Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121367928
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121367928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Prievozská 2, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Bratislava, Prievozská 2, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom A. XXX, o zaplatenie 4.314,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. SI-9Csp/51/2021-267 zo dňa 25. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

2. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil aplikáciou § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, 2, §

9 ods. 1 písm. a) až y), ods. 2, § 11 ods. 1 a 2, § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 37, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
2, 3, 5, 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoB“), s poukazom aj na procesné
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že na základe Zmluvy o OTP refinanc exprese číslo
zmluvy 224/2002/14SU zo dňa 9.10.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol právny predchodca
žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len „banka“) ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi
spotrebiteľský úver vo výške 5.900,- eur. Žalovaný sa v zmluve o úvere zaviazal použiť úver na
dohodnutý účel: splatenie úveru. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 8,77 % p.a.,
dlžník bol oprávnený úver čerpať v lehote od 3.10.2014 do 1.11.2014 a splácať banke istinu úveru

spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach vo výške 74,40 eur (posledná splátka č. 119 vo výške
73,60 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 3.12.2014, splatnosťou ďalších splátok 3. deň v mesiaci a
konečnou splatnosťou úveru dňa 3.10.2024. V Zmluve bola uvedená RPMN 9,32 %, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 8.897,36 eur, priemerná hodnota RPMN 23,81 %, predpokladanádoba trvania zmluvy 121 mesiacov. V článku V. bod 2. zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť banke
poplatok za I. upomienku vo výške 25,- eur a za každú ďalšiu upomienku 25,- eur v prípade nedodržania
podmienok zmluvy o úvere, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky. Podľa článku VII. bod 1.

zmluvy o úvere, za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje a) ak dlžník neuhradí
svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Podľa bodu 2. tohto článku pri podstatnom
porušení zmluvných povinností je banka oprávnená e) vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane
úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Podľa článku IX. bod 2. zmluvy o úvere dlžník
vyhlasuje, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami

banky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi. K zmluve o úvere boli na samostatnom tlačive dlžníkovi
poskytnuté štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o ročnej percentuálnej
miere nákladov (9,32 %) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (16,81 %). Žalovaný
svojím podpisom potvrdil prevzatie tlačív s uvedenými informáciami dňa 9.10.2014. Z VOP súd prvej
inštancie zistil, že oprávnenie banky vyhlásiť úver za predčasne splatný je upravené v článku XI. tak, že

v zmysle bodu 1. tohto článku písm. a) za podstatné porušenie zmluvných povinností klienta sa považuje
ak klient neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, na základe čoho je banka
oprávnenápodľabodu2.tohtočlánkupísm.e)vyhlásiťúver(alebojehočasť)zasplatnývrátaneúrokova
poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, písm. j) postúpiť pohľadávku voči klientovi tretej osobe.
Podľa okamžitého (priebežného) výpisu z účtu žalovaného žalovaný úver čerpal dňa 3.11.2014 v plnej

výške 5.900,- eur. Dňa 3.12.2014 uhradil 104,58 eur, z čoho na úrok bola započítaná suma 73,30 eur. V
roku 2015 vykonal kreditné operácie v celkovej výške 393,70 eur, splátky uhrádzal pravidelne 3. deň v
mesiaci do júla 2015, od splátky splatnej v auguste 2015 sa dostával do omeškania, s úhradou splátok
pravidelne meškal aj po zvyšok doby splácania úveru. Posledné úhrady žalovaného sú evidované v roku
2020, a to 5 splátok vždy vo výške 20,- eur, posledná úhrada bola vykonaná dňa 21.7.2020. Prehľad

splácania úveru na účte žalovaného za rok 2019 nebol žalobcom doložený.

4. Prvoinštančný súd ďalej z listu zo dňa 27.12.2018 - Posledná výzva pred zosplatnením zistil, že
žalovaný meškal so splácaním úveru viac ako tri mesiace, preto ho banka žiadala o úhradu dlžnej
čiastky, ktorá je k 26.12.2018 vo výške 502,41 eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný

výzvu prevzal dňa 7.1.2019. Ďalšou poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 15.11.2019 banka
oznámilažalovanému,ženakoľkomeškásosplácanímúveruviacako3splátky,žiadaouhradeniedlžnej
čiastky, ktorá je k 14.11.2019 vo výške 1.380,83 eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Banka
zároveň dlžníka upozornila v zmysle § 53 ods. 9 OZ, že v prípade nevyrovnania záväzkov vyhlási úver za
predčasne splatný. Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.11.2019. Listom zo dňa 12.12.2019 banka

vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov s tým, že účinnosť zosplatnenia
nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy. Oznámila dlžníkovi, že v deň účinnosti bude povinný
zaplatiť celý svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý k 11.12.2019 predstavuje sumu vo výške
5.132,42 eur, pozostávajúcu z istiny 4.398,24 eur, úrokov 711,39 eur, úrokov z omeškania 6,53 eur a
poplatkov vo výške 16,26 eur, spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania počítanými zo zostatku istiny od

