verejnosti. Mal za to, že v danom konaní spĺňa podmienky
zainteresovanej verejnosti, pričom tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu verejného
záujmu na ochrane životného prostredia. Spochybnenie existencie pralesov v dotknutých lokalitách
žalovaným až v súdnom konaní považoval za účelové. Vyjadril sa, že v PLS pre LC Javorinka
v predchádzajúcom desaťročnom období nedošlo k žiadnemu zásahu do pralesov, ktoré boli rovnako

zaradené v kategórii ochranné lesy. Poukázal na metodiku Pracovné postupy hospodárskej úpravy
lesov vypracovanú Národným lesníckym centrom, podľa ktorej sa do návrhu lesov osobitného
určenia nezaraďujú dielce spĺňajúce kritériá na vyhlásenie ochranných lesov. V súvislosti s odbornou
spôsobilosťou vyhotovovateľa PSL uviedol, že iba osoba s environmentálnym odborným pozadím
dokáže naplniť účel dokumentov starostlivosti ochrany prírody.

V.
Konanie na správnom súde

20. O žalobcom podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
2S/279/2017-125 zo dňa 20. mája 2020 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného

č. 742/2015-720 zo dňa 06. februára 2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina č.
j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30. októbra 2014 a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podali kasačné sťažnosti žalovaný, ako aj ďalší
účastníci konania v 1. a 2. rade, o ktorých rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 8Sžk/4/2021 zo dňa 21. decembra 2023 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v

Bratislave č. k. 2S/279/2017-125 zo dňa 20. mája 2020 a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu
v Bratislave, a zároveň odmietol kasačné sťažnosti ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade. Kasačnú
sťažnosť žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku neprejednania veci na pojednávaní, a vo zvyšnej
časti už dôvodnosť danej kasačnej sťažnosti nepreskúmaval.

21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave

je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 4S/28/2024. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola predmetná vec (v tom čase vedená pod sp. zn. BA-2S/279/2017) dňa 6. júna
2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená

senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom
pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave.

VI.
Pojednávanie

22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 10. apríla 2025 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného, a v neprítomnosti
ďalších účastníkov konania v 1. až 6. rade, pričom právna zástupkyňa ďalšieho účastníka konania v 2.

rade sa z pojednávania ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti, a
ďalší účastníci konania v 1. a v 3. až 6. rade svoju neúčasť neospravedlnili a o odročenie pojednávania
nežiadali. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového
správnehoorgánuzdôvodovuplatnenýchvsprávnejžalobeadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe z dôvodov
v nej uvedených. Bol toho názoru, že napriek uplynutiu doby platnosti predmetného programu
starostlivosti o lesy by správny súd mal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca
je zainteresovanou verejnosťou a inštitút žaloby zainteresovanej verejnosti vo veci životného prostrediaje prostriedkom ochrany verejného záujmu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/39/2018 zo dňa 13. novembra 2019.

24. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní vyjadrila, že sa pridržiava doterajších vyjadrení
žalovaného. Mala za to, že v danom prípade odpadol dôvod konania, keďže ide o obdobie, ktoré je
už ukončené. Upozornila, že teória ohľadom zúčastnenej verejnosti bola decembri 2024 prelomená
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci Lesoochranárskeho zoskupenia
Vlk, o.z.

VII.
Relevantné právne predpisy

25. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

30. Podľa § 12 zákona o lesoch lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na
a) ochranné lesy,

b) lesy osobitného určenia,
c) hospodárske lesy.

31. Podľa § 13 ods. 1 zákona o lesoch ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých
funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili

účel, na ktorý boli vyhlásené.

32. Podľa § 13 ods. 2 zákona o lesoch za ochranné lesy možno vyhlásiť
a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo
vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné

územia vodných tokov,17)
b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie
položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým
klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín,
c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny,

d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

33. Podľa § 14 ods. 1 zákona o lesoch lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a
ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických
osôb,naktorýchzabezpečeniesavýznamnezmeníspôsobhospodáreniaoprotibežnémuhospodáreniu

(ďalej len „osobitný režim hospodárenia“).34. Podľa § 14 ods. 2 písm. e) zákona o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2019 za lesy
osobitného určenia možno vyhlásiť lesy v chránených územiach21) a na lesných pozemkoch s výskytom
biotopov európskeho významu alebo chránených druhov.

