Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Raganová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/3/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200008
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200008.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov
senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., D., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. XXX, XXX XX E., 2/ B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. XXX,
XXX XX E., 3./ G. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. F.XX, XXX XX I., 4./ J. K., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: I. F.XX, XXX XX I., 5./ B. F., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. F.XXX/XX, XXX XX L. všetci
právne zastúpení: BAKO LEVRINC – advokáti, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO:
36 859 842 v konaní proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom
Ernesta Rótha 30, 048 01 Rožňava za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ J. A. B., trvale bytom: K.
XXX/XX, XXX XX I., 2/ B. H. M., trvale bytom: N. XX, XXX XX O., 3./ J. I. P., trvale bytom: Q. XXX, XXX XX
O., 4./ Poľovnícka organizácia Gočaltovo, so sídlom: Gočaltovo č. 53, 049 32 Gočaltovo všetci právne
zastúpení: advokátom JUDr. Pavlom Halajom, AK Revúca, Námestie slobody 2 v konaní o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: OU-RV-PLO-2016/012754-003 zo dňa 29.12.2016 takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh doterajšieho súdneho konania
1. Krajský súd v Košiciach Uznesením č. k.: 7S/24/2017-250 zo dňa 17.10.2018 odmietol podľa § 7
písm. d) v spojení s § 98 ods.1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
SSP) správnu žalobu žalobcov v 1./ až 5./ rade zo dňa 28.02.2017, ktorou sa domáhali preskúmania
rozhodnutia žalovaného číslo: OU-RV-PLO-2016/012754, ktorým bola zaevidovaná Zmluva o užívaní
poľovného revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná, uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného
úradu v Rožňave pod sp.zn.: 2006/00064-12 zo dňa 20.05.2016. Zmluva bola uzavretá dňa 22.12.2016
v zmysle ustanovenia § 13 ods.1 písm. b) zákona č 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších
právnych predpisov a bola zaevidovaná opatrením žalovaného zo dňa 29.12.2016 pod č. RZ – 40/RV.
2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd
SR uznesením sp. zn. 2Sžk/7/2019 zo dňa 29.11.2021 tak, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.
konania: 7S/24/2017-250 zo dňa 17.10.2018 zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.3. V bode 30 odôvodnenia tohto uznesenia kasačný súd uviedol, že má za nepochybný záver, že
preskúmavané opatrenie žalovaného č. OU-RV-PLO-2016/012754 zo dňa 29.12.2016 je opatrením
podľa § 16 ods.1 zákona o poľovníctve, pretože ide o akt vydaný orgánom verejnej správy podľa
§ 16 ods.1 zákona o poľovníctve (okresný úrad) v administratívnom konaní o evidencii zmluvy
o užívaní poľovného revíru podľa § 13 a nasl. vedenom podľa zákona o poľovníctve. S poukazom
na právnu úpravu, ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a potrebu dôsledného rozlišovania medzi
súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi aspektmi preskúmavania rozhodnutia orgánov verejnej správy
oevidenciizmluvyoužívanípoľovnéhorevírupodľa§16zákonaopoľovníctvepovažujezanepochybné,
že opatrenie žalovaného č. OU-RV-PLO-2016/012754 zo dňa 29.12.2016 podlieha súdnemu prieskumu
v správnom súdnictve.
4. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).
5. Správny súd v Košiciach, pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa
§ 469 preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Na prejednanie veci na základe žiadosti
žalobcov nariadil pojednávania a vo veci rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.05.2025.
II.
Priebeh administratívneho konania
6. Dňa 23.12.2016 bola Okresnému úradu Rožňava, pozemkovému a lesnému odboru doručená
žiadosť žiadateľov: J. A. B., B. H. M. a J. P. C. ako splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov
na zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 GOČALTOVO–ROZLOŽNÁ v prospech
budúceho užívateľa: Poľovnícka organizácia Gočaltovo so sídlom Gočaltovo 53, Štítnik, IČO: 50 422 251
registrovaná Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným odborom dňa 16.06.2016 pod číslom:
OU-RV-PLO-2016/007868-002-MAR, ktorá zmluva bola uzavretá na základe uznesení prijatých na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Gočaltovo - Rozložná a
zároveň aby tento úrad schválil v záujme zabezpečenia odborného poľovníckeho hospodára v poľovnom
revíri poľovníckeho hospodára: B. H. M.. V žiadosti uviedli, že predmetná zmluva bola uzavretá na
základe uznesení prijatých na zasadnutí Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
spoločného poľovného revíru č. 10 – Gočaltovo – Rozložná, ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou
zápisnicou JUDr. Jozefa Farkašovského, notára so sídlom Notárskeho úradu v Rožňave sp.zn.: N
738/2016, Nz 59972/2016 napísanou dňa 22.12.2016. Zmluva, ktorej zaevidovania sa splnomocnenci
domáhali ako aj Notárska zápisnica boli prílohou žiadosti.
7. Okresnému úradu Rožňava, pozemkovému a lesnému odboru bolo dňa 19.12.2016 doručené
oznámenie Obce Rozložná zo dňa 16.12.2016, podpísané starostom tejto obce, obsahom ktorého
bolo oznámenie tejto obce o tom, že nemôžu potvrdiť, že verejná vyhláška - Pozvánka na
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru č. 10 Gočaltovo–
Rozložná, bola zverejnená v obci Rozložná obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia. Dňa 08.12.2016 (štvrtok) na žiadosť B. M. a J. P. potvrdili iba vyvesenie
uvedenej verejnej vyhlášky pozvánky. Zároveň v oznámení uviedla, že k zveseniu došlo dňa 12.12.2016.
8. Dňa 22.12.2016 bola Okresnému úradu Rožňava, pozemkovému a lesnému odboru doručená žiadosť
žalobcu v 1./rade o zmenu hranice poľovného revíru č. 10, ktorou sa domáhal zmenu hranice poľovného
revíru č.10 Gočaltovo-Rozložná. V žiadosti uviedol, že v uznanom poľovnom revíri č. 10 Gočaltovo–
Rozložná skončila platnosť zmluva o postúpení (nájme) výkonu práva poľovníctva dňa 08.09.2016
a jeho užívanie nie je postúpené zmluvou. Zároveň požiadal o lehotu 60 dní na odstránenie nedostatkov
podania.9. Dňa 23.12.2016 bola Okresnému úradu Rožňava, pozemkovému a lesnému odboru doručené
oznámenie žalobcu v 1./rade na hrubé porušenie zákona v súvislosti s uskutočneným zhromaždením
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná.
10. Súčasťou administratívneho spisu je Protokol o kontrole splnenia podmienok potrebných na
zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 29.12.2016 vyhotovený Ministerstvom
vnútra SR, Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným odborom pod číslom: OU-RV-
PLO-2016/012754-002.
11. Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor písomnosťou zo dňa 29.12.2016 pod číslom:
OU-RV-PLO-2016/012754-003 oznámil Poľovníckej organizácii Gočaltovo so sídlom v Gočaltove
53, zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 GOČALTOVO–ROZLOŽNÁ uzatvorenú
v Rožňave dňa 22.12.2016. Oznámenie bolo zaslané aj splnomocnencom vlastníkov poľovných
pozemkov, ktorí zaslali žalovanému žiadosť o zaevidovanie zmluvy : J. A. B., B. H. M. a J. I. P..
III.
Správna žaloba
12.Správnoužalobouzodňa28.02.2017sažalobcovia1./-5./domáhajúzrušeniaopatreniažalovaného
čísloOU-RV-PLO-2016/012754-002zodňa29.12.2016,ktorýmtentozaevidovalpodč.RZ-40/RZmluvu
o užívaní poľovného revíru č.10 Gočaltovo–Rozložná uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného
lesného úradu v Rožňave pod sp. zn.: 2006/00064-12 zo dňa 20.06.2016 a ktorá bola uzatvorená
v zmysle § 13 ods.1 písm. b) a nasl. Zákona o poľovníctve. V správnej žalobe namietajú: nesprávne
právne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods.1 písm. d)), to, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods.1 písm. e) SSP),
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je
v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods.12 písm.
f) SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.1 písmeno
g) SSP).