11.12.2019 do zaplatenia. V opačnom prípade banka využije všetky práva, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy,
vrátane jej postúpenia na inú osobu. V oznámení banka neuviedla, pre ktorú dlžnú splátku pristúpila
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému
doručené na adresu A. C. XXX do vlastných rúk dňa 16.12.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 8.10.2020 postúpila banka ako postupca svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako

postupníka, ako to vyplýva z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok. Listom zo dňa 14.10.2020
banka oznámila žalovanému, že dňa 8.10.2020 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok s
postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe ktorej banka ku dňu 13.10.2020 postúpila svoju
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere na postupníka. Pohľadávka bola ku dňu postúpenia vo výške
5.442,44 eur. Banka žalovanému oznámila, že dňom doručenia tohto oznámenia je možné pohľadávku

uhradiť výlučne plnením postupníkovi. List bol žalovanému zaslaný na adresu D. X, E., odkiaľ sa
zásielkavrátilabankedňa20.10.2020nedoručenázdôvodu,žeadresátjenauvedenejadreseneznámy.
Pokusom o zmier zo dňa 6.5.2021 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky
v celkovej výške 6.047,75 eur do 16.5.2021 s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k uplatneniu
pohľadávky na príslušnom súde.

5. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný. Z hľadiska právneho posúdenia zmluvy o úvere medzi stranami nebolo sporné, že zmluva
mácharakterspotrebiteľskejzmluvyvzmysleustanovenia§52anasl.OZ,nakoľkobankakonalavrámcipredmetu svojej obchodnej činnosti ako dodávateľ a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa, nakoľko
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané
podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v konaní. Okresný súd prioritne skúmal, a to aj s poukazom na právny záver odvolacieho súdu,
či subjekty vystupujúce ako strany sporu sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého

žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva keď tvrdí, že je nositeľom práva na vymáhanie nárokov zo
zmluvy o úvere, a to z titulu nadobudnutia pohľadávky zo zmluvy jej postúpením od pôvodného veriteľa.

6. Súd prvej inštancie osobitne skúmal, či pred postúpením pohľadávky na žalobcu došlo k zákonnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako podmienky postupiteľnosti pohľadávky na tretiu osobu a dospel
k záveru, že zmluvná podmienka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru (článok VII., body 1. a 2. zmluvy o úvere), je neplatná podľa § 53
ods. 5 OZ, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, keďže sa neprimerane v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia §
53 ods. 9 OZ. Predmetná zmluvná podmienka upravuje len veľmi stroho, že „pri podstatnom porušení
zmluvných povinnosti je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný ...“, t.j. môže

tak urobiť aj bez splnenia podmienok upravených vyššie citovaným ustanovením OZ, ktorý vyžaduje
naplnenie ďalších podmienok na platné zosplatnenie úveru (uplynutie troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva). Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že v bode 1. citovaného článku VII. zmluvy o úvere
sú vymenované podstatné porušenia zmluvných povinností dlžníka, pričom za podstatné porušenie

sa považuje napríklad, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.
Okresný súd mal za to, že dôvod predčasného ukončenia splácania úveru je v zmluve formulovaný
príliš široko, pričom nezohľadňuje napríklad dĺžku omeškania so splácaním úveru a neupravuje ani
upozornenie spotrebiteľa pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na
stanovisko vnútroštátnej komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík predávajúcich, podľa ktorého zmluvná podmienka, v ktorej si dodávateľ dojednal
pre prípad oneskorenia so zaplatením právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobuje v zmysle § 53
ods. 1 OZ značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pretože sa neprimerane odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 OZ - nepostačuje preto akékoľvek
omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku. Z uvedeného možno uzavrieť, že hoci veriteľ postupoval v

zmysle zákonného ustanovenia, z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvnej podmienky, a teda absencie
dohody účastníkov zmluvy o úvere v zmysle § 565 OZ, je potrebné konštatovať, že nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti.

7. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že aj v prípade, že ak by zmluva o úvere obsahovala platné

dojednanie (dohodu) o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, v danom prípade by bolo potrebné považovať vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru za
neplatné z dôvodu, že z listu zo dňa 12.12.2019 (oznámenie banky o zosplatnení úveru) nie je zrejmé,
pre nezaplatenie ktorej splátky sa banka rozhodla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Okresný súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že dohoda o možnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru

nemusí obsahovať podmienky upravené v § 53 ods. 9 OZ, ale postačuje, keď veriteľ prakticky postupoval
v súlade s predmetným ustanovením. Veriteľ v liste dlžníkovi vôbec nešpecifikoval s ktorou konkrétnou
splátkoubolvomeškaní,tedaprektorúneuhradenúsplátkuveriteľpristúpilkvyhláseniusplatnostiúveru,
preto ani nie je možné overiť dodržanie zákonných lehôt a postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu
predčasnejsplatnosticeléhoúverupodľa§53ods.9a§565OZtak,abypohľadávkazospotrebiteľského

