Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012193
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kollárová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123012193.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Barborou Kollárovou, PhD., v trestnej

veci obžalovanej: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C. Strede, trvalé bydlisko Trnava, pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 02. apríla 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. Strede,
trvale bytom D.,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 29.06.2023 v čase približne o 20:30 hod. v obci B. E. F. E. G. H. XX na chodbe v ubytovni, v reakcii
na predchádzajúcu vzájomnú hádku s I. F. v ranných hodinách toho istého dňa, po tom, čo tohto uvidela,
vošla do svojej izby, odkiaľ vzala kuchynský nôž dlhý asi 30 cm a s nožom v ruke sa vyhrážala I. F. a

to takým spôsobom, že nožom ukázala smerom na neho a povedal mu, že "neser ma ty k...t, lebo ťa
zabijem a podrežem“, na čo poškodený z dôvodu opodstatneného strachu o svoj život a zdravie zavolal
políciu, po príchode ktorej sa rozbehla proti poškodenému, pričom na neho opakovane vykrikovala, že
ho podreže, podpáli v spánku a že do rána živý nezostane,

t e d a

sa inému vyhrážala smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l a

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona účinného od 06.
augusta 2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 na trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa01.júla2023podalaprokurátorkaOkresnejprokuratúryTrnava(ďalejajprokurátorka)naOkresný
súd Trnava (ďalej aj súd) obžalobu zo dňa 01. júla 2023, č. k. 3Pv 160/23/2207-8 na A. B., nar. XX.
XXXXXXX XXXX v C. Strede, trvalé bydlisko Trnava (ďalej aj obžalovaná), pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona.

2. Obžalovaná po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku, vyhlásila, že je
nevinná zo spáchania trestného činu, ktorý sa jej kladie za vinu v obžalobe.

3. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13. júla 2023, č. k. 0T/122/2023-111 bola obžalovaná
uznaná za vinnú z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Voči tomuto rozsudku obžalovaná zahlásila ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie, čo do
výroku o vine aj treste aj konaniu, ktoré mu predchádzalo.

4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj krajský súd) uznesením zo dňa 22. februára 2024, č. k.
5To/146/2023-139 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň v odôvodnení uviedol, že námietka, ktorá
poukazuje na potrebu vypočuť poškodeného I. F. (ďalej aj poškodený) a svedka D. J. na hlavnom

pojednávaní, je dôvodná. Rovnako považoval krajský súd za dôvodnú tú námietku obhajoby, ktorá
je založená na tom, že súd odmietol vykonať znalecké dokazovanie vo vzťahu k duševnému stavu
obžalovanej. Uvedené chyby napadnutého rozsudku viedli krajský súd k rozhodnutiu o jeho zrušení v
celom rozsahu.

5. Následne po vrátení veci súd najskôr pribral do konania znalca MUDr. Ladislava Lauka,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za účelom vyšetrenia obžalovanej v
zmysle právneho záveru vyjadreného v uznesení krajského súdu zo dňa 22. februára 2024, č. k.
5To/146/2023-139, ktorým je súd viazaný.

6.Pododaníznaleckéhoposudkudospisunariadilsúdtermínhlavnéhopojednávania,kdesúzisťoval,či
obžalovaná súhlasí so zmenou samosudkyne, kde táto vyhlásila, že nesúhlasí so zmenou samosudkyne
a v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku žiada vykonať hlavné pojednávanie odznova.

7. Súd tak na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z hlavného

pojednávania zo dňa 13. júla 2023 č. l. 107 spisu, výpoveď svedka K. L. z hlavného pojednávania
zo dňa 17. septembra 2024, a tiež jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 30. júna 2024, ktorá
bola na hlavnom pojednávaní čítaná, zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej
osoby č. l. 7-9 spisu, zápis o dychovej skúške č. l. 42 spisu, lekárska správa č. l. 43 spisu, správy na
obžalovanú (č. l. 45-55 spisu), výsluchom znalca MUDr. Ladislava Lauka, výsluchom svedka A. M.,

výsluchom poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 24. februára 2025, čítaním listiny KRPZ v Trnave
-oznámenienalinkuTT-LTV158včase20.41hod.zodňa29.júna2023,prehratímzvukovéhozáznamu
udalosti č. 180.23/2145 zo dňa 29. júna 2023, prečítaním zápisnice o výsluchu zatknutého svedka D. J.
zo dňa 28. marca 2025, oboznámili sa čítaním lustrácie na obžalovanú v registri obyvateľov, lustrácia
ZVJS, odpis registra trestov, hodnotenie ÚVV Leopoldov na obžalovanú, úradný záznam č. l. 41 spisu.

8. Z jednotlivých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo nasledovné:

8.1. Z výsluchu obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 13. júla 2023 vyplýva, že táto uviedla, že
nespáchala žiadnu trestnú činnosť. Poškodený od nej kúpil drogy, čo mala u seba, ktoré si kúpila od

taxikára, kúpila si piko a heroín, kúpila si 5 skladačiek. Mala ich u seba. Taxikára nepozná, vie, že bolz Piešťan, išiel zohnať drogy od jej kamarátky K. I., ktorá býva s ňou na ubytovni v Hrnčiarovciach.
Pika mala 5 kubíkov len pre svoju osobnú potrebu a heroín mala v striekačke, môže to byť 100 gramov.
Predmetný konflikt vznikol kvôli skladačkám drogy, ktoré mala u seba. Poškodený prišiel za ňou si

kúpiť heroín a nejakí jeho dvaja kamaráti, poškodenému predala za 150 Eur 3 kubíky pervitínu a 2
kubíky pervitínu si nechala. Keď sa dá tak predáva aj druhým osobám. Predávala pervitín aj inde, v
Topoľčanoch, v Žiline, v Bratislave. Nosila ho v kabelke. Vznik konfliktu medzi ňou a poškodeným bol z
dôvodu predaja pervitínu. Následne prišli jej kamarátky, jedna bola J. a E. a C., priezviská nevie, vie len
mená. Klaudika mala narodeniny a spoločne sa nafetili a spravili si tam diskotéku. Ony si pichli heroín,

ona im pichala osobne heroín všetkým trom a ona si nevedela pichnúť heroín, tak oni pichli jej. Ony jej
nedali peniaze. Ona im dala a išli sa najesť do mesta. Išla s nimi do City Arény do obchodov, a tam kradla
v značkovom obchode hore. Je to značkový obchod, ale nevie uviesť ani názov obchodu. Následne ju
naháňali SBS, pretože jej niečo pískalo, zbila SBS-kára, ale nepamätá si. Následne s dievčatami išla
na kúpalisko a večer prišla na Ubytovňu. Mohlo byť 20.00 alebo 21.00 hodín, vrátila sa na ubytovňu,
otvoril jej dvere N. O., potom sa následne stal konflikt s poškodeným, ktorý ju obťažoval, mal vypité. S

poškodeným boli aj dvaja kamaráti, ale tým nepredala pervitín. Poškodený prišiel do kuchyne ku nej,
vyháňala ho, on nechcel ísť. On jej začal nadávať, nadával jej do všelijakých kuriev, nepamätá si čo mu
povedala, ale povedala mu aby išiel do piče, on išiel naspäť do svojej izby, kde žije so svojou mamou,
začal svoju mamku biť, lebo pýtal od nej peniaze. Ako počula krik, že poškodený bije mamu, tak vbehla
ku nemu s pištoľou 9-inou, ktorú už má kúpenú dlhšie, je to ozajstná zbraň, ktorú má dlhšie, nemá na

ňu zbrojný preukaz, má do nej aj náboje, má 6 alebo 7 kusov nábojov. Bolo jej ľúto poškodeného mamy,
lebo ona je stará a chorá, chcela ho zastreliť, v byte mu povedala, že ho zastrelí, lebo on bil svoju matku,
kopal ju. Aj na neho mierila a mala tú zbraň nabitú. Keď na neho mierila so zbraňou, tak mu povedala aby
prestal byť jeho mamu, následne chytila hrniec a „jebla som ho do hlavy“ hrncom. Následne poškodený
chytil nôž a vzájomne sa začali biť a išli dolu. Vyšli von a do dvora prišli policajti, jedného policajta kopla,

aj pred policajtami hovorila niečo, chytila nôž, pištoľ dala jej sestre, pred policajtami chytila nôž. Dostala
okno a chcela pichnúť vyšetrováka – policajta. Vyhrážala sa policajtovi, že ho pichne, on ju ukľudnoval
aby prestala, že ju zoberie na oddelenie, následne potom vznikla bitka, prišli tam jej kamaráti. Policajta
chceli zbiť jeho kamaráti, ale utiekol a zavolal ďalšie policajné posily. Následne sa tam handrkovali a
prišli tam kukláči. Chcela utiecť cez strechu, ale bola bosá, tak sa šmykla dolu, tak sa jej nepodarilo

utiecť. Následne ju chytili policajti a zadržali ju. Doma na izbe viacej drog nemala, mala tam striekačku
k vlastnej potrebe. V striekačke bol heroín pre jej potrebu, celá striekačka. Nechce uviesť od koho si
kúpila heroín, lebo je to jej kamarát. Keď mala drogy, tak predávala. Predávala pervitín aj heroín, ale
nie tu v Trnave, napr. v F., alebo v Seredi.

8.2. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č. l 7-9 spisu) vyplýva, že
obžalovaná bola v Hrnčiarovciach nad Parnou na ulici Cíferská 22 dňa 29. júna 2023 o 21.15 hod. podľa
§ 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaná, lebo bola pristihnutá bezprostredne po spáchaní trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona dňa 29. júna 202 o 20.40 hod.
príslušníkmi OO PZ Cífer npráp. K. L. a ppráp. A. M..

8.3. Zo zápisu o dychovej skúške č. l. 42 spisu vyplýva, že obžalovanej bola dňa 29. júna 2023 o 22.41
hod. vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu, pričom táto bola negatívna (0.00 mg/l).

8.4. Z lekárskej správy č. l. 43 spisu zo dňa 29. júna 2023 vyplýva, že obžalovaná bola vyšetrená vo

Fakultnej nemocnici Trnava dňa 29. júna 2023, kde bola dovezená príslušníkmi polície, kde bolo zistené
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy.

- obžalovaná sa vykonaným (prečítaným) dôkazom vyjadrila tak, že všetko je klamstvo, chce byť
prepustená na slobodu.

