Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200524
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200524.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX/XX, XXX XX E. proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom: Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 03.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 04.07.2022 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalovaného o priznanie
starobného dôchodku. O podanej žiadosti rozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-d-12379/14-2022
zo dňa 03.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa §84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) konanie o podanej žiadosti zastavil

z dôvodu, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán. Napadnuté rozhodnutie žalovaný
odôvodnil tým, že žiadosť žalobcu bola obsahovo zhodná so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného
dôchodku zo dňa 20.04.2022 (ďalej len „žiadosť 2“), pričom skôr začaté správne konanie o žiadosti 2
nebolo do času podania žiadosti právoplatne skončené. Žalovaný mal na základe porovnania žiadosti
a žiadosti 2 preukázanú existenciu prekážku litispendencie, ktorá bola daná totožnou osobou žiadateľa,
totožnosťou veci a rovnakých skutkových a právnych dôvodov. Proti napadnutému rozhodnutiu nebolo
možné podať odvolanie (§ 30 ods. 2 Správneho poriadku).

2. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Keďže voči napadnutému rozhodnutiu
nebolo možné podať odvolanie, žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 13.09.2022
označeným F. „A. B. C. – stanovisko k podaniu zo dňa 16.08.2022“, v ktorom žalovaný žalobcu poučil
o nemožnosti podať odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu a zaujal právne stanovisko k námietkam
žalobcu uvedeným v podanom odvolaní.

3. K stanovisku žalovaného zo dňa 16.08.2022 sa vyjadril žalobca podaním označeným ako „zaujatie
stanoviska k zaslanému stanovisku“ zo dňa 22.09.2022, v ktorom vyjadril nesúhlas s postupom
žalovaného.Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd zastavil konanie o správnej

žalobe zo dňa 03.08.2022 a aby uložil žalovanému povinnosť odstúpiť žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok zo dňa 04.07.2022 na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava. Podľa
žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom a teda je nezákonné. Poukázal na
to, že podľa § 143 a) zákona č. 328/2022 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov odo dňa
01.07.2002 nepoužijú ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. Následkom toho žalovaný

od dátumu 01.07.2002 nemá zákonnú právomoc rozhodovať o dávkach sociálneho zabezpečenia
bývalých príslušníkov ZVJS, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.,
nakoľko mu táto právomoc bola daná len do 30.06.2002, a to ustanovením § 142 uvedeného zákona.
Ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa v rozpore s § 143 zákona č. 328/2002 Z. z. odstúpila GR ZVJS
žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 02.10.2017, 05.12.2017 a 15.12.2008, ktoré
boli adresované priamo Sociálnej poisťovni. Až na základe listov žalobcu odstúpilo GR ZVJS žiadosti

žalobcu zo dňa 02.10.2017 a zo dňa 05.12.2017 späť Sociálnej poisťovni, avšak žiadosť žalobcu zo dňa
15.12.2008 Sociálnej poisťovni už nevrátilo, nezákonne o nej GR ZVJS rozhodlo rozhodnutím zo dňa
05.04.2013. Zároveň žalobca poukázal na to, že žiadnym právoplatným súdnym rozhodnutím nebola
uložená Sociálnej poisťovni povinnosť postúpiť jeho žiadosti zo dňa 02.10.2017, zo dňa 05.12.2017 a zo
dňa 15.12.2008 na priame vybavenie GR ZVJS, ktoré nie je oprávnené rozhodovať o jeho vzniknutom

nároku na starobný dôchodok. Žalobca záverom navrhol, aby súd zastavil konanie o správnej žalobe
zo dňa 03.08.2022 a aby uložil žalovanému povinnosť odstúpiť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
zo dňa 04.07.2022 na priame vybavenie Sociálnej poisťovni , ústredie.

Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

5. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 15Sa/37/2022 zo dňa 28.02.2023 správnu žalobu odmietol.
Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 15Sa/37/2022 zo dňa 28.02.2023 vyplýva, že Krajský súd v Žiline
posúdil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie procesnej povahy, ktoré v správnom
súdnictve nepodlieha súdnemu prieskumu

Kasačná sťažnosť a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

6. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15Sa/37/2022 zo dňa 28.02.2023 podal žalobca dňa
13.03.2023 kasačnú sťažnosť. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

7. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
7Ssk/61/2023 zo dňa 27.03.2024 tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15Sa/37/2022 zo dňa
28.02.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky uviedol, že hoci kasačná sťažnosť neobsahovala žiaden relevantný dôvod na

zrušenieuzneseniaKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.15Sa/37/2022zodňa28.02.2023,KrajskýsúdvŽiline
dospel k nesprávnemu záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu voči napadnutému uzneseniu. Ako
konštatoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napadnuté rozhodnutie je síce rozhodnutie
procesnej povahy, ale nebola naplnená celá dispozícia normy § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), keďže napadnutým rozhodnutím bolo zastavené konanie,

čím môže dôjsť k ujme na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania.

8. Na základ rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorým je Správny súd
v Banskej Bystrici viazaný, postupoval súd ďalej v konaní v zmysle SSP.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol podľa § 190 SSP.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popiera
a považuje ich za sporné a nedôvodné. V danej veci išlo o 2 správne konania v tej istej veci
vedené útvarom sociálneho zabezpečenia žalovaného. Prvé správne konanie prebiehalo na základe
žiadosti 2 zo dňa 20.04.2022, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-d-12379/14-20222zo dňa 20.05.2022, voči ktorému sa žalobca odvolal dňa 01.06.2022, pričom odvolací orgán o
odvolaní ku dňu 03.08.2022 nerozhodol, a teda uvedené rozhodnutie nebolo právoplatné. Druhé
správne konanie bolo vedené na základe podanej žiadosti zo dňa 04.07.2022, v ktorom žalovaný

rozhodol napadnutým rozhodnutím, pričom voči napadnutému rozhodnutiu nebol prípustný opravný
prostriedok. Útvar sociálneho zabezpečenia žalovaného preskúmal obidve žiadosti žalobcu, pričom
zistil, že sa jedná o ten istý nárok na výplatu starobného dôchodku, vyplývajúci z toho istého obdobia
sociálneho zabezpečenia, toho istého účastníka správneho konania, vyplývajúci z rovnakých podkladov
a rovnakého petitu, preto mal útvar sociálneho zabezpečenia žalovaného za preukázané, že nastala

zákonom predpokladaná situácia v tom, že o priznaní starobného dôchodku sa vedie skôr začaté
správne konanie, preto neskôr začaté správne konanie, teda správne konanie vedené na základe
žiadosti zo dňa 04.07.2022, zastavil podľa § 84 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov v
spojení s § 30 ods. 1 písm. f) Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
do vlastných rúk dňa 10.08.2022, čím nadobudlo právoplatnosť. Voči napadnutému rozhodnutiu nie je
prípustné odvolanie, preto podnet žalobcu zo dňa 16.08.2022 nie je možné posudzovať z hľadiska jeho

obsahu za odvolanie, ktoré je spôsobilé vyvolať právne účinky odvolania s následným preskúmavaním
prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom ňom. Na základe uvedeného teda žalovaný považuje
žalobcove právne posúdenie veci za nesprávne.

Replika

11. Podaním zo dňa 28.11.2024 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol,
že generálne riaditeľstvo nie je účastníkom konania vo veci žiadosti zo dňa 04.07.2022. Žalobca
poukázal na to, že mu bol dňa 16.01.2003 Sociálnou poisťovňou priznaný starobný dôchodok,
pričom to bola Sociálna poisťovňa, nie Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,

ktorá žalobcovi rozhodnutím zo dňa 05.08.2003 odňala starobný dôchodok. Takýto postup Sociálnej
poisťovne dokazuje, že došlo zo strany Sociálnej poisťovne k vedomému porušeniu všeobecného
zákazu retroaktivity ako aj princípu právnej istoty. Žalobca konštatoval, že hoci mu služba za obdobie
od 01.05.1970 do 31.10.1999 nezaložila nárok na výsluhový dôchodok, napriek tomu mu Sociálna
poisťovňa, a nie Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, rozhodnutím zo dňa

05.08.2003odňalastarobnýdôchodokprotiprávne,pretootomtonárokumusíznovarozhodnúťSociálna
poisťovňa. Tomu, aby bolo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže účastníkom konania
vo veci starobného dôchodku žalobcu bráni aj § 143a zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. Ďalej
žalobca uviedol, že od 01.07.2002 konať a rozhodovať o starobných dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok
podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 , môže len Sociálna poisťovňa. Na základe uvedeného

žalobca zotrval na uplatnenom nároku.

12. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) nebolo podané.

Ďalšie vyjadrenie žalobcu

13. Po tom, čo správny súd vo veci nariadil termín pojednávania, podal žalobca ďalšie vyjadrenie dňa
20.05.2025, v ktorom uviedol, že Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v danej
veci nemôže vystupovať ako žalovaný, pričom právnu subjektivitu má len Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.
06. 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto

konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 15Sa/37/2022 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14Sas/2/2024.15. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu
v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203
ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

16. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2025, ktoré súd nariadil na návrh

žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Hoci žalobca uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie
len v prípade, ak správny súd nevyhovie jeho správnej žalobe, správny súd dopredu nemôže takto
alternatívne pristupovať k nariadeniu pojednávania a zároveň správny súd nemôže vopred takýmto
spôsobom prejudikovať svoje rozhodnutie. Preto, na základe obsahu návrhu žalobcu, ako aj obsahu
podanej kasačnej sťažnosti, v ktorej namietal, že jeho vec nebola „verejne prejednaná“, je zrejmé, že
žalobca chce, aby bolo vo veci nariadené pojednávania. Žalobca sa vyjadril k jeho nároku na starobný

dôchodok, čiastkovo k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad rámec žaloby a repliky neuviedol
žiadne nové skutočnosti. Žalobca zotrval na žalobnom návrhu, aby správny súd uložil žalovanému
povinnosť postúpiť žiadosť žalobcu zo dňa 04.07.2022 Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava ako
správnemu orgánu príslušnému konať a rozhodovať o podanej žiadosti žalobcu. Zároveň žalobca
dodal, že pokiaľ súd nezruší pojednávanie a nebude akceptovať vznesené námietky, nebude sa ďalej

zúčastňovať pojednávania a opustí pojednávaciu miestnosť. Ešte predtým, ako sa poverený zástupca
žalovaného vyjadril k veci, žalobca opustil pojednávaciu miestnosť. Poverený zástupca žalovaného
sa vyjadril k argumentom uvedeným žalobcom ohľadom nároku žalobcu na starobný dôchodok a vo
vzťahu k predmetu súdneho prieskumu zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe.
Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa §
190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 23.06.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na
pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 7 písm. e) SSP : správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

21. Podľa § 199 ods. 3 SSP : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 83 ods. 1 písm. a) – j) Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov : na žiadosť sa poskytujú
výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský
výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok, služby sociálneho
zabezpečenia, dávky úrazového zabezpečenia pozostalých.

24. Podľa § 84 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov : na konanie o dávkach a
službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.25. Podľa § 30 ods. 1 písm. f) Správneho poriadku : Správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že vo veci
už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak.

26. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku : proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm.
b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

27. Predtým, než sa správny súd zaberal samotným napadnutým rozhodnutím, považoval správny súd

za potrebné vysporiadať sa so žalobným návrhom (petitom), ktorý žalobca uviedol v správnej žalobe
a zároveň s podaním žalobcu zo dňa 20.05.2025, v ktorom žalobca uviedol, že Generálne riaditeľstvo
ZVJS nemôže vystupovať ako žalovaný.

28. Žalobným návrhom žalobca žiadal, aby správny súd po posúdení napadnutého rozhodnutia: 1)
zastavil konanie o správnej žalobca zo dňa 03.08.2022 a 2) aby uložil žalovanému povinnosť odstúpiť

žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 04.07.2022 na priame vybavenie Sociálnej poisťovni,
ústredie Bratislava. Správny súd uvádza, že podstatou správneho súdneho konania, je posúdenie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ak správny súd na základe súdneho prieskumu dospeje
k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné, resp. zistí jeden, prípadne viac
nedostatkov rozhodnutia orgánu verejnej správy upravených v § 191 ods. 1 SSP, rozhodnutie orgánu

verejnej správy zruší. Ak však správny súd zistí, že rozhodnutie je zákonné, resp. správny súd nenájde
nedostatky rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 SSP, teda žaloba by nebola dôvodná,
správny súd žalobu zamietne. Správny súd na základe uvedeného nemôže aj v prípade preukázania
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu. Avšak, keďže sa jedná
o žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, správny súd pristúpil k neformálnemu posúdeniu

správnej žaloby bez ohľadu na žalobcom navrhovaný petit. Záverom správny súd dodáva, že v tomto
konaní nemôže rozhodovať, či už procesne alebo meritórne o správnej žalobe zo dňa 30.08.2022.