35. Podľa § 16 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2019 ochranné lesy
vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vyhotovovateľa programu
starostlivosti (§ 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40).

36. Podľa § 16 ods. 3 zákona o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2019 lesy osobitného určenia
vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh
a) vlastníka alebo správcu,
b) príslušného orgánu štátnej správy,24)
c) inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

37. Podľa § 16 ods. 6 zákona o lesoch ak návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia predkladá
osoba podľa odseku 3 písm. b) a c), návrh obsahuje súhlas vlastníka alebo správcu s vyhlásením lesov
osobitnéhourčeniaadohoduourčenívýškyaspôsobeposkytnutianáhradyzaobmedzenievlastníckych
práv ( § 35 ods. 3) v dôsledku osobitného režimu hospodárenia.

38. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2019 návrh programu
starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých
orgánovštátnejsprávy,ktorýmkontrolujúsplneniepripomienokapožiadaviekuplatnenýchpodľaodseku
8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky,
ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky

alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O
schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení
programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom
konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti.
Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania

sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka.

39. Podľa § 42 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom do 30. júna 2019 vyhotovovateľ programu
starostlivosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa
alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti a ktorá je držiteľom

živnostenského oprávnenia25) na výkon tejto činnosti.

40. Podľa § 42 ods. 2 zákona o lesoch predpokladom odbornej spôsobilosti fyzickej osoby
je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej päťročná prax
v hospodárskej úprave lesov.

41. Podľa § 42 ods. 3 zákona o lesoch fyzická osoba je odborne spôsobilá, ak je držiteľom osvedčenia
o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom po splnení predpokladov podľa odseku 2 a po
úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti vykonanej pred komisiou vymenovanou ministrom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

42. Podľa § 42 ods. 4 zákona o lesoch právnická osoba je odborne spôsobilá, ak aspoň jeden jej
spoločník, jej člen alebo jej zamestnanec v pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý je zodpovedný za
vyhotovenie programu starostlivosti, je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 a
nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby oprávnenej na vyhotovovanie

programov starostlivosti.

43. Podľa § 7 písm. e) vyhlášky č. 453/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2021 subkategórie
lesov osobitného určenia sú chránené lesy.

44. Podľa § 12 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2021 za chránené
lesy možno vyhlásiť lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov
európskeho významu a chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivéhostavu chránených území, biotopov európskeho významu a chránených druhov5) možno zabezpečiť len
prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

45. Podľa § 17 ods. 4 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia
sa predkladá do 31. októbra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí platnosť programu
starostlivosti.

46. Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane prírody ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ochranu

zložiek životného prostredia osobitné predpisy.

47. Podľa § 54 ods. 1 zákona o ochrane prírody dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä
a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie,
b) vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy
chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich

vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,
c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich
optimálne využitie a spôsob ochrany,
d) obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších
preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín,

e) určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) a územného
systému ekologickej stability,
f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich
ochranných pásiem a zón,
g)určujevzácnosť,zriedkavosťaohrozenosťchránenýchdruhovvrátaneprioritnýchdruhovaprioritných

biotopov.

48. Podľa § 54 ods. 2 zákona o ochrane prírody dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:
a) koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny,
b) dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny (ďalej len „dokumenty

starostlivosti“),
c) dokumenty územného systému ekologickej stability,
d) dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e) dokumenty starostlivosti o dreviny,
f) dokumenty starostlivosti o lesy.83a)

49. Podľa § 54 ods. 4 písm. d) zákona o ochrane prírody v znení účinnom do 31. decembra 2019
dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich
programy starostlivosti o lesy.35)

50. Podľa § 54 ods. 17 zákona o ochrane prírody v znení účinnom do 31. decembra 2013 (t. j. v čase
začiatku vyhotovovania predmetného PLS) koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti
o národné parky, programy starostlivosti o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených
území a programy záchrany o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených území,
programy starostlivosti o územia medzinárodného významu a Generel nadregionálneho územného

systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda, dokumenty
podľa odsekov 12, 13 a 15 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody. Ostatnú
dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými
orgánmi štátnej správy; to neplatí pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú postupom
podľa osobitného predpisu.83b) (odkaz na § 41 zákona o lesoch)

51. Podľa čl. 10 ods. 1 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov každá zo zmluvných strán
prijme na svojom území opatrenia zamerané na identifikáciu a ochranu prírodných lesov, najmä pralesov
Karpát, prostredníctvom vyhlasovania chránených území dostatočnej veľkosti a v dostatočnom počte a
prostredníctvom realizácie iných špecifických opatrení ochrany.