8.5. Z výpovede svedka K. L. z hlavného pojednávania zo dňa 17. septembra 2024 vyplýva, že
pravdepodobne ich tam poslal operačný, nevie, či mal nočnú, bola tma. Nejaká žena sa mala chlapovi
nejakému I. vyhrážať. Keď prišli na miesto bol kľud, medzi touto pani a nejakým chlapom sa tam situácia
vyostrila. Pani hovorila, že ho dopichá nožom, že ho do rána zapáli, ale presne si už nepamätá. Je to

dávnejšie. Keď prišli na miesto predpokladal, že mal nočnú, tak to muselo byť nejako po siedmej. Išli
do Hrnčiarovce nad Parnou, Cíferská ulica, je tam taký dom a z toho urobená ubytovňa, je tam viacej
bytových jednotiek, bolo to na 1. poschodí hore. Oni dvaja myslí, že vedľa seba bývali, bola tam jedna
kuchyňa, hneď aj posteľ a oni bývali vedľa seba. Poškodený volal na políciu, ale čo povedal presne, tonevie. Nevie už presne čo mu hlásili z operačného o tom oznámení. Predpokladal, že s poškodeným sa
na mieste kontaktoval a potom tuná s pani a ešte niekto tam bol, asi dvaja ľudia, ale kto presne to bol,
to nevie. Poškodený povedal, že táto pani ho chcela napadnúť, sa mu vyhrážala, ale čo presne hovoril,

nevie už, lebo je to dávnejšie. K vyhrážaniu svedok uviedol, že povie, čo počul, keď tam bol, ukľudňoval
ju a ona povedala, že ho zapáli do rána a že ho dopichá nožom. Toto povedala, keď tam stáli s kolegom.
Snažila sa do neho skákať, stáli s kolegom medzi nimi, aby sa to nestalo. Nepamätá si už čo mu povedal
poškodený, keď prišli. Na tieto vyhrážky zo strany obžalovanej na poškodeného reagoval tak, že ju
vyzvali, aby upustila od protiprávneho konania. Potom tam bol ten jej druh, alebo kto to bol, a ten ju

ukľudnil, bol potom relatívne kľud. Obžalovaná sa vyjadrovala niečo spomínala, že „on ma chcel pojebať,
že to on si vymýšľa“ a podobné veci. Na otázku či získali na mieste informácie, že pri konflikte mala byť
použitá zbraň alebo nejaký predmet svedok uviedol, že to si už nepamätá. Zákrok skončil tak, že ona
keď stále pokračovala, vyzval ju, neprestávala potom sa ukľudnila, potom sa to zase rozbehlo, tak jej
povedal, že nech prestane, lebo sa dopúšťa trestného činu. Vyhrážky na poškodeného boli jednorazové,
najskôr povedala, že ho dopichá, ukľudnila sa, potom ju ukľudnil svedok alebo kolega, potom jej druh

ju ukľudnil, potom niečo išli komunikovať alebo poškodený jej niečo povedal, zase sa začala vyhrážať,
bolo to opakované, ak niečo niekto povedal, čo jej protirečil, začali zase vyhrážky. Točilo sa to okolo toho
dopichania a podpálenia do rána a takéto veci. Poškodený voči obžalovanej sa správal tak, že bol taký
jednoduchý človek, bol skôr vyplašený, než aby do nej rýpal alebo jej niečo robil. Zo strany poškodeného
neboli agresívne výpady na obžalovanú. Do verbálneho konfliktu sa vyhrážkami nikto nezapájal, ale

zapájal sa tam taký starší fúzatý pán, asi ten jej druh, niečo také hovoril, že nech ju nechá tak, že nič
neurobila, to je asi tak všetko. Na hliadke bol s ním asi kolega z D., ale jeho meno už nevie, lebo sa
miešajú. Asi J. M., ale nevie to na 100 %. Boli tam len oni dvaja ako hliadka. Na otázku či adresovala
obžalovaná vyhrážky druhej osobe „dopichám ťa“ alebo v tretej osobe, ako ste uviedli „dopichám ho“
svedok uviedol, že najskôr to hovorila poškodenému, ale dodal, ako bola vo svojej izbe povedala, že

keď odtiaľto odídete, tak ho podpáli a veci podobné. Na otázky obžalovanej odpovedal, že do domu
vošli normálne vyjadroval sa voči nej ako ku každému, nevyrazil dvere. Vyhrážala sa poškodenému tak
ako už povedal.

8.6. Bola prečítaná výpoveď svedka K. L. z prípravného konania (čítala sa na odstránenie rozporov), č. l.

39 zo dňa 30. júna 2023, z ktorej vyplýva, že „po príchode na miesto som zistil, že sa jedná o ubytovňu.
Tam som sa skontaktoval s pánom I. F., ktorý nám uviedol, že nejaká rómka menom Olina, na neho
vytiahla asi 30 centimetrový nôž, s ktorým sa mu mala vyhrážať, že ho zabije a tým nožom sa mala na
neho aj zahnať.“ Svedok následne zotrval na tejto časti výpovede z prípravného konania.

8.7. Z výsluchu znalca MUDr. Ladislava Lauka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, tento sa odvolal na závery ZP č. 58/2024, ktoré predniesol aj na hlavnom pojednávaní, z
ktorých vyplýva, že obžalovaná netrpí duševným ochorením, správne vníma realitu, neboli u nej zistené
príznaky halucinácií, ani chorobné bludné obsahy myslenia. V čase skutku nie je dôvod predpokladať,
že by trpela duševným ochorením. Trpí zmiešanou poruchou osobnosti, čo je povahovou abnormalitou,

avšak nie ochorením, a okrem toho trpí aj zníženým intelektom, slaboduchosťou. Obžalovaná podáva
rôzne verzie udalostí, čo však nepovažuje za následok chybného vnímania situácie, ani za následok
porúch pamäti. Porucha osobnosti nemá za následok ovplyvnenie rozpoznávacích, ani ovládacích
schopností. Jej výpovede môžu byť skreslené účelovým pozmenením detailov (počas vyšetrenia
zahmlieva, hovorí o hromadnej bitke a o opilosti poškodeného, ktorý ani nevedel, kto ho bil, snaží sa

vystupovať ako obeť, hovorí o sebaobrane, predkladá, ušľachtilý motív svojho konania. Obžalovaná si
je vedomá, že vyhrážanie sa inému je trestným činom. Je možné pripustiť ľahké, nepodstatné zníženie
ovládacích schopností vzhľadom na poruchu osobnosti, konfliktnú situáciu v čase skutku a (možnú)
intoxikáciu drogami (ktorá však nemohla byť závažnejšieho stupňa). V zásade mohla svoje konanie
ovládať a z popisu udalostí poškodeným vyplýva, že svoje konanie kontrolovala, napr. ukazovala na

poškodeného nožom a vyhrážala sa mu, ale ho priamo nožom nenapadla. Obžalovaná si je svojho
skutku vedomá, vo všeobecnosti chápe zmysel trestného konania, snaží sa svoj skutok vykresliť tak,
aby v ňom vystupovala v priaznivejšom svetle, prípadne ako obeť. Môže mať ťažkosti s chápaním
náročnejších textov, abstraktnejších vyjadrení, je potrebné sa uisťovať, či správne porozumela. V
čase skutku nebola obžalovaná pod vplyvom alkoholu, ako vyplýva z dychovej skúšky. Z lekárskeho

vyšetrenia, ktoré bolo realizované v deň skutku, nevyplýva, že by bola v tom čase intoxikovaná drogami
(aspoň nie závažnejším spôsobom). Samotná drogová závislosť nemala žiaden vplyv na rozpoznávacie,
ani podstatný vplyv na ovládacie schopnosti. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaná bola
minulosti viackrát protitoxikomanicky liečená. V súčasnosti tvrdí, že užíva rôzne drogy, najmä heroína pervitín, čo má údajne denne. Informácie v spise pochádzajú z jej vlastných výpovedí, objektívne
informácie o množstve a častosti užívania drog nie sú k dispozícii. V dostupných lekárskych záznamoch
nie je zaznamenaná akútna intoxikácia drogami, ani abstinenčný syndróm, ktorý by bolo možné

očakávať napríklad pri vstupe do väzby. Užívanie drog však nepriamo potvrdzuje nález jazvičiek
po vpichoch a určité charakteristické rysy správania, pozorované vo väzbe. Jej stav je na základe
uvedeného možné uzavrieť ako nadužívanie, abúzus viacerých psychoaktívnych látok. V súčasnosti
bez jednoznačne potvrdenej chorobnej závislosti. U obžalovanej nebola zistená prítomnosť duševného
ochorenia. Jej konanie v čase skutku nevyplývalo z patologických pohnútok. Jej pobyt na slobode nie

je nebezpečný z psychiatrického hľadiska, i keď nepochybne jej osobnostné zvláštnosti, bagatelizujúce
postoje k trestnej činnosti predstavujú riziko, že sa môže v budúcnosti trestná činnosť opakovať- čo
napríklad priamo vyjadrila počas vyšetrenia, že si peniaze plánuje získavať krádežami. U obžalovanej
po zvážení nenavrhuje uloženie ochranného psychiatrického liečenia, rovnako nenavrhuje uloženie
protitoxikomanického liečenia, pretože vzhľadom na intelektový deficit a poruchu osobnosti nie je
predpoklad,žebyztakejliečbyprofitovala.Zvýsluchuznalcapriamonahlavnompojednávanívyplynulo,

že zmiešaná porucha osobnosti v spojení so zníženým intelektom a slaboduchosťou sa prejavuje
ako uviedol na strane 19 ZP - porucha osobnosti nie je duševným ochorením ale ide o povahovú
a osobnostnú zvláštnosť, ktorá je pre daného jedinca charakteristická a odlišná od normy. Podľa
popisu MKCH - 10, prejavuje sa v oblasti 1. poznávania t.j. spôsobu vynímania a interpretácii veci, vo
formulovaníprístupuksebeaostatnýmavpredstaváchosebesamom;2.voblastiemócií,t.j.vrozsahu,

intenzite a primeranosti emočnej reakcie; 3. v oblasti ovládania impulzov a uspokojovania potrieb; 4.
spôsob chovania k ostatným a zvládaní interpersonálnych situácii. Povahová odchýlka musí spôsobovať
výrazné neprispôsobivé, maladaptívne alebo dysfunkčné chovanie, v rámci širšieho okruhu osobných a
sociálnych situácií, t.j. nie iba na nijaký konkrétny spúšťací moment. Spôsob chovania a reakcií jedinca
je príčinou jeho osobných problémov, alebo vedie ku konfliktu s okolím, alebo oboje. Ide o stav, ktorý

sa pozoruje dlhodobo, so začiatkom v detstve alebo adolescencii, a nie je prejavom alebo dôsledkom
inej duševnej poruchy, alebo poškodenia mozgu. V prípade emočne nestabilnej poruchy osobnosti,
impulz. typ, ide o poruchu, ktorá sa prejavuje nestálou náladou, nadmernou vzrušivosťou, vznetlivosťou,
tendenciou ku konaniu bez uvažovania následkov, s tendenciou ku konfliktom, zvlášť, ak je impulzívne
konanie niekým kritizované, pozoruje sa sklon k výbuchom hnevu a explozivite vo vonkajších prejavoch.