13. V správnej žalobe namietajú:
-žezhromaždenievlastníkovpoľovnýchpozemkovvpoľovnomrevírič.10Gočaltovo–Rozložnákonané
dňa 16.12.2016 bolo uskutočnené v rozpore so zákonom (§ 5, § 11 a nasl. Zákona o poľovníctve) a na
tomto zhromaždení boli hrubo porušované práva účastníkov zhromaždenia;
- nakoľko zhromaždenie bolo zvolané a uskutočnené nezákonne, v rozpore s príslušnými ustanoveniami
zákona o poľovníctve ani zmluva o užívaní poľovného revíru č.10 Gočaltovo – Rozložná, ktorá mala byť
uzavretá na základe napádaného zhromaždenia zo dňa 16.12.2016 nemohla byť v súlade so zákonom;
- uznesenia prijaté na tomto zhromaždení sú nezákonné, nakoľko za ich prijatie nehlasovala
nadpolovičná väčšina a teda ani Zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná zo dňa
22.12.2016, ktorá mala byť uzavretá na základe napádaného zhromaždenia zo dňa 16.12.2016 nemohli
zákonne podpísať vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmeru poľovného
revíru;
- žalovaný neumožnil žalobcovi 1./ pred evidenciou zmluvy oboznámiť sa s podkladmi, z ktorých orgán
verejnej správy vychádzal, neumožnil mu vyjadriť sa k podkladom opatrenia, nedal žiaden priestor, aby
moholúčinnebrániťsvojepráva,odignorovaljehooznámenieoskutočnostiachvýznamnýchprekonanie
o evidenciu zmluvy;
- namieta, že sa žalovaný nevysporiadal s oznámením obce Rozložná o nedodržaní lehoty na zvolanie
zhromaždenia vlastníkov pozemkov;
- žalovaný hrubo porušil základné zásady správneho konania – zásadu zákonnosti, zásada dobrej viery,
zásadu materiálnej pravdy, zásadu oficiality;
-poukázalnarozsudokKSvBB–24S/67/2015z14.01.2016,vktoromsúduviedol,sčímsamážalovaný
vysporiadať pred rozhodnutím o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru a žalobcovia majú za
to, že žalovaný sa týmito princípmi, ktoré uviedol súd v tomto rozsudku neriadil a jeho rozhodnutie je
nezákonné;- žalobcovia majú za to, že nebola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok pre zvolanie
zhromaždenia a to zverejnenie verejnej vyhlášky o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov vo všetkých dotknutých obciach spôsobom v mieste obvyklom najmenej 5 pracovných dní
pred konaním zhromaždenia tak ako to predpokladá § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve – splnenie tejto
podmienky mal žalovaný dôsledne skúmať a hodnoverne zistiť z predložených dokladov a mal sa
vysporiadať s oznámením obce Rozložná zo dňa 16.12.2016;
- žalobcovia majú za to, že nebola splnená druhá zákonná podmienka pre zvolanie zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov a to zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov tak, ako to predpokladá § 5 ods.3
zákona o poľovníctve – tvrdenie obsiahnuté v Protokole o splnení podmienok o tom, že: „zákonná
podmienka pre zvolanie bola splnená, nakoľko zhromaždenie zvolali zvolávatelia disponujúci výmerou
8002136 m2 čo je 41,6778% z celkovej výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír“ je
nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a neprávneho právneho
posúdenia a taktiež takto zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom;
- žalobcovia majú za to, že žalovaný nepostupoval podľa § 3 Správneho poriadku a rozhodnutie
o evidencii zmluvy urobil bez toho, aby vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pri
evidencii porušil základnú zásadu správneho konania – zásadu materiálnej pravdy, keď zaevidoval
zmluvu na podklade notárskej zápisnice čísloN : 738/2016, Nz 5992/2016 napísanej dňa 22.12.2016
notárom JUDr. Jozefom Farkašovským, nakoľko notár nemal právo skúmať vlastnícke vzťahy
k dotknutým pozemkom začleneným do vytvoreného poľovného revíru a taktiež skúmať samotný
skutkový stav v čase podpísania Zmluvy o užívaní poľovného revíru ako i predložené splnomocnenia
vlastníkov pozemkov;
- žalovaný nerozhodol o návrhu žalobcu v 1./ rade o zmene hranice poľovného revíru, ktoré konanie
podľa žalobcov tvorí predbežnú otázku vo vzťahu k samotnej evidencii Zmluvy o užívaní poľovného
revíru č. 10, predmetný návrh žalovaný odignoroval, a to aj napriek skutočnosti, že ide o dve súbežné
konania a v prípade, ak je podaná žiadosť o zmenu hranice poľovného revíru, správne orgány postupujú
v tomto jednotne a konanie o evidenciu zmluvy prerušia, resp. v ňom nepokračujú, kým nerozhodne
o žiadosti o zmene hranice poľovného revíru;
- poukázali na to, že súbežne s týmto konaním o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru prebiehalo
konania o poverenie vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečovaním starostlivosti o zver, ktoré
ten istý Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor začal dňa 10.10.2016, pričom sa malo jednať
o poverenie poľovníckej organizácie vykonávať ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver v poľovnom
revíri č. 10 Gočaltovo-Rozložná, pričom na ústnom pojednávaní nariadenom na deň 16.12.2016 sa
Poľovnícke združenie Gočaltovo-Rozložnávôbec nezúčastnilo a doterajšie poľovné združenie áno;
- podľa žalobcov mal žalovaný skúmať pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru: či vôbec
došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia tak, ako to má na zreteli citované ustanovenie § 5 ods.3
zákona o poľovníctve – teda či ho zvolali vlastníci (a ktorí) resp. ich zástupcovia vlastniaci najmenej 1/3
poľovných pozemkov; či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom; či ju
uzavreli vlastníci poľovných pozemkov za uznaný poľovný revír; či títo zmluvu aj podpísali resp. kto ju
podpísal a na základe čoho tak konal.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2017 k správnej žalobe uviedol, že:
- žalobca v správnej žalobe neuvádza, akým konkrétnym spôsobom boli jeho práva alebo právom
chránené záujmy správnou žalobou napadnutým opatrením porušené alebo priamo dotknuté; neuvádza,
ktoré ustanovenia zákona o poľovníctve alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu boli vo
vzťahu k nemu dotknuté, okresný úrad preskúmal podmienky potrebné pre zaevidovanie zmluvy aj
nad rámec, aký mu ukladá zákon, o čom svedčí Protokol o kontrole splnenia podmienok potrebných
na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 29.12.2016 vyhotovený Ministerstvom
vnútra SR, Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným odborom pod číslom: OU-RV-
PLO-2016/012754-002;
- poukázal na iné konania, v ktorých žalobca umelo vytvára podmienky pre to, aby neboli zaevidované
zmluvy o užívaní poľovného revíru;
-koznámeniuobceRozložnáodobevyveseniaverejnejvyhláškypozvánkyžalovanýuviedol,žeotakéto
potvrdenie nežiadal a potvrdenie bolo doručené ešte pred samotným začatím konania o evidenciuzmluvy o užívaní poľovného revíru. Zároveň k tomu uviedol, že sa pri evidencii riadil ustanovenia §
16 zákona o poľovníctve a tam uvedenými taxatívnymi vymedzenými náležitosťami a žiadna z týchto
náležitostí nehovorí o tom, že okresný úrad mal skúmať aj splnenie podmienky zverejnenia a zároveň
žalobca robí účelový výklad § 5 ods.3 zákona o poľovníctve, nakoľko nikde nie je napísané, že verejná
vyhláška má byť zverejnená po dobu najmenej 5 dní spôsobom obvyklým v dotknutých obciach a za to
ako dlho bola verejná vyhláška zverejnená zodpovedá obec, postup starostu obce Rozložná bol v tomto
prípade neobvyklý;
- má za to, že podmienka zverejnenia najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia bola
splnená, pretože verejné vyhlášky boli vyvesené vo všetkých dotknutých obciach podľa rozhodnutia
o uznaní poľovného revíru a zároveň súčasťou notárskej zápisnice N: 738/2016, NZ: 59972/2016,
napísanejdňa22.12.2016A.A.R.,ktoráosvedčujepriebehaprijatéuzneseniazhromaždeniavlastníkov
poľovných pozemkov poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná je aj predmetná vyhláška, na ktorej
starosta obce Rozložná H. H. svojim podpisom potvrdil vyvesenie predmetnej verejnej vyhlášky dňa
08.12.2016 a zvesenie dňa 16.12.2016;
- k žalobcom doručenému upozorneniu na hrubé porušovanie v súvislosti s uskutočneným
zhromaždením žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis neoprávňuje žalobcu, aby skúmal zákonnosť
a výsledky zhromaždenia, domnienky žalobcu o tom, že notár má osvedčovať majetkovú podstatu
a zodpovedať za výsledky hlasovania sú nesprávne, nakoľko notár má len overiť priebeh zhromaždenia,