52. Podľa čl. 10 ods. 2 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov každá zo zmluvných strán
prijme opatrenia na začlenenie dostatočných území so všetkými typmi identifikovaných prírodných lesov
v rámci svojho karpatského regiónu do chránených území.53. Podľa čl. 10 ods. 3 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov každá zo zmluvných strán
by predovšetkým mala prijať osobitné opatrenia zamerané na ochranu genetických zdrojov prírodných

lesov, najmä pralesov.

54. Podľa čl. 10 ods. 4 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov každá zo zmluvných
strán prijme osobitné opatrenia zamerané na kompenzovanie nákladov alebo ekonomických strát, ktoré
vyplývajú z opatrení prijatých v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

55. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 742/2015-720 zo dňa 06. februára 2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu

Žilina č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30. októbra 2014, ktorým bol schválený návrh
programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka vyhotovený firmou Euroforest s.r.o. na obdobie
rokov 2014-2023 a prostredníctvom určených JPRL vyhlásil lesy na LHC Javorinka v celkovej výmere
2 251,51 ha za lesy ochranné v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), b), c) a d) vyhlášky č. 453/2006 Z. z.

56. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné
pre posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konkrétne s poukazom na § 54 ods. 1 písm. b) až d) a
ods. 4 písm. d) zákona o ochrane prírody namietal, že podkladom zistenia skutkového stavu nebolo
zmapovanie a identifikácia biotopov, a biotopov druhov nachádzajúcich sa v predmetnom lesnom celku,

a preto prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o odvolaní vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Zároveň upozornil na metodický pokyn Mapovanie lesných biotopov spracovaný
Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, podľa ktorého vyhotovovateľ PLS nepostupoval.
S odkazom na čl. 10 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov namietal, že ako podklad
napadnutých rozhodnutí absentuje vymedzenie a identifikácia pralesov na daných územiach, pričom

schválený PSL obsahuje zásahy do pralesov, ktoré spôsobia ich deštrukciu až zánik. Nestotožnil sa
tiež s argumentom žalovaného, že jeho požiadavky predstavujú tzv. osobitný režim hospodárenia,
keďže žiadal uplatniť režim hospodárenia bez zásahu, ktorý nepochybne patrí do škály bežného
obhospodarovania. Napokon namietal, že PSL pre LC Javorinka vypracoval subjekt bez oprávnenia
podľa zákona o ochrane prírody.

57.Správnysúdsavprvomradezaoberalotázkou,naktorúupozornilajžalovaný,atočivprejednávanej
veci neodpadol dôvod na pokračovanie v konaní, keď medzičasom uplynulo obdobie, na ktoré bol
predmetný program starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka schválený, t. j. obdobie rokov
2014-2023. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

k. III. ÚS 416/2018-41 zo dňa 16. januára 2019, podľa ktorého: „Ak je predmetom správneho súdneho
konania preskúmanie rozhodnutia, ktorého platnosť bola časovo obmedzená a tento čas už uplynul,
nie je možné bez ďalšieho správne súdne konanie zastaviť, pokiaľ práva vyplývajúce z napadnutého
rozhodnutia už boli realizované. V takom prípade sa obsah súdnej ochrany v správnom konaní dostáva
do sekundárnej polohy, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre prípadný nárok na náhradu škody.“

Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva a žalovaný ani netvrdil, že práva
vyplývajúce z napadnutých rozhodnutí by doposiaľ neboli realizované, t. j. že by predmetný PLS nebol
v období rokov 2014-2023 napĺňaný, správny súd nevzhliadol dôvod na zastavenie konania podľa § 99
písm. g) SSP a predmetnú vec meritórne prejednal.

58. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj
obsahu administratívneho spisu v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie.

