Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422203181
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6422203181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. XX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpená: Mgr. Romana Mravíková,
advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému: G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. I., o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/72/2022-317 zo dna
26. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom:
I. Zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre k.ú.
I. J., obec J. - J., K. L., Okresným úradom Žarnovica, odborom katastrálnym, ako C-KN parcela č. XXX/
X v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXX na C-KN
parcele č. XXX/X v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2.

II. Súd nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX pre k.ú. I. J., obec J. - J., okres L., C-KN parcela č. XXX/
X v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, stavbu - rodinný dom súp. č. XXX postavený
na C-KN parcele č. XXX/X v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2 určil do výlučného
vlastníctva žalobkyne.
III. Žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému sumu 6.150,- € titulom ustupujúceho podielového
spoluvlastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Súd konanie v časti uplatneného nároku na úhradu sumy 3.912,50 € titulom náhrady vložených

investícií do predmetnej nehnuteľnosti zastavil .
V. Súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam, tvrdiac, že
dlhodobo medzi oboma podielovými spoluvlastníkmi dochádza k nezhodám, ďalšie zotrvanie v
podielovom spoluvlastníctve vzhľadom na rozpory medzi podielovými spoluvlastníkmi do budúcnosti

nie je možné, pričom charakter nehnuteľnosti nedovoľuje reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti. V
žalobe konštatovala okolnosť, že hodnota nehnuteľností je cca 18.000,- €, pričom žalobkyňa vložila
do opravy predmetnej nehnuteľnosti individuálne investície cca vo výške 10.460,15 €. Žalobkyňa v
prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti navrhla prikázanie nehnuteľnosti do jejvýlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ustupujúceho podielového spoluvlastníka pri zohľadnení
investícií vložených jednostranne do zveľadenia predmetnej nehnuteľnosti, a teda i navýšenia hodnoty
nehnuteľností v čase podania žaloby. Ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi navrhovala vyplatiť

sumou 3.770,- €.

3. Žalobkyňa vzala počas konania návrh na úhradu, resp. odpočet vložených investícií do predmetnej
nehnuteľnosti späť, konania v tejto časti žiadala zastaviť, s čím vyjadril súhlas žalovaný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vzhľadom na charakter predmetnej stavby nie je
reálne deliteľným objektom, medzi podielovými spoluvlastníkmi dlhodobo dochádza k problematickým
situáciám, ktoré pro futuro vylučujú možnosť zotrvania v podielovom spoluvlastníctve k predmetným
nehnuteľnostiam. Vyjadril nesúhlas s vyporiadaním navrhovaným žalobkyňou vo forme prikázania
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovaného ako ustupujúceho
podielového spoluvlastníka. Poukázal na nutnosť aplikácie možného účelného využitia predmetných

nehnuteľností tým, ktorým účastníkom konania do budúcnosti. V tomto smere konštatoval okolnosť, že
je nutné pri rozhodovaní prihliadnuť na širší kontext a to v súvislosti s nehnuteľnosťami evidovanými
na LV č. XXXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a E. G. (matky žalovaného), kde
obdobne ako pri nehnuteľnosti č. súp. XXX, aj pri užívaní priľahlých pozemkov evidovaných na LV č.
XXXX dlhodobo dochádza k sporom medzi evidovanými podielovými spoluvlastníčkami, čo znemožňuje

riadne nerušené a efektívne užívanie týchto nehnuteľností. Matka žalovaného pani E. G. má pro
futuro záujem úpravy a opravy susediaceho rodinného domu č. XXX. V prípade prikázania veci do
výlučného vlastníctva žalobkyne by naďalej boli do budúcnosti vytvárané podmienky pre existenciu
sporov medzi susediacimi nehnuteľnosťami a ich vlastníkmi. Navrhol zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, a prikázať nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného s povinnosťou

výplaty ustupujúceho podielového spoluvlastníka (žalobkyne) sumou 6.150,- €.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 141
ods. 1, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. V súdenej veci okresný súd zistil, že v danom prípade predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná
a nie je teda možné rozhodnúť jej reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

7. Vzhľadom na splnenie podmienok pre postup súdu podľa alternatívy 2 vyporiadania podielového
spoluvlastníctva - prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov okresný súd

vykonal ďalšie dokazovanie.

