Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222200050
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8222200050.14

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Obec Hervartov, so sídlom
Hervartov 84, IČO: 00 322 032, zastúpeného: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45,
Bardejov,IČO:42230080,protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,zastúpenému:
JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 37 941 828, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
okrese Bardejov, obec C., katastrálne územie C., zapísaným v katastri nehnuteľností D. E. F., katastrálny
odbor na LV č. XXXX, a to k:

· parcele CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2,
· parcele CKN č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 27 m2.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., D. C.,
katastrálneúzemieC.,zapísanýmvkatastrinehnuteľnostíD.E.F.,katastrálnyodbornaLVč.XXXX,ato:

· parcelu CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2,

· parcelu CKN č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 27 m2.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu 240 eur,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.01.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
Bardejov, obec C., katastrálne územie C., zapísaným v katastri nehnuteľností D. E. F., katastrálny odbor
na LV č. XXXX, a to k: parcele CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2, parcele
CKN č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 27 m2. Voči žalovanému si zároveň uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodni tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nasledovných
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres F., obec C., kat. úz. C.: a) parcela
– zastavaná plocha a nádvorie, parc. „C“ KN č.: XXX/X o výmere 50 m2, b) parcela – ostatná plocha,
parc. „C“ KN č.: XXX/X o výmere 27 m2, a to pod B2 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 a
pod B3 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Na parcele „C“ KN č.: XXX/X sa nachádza miestna

komunikácia, ktorá slúži na peší prechod a prejazd motorových vozidiel pre obyvateľov žalobcu ako
aj pre iné osoby. Táto parcela teda slúži na zabezpečovanie potrieb verejnosti, pričom tomuto účeluslúži už niekoľko desiatok rokov. Parcela „C“ KN č.: XXX/X leží na brehu potoka, ktorý preteká cez
obec. Vzhľadom na to, že o koryto potoka za účelom predchádzania povodniam sa stará žalobca, je
účelné, aby sa aj táto parcela do budúcna nachádzala vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nehovoriac už

o skutočnosti, že žalobca do regulácie potoka už v minulosti investoval verejné financie. S prihliadnutím
na uvedené mal žalobca záujem o to, aby predmetné parcely boli vcelku v jeho vlastníctve, pričom
na riešenie tejto otázky žalobca žalovaného opakovane vyzýval, či už ústne cestou starostu obce
alebo písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Otázku vyporiadania vlastníctva k vyššie
označeným parcelám však žalovaný ignoroval a nemal záujem o jej prerokovanie. S prihliadnutím

na pasívny prístup žalovaného je zrejmé, že uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva pred podaním žaloby bolo pre nezáujem žalovaného vylúčené. Žalobca sa však
nebráni uzavretiu dohody v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na
potrebu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu, žalobca navrhuje, aby
v rámci vyporiadania boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu (nakoľko tieto slúžia
verejnému záujmu), s tým že tento bude povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 3,50

eur/m2. Dovedna by bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 134,75 eur (25 m2 x
3,5 eur + 13,5 m2 x 3,5 eur). Zároveň je žalobca toho názoru, že reálne rozdelenie veci nie je vzhľadom
na využitie a charakter predmetných pozemkov dobre možné a účelné.

3. Žalobca k žalobe priložil: výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C. a predžalobnú výzvu zo dňa 20.09.2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva. So žalobným
návrhom nesúhlasí, pretože žalobca mu pred podaním žaloby nedoručil návrh dohody ohľadne zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom a z ust. § 142 ods. 1 OZ
jednoznačne vyplýva, že súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctva až vtedy, ak nedôjde k

dohode. Žalobca mu doručil len list resp. podanie označené ako Výzva na mimosúdne vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX. V uvedenom liste žalobca prakticky vôbec nerieši
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale len argumentuje právom cesty a skôr má na
mysli inštitút vydržania ako vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko úplne absentuje spôsob
a forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými

v žalobe, že bol pasívny k možnosti dohody, nakoľko mu žalobca žiadnu reálnu dohodu nepredložil.
Aj keď je predmetom tohto konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, navrhuje
možnosť vyriešiť spor strán mimosúdnou dohodou nasledovne: Žalovaný prevedie svoj spoluvlastnícky
podiel 1 na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, k. ú., C. – parcela KN C XXX/X Zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 50 m2 a parcela KN C XXX/X Ostatná plocha o výmere 27 m2 na žalobcu a žalobca

mu následne prevedie do vlastníctva pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. C., a to pozemok KN C
XXX/X Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2 a pozemok KN C č. XXX/X Zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 31 m2, ktorých je žalobca Obec C. výlučným vlastníkom. Výmera pozemkov parcela
KN C XXX/X a parcela KN C XXX/X predstavuje spolu výmeru 77 m2. Výmera pozemkov parcela KN
C XXX/X a parcela KN C XXX/X predstavuje spolu výmeru 81 m2. V prípade, ak žalobca bude trvať

na zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva tak ako v žalobe, s tým žalovaný nesúhlasí nakoľko
ako prvá možnosť je vždy reálna deľba veci a až následne ďalšie spôsoby vyporiadania. Ďalej žalovaný
nesúhlasí so sumou 134,75 eur ak primeranou náhradou za jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko
nesúhlasí s tým, že sa jedná o primeranú náhradu za jeho podiel. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy
(znalecký posudok, geometrický plán ) o možnosti resp. nemožnosti reálnej deľby sporných parciel a

tiež žiadny dôkaz (znalecký posudok, odborné vyjadrenie) ohľadne ceny za spoluvlastnícky podiel, ktorá
má predstavovať primeranú náhradu. So žalobou nesúhlasí a navrhuje ju z vyššie uvedených dôvodov
zamietnuť. K vyjadreniu žalovaný priložil geometrický plán č. 16/2018 vypracovaný G. H. dňa 22.02.2018
bez autorizačného a úradného overenia, neúplný výpis z LV č. XXX pre k.ú. C. a predžalobnú výzvu
zo dňa 20.09.2021.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.04.2022 uviedol, že sa opakovane a dlhodobo pokúšal mimosúdne
dohodnúť so žalovaným, no tento o uvedené nejavil žiaden relevantný záujem. Mimosúdne riešenie
sporubyvšakmalobyťobojstrannevýhodné,pričomtýmtoriešenímbynemalodochádzaťkzásahomdo
práv a slobôd tretích osôb. Práve takéto neakceptovateľné mimosúdne riešenie sporu predložil žalovaný

vo svojom Vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2022. V zmysle tohto návrhu žalovaný navrhuje, že prevedie
svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemkoch CKN č. XXX/X a XXX/X, zapísané na LV č. XXXX,
k. ú. C. do vlastníctva žalobcu a žalobca mu naproti tomu prevedie do výlučného vlastníctva parcely CKN
č.XXX/XaXXX/X,zapísanénaLVč.XXX,k.ú.C..Stýmtonávrhomžalobcanemôžesúhlasiť,atoprávez dôvodu, že by tým došlo k porušeniu, resp. obmedzeniu práv tretej osoby, a to I. B., nar.: XX.XX.XXXX,
ktorý je v zmysle výpisu z LV č. XXX, kat. úz. C. výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XX
postavenom na parcelách CKN č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X. Tieto tri parcely bezprostredne susedia s