59. Ochranné lesy predstavujú druh lesov, v ktorých hospodárenie musí rešpektovať určenie lesa

tak, aby sa splnil účel vyhlásenie lesa za ochranný. Zahŕňajú porasty, ktorých hlavnou funkciou je
ochrana pôdy, brehovej čiary alebo nižšie položených porastov. V týchto porastoch je v mnohých
prípadoch potrebné zasahovať z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia, nevhodnej štruktúry
a drevinového zloženia, ako aj z dôvodu udržania štruktúry porastov vhodnej na plnenie ochrannýchfunkcií. Zabezpečenie hlavného cieľa hospodárenia v týchto porastoch, ktorým je zabezpečenie trvalého
plnenia ochrannej funkcie, je možné len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani
krátkym odkryvom väčšej súvislej plochy a v niektorých prípadoch je nežiaduci aj pokles zakmenenia,

transpirácieapod.Hospodárskezásahybytiežmalismerovaťkznižovaniurizikapožiarovauľahčovaniu
protipožiarnych zásahov. (TITTLOVÁ, Marcela, PAPÁČEK, Peter. Zákon o lesoch. Komentár. Bratislava:
Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018. ISBN 978-80-8168-808-9, s. 116-117)

60. Účelom lesov osobitného určenia je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, fyzických

osôb alebo právnických osôb, v čoho dôsledku sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti tomu
bežnému. Patria sem porasty plniace osobitné verejnoprospešné funkcie vyplývajúce zo špecifických
celospoločenských potrieb, ktoré obmedzujú spôsob ich obhospodarovania. Za lesy osobitného určenia
možno okrem iného vyhlásiť lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom
biotopov európskeho významu alebo chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie
priaznivého stavu chránených území, biotopov európskeho významu a chránených druhov možno

zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia. Hlavnou funkciou týchto porastov
je ochrana prírody, pričom nejde o skutočnú funkciu lesa, ale skôr o ich vyčlenenie za účelom
ochrany prírody. Zaraďujeme sem porasty v maloplošných a časti veľkoplošných chránených území,
ktoré v zmysle zákona o ochrane prírody patria do viacerých stupňov ochrany. (TITTLOVÁ, Marcela,
PAPÁČEK, Peter. Zákon o lesoch. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018. ISBN

978-80-8168-808-9, s. 136-140)

61. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého
stupňa nedostatočne zistili skutkový stav, keď medzi podkladmi schváleného programu starostlivosti
o lesy absentuje vymedzenie biotopov a biotopov druhov nachádzajúcich sa v predmetnom území

s poukazom na § 54 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody. V tejto súvislosti je správny súd toho
názoru, že ustanovenie § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona o ochrane prírody obsahuje len demonštratívny
výpočet účelov, na ktoré sa v zmysle § 54 ods. 4 zákona o ochrane prírody (v predmetnom ustanovení
je použité slovo „najmä“) vyhotovujú dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a
krajiny, medzi ktoré patria aj programy starostlivosti o lesy (pokiaľ sa týkajú osobitne chránených častí

prírody a krajiny, ako je tomu aj v predmetnej veci), pričom nie každý druh dokumentov starostlivosti
nesie všetky charakteristiky vymedzené v predmetnom ustanovení. Konkrétne obsahové náležitosti
jednotlivýchdokumentovstarostlivostivrelevantnomobdobíupravovalavyhláškaMinisterstvaživotného
prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., avšak obsahové náležitosti programu starostlivosti
o lesy neurčovala a tieto naopak upravuje § 40 zákona o lesoch. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti

poukazoval na metodický pokyn „Mapovanie lesných biotopov“ vypracovaný Štátnou ochranou prírody,
z jeho úvodu vyplýva, že hodnotenie lesných biotopov pri mapovaní predstavuje podklad pre tvorbu
programov starostlivosti pre chránené územia (t. j. iného dokumentu starostlivosti uvedeného v § 54
ods. 4 zákona o ochrane prírody ako je program starostlivosti o les), prípadne môže slúžiť na určenie
spoločenskej hodnoty biotopov. Daný metodický pokyn preto nie je pre predmetnú vec relevantný.