úveru bola postupiteľná. V zmysle § 17 ods. 2 ZoSÚ podmienkou postupiteľnosti pohľadávky je zákonné
(platné) zosplatnenie úveru (postúpiť možno len pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Avšak vyhlásenie banky zo dňa 12.12.2019 o zosplatnení
úveru je neurčitý právny úkon, pretože v ňom nie je identifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Uvedenie omeškanej splátky

je pritom dôležitý údaj, a to jednak pre určenie správnosti a zákonnosti postupu veriteľa z hľadiska
splnenia podmienok upravených v § 565 a § 53 ods. 9 OZ, ako aj z dôvodu posúdenia začiatku plynutia
premlčacej doby podľa § 103 OZ. Keďže veriteľ v oznámení o zosplatnení neuviedol údaj o omeškanej
splátke, pre ktorú bol celý úver vyhlásený za predčasne splatný, takýto právny úkon veriteľa je na úkorurčitosti nejasný, a preto je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ neplatný pre jeho neurčitosť.
Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru zákonným spôsobom, pohľadávka veriteľa nie
je postupiteľná, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 OZ a § 17 ods. 2 ZoSÚ. Ak určitá

pohľadávka nie je postupiteľná, postúpenie je objektívne neprípustné, potom jej postúpenie je svojim
obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ, a to
nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Podľa súdu prvej inštancie nemožno
uvažovať o tom, že by došlo k platnému postúpeniu len časti pohľadávky banky, a to pre absenciu výzvy
v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru nemožno považovať za takúto výzvu v zmysle citovaného ustanovenia. Aj v prípade, ak by dané
oznámenie posúdil ako výzvu pred postúpením pohľadávky, bolo by ju možné považovať za účinnú
len ak by obsahovala špecifikáciu časti pohľadávky, v danom prípade však právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného na úhradu celého úveru. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
žalobca nenadobudol predmetnú pohľadávku, preto nie je aktívne vecne legitimovaný v predmetnom
spore, z ktorého dôvodu okresný súd žalobu zamietol a ďalej sa už nezaoberal skúmaním zmluvnej

podmienky upravujúcej poplatky za upomienky, premlčaním nároku, nakoľko pre zamietnutie žaloby bol
postačujúci záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

8. Nad rámec uvedeného okresný súd uviedol, že zmluvu o úvere opätovne preskúmal, lebo túto
povinnosť mu uložil odvolací súd, ktorého právnym názorom je viazaný, pričom dospel k záveru, že

zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované § 9 ZoSÚ, t.j. aj RPMN a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle
§ 11 ods. 1 ZoSÚ je potrebné zistenie, že zmluva vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, podmienka nesprávnosti tohto parametra v neprospech spotrebiteľa sa pri tejto
náležitosti nevyžaduje. V zmluve je tento údaj uvedený (8.897,36 eur) a jej výpočet bol žalobcom v rámci

doplnenia skutkových tvrdení vo vyjadrení zo dňa 24.1.2024 dostatočne vysvetlený. Pri sadzbe RPMN
súd musí skúmať aj správnosť jej vyčíslenia v zmluve z hľadiska, či údaj o RPMN nie je uvedený v
neprospech spotrebiteľa, pričom dôkazné bremeno správnosti údaja RPMN nesie žalobca, ktorý by mal
preukázať výpočet RPMN v súlade so zákonným vzorcom (Príloha č. 2 ZoSÚ), pretože až na základe
preukázaného výpočtu správnej hodnoty RPMN prichádza do úvahy posúdenie, či nesprávna ročná

percentuálna miera nákladov je v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o
úvere je uvedená RPMN vo výške 9,32 %. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.1.2024 uviedol detailný a
presný výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je
RPMN k úveru z predmetnej zmluvy vo výške 9,26 %. Keďže v skutočnosti bola RPMN pre daný úver
nižšia, nesprávne uvedená vyššia RPMN v zmluve nie je podľa názoru okresného súdu v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko v skutočnosti bol úver pre dlžníka výhodnejší. Pokiaľ ide o žalovaným namietané
neuvedenie vzorového výpočtu RPMN v zmluve, tento nepredstavuje obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, preto jeho absencia nespôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Hoci v zmluve nie je uvedený presný výpočet RPMN, zmluva v súlade s § 9 ods. 2 písm.
j) ZoSÚ obsahuje všetky predpoklady použité na jej výpočet (t.j. celkové náklady spotrebiteľa, výška

úrokovej sadzby, výška poplatku za poskytnutie úveru, výška mesačnej anuitnej splátky, celkový počet
splátok, lehota splatnosti úveru, výška úveru) a teda nemožno konštatovať porušenie predmetného
zákonného ustanovenia. Okrem toho žalovaný súčasne so zmluvou o úvere podpísal aj samostatnú
listinu, ktorá obsahovala informáciu o RPMN a jej výpočte, pričom žalovaný svojím podpisom potvrdil
jej prevzatie. V zmysle uvedeného okresný súd vyhodnotil, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov,

nakoľko obsahuje všetky náležitosti v zmysle ZoSÚ.

9. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods. 3 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi konštatujúc, že trovy konania tvoria jeden celok, t.j.

po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
je podstatný celkový úspech strany v spore (§ 255 CSP). O výške náhrady trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol jeho zmenu vyhovením žalobe s
poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žalobca poukázal na odseky 7 a 37 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia s tým, že najskôr súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že došlok dohode o možnosti žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky tak, ako to
predpokladá § 565 OZ a následne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, avšak následne v ďalšej
časti svojho odôvodnenia už toto zosplatnenie považoval za neplatné a zároveň možnosť zosplatnenia

za chýbajúcu, resp. dohodnutú neplatne, čím spôsobil značnú zmätočnosť a nezrozumiteľnosť
predmetného rozhodnutia. Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že postupca so žalovaným
si v zmluve o úvere platne nedohodli možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie
niektorej splátky, preto následne zo strany postupcu nedošlo ani nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu
predmetného úveru, preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na

žalobcu. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie v zmluve o úvere, v ktorom si postupca so
žalovaným výslovne dohodli možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom skutočnosť, že v
tomtoustanoveníčl.VIIzmluvyniejevýslovneuvedené,resp.prekopírovanéustanovenie§53ods.9OZ
a § 565 OZ podľa žalobcu automaticky nemôže znamenať, že je neplatné, pretože je podľa okresného
súdu formulované príliš široko, pričom nezohľadňuje dĺžku omeškania so splácaním úveru a neupravuje
ani upozornenie spotrebiteľa pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a zároveň okresný súd

poukázal na stanovisko vnútroštátnej komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík predávajúcich. Súd prvej inštancie v podstate vyžadoval, aby dohoda
v zmluve o úvere obsahovala nakopírované znenie zákona v znení ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ.
Poukaz na stanovisko vnútroštátnej komisie okresný súd uviedol len vo všeobecnosti, nepoukázal na
žiadne konkrétne stanovisko s jeho špecifikáciou na základe čísla, dátumu tohto stanoviska, ale len

všeobecne konštatoval, že takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Prvoinštančný súd len poukázal
na toto ustanovenie, ale zároveň vôbec nedefinoval v čom má spočívať uvedená nerovnováha, ktorá
má spôsobovať neplatnosť dohody na možnosti zosplatnenia. Žalobca predpokladá, že súd chcel tvrdiť,
že nestačí, že sa zmluvné strany dohodli na možnosti zosplatniť úver, musia sa výslovne dohodnúť na

všetkom, čo vyžaduje pre platné zosplatnenie OZ, teda na počte omeškaných splátok, ako aj na tom, že
spotrebiteľ bude na túto možnosť upozornený. Tento výklad považuje žalobca za absolútne nesúladný
so zákonom, keďže ten nikde neustanovuje náležitosti takejto dohody, teda že musí obsahovať aj
povinnosť veriteľa upozorniť na možnosť zosplatnenia. Povinnosť upozorniť spotrebiteľa vyplýva zo
samotného zákona, pričom ide o kogentné ustanovenie, ktoré veriteľ za účelom platného vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti musí dodržať, preto je ďalšia dohoda o skutočnostiach v zmysle § 53 ods. 9
OZ nadbytočná. Žalobca sa tak nestotožňuje s odôvodnením okresného súdu, v zmysle ktorého by
dohoda na možnosti zosplatniť úver mala predstavovať podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zároveň žalobca poukazuje na
zvyšok znenia ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, ktoré súd opomenul, v zmysle ktorého nejde o neprijateľné

zmluvné podmienky, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Dohoda na možnosti zosplatniť úver, ktorú
umožňuje samotné znenie zákona pritom jednoznačne predstavuje podmienku týkajúcu sa hlavného
predmetu plnenia, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa žalobcu sa jeho právny
predchodca so žalovaným platne dohodol na možnosti požiadať o zaplatenie celej dlžnej sumy v prípade

omeškaniasplnenímsplátokvsúladesozákonom,postupcapostupovalvúplnomsúladesdohodnutými
podmienkami, teda v rámci svojich oprávnení, o ktorých žalovaný, spotrebiteľ, vedel. V zmysle v zmluve
dohodnutých podmienok bol jeho právny predchodca oprávnený vyžadovať úhradu celej dlžnej sumy,
pričom svoje oprávnenia tak nijakým spôsobom neprekračoval, postupca konal len v rámci svojich
možností a oprávnení s poukazom aj na ochranu jeho vlastných záujmov, ktoré súd vôbec nezobral do

úvahy a bezpodmienečne sa rozhodol zaoberať len ochranou záujmov spotrebiteľa. Žalobca poukázal
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo53/2021z28.03.2023. Napadnutérozhodnutiesatak
nejaví ako predvídateľné a ani spravodlivé, čo žalobca považuje za hrubý zásah do práva na spravodlivý
proces a zároveň má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a už len z vyššie uvedených dôvodov
napadnuté rozhodnutie vyžaduje revíziu zo strany odvolacieho súdu.