U emočne nestabilných osobností bývajú tiež ťažkosti pri dlhšom zotrvaní v určitej činnosti, najmä, ak
tá činnosť neposkytuje okamžitý zisk. Okrem emočnej nestability sú u nej zrejmé aj disociálne sklony.
Priamo k obžalovanej sa vyjadroval k tejto časti na strane 20 ZP, druhý odsek: podľa informácií v
spise aj v zdravotnej dokumentácii je obžalovaná užívateľkou drog, kde v minulosti bolo už opakovane
protitoxikomanické liečenie, avšak v súčasnosti o liečenie obžalovaná nejaví záujem, naopak, hovorí, že

si pichne pervitín hneď, ako sa dostane na slobodu. Tiež uviedla, že peniaze na drogy si plánuje získavať
krádežami, tak, ako doteraz. Keďže v zdravotnej dokumentácii nie sú zaznamenané abstinenčné
prejavy je možné, že obžalovaná nadsadzuje častosť užívania alkoholu, pervitínu a heroínu. Je však
pravdepodobné, že v minulosti užívala drogy častejšie a je prítomné takzvaná depravácia osobnosti
(čo sú dlhodobé zmeny osobnosti, ktoré sa prejavujú emočným otupením, egocentrizmom, zníženým

záujmom o prácu a hodnotné vzťahy, kde centrom záujmu sa stáva droga a správaní tomu podriadené),
čo naznačuje jej správanie počas väzby (je popisované, že reaguje výrazne agresívne, pokiaľ nemá
dostatoktabakuakávy).Ľahké,nepodstatnézníženieovládacíchschopností,sauobžalovanejprejavuje
tak, že je tam porucha osobnosti, nadmerná vznietlivosť, čo sú určité povahové abnormity, v takých
prípadoch sa za určitých okolností, v ktorých bola konfliktná situácia, tak existuje taký konsenzus, že

je možné priznať zníženie ovládacích schopností, ovšem je to iba ľahké zníženie, kde by sme to mohli
vyjadriť, ak by to mal vyhodnotiť nejakými percentami tak by to bolo 25-30 %. Toto je ale len ako pre
predstavu, nie je to výsledok metodiky. Použil by analógiu, napr. s intoxikáciou alkoholu keď je niekto
v stave ľahkej opilosti do 1 promile tak môže sa stať, že ten človek má ovládaciu schopnosť zníženú,
ale zasa na druhej strane vieme, že vie ten človek čo robí. Pokiaľ je u obžalovanej porucha osobnosti

plus mentálna subnorma, tak má proste tým, že aká je, tým má ona limitované možnosti nejakej inej
reakcie na tú situáciu, v ktorej sa v daný čas nachádzala. Keby sa tam v danej situácii nachádzal iný
človek, ktorý by mal iný temperament, je dosť možné, že by reagoval s pokojom, situáciu by ukľudnil. Tu
sa mohol púšťať do úvah, z čoho to celé pochádza, ako nadobudla ten svoj stav, ktorý teraz nazývame
poruchou osobnosti. Avšak stále musí mať na pamäti, že nejde o duševnú chorobu, že od takýchto

ľudí očakávame, že vyvinú úsilie, aby sa naučili v spoločnosti existovať bez toho, aby sa dostávali do
takýchto rozporov. Nemôže tvrdiť, že nemohla ovládať svoje konanie. Mala ľahko znížené ovládacie
schopnosti, to znamená, že mohla ovládať. Osobnostné zvláštnosti, sú tá porucha osobnosti. Tendencie
k agresivite u obžalovanej pri vyšetrení zistil a vyjadril sa k nim na strane 19 ZP. Začal by tým, že ona nieje príliš takto sociálne zdatná. Na strane 19 v druhom odseku ZP sa vyjadruje k jej aktuálnemu stavu,
popisuje tam určité symplexnejšie prejavy v oblasti myslenia. Bol to odsek 1 ZP, znalec ďalej uvádza:
Agresivita tu pozorovane je, viac na úrovni verbálnej a takej v zmysle snahy o zastrašenie okolia. Pri

nesúhlase s jej správaním zo strany okolia reaguje vznietlivo a prehnane. Je to jedným z kritérií emočne
nestabilnej poruchy osobnosti. Všeobecne je extrovertne orientovaná. Snaží sa presadzovať, mnoho
krát neprimeraným spôsobom. Tu by poukázal na posudok na strane 10 ZP, je to časť kde vybral zo
zdravotnej dokumentácie, hodnotenie obžalovanej od K. P., ktoré považuje za veľmi výstižné. Áno má
tendenciu sa presadzovať, robí to často spôsobom, ktorý je spoločensky neprimeraný, má to potom pre

ňu negatívne dôsledky, nepochybne. Avšak na druhej strane je to jej taký spôsob obrany. Nepredpokladá
u nej, že by tam bola nejaká porucha pamäti takého typu, ktorá by viedla ku konfabuláciám. Jedine, že
by, čo je ale nepreukázané, že by sa jednalo o nejakú vážnejšiu drogovú intoxikáciu. Vtedy sa stáva, že
človek je presvedčený o tom, že človek prežil niečo, čo nebola skutočnosť.

8.8. Z výsluchu svedka A. M. zo dňa 14. februára 2025 na hlavnom pojednávaní vyplýva, že spomína

si, že to bola jedna zo spojených nočných služieb z OO-PZ Cífer kde s kolegom Gergelym išiel
preveriť oznámenie, bolo to v Hrnčiarovciach taká ubytovňa. Osoby predtým nikdy nestretol, osobne ich
nepozná. S kolegom preverili oznámenie, zistili vyťažovaním viacerých svedkov, účastníkov a následne
na základe zistenia spáchaného trestného činu vykonali obmedzenie osobnej slobody a ďalšiu potrebnú
administratívu k veci. Vzhľadom na odstup času si už na podrobnosti nespomína, ale pridržal by sa

toho, čo bolo v úradnom zázname. Nespomína si kto volal políciu, nakoľko keď majú spojené nočné,
štandardné veci dokumentuje a spisuje policajt, ktorý je priamo z toho daného služobného obvodu,
druhý kolega len asistuje. Už si presne nespomína, čo malo byť obsahom oznámenia, malo to byť
nejaké vyhrážanie s nožom. Na poškodeného si spomína, že bol roztrasený, celkovo v zlom psychickom
stave a mal obavu o svoj život. Nepamätá si úplne presné detaily, ale poškodený dokola opakoval,

že ho ohrozovala nožom a vyhrážala sa mu. Poškodený na mieste označil ako páchateľa tu sediacu
obžalovanú. Obžalovaná sa k udalosti vyjadrovala jej špecifickým spôsobom, že najprv vec popierala,
zároveň aj priznala a potom ďalej nadávala a vyhrážala sa. Nadávala a vyhrážala sa poškodenému
a následne nadávala aj tomu prenajímateľovi, keď ju už brali pri obmedzení osobnej slobody. Presné
slová si nespomína, nakoľko nadávala a vyhrážala sa sústavne. Poškodený reagoval tak, že sa stiahol

do svojej izby a držal si odstup, nakoľko mal obavu, či sa ho ešte neskúsi napadnúť. Vyhrážanie
obžalovanej sprevádzala výrazná gestikulácia rozhadzovanie rukami. Na niektoré časti si spomína,
ohľadom vulgárneho nadávania, silnej gestikulácie rukami a taktiež vyhrážok voči poškodenému. Na
otázku obhajcu, či bola gestikulácia, spôsob rozprávania, vyhrážka podobné tomu, čo sa udialo voči
svedkovi pred chvíľkou počas výsluchu, svedok uviedol, že úroveň toho čo sa udialo na výsluchu bolo

výrazne jemnejšie a miernejšie oproti prejavom obžalovanej na mieste. Pôsobila, že bola pod vplyvom
alkoholu. Je možné, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, ale jeho úroveň opitosti ak bola, bola
výrazne nižšia. Na otázku prokurátora, či počas vyťažovania osôb prítomných na mieste činu, spomínala
niektorá z osôb, že by došlo predtým k použitiu nejakého predmetu, ak áno, ktorá z osôb, prípadne
akého predmetu, na čo svedok uviedol, že poškodený spomínal nôž a viaceré osoby, prítomné na

mieste hovorili o danom noži. A ten nôž mal byť položený v jej izbe na poličke. Na otázku kto mal nôž
použiť uviedol, že poškodený uviedol jedine meno tu sediacu obžalovanú. Počas preverovania danej
udalosti, boli na mieste prítomné aj ďalšie osoby, vykázaná verejnosť a sústavne sa snažili s hliadkou
komunikovať, naraz všetky osoby a popierali spáchanie daného činu. A ak si správne spomína, tak
obžalovaná aj chytila nôž a odhodila ho. Štandardne pri obmedzení osobnej slobody bola vykonaná

obžalovanej bezpečnostná prehliadka v zmysle zákona o PZ. Na presný zoznam odňatých vecí si
nespomína. Ak si dobre pamätá, tak nôž nebol zaistený, nakoľko bol už v tom čase v inej miestnosti
a obžalovaná ho mala predtým v ruke, takže by tam stopy boli, avšak to nebolo potrebné pre danú
vec. O tom, že nôž nebude zaistený rozhodol veliteľ hliadky Miloš Gergely. Na otázky obžalovanej
svedok uviedol, že keď si správne spomína, obžalovaná bola už vo svojej izbe, čo bolo spôsobené

s časovým odstupom pri presune na miesto od oznámenia. Poškodený bol vo vedľajšej miestnosti
alebo bytovej jednotky. Pri vyťažovaní obžalovanej mala nôž bokom ďalej od seba, počas vyťažovania
ho chytila a položila. Bola tam taká linka alebo komoda. Zbraň ak si správne spomína odňatá nebola,
zostala v miestnosti, mal to byť kuchynský nôž odhadom asi 10 cm čepeľ. Nakoľko ho predtým zobrala
do ruky a pustila na mieste, kde bol predtým položený, nemalo význam ho zaisťovať nakoľko by tam