parcelami CKN č. XXX/X a XXX/X, o ktoré prejavil záujem žalovaný. Parcely CKN č. XXX/X a XXX/
X, ktorých sa žalovaný domáha, predstavujú predzáhradku pred domom I. B. a vstup do dvora. V tejto
súvislosti je nutné podotknúť, že pôvodnými spoluvlastníkmi domu, ktorý bol postavený ako dvojdom
v jednom dvore, a tiež prináležiacich pozemkov, boli G. a K. B.. I. B. a žalovaný sú ich potomkovia,
pričom aj napriek tomu, že sú blízki príbuzní, majú medzi sebou napäté vzájomné vzťahy. Ak by žalobca

v celom rozsahu vyhovel návrhu žalovaného spôsobil by tým to, že výlučným vlastníkom parciel CKN
č. XXX/X a XXX/X by sa stal žalovaný, ktorý by následne nemusel I. B. vpustiť do dvora, tomu by bolo
následne znemožnené užívať vlastnú nehnuteľnosť (rodinný dom aj pozemky) a v predzáhradke pred
domom I. B. by si žalovaný mohol pokojne spraviť aj parkovisko. Nakoľko je žalobca, ktorý je obcou,
povinný hľadieť na záujmy čo možno najširšieho okruhu osôb, je zrejme, že nemôže súhlasiť s návrhom
žalovaného a neposkytnúť I. B. žiadnu formu ochrany. S prihliadnutím na uvedené by pre žalobcu bolo

akceptovateľnýmriešenímkebyvlastníctvok1parcielCKNč.XXX/XaXXX/Xpreviedolnažalovanéhoa
k ďalšej 1 by vlastníctvo previedol I. B.. Týmto spôsobom by žalovaný nadobudol 40,5 m2, pričom rozdiel
medzi parcelami žalobcu a žalovaného by bol následne dorovnaný po vzájomnej dohode, o ktorú má
žalobca po celý čas záujem. Žalobca verí, že žalovaný prediskutoval možné riešenia tejto veci aj s I. B.,
aby bolo preukázané, že jeho návrh je úprimný a seriózny s cieľom vyriešiť celú záležitosť mimosúdne.

K vyjadreniu žalobca priložil LV č. XXX, XXX J. XXX pre k.ú. C..

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.05.2022 uviedol, že žalobca tvrdí, že žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 21.03.2022 k žalobe predložil neakceptovateľné mimosúdne riešenie sporu. Žalobca s návrhom
žalovaného nesúhlasí z dôvodu, že by došlo k porušeniu resp. obmedzeniu práv tretej osoby, a to I.

B., ktorý je podľa výpisu z LV č. XXX, k. ú C. výlučným vlastníkom RD č. s. XX na pozemku KN C
XXX/X, XXX/X J. XXX/X. Tieto tri parcely bezprostredne susedia s parcelami KN C XXX/X J. XXX/X, o
ktoré žalovaný prejavil záujem. Parcely KN C č. XXX/X J. XXX/X predstavujú predzáhradku I. B. pred
jeho domom a vstup do jeho dvora. Do pozornosti dáva žalobcovi tú skutočnosť, že I. B., s návrhom
mimosúdnej dohody, tak ako ju navrhol žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.03.2022 súhlasí. Stále trvá na

tom, že prevedie svoj spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch KN C č. XXX/X J. XXX/X, LV č. XXXX, k.
ú. C. do vlastníctva žalobcu a žalobca mu naproti tomu prevedie do výlučného vlastníctva parcely KN C
č. XXX J. XXX/X, LV č. XXX, k. ú. C.. I. B. teda nepredstavuje prekážku mimosúdnej dohody a v prípade
jej akceptácie žalobcom by bol súčasťou dohody. Za účelom riešenia veci mimosúdne navrhuje konanie
predsúdomprerušiť.Zotrvávanavšetkýchsvojichargumentochvosvojomvyjadrenízodňa21.03.2022.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 07.07.2022 navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne G. B.,
ktorámádosvedčiť,žesvedkyňasúhlasíaneb.I.B.súhlasilsožalovanýmnavrhovanýmznenímzmieru,
ktorým má dôjsť medzi stranami k zámene pozemkov. Výsluchom svedkyne tiež mieni preukázať to, že
prekážkou uzatvorenia mimosúdnej dohody nie je skutočnosť, že s ňou musia súhlasiť aj osoby, ktoré

nie sú sporovými stranami.

8. Súd vec prejednal na pojednávaniach konaných dňa 15.07.2022, 12.05.2025 v prítomnosti sporových
strán a ich zástupcov. Následne súd pojednávanie odročil na termín 09.06.2025 za účelom vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej.

9. Súd vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, oboznámil sa s ústnymi
prednesmi a listinnými podaniami sporových strán, predloženým znaleckým posudkom a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobca
chcel predísť súdnemu konaniu a vyzval pred podaním žaloby žalovaného na riešenie vzniknutej
situácie, avšak nedostal relevantnú odpoveď, preto bol nútený iniciovať toto konanie. Predmetom
vyporiadania je podielové spoluvlastníctvo na parcelách, ktoré tvoria cestu a je toho názoru, že
nie je možné reálne rozdeliť tieto parcely tak ako to predpokladá zákon s tým, že už vo svojich

písomných podaniach navrhol riešenie tak, aby podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané prikázaním
nehnuteľností do vlastníctva žalobcu. Návrh mimosúdnej dohody predložený protistranou nepovažuje za
relevantnú, a to aj s poukazom na to, že išlo o nepomer pri metroch štvorcových, ktorý bol v neprospech
žalobcu, nehovoriac o skutočnosti že by to bolo na úkor ďalších obyvateľov obce C., prípadne rozvojasamotnej obce. Prípadná dohoda strán musí vyplývať z racionálnych a serióznych návrhov tak, aby
bol takýto návrh korektný vo vzťahu k obidvom stranám sporu a nebola táto dohoda na úkor tretích
osôb. Má ísť o prikázanie pozemkov do vlastníctva potomkov po I. B., čo doteraz nevyplývalo z podania

žalovaného,keďževýlučnévlastníctvochcelibažalovaný.Nepovažujezakorektné,žeodpodaniavýzvy
nemá žiaden návrh zo strany žalovaného ale len to, že nesúhlasí. Aký návrh by to mal byť a o čo sa
opiera, stále nepozná. Žalobca predložil finančný návrh, ktorý vyplýva z predpokladanej hodnoty, ktorá
je v danej lokalite, zvlášť keď ide o cestu. Žalovaný až v súdnom konaní nadnáša isté možné riešenie,
do ktorého až teraz by mal byť zapojený ďalší subjekt v podobe potomkov. Žalobcom je D. C. a ide o

spokojnosť občanov a doteraz sa takýto návrh javil vysoko nekorektný, aby vyporiadavaná nehnuteľnosť
mala patriť iba do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný tiež neuviedol, prečo nesúhlasí s
finančným návrhom na strane žalobcu. Ak žalovaný nesúhlasí, mal predložiť svoje vyčíslenie, prípadne
svoj znalecký posudok. Zatiaľ nedal požiadavku, aký pozemok ponúka a aký pozemok chce. Prístup
žalovaného mal byť konštruktívnejší. Prednáša sa návrh, ktorý nie je celkom na rozhodnutí žalobcu,
ale ide skôr o nakladanie s majetkom obce, ktorý by malo schváliť zastupiteľstvo. Je tu mandát na

podanie žaloby a vyporiadanie cesty, je tu návrh na riešenie úplne iných vecí, ktoré nie je možné riešiť
len tak. Samotný nesúhlas bez protinávrhu je dosť nekorektný. Ak žalovaný chce znalecký posudok,
mohol si ho zabezpečiť. Žalobca si nevie predstaviť, keďže ide o cestu, ako by prebiehala reálna
deľba, nakoľko túto cestu je potrebné udržiavať, starať sa o ňu, a využívajú ju všetci obyvatelia a
návštevníci obce. V septembri 2021 išla výzva protistrane, na túto nebola žiadna relevantná odpoveď.