11. Žalobca sa nestotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom toho, že vyhlásenie okamžitej splatnosti
zo dňa 12.12.2019 je ako právny úkon nejasný a neurčitý, čo má za následok neplatnosť celého
takéhoto právneho úkonu. Dôvodom je, že v tomto podaní nie je špecifikovaná konkrétna splátka,
ktorou sa žalovaný dostal do omeškania, a pre ktorú sa vyhlasuje mimoriadnu splatnosť. Súd prvej

inštancie na podklade uvedeného mal za to, že nemôže konštatovať zákonné splnenie podmienok
pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru v zmysle § 565 OZ. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby: 1. bola táto možnosť dohodnutá (bez akýchkoľvek
zákonných náležitostí tejto dohody), 2. bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky, 3. bol dlžníkna možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní
pred uplatnením tohto práva – pričom veriteľ v oznámení o zosplatnení nie je povinný špecifikovať, s
ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník omeškal – a teda pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. Žalobca

zastáva názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu
žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola
medzi postupcom a žalovaným dohodnutá. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok
aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 15.11.2019). Žalobca

má za to, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním
zo dňa 12.12.2019 – toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ a v súlade s aktuálnou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp.
zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, zn. 6Cdo/87/2023 z 31.5.2023,
sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.7.2023) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 3.9.2019 (t. j. splátky, ktorá
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie

mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s
ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený (podaním
zo dňa 15.11.2019). Špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by bola, prihliadnuc na vyššie
citované rozhodnutia Najvyššieho súdu navyše nadbytočná, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky
a teda veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. V žiadnom prípade
sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého je potrebné vo výzvach, resp. v
zosplatnení uvádzať (špecifikovať), s ktorou konkrétnou splátkou sa dostal žalovaný do omeškania,
inak je takýto jednostranný právny úkon nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho

právneho predpisu. Žalobca poukázal najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022
z 30.1.2024 a na to, že žiadne zákonné ustanovenie v žiadnom prípade neudáva postupcovi povinnosť v
oznámení o zosplatnení (ani v žiadnej inej výzve) špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný
omeškal. Takáto povinnosť veriteľa nielen že zo žiadneho zákona nevyplýva, ale je aj absurdná, nakoľko
žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu, čerpal poskytnuté finančné prostriedky a

svoje záväzky sa zaviazal splácať, objektívne musí mať vedomosť o tom, koľko a kedy na poskytnutý
úver uhradil a teda ktorá splátka je tá, s ktorou sa omeškal, prípadne kedy a koľko mal uhradiť a
neuhradil (nakoľko tieto informácie vyplývajú zo samotnej zmluvy). Záver, ktorý prezentuje okresný
súd ukladá veriteľom povinnosť, ktorú nie je možné zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ, ako ani z ust. §
565 OZ vyvodiť. Z ust. § 565 OZ jasne vyplýva, že ak dôjde k nesplneniu niektorej z dohodnutých

splátok je veriteľ oprávnený žiadať pre nesplnenie niektorej splátky zaplatenie celej pohľadávky (za
predpokladu, že zmluvné strany si toto právo dojednali, k čomu v spotrebiteľských sporoch pristupujú
navyše aj ďalšie zákonodarcom stanovené podmienky a to 3 mesačné omeškanie spotrebiteľa a
upozornenienamožnosťuplatneniatohtopráva)-avšakbezpovinnostišpecifikácie,sktoroukonkrétnou
splátkou bol žalovaný v omeškaní). Určenie, pre nezaplatenie ktorej konkrétne určenej splátky nastalo

zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, t.j. výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť
vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, čo napokon aj bezpochyby urobil. Závery súdu sú
tak v priamom rozpore s procesným kódexom a napokon aj vykonaným dokazovaním v konaní. Žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 196/2009 z 22.9.2010. K tvrdeniu okresného
súdu o neurčitosti zosplatnenia, a teda jeho klasifikácie ako neplatného právneho úkonu ohľadom