čo aj urobil a postačujúco zachytil dôležité momenty tohto zhromaždenia;
- má za to, že žalobca nekonkretizuje a žiadnymi dôkazmi nepotvrdzuje svoje tvrdenia o tom, že
zhromaždenie bolo zvolané nezákonne, v rozpore s ustanoveniami zákona o poľovníctve a že z tohto
dôvodu nemohli preto zákonne zmluvu podpísať vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru;
- pokiaľ B. E. A. uvádza, že v listine prítomných majú byť uvedení všetci vlastníci poľovných pozemkov,
k tomuto žalovaný uviedol, že listina prítomných obsahuje to, čo je upravené v ustanovení § 5 ods.5
zákona o poľovníctve, listina prítomných je súčasťou notárskej zápisnice;
- žalovaný poukázal na to, čo skúmal pred zaevidovaním zmluvy - či zhromaždenie zvolával
zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov, či verejná vyhláška, ktorou sa
oznamovalo vlastníkom poľovných pozemkov zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
bola zverejnená v dotknutých obciach spôsobom v mieste obvyklom najmenej 5 pracovných dní predo
dňom konania zhromaždenia, zisťoval majetkovú podstatu poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná
za účelom zistenia, či bolo zhromaždenie zvolané zákonom stanoveným počtom zvolávateľov; či zmluva
o užívaní poľovného revíru má náležitosti podľa § 14 ods.3 zákona o poľovníctve;
- majetková podstata je spracovaná za účelom kontroly splnenia zákonom stanovenej podmienky
potrebnej na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, a to v rozsahu najmenej jednej
tretiny výmery vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov; majetková podstata bola
spracovaná podľa pomocou programového balíčka APV, ktorého súčasťou je aj softvér Analýza PPU,
ktorý slúži na spracovanie analýz a kontrolu údajov potreby projektov pozemkových úprav ako aj za
pomoci nástroja MS Excel, tento stav korešponduje so stavom v katastri nehnuteľnosti;
- poukázal na to, že podľa listiny prítomných, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice N: 738/2016,
NZ: 59972/2016 napísanej dňa 22.12.2016 A. A. R., ktorá osvedčuje priebeh a prijaté uznesenia
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná zvolávateľ
1. Lesná, urbárna a pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Gočaltovo, ktorá bola uznesením
zo dňa 21.03.2015 poverená zastupovaním práv členov tohto pozemkového spoločenstva vo veci
rokovania a rozhodovania o práve poľovníctva na pozemkov v užívaní pozemkového spoločenstva
v súlade so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení a poverená uskutočnením všetkých
právnych úkonov podľa § 4 až 17 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve na základe uznesenia prijatého
na zhromaždení Lesnej, urbárnej a pasienkovej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Gočaltovo
konanom dňa 21.03.2015 v Gočaltove disponuje výmerou 6881224 m2, čo predstavuje 35,8397%
2. Podielnícke družstvo Gočaltovo ako vlastník poľovných pozemkov disponuje výmerou 517611 m2,
čo predstavuje 2,6959 %
3. J. S. D. ako vlastník poľovných pozemkov a splnomocnený zástupca a zvolávateľ
4. B. H. M. ako vlastník poľovných pozemkov a splnomocnený zástupca disponujú 314770 m2
a podľa zistenej majetkovej podstaty zvolávateľ:
1. disponuje výmerou 6603379 m2 (z výmery 6881224 m2 na ktorej pozemkové spoločenstvo hospodári
bola odpočítaná podľa zistenej majetkovej podstaty výmery pozemkov, ktoré sa nachádzajú mimo hraníc
dotknutého poľovného revíru o veľkosti 277845 m2, čo predstavuje výmeru 6603379 m23) teda 34,3926
% z celkovej výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír2.podľazistenejmajetkovejpodstatydisponujevýmerou438359m2,čopredstavuje2,2831%zcelkovej
výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír
3. podľa zistenej majetkovej podstaty disponuje výmerou 612416 m2 čo predstavuje 3,18124%
z celkovej výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír
4. podľa zistenej majetkovej podstaty disponuje výmerou 347982 m2, čo predstavuje 1,8124% z celkovej
výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír.
- Po sčítaní výmer, ktorou disponujú zvolávatelia je zrejmé, že zhromaždenie zvolávali zvolávatelia
disponujúci výmerou 8002136 m2 poľovných pozemkov, čo predstavuje 41,6778% z celkovej výmery
poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír, preto žalovaný konštatuje, že bola splnená zákonná
podmienka zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uvedená v § 5 ods.3 zákona
o poľovníctve;
- k tvrdeniu žalobcov, že z notárskej zápisnice jednoznačne nevyplýva, kto a ako hlasoval poukázal
žalovaný na to, že notárska zápisnica osvedčuje skutočnosti o všetkých výsledkoch hlasovania, kde
pri uzneseniach 1,2,3,4,6 hlasovalo za 53,62%, proti 17,71%, okrem uznesenia č. 5, kde hlasovalo za
53,62%, proti 17,69% a zdržala sa 0,02%;
- podľa zistenej majetkovej podstaty sú výmery jednotlivých vlastníkov takmer totožné s výmerami
uvedenými v listine prítomných, resp. líšia sa len minimálne, čo nemá vplyv na zmenu výsledku
hlasovania a listinu prítomných možno považovať za vierohodnú;
- žalovaný ďalej skúmal, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods.3 zákona o poľovníctve, a to:
1. Identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru – žalovaný konštatoval, že táto náležitosť je splnená,
nakoľko zmluva obsahuje tieto údaje
2. Identifikačné údaje splnomocnencov – zmluva obsahuje údaje o splnomocnencoch podľa § 5 ods.7
zákona o poľovníctve a prijatím uznesenia č. 6 notárskej zápisnice im bol určený rozsah splnomocnenia
počtom hlasov 1 0294713, čo predstavuje 53,62% hlasov z celkovej výmery poľovného revíru;
3. Údaje o poľovnom revíry – zmluva obsahuje v čl. II predmet zmluvy
4. Výška a spôsob vyplatenia dohodnutej úhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár je obsiahnutá v čl. IV zmluvy
5. Dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru sú upravené v čl. VI zmluvy
6. Podmienky zmien a doplnkov sú upravené v čl. VIII Zmluvy
7. Dátum uzatvorenia a podpisy zástupcov zmluvných strán - zmluva obsahuje dátum uzatvorenia dňa
22.12.2016 a podpisy zástupcov zmluvných strán
8. Odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom – je upravený v čl. VII
Zmluvy
9. Či je zmluva uzavretá so subjektom podľa § 13 ods.1 zákona o poľovníctve – podmienka splnená
– zmluva bola uzavretá so subjektom podľa § 13 ods.1 zákona o poľovníctve a to Poľovníckou
organizáciou Gočaltovo so sídlom Gočaltovo 53
10. Súčasťou zmluvy je aj zoznam vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Gočaltovo –
Rozložná
- Okresný úrad teda sa teda zaoberal prešetrením zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov, a to:
1. Zistením majetkovej podstaty potrebnej na dosiahnutie najmenej jednej tretiny výmery vlastníkov
poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov
2. Či bola splnená podmienka zverejnenia oznámenia o konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov
3. Či bolo zhromaždenie uznášaniaschopné
4. Či zhromaždenie rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných
pozemkov
5. Ako aj splnenie podmienok nevyhnutne potrebných na zaevidovanie zmluva negatívne vymedzených
v § 16 ods.2 zákona o poľovníctve
- K návrhu žalobcu v 1./rade na zmenu hranice poľovného revíru, ktorý návrh bol žalovanému doručený
dňa 22.12.2016 žalovaný uviedol, že návrhu a jeho žiadosti tam obsiahnutej žalovaný nevyhovel
z dôvodu podľa § 10 ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého žiadosť o zmenu hranice uznaného
poľovného revíru podľa § 9 zákona o poľovníctve môže podať vlastník poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru, ak v doterajšom revíri, po navrhnutej zmene poľovného revíru, zostanú
dodržané podmienky podľa § 3 zákona o poľovníctve alebo ak sa dosiahne dodržanie týchto podmienok
pričlenením zostávajúcich poľovných pozemkov k susednému poľovnému revíru a nie teda vlastník
poľovných pozemkov; konanie bolo začaté, ale skončilo zastavením konania, pre nesplnenie zákonnýchpodmienok, čo bolo potvrdené aj odvolacím orgánom, podľa žalovaného išlo o účelové konanie žalobcu
v 1./rade s cieľom oddialiť evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a užívať poľovný revír na základe
inštitútu poverenia ochranou poľovníctva a starostlivosťou o zver.