62. V nadväznosti na námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán a žalovaný nepostupovali
v súlade s čl. 10 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, správny súd poukazuje na
skutočnosť, že Slovenská republika ako zmluvná strana sa v danom článku zaviazala prijať opatrenia
zameranénaidentifikáciuaochranuprírodnýchlesov,najmäpralesovKarpát,atojednakichzačlenením

do chránených území, ako aj prostredníctvom realizácie iných špecifických opatrení ochrany, vrátane
osobitných opatrení zameraných na ochranu genetických zdrojov prírodných lesov, najmä pralesov.
Vzhľadom na to, že lesný celok Javorinka už v súčasnosti leží (a aj v čase vydania napadnutých
rozhodnutí ležal) na území národného parku Nízkej Tatry, sporným zostáva, či mal prvostupňový správny
orgán a následne aj žalovaný prijať opatrenia zamerané na identifikáciu a ochranu prírodných lesov,

konkrétne pralesov v súlade s čl. 10 citovaného protokolu. Správny súd je s poukazom na čl. 7 ods.
5 Ústavy Slovenskej republiky toho názoru, že záväzok prijať opatrenia zamerané na identifikáciu a
ochranu prírodných lesov, najmä pralesov, je formulovaný natoľko všeobecne, že dotknuté ustanovenie
protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov nie je spôsobilé vyvolávať priamy účinok
bez toho, aby bolo precizované v rámci vnútroštátnej právnej úpravy. Preto správny súd vyhodnotil

predmetnú námietku žalobcu ako neopodstatnenú.

63. Žalobné body týkajúce sa uplatnenia žalobcom požadovaného režimu hospodárenia bez zásahu
v ním uvádzaných lokalitách správny súd rovnako nepovažoval za dôvodné. V tejto súvislosti je potrebnépoukázať na skutočnosť, že z ustanovenia § 14 zákona o ochrane prírody nevyplýva zákaz aktívneho
manažmentu v prípade lesov nachádzajúcich sa v treťom stupni ochrany, ktorý sa vzťahuje aj na
predmetné lokality. Súčasne sa bezzásahový režim nevzťahuje ani na kategóriu ochranných lesov v

zmysle § 13 zákona o lesoch, pokiaľ takýto režim nevyplýva zo zaradenia územia do určitého stupňa
ochrany v zmysle § 11 a nasl. zákona o ochrane prírody a krajiny (v prípade štvrtého stupňa ochrany
platí v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody zákaz ťažiť drevnú hmotu holorubným
hospodárskym spôsobom a v piatom stupni ochrany je v zmysle § 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane
prírody zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt), a to s ohľadom

na účel zaradenia lesných porastov do kategórie ochranných lesov, ktorým je ochrana pôdy, brehovej
čiary či nižšie položených porastov s tým, že na naplnenie tohto účelu sú nezriedka potrebné zásahy
do lesných porastov.

64. Ako jediný spôsob zabezpečenia bezzásahovosti žalobcom uvádzaných lokalít pralesov tak s
poukazom na legislatívu účinnú v relevantnom čase zostávalo iba ich vyhlásenie za lesy osobitného

určenia, a to konkrétne subkategóriu chránených lesov (§ 14 ods. 2 písm. e) zákona o lesoch v spojení
s § 7 písm. e) vyhlášky č. 453/2006 Z. z.), za ktoré možno podľa § 12 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. vyhlásiť
lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu a
chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených území,
biotopov európskeho významu a chránených druhov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného

režimu hospodárenia. Predpokladom vyhlásenia lesných porastov za lesy osobitného určenia podľa §
16 ods. 3 zákona o lesoch je však podanie návrhu oprávnenou osobou, t. j. vlastníkom, správcom,
príslušným orgánom štátnej správy alebo inou právnickou, resp. fyzickou osobou, najneskôr do 31.
októbra roka predchádzajúceho roku skončenia platnosti PLS (§ 17 ods. 4 vyhlášky č. 453/2006 Z. z.)
a v prípade navrhovateľa, ktorý nie je vlastníkom alebo správcom lesov, aj predloženie súhlasu vlastníka

alebo správcu a dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych
práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia (§ 16 ods. 6 zákona o lesoch), k čomu však v danom
prípade nedošlo.