29. K procesnému postaveniu žalovaného správny súd uvádza, že v zásade okruh účastníkov súdneho
konania určuje správnou žalobou žalobca. Zároveň je okruh účastníkov súdneho konania priamo spätý

s administratívnym konaním, pričom žalobcom je účastník adminsitratívneho konania, o ktorého právach
a právom chránených záujmoch sa rozhodovalo v administratívnom konaní a žalovaným je orgán
verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré sa má podrobiť súdnemu prieskumu. V danom prípade
malsúdzapreukázané,žežalovanýzastavilkonaniepotom,čozistilneodstrániteľnúprocesnúprekážku
v konaní – prekážku skôr začatého administratívneho konania (prekážku litispendencie). Uvedené

administratívne konanie bolo teda jednoinštačné, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie,
ktorým žalovaný zastavil konanie.
Sám žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 04.07.2022 žalovanému. Žalobca tak
sám žiadal, aby o jeho žiadosti v administratívnom konaní rozhodol žalovaný. Podľa § 1 ods. 1 písm.
a) a b) zákona č. 4/2021 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „Zákon o ZVJS“) zbor

(väzenskej a justičnej stráže) tvoria generálne riaditeľstvo a
ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených. Ďalej podľa § 4 ods. 1 písm. v) Zákona
o ZVJS zbor v rámci svojej pôsobnosti plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje
tento zákon alebo osobitný predpis, pričom podľa poznámky 5a) ide aj o rozhodovanie podľa Zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov. Správny súd tak ustálil, že žalovaný je označený správne, pričom
žalovaný má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania ako žalovaný.
Žalobca ďalej uviedol, že právnu subjektivitu v danej veci má len Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,pričompoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžsk/54/2019
zo dňa 25.09.2019, pričom z uvedeného rozhodnutia zacitoval časť: „Vo vzťahu k označeniu žalovaného

správneho orgánu najvyšší súd dáva do pozornosti, že ministerstvo je centralizovaným a monokratickým
orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu
vlády. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (podľa § 35 ods.
1 zákona č. 575/2001. Žalovaným orgánom malo byť teda Ministerstvo spravodlivosti SR (pozri napr.
uznesenie NS SR z 1.júla 2008 sp. zn. 28žo/72/2007.“ Správny súd posúdením žalobcom uvedeného

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že uvedená, žalobcom citovaná
časť rozhodnutia, je vytrhnutá z kontextu predmetného rozhodnutia a nemožno ju aplikovať na vec
ktorá je predmetom tohto súdneho konania. V uvedenom rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky, o.i., vysporiadal s otázkou účastníka konania, ktorý bol Krajským súdom v Žiline označený ako„Minister spravodlivosti Slovenskej republiky“, pričom predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že to bol práve
žalobca, kto za žalovaného označil „Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky“, pričom Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatoval, že Minister spravodlivosti Slovenskej republiky nie je sám osebe
správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu a Krajský súd, ako v tom čase
príslušnýsúdnarozhodnutievoveci,malneformálnymposúdenímsprávnejžalobydospieťksprávnemu
označeniu žalovaného, ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nie je teda pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaným v danej veci môže byť len Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky. Ako už súd uviedol vyššie v tomto odseku, Generálne riaditeľstvo ZVJS plní úlohy orgánu
štátnej správy aj v otázkach sociálneho zabezepčenia.

30. Správny súd uvádza, že podstatou súdneho prieskumu v danej veci je posúdenie, či napadnutým
rozhodnutím, ktorým žalovaný rozhodol o zastavení konania, boli porušené subjektívne práva žalobcu,
resp., či napadnuté rozhodnutie je zákonné.