8. Za nespornú okresný súd považoval hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, keď sa obe strany zhodli
na hodnote predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu vo výške 12.072,- € za domovú
nehnuteľnosť č. súp. XXX, 228,- € za pozemok zastavaný nehnuteľnosťou č. XXX. Za nespornú v

súdenej veci považoval i skutočnosť ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti formou prikázania tejto do výlučného vlastníctva jednému z evidovaných
podielových spoluvlastníkov s povinnosťou výplaty ustupujúceho podielového spoluvlastníka.

9. Za sporné skutočnosti medzi stranami sporu súd považoval určenie výlučného vlastníka predmetných

nehnuteľností do budúcnosti s prihliadnutím na okolnosť, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný majú záujem
byť pro futuro výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. V tomto smere okresný súd vykonal dokazovanie.

10. Predmetná nehnuteľnosť, a to domu č. súp. XXX na C-KN parcele č. XXX/X o výmere 57 m2,
bola vystavaná právnymi predchodcami účastníkov konania začiatkom 20. storočia. Ohliadkou na tvare

miesta okresný súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v užívania schopnom stave. Čo sa týka
vlastníctva nehnuteľnosti č. súp. XXX a parcele č. XXX/X strany sporu sú spoluvlastníci v podiel 1-vice
a susediaca nehnuteľnosť č. súp. XXX je vo výlučnom vlastníctvo svedkyne E. G..

11. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd

prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu aký význam bude klásť
ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelnýmvyužitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé
podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k

vzniku nových sporných situácií. Pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo
spoluvlastníkov vykonal investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci,
ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci naliehavejší právny záujem, ktorý spoluvlastník dokáže
najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a pod..

12. V súdenej veci okresný súd konštatoval rovnosť podielov evidovaných podielových spoluvlastníkov
k predmetnej nehnuteľnosti, tiež rovnosť záujmu zúčastnených strán na ďalšom užívaní nehnuteľnosti,
pričom z výsluchu nevyplynulo podozrenie ohľadom záujmu scudziť predmetnú nehnuteľnosť v krátkom
časovom úseku ani jedným z podielových spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o otázke prikázania veci
za náhradu jednému z evidovaných podielových spoluvlastníkov za takýchto podmienok zhodnotil
okresný súd ďalšie okolnosti stanovené zákonodarcom, resp. vyplývajúce z platnej judikatúry vyšších

súdnych autorít. V konaní bolo exaktne preukázané investície vložené zo strany žalobkyne do
rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, úprava a oprava predmetnej nehnuteľnosti s cieľom zabezpečiť
užívania schopnosť predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňou v minulosti (ostatných 10 rokov) došlo k
zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti nielen svojpomocne prácou manžela samotnej žalobkyne, ale
i formou nákupu a inštalácie materiálu do predmetnej nehnuteľnosti, pričom týmito rekonštrukčnými

prácami nedochádzalo len ku kozmetickým úpravám predmetnej nehnuteľnosti, ale boli v rámci konania
preukázané i fotodokumentáciou a výsluchom svedkov závažné rekonštrukčné zásahy do samotnej
stavby s cieľom schopnosti užívania tejto nehnuteľnosti, a to vo forme vybudovania novej strechy,
položenia novej krytiny strechy, vybudovania nových priečok, zbúrania starých priečok, vybudovania
schodísk, ako i zakúpenia základných elektrospotrebičov pre ďalšie užívanie nehnuteľnosti, resp.

vybudovania prípojok energie a vody k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež okresný súd prihliadol
na dlhodobý stav vykonávania týchto rekonštrukčných prác zo strany samotnej žalobkyne, resp.
jej rodinných príslušníkov. Pri rozhodovaní o prikázaní veci za náhradu jednému z podielových
spoluvlastníkov okresný súd prihliadol aj na dĺžku evidencie žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky
k predmetnej nehnuteľnosti oproti dĺžke trvania evidencie podielového spoluvlastníka na strane