65. Správny súd zároveň poukazuje na aktuálny právny stav, kedy novelizáciou zákona o lesoch

zákonom č. 120/2021 Z. z. došlo s účinnosťou od 01. januára 2021 k doplneniu ustanovenia § 14 ods. 2
zákona o lesoch o písmeno i), podľa ktorého možno za lesy osobitného určenia vyhlásiť aj lesy v lesnícky
významnom území s výskytom pralesa s odkazom na čl. 7 písm. k) protokolu o trvalo udržateľnom
obhospodarovaní lesov. Okrem toho nariadením vlády Slovenskej republiky č. 427/2021 Z. z., ktorým sa
vyhlasujúniektoréprírodnérezervácieakoPralesySlovenska,došlosúčinnosťouod01.decembra2021

k vyhláseniu lokalít obsiahnutých v jeho prílohe za prírodné rezervácie (§ 1 ods. 1) s tým, že v zmysle §
3 ods. 1 citovaného nariadenia na územiach prírodných rezervácií platí piaty stupeň ochrany podľa § 16
zákona o ochrane prírody. V prílohe citovaného nariadenia sú okrem iného uvedené prírodné rezervácie
Pralesy Slovenska – Veľká Vápenica, Kolesová, Nemecká, Hromisko a Zadná hoľa, t. j. takmer všetky
lokality pralesov (s výnimkou pralesového zvyšku Oravcová), v ktorých žalobca požadoval bezzásahový

režim, a teda od účinnosti citovaného nariadenia je už v daných lokalitách takýto režim zabezpečený,
keďže sú zaradené do piateho stupňa ochrany, v ktorom platí zákaz zasiahnuť do lesného porastu
a poškodiť vegetačný a pôdny kryt (§ 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody).

66. Ako dôvodnú správny súd nevyhodnotil ani námietku žalobcu, že predmetný program starostlivosti o

les vypracoval subjekt, ktorý na to nemal oprávnenie v zmysle § 55 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Vo vzťahu k oprávneniu na vypracovanie PLS sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že
vtomtoprípadepostačuje,akvyhotovovateľdanéhoprogramuspĺňapodmienkyupravenév§42zákona
o lesoch (ich splnenie vyhotovovateľom predmetného PLS žalobca nerozporoval) a nemusí duplicitne
disponovať aj odbornou spôsobilosťou podľa § 55 zákona o ochrane prírody a krajiny. Správny súd

v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že postup pri vyhotovovaní programov starostlivosti o lesy je
v zmysle § 44 ods. 20 zákona o ochrane prírody vyňatý z pôsobnosti daného zákona s odkazom na §
41 zákona o lesoch, pričom do tohto postupu možno nepochybne zahrnúť aj stanovenie požiadaviek
na vyhotovovateľa programu starostlivosti o les, čo je plne v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 zákona
o ochrane prírody upravujúcim aplikačnú prednosť zákona o ochrane prírody vo vzťahu k osobitným

predpisom vzťahujúcim sa na ochranu zložiek životného prostredia, akým je aj zákon o lesoch. Napokon
na zozname odborne spôsobilých fyzických, resp. právnických osôb pre vyhotovovanie dokumentácie
ochrany prírody a krajiny zverejnenom na webovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskejrepubliky ani nie je zapísaná žiadna osoba, ktorá by disponovala oprávnením vyhotovovať program
starostlivosti o les ako druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny.

67. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
s poukazom na § 190 SSP zamietol.

68. O náhrade trov konania a trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 a ods. 3 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania a trov

kasačného konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu
nahradil trovy konania, resp. trovy kasačného konania.

69. Zároveň správny súd s poukazom na § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a ods. 3 SSP nepriznal
náhradu trov konania a trov kasačného konania ani ďalším účastníkom konania v 1. až 6. rade, keďže im
žiadne, resp. žiadne účelne vynaložené (v prípade ďalšieho účastníka konania v 2. rade) trovy konania

ani trovy kasačného konania nevznikli. Pokiaľ ide o ďalšieho účastníka konania v 2. rade, z obsahu spisu
v predmetnej veci vyplýva, že tomuto vznikli trovy v súvislosti s vyjadrením sa ku kasačnej sťažnosti
žalovaného zo dňa 17. septembra 2020, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, avšak
správny súd tieto trovy nevyhodnotil ako účelne vynaložené výdavky v súlade s ustanovením § 163
SSP, keďže predmetné vyjadrenie spočívalo iba v stotožnení sa s kasačnou sťažnosťou žalovaného bez

uvedenia akýchkoľvek dôvodov, a preto mu náhradu trov konania, resp. kasačného konania nepriznal.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.