toho, že obsahom tejto písomností má byť špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, poukázal aj na
aktuálnu rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, z ktorých citoval (rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 27CoCsp/1/2024 z 30.1.2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.1.2024
sp. zn. 26CoCsp/1/2023, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/7/2023 z
24.10.2023, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/39/2022 z 31.8.2023, uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/1/2022 z 30.3.2023). Odvolávajúc sa na doslovné znenie
rozhodnutia súdov vyššej inštancie, žalobca zhodne zastáva právny názor, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v predmetných písomnostiach konkrétne ktorá splátka je
považovaná za omeškanú, resp. ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Uvedené sa nedá ani len
vyvodiť jazykovým a gramatickým výkladom. Žalobcovi preto vôbec nie je zrejmé, z akých zákonných

ustanovení si okresný súd túto „domnelú povinnosť“ vytvoril. Žalobca zastáva názor, že okresný súd
výklad vyššie uvedených ustanovení poňal až priveľmi extenzívne, resp. ich prakticky novelizoval, čo
však do jeho právomoci nepatrí. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 565
OZ a nad rámec zákona „upravuje“, že oznámenie o zosplatnení musí obsahovať presnú špecifikáciuomeškanej splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania, a teda ktorá vyvolala zosplatnenie, je v
priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony
prináleží moci zákonodárnej (nie moci súdnej). Takáto špecifikácia splátky by bola navyše nadbytočná,

keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie
jednej konkrétnej vymedzenej splátky a teda veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky
toto právo uplatňuje. Žaloba zastáva názor, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej
povinnosti, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, ohľadom toho, že by
uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ malo byť neplatným právnym úkonom.

12. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v konaní bolo podľa jeho názoru celkom nesporne
preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie
§ 92 ods. 8 ZoB ukladá. V súvislosti s podmienkami vyžadovanými uvedeným ustanovením žalobca
poukazuje na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo v

konaní preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a
to: 1/ výzvou zo dňa 15.11.2019, ktorou právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť
zosplatneniaúveru,žalovanémubolatátovýzvadoručenádňa22.11.2019,2/výzvouzodňa12.12.2019,
ktorou právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, žalovanému bola doručená dňa
16.12.2019. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že

žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda
bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.
Konajúci súd ust. § 92 ods. 8 ZoB nesprávne vyložil, ak uviedol, že výzvou v zmysle tohto ustanovenia
nemôže byť vyhlásenie predčasnej splatnosti a že v prípade, že by ho súd chcel akceptovať ako výzvu v

zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, vyhlásenie by muselo obsahovať špecifikáciu časti pohľadávky, no v tomto
prípade oznámenie vyzýva na úhradu celého dlhu. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd ku
takémutovýkladupredmetnéhoustanovenia.Uvedenésanedáanilenvyvodiťjazykovýmagramatickým
výkladom. Okresný súd výklad vyššie uvedeného ustanovenia poňal až priveľmi extenzívne, resp. ho
prakticky novelizoval, čo však do jeho právomoci nepatrí. Žalobca v konaní tvrdil a tvrdí, že žalovaný

bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Napadnuté rozhodnutie však nezohľadňuje
judikatúru najvyšších súdnych autorít, pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB,
ako aj, či výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB možno rozumieť podanie, ktorým veriteľ vyhlasuje splatnosť
pohľadávky. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020) pripúšťa, aby

za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 ZoB bolo možné považovať aj výpoveď zmluvy (vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti), avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na
zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že akúkoľvek výzvu nemožno automaticky stotožňovať s písomnou
výzvu banky podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože relevantným bude obsah predmetnej výzvy. Uvedený
právny záver plne korešponduje s autonómiou vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni

subjektu práva spísať viacero právnych úkonov do jednej listiny. Žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 5CoCsp/11/2023 z 18.10.2023, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17CoCsp/47/2022 z 28.9.2023,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/13/2022 z 17.8.2022. Zdôraznil, že preukázal
doručenie výzvy zo dňa 15.11.2019, výzvy „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa

12.12.2019. Jedná sa o kvalifikované výzvy banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, obsahom
ktorých bola výzva postupcu, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu. Žalobcovi preto nie je zrejmé, z akého
dôvodu uvedené výzvy postupcu nestačia a súd si vytvára vlastné podmienky, nakoľko ust. § 92 ods.
8 ZoB pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek osobitých náležitostí) voči svojmu
klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, resp. akejkoľvek časti peňažného

záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. V zmysle ust. § 92
ods. 8 ZoB postačuje na účinné postúpenie pohľadávky kumulatívne splnenie 2 zákonných podmienok
a to vyzvať dlžníka na splnenie čo i len časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením
čo i len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Žalobca poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7.2.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.5.2020, sp. zn.