žalovaného, kedy tento nadobudol nehnuteľnosť len v nedávanej dobe od svojej právnej predchodkyne.
Okresný súd v ďalšom porovnával stav predmetnej nehnuteľnosti v čase vykonávania rekonštrukčných
prác na nehnuteľnosti samotnou žalobkyňou, resp. jej rodinným príslušníkom, so stavom v čase
obhliadky na tvare miesta vykonaným samotným súdom a konštatoval, že aktuálne predmetná
nehnuteľnosť zrejme po zásahoch zo strany žalovaného nie je v užívaniaschopnom stave a ani sa

k takémuto stavu svojim charakterom nepribližuje. Uvedené okolnosti okresný súd považoval za
okolnosti dôvodné pre to, aby prikázal predmetnú vec do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd ďalej
konštatoval, že ani žalobkyňa ani žalovaný, nie sú odkázaní na užívanie predmetnej nehnuteľnosti ako
jedinej nehnuteľnosti pre účely bývania. Umiestnenie v M. B. evokuje jednoznačný záujem využitia
predmetnej nehnuteľnosti pre účely rekreačného charakteru. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil

skutočnosť, že svedkyňa E. G. (matka žalovaného) je výlučnou vlastníčkou bezprostredne susediacej
domovej nehnuteľnosti č. súp. XXX, ktorá nehnuteľnosť môže byť žalovaným užívaná pre rekreačné
účely bez obmedzenia, na rozdiel od skutočnosti, že v prípade prikázania spornej nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného, by takáto možnosť bola odňatá žalobkyni. Zohľadniac všetky
horeuvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že v prípade opačného rozhodnutia vo veci a

prikázania veci do výlučného vlastníctva žalovaného by bolo možné takéto rozhodnutie kvalifikovať
ako značne nespravodlivé voči žalobkyni. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav okresný súd pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodol o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Súd naviac zhodnotil i skutočnosť, že čo sa týka oddelenia nehnuteľností č. súp. XXX a č.
súp.XXX(výlučnévlastníctvomatkyžalovaného),oddelenietýchtonehnuteľnostísinevyžadujezvýšené

finančné náklady z jednej alebo z druhej strany, nevytvára ani živnú pôdu pre eventuálne ďalšie spory
medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností.

13. Vzhľadom na rozhodnutie o prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalobkyne okresný súd zaviazal
žalobkyňu uhradiť žalovanému sumu 6.150,- € titulom ustupujúceho podielového spoluvlastníka.

14. Okresný súd konanie v časti uplatneného nároku žalobkyňou na plnenie vložených investícií do
nehnuteľnosti po späťvzatí žaloby a súhlasu žalovaného zastavil .15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku aplikoval princíp úspešnosti v konaní. Takýmto spôsobom postupoval vzhľadom na
skutočnosť, že zo strany žalovaného dochádzalo počas celého konania k aktívnej obrane, žalobkyňa

bola nútená uplatniť právo na súde žalobou a vzhľadom na petit žaloby smerujúcej k prikázaniu veci
do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu je možné konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní
úspešná pri uplatnení svojho nároku vyplývajúceho z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, uviedol, že

odvolanie podáva z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozhodnutie zmeniť, tak že predmetné
nehnuteľnosti budú určené do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni 6.150 Eur
titulom ustupujúceho spoluvlastníka a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16.1 Odvolateľ uviedol, že súd mal preukázané, že predmetné nehnuteľnosti - dom č. XXX s priľahlými
pozemkami v minulosti, t.j. v období od deväťdesiatych rokov 20. storočia až do roku 2021 užívala
výlučne len žalobkyňa s rodinou, a to bez akejkoľvek predošlej dohody s predchádzajúcimi majiteľmi,
ako aj že žalovaný a jeho právni predchodcovia sa opakovane domáhali svojich práv na vstup a
užívanie domu č. XXX, ktoré právo im bolo upierané a žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívala nad

rámec spoluvlastníckeho podielu. Odvolateľ uviedol, že nepopiera, že počas rokov užívania domu č.
XXX žalobkyňou a jej rodinou na nehnuteľnosti prebehli rekonštrukčné práce, čo však vzhľadom na
užívanie len ňou a jej rodinou, bolo jej zákonnou povinnosťou. V čase rozhodovania súdu bolo nesporné,
že dom č. XXX je opätovne neobývateľný. Medzi žalobkyňou a jeho právnymi predchodcami nikdy
nedošlo k dohode o akýchkoľvek investíciách do spoločnej veci a všetky boli realizované len na základe

rozhodnutia a spôsobom určeným žalobkyňou, bez vyžiadania súhlasov spoluvlastníkov, bez súhlasu
stavebného úradu, a to pokiaľ ide o rekonštrukciu strechy ako aj inžinierskych sietí.