Žalobca so žalovaným si môžu myslieť, že má ísť do podielového spoluvlastníctva, ale ak právny
zástupca napíše, že do vlastníctva žalovaného, tak sa tým myslí výlučné vlastníctvo. Žalobca mal
náklady na iniciovanie tohto konania. Žalovaný nedal žiaden reálny návrh na to, aby sa v krátkej dobe
táto záležitosť vyriešila. Žalobca chce riešiť záležitosť aj dohodou a môže len čakať, aké návrhy prídu,
ktoré nejakým spôsobom deklaruje žalovaný a je pripravený posúdiť tieto záležitosti. Žalobca musí riešiť

cestu. Žalovaný si v rámci rodiny mohol riešiť v inom čase svoje záležitosti. Nie je možné si zamieňať
výlučné vlastníctvo s podielovým spoluvlastníctvom. Žalobca má informáciu, že p. B. nesúhlasila s
tým, aby výlučným vlastníkom bol výlučne žalovaný. Ak došlo k chybe v písaní, je pripravený posúdiť
nejaký korektný návrh, ktorý by prešiel zastupiteľstvom. Tie predzáhradky sú miestom, kde môže
byť aj chodník pre obec. To sú veci, ktoré možno bude nevyhnutné rozčleniť geometrickým plánom.

Návrh finančného vyčíslenia, právnych vzťahov nebol doteraz predložený do takej podoby, aby sa dal
posudzovať. Musí byť nejaký konkrétny návrh, ktorý už žalobca dal. Ak súhlasila, nerozumie prečo už
neprišlo nejaké písomné podanie od p. B.. Žalobca odôvodnil, prečo žiada vyporiadanie nehnuteľnosti
spôsobom uvedeným v žalobe. Zároveň žalobca preukázal pokus o mimosúdne riešenie vzniknutej
situácie. Znalec na strane 5, odsek 2 písmeno b) predloženého znaleckého posudku poukázal na

to, že na sporných pozemkoch je umiestnená miestna komunikácia a iné využitie sa nepredpokladá.
Ide o cestu, ktorú užívajú osoby nachádzajúce sa v obci, preto nemožno pozemok rozdeliť. Doposiaľ
nebol oboznámený o možnosti mimosúdneho riešenia protistranou. Žalobu považuje za dôvodnú
a pokiaľ žalovaný spochybňuje aktuálnosť všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, túto
neaktuálnosť spôsobil žalovaný iniciovaním iných sporov. Pokiaľ žalovaný spochybňuje možnosť reálnej

deľby nehnuteľností a bude za týmto účelom potrebné nariadiť ďalšie dokazovanie, je toho názoru,
že náklady tohto dokazovania má znášať žalovaný. Predložil súdu kópie geometrického plánu z roku
XXXX, ktorý poukazuje na dva trojuholníky, ktoré sú predmetom vyporiadania a na ktorých je zaznačený
priebeh cesty. K predloženému geometrickému plánu uviedol, že cesta zasahuje na parcelu XXX/X a
mostjeoznačenýslovíčkom„DETAIL“.Vprípadepotrebynavrhujevýsluchsporovýchstrán.Taktiežsúdu

predložil fotografiu, ktorá je vyhotovená z pohľadu parcely XXX/X a vyobrazuje parcelu č. XXX/X J. XXX/
X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Fotografie boli vyhotovené minulý rok (2024) a vyobrazený stav
pretrváva do súčasnosti, čo preukazuje starostlivosť žalovaného o nehnuteľnosti. Porast sa nachádza
pri koryte rieky. Nehnuteľnosti sú v bezprostrednej blízkosti vypriadavaných pozemkov. Navrhovaný
spôsob vyporiadania zabezpečí obci možnosť riadnej starostlivosti o jej majetok. Obec sa stará o údržbu

a opravu asfaltovej komunikácie, čo mieni zabezpečovať aj do budúcna. S poukazom na predloženú
fotodokumentáciu na č.l. 159 až 159 rub spisu uvádza, že z týchto fotografií vyplýva spevnenie a
udržiavanie pozemkov žalobcom a jeho starostlivosť o nehnuteľnosti. Prvá fotografia zachytáva to,
že parcela je pokosená a tretia fotografia zachytáva betonáž koryta tak, aby voda mohla odtekať
bez problémov. Zámena vyporiadavaných nehnuteľností za pozemky XXX/X J. XXX/X pre žalobcu

neprichádza do úvahy, došlo by k nerovnosti výmer a nejde o seriózny návrh. Poukazujem na vyjadrenie
zástupcu protistrany z ostatného pojednávania, kedy uviedol, že ak nedôjde k dohode, tak podá žalobu
o neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný podal opakovane neúspešné žaloby. Ďalej poukazuje na to, že
žalovaný chcel obísť obec cez poslancov, ktorí nemali úplné informácie a vec chcel riešiť len čiastkovo.Nesúhlasí s aplikáciu § 257 CSP vzhľadom na to, že toto ustanovenie nebolo aplikované v niektorých
iných obdobných konaniach, ktoré inicioval žalovaný. Žalovaný nemal záujem o konštruktívne riešenie
situácie a v konaní sa chcel obohatiť na úkor obce, na ktorej úkor riešil len svoje záujmy. Prostriedky

procesnej obrany využité žalovaným len predlžovali konanie a žalobcovi tým vznikli trovy konania.
Žalovaný v spore využil dôkazy predložené žalobcom, za ktoré žalobca uhradil výdavky, ktoré si v tomto
konaní voči žalovanému neuplatňuje. Vzhľadom na prístup žalovaného k sporu, má za to, že § 257
CSP v prejednávanej veci nemožno aplikovať. Navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalobcu
na vyplatenie sumy v zmysle predloženého znaleckého posudku s tým, aby súd zaviazal žalovaného

povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca využil všetky prostriedky procesného útoku vo
vzťahukdôvodnostipodanejžalobyatiežvovzťahuktomu,ževprejednávanejvecinejdelenomajetok,
ale o vyššie ciele, ktoré uvádza zákon. Prikázanie vyporiadavaného majetku do výlučného vlastníctva
žalobcu za primeranú náhradu by bolo na prospech všetkým, vrátane samotného žalovaného. Žalobca
vynaložilpeňažnéprostriedky,abyuplatnenýnárokoprelorelevantnéargumenty.Žalobcomnavrhované
riešenie považuje za zákonné a spravodlivé.