boli jej stopy. Priamo nevidel fyzický útok voči poškodenému, bol hlavne svedkom slovného vyhrážania
voči poškodenému. Keď ju brali, sústavne sa vyjadrovala k danému incidentu, pričom vec niekoľkokrát
poprela, potom sa vyjadrila, že to spáchala, potom to zase poprela a sústavne sa vulgárne vyjadrovala
na osobu poškodeného. Nikto ho nenahovoril na túto výpoveď.- obžalovaná k vykonanému dôkazu uviedla, že svedok klame, nesúhlasí s tým, čo svedok vypovedal,
že mala mať čepeľ noža, nie je to pravda, lebo nemala nič u seba keď ju brali, ani sa nevyhrážala

poškodenému, ani nôž na neho nevytiahla, ani neútočila na neho. Bola doma, oslavovali s N. O..
Poškodený zbehol dovnútra u D. , dvere vedľajšej izby boli otvorené. Počuli tam hádku Tibora s
poškodeným, nevie kvôli čomu, otvorila dvere, kde bola ubytovaná, došla tam, poškodený sa postavil a
kopoljudobrucha.Takžesabránila,došlitamnejakícigáninaaute,došlihore,lebomalnejaképroblémy
s nimi. Došli hore a tam ho chceli biť a ona zavolala policajtov a ony ušli. Zbehla k susedovi, pýtala u

neho peniaze na striekačku, aby si mohla pichnúť heroín lebo mala krízu, uvádza, že je narkomanka,
nepožíva žiaden alkohol vonku, len drogy no a tam oslavovala u kamaráta dolu na dvore. Tam sme
si robili zábavu. Plačko odišiel von, kúpiť nejaký alkohol, došiel dovnútra, začal rýpať a nadávať jej do
cigáňov, N. O. ho upozorňoval aby prestal, aby šiel hore, bol agresívny, drzý, nadával a potom tam začal
rozbíjať majiteľovi nejaké kontajnery, rozhadzoval, rozbíjal, prišla jeho mama dolu a ťahala ho hore, udrel
ju a padla dole. V tom vznikla hádka, išla hore za ním. Tak mu to vrátila, dala mu len jednu facku, to

bolo všetko. Ako ju kopol on do brucha, tak mu dala facku a zavolal policajtov. V tom ako išli spolu do
auta, on šiel zvlášť a ona išla zvlášť, tak F. mal nôž od D. taký s hnedou rúčkou, čo zobral D.. A mal on
odobratý nôž na polícii a nie ona. Plačko uvádza, nemala nikdy v živote s ním problémy, keď došiel ku
nim, vždy mu dali jesť alebo na kávu, nemal peniaze, alebo chodili do obchodu, čiste priateľsky boli a
potom sa toto odohralo. Chce aby tento vyšetrovateľ, žiada za krivú výpoveď čo vypovedal voči nej aby

bol stíhaný a žiada o konfrontáciu s vyšetrovateľom, lebo keď sa pýtal pán advokát, že či mala ten nôž
v ruke, či na neho útočila, či sa vyhrážala jemu, tak svedok povedal, že si nepamätá a potom povedal,
že si pamätá, že akože mala ten nôž akože ho hodiť na zem na chodbe, alebo kde. Chce aby bola
konfrontácia medzi ňou a vyšetrovateľom. Nebola drzá. Nemali jej výpoveď na polícii. Nič nespravila.
Bola napadnutá, išla k lekárovi, zobrali ju na pohotovosť a pichli jej injekciu, lebo bola poškodená, lebo

ju Plačko kopol do brucha a bolelo ju brucho.

8.9. Poškodený I. F. bol prvýkrát pred súdom na hlavnom pojednávaní vypočutý dňa 10. januára
2025, avšak pri výsluchu súd na základe námietok obhajoby aj prokurátorky privolal hliadku PZ, ktorá
poškodeného podrobila dychovej skúške na alkohol, kde mu bola nameraná hodnota 0.36 mg/l, a preto

bol uvedený výsluch pod vplyvom alkoholu pre potreby súdu vyhodnotený ako vykonaný v rozpore
so zákonom. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vypočuť poškodeného na hlavnom pojednávaní
opakovane, ktorého sa podarilo predviesť až cestou polície dňa 24. februára 2025, z ktorého výsluchu
vyplýva, že s obžalovanou sa pozná z videnia, čo sa týka toho, stalo sa to v ranných hodinách. Išiel do
obchodu no a vonku na ubytovni dole bola tu dotyčná slečna Olina ešte s niekým, nepamätá si s kým a

vie, že za ním išla do obchodu aj K. Q., no a vlastne kvôli tomu sa to začalo. K. išla z obchodu skôr ako
on a keď išiel on z obchodu na ubytovňu domov, tu dotyčná slečna Olina s Martinou mali slovnú hádku,
K. sa mu zdala pod vplyvom alkoholu a slovne sa tam hádali, Martina sa mu začala sťažovať, keďže s
ňou vychádzal, tak lepšie ako s tu dotyčnou Olinou, tak sa mu rozplakala tam, že ju chce Olina napadnúť
s metlou či čo, zatiaľ na slovnej báze. Nič také sa ale neudialo, on bol tiež mierne pod vplyvom alkoholu,

tak hneď apeloval slovne na dotyčnú slečnu Olinu, no a tak sa nejako zamotali, a slovne chytili a keďže v
ten deň v obchode si kúpil pivá, popíjal celý deň, decentne. Zdržiavali sa všetci traja na ubytovni, keďže
už bol za ten deň, keďže pil, boli tam slovné narážky na neho, na K. od pani A.. Samozrejme keď bola K.
pod vplyvom alkoholu opätovala slovné narážky, on tiež. Do večerných hodín bol hore v izbe a vlastne
so slečnou A. sa nestretol. K. tiež nie. Išla na svoju izbu a sa ukľudnila. Vlastne do večera tam bol kľud.

Potom sa zastavil u D. J. či mu vie zrobiť cigarety, tak šiel ku nemu, no a robil mu cigarety a potom
nevie ani kvôli čomu sa slovne chytili so slečnou Olinou, to bol na Tiborovej izbe počas toho ako mu robil
cigarety, slečna Olina vybehla z izby s nožom a proste tiež mala slovné narážky „zabijem Ťa a tak“, no
ale k ničomu nedošlo, nakoniec len slovne. Potom sa on urýchlenejšie spratal na izbu a volal políciu. Tak
čakal kedy sa dostaví polícia. Vlastne už potom to riešila polícia jeho a slečnu Olinu. Keď tam ešte bývali,

bývali tam dlhodobo, hore sú tri izby, jednu má on, v nej býva, v druhej býva D. a v tretej býval pán L. s
pani R.. Dovtedy vychádzali všetci čo tam bývali veľmi dobre, a nechávali si aj dvere otvorené sem tam.
A keďže je to ubytovňa, stena cez stenu, všetko je počuť tak tým odpovedal. Vtedy boli otvorené dvere u
pána D.. Nevie kto koho prvý oslovil, keď ho zbadala obžalovaná, nepamätá si to, klamal by. Nôž zobrala
zo svojej izby, ale nie si istý. Vie, že to bola modrá alebo svetlomodrá rúčka, kuchynský nôž. Klasický

kuchynský nôž. Ukázal poškodený rukami približne cca 30 cm. Prišla ku nemu bližšie, ale čo on vie na
meter, akurát si pamätá nejaké hrubé narážky a že „zabijem Ťa s tým nožom“. Nevie presne povedať, v
ktorej ruke ho držala pravdepodobne v pravej ruke. Nôž držala v ruke. Nepamätá si iné vyhrážky, bolo
tam viacej vulgarizmov medzi nimi. Na otázku či vyhrážku „zabijem Ťa“ povedala obžalovaná jeden krátalebo viac krát? Poškodený uviedol, že jemu to slovo rezonuje najviac z jej strany, ale nie si istý či raz
alebo viac krát. Povedala to zvýšeným hlasom. Keď niekto z metra vyhráža kuchynským nožom zabitím,
nevedel čo od nej môže čakať, tak odišiel rýchlo na izbu a zavolal políciu. Po príchode polície bolo tam

rušnejšie, tak polícia išla rovno na izbu pána L., kde sa vtedy zdržiavala aj pani R. a slečna A. a že tam
mali nejakú slovnú výmenu polícia a ony všetci traja. Potom slečnu Olinu zobrala polícia na výsluch.
Keďže je tam cez steny všetko počuť, tak vedeli, že volal políciu, tak sa všetko utiahlo na svoju izbu, aj D.,
všetci. Obžalovaná sa hádala s políciou. Viem, že tam boli nejaké vulgárne slová, nepočúval to, keďže
to riešila polícia. Je spôsobilý dnes vypovedať podrobil sa skúške na alkohol, výsledok bol negatívny.

Decentne popíjať celý deň u neho znamená, že pije jedno veľké pivo aj dve hodiny, a nevypil ho na
x ako alkoholik. Myslí si, že v čase spáchania skutku u neho polícia nezisťovala prítomnosť alkoholu,
nepamätá si. Hádka u Kudriho začala tak, že ako tam sedel a robil mu cigarety, tak potom sa medzi
nimi, keďže on bol pod vplyvom alkoholu, keďže to je tam cez stenu, dvere boli otvorené, tak on tam
mal slovné narážky na slečnu A. a A. na neho. Následne potom to vyústilo do takého stavu, že vybehla
na neho s tým nožom. Myslí, že vybehla z izby od pána L., čo rezonoval na tú jej otázku čo použila že