16.2 Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dĺžku užívania vyporiadanej nehnuteľnosti považoval
za dôležitý argument pre svoje rozhodnutie v prospech žalobkyne, no na druhej strane sa nevyporiadal

so skutočnosťou, že žalovanému a jeho právnym predchodcom bolo aktívne roky bránené tieto
nehnuteľnosti užívať. Podľa názoru odvolateľa je nesprávne a nespravodlivé, aby obdobie, počas
ktorého žalovaný a jeho právni predchodcovia nemohli, nie z vlastného rozhodnutia užívať spoločný
majetok, bolo pričítané v prospech druhého spoluvlastníka, ktorý mu práve svojím konaním v užívaní
bránil. V odôvodnení rozsudku v bode 21. a 25. súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim

sa možnosti reálneho oddelenia domu č. XXX a domu č. XXX (v teréne), nemožno súhlasiť so záverom,
že výstavba deliaceho plotu bude jednoduchá, rýchla a nevytvorí „živnú pôdu“ ďalším sporom. Súd
síce správne zistil, že medzi sporovými stranami je vylúčené akékoľvek spoločné užívanie domu č.XXX
vrátane priľahlých pozemkov, no v rozpore s týmto mal za to, že oddelenie domových nehnuteľností bude
bezproblémové a pre budúcnosť takéto fyzické oddelenie oboch stavieb zabráni možným vzájomným

konfliktom.Vtejtootázkejevšakpotrebnévziaťdoúvahyajvlastníčkadomuč.XXXI.E.G.,ktorejvzťahy
so žalobkyňou sú taktiež veľmi zlé a medzi nimi prebieha na Okresnom súde Žiar nad Hronom konanie
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom pod domom č. XXX a pozemku priľahlého k
domu č. XXX, kde žalobkyňou je I. E. G.. Dramatickú situáciu možno oprávnene očakávať v ich vzťahoch
za predpokladu, že vlastníkom domu č. XXX bude žalobkyňa, kedy zo vzájomného pohľadu bude každý

vlastník druhú nehnuteľnosť považovať za „cudziu“.

16.3 Odvolateľ v odvolaní namietal, že si nevie predstaviť výstavbu deliaceho plotu medzi domom
č. XXX a domom č. XXX jednak z technického hľadiska a jednak právne. Medzi oboma domami je
vzdialenosť 2 metre, čo by znamenalo, že ak by sa postavil plot v strede, tak vzdialenosť od plota

nehnuteľnosti by bola 1 meter. Vstup do domu č. XXX je umiestnený práve v smere domu č. XXX a
vstup/výstup by bol smerom do plota. K potenciálnej výstavbe deliaceho plotu sa vyjadrila vlastníčka
domu č. XXX I. E. G., ktorá s takýmto riešením nesúhlasí, nakoľko vybudovaním oplotenia priamo
pred vstupnými dverami do domu č. XXX bude nad únosnú mieru obmedzená v riadnom užívaní svojej
nehnuteľnosti a navyše sa týmto spôsobom zamedzí aj možnosť jediného príjazdu k domu č. XXX.

Súd navrhol spôsob možného urovnania vzájomných vzťahov prostredníctvom dobudovania deliaceho
plotu v priestore medzi domami, pričom však v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie
(napríklad odborné vyjadrenie) za účelom posúdenia možnosti jeho realizácie, žalovaný nepovažuje toto
navrhnuté riešenie za reálne vykonateľné. Výstavba deliaceho plotu medzi domom č. XXX a domomč. XXX je za súčasného stavu nereálne realizovať aj z právneho hľadiska, nakoľko plot by mal byť
postavený na parcele číslo XXX/X evidovanej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie I. J., ktorej
spoluvlastníkmisústranysporu,akoajI.E.G..Keďžesajednáopozemokvpodielovomspoluvlastníctve

troch fyzických osôb, ktoré doposiaľ nebolo zrušené a vyporiadané, priebeh nového plotu by musel byť
určený na základe vzájomnej dohody spoluvlastníkov, kedy takáto dohoda sa za aktuálnej situácie javí
nemožná. Teda by sa zasiahlo aj do práv inej osoby ako účastníčky konania. I. E. G. vlastníčka domu
XXX uviedla na pojednávaní vo výpovedi, že realizuje rekonštrukciu domu XXX s cieľom usadiť sa v
ňom natrvalo, a túto nehnuteľnosť nemá v úmysle využívať len na rekreáciu, tak ako nesprávne uviedol