31. Napadnuté rozhodnutie je svojou podstatou procesné rozhodnutie, keďže ním žalovaný nerozhodol
o nároku žalobcu, ale rozhodol o zastavení konania, teda sa nezaoberal uplatneným nárokom
žalobcu ako takým. Z odôvodnia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posúdením žiadosti
zo dňa 04.07.2022 dospel k záveru, že žalobca sa totožného nároku domáhal žiadosťou 2 zo dňa

20.04.2022, pričom konanie o žiadosti 2 zo dňa 20.04.2022 nebolo ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia právoplatne skončené. Na základe uvedeného preto žalovaný dospel k záveru o existencii
neodstrániteľnej prekážky konania, konkrétne prekážky skôr začatého konania - litispendencia.
Podstatným pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia tak bude posúdenie, či boli naplnené
zákonné predpoklady pre zastavenie administratívneho konania z dôvody existencie prekážky

litispendencie.

32. Správny súd posúdením žiadosti 2 zo dňa 20.04.2022 a žiadosti zo dňa 04.07.2022 dospel
k záveru, že ide o totožné žiadosti, čo do osoby žiadateľa (žalobcu), uplatnenia nároku (starobný
dôchodok), či právneho a skutkového zdôvodnenia. Obidve zmienené žiadosti boli adresované

žalovanému. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplynulo, že o podanej žiadosti 2
zo dňa 20.04.2022 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 20.05.2022
tak, že konanie podľa § 84 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov v spojení s § 30
ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastavil z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo
a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Voči rozhodnutiu zo dňa 20.05.2022 žalobca podal odvolanie

dňa 01.06.2022, o ktorom rozhodol nadriadený orgán – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
rozhodnutím č. 18602/2022-20 zo dňa 09.09.2022. Na základe takto ustáleného skutkového stavu vo
vzťahu k administratívnemu konaniu vedenému na základe žiadosti 2 zo dňa 20.04.2022 mal správny
súd za nesporne preukázané, že skôr začaté administratívne konanie nebolo skončené ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia, ktoré žalovaný vydal dňa 03.08.2022. Správny súd na základe uvedeného

dospel k záveru, že žalovaný správne identifikoval procesnú prekážku administratívneho konania –
litispendenciu, keď žalobca dňa 04.07.2022 podal žiadosť v tej istej veci, s tým istým skutkovým
a právnym odôvodnení a to v čase, keď o konanie o skôr podanej žiadosti 2 (zo dňa 20.04.2022)
ešte nebolo právoplatne skončené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je teda správne, v súlade so
zákonom, pričom napadnutým rozhodnutím nebola spôsobená ujma na subjektívnych právach žalobcu

ako účastníka administratívneho konania.

33. Ostatné žalobcom vznesené námietky a argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a v replike
žalobcu považoval súd za nerelevantné, nakoľko tieto nesmerovali voči (ne)zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ale týkali sa samotného nároku žalobcu na starobný dôchodok a podstatou súdneho

prieskumu v tomto konaní nebolo posúdenie zákonnosti priznania, resp. nepriznania nároku žalobcu na
starobný dôchodok žalovaným.

34. Správny súd záverom uvádza, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, riadne zistili skutkový
stav veci a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnili. Správny súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie

napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Správny súd
ani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie
napadnutého rozhodnutia35. Žalobca počas priebehu súdneho pojednávania, po tom, čo sa vyjadril k predmetu súdneho
prieskumu, opustil pojednávaciu miestnosť. Súd sa k správaniu žalobcu stavia kriticky, keď žalobca
svojím správaním rušil dôstojný priebeh pojednávania, pričom správanie žalobcu malo znaky pohŕdania

súdom, kedy sám žalobca vyslovene uviedol, že keďže súd neakceptuje zákon, tak z jeho strany nemôže
dôjsť k pohŕdaniu súdu. Súd nesúhlasí s takýmto tvrdením žalobcu, keďže súd konal a postupoval
v zmysle zákona. Aj napriek uvedenému správaniu sa súd rozhodol neuložiť žalobcovi poriadkovú
pokutu, nakoľko mal za to, že by to vo vzťahu k osobe žalobcu nebolo účelné a za dostatočné považoval
odsúdenie správania žalobcu v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

36. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný
úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému,
hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny
súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému

(§ 168 SSP a contrario). Hoci bol žalobca úspešný v kasačnom konaní pred Najvyšším správnym
súdom Slovenskej republiky, správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Pre
posúdenie nároku trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP nie je podstatný úspech v konaní
pred kasačným súdom, ale úspech či neúspech v novom rozhodnutí správneho súdu (pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 40/2023 zo dňa 14.07.2023). Keďže žalobca

v konaní úspešný nebol, správny súd mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.