11. Štatutárny orgán žalobcu – starosta obce A. A. na pojednávaní uviedol, že má túto záležitosť nejak
vyriešiť, nakoľko tam je ďalší súdny spor medzi bývajúcou, ktorá nemá prístup k rodinnému domu. Tieto
domy, jeden postavený v roku XXXX, druhý pred rokom XXXX, nevie akým spôsobom dostali stavebné
povolenie, keď tvrdia, že nezmyselné trojuholníky sú v ich vlastníctve. Čo sa týka neb. I. B., bol na

katastri, kde po dohode s katastrom vyzvali oboch k náprave zakreslenia. Kataster priznal, že robia
chyby a najideálnejší je zmier. Podľa starých máp tie trojuholníky tam neexistovali. Preto aj tie stavebné
povolenia mohli nadobudnúť právoplatnosť. Zamerania sa robili v 80-tych rokoch, kataster priznal že
robil chyby, ak v strede cesty vznikne nejaký trojuholník, to nedáva zmysel. Má aj zákresy, či môže
nadobudnúť súkromník v strede cesty, ktorá bola od nepamäti vlastníctvom obce, nejakých 50 m2. Čo

sa týka otca žalovaného, on povedal, že čo je na liste vlastníctva to je platné. Kataster povedal, že
jedine súdnou cestou je to možné vyporiadať. O pozemkoch sa vedia dohodnúť. Žalobca chce riešiť
cestu. Je zástupcom obce, jedná sa mu o verejný záujem spojazdniť cestu. Čo sa týka pozemkov, nech
si obe strany toto dotiahnu. Nech dajú podnet na úrad že sa dohodli na nejakej verzii, a že to chcú
odkúpiť. S neb. I. rozprával a hovoril mu, že je to zložitá situácia, nakoľko majú tam dvojdom a na

jednom dome sú obaja spoluvlastníkmi, na druhom je sám. Keď mal u seba jedného pána z katastra,
povedal, že to je riadny „guľáš“. Na predmetnú obecnú cestu je napojených päť rodinných domov.
Burina zachytená na predloženej fotografii sa nachádza pod cestou. Parcela č. XXX/X zasahuje do celej
obecnej cesty. V minulosti túto záležitosť chcel riešiť s otcom žalovaného, pričom kataster sa vyjadril,
že ide o mylné zameranie. Obecné zastupiteľstvo mu ako starostovi dalo uznesením mandát na to, aby

túto záležitosť „dotiahol“. Poslanci obecného zastupiteľstva sú na strane žalobcu. Keď sa vysporiada
prejednávaná vec, môžu sa riešiť so žalovaným aj iné veci. Okolo mostu sa o pozemky stará výhradne
žalobca. Na časti parcely sa vyhotovila nová asfaltová komunikácia, ktorá bola zničená pri povodni v
roku 2010. V roku 2015 bolo potrebné tok spevniť, pretože potok sa opakovane vylial. V tesnej blízkosti
udržiava parcely obec. Tohto roku sa ukončuje územný plán obec s tým, že nová asfaltová komunikácia

bude slúžiť rodinným domom, ktorých výstavba sa plánuje aj na parcele č. XXX/X. Parcela č. XXX/
X je pre obec podstatná aj z hľadiska starostlivosti o údržbu mosta cez potok. Tento most patrí obci.
Parcelu č. XXX/X pri moste udržiava obec. V súčasnosti je to (tok potoka) regulované. Bolo potrebné
spevniť svah a obložiť breh kameňmi, čo vykonala len obec, konkrétne okolo mosta. Zároveň považuje
za nutné prikázať parcelu do vlastníctva obce, aby tým bola chránená cesta. Bývalý spoluvlastník I.

B. nehnuteľnosť nepredal obci, ale svoju časť obci daroval na verejnoprospešný účel. Obec nikoho
nezavádzala, žalovaný sa nevedel dohodnúť so spoluvlastníkmi.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní nesúhlasil s podanou žalobou. Ďalej uviedol, že parcela je
vedená na LV XXXX v k.ú. C. ako parcela XXX/X 50 m2 - zastavané nádvorie a XXX/X - 27 m2 ostatná

plocha, kde podielovým spoluvlastníkom je žalovaný a žalobca po 1. V prípade, že nedôjde k dohode
budú nútení podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorý sa stal v r. 2020, keď I. B. previedol
uvedený podiel na D. C. bez toho, aby ponúkol podielovému spoluvlastníkovi svoj podiel, ako to urobila
obec.NaLVXXXk.ú.C.,jeparcelaXXX/Xzastavanáplocha50m2aparcelaXXX/X31m2.Tietoparcely
tvoria predzáhradku pred domom žalovaného, t.j. tieto parcely vždy patrili žalovaným. Žalovaný nechce

parcelu výlučne pre seba, vzhľadom k tomu, že I. B. zomrel, podielová spoluvlastníčka je manželka a
jeho deti. Chce, aby podiel polovice sa dostal na žalovaného a na potomkov I. B.. Vzhľadom k tomu,
že vo veci nebol predložený ani znalecký posudok, nevie na základe čoho bola stanovená hodnota
nehnuteľností a z toho dôvodu nie je možné pristúpiť na cenu, ktorá je uvedená v žalobe. Uvedené vecichce doriešiť s obcou a s účastníkmi konania. Vzhľadom k tomu, že bude podaná žaloba o neplatnosť
úkonu darovacej zmluvy, navrhuje, aby súd prerušil toto konanie. Prítokoví majú predzáhradky vo
vlastníctve obce. Ako sa dostali na list vlastníctva obce, to nevie - je to asi vybavené s katastrom. Ak

ide o situáciu, prečo vec neriešil žalovaný s I., tento v priebehu konania zomrel. Nastala skutočnosť,
že p. B. od začiatku hovorila, že je prístupná dohodám. Žalovaný nemá záujem na tom, aby parcely
získal do svojho výlučného vlastníctva. Jednoznačne sa myslelo aj na I.. S ním sa aj jednalo. Sú tu
dedičia, ktorí sú ochotní pristúpiť na tieto dohody. Prevedie sa podiel polovice parciel z LV č. XXXX, ale
potom obec nech rieši parcely – predzáhradky žalovaných, ktoré sú vo vlastníctve obce. To znamená,

že by tento spor doriešili dohodou. Keď ide o cestu, na chyby katastrálneho úradu sa nemôže vyhovárať,
lebo to je ich záležitosť. Ak nebude možná dohoda, bude podaná ďalšia žaloba. S návrhom protistrany
nesúhlasí. Žalovaný žiada, aby vyporiadavané pozemky boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného, aby
žalovaný mohol riešiť veci, ktoré má s obcou. Predložená fotografia preukazuje, že cesta je nevyužívaná
a nie je účelná, pričom veci treba riešiť prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalovaného tak ako
to bolo predtým. Navrhuje, aby súd k týmto skutočnostiam vypočul žalovaného. Prvoradým záujmom

je riešenie situácie v záujme obce, aby sa spor skončil a bol spokojný aj občan. Žalovaným ponúkané
pozemky majú výmeru zodpovedajúcu výmere požadovaných pozemkov. Hodnota vyporiadavaných
nehnuteľnostíjemedzistranaminespornávovýške480eurtak,akouviedolznalecvznaleckomposudku
č. XX/XXXX. Parcely, ktoré sú predmetom vyporiadania sú zastavené cestou len čiastočne, čo vyplýva
aj z predloženého geometrického plánu. Parcela č. XXX/X vôbec nie je zasiahnutá cestou. Hovorí o tom