V.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
15. Žalobca v replike zo dňa 26.06.2017 zotrval na svojich argumentoch uvedených v správnej žalobe.
Poukazuje na to, že aj keď žalovaný tvrdí, že sa na konanie nepoužije správny poriadok, v iných
konaniach zverejnených na úradnej tabuli žalovaného napr.: konanie OU-RV-PLO-2017/000483-055-
ZDE ten istý orgán poukazuje na základnú zásadu správneho konania – zásadu materiálnej pravdy
a skúma hmotnoprávne podmienky konania a vykonáva dokazovanie napr. predvolaním svedkov.
V tomto konaní o evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru č.10 Gočaltovo-Rozložná neskúmal
materiálnu stránku. Žalovaný mal spoľahlivo zistiť skutkový stav a v záujme materiálnej pravdy si mal
obstarať dostatok podkladov pre rozhodnutie, mal sám skúmať všetky podmienky, a to nielen či bolo
zhromaždenie zvolané oprávnenou osobou, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili sú skutočne vlastníkmi
spoločného poľovného revíru, zároveň mal zabezpečiť podklady, z ktorých je možné zistiť výmeru
poľovných pozemkov vo vlastníctve hlasujúcich osôb, zistiť aká je presná výmera poľovného revíru
a ustáliť vlastnícku štruktúru a táto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Má za to, že konanie
o zhromaždení nebolo osvedčené notárom, nakoľko i keď bolo zvolané na konkrétnu hodinu, notár, ktorý
sa ho mal osvedčovať sa dostavil až oveľa neskôr. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal
s oznámením obce Rozložná, pričom o uvedenom podaní zo dňa 19.12.2016 mal v čase evidencie
vedomosť a nevysporiadal sa so všetkými podaniami a skutočnosťami, ktoré mu boli známe v čase
evidencie zmluvy. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie KS v BB sp. zn.: 24S/67/2015
a rozsudok KS v PO sp. zn.: 5S/39/2018-118.
16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.08.2017 zotrval na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení
k správnej žalobe.
VI.
Konanie pred správnym súdom
17. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.: 7S/24/2017–236 zo dňa 06.09.2017 zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
18. Krajský súd v Košiciach na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018 uznesením odmietol žalobu tak,
ako to už správny súd uviedol vyššie v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
19. Vec bola po zrušením Najvyšším správnym súdom SR vrátená na ďalšie konanie Krajskému súdu
v Košiciach (bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku).
20. Vo veci meritórne rozhodol dňa 20.05.2025 Správny súd v Košiciach, na ktorý s účinnosťou od
01.06.2023 prešla právomoc z Krajského súdu v Košiciach vo všetkých veciach a ktorý sa tak stal
právomocný a príslušný na konanie v tejto veci (bod 4 odôvodnenia tohto rozsudku).
21. Po nariadení termínu pojednávania na deň 11.06.2024 bolo správnemu súdu dňa 30.07.2024
doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.03.2024, v ktorom zotrval na svojich argumentoch
obsiahnutých vo vyjadrení k správnej žalobe. Zároveň súdu predložil rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn.: 6Sžk/14/2020 zo dňa 30.03.2022, ktorý pojednáva o forme a spôsobe zastupovania
práv členov pozemkového spoločenstva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý
potvrdzuje správnosť analýzy majetkových vzťahov, ktorú urobil Okresný úrad a ktorá je prílohou
Protokolu o kontrole splnenia podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného
revíru č. OU–RV–PLO-2016/012754-002 zo dňa 29.12.2016, pričom táto analýza vychádza z dátových
súborov v tom čase dodávaných pozemkovému a lesnému odboru odborom katastrálnym. K vyveseniu
verejnej vyhlášky v obci Rozložná sa žalovaný už vyjadril a má za to, že táto bola vyvesená v súlade so
zákonom, čo je dostatočne preukázané v notárskej zápisnici N: 738/2016, NZ: 59972/2016 napísanejdňa 22.12.2016 A. A. R., ktorá osvedčuje priebeh a prijaté uznesenia zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná. Ak má však súd pochybnosti o čase
a spôsobe, akým bola vyhláška vyvesená, navrhol žalovaný, aby súd vykonal dôkaz na dotknutej obci.
Ak má mať tento predčasný úkon vplyv na neplatnosť zmluvy navrhuje, aby o jej neplatnosti rozhodol
civilný súd a nie správny súd.
22. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané žalobcom na vedomie. Títo naň reagovali vyjadrením zo dňa
31.05.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.05.2024. V ňom opakovane uvádzajú svoje argumenty
(čo mal skúmať žalovaný, že sa nevyjadril k oznámeniu starostu obce Rozložná a ďalšie) v tom istom
znení ako boli prezentované v ich správnej žalobe a v replike. Zároveň uviedli, že rozsudok, ktorý
predložil žalovaný 6Sžk/34/2020 sa na tento prípad nevzťahuje, nakoľko oprávnenie výboru v znení
ustanovenia § 16 ods.2 písm. b) zákona č. 97/2013 Z. z.: „Výbor uzatvára v mene členov spoločenstva
nájomnúzmluvu,ktorejpredmetomjespoločnánehnuteľnosť,spoločneobhospodarovanánehnuteľnosť
alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva
niečo iné“ bolo doplnené do zákona o pozemkových spoločenstvách novelou č. 110/2018 Z.z. účinnou
od 01.07.2018, a preto je uvedené ustanovenie možné aplikovať maximálne na zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov uskutočnené po 01.07.2019 a napokon aj žalovaným predložený rozsudok hovorí
o zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnilo po účinnosti novely č. 11/2018 Z.z.
K zostavám, na ktoré poukazuje žalovaný uviedli, že v tejto zostave sa nenachádza ako vlastník Lesná,
urbárna a pozemková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Gočaltovo a táto skutočnosť nie je zrejmá
ani z administratívneho spisu. Zostavy podľa nich nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a nie je z nich
možné zistiť, aké údaje obsahujú resp. že sa jedná o zostavy vlastníkov poľovného revíru Gočaltovo.
Taktiež z nej nevyplýva relevantná výmera troch najväčších vlastníkov poľovného revíru.
23. Uznesením č.k: KE-7S/3/2022-51 zo dňa 19.06.2024 správny súd pribral do konania ďalších
účastníkov, a to: J. A. B., B. H. M., J. I. P. a Poľovnícku organizáciu Gočaltovo.
24. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2024 bol žalovaný vyzvaný na predloženie kompletného
administratívneho spisu týkajúceho sa evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Pojednávanie bolo
odročené na deň 23.01.2025 a následne preročné na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcov na
deň 24.04.2025. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaný predložil administratívny spis ešte spolu so
svojim vyjadrením k správnej žalobe zo dňa 08.06.2017, čo vyplýva z tohto vyjadrenia, pričom v tom
čase bol príslušný na prejednanie Krajský súd v Prešove. Po prechode právomoci na Správny súd
v Košiciach však pri vykonávaní procesných úkonov bolo zistené, že predmetný administratívny spis
nie je kompletný, preto vyzval žalovaného na jeho predloženie a doplnenie, čo žalovaný splnil podaním
zo dňa 03.12.2024, pričom časť adminisitratívneho spisu bola zažurnalizovaná ešte Krajským súdom
v Prešove do súdneho spisu.
25. Dňa 23.04.2025 žalovaný zaslal súdu Majetkovú podstatu vlastníkov poľovných pozemkov
začlenených do poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná, pri ktorých je v listine prítomných
uvedený odkaz na listy vlastníctva. Spolu s týmto zaslal správnemu súdu žalovaný aj zoznam
vlastníkov Poľovného revíru Gočaltovo – Rozložná vo formáte EXCEL, kde sú uvedení jednotliví
vlastníci poľovných pozemkov s tým, že ku každému vlastníkovi je priradený súčet z výmery pozemkov
v percentuálnom vyjadrení; listinu prítomných na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa
16.12.2016 vo formáte EXCEL s uvedením výmery zodpovedajúcej každému prítomnému vlastníkovi
a jeho percentuálnemu podielu na celkovej výmere poľovných pozemkov v poľovnom revíri a majetkovú
podstatu FABA vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru č.10 Gočaltovo–
Rozložná,priktorýchjevlistineprítomnýchodkaznalistyvlastníctva voformáteEXCEL.Vsprievodnom
liste poukázal na to, že dňa 26.11.2024 ozrejmil súdu, akým spôsobom vzniká analýza vlastníckych
vzťahov v poľovnom revíri pre kontrolu podmienky upravenej v ustanovení § 16 ods.1 zákona
o poľovníctve. Dôkazom toho, že okresný úrad vykonal vlastnú analýzu vlastníckych vzťahov, ktorá bola
súčasťou administratívneho spisu sú aj predkladaná databáza údajov nazvaná ako súbor programu
MS Excel: PR Gočaltovo–Rozložná.xlsx, ktorá bola pre potreby konania okresnému úradu zaslaná
Národným lesníckym centrom. Táto databáza bola vytvorená dlhodobým zamestnancom Národného
lesníckeho centra – Ing. Jánom Poláčikom. Ďalším dôkazom toho, že okresný úrad sa reálne zaoberal
analýzou vlastníckych vzťahov sú aj tieto súbory MS Excel, ktoré tvoria prílohu tohto podania,
a to: PR Gočaltovo_Majetková podstata.xlsx; Majetková podstata FABA.xlsx; PR Gočaltovo_listinaprítomných.xlsx. Všetky tieto listiny boli vytvorené v čase, kedy okresný úrad skúmal podmienky
evidencie zmluvy.
26. Dňa 24.04.2025 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie ďalších účastníkov konania, z obsahu
ktorého je zrejmé, že sa stotožňujú so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného úradu
obsiahnutou v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2017. Majú za to, že žalovaný skúmal
splnenie zákonných podmienok a že správne zistil, že: zmluvu uzatvorila právnická osoba podľa § 13
ods.1 zákona o poľovníctve; že ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru; že prílohou žiadosti o evidenciu
bola notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia podľa § 5 zákona o poľovníctve, že na
užívanie poľovného revíru nebola evidovaná žiadna zmluva, že zmluva predložená na evidenciu spĺňa
náležitosti podľa § 14 ods.3 zákona o poľovníctve, že zmluva bola uzavretá so subjektom podľa § 13
ods. 1 zákona o poľovníctve. Majú za to, že skúmanie podmienok vyplýva zo spisu, ktorého súčasťou
je Protokol o kontrole splnenia podmienok pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru číslo
OU-RV-PLO-2016/012754-002 zo dňa 29.12.2016. Všetky námietky žalobcov, a to námietka týkajúca
sa nezákonnosti zvolaného zhromaždenia, námietka nezákonnosti rozhodnutí prijatých na zhromaždení
z dôvodu, že za ich prijatie nehlasovala nadpolovičná väčšina a námietka existencie predbežnej otázky
brániacej zaevidovaniu zmluvy – začatie konania o zmene hranice poľovného revíru sú nedôvodné,
pričom uviedli v krátkosti ku každej námietke skutočnosti, pre ktoré ich považujú za nedôvodné.
27. Správny súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 24.04.2025. Právny zástupca
žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na všetkých svojich doterajších argumentoch,
namietal listinu doloženú žalovaným označenú ako majetková podstata vlastníkov s tým, že sú tam
uvedené staré dáta, ktoré nekorešpondujú s údajmi v katastri nehnuteľností, poukázal na to, že
zhromaždenie bolo zmätočné od samého počiatku, do listiny prítomných, ktorá bola vopred pripravená,
boli rukou dopisovaní vlastníci, opätovne uviedol, že nakoľko zhromaždenie nerozhodlo nadpolovičnou
väčšinou ani zmluva nemôže byť platne uzavretá, záverom opakovane uviedol, že zo strany žalovaného
bolo porušených niekoľko zákonných ustanovení pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež zotrval na svojich vyjadreniach k správnej žalobe a na
predložených listinách a taktiež právny zástupca ďalších účastníkov konania zotrval na svojom vyjadrení
zo dňa 24.04.2025.
28. Správny súd rozsudok vyhlásil dňa 20.05.2025 za prítomnosti žalobcu v 1./rade, právneho zástupcu
žalobcov 2./-5./rade, zástupcu žalovaného a právneho zástupcu ďalších účastníkov konania.
VII.
Relevantná právna úprava
29. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „zákon o poľovníctve“) o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného
revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru
postupom podľa § 5.
30. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o
uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).
31. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo
organizácia podľa osobitných predpisov.
32. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť
zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.
33. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných nazačlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery
všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
34. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny
prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej
osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým
osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
35. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov,
ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
36. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.
37.Podľa§16ods.2zákonaopoľovníctve,okresnýúradnezaevidujezmluvu,aknaužívaniepoľovného
revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva
nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
38. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť
písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
39. Podľa § 14 ods.1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
40. Podľa § 14 ods.2 zákona o poľovníctve zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom
malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16
ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.
41. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje
užívateľapoľovnéhorevíruaidentifikačnéúdajesplnomocnencovpodľa§5ods.7poverenýchpodpisom
zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej
náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté
podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy
a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy
okresným úradom.
VIII.
Právny názor správneho súdu
42. Predmetom tohto konania je posúdenie, či správny orgán – žalovaný vydal zákonné opatrenie
o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru č.10 Gočaltovo – Rozložná zo dňa 22.12.2016 a či
pred vydaním tohto opatrenia skúmal zákonom o poľovníctve upravené podmienky pre zaevidovanie
tejto zmluvy.
43. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 11 ods.2 zákona o poľovníctve vlastník
samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír
samialeboprostredníctvomnimizaloženejpoľovníckejorganizáciealebo jehovyužívaniemôžupostúpiť
zmluvou o užívaní poľovného revíru, o čom musia rozhodnúť postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve.
Rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny
prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v rámci ktorého
dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok
predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky savšak vzájomne prelínajú a nemožno ich v dôsledku právnej úpravy oddeliť. (Ne)zaevidovanie zmluvy o
užívanípoľovnéhorevírupodľa§16ods.1zákonaopoľovníctvepritompredstavujeindividuálnysprávny
akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie
podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. (bod 15 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp.zn.: 3Svk/29/2022 zo dňa
27.10.2023, ale aj rozsudok NSS SR sp. zn. 5Svk/55/2022 a iné).
44. Hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu
(predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho
orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v §
16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods.
1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane
a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí
teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu
skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve. (bod 16. odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn.:
3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023).
45. Rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnych názoroch vyjadrených už v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020, body 26 až
30, podľa ktorých (bod 17. odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn.: 3Svk/29/2022 zo dňa 27.10.2023):
„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky,
majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného
revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež
korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods.