4Cdo 9/2017, nález Ústavného súdu SR z 22.6.2017 sp. zn. II. ÚS 796/2016-65. V súvislosti s vyššie
uvedeným je potom nesprávny aj právny záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nakoľko došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti postupcom a pohľadávka bola riadne a
zákonne postúpená. Zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a pohľadávkupostupca postúpil po vyhlásení úveru za predčasne splatný (podaním zo dňa 12.12.2019) po omeškaní
žalovaného so splnením jeho záväzku nepretržite pod dobu podstatne dlhšiu ako 90 dní, pričom bol
jasne a zrozumiteľne vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Žalobca má za to, že v konaní preukázal svoju

aktívnu vecnú legitimáciu a súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol.

13. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa vyjadril tak, že navrhuje napadnutý rozsudok
v plnom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, ktorým namieta rozhodnutie súdu v časti

neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru a následného postúpenia pohľadávky na
tretiu osobu. K zosplatneniu celého úveru sa žalovaný vyjadril vo svojom Doplnení dokazovania zo
dňa 5.2.2024 tak, že právo na predčasné zosplatnenie môže veriteľ uplatniť najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, po predchádzajúcom upozornení spotrebiteľa
a po uplynutí 15-dňovej lehoty od upozornenia. Zároveň však musí byť dodržaná aj podmienka
ustanovená v § 565 veta druhá OZ, a to, že právo na predčasné zosplatnenie môže veriteľ uplatniť

na, neskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V kontexte ustanovenia § 53 ods. 9 OZ
potom v spotrebiteľských právnych vzťahoch platí, že zosplatniť dlh je možné, ak sú splnené zároveň
nasledujúce podmienky: 1. možnosť zosplatnenia bola zmluvne dohodnutá (§ 565 veta prvá OZ), 2.
uplynula najmenej trojmesačná lehota omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 OZ), 3. dodávateľ
spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva na zosplatnenie (§ 53 ods. 9 OZ), 4. uplynula lehota 15

dni od upozornenia spotrebiteľa (§ 53 ods. 9 OZ), 5. nedošlo k splatnosti nasledujúcej splátky po
splnení uvedených podmienok pre zosplamenie (§ 565 veta druhá OZ). Tzv. „Posledná výzva pred
zosplatnením“ celého úveru adresovaná pôvodným veriteľom žalovanému je zo dňa 27.12.2018, v
ktorej je určená 15-dňová lehota na splatenie dlžnej čiastky vo výške 502,41 eur po doručení tejto
výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 7.1.2019 + 15 dní = t.j. splatnosť dlžnej čiastky bola dňa

22.1.2019. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný /čiže zosplatnenie úveru/ je zo dňa 12.12.2019 so
splatnosťou 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia. Vzhľadom k tomu, že od vyhotovenia predmetnej
Výzvy resp. splatnosti dlžnej čiastky /t.j. 22.1.2019/ po zosplatnenie celého úveru uplynula doba viac
ako 10 mesiacov a vzhľadom k mesačnej periodicite splátok, t.j. k 3. dňu v mesiaci je dôvodné
predpokladať, že k zosplatneniu nedošlo do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky po uplynutí 15-

dňovej lehoty po doručení upozornenia, preto zosplatnenie možno považovať za neplatné vrátane
postúpenia pohľadávky /živého úveru/, na základe čoho zároveň žalovaný namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Následnú Výzvu pred zosplatnením celého úveru zo dňa 15.11.2019 so splatnosťou
dlžnej čiastky vo výške 1 380,83 eur do 15 dní od jej doručenia možno považovať za nekalú obchodnú
praktiku pôvodného veriteľa pred zosplatnením celého úveru ako aj za konanie v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko k uvedenému dátumu bol žalovaný v omeškaní so splácaním mesačných splátok o
celkovom počte 18, čo uviedol i vo svojom odvolaní proti rozsudku zo dňa 12.7.2022. Zároveň žalovaný
upozornil na tú skutočnosť, že v prípade viacerých po sebe nasledujúcich splátok nemožno pripustiť
stav, aby veriteľ svojou pasivitou pri dlhodobom nesplácaní úveru predlžoval premlčaciu dobu v dôsledku
nevyužitia svojho oprávnenia zosplatniť úver a neúmerne navyšoval dlh vo forme predovšetkým

zmluvných úrokov za obdobie od mesiaca október 2017 do vyhlásenia splatnosti celého dlhu t.j. do
mesiaca december 2019 vrátane, ako aj úrokov z omeškania a poplatkov, čo možno považovať za výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania,
nakoľko podľa Platobnej histórie predloženej žalobcom bol v omeškaní s úhradami splátok splatnými
v mesiacoch: máj, august, september a október 2017. Veriteľ sa mohol domáhať po prvý raz svojho

práva prvý deň nasledujúci po uplynutí 3-mesačnej doby plynúcej od omeškania so splnením splátky.
V danom prípade ide o omeškané splátky v mesiacoch: máj, august, september a október 2017. V
prípade akceptácie omeškanej splátky v mesiaci október 2017, pôvodný veriteľ si mohol uplatniť právo
prvý raz v mesiaci február 2018, čo neučinil. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky na
súde až dňa 20.5.2021, čím svojou pasivitou pri dlhodobom nesplácaní úveru predlžoval premlčaciu