„zabijem Ťa“, vulgarizmy aké boli okolo toho, samozrejme boli, ale nepamätá si. Najskôr sa hádali tak,
že normálne on s D. mal otvorené dvere na izbe, ony mali dvere hneď od neho ani meter, bolo všetko
počuť. Hádali sa tak že ja z izby a ona z izby. Obžalovaná prišla na základe tých hádok. Nôž videl D. J. aj
L.. On sedel na stoličke a keďže tam ako som rozprával od D. je meter, boli otvorené dvere, tam človek
v tej izbe zrobí tri kroky z izby do izby, do stredu izby. Ja si myslím, že obžalovaná bola u L. na izbe, ale

nie som si 100% istý, pretože on ju zaregistroval na prahu Tiborovej izby. Hádka netrvala dlho, padlo
tam pár vulgárnych slov ešte, a ako apelovala na neho hlasitejšie, že „zabijem Ťa“ s nožom v ruke, tak
potom sa vytratil rýchlo do izby a zavolal políciu. Svedok, ktorý mal aj dneska vypovedať je aj doma D..
Obžalovaná sa nachádzala na začiatku izby, meter, pol metra za prahom. Áno bolo to už meter odo neho
ako sa mu vyhrážala. Tak on ju až tak nepozná, nevie čoho je schopná. Tak urýchlene šiel do svojej izby,

zavrel dvere a volal políciu. Všetci sa utiahli a riešila to polícia. Okolo nej prešiel, keďže bol pod vplyvom
alkoholu, tak urýchlene išiel okolo nej na izbu. Na vlastné riziko. Obžalovaná mu bránila v odchode len
slovne, narážkami. Nechala ho prejsť, nedošlo tam k fyzickému kontaktu. Do príchodu polície bol za
počítačom, popíjal pivo, fajčil a čo sa dialo u D., rušnejšie bolo u pána L. a pani R., tam sa nachádzala
pani A.. Do príchodu polície boli všetci utiahnutí. Polícia hneď išla k pánovi L.. Po príchode polície nebol

pri ničom. Polícia hneď došla na izbu pána L., začala polícia riešiť slečnu Olinu. Toto si nepamätá či bola
polícia za ním, nevie s istotou. Polícia riešila slečnu Olinu a potom ju zobrala polícia. Potom už vie, len
že po neho polícia prišla pred polnocou asi okolo 23:00 hod. Išiel na výsluch a následne aj D. J.. To už
nevie či on bol skôr alebo on. nepamätá si, či boli aj za ním, ale vie, že sa zdržiaval na izbe a počul.
Vie, že tam mali medzi sebou vulgárnu debatu. Bolo ich asi počuť aj dolu, vonku. Polícia išla k pánovi

L. na základe toho, že bola privolaná kvôli napadnutiu. Nadiktoval im adresu.

8.10. Za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa
30. júna 2023 č. l. 36 z ktorej vyplýva, že „ako som tam bol, tak ma zbadala cez otvorené dvere Olina
spoločne so svojim druhom. Ako ma Olina zbadala tak začala do mňa skákať, pričom som jej povedal

nech má nechá napokoj. Následne som videl ako išla do svojej izby a hneď sa vrátila aj s nožom v ruke a
povedala mi „neser ma ty kokot lebo ťa zabijem, podrežem a pri tom ukázala na mňa tým nožom.....“ „ako
prišla polícia tak som im povedal, že čo sa stalo. Ako sme boli vo vnútri v dome, tak som počul ako Olina
zasanamňavykrikujeatoajzaprítomnostipolície,žemapodrežeapodpílidoránaažeživýneostanem.
Na to som dostal naozaj strach, čo som aj hovoril policajtom, ona bola podľa mňa nafetovaná a skutočne

by ma mohla počas spánku podrezať“ Poškodený trval na tom čo uviedol v prípravnom konaní.

- obžalovaná sa k dôkazu vyjadrila tak, že v ten deň bola v obchode, mala peniaze, išla si kúpiť dve
malinovky Coly a cigarety. Došla hore, poprosila pani R. aby jej urobila kávu, lebo ju hlava bolela. V tom
čase Plačko deň čo deň každý, požíval alkohol, boli s ním problémy. Mal problémy s nejakými cigánmi,

nejaké zmätky. Potom išiel u Tibora v ten deň bol napitý, vyskočil zo stoličky a kopol ju do brucha medzi
dvermi. Potom pani R. zavolala a povedala jej, že F. ju napadol na chodbe a kopol ju do brucha. Potom
došla jeho mama, Plačkova, začala nadávať na neho mame, že čo tam robí, povedal, že ho ten D.
pustil na izbu. Nebola to pravda, D. ho vyháňal z izby, nechcel ísť, došiel k nim a začal im nadávať on.
Potom bola hádka, bola nervózna, vytočená, chcel do neho skočiť, nehovorím, že nie, chcela ho uderiť

ale neuderila ho, lebo teta R. ju ukľudňovala. F. odišiel na svoju izbu a zobral nôž. Začal sa on jej, im
vyhrážať a on mal v ruke kuchynský nôž, zobral zo svojej izby. Nebola to modrá rúčka ale čierna rúčka
to bola. V tom vzápätí robil Plačko bordel, nevedel čo má robiť a potom jeho mama zavolala policajtov
nie on. On tam začal biť svoju mamu a týrať ju. Za to ona volala policajtov. Išla dobrovoľne, nemalažiadne putá, nenadávala policajtom. Nebola ani vypočutá, lebo odmietla vypovedať. Bola potom v CPZ
zadržaná. Nemá sa k čomu priznať. Nesúhlasí s jeho výpoveďou, raz vypovedá tak, potom tak. Chcela
aby boli vypočutí aj príslušníci, ktorí mali službu.

8.11.SvedokD.J.bolnajskôrvypočutýnahlavnompojednávanídňa06.decembra2024,avšakuvedený
výsluch súd nevykonal v súlade s Trestným poriadkom, konkrétne s § 266 ods. 1 Trestného poriadku,
nakoľko tento svedok slabšie počuje, pretože má sluchovú vadu a prísahu síce prečítal, avšak písomný
text prísahy svedok nepodpísal. Uvedený výsluch namietala aj prokurátorka na hlavnom pojednávaní.

Z tohto dôvodu mal súd za potrebné zopakovať výsluch svedka D. J., ktorý sa však nedostavoval
na základe predvolania opakovane na súd, účinkom sa minulo aj predvedenie, a z tohto dôvodu súd
pristúpil k postupu v zmysle § 88 Trestného poriadku. Svedok bol tak následne zadržaný a predvedený
pred zákonnú sudkyňu, ktorá stanovila výsluch svedka D. J. na deň 28. marca 2025, pričom o termíne
výsluchu bola upovedomená tak obhajoba ako aj prokurátor, pričom výsluchu za zúčastnil obhajca
obžalovanej a prokurátor, nakoľko sa svedok opäť na hlavné pojednávanie nedostavil bola prečítaná

jeho výpoveď v zmysle § 88 ods. 4 Trestného poriadku, vyplynulo, že bol doma, došiel Rado, nevie či
chcel kávu, alebo ušúľať cigarety, bolo teplo, tak mali dvere dokorán otvorené on aj ja. Na to išla Olina,
keď ho zbadala, začala po ňom hučať, že s jej mužom podľa toho čo sa hádali pochopil, že sa hádali aj
v deň predtým. Začali si nadávať, ona jemu do buzerantov, on jej kurva cigánska no a svedok povedal,
že „vypadnite von sa hádať na chodbu“, potom zavrel dvere, a ony sa tam hádali. K zdravotnému stavu

uvádza, že nepočuje dobre, oči má dobré, vidí dobre. S poškodeným sú susedia, s obžalovanou sa
pozná dlhé roky 25 – 30 všetci na chodbe. Ony si len nadávali. poškodený stál medzi mojimi dverami
a obžalovaná stála na chodbe, mal otvorené dvere k sebe a ona po ňom vyhukovala. Bývali tam všetci
na tej chodbe. Poškodený bol u neho, nevie či došiel na kávu, alebo ušúľať cigarety. S obžalovanou
sa hádali už v deň predtým na dvore, poškodený mal skočiť do jej muža. On nadával jej do kuriev, ona

jemu do buzerantov, hnusne si nadávali obidvaja. Boli tam len ony dvaja, ony sa len hádali, Rado išiel
potom preč a za chvíľu prišli policajti. Len rozkladali rukami. Jeden aj druhý. To bolo všetko. Nie v ten
deň, ale v deň predtým sa museli hádať, on to tak pochopil, že s jej mužom sa hádal, on bol taký rypák,
poškodený bol taký rypák. V tej dobe ešte pijával, nevie či teraz pije. Rado sa zobral a išiel domov. Asi
za 10 minút tam došli z Cífera policajti. Nevie kto volal policajtov na otázku či sa rozprávali s niekým

o tejto veci a o tom, že má ísť vypovedať na súd, svedok uvádza celý čas je doma, je chorý človek. S
obžalovanou sa nerozprával o skutku a že bude vypovedať na súde. Policajti ju zobrali a odvtedy s ňou
nebol. Na otázku spomenuli ste, že poškodený bol taký rypák, viete aj o tom ako mohol rýpať do druha
obžalovanej? Svedok uvádza: ony boli trebárs deň predtým piť na dvore, on sa potom cítil ako chlap
a na neho by si to určite nedovolil. On nemal prvý incident tam, kvôli nemu aj odišli odtiaľ ľudia. Keď

si vypil otravoval ľudí, chodil po ľuďoch hore, dole. Keď mu niekto povedal aby ho neotravoval tak už
potom hovoril, že čo chceš, a tak. Naposledy to dopadlo tak, že dostal majiteľ aj on. Predtým poškodený
s obžalovanou nemal nezhody on keď príklad nemal múku, chodil po susedoch a pýtal, svedok bol na
blízku, táto Olina a on. v deň konfliktu nebol pod vplyvom alkoholu, ale bolo na ňom vidieť, že v deň
predtým musel byť. Ona jeho zbadala, ako keby do nej sršeň vbehol a začala mu vytýkať, že čo mal s

jej mužom. Nemali iný konflikt, len toto bolo, on keď si vypil, tak sa cítil chlapom.

- obžalovaná k výpovedi svedka vyjadrila tak, že to čo ste čítali vôbec nie je pravda. Nebolo tam uvedené,
že sa mu vyhrážala a v ruke nôž ani nemala, ani v kontakte s ním nebola. Chce aby N. O. vypovedal
ako to bolo.

8.12. Z listiny KRPZ v Trnave - oznámenie na linku TT-LTV 158 v čase 20.41 hod. zo dňa 29. júna
2023, vyplýva, že oznamovateľom udalosti bol poškodený z tel. č. XXXXXXXXXX, kategorizované ako
nebezpečné vyhrážanie, v Hrnčiarovciach nad Parnou, Cíferská.

8.13. Zo zvukového záznamu udalosti č. 180.23/2145 zo dňa 29. júna 2023, vyplýva, že volajúci žiadal
urýchlene ako sa dá, vyhráža sa mu cigánka s cigánmi s nožíkom sa mu vyhráža, že ho prepichnú, on
je invalid, volajúci sa predstavil ako I. F., na adresu Hrnčiarovce nad Parnou, ubytovňa Ciférska 22, na
dotaz či ich pozná, že áno cigáni ale nevie priezvisko ale, že ona už bola aj v base jedna, a s nožom
sa mu teraz vyhrážala, majiteľ ubytovne vie mená.

8.14. Z lustrácie obžalovanej v registri obyvateľov vyplýva, že obžalovaná má evidovaný pobyt na mesto
Trnava.8.15. Z lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaná je v súčasnosti vo výkone väzby v ŹVV Leopoldov v
trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/122/2023.