2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho
poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a
teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity
proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
721/2016-39 z 08.03.2017).
27.V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno
konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením
vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno
technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak
hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné
hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv
účastníkmi právneho úkonu.
28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,
či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona
o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru
resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/
zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju
podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona
o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za
konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto
notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v §
5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z
ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené
(pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn.
3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).46. Rovnaké právne závery možno vyabstrahovať aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp.zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa
19. decembra 2022, sp.zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp.zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa
29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Sžk 1/2018
zo dňa 28. marca 2019, sp.zn.: 2 Sžk 12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné napr: rozsudok NSS SR
sp.zn.: 5Svk/55/2022 zo dňa 30. novembra 2023 ako aj rozsudok NSS SR sp.zn.: 3Svk/29/2022 zo dňa
27.10.2023.
47. Obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 10 Sžk 27/2021 zo
dňa 31. mája 2023, bod 24: „Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu
o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve
(§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto
zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov
rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná
splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5
ods. 7 zákona o poľovníctve).“
48. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp.zn.: 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je
rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
49. Správny súd vyhodnotil žalobcami vznesenú námietku nepreskúmateľnosti opatrenia ako
nedôvodnú. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 79 ods.2 písm. c) zákona o poľovníctve, podľa
ktorého sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13 Správny poriadok
nevzťahuje, čo potvrdil aj Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 7Svk/6/2021 zo
dňa 19.12.2022, kde Najvyšší správny súd SR deklaroval, že „v zmysle § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o
poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje.
Keďže je vylúčená aplikácia správneho poriadku na konanie o evidencii zmluvy o užívaní poľovného
revíru, nemožno na opatrenie aplikovať ustanovenia tohto zákona (čo znamená, že rozhodnutie podľa
§ 16 od. 1 zákona o poľovníctve aj jeho forma a obsah nenapĺňa § 46 a 47 Správneho poriadku)
a zároveň, podľa názoru správneho súdu, žiaden zákonný ani podzákonný právny predpis neustanovuje
odôvodnenia ako náležitosť opatrenia podľa § 16 ods.1 zákona o poľovníctve. Pokiaľ teda zákon
výslovne odôvodnenie opatrenia nevyžaduje, jeho absencia v opatrení nemôže byť dôvodom vyslovenia
nepreskúmateľnosti opatrenia a žalovaný vydaním takého opatrenia bez odôvodnenia neporušil žiadnu
právnu normu a nemožno ho sankcionovať zrušením jeho opatrenia z dôvodu nepreskúmateľnosti.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžk/12/2019
z 30.06.2021, podľa ktorého „Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní
úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne
náležitosti,akonapríkladčísloevidencie.“Ktomutoeštesprávnysúduvádza,ževprípade,akbysprávny
orgán v opatrení uviedol odôvodnenie, takýto postup by tiež nebol v rozpore so zákonom, pretože
by účastníkom priznal viac práv, ako im právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej
verejnej správy priznáva. Na tomto mieste zároveň správny súd konštatuje, že opatrenie žalovaného
číslo OU-RV-PLO-2016/012754-003 zo dňa 29.12.2016, ktorým zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného
revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná je dostatočne určité a zrozumiteľné a vyplýva z neho, kto podal žiadosť
o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, kým boli vlastníci poľovných pozemkov začlenených do
poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná zastúpení, čo tvorilo prílohu žiadosti o evidenciu zmluvy, že
pred evidenciou zmluvy žalovaný preskúmal zákonom o poľovníctve stanovené náležitosti a že následnepopreskúmanívzmysle§16ods.1zákonač.274/2009Z.z.opoľovníctvezaevidovalpredmetnúzmluvu
o užívaní poľovného revíru, ktorý bol uznaný rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Rožňave pod č.
j. 2006/00152-03 zo dňa 20.06.2006 o celkovej výmere 1920ha v Registri zmlúv o užívaní poľovných
revírov v pôsobnosti Okresného úradu Rožňava pod č. RZ-40/RV. Taktiež je z opatrenia zrejmé, komu
bolo predmetné opatrenie doručované.
50. Správny súd poukazuje na to, že aj keď evidenčné úkony majú osobitnú povahu a zaevidovanie
zmluvy sa podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve osobitne neodôvodňuje, nezbavuje to príslušný orgán
povinnosti, aby riadne zistil skutkový stav veci týkajúci sa splnenia pozitívnych podmienok a absencie
negatívnych podmienok zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022).
51. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného,
následne vzhľadom na námietky žalobcov ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu overoval,
či žalovaný ohľadom sporných okolností náležite zistil skutkový stav týkajúci sa splnenia pozitívnych
podmienok zaevidovania zmluvy a neexistencie negatívnych podmienok zaevidovania zmluvy a má
za to, že žalovaný sa dôsledne zaoberal týmito podmienkami o čom svedčí Protokol o kontrole
splnenia podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru č. OU- RV- PLO-
2016/012754-002 zo dňa 29.12.2016.
52.Akovyplývazustálenejsúdnejjudikatúryuvedenéhopodbodmi45a47odôvodneniatohtorozsudku,
právny názor najvyšších súdnych autorít čo do skúmania splnenia pozitívnych podmienok pre evidenciu
Zmluvy o užívaní poľovného revíru sa ustálil vychádzajúc z právnej úpravy zákona o poľovníctve na tom,
že v rámci skúmania týchto podmienok je potrebné aby sa príslušný orgán zaoberal tým, či:
- či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods.1 zákona
o poľovníctve);
- či zmluva bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného
revíru (vlastníkmi poľovných pozemkov) a oprávnenou osobou podľa § 13 ods.1 písm. a) až d) zákona
o poľovníctve;
- či zmluva o užívaní poľovného revíru má predpísané náležitosti podľa § 14 zákona o poľovníctve;
- či túto zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona
o poľovníctve;
- či bolo v konaní preukázané, písomným splnomocnením kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom
rozsahu a kedy bola plná moc udelená;
- či žiadosť o evidenciu obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh
zhromaždenia(§16ods.1zákonaopoľovníctve)pričomtátonotárskazápisnicamusíobsahovaťprílohu,
ktorou je listina prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods5 zákona o poľovníctve.
a v prípade negatívnych podmienok vychádzajúc z ustanovenia § 16 ods.2 zákona o poľovníctve:
- či na užívanie poľovného revíru už nie je zaevidovaná iná zmluva;
- či zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 pods.1;
- či zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods.3.
53. Z Protokolu o kontrole splnenia podmienok potrebných na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného
revíru zo dňa 29.12.2016 číslo: OU-RV-PLO-2016/012754-002, ktorý je súčasťou administratívneho
spisu a ktorý do konania predložili aj žalobcovia ako prílohu správnej žaloby je zrejmé, že žalovaný:
- skonštatoval, že k žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní uznaného spoločného poľovného
revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná bola doložená samotná Zmluva o užívaní poľovného revíru č.