okresný súd v rozsudku. Z výpovede svedkyne vyplynula aj tá skutočnosť, že v súčasnosti už má viac
ako 2 roky vypracovaný stavebný projekt k celkovej rekonštrukcii a dostavbe domu č. XXX, ktorý je v
hrubej stavbe. Pre jeho dokončenie bude potrebné množstvo stavebných prác s tým spojených, hluk,
zvýšená prašnosť materiálu, ktorý bude potrebné dopraviť čo najbližšie k domu, ale aj napríklad nutnosť
vybudovania lešenia pri zhotovení fasády. Dôležitým bude aj priebeh stavebného konania za účelom
získania stavebného povolenia, kedy existencia ďalšej stavby v tesnej blízkosti s rozdielnymi majiteľmi

bude výrazne limitovať možnosti dostavby domu č. XXX a možno s určitosťou očakávať podávanie aj
účelových námietok (opravných prostriedkov) k rozhodnutiam stavebného úradu, ako aj podnetov na
vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ako tomu už bolo aj v minulosti.

16.4 Odvolateľ namietal, že okresný súd na základe dokazovania nesprávne vyhodnotil situáciu a práve

jeho rozhodnutie vytvára ďalší okruh budúcich problémov a nezhôd medzi sporovými stranami a nie je
vylúčené, že tieto budú predmetom budúceho súdneho konania.

16.5 Okresný súd podľa odvolateľa nesprávne dĺžku evidencie strán ako vlastníkov vyhodnotil v
prospech žalobkyne. Dĺžka evidencie vlastníckeho práva na liste vlastníctva nemôže byť žalovanému na

príťaž za situácie, kedy vlastnícke právo nadobudol priamo od svojej matky a tá taktiež od svojej matky.
Pričom z výpovede jeho matky, ako svedkyne t.j. N. J. vyplynulo, že táto, už aj vzhľadom na vek, nemá
silu ďalšie roky bojovať so žalobkyňou o svoje právo vo vzťahu k domu č. XXX. Táto svoj spoluvlastnícky
podiel darovala dcére a tá následne žalovanému na riešenie jeho bytovej situácie s rodinou.

16.6 Pokiaľ súd posudzoval budúce účelné využitie veci v širšom zmysle, súd poukázal na to, že je
nutné prihliadnuť aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a v dôsledku
rozhodnutia súdu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Súd poukázal aj na vlastníctvo
susediacej stavby - dom XXX matkou žalovaného, čo podľa názoru súdu bude umožňovať žalovanému
tento dom bez obmedzení nerušene využívať na oddych a zároveň aj na strane žalobkyne prikázaním

domu č. XXX do jej výlučného vlastníctva ostane zachovaná možnosť jej rekreácie v danej lokalite. S
týmto názorom súdu odvolateľ nesúhlasí, pretože nie je naplnená podmienka, a to existencia aspoň
štandardných vzťahov medzi sporovými stranami a zároveň aj s I. E. G., ako vlastníčke tomu č. XXX.

16.7 Podľa odvolateľa akceptovaním rozsudku by s istotou vznikla vo vzťahu k domu č. XXX „nová

nefunkčná vec“ a kritérium účelného budúceho využitia veci, t. j. tak domu č. XXX, priľahlých pozemkov,
ako aj domu č. XXX, by bolo popreté. Dosiahnutý by bol pravý opak a žiadna zo strán by nemala možnosť
zveľaďovať svoje vlastníctvo a užívať ho nerušene a bez obmedzení. Rozsudok teda nie je prevenčný
pre budúce vzťahy, ale rieši „ad hoc“ len danú konkrétnu situáciu v čase vynesenia rozsudku. Odvolateľ
poukázal na to, že vo vzťahu k súdom tvrdenej nespravodlivosti voči žalobkyni, ak by dom nebol

prikázaný do jej výlučného vlastníctva, mal za to, že nedôjde k odňatiu vlastníctva druhej strany, táto
má nárok na primeranú náhradu. Zároveň žalovaný poukázal na iné majetkové pomery žalobkyne, kedy
táto je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v obci E. F., pričom žalovaný nevlastní žiadnu
nehnuteľnosťavyporiadavanúnehnuteľnosťmôžeužívaťzaúčelomzabezpečeniasvojhobývania,kedy
žalobkyňa má túto otázku dlhodobo vyriešenú.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Poukázala na to, že dom č. XXX je opätovne neobývateľný, avšak z dôvodu deštrukčného konania
žalovaného, ktorý spornú nehnuteľnosť zdevastoval a zničil žalobkyňou vykonanú rekonštrukciu.
Namietala tvrdenia odvolateľa o aktívnom domáhaní sa užívania spornej nehnuteľnosti jeho