8.16. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola dosiaľ celkovo 28 krát súdne trestaná,
uvedené tresty jej boli uložené v období rokov 1984 až 2019. V období rokov 1984 až 1989 bola celkovo
8 krát súdne trestaná, vo všetkých prípadoch nepodmienečným trestom odňatia slobody a to tak za
majetkovú trestnú činnosť (trestný čin krádeže), ako aj za násilnú trestnú činnosť (trestný čin lúpeže,
ublíženia na zdraví, útoku na verejného činiteľa). V období rokov 1990 až 1995 bola celkovo trikrát

odsúdená a to za spáchanie trestných činov násilnej povahy (najmä útok na verejného činiteľa), ako
aj za majetkovú trestnú činnosť, opätovne vždy na nepodmienečný trest odňatia slobody. V období
rokov 2001 až 2011 bola celkovo 9 krát odsúdená a to opätovne za trestné činy majetkovej povahy
(trestné činy krádeže), ako aj za iný druh trestnej činnosti, sčasti násilného charakteru (útok na verejného
činiteľa,násilieprotiskupineobyvateľovajednotlivcovi,výtržníctvo).Zatietotrestnéčinybolivovšetkých
prípadoch uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, v jednom prípade bolo upustené od uloženia

súhrnného trestu odňatia slobody. V období rokov 2013 až 2019 bola celkovo 8 krát súdne trestaná, v
siedmich prípadoch za spáchanie prečinu krádeže, v jednom prípade za spáchanie prečinu výtržníctva,
opätovne vo všetkých prípadoch boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Uložené tresty
odňatia slobody jej bolo nariadené vykonať v jednom prípade v prvej nápravnovýchovnej skupine,
v troch prípadoch v tretej nápravnovýchovnej skupine a v ostatných výpadok prípadoch v druhej

nápravnovýchovnej skupine, respektíve v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

8.17. Z lustrácie v CESDAP vyplýva, že obžalovaná má v uvedenej evidencii 5 záznamov, a to zo dňa
09. mája 2018 pre priestupok proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), dňa 18. júla 2018 porušila zákaz fajčenia

v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 377/2004 Z. z., dňa 11. októbra 2020 sa dopustila priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, dňa 19. októbra 2022 sa dopustila priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, dňa 15. decembra
2022 sa dopustila priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.

8.18. Z hodnotenia ÚVV Leopoldov zo dňa 31. marca 2025 na obžalovanú vyplýva, že vo výkone
väzby sa nachádza od 10. januára 2025, aktuálne umiestnená na oddiele so štandardným režimom
výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby nemala problémy s adaptáciou na jej podmienky. Správanie
a vystupovanie obžalovanej nie je na požadovanej úrovni, nakoľko bola trikrát disciplinárne potrestaná,
naposledy potrestaná dňa 24. februára 2025 za porušenie zákazu nadväzovať kontakty s inými osobami

a porušenie povinnosti plniť pokyny príslušníka zboru zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného
správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do spisu. Na menovanú bol taktiež počas
výkonu väzby spísaný jeden negatívny poznatok za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného
správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku , uvedený nedostatok bol riešený
formou pohovoru. Disciplinárne odmenená nebola. Služby psychológa využíva na požadovanej úrovni.

Námietky obžalovanej voči samosudkyni

9. Súd konštatuje, že počas jednotlivých hlavných pojednávaní obžalovaná opakovane namietala
samosudkyňu, v súhrne preto, že je jej nesympatická, je zlá, nespravodlivá, pretože ju zobrala do väzby,

taktiež namietala samosudkyňu, potom, čo svojím správaním opakovane narúšala priebeh hlavného
pojednávania a dôstojnosť hlavného pojednávania, čo samosudkyňa priebežne zaznamenávala do
zápisnice, na čo obžalovaná opakovane namietala osobu samosudkyne, pričom súd na jednotlivých
pojednávaniachtietonámietkyvyhodnotiltak,žeonichvzmysle§32ods.6Trestnéhoporiadkunekonal,
nakoľko bola založená na tých istých dôvodoch ako na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach a

na procesnom postupe súdu.

Odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania

10. Súd v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz

navrhnutý obhajcom obžalovanej a to výsluch svedkov N. O., R. N., pretože sa týkajú okolností
nepodstatných pre rozhodnutie. Okrem toho súd uvádza, že obžalovaná nenavrhla vypočutie týchto
svedkov bezprostredne ani po doručení obžaloby s výzvou v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku a
z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba doplniť dokazovanie prostredníctvom týchto svedkov.Následne súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou, a
to: konfrontáciu medzi obžalovanou a vyšetrovateľom (navrhla obžalovaná), predvolať a vypočuť svedka
K. L., konfrontáciu svedka A. M. a svedka K. L., výsluchy N. O. a R. N., pretože sa týkajú okolností,

ktoré možno zistiť inými už skôr vykonanými dôkazmi. Obžalovaná mala možnosť obom vypočúvaným
príslušníkom polície klásť otázky na hlavnom pojednávaní, K. L. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý
za prítomnosti obžalovanej a súd nepovažoval za potrebné vykonávať opakovaný výsluch. Medzi
výpoveďami svedkov A. M. a K. L. nevyplynuli také podstatné rozpory, ktoré by sa týkali priebehu skutku,
pre ktoré by bolo potrebné vykonávať konfrontáciu medzi nimi.

K výroku o vine

11. Pri uznaní viny a ukladaní trestu súd v prvom rade vychádzal z ust. § 2 ods. 1 Trestného zákona,
podľa ktorého, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,

trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákona,ktorýjeprepáchateľapriaznivejší.Vzhľadom
na uvedené sú vyhodnotil, že pre obžalovanú je priaznivejšie posudzovať trestnosť činu a trest ukladať
podľa Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024, a to hlavne vo vzťahu k výroku o treste.

12. V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len

na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že
obžalovaná je vinná z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024.

13. V prvom rade súd uvádza, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanej za vinu, má pozostávať z dvoch
častí. Prvá časť popisuje konanie obžalovanej, ktoré sa malo odohrať dňa 29. júna 2023 v čase približne
o 20:30 hodine na chodbe ubytovne obci B. E. F., E. G. H. Q. XX. Obžalovaná mala v reakcii na

predchádzajúcu vzájomnú hádku s poškodeným v ranných hodinách, ísť do svojej izby odkiaľ vzala
kuchynský nôž a s nožom v ruke sa vyhrážala poškodenému, že ho zabije a podreže. Druhá časť
skutku opisuje konanie obžalovanej, ku ktorému došlo po príchode polície do objektu ubytovne, kedy sa
poškodená po príchode policajta rozbehla proti poškodenému, pričom na neho opakovane vykrikovala,
že ho podreže, podpáli v spánku až do rána živý nezostane.

14.Prváčasťskutkusaodohralazastáleprítomnostiobžalovanej,D.J.apoškodeného.Tútočasťskutku
mal súd za preukázanú z výpovede poškodeného, ktorý podrobne opísal, čo predchádzalo konfliktu na
ubytovni, že to bola hádka s obžalovanou už v ranných hodinách, vo večerných hodinách sa zastavil
u svedka D. J. ušúlať mu cigarety, opäť sa chytili slovne s Olinou, hádali sa cez stenu, dvere mali

otvorené, je tam všetko počuť, táto vybehla z izby s nožom a mala slovné narážky „zabijem Ťa a tak“,
„neser ma ty kokot lebo ťa zabijem, podrežem a pri tom ukázala na mňa tým nožom.....“. Potom išel
na izbu a volal políciu, ako prišla polícia tak im povedal, že čo sa stalo. Ako boli vo vnútri v dome, tak
počul ako Olina na neho vykrikuje a to aj za prítomnosti polície, že ho podreže a podpáli dorána a že
živý neostane. Na to dostal naozaj strach, čo aj hovoril policajtom, ona bola podľa neho nafetovaná a

skutočne by ho mohla počas spánku podrezať“. Sčasti svedok D. J. vypovedal zhodne ako poškodený,
že tento prišiel ku nemu ušúlať cigarety, dvere na izbe mali dokorán a že prebehla vulgárna hádka medzi
poškodeným a obžalovanou, obžalovaná po poškodenom vyhukovala z chodby, keď ho zbadala akoby
do nej sršeň vošiel, rovnako potvrdil, že obžalovaná s poškodeným už museli mať predtým medi sebou
konflikt, rovnako potvrdil, že poškodený sa zobral a išiel na izbu a do 10 minút prišli policajti z Cífera.

Výpoveďpoškodeného,žetentozavolalpolicajtovbolapotvrdenáajzlistinyKRPZvTrnave-oznámenie
na linku TT-LTV 158 v čase 20.41 hod. zo dňa 29. júna 2023, vyplýva, že oznamovateľom udalosti
bol poškodený z tel. č. XXXXXXXXXX, kategorizované ako nebezpečné vyhrážanie, v Hrnčiarovciach
nad Parnou,Cíferská a zo zvukového záznamu udalosti č. 180.23/2145 zo dňa 29. júna 2023. Teda z
vykonaného dokazovania možno bez pochýb ustáliť, že dňa 29. júna 2023 v čase približne o 20:30 hod.

v obci B. E. F. E. G. H. XX na chodbe v ubytovni, došlo ku verbálnemu konfliktu, vulgárnymi slovami, v
reakcii na predchádzajúcu vzájomnú hádku obžalovanej s poškodeným, ktorá sa vyhrotila do vyhrážania
sa poškodenému zo strany obžalovanej s nožom v ruke.15. Súd ďalej identifikoval rozpor medzi výpoveďou poškodeného a svedka D. J., ktorý spočíval v tom,
že svedok D. J. tvrdil, že konflikt medzi nimi mal byť ešte predchádzajúci deň a pre inú udalosť ako
uvádzal poškodený, nepotvrdil vyhrážanie obžalovanej poškodenému s nožom v ruke a so slovami ako

uviedol poškodený, svedok D. J. uvádzal len, že normálne sa hádali, špinavo si nadávali.

16. Súd tak následne musel vyhodnotiť dôveryhodnosť proti sebe stojacich výpovedí poškodeného
a svedka D. J. v tejto veci. Súd uznal obžalovanú za prvú časť skutku vinnou hlavne na základe
výpovede poškodeného, ktorý po celý čas konzistentne vypovedal o priebehu skutku, bez podstatných

odchýlok, dokonca detailne popísal aj nôž a slová, ktoré mala obžalovaná použiť pri vyhrážaní,
pričom dôveryhodnosť tejto výpovede bola sčasti podporená aj inou svedeckou výpoveďou, teda D.
J. a listinou KRPZ v Trnave - oznámenie na linku TT-LTV 158 v čase 20.41 hod. zo dňa 29. júna
2023 a zvukovým záznamom udalosti č. 180.23/2145 zo dňa 29. júna 2023, kde zhodne uvádzal
rovnaké okolnosti priebehu skutku ako boli uvedené na zvukovom zázname, čo podporuje vierohodnosť
výpovede poškodeného.