10 Gočaltovo–Rozložná uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v Rožňave
sp. zn.: 2006/00064-12 zo dňa 20.06.2016 a Notárska zápisnica N:738/2016, NZ:59972/2016,
NCRIs:61016/2016, ktorá osvedčuje priebeh a prijaté uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov Poľovného revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná konaného dňa 16.12.2019 napísaná
a podpísaná JUDr. Jozefom Farkašovským, notárom so sídlom v Rožňave dňa 22.12.2016, ktorej
súčasťousú:verejnévyhlášky–pozvánkynazhromaždenie,listinaprítomných,povereniaaďalšielistiny
predložené A. T. E., A. B. C. a B. E. A. a ďalšími účastníkmi zhromaždenia;- skúmal zákonom stanovenú podmienku zvolania zhromaždenia, ktorá je upravená v ustanovení § 5
ods.2 zákona o poľovníctve, a to či zhromaždenie zvolával zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov
poľovných pozemkov počítaných z výmery pozemkov – k tomuto si dal žalovaný vypracovať vlastnú
analýzu majetkových vzťahov, po porovnaní ktorej s listinou prítomných, ktorá je súčasťou notárskej
zápisnice a ktorá obsahuje tieto údaje o vlastníkoch poľovných pozemkov: pri právnickej osobe: názov
a sídlo právnickej osoby alebo pri fyzickej osobe meno a priezvisko a bydlisko, výmeru poľovných
pozemkov pripadajúcich jednotlivých osobám a podiel výmery. Po sčítaní výmer, ktorou disponujú
zvolávatelia je podľa žalovaného zrejmé, že zhromaždenie zvolávali zvolávatelia disponujúci výmerou
8002136 m2 poľovných pozemkov, čo predstavuje 41,6778% z celkovej výmery poľovných pozemkov
tvoriacich poľovný revír, preto žalovaný konštatuje, že bola splnená zákonná podmienka zvolania
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uvedená v § 5 ods.3 zákona o poľovníctva. Zároveň
skonštatoval, že podľa zistenej majetkovej podstaty sú výmery jednotlivých vlastníkov takmer totožné
s výmerami uvedenými v listine prítomných, resp. líšia sa len minimálne, čo nemá vplyv na zmenu
výsledku hlasovania a listinu prítomných možno považovať za vierohodnú;
- skonštatoval, že pri uzneseniach 1,2,3,4,6 hlasovalo za 53,62%, proti 17,71%, okrem uznesenia č. 5,
kde hlasovalo za 53,62%, proti 17,69% a zdržala sa 0,02% vlastníkov poľovných pozemkov počítaných
podľa výmery Poľovného revíru č. 10 Gočaltovo – Rozložná, ktorého celková výmera je 19200000 m2;
- skonštatoval, že listinu prítomných vlastníkov poľovných pozemkov možno považovať za vierohodnú,
nakoľkopodľazistenejmajetkovejpodstatysúvýmeryjednotlivýchvlastníkovtakmertotožnésvýmerami
uvedenými v listine prítomných, líšia sa len minimálne, čo nemá vplyv na zmeny výsledkov hlasovania;
- skúmal, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods.3 zákona o poľovníctve, a to: a) identifikačné
údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených
podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia
dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d)
dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia
zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním
zmluvy okresným úradom, pričom podrobne v tomto Protokole o kontrole splnenia podmienok uviedol,
kde konkrétne v zmluve sa nachádza tá ktorá náležitosť požadovaná § 14 ods.3 písm. a)–g) zákona
o poľovníctve, čo aj uviedol vo svojom vyjadrení k správnej žalobe tak, ako to súd uviedol pod bodom
14 odôvodnenia tohto rozsudku.
54. Pokiaľ teda žalobcovia namietali nedostatočne zistený skutkový stav, a to, že skutkový stav
nevyplýva z administratívneho spisu a teda majú za to, že žalovaný neskúmal skutkový stav čo do
splnenia zákonom o poľovníctve v ustanovení § 16 upravených podmienok pre evidenciu zmluvy
o užívaní poľovného revíru a porušil zásadu materiálnej pravdy, nemožno sa s týmito ich tvrdeniami
stotožniť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného Protokolu, žalovaný pred vykonaním evidencie Zmluvy
o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná skúmal splnenie zákonných podmienok pre
vykonanie evidencie v zmysle ustálenej judikatúry súdov, pričom jeho závery sú dostatočne určité
a zrozumiteľné. Z obsahu protokolu ako aj z notárskej zápisnice možno konštatovať, že žalovaný sa
zaoberal, týmito zákonnými podmienkami:
- či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru
alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods.1
zákona o poľovníctve) – podmienku považoval žalovaný za splnenú, keď po vyhotovení majetkovej
podstaty poľovného revíru a po jej porovnaní s listinou prítomných stanovením výmery poľovných
pozemkov u vlastníkov prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru podľa listiny prítomných
a následným určením percentuálneho podielu tejto výmery k celkovej výmere poľovného revíru uzavrel,
že zhromaždenie zvolávali zvolávatelia disponujúci výmerou 8002136 m2 poľovných pozemkov, čo
predstavuje 41,6778% z celkovej výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír, preto žalovaný
v Protokole o splnení podmienok pred zaevidovaním zmluvy konštatuje, že bola splnená zákonná
podmienka zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uvedená v § 5 ods.3 zákona
o poľovníctve;
- či zmluva bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného
revíru (vlastníkmi poľovných pozemkov) a oprávnenou osobou podľa § 13 ods.1 písmeno a) až d)
zákona o poľovníctve - v Protokole o kontrole splnenia podmienok potrebných pre zaevidovanie zmluvy
o užívaní poľovného revíru uviedol, vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru
zmluvu boli zastúpení splnomocnencami a zmluva bola uzavretá s oprávnenou osobou podľa § 13 ods.1
1 a to Poľovníckou organizáciou Gočaltovo, so sídlom Gočaltovo 53, Štítnik, IČO: 50422251 zapísanou
v centrálnom registri poľovníckych organizácii;- či zmluva o užívaní poľovného revíru má predpísané náležitosti podľa § 14 zákona o poľovníctve –
túto podmienku považoval za splnenú a v Protokole o kontrole splnenia podmienok pred zaevidovaním
zmluvy uviedol, kde konkrétne sa nachádza tá ktorá náležitosť zmluvy;
- či túto zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5
zákona o poľovníctve – z Protokolu o kontrole splnenia podmienok potrebných pre zaevidovanie zmluvy
oužívanípoľovnéhorevírujezrejmé,ževlastnícipoľovnýchpozemkovzačlenenýchdopoľovnéhorevíru
zmluvu boli zastúpení splnomocnencami, a to: J. A. B., B. H. M., J. I. P.;
- či bolo v konaní preukázané, písomným splnomocnením kto za konkrétneho vlastníka konal
a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená – táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, a to
plnomocenstvami, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia;
- či žiadosť o evidenciu obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh
zhromaždenia(§16ods.1zákonaopoľovníctve)pričomtátonotárskazápisnicamusíobsahovaťprílohu,
ktorou je listina prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods.5 zákona o poľovníctve – podmienka bola
splnená,žalovanémubolaspolusožiadosťoupredloženánotárskazápisnicaspoluslistinouprítomných,
ktorá obsahuje náležitosti podľa § 5 ods.5 zákona o poľovníctve.
55. Pokiaľ ide o negatívne podmienky, ktoré bránia evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru,
vychádzajúc z obsahu Protokolu o kontrole splnenia podmienok pred evidenciou zmluvy možno
konštatovať, že žalovaný nezistil žiadnu z negatívnych podmienok upravených v ustanovení § 16 ods.2
zákona o poľovníctve. Nebolo zistené, že by zmluva nespĺňala náležitosti podľa § 14 ods.3 zákona
o poľovníctve, ani to, žeby nebola uzavretá so subjektom podľa § 13 ods.1 a ani nebola zistená tá
skutočnosť, že na užívanie poľovného revíru je zaevidovaná iná zmluva. K tomuto správny súdu uvádza,
že aj keď táto skutočnosť – neexistencia evidencie inej zmluvy na užívanie poľovného revíru nie je
výslovne uvedená v predmetnom protokole to, že tomu tak bolo, nasvedčuje aj tvrdenie žalovaného
v jeho vyjadrení k správnej žalobe dňa 08.06.2017, kde k námietke žalobcov o tom, že žalovaný mal
prerušiť konanie o žiadosti žalobcu v 1./rade o zmene hranice poľovného revíru uviedol, že tento
návrh bol zo strany žalobcu v 1./rade účelový s cieľom oddialiť evidenciu zmluvy o užívaní poľovného
revíru a získať právo užívania poľovného revíru na základe inštitútu poverenia ochranou poľovníctva
a starostlivosťou o zver.
56. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal oznámením starostu obce Rozložná, ktoré bolo
doručené žalovanému, ako to vyplýva z predloženého administratívneho spisu dňa 19.12.2016 k tomuto
správny súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného o tom, že predmetné oznámenie bolo
doručené ešte pred začatím konania o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo vyplýva
z administratívneho spisu. Ak aj žalobcovia namietajú, že sa s týmto žalovaný nevysporiadal v konaní,
správny súd poukazuje na to, že pozvánka na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov formou
verejnej vyhlášky bola v obci Rozložná vyvesená dňa 08.12.2016, čo vyplýva jednak z oznámenia
starostu obce Rozložná zo dňa 16.12.20106 ako aj zo samotnej pozvánky, ktorá je súčasťou notárskej
zápisnice a z ktorej vyplýva, že v tejto obci bola pozvánka formou verejnej vyhlášky vyvesená
dňa 08.12.2016, čím bola splnená a zachovaná zákonná podmienka 5-dňovej lehoty na zvolanie
zhromaždenia podľa § 5 ods.3 zákona o poľovníctve. Zákon v tomto ustanovení nehovorí o tom, že má
byť pozvánka formou verejnej vyhlášky zverejnená po dobu 5 dní pred konaním zhromaždenia, ale že
má byť vyvesená na úradnej tabuli obce najmenej 5 dní predo dňom konania zhromaždenia. (Obdobne
pri posúdení lehoty postupoval aj Najvyšší správny súd napr.: rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 2Svk/15/2023.)
57. Žalovaný sa v konaní zaoberal aj splnením podmienky zákonnosti zvolania zhromaždenia čo do
splnenia tejto podmienky podľa ustanovenia § 5 ods.1, čo je zrejmé z Protokolu žalovaného o kontrole
splneniapodmienokpotrebnýchprezaevidovaniezmluvyoužívanípoľovnéhorevíruzodňa29.12.2016,
kde z obsahu tohto protokolu je zrejmé, že pozvánka na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
v poľovnom revíri č. 10 Gočaltovo–Rozložná bola formou verejnej vyhlášky zverejnená v obciach:
Gočaltovo, Štítnik, Kunová Teplica a Rozložná, pričom vo všetkých týchto obciach bola zverejnená dňa
08.12.2016. Táto skutočnosť korešponduje aj so zápisom o zverejnení týchto vyhlášok na jednotlivých
vyhláškach, ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice. Konštatácia žalovaného v predmetnom protokole
o tom, že podmienka zverejnenia najmenej 5 dní predo dňom konania zhromaždenia je tak správna.58. K námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že táto nebola v konaní
dôvodná. Po preskúmaní administratívneho spisu má správny súd za to, že na celé konanie o evidencii
Zmluvy o užívaní poľovného revíru č.10 Gočaltovo–Rozložná – na posúdenie splnenia podmienok na
zaevidovanie tejto zmluvy ako aj na samotnú evidenciu tejto zmluvy aplikoval správne ustanovenia v tom
čase platného a účinného zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.
59. Pokiaľ ide o námietku žalobcu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy spočívajúcu v porušení zásad správneho konania, konkrétne zásady úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania spočívajúcej v tom, že neumožnil žalobcovi v 1./rade pred evidenciou zmluvy
(námietka toho, že nebolo umožnené uplatnenie procesných práv) oboznámiť sa s podkladmi
doloženými do spisu, k tomuto správny súd opätovne uvádza, že konanie, v ktorom bolo vydané
napadnuté opatrenie, má evidenčný charakter. Skúma sa v ňom naplnenie zákonných podmienok
evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, a jeho účelom nie je posudzovanie proporcionality zásahu
dovlastníckehopráva„nespokojných“vlastníkovpozemkovvpoľovnomrevírivdôsledkupodpisutakejto
zmluvy. Navyše, ako už tu bolo na inom mieste spomenuté podľa ustanovenia § 79 ods. 2 písm.
c) zákona o poľovníctve sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje práve na evidenciu
zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, a teda na ono evidenčné konanie ani nemožno
aplikovať ustanovenia Správneho poriadku o účastníkoch administratívneho konania či doručovaní v
administratívnom konaní. Žalovaný tak v zásade koná len so žiadateľom o evidenciu zmluvy, ktorému
doručuje oznámenie o (ne)zaevidovaní zmluvy. Zároveň, aj keď ako už bolo konštatované sa podľa
§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia
Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym
orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané
jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). Správny súd konštatuje, že po preskúmaní administratívneho spisu
nezistil porušenie limitov upravených v ustanovení § 3 Správneho poriadku a má za to, že vzhľadom na
charakter konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru za súčasného dodržania ustanovení
zákona o poľovníctve podľa ktorého sa postupuje v tomto konaní boli tieto limity dodržané.
60. K námietke žalobcu, že žalovaný mal ako predbežnú otázku posudzovať konanie o zmene hranice
správnysúduvádza,žetátonámietkaniejedôvodná.Akouviedolžalovanývosvojomvyjadreníkžalobe
zo dňa 08.06.2017, o zmenu hranice poľovného revíru môže podľa § 9 zákona o poľovníctve žiadať
vlastník poľovného revíru a nie vlastník poľovných pozemkov ako to bolo v tomto prípade a z dôvodu,
že neboli splnené podmienky stanovené zákonom na takéto konania, bolo konanie zastavené pre
nesplnenie zákonných podmienok podľa § 10 ods.1 zákona o poľovníctve a teda nebol dôvod na
prerušenie konania o evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 10 Gočaltovo–Rozložná.
61. Pokiaľ ide o návrh žalobcov na vypočutie žalobcu v 1./rade, správny súd nevzhliadol dôvod na
takýto procesný postup s poukazom na to, že právny zástupca žalobcov a súčasne žalobca v 1./rade
na takomto návrhu nezotrvali, čo uviedli na pojednávaní dňa 26.11.2024.
62. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie dopytu na obci ohľadom zverejnenia verejnej vyhlášky
správny súd nevzhliadol dôvod na takýto procesný postup vzhľadom na to, že sa s uvedenou
námietkou žalobcu vysporiadal na základe listín predložených žalovaným, a to na základe pozvánok
na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sú súčasťou (prílohou) notárskej zápisnice tak,
ako to správny súd uviedol v bode 56 odôvodnenia tohto rozsudku.
63. K výmere poľovného revíru pokiaľ právny zástupca žalobcov tvrdí, že je potrebné vychádzať
z aktuálnej výmery poľovného revíru pri určení, či zhromaždenie bolo zvolané zákonom určeným
počtom vlastníkov správny súd uvádza, že ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b/ zákona o poľovníctve síce
explicitne neustanovuje, z akej výmery je nutné pri výpočte hlasovacích práv na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov vychádzať, ale jasne uvádza, že zmluva musí obsahovať údaje o poľovnom revíri
podľa rozhodnutia o uznaní. Esenciálne údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní sú pritom
vymenované v § 4 ods. 5 zákona o poľovníctve, pričom jedným z nich je aj celková výmera poľovného
revíru.Pretologickýmasystematickýmvýkladomtohtoustanoveniamožnodospieťktomu,žepriurčení,
či zhromaždenie bolo zvolané potrebným počtom vlastníkov je potrebné vychádzať z výmeru poľovného
revíru určenej v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru (k tomu rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn: 4Svk/11/2023 ).64. K námietke duplicity plnomocenstiev vznesenej právnym zástupcom žalobcov na pojednávaní dňa
24.04.2025správnysúdpoukazujenaobsahnotárskejzápisnice,kdepriamonazhromaždenívlastníkov
poľovných pozemkov bolo vysporiadané s touto otázkou.
65. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou
čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa
s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými
podstatnými námietkami žalobcu.
66. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.
67. O trovách žalobcu a žalovaného rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, v zmysle
ktorého účastníkom – žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca
nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené
trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
68. O trovách ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 169 SSP, podľa
ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa
na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd
uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu
ďalších trov konania. V tomto prípade súd vyzval ďalších účastníkov konania výzvou zo dňa 30.07.2024
na vyjadrenie sa k správnej žalobe, pričom výzvu formuloval tak, že považoval ich vyjadrenie k veci
za potrebné z dôvodu, že ďalší účastníci konania v 1./ až 3./rade boli splnomocnencami vlastníkov
poľovných pozemkov, ktorí uzatvárali zmluvu a ďalší účastník konania vo 4./rade bol taktiež zmluvnou
stranou, a preto im z tohto dôvodu patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.