právnymi predchodcami. Predmetom konania je výlučne len sporná nehnuteľnosť, preto akékoľvek
úvahy žalovaného o možnej a nemožnej budúcej deľbe pozemkov pod spornou nehnuteľnosťou a
nehnuteľnosťou číslo č. XXX a argumenty s tým súvisiace, budú predmetom samostatného konania
28C/14/2024. Rovnako tak otázka oplotenia, pričom žiadny právny predpis neukladá povinnosť maťpostavené oplotenie, oplotenie môže byť postavené tak, že jeho hranicu bude tvoriť zadná časť spornej
nehnuteľnosti, aby sa maximalizoval priestor pred nehnuteľnosťou č. XXX, avšak toto všetko bude
riešené pri vyporiadaní pozemkov. Podotkla, že sporná nehnuteľnosť bola postavená prvá a až následne

sa právny predchodca žalovaného rozhodol postaviť nehnuteľnosť č. XXX s vchodom umiestneným a
vzdialeným od spornej nehnuteľnosti 3 - 4 metre. Žalovaný využíva ním vyvolané konfliktné situácie
a snaží sa ich využiť vo svoj prospech s cieľom preukázať súdu, že vzťahy sú tak vážne narušené,
že susedské spolunažívanie je absolútne vylúčené. Žalobkyňa nehnuteľnosť nadobudla v roku 2009,
v konaní bola jednoznačne preukázaná nielen jej historická, rodinná a majetková väzba na spornú

nehnuteľnosť, ale aj citová. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v roku 2022, nemá vytvorený žiadny hlbší
vzťah k nehnuteľnosti, o čom svedčí aktuálny dezolátny stav spornej nehnuteľnosti aj skutočnosť, že
spornú nehnuteľnosť využíva žalovaný ako sklad pre nepotrebné veci, ako to vyplýva aj z výpovede
svedka E. O.. Žalovaný od nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti do nej neinvestoval.

18. Odvolateľ v replike k vyjadreniu žalobkyne zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Uviedol, že

žalovaný je dnes odkázaný na bývanie v cudzej nehnuteľnosti, kde platí nájomné. Pri posudzovaní
širšieho kontextu aj s poukazom na vlastníctvo susedného domu súpisné č. XXX (matkou žalovaného),
v prípade určenia vyporiadanej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, by túto mohol využiť
na vlastné bývanie, respektíve dom súpisné č. XXX a dom súpisné č. XXX by ako jeden celok mohla
užívať na trvalé bývanie matka žalovaného a žalovaný by na zabezpečenie bývania využíval jej byt

v meste I. I.. Žalovaný má za to, deľba pozemkov pod spornou nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou č.
XXX úzko súvisí s budúcim účelným využívaním veci, a preto je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní
tieto skutočnosti a argumenty žalovaného bral do úvahy. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom
nehnuteľnosti č. XXX je matka žalovaného, je zrejmé, že v prípade určenia nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného by boli vytvorené priaznivé podmienky na nerušené využitie veci bez vzniku

nových sporných situácií. Nesúhlasí s tým, že on je ten, kto sa snaží vyvolať konflikty medzi stranami
sporu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti č. XXX N. P. XXX majú rekreačný charakter, a teda
obidve rodiny sa stretnú v rovnakom čase na tomto mieste málo, poukázal na to, že matka žalovaného
má skutočný záujem dom č. XXX dokončiť a trvalo v ňom bývať, a ak by malo ísť o rekreačné využitie
oboch nehnuteľností tak je vysoko pravdepodobné, že by ich využívali práve počas priaznivého počasia

a budú prichádzať do vzájomných osobných kontaktov.

19. Žalobkyňa k vyjadreniu odvolateľa navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Zotrvala na
svojom vyjadrení zo dňa 29. mája 2024 k vyjadreniu k odvolaniu.