17. Poškodený tiež nie je v žiadnom vzťahu s obžalovanou alebo svedkom D. J., obžalovanú pozná
z videnia, so svedkom D. J. boli len susedia, dovtedy vychádzali veľmi dobre, čo zhodne uviedol
poškodený i svedok D. J.. Z vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne dôkazy, ktoré by boli
schopné spochybniť dôveryhodnosť výpovede poškodeného. Poškodený nemal dokonca ani žiadny

dôvod vypovedať voči obžalovanej tendenčne, napr. za účelom finančného prospechu, nakoľko z
vykonaného dokazovania – z výpovede poškodeného bolo preukázané, že tento si neuplatnil voči
obžalovanej náhradu škody, nemal s ňou v minulosti žiadny konflikt, ktorý by ho viedol k tomu, aby voči
obžalovanej vypovedal tendenčne, teda u neho neexistovalo nič, čo by spochybňovalo jeho výpoveď.
Okrem toho obžalovaná bola pre neho cudzia osoba, nebol voči nej v žiadnom vzťahu. Poškodený

dokonca privolanie polície odôvodnil tým, že ju nepozná, nevedel čoho je schopná, tak išiel do izby
zatvoril dvere a zavolal políciu.

18. Naopak výpoveď svedka D. J. nemožno vyhodnotiť v celom rozsahu ako pravdivú, práve naopak v
častiach, ktoré sú v rozpore s výpoveďou poškodeného tu súd uvádza, že v týchto častiach vyhodnotil

výpoveď svedka ako tendenčnú z dôvodu, že s obžalovanou sa svedok pozná okolo 25 až 30 rokov, teda
nie je pre neho cudzou osobou, pričom vo vzťahu k poškodenému sú len susedia. Snahu manipulovať
s výpoveďou tak, aby obžalovanej neprivodil trestné stíhanie za uvedený trestný čin u svedka D. J. súd
vzhliadolvtom,žeokremtoho,žesobžalovanousapoznajúdlhérokyjehovýpoveďbolanekonzistentná
a vo viacerých častiach si odporovala ako napr.: išla okolo Olina a keď tam zbadala poškodeného začala

po ňom hučať, nadávali si na čo ich následne svedok D. J. vyhodiť z izby so slovami „vypadnite von
sa hádať na chodbu“, potom mal zavrieť dvere, a ony sa tam mali hádali, čo je v rozpore s tým, že
neskôr uvádzal vo výpovedi, že poškodený stál medzi mojimi dverami a obžalovaná stála na chodbe,
mali otvorené dvere k sebe a ona po ňom vyhukovala, z čoho vyplýva, že buď sa pohádali, svedok D.
J. ich vyhodil a hádali sa ďalej za jeho dverami a nebol pri hádke alebo hádka prebiehala pri otvorených

dverách, kde bol prítomný aj počas celej hádky svedok D. J. a teda ich nevyhodil a neposlal hádať na
chodbu a poškodený odišiel do svojej izby a tým sa skončila hádka. Okrem toho svedok D. J. sa vyjadril,
že práve poškodený bol rypák a následne uviedol, že obžalovaná jeho zbadala (poškodeného), a ako
keby do nej sršeň vbehol a začala mu vytýkať, že čo mal s jej mužom. Čo si taktiež odporuje. Svedok K.
L. taktiež nepotvrdil, žeby práve u poškodeného bolo spozorované rýpavé správanie, nakoľko podľa jeho

výpovede poškodený je jednoduchý človek bol skôr vyplašený, než aby do nej rýpal alebo jej niečo robil.
Zo strany poškodeného neboli agresívne výpady na obžalovanú. Preto v časti výpoveď svedka D. J. v
zmysle vyššie uvedených úvah považoval len vo vybraných častiach za nedôveryhodnú v snahe pomôcť
dlhoročnej známej – obžalovanej. Ďalej súd uvádza, že k tomu, že svedok D. J. nepočul vyhrážanie
mohol prispieť aj jeho zdravotný stav kedy slabšie počutie, nakoľko aj pri výsluchu svedka bolo potrebné,

aby na tohto súd a strany hovorili hlasnejšie a pomalšie, prípadne mu bolo potrebné zopakovať otázku,
aby ju celú počul a mohol na ňu odpovedať.

19. Druhá časť skutku opisuje konanie obžalovanej, ku ktorému došlo po príchode polície do objektu
ubytovne, kedy sa poškodená po príchode policajta rozbehla proti poškodenému, pričom na neho

opakovane vykrikovala, že ho podreže, podpáli v spánku až do rána živý nezostane, čo vo svojej
výpovedi potvrdil poškodený, svedok K. L., ktorý bol priamym svedkom toho ako sa obžalovaná po ich
príchode vyhrážala poškodenému, že ho dopichá, podpáli do rána a takéto veci. Rovnako tak svedokA. M. potvrdil, že na mieste dochádzalo zo strany obžalovanej k vyhrážaniu voči poškodenému, teda aj
v tejto časti mal súd skutok bez pochybností za preukázaný.

20. Čo sa týka výpovede obžalovanej táto bola v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním,
nakoľko nikto okrem nej nevypovedal nič o predaji drog a priznala konflikt s poškodeným avšak tento sa
mal podľa jej slov stať kvôli tomu, že ju obťažoval, spomínala rôzne osoby, ktorých prítomnosť pri skutku
nikto iný nepotvrdil, v konečnom dôsledku jej výpoveď a obhajoba nebola potvrdená žiadnym dôkazom.
Ďalej sa obžalovaná k jednotlivým dôkazom vyjadrovala tak, že zakaždým ponúkla inú verziu skutku

ako sa mal odohrať, čo už samo sebe vytvára obraz o dôveryhodnosti jej výpovedí. Podľa obžalovanej
všetci klamú, nič neurobila. Podľa jej názoru A. M. klame, že mala nôž, k tomu súd uvádza, že uvedenú
výpoveď svedka A. M. v časti, v ktorej vypovedal o tom, že pri vyťažovaní mala obžalovaná kuchynský
nôž asi 10 cm dlhú súd uvádza, že na tejto časti výpovede súd vinu obžalovanej nezaložil, nakoľko
predmetnýnôžnebolzaistenýaniejemožnéstotožniť,čiišlookonkrétnetennôž,ktorýmalaobžalovaná
pri sebe pri vyhrážaní sa poškodenému, z uvedeného možno vyvodiť len tú skutočnosť, že obžalovaná

mala na svojej izbe prístup k nejakému nožu. Svedok A. M. rozdielne vypovedá oproti poškodenému,
ktorý tvrdil, že nôž mal 30 cm, a preto aj z tohto dôvodu mal súd pochybnosti, že išlo o totožný nôž.
Uvedené svedčí len o tom, že v čase vyťažovania policajtami mala obžalovaná pri sebe nejaký nôž.
Rovnako sa nepreukázalo vykonaným dokazovaním, žeby sa mal medzi sebou hádať svedok D. J. a
poškodený, ani žeby ju poškodený kopol do brucha, nakoľko je pravdou, že bola na lekárskom vyšetrení

avšak toto vyšetrenie jej verziu taktiež nepotvrdilo. Taktiež popisovala, že hádka mala prebiehať inde, čo
taktiež nezodpovedá vykonaným dôkazom. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, žeby mal mať poškodený pri
sebe nôž ani žeby jeho mama zavolala políciu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
políciu volal poškodený. Taktiež tvrdí, že poškodený vypovedá raz a potom inak, pritom žiadne konkrétne
rozdiely v jeho výpovediach neuvádzala.

21. Ďalej súd konštatuje, že „znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je
pri tomto trestnom čine „vyhrážanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa ro-
zumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vznik-
núť, avšak jej vznik musí byť reálny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrá-

žania, nakoľko je potrebné rozlišovať nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné
slová, ale v skutočnosti o nič závažného nešlo. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah
slovného vyhlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchate-
ľa. Záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať
na základe komplexného posúdenia situácie. Či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú oba-

vu, je nutné posúdiť so zreteľom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhráž-
ky, k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnos-
ťami poškodeného, k ich vzájomnému vzťahu a podobne.“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 8 Tdo 1107/2013).

22. V zmysle citovanej judikatúry súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého možno
konštatovať, že vzhľadom na správanie obžalovanej, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania, teda
najmä z výpovede poškodeného, možno bez pochybností konštatovať, že správanie obžalovanej slovné
vyhrážanie spočívajúce v tom ako ich opísal poškodený, ktoré mu hovorila zvýšeným hlasom spoločne s
tým, že obžalovaná k nemu pristúpila s kuchynským nožom, vzhľadom k tomu, že pre neho bola cudzou

osobou od ktorej nevedel čo má čakať, a aj z jej správania pred hliadkou PZ možno vyhodnotiť, že toto
bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu a to hlavne s ohľadom na to akým predmetom sa obžalovaná
poškodenému vyhrážala, že sa s tým nožom k nemu priblížila, výrazne gerstikulovala. Súd tieto vyhrážky
posudzoval v kontexte celého správania sa obžalovanej v čase spáchania skutku a nie len vo vzťahu k
tomu, aké slová obžalovaná vyslovila. Intenzita tohto správania, ktorá je predmetom tejto trestnej veci

presiahla bežnú susedskú hádku.