aj detail uvedený v predloženom geometrickom pláne. Parcela č. XXX/X je len čiastočne zastavaná a
nie je výlučne verejnoprospešná. Nehnuteľnosti mali vo vlastníctve aj právni predchodcovia žalovaného,
ktorému je potrebné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva. Ide o citlivú vec vo vzťahu obec
– občan. V tomto spore je občan nevinne. Žalovaný sa nechcel obohatiť a aplikácia § 257 CSP v
prejednávanej veci je na mieste. Žalovaný podal žaloby za účelom doriešenia svojich vecí. Protistrana

sa v prejednávanom spore nechcela dohodnúť. S návrhom žalobcu nesúhlasí. Parcela č. XXX/X nie
je zastavaná cestou a parcela č. XXX/X je zastavaná len sčasti. Navrhuje podielové spoluvlastníctvo
strán zrušiť a nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný sa snažil riešiť vec
promptne a predísť skrivodlivosti. Žalobca nevyužil všetky prostriedky procesného útoku a nepredložil
súdu geometrický plán ohľadom zásahu cesty do vyporiadavaných nehnuteľností. Navrhuje žalobu

zamietnuť a prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a nepriznať stranám náhradu
trov konania.

13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pred začatím tohto konania sa so žalobcom chcel dohodnúť.
Predmetnú vec niekoľkokrát preberali. So starostom sa dohodli, že to prerokujú. Poslanci obecného

zastupiteľstva s tým nechcú mať nič spoločné a starosta zastupuje len svoje záujmy. Dal návrh so
zakreslením pozemkov. Výmera je 77 m2 a pred domom je 80 m2. Jeho návrh sa stále odkladal.
Súdu predložil svoju žiadosť o výmenu pozemkov s odpoveďou obce zo dňa 06.03.2025 a dodatok
so žiadosťou o výmenu pozemkov s podpismi poslancov obecného zastupiteľstva. Vyporiadavané
nehnuteľnosti sú jeho majetkom. Primeranou náhradou je pre neho zámena pozemkov, pričom

v číselnom vyjadrení za primeranú náhradu považuje sumu uvedenú v znaleckom posudku. Predložená
listina predstavuje návrh riešenia sporu. Pred podaním žaloby sa snažil dohodnúť s obcou, avšak nemal
potrebnú znalosť. Prejednávanú vec neriešil s právnym zástupcom obce v zmysle odpovede žalobcu
zo dňa 06.03.2025. Ohľadom jeho žiadosti predloženej na pojednávaní žalovaný uviedol, že poslanci
mu tvrdili, že ide len o pozemok č. 291/4. Žalovaný však chcel obci ponúknuť obe. S obcou sa chcel

dohodnúť. Obišlo sa jeho predkupné právo. Obec nemôže vydierať svojich občanov. Poslali mu z obce
list, že buď sa nehnuteľnosť daruje, alebo vec skončí na súde. Žalovaný nevedel, že I. B. niečo daroval
žalobcovi a o tom sa dozvedel až časom. Jeho návrhy na riešenie boli zamietané. Konanie sa vedie
v duchu toho, že sa žalovaný dohodnúť nechcel. Parcelu možno treba rozdeliť. Cesta je len na časti
jednej parcely.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva, že žalobca a žalovaný sú každý v podiele o veľkosti
1 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to: parcely CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 50 m2 a parcely CKN č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 27 m2.

15. Zástupca žalobcu v liste zo dňa 20.09.2021 adresovanom žalovanému uviedol, že sporové
strany sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavanej parcely CKN č. XXX/X, na ktorej je zriadená
miestna komunikácia. Predmetná cesta je vo vlastníctve žalobcu. Zástupca žalobcu ďalej spochybňuje
spoluvlastnícky podiel žalovaného k uvedenej parcele, pričom k jeho zápisu malo dôjsť pochybenímokresného úradu. Žalobca má záujem o riešenie predmetnej záležitosti mimosúdnou cestou a žiada
žalovaného o zaujatie stanoviska.

16. Pokiaľ ide o žalovaným predložený geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 22.02.2018, z tohto vyplýva
priestorové usporiadanie parciel CKN č. XXX/X J. XXX/X v k.ú. C., pričom žalovaný neuviedol, ktoré
jeho skutkové tvrdenia má predložená listina preukazovať.

17. Zo žalovaným predloženého neúplného LV č. XXX pre k.ú. C. vyplýva vyznačená výmera parciel

CKN č. XXX/X (50 m2) a CKN č. XXX/X (31 m2).

18. Žalovaným predložené LV č. XXX, XXX J. XXX pre k.ú. C. preukazujú vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú predmetom vyporiadania, teda sa netýkali predmetu konania
a nevyplývajú z nich žiadne skutočnosti relevantné v prejednávanej veci.

19. L. G. M., znalec z odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, v znaleckom posudku č.
XX/XXXX uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností nachádzajúcim sa v okrese Bardejov, obec C.,
katastrálne územie C., zapísaným v katastri nehnuteľností D. E. F., katastrálny odbor na LV č. XXXX, a
to: parcely CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2 predstavuje sumu 312 eur,
a všeobecná hodnota parcely CKN č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 27 m2 predstavuje sumu 168,48

eur. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností tak predstavuje zaokrúhlene sumu 480 eur. Znalec
ďalej uviedol, že na parcele CKN č. XXX/X je umiestnená miestna spevnená komunikácia. Ohľadom
parcely CKN č. XXX/X znalec uviedol, že na časti pozemku je miestna spevnená komunikácia a časť
pozemku zasahuje do koryta miestneho potoka.

20. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 5C/50/2022 – 42 zo dňa 31.10.2022, právoplatným dňa
31.01.2023 zamietol žalobu žalobcu proti žalovanému, ktorou sa domáhal určenia, že darovacia zmluva
zo dňa 24.03.2020, týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na pozemkoch: parcela
CKN č. XXX/X a CKN č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. C., ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod N./2020 je neplatná.

21. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 9C/17/2023 - 111 zo dňa 26.03.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 27Co/6/2024 – 160 zo dňa 21.10.2024 právoplatným dňa 02.01.2025
zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.03.2020 uzatvorenej medzi I.
B. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1 k parcelám CKN č. XXX/X J. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. C.. Dôvodom
podania žaloby bolo tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti od
I. B., pričom pri nadobúdaní spoluvlastníckeho podielu žalobcom malo dôjsť k porušeniu predkupného
práva žalobcu.

22. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 15.01.2025 zotrval na svojich skorších písomných podaniach.
Ďalej uviedol, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností vyplýva z predloženého znaleckého posudku.
Návrh žalobcu na vyporiadavanie podielového spoluvlastníctva dohodou bol žalovaným odmietnutý.
Žalobca nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Zástupca žalovaného v podaní zo dňa 28.01.2025 uviedol, že znalecký posudok L. M. č. XX/XXXX zo
dňa 12.08.2022 je takmer tri roky starý a pre potreby vyporiadania podielového spoluvlastníctva v roku
2025 nepoužiteľný nakoľko rozhodujúca je cena v čase vyporiadania. Znalecký posudok ani nerieši, či je
vec – pozemky reálne deliteľná a Občiansky zákonník ako prvú možnosť vyporiadania stanovuje práve
rozdelenie nehnuteľností, ak je možné reálne delenie. Znalecký posudok vôbec neodpovedá na otázku

reálnejdeľbypozemku.Ažsubsidiárne,akniejemožnosťreálnejdeľbyjemožnosťvyplateniaprimeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel. Na druhej strane žalovaný ako podielový spoluvlastník tiež navrhuje,
aby sa podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušilo a vyporiadalo tak, že žalovaný sa stane
výlučným vlastníkom predmetných parciel, a to s tým, že vyplatí primeranú náhradu za podiel žalobcu.

24. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 12.03.2025 uviedol, že s delením sporných parciel, ako ani
s ich prikázaním do vlastníctva žalovaného nesúhlasí, nakoľko sa jedná o pozemky pod miestnou
komunikáciou. Miestna komunikácia vedie k rodinným domom, z ktorých dva boli postavené ešte pred
rokom XXXX a zároveň sa jedná o prístupovú cestu k súkromným pozemkom. Podľa vyjadrení staršíchobyvateľov obce C., miestna komunikácia na daných parcelách vždy jestvovala, čo dokazujú aj staré
mapy. Žalobca uvádza, že sporné parcely je žalobca ochotný odkúpiť za cenu uvedenú v znaleckom
posudku. Zároveň žalobca dopĺňa, že žalovaný zjavne účelovo predlžoval toto súdne konanie, a to tým

spôsobom, že inicioval iné súdne konania, v ktorých napokon nebol úspešný.

25. Predmetnú vec súd právne posúdil v súlade s týmito citovanými ustanoveniami právnych predpisov:

26. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vec môže byť v

spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

27. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

28. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

29. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

30. Podľa § 142 ods. 1 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

31. Podľa § 216 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa, aby jedna vec mohla byť vo vlastníctve viacerých
osôb. Takýto stav kedy môže byť vec súčasne vo vlastníctve viacerých subjektov sa nazýva
spoluvlastníctvo. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník.

Subjektom podielového spoluvlastníctva sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, a to aj v kombinácii.

33. Predmetom podielového spoluvlastníctva sú veci, ktoré môžu byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov, najčastejšie ide o podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti. Pojmovým znakom
spoluvlastníckehovzťahujevyjadrenievzťahumedzijednotlivýmivlastníkmi,ktorýjevyjadrenýpodielom

na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci,
ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny
vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne (ideálny podiel na veci). Ani číselné vyjadrenie výšky
spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti
spoločnej veci.

34. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom zodpovedá veľkosti
jeho podielov. Výška spoluvlastníckeho podielu sa určuje percentuálne, alebo zlomkom. Podiel vyjadruje
mieruúčastikaždéhospoluvlastníkanaprávachapovinnostiachspoločnejvecinaktoromsazúčastňuje:

hospodárenia so spoločnou vecou určuje podiel v akom pomere sa podieľa na úžitkoch a prírastkoch
a znáša náklady s vecou spojené, určuje aký podiel z výťažku, z predaja, zrušenie a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom.

35. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve,

vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať
možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádzado úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy
vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov

prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri
vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo 169/95).

36. V prejednávanej veci mal súd zabezpečeným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C.

za preukázané, že vyporiadavané nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán.
Vlastníctvo je zapísané v katastri nehnuteľnosti a podľa ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje
katastra uvedené v § 7 (t.j. aj údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

37. V konaní nebolo sporné to, že ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia nedošlo k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov. K argumentácii žalovaného o tom, že nie

je pravdou tvrdenie žalobcu, že sa s ním žalovaný nechcel mimosúdne dohodnúť na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd uvádza, že žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bez toho, aby vôbec oslovil
ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. oboznámil ich s úmyslom, že žiada zrušiť podielové
spoluvlastníctvo. Tzn., že pokiaľ aj neexistuje medzi podielovými spoluvlastníkmi jednanie o dohode,

neznamená to, že by nebolo možné podať takúto žalobu. Práve naopak, citované ustanovenie umožňuje
zrušiť podielové spoluvlastníctvo na základe dohody a nielen autoritatívnym rozhodnutím súdu. Súd
dospel v predmetnej veci k záveru, že k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo, preto mohol
v súlade s § 142 ods. 1 OZ zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vykonať jeho vyporiadanie. Logicky by
tak súd nemohol urobiť v prípade, ak by k dohode strán došlo, čo sa však nestalo.

38. Na základe zistení vyplývajúcich z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku dospel súd k záveru
o splnení zákonných podmienok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo strán
sporu k predmetným nehnuteľnostiam. Súd mal za preukázané, že sporové strany sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých vyporiadania sa žalobca domáhal. Sporové strany v konaní

prejavili vôľu nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam. So zreteľom na
to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom neboli zistené žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 OZ, súd
podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil (výrok I. rozsudku).

39. Prvým spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec
musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, tzn., že
rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý

zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať
o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (§ 118 OZ), a aby rozdelenie bolo
možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického
plánu, overeného príslušným katastrálnym odborom. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti

je otázkou odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.

40. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť
prikázať do výlučného vlastníctva, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie
veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj
schopnosť a včasnosť spoluvlastníka (ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným

spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie
na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.41. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

42. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosťou súdu je v prvom rade vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ďalšie spôsoby
vyporiadania prichádzajú do úvahy len v prípade, že vec nie je reálne deliteľná.

43. Podmienka reálneho rozdelenia veci nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou

vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj
hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných
nákladov a jednak o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa
ustálenej súdnej praxe, ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav,
išlo by z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (porovnaj judikát R 61/1968 a uznesenie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 19.04.2007 sp. zn. 22Cdo 960/2006). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný

vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto
hľadiska za nedeliteľnú (porovnaj judikát R 45/1991). Podmienkou rozdelenia stavieb (budov) je, aby
rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (porovnaj
judikát R 108/1967) a ktoré budú spôsobilé slúžiť svojim vlastníkom takým spôsobom, ktorý zodpovedá
ich povahe; u budov vyplýva nerozdeliteľnosť už napr. z toho, že ide o rodinný dom s jediným bytom,

jediným vchodom, jediným komínom a pod. (porovnaj judikát R 54/1973).

44. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi sporných parciel,
pričom je nesporné, že tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú na území obce Hervartov v susedstve parcely
v spoluvlastníctve žalovaného. Prednostným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je

reálne rozdelenie veci. Strany sporu – žalobca, ani žalovaný takýto spôsob vyporiadania nenavrhovali a
súd ani nemal stranami predložený technický podklad (geometrický plán), na takýto spôsob vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctva,pričomtakýtodôkazsisúdbeznávrhustranynemoholzabezpečiť.Obidve
strany navrhovali, aby sa sporné pozemky prikázali do výlučného vlastníctva tej-ktorej strany. Vzhľadom
na výmeru vyporiadavaných nehnuteľností, ich polohu, tvar, využitie a veľkosť spoluvlastníckych

podielov žalobcu a žalovaného, reálna deľba podľa nehnuteľností v zmysle spoluvlastníckych podielov
v danom prípade nebola podľa názoru súdu účelná a hospodárna.