20. K vyjadreniu žalobkyne žalovaný uviedol, že správanie žalobkyne k matke žalovaného je viditeľné
v súdnom konaní 28C/14/2023 na OS ZH o vyporiadanie pozemkov výlučne pod nehnuteľnosťou č.
XXX, v ktorom sa žalobkyňa aktívne bráni podaním vzájomnej žaloby o vyporiadanie úplne odlišného
pozemku. Žalobkyňa svojim konaní na spoločných pozemkoch dáva svojvoľne povolenie rómskym
spoluobčanom vstupovať na pozemky, čo je ďalším jej nezákonným konaním. Okresný súd pochybil,

keď neskúmal majetkové pomery oboch zúčastnených strán. Žalovaný nedisponuje žiadnou ďalšou
nehnuteľnosťou v porovnaní so žalobkyňou, ktorá sa prezentuje aj ďalším trvalým bydliskom na G. C.
B. Q.. Poukázal na nezákonné konanie žalobkyne: i) neoprávnené užívanie a nakladanie so spoločným
majetkom nad rozsah majetkových práv žalobkyne a s tým spoločné aktívne bránenie užívaniu majetku
spolumajiteľovi, ii) oprava strechy, ktorú žalobkyňa vykonala bez súhlasov spoluvlastníkov, stavebného

úradu, iii) vybudovanie nelegálnej prípojky vody bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, iv) protizákonné
vybudovanie elektrickej rozvodnice. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že N. J. mala kľúče od
nehnuteľnosti od roku 2005, aby mohla užívať nehnuteľnosť. Spadnutie strechy v roku 2012 bolo
zavinené nedôslednou starostlivosťou žalobkyne o nehnuteľnosť. Jediným problémom stále ostáva
toxická prítomnosť žalobkyne a jej nezákonné konanie.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, (a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

23. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

25. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového

stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

27. Odvolateľ odvolaním namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Predmetom konania je zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k presne označeným
nehnuteľnostiam.

29. Podľa § 142 OZ „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.“

30. Súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov.
Rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje podielové
spoluvlastníctvo a vyporiada podielové spoluvlastníctvo. Vyporiadať podielové spoluvlastníctvo možno:

1. rozdelením veci, 2. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,
3.nariadením predaja vecí a rozdelením výťažku.

31. Súd skúma v prvom rade, či je možná reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo
nesporné, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná.

32. Následne okresný súd skúmal či prichádza do úvahy prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov.
Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že spoluvlastník sa hodlá stať vlastníkom celej veci.
V konaní obe strany sporu prejavili vôľu stať sa výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Vyporiadanie
týmto spôsobom, predpokladá, že ten, komu je vec prikázaná sa stáva jej výlučným vlastníkom. To

predpokladá aj majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi (spoluvlastníkmi). Zákon
stanovuje aj kritériá, na ktoré súd, pri zrušení spoluvlastníctva pri prikázaní veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom prihliada sú nimi : a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c)
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je vecou súdu, aby
význam jednotlivých kritérií zhodnotil vo vzájomných súvislostiach a na základe toho rozhodol. Zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov, bez toho, aby sa toto riešenie
dotklo vzťahov spoluvlastníkov k tretím osobám.33. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Dôkazy hodnotil súd
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivoprihliadolnavšetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedliúčastníci.Hodnotenie

dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov. Následne po zistení rozhodného skutkového stavu okresný súd
v bodoch 23. až 25. uviedol na základe akej úvahy dospel k rozhodnutiu o prikázaní vecí do výlučného

vlastníctva žalobkyne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia.

34. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespôsobujú tvrdenia uvedené žalovaným v
odvolaní, že dom č. XXX desaťročia rekreačne užívala len žalobkyňa s jej rodinou, a teda bolo jej
zákonnou povinnosťou vykonať aj udržiavacie a rekonštrukčné práce, ako ani skutočnosť, že medzi

spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o akýchkoľvek investíciách do spoločnej veci.

35. K námietka odvolateľa, že súd zobral do úvahy dĺžku užívania žalobkyňou ako dôležitý argument
pre odôvodnenie svojho rozhodnutia v prospech žalobkyne, no na druhej strane sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že žalovanému a jeho právnym predchodcom bolo aktívne roky bránené tieto

nehnuteľnosti využívať, čo nemožno pripočítať podľa odvolateľa v neprospech druhého spoluvlastníka,
odvolací súd udáva, že uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie
zobral do úvahy pričinenie žalovanej na účelnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti, a to vykonávaním
rekonštrukčných prác, zistil že žalobkyňa užívala nehnuteľnosť na rekreáciu, tiež porovnal stav
nehnuteľnosti v čase spoluvlastníctva žalobkyne pred tým ako sa stal spoluvlastníkom žalovaný

a konštatoval, že aktuálne, keď je spoluvlastníkom žalovaný predmetná nehnuteľnosť nie je v
užívaniaschopnom stave. Pokiaľ ide o dĺžku spoluvlastníctva nehnuteľnosti žalovaným oproti dĺžke
spoluvlastníctva žalobkyne toto zhodnotil okresný len ako jedno zo zistení.

36. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu

týkajúcemu sa možnosti reálneho oddelenia domu č. XXX a domu č. XXX a to bez vykonania
dokazovania, pričom poukázal tiež na to, že predmetné pozemky, na ktorých má byť postavený plot
sú v spoluvlastníctve aj tretej osoby (s ktorou spoluvlastníčkou má žalobkyňa taktiež veľmi zlé vzťahy),
a že výstavbu deliaceho plotu medzi domom č. XXX a domom č. XXX si odvolateľ nevie predstaviť ani z
technickéhohľadiska,nakoľkomedzidomamisúlen2metreajetamzároveňumiestnenývstupdodomu

č. XXX, pričom s vybudovaním takéhoto plotu nesúhlasí spoluvlastníčka pozemku, na ktorom má byť
postavený, odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozsudku v bode 21. vyplýva, že súd konštatoval, že
pre oddelenie predmetných nehnuteľností postačí vybudovať jednoduché oplotenie, ktoré si nevyžaduje
vysoké náklady na jeho vybudovanie, v bode 25. odôvodnenia súd uviedol „súd naviac zhodnotil
i skutočnosť, že čo sa týka oddelenia nehnuteľnosti č. XXX N. P. XXX (výlučné vlastníctvo matky

žalovaného), oddelenie týchto nehnuteľností si nevyžaduje zvýšené finančné náklady z jednej alebo
z druhej strany a nevytvára ani živnú pôdu pre eventuálne ďalšie spory medzi vlastníkmi susediacich
nehnuteľností. Odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o vybudovanie predmetného plotu, súd prvej inštancie
neuviedol, kde presne má byť postavený plot na pozemku. Uvedené nie je predmetom tohto konania.
Pokiaľ ide o spoluvlastníctvo k priľahlým pozemkom toto bude predmetom samostatného konania.

Pokiaľ odvolateľ namietal v odvolaní, že budú konflikty medzi žalobkyňou a vlastníkom susediacej
nehnuteľnosti č. XXX, odvolací súd udáva, že zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši vnútorné
vzťahy spoluvlastníkov, pričom prihliada na zákonom predpokladané kritériá.

37. Súd prvej inštancie správne ako kritérium posúdil aj budúce účelné využitie veci s ohľadom

na skutočnosť, že ide o objekt určený na rekreáciu, zohľadnil aj správanie spoluvlastníkov, t.j.
ktorý zo spoluvlastníkov ako užíval nehnuteľnosti, ktorý vykonal investície do spoločnej veci, ktorý a
ako zabezpečoval správu spoločnej veci a vzhľadom aj na zistenie, že žalobkyňa dlhodobo užívala
nehnuteľnosti na účel rekreácie a udržiavala ich prikázal ich do jej výlučného vlastníctva. Keďže
predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, medzi stranami sporu v

dôsledku rozhodnutia súdu nedôjde k vzniku nových sporných situácií, nakoľko žalovaný už nebude
ich spoluvlastníkom. V danom prípade nevzniklo nové spoluvlastníctvo, kedy by medzi spoluvlastníkmi
mohli vzniknúť nové sporné situácie. Odvolací súd udáva, že okresný súd riešil vzťah medzi stranami
sporu, prihliadol na zákonom predpokladané kritériá na základe ktorých prikázal vec jednému zospoluvlastníkov, a to aj na účelné využitie veci, vzhľadom na jej charakter, spôsob užívania nehnuteľnosti
a jej zveľaďovania žalobkyňou, ktorá zachovávala nehnuteľnosti v užívaniaschopnom stave, vzhľadom
na jeho účel, a to rekreáciu. V danom konaní nebolo preukázané, že by takýto účel chcel alebo

zabezpečil žalovaný, ktorý ako vyplýva z jeho vyjadrení aj v odvolacom konaní nehnuteľnosť nemá
v úmysle užívať pre seba (chce užívať byt svojej matky – vlastníčky susediacej nehnuteľnosti č. XXX
B. I. I.).

38. V odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré by mohli byť uplatnené v súlade s § 366 CSP v odvolacom konaní.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj
v závislom výroku o náhrade trov konania, keď odvolateľ neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.