23. V praxi medzi najčastejšie spôsoby spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania patria zväčša
verbálne prejavy páchateľa, ako napríklad "Zabijem ťa!" (v rôznych expresívnych podobách), ale môže
ísť aj o neverbálny prejav v podobe, ako to bolo tu, pristúpenie na meter k poškodenému s kuchynským

nožom. Čo sa týka verbálneho prejavu pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho
vyhrážky dostatočne jasný a pochopiteľný, čo v tomto prípade bolo nepochybné.24. V zmysle uznesenia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie aj vo vzťahu k obžalovanej, a to
znaleckým skúmaním jej osoby, či bola v čase skutku príčetná. Súd v tomto smere poukazuje na závery
ZP č. 58/2024 MUDr. Ladislava Lauka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,

v ktorom znalec skonštatoval, že obžalovaná netrpí duševným ochorením, správne vníma realitu, neboli
u nej zistené príznaky halucinácií, ani chorobné bludné obsahy myslenia. V čase skutku nie je dôvod
predpokladať, že by trpela duševným ochorením. Trpí zmiešanou poruchou osobnosti, čo je povahovou
abnormalitou, avšak nie ochorením, a okrem toho trpí aj zníženým intelektom, slaboduchosťou. Porucha
osobnosti nemá za následok ovplyvnenie rozpoznávacích, ani ovládacích schopností. Obžalovaná si je

vedomá, že vyhrážanie sa inému je trestným činom. Je možné pripustiť ľahké, nepodstatné zníženie
ovládacích schopností vzhľadom na poruchu osobnosti, konfliktnú situáciu v čase skutku a (možnú)
intoxikáciu drogami (ktorá však nemohla byť závažnejšieho stupňa). V zásade mohla svoje konanie
ovládať a z popisu udalostí poškodeným vyplýva, že svoje konanie kontrolovala, napr. ukazovala na
poškodeného nožom a vyhrážala sa mu, ale ho priamo nožom nenapadla. Obžalovaná si je svojho
skutkuvedomá,vovšeobecnostichápezmyseltrestnéhokonania.Uvedenézáveryznaleckéhoposudku

si súd osvojuje a v celom rozsahu na ne poukazuje, nakoľko neboli spochybnené žiadnym dôkazom
vykonaným na hlavnom pojednávaní. V zmysle uvedeného tak súd konštatuje, že obžalovaná bola v
čase skutku v zmysle § 23 Trestného zákona príčetná, netrpela žiadnou duševnou poruchou v čase
spáchania skutku, vedela rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie. Rovnako
súd poukazuje na vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní, že nepodstatné zníženie ovládacích

schopností,sauobžalovanejprejavujetak,žejetamnadmernávznietlivosť,avšakjeúlohouobžalovanej
vyvinúť úsilie, aby sa naučila v spoločnosti existovať bez toho, aby sa dostávali do takýchto rozporov.
Nakoľko obžalovaná žiadnym spôsobom sa nesnažila riešiť svoju prílišnú vznietlivosť a aj v tomto
prípade reagovala na konflikt v rozpore so zákonom možno uvedené v celom rozsahu pričítať na
zodpovednosť obžalovanej. Ďalej súd teda poukazuje aj na to, že obžalovaná vedela, že jej konanie

je protiprávne , úmyselne vo vzťahu k poškodenému chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda trestný čin spáchala v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.

K výroku o treste

25. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

26. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie

o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s

prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

27. Pri ukladaní trestu (aj pri posudzovaní trestnosti činu) teda súd ako už vyššie spomínal vychádzal z
ust. § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

28. Trestný zákon v osobitnej časti pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona účinného do 05. augusta
2024, ale aj Trestný zákon od 06. augusta 2024 stanovuje trestnú sadzbu od 6 mesiacov do 3 rokov.29. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že u obžalovanej neexistuje žiadna poľahčujúca
okolnosť, avšak bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že
bola za trestný čin odsúdená (vyplýva z odpisu registra trestov obžalovanej), teda existoval pomer

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v pomere 0:1. Pokiaľ by súd postupoval podľa
Trestného zákona účinného do 05. augusta 2024 musel by aplikovať ustanovenie 38 ods. 2 a § 38 ods.
4 Trestného zákona, kedy pri prevahe priťažujúcich okolností dochádzalo k zvyšovaniu dolnej hranice
zákonomustanovenejtrestnejsadzbyojednutretinu,tedabysazvýšilauobžalovanejspodnáhranicazo
6 mesiacov na 16 mesiacov, čo vo výsledku znamená, že obžalovanej by súd mohol ukladať trest odňatia

slobody vo výmere od 16 mesiacov do 3 rokov. Pokiaľ súd postupoval podľa Trestného zákona účinného
od 06. augusta 2024 pri prevahe priťažujúcich okolností nedochádzalo k zvyšovaniu dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, nakoľko uvedené ustanovenie sa v novelizovanom
Trestnom zákone nenachádza, teda sa u nej aplikuje trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného
zákona účinného od 06. augusta 2024, od 6 mesiacov do 3 rokov, čo je pre obžalovanú priaznivejšie.

30. K druhu trestu súd uvádza, že po zvážení všetkých okolností prípadu, a to hlavne osoby obžalovanej,
u ktorej ide o kriminálne založenú osobu, nešlo u nej o ojedinelý exces v správaní, keďže z odpisu
registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola dosiaľ celkovo 28 krát súdne trestaná, uvedené tresty jej
boli uložené v období rokov 1984 až 2019. V období rokov 1984 až 1989 bola celkovo 8 krát súdne
trestaná, vo všetkých prípadoch nepodmienečným trestom odňatia slobody a to tak za majetkovú trestnú

činnosť (trestný čin krádeže), ako aj za násilnú trestnú činnosť (trestný čin lúpeže, ublíženia na zdraví,
útoku na verejného činiteľa). V období rokov 1990 až 1995 bola celkovo trikrát odsúdená a to za
spáchanie trestných činov násilnej povahy (najmä útok na verejného činiteľa), ako aj za majetkovú
trestnú činnosť, opätovne vždy na nepodmienečný trest odňatia slobody. V období rokov 2001 až 2011
bola celkovo 9 krát odsúdená a to opätovne za trestné činy majetkovej povahy (trestné činy krádeže),

ako aj za iný druh trestnej činnosti, sčasti násilného charakteru (útok na verejného činiteľa, násilie proti
skupine obyvateľov a jednotlivcovi, výtržníctvo). Za tieto trestné činy boli vo všetkých prípadoch uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody, v jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
odňatia slobody. V období rokov 2013 až 2019 bola celkovo 8 krát súdne trestaná, v siedmich prípadoch
zaspáchanieprečinukrádeže,vjednomprípadezaspáchanieprečinuvýtržníctva,opätovnevovšetkých

prípadoch boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Uložené tresty odňatia slobody jej bolo
nariadené vykonať v jednom prípade v prvej nápravnovýchovnej skupine, v troch prípadoch v tretej
nápravnovýchovnej skupine a v ostatných výpadok prípadoch v druhej nápravnovýchovnej skupine,
respektíve v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na základe uvedených skutočností
tak súd dospel k záveru, že u obžalovanej iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody

neprichádzal do úvahy a neexistuje možnosť jej nápravy pri uložení alternatívneho druhu trestu.

31. K výmere uloženého trestu odňatia slobody 18 mesiacov súd uvádza, že takto uložený trest
zodpovedá podľa názoru súdu potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným
prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným zákonom a súčasne aj morálne odsúdi

konanie obžalovanej spoločnosťou. Súd ukladal trest odňatia slobody v uvedenej výmere z dôvodu, že
obžalovanáužbolavminulostiniekoľkokrátvovýkonetrestuodňatiaslobody,pričomanipredchádzajúce
tresty nemali na ňu požadovaný prevýchovný účinok, keďže sa opäť dopustila úmyselnej trestnej
činnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako súd prihliadol pri výmere trestu aj na hodnotenie jej
správania z výkonu väzby v ÚVV Leopoldov, v ktorej sa nachádza od 10. januára 2025, pričom doposiaľ

bola 3 krát disciplinárne potrestaná, kedy možno konštatovať, že trest kratšieho trvania by absolútne
u obžalovanej nesplnil účel. Súd obžalovanej nemohol uložiť trest odňatia slobody vo vyššej výmere
ako je 18 mesiacov, nakoľko tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že musí dôsledne rešpektovať zásadu
zákazu reformatio in peius, ktorá predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny
proces a je budovaná na princípe, že postavenie obžalovanej sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje

právo na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje možnosť obžalovanej napadnúť
rozhodnutie súdu prvého stupňa v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu, a
to aj v prípade opätovného vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu a súd tak
mohol obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody najviac vo výmere 18 mesiacov.

32. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním
prejednávaného trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný
trestný čin, čo vyplýva z odpisu registra trestov obžalovanej.33.Knámietkamobhajobyvzáverečnejrečisúdkonštatuje,žesúdkonávsúladesTrestnýmporiadkom,
pokiaľ do zápisnice dokumentuje správanie obžalovanej počas hlavného pojednávania, pokiaľ táto

opakovane narúša priebeh a dôstojnosť hlavného pojednávania za účelom využitia inštitútov v ust. § 70
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Rovnako tak bol súd toho názoru, že je na mieste vylúčiť verejnosť
z hlavného pojednávania v prípade, ak títo boli opakovane na túto možnosť upozorňovaní, a napriek
tomu prerušovali hlavné pojednávanie svojimi komentármi, pokrikovaním na svedkov, samosudkyňu,
komunikovaním s obžalovanou na čo následne súd pristúpil k aplikácii § 254 ods. 1 Trestného poriadku.

Uvedené skutočnosti nemajú vplyv na skutok prejednávaný v tomto konaní, ide o procesné úkony,
ktorými súd zabezpečuje nerušený priebeh hlavného pojednávania v súlade s ustanoveniami Trestného
poriadku. Rovnako tak súd nesúhlasil s námietkami obhajoby, že práve svedok D. J. bol ako jediný
svedok bez pomeru k veci, nakoľko práve tento svedok sa s obžalovanou poznal 25 až 30 rokov, pričom z
vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že spolunažívanie poškodeného spolu s ostatnými na ubytovni
bolo do skutku bezproblémové, čo potvrdila obžalovaná, poškodený i svedok D. J., a preto súdu nie je

zrejmé, z čoho obhajoba vyvodila, že konflikt mal prebiehať počas dlhšieho obdobia, keď hádať sa mali
odrána.Rovnakonámietkyobhajobykebybolokebyakebyniektoinýzavolalpolíciuavakompostavení
by sme potom boli tu na súde sú bezpredmetné, nakoľko ide o domnienky obhajoby, nepodložené
žiadnym vykonaným dôkazom a súd sa zaoberal skutkom, ktorý bol predmetom tohto konania a dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní. Ďalej súd uvádza, že to, že je pre obžalovanú určité správanie

typické, avšak je protiprávne, nemožno vyhodnotiť tak, že obžalovaná v podstata nemôže za to ako
sa správa. K uvedenému sa už súd podrobne vyjadril vyššie v texte, kde je povinnosťou obžalovanej,
aj keď má vznetlivú povahu na sebe pracovať tak, aby sa do konfliktu so zákonom nedostávala, a nie
potom jej protiprávne správanie ospravedlňovať tým, že je to pre ňu typické správanie, čo súd považuje
za absurdné. Rovnako je bezpredmetná námietka obhajoby, že ich správanie mal súd vyhodnocovať

v závislosti od toho v akom prostredí sa pohybujú, k čomu súd uvádza, že zákon platí pre každého
rovnako, bez ohľadu na to ku akej sociálnej skupine patrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.