45. Vzhľadom na výmeru parcely, jej polohu a veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného,
reálna deľba podľa spoluvlastníckych podielov v danom prípade nie je účelná ani hospodárna, pričom

súd opätovne uvádza, že strany sporu takýto spôsob vyporiadania nenavrhovali a súd ani nemal
stranami predložený technický podklad (geometrický plán), na takýto spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, pričom takýto dôkaz si súd bez návrhu strany nemohol zabezpečiť. Pozemky, ktoré
sú predmetom vyporiadania sa nachádzajú v intraviláne, avšak ich rozdelenie nie je dobre možné,
pretože vzhľadom na ich výmeru 27, resp. 50 m2 by rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky

ich spoluvlastníckych podielov bolo neúčelné, keďže pri rozdelení by vzhľadom na spoluvlastnícke
podiely strán vznikli pozemky o veľmi malých výmerách (25, resp. 13,5 m2). Takýmto rozdelením
by došlo k znehodnoteniu predmetných nehnuteľností, pretože takéto malé pozemky nemôžu slúžiť
riadnemu a účelnému využitiu. Rovnako súd pri rozhodovaní o najvhodnejšom a najúčelnejšom spôsobe
vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prihliadol na tú skutočnosť, že značná časť

vyporiadavanej parcely CKN č. XXX/X je zastavaná pozemnou komunikáciou vo vlastníctve obce,
o ktorú sa stará výhradne obec - žalobca, teda je v záujme zabezpečenia riadnej údržby a prevádzky
tejto všeobecne prospešnej komunikácie to, aby pozemok nachádzajúci sa pod komunikáciou nebol
rozdelený medzi podielových spoluvlastníkov, ale aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva obci, aby
sa tak predišlo prípadným budúcim sporom v súvislosti s prevádzkovaním tohto verejnoprospešného

zariadenia obce. Súd v prejednávanej veci tiež zohľadnil to, že časť vyporiadavanej parcely CKN č.
XXX/X predstavuje breh potoka pretekajúceho obcou Hervartov, pričom v konaní nebolo sporné, že
o údržbu mosta vedúceho ponad potok vo vlastníctve obce sa stará obec – žalobca, a to aj zo strany
vyporiavanej parcely CKN č. XXX/X. V konaní tiež nebolo sporné to, že žalobca vykonáva údržbu
brehu potoka pretekajúceho obcou, aby tým zabránil vzniku, prípadne obmedzil negatívne následky

povodňovej aktivity potoka, čo v konečnom dôsledku žalobcovi - obci vyplýva ako povinnosť zo zákona
č. 7/2010 Z.z. zákon o ochrane pred povodňami. Súd teda zohľadnil aj to, že žalobca je ako obec povinná
vykonávať príslušnú starostlivosť a údržbu, ktoré sa týkajú ochrany pred povodňami, ktorú je obec
povinná zabezpečovať aj príslušnou úpravou a starostlivosťou o breh potoka, ktorý sa nachádza na častivyporiadavanej parcely CKN č. XXX/X. Prípadným rozdelením vyporidavaných nehnuteľností, ktorých
rozdelením by bola prikázaná ich časť zodpovedajúca brehu potoka a rozsahu zastavanému obecnou
komunikáciou do výlučného vlastníctva obce, by zvyšok vyporiadavaných parciel, ktoré by boli prikázané

do výlučného vlastníctva žalovaného predstavovali celky s nízkou výmerou a minimálnou možnosťou
ich účelného využitia. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že rozdelenie vyporiadavaných nehnuteľností
neprichádza v danej veci do úvahy.

46. Prikázanie veci ako druhá zákonná možnosť vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva

môže mať v zásade trojitú formu. Celá vec môže byť prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého
zo spoluvlastníkov, čo je najčastejším spôsobom prikázania vyporiadavanej veci. Druhým spôsobom
vyporiadania je prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov. Vec sa teda neprikazuje
do výlučného vlastníctva, ale znova sa vytvára podielové spoluvlastníctvo, no veľkosť spoluvlastníckych
podielov je novokonštituovaná. Tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá
je prikázaná do podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie

sú spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva
prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu, aký význam
bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V

prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného
spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť
predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba hodnotiť využitie
pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov sa
takémuto využitiu venuje alebo v prípade, ak ide o rodinný dom, a v dome dlhodobo býva niektorý zo

spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na
to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako
zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší

záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a
pod. Pod násilným správaním zákon myslí akúkoľvek formu fyzického alebo psychického násilia,
ktoré smeruje voči ostatným spoluvlastníkom. Zo znenia posudzovanej normy vyplýva, že na násilie,
ktoré smeruje voči tretím osobám, súd nemôže prihliadať. Súd by však nemal prikázať vec tomu zo
spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec

užívať. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkov je poskytnutie primeranej
náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru,
že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania, a nie z ceny, za ktorú by
bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by
bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu, súd je preto povinný prihliadať aj na

aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny.
Súd sa pri zvažovaní tohto spôsobu vyporiadania musí zaoberať otázkou, či spoluvlastníci, ktorým by
vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na
splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov. Súd za týmto účelom môže
povoliť plnenie v splátkach. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú

náhradu,bynebolomožnéoznačiťzaúčelné.Vaplikačnejpraxisavynoriliotázkyomožnostizapočítania
primeranej náhrady voči inému nároku spoluvlastníka už počas konania o zrušenie podielového
spoluvlastníctva. Súdy dospeli k zamietavému záveru, keďže rozhodnutie súdu má konštitutívny
charakter, nárok na vyplatenie náhrady vzniká až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a započítať iný
nárok je možné len voči existujúcemu nároku. Primeranú náhradu určuje súd, spravidla však vychádza

zo znaleckého posudku o obvyklej cene veci, z informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou a predajov
podobných vecí (napr. realitné kancelárie), či podkladov priamo od strán sporu. Súd môže upustiť od
rozhodnutia o zaplatení primeranej náhrady, a to vtedy, ak inak oprávnený spoluvlastník vyhlási, že
zaplatenie primeranej náhrady nežiada. Rozhodnutím súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a
prikázaní veci vzniká nový vlastnícky, prípadne spoluvlastnícky vzťah k veci.

47. Následne súd pristúpil k posúdeniu možnosti druhého zákonom predpísaného spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 CSP, a to prikázania spoločnej veci jednému zo
spoluvlastníkov za peňažnú náhradu pre odstupujúceho spoluvlastníka.48. Žalobca navrhoval prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za náhradu
zodpovedajúcu jednej polovici všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností v zmysle

predloženého znaleckého posudku. Žalovaný na návrh žalobcu reagoval návrhom na prikázanie
nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za náhradu zodpovedajúcu jednej polovici všeobecnej
hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností v zmysle predloženého znaleckého posudku.

49. Keďže obe strany sporu výslovne vyjadrili vôľu nadobudnúť vyporiadavané nehnuteľnosti do svojho

výlučného vlastníctva, musel tak súd najprv vyriešiť otázku, ktorému zo spoluvlastníkov prikáže vec do
výlučnéhovlastníctva.Pokiaľideoprvézákonnékritérium-kritériumveľkostispoluvlastníckychpodielov,
súd dospel k záveru o rovnosti spoluvlastníckych pomerov sporových strán.

50. Pokiaľ ide o druhé zákonné kritérium - kritérium násilného správania podielového spoluvlastníka voči
ostatným podielovým spoluvlastníkom, tak v konaní nebolo tvrdené, aby sa jedna alebo druhá strana

správala násilne voči druhému spoluvlastníkovi. V tomto prípade však (vzhľadom na skutkové tvrdenia
strán sporu) prichádzalo do úvahy aj posúdenie (v zákone výslovne neuvedeného, ale relevantného)
kritéria (doterajšej) údržby a starostlivosti o nehnuteľnosť, vrátane vynakladania nákladov na rôzne
rekonštrukcie a investície. Z vykonaného dokazovania, a to z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že žalobca
ako verejnoprávny subjekt vykonáva výhradnú starostlivosť o údržbu miestnej cestnej komunikácie

a breh potoka, ktoré sa nachádzajú na vyporiadavaných parcelách. V konaní nebolo preukázané, že by
sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom zaujímal a staral o vyporiadavané nehnuteľnosti.

51. Pokiaľ ide o tretie zákonné kritérium - kritérium účelnejšieho využitia spoločnej veci, súd poukazuje
na zistenia konštatované v rámci posudzovania možnosti vyporiadania zrušeného podielového

spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností, a to ohľadom starostlivosti žalobcu o miestnu cestnú
komunikáciu, most postavený ponad potok ako aj o breh potoka.

52. Pri posudzovaní existencie prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
zamietnutie žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetu podielového

spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu súd bral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti,
ktoré bral do úvahy pri spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva sporových strán.

53. Zákon ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a žalobu tak zamietnuť) z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov

hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť
uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno
návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré je možné považovať za
hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor
pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko

typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým
dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom
a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života
a má k nej citovú väzbu. Pokiaľ práve konanie takéhoto spoluvlastníka je dôvodom nezhôd medzi
spoluvlastníkmi, vysoký vek nebude dôvodom na zamietnutie návrhu. Za dôvody hodné osobitného

zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov,
sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj skutočnosť,
že v dotknutej nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Obyčajný záujem
ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi
spoluvlastníkmi, naopak, nie sú dôvodmi na zamietnutie návrhu.

54. Súd skúmajúc existenciu týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa nezistil, že by v prejednávanej
veci akékoľvek existovali.

55. Nakoľko súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy vyhodnotil návrh žalovaného na prikázanie

vyporiadavaných nehnuteľnosti ako neúčelný, výrokom II. tohto rozhodnutia prikázal vyporiadavané
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý o nehnuteľnosti prejavil záujem s tým, že o tieto
nehnuteľnosti vykonáva náležitú starostlivosť za zohľadnenia toho, že nehnuteľnosti sú zastavanémiestnou pozemnou komunikáciou ako aj toho, že žalobcovi zo zákona vyplýva povinnosť starať sa
o breh potoka nachádzajúci sa na vyporiadavanej parcele, vo vzťahu k ochrane pred povodňami.

56. Nakoľko súd prikázal vyporiadavané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, v ďalšom
sa zaoberal povinnosťou žalobcu vyplatiť primeranú peňažnú náhradu žalovanému ako ustupujúcemu
vlastníkovi.

57. Súd pri posudzovaní tejto povinnosti vychádzal zo stranami nerozporovaných záverov znaleckého

posudku L. G. M., znalca z odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, č. XX/XXXX. Súd
k tomu uvádza, že medzi stranami bola nesporná všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností,
a to vo výške 480 eur.

58. Všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností tak predstavuje celkom sumu 480 eur. Sporové
strany sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vyporiadavaných nehnuteľnosti vo veľkosti 1. Súd tak

výrokom III. rozsudku uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi sumu 240
eur (1/2 zo sumy 480 eur). Lehotu na plnenie žalobcovi súd stanovil v súlade s § 232 ods. 3 CSP na
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

59. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatnej argumentácii sporových strán, nakoľko tieto argumenty boli pre
rozhodnutie v merite veci bez významu.

60. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania,
pričom v tej spojitosti súd opätovne poukazuje na špecifickosť tohto konania (iudicii duplicis), kedy nie
je viazaný návrhom strán, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný

zákonnou postupnosťou podľa § 142 Občianskeho zákonníka, takže v tomto konaní, v ktorom majú
obidve strany tak postavenie žalobcu, ako aj podstavenie žalovaného, nie je možné označiť v spore
úspešnú a neúspešnú stranu, pretože žiadna strana z tohto konania neodišla s menej, než ako s
čím do konania vstupovala. Preto súd vzhliadnuc v uvedenom dôvody hodné osobitného zreteľa na
obidvoch stranách, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na podporu uvedeného

súd poukazuje na nález a právnu vetu rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 404/22
z 12.04.2022, podľa ktorého vzhľadom na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak ide o
konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou postupnosťou, nie je logické
odvíjať procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu teda bolovedené dokazovanie (obvykle práve konkrétne možnosti spôsobu vysporiadania). Okrem toho žiadna
z procesných strán výsledkom konania o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva po finančnej stránke
nestráca, obe odchádzajú od súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamihu rozhodnutia vo veci),

s ktorou do neho vstúpili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať zo zásady
procesného úspechu vo veci, ak účastníci konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok úplne svojimi
procesnými návrhmi. Zrušenie spoluvlastníctva a jeho vysporiadanie v konaní pred súdom má povahu
tzv. iudicii duplicis, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného
úspechu vo veci, ale z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než

s ktorou do neho vstupoval. Súd v prejednávanej veci konštatuje, že nebolo preukázané, že by pred
začatím konania došlo k mimosúdnym rokovaniam, v rámci ktorých by žalobca navrhoval vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v znení výroku II. rozsudku. List zástupcu žalobcu zo dňa 20.09.2021
takýto návrh nepredstavuje, nakoľko týmto listom žalobca len spochybnil spoluvlastníctvo žalovaného
k vyporiadavaným nehnuteľnostiam a požiadal žalovaného o zaujatie stanoviska bez konkrétneho
návrhu. Ako dôvod pre neaplikovanie ustanovenia § 257 CSP v prejednávanej veci súd nevzhliadol ani

iné súdne konania iniciované žalovaným. Podľa názoru súdu iniciovanie súvisiacich konaní žalovaným
predstavovalo realizáciu ústavného práva žalovaného na súdnu ochranu, čo nemôže smerovať k záveru
o potrebe priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ žalobca argumentoval proti aplikácii
ustanovenia § 257 CSP v prejednávanej veci tým, že žalovaný sa chcel obohatiť na úkor žalobcu,
ani túto nevzhliadol súd ako odôvodňujúcu neaplikovanie ustanovenia § 257 CSP. Z konania je

zrejmé, že medzi stranami existujú nedoriešené vlastnícke veci v rozsahu prekračujúcom predmet tohto
sporu. Podľa názoru súdu nemožno priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi odôvodňovať
tým, že žalovaný navrhoval riešenie sporu v rozsahu prekračujúcom predmet konania. Súd preto
v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 257 CSP, a preto si každá zo strán znáša svoje trovy
a žiadnej z nich súd náhradu trov konania nepriznal (výrok IV. rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.