dobu v neprospech žalovaného. Podľa ustátej súdnej praxe posúdenie premlčania uplatneného nároku
je potrebné považovať za prioritné. Pri aplikácii ust. § 103 vety druhej OZ pri zosplatnení úveru začína
plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu
účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to zreteľne
uvedené v zákone. Malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok

zásady upravenej v § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho. kedy sa právo mohlo
vykonať prvýkrát. Zároveň žalovaný poukázal na neurčitosť Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého
úveru pre neuvedenie splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ takéto vyhlásenie učinil, z dôvodu ktorého je
možné takýto právny úkon považovať za neplatný. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súduPrešov sp. zn. 7CoCsp/14/2021, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/28/2022,
rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/10/2022, rozsudok Krajského súdu Trnava zo sp.
zn. 32CoCsp/6/2023. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa

adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia
si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej
byťzrejmé,prenezaplateniektorejsplátkymánáslednedôjsť kvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru,
ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Vo výzvach zo dňa 27.12.2018 a

15.11.2019 zaslané pôvodným veriteľom žalovanému jednoznačne absentuje počet splátok v omeškaní
pôvodnýveriteľuvádzalen:„viacakotrisplátky“auvedeniesplátky,prektorúpožadujeveriteľpredčasné
splatenie úveru. Žalovaný poukázal na Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej
banky Slovenska č. 2/2022 z 5.12.2022 k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z
úverov pre spotrebiteľov. Ako nekalú obchodnú praktiku používanú v procese vymáhania pohľadávok od
spotrebiteľov NBS môže vyhodnotiť okrem iného napríklad: zasielanie písomných výziev /upomienok,

ktoré nemajú náležitý obsah, t.j.: identifikácia úverovej zmluvy (napr. názov, číslo a dátum uzatvorenia
zmluvy), informácia o tom, že sa spotrebiteľ dostal do omeškania, dlžná suma s rozpisom jednotlivých
častí dlhu, z ktorých je zložený (suma istiny, sumy jednotlivých častí príslušenstva, t. j. úroku, úroku z
omeškania, poplatku z omeškania, suma nákladov vymáhania, sumy jednotlivých nárokov na prípadné
ďalšie plnenia). Vo výzvach zo dňa 27.12.2018 a 15.11.2019 zaslané pôvodným veriteľom žalovanému

jednoznačne absentuje rozpis jednotlivých častí dlhu, z ktorých je zložený.

14. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že Najvyšší súd SR nedávno rozhodol o obdobnej právnej
otázke, ktorá je predmetom, resp. dôvodom podania odvolania v tomto konaní a to v uznesení sp. zn.
1Cdo/154/2022 z 27.2.2024, obdobne ako v uznesení z 27.9.2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022. Na podporu

svojich tvrdení, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v určitom časovom období je právom veriteľa a nie
povinnosťou žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/245/2022 z 26.3.2024.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže rozsudok je vecne správny, preto postupom

podľa § 387 CSP tento potvrdil.

16. V predmetnom spore súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 9Csp/51/2021-151 zo
dňa 29.6.2022, ktorým výrokom I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.314,50 eur,
zmluvný úrok vo výške 1.086,58 eur, úrok z omeškania v sume 41,36 eur a úrok z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 4.298,24 eur od 9.10.2020 do zaplatenia, mesačnými splátkami vo výške 150,- eur,
splatné vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej
splátky, stáva sa zročným celý dlh, II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 10CoCsp/91/2022-200 zo dňa 31.10.2023
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť a vyhodnotiť obligatórne obsahové náležitosti
zmluvyospotrebiteľskomúvere(osobitneúdajoRPMNacelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v spojení so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa §

11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ a § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ), tiež skutočnosť, či a k akej dohode ohľadom
splatnosti celého zostatku dlhu došlo medzi zmluvnými stranami (aký je obsah tejto dohody). V prípade
dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (dohoda
o strate výhody splátok podľa § 565 OZ), k splatnosti celej pohľadávky dochádza na základe doručeniažiadosti na zaplatenie celej pohľadávky. Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ
mohol dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky požiadať, ale či a kedy tak urobil (inak by mal voči dlžníkovi
naďalej nárok len na dohodnuté splátky). Súd prvej inštancie preskúma a vyhodnotí zmluvnú podmienku

predčasného splatenia dlhu v rámci obligatórneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách (§ 53 OZ), či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa alebo sa odchyľuje od ustanovení Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa. Pristúpi i k hodnoteniu dokazovania v súvislosti s naplnením zákonom
stanovených podmienok (v prípade dohody) podľa § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (zaplatenie sumy
4.314,50 eur, zmluvného úroku vo výške 1.086,58 eur, úroku z omeškania vo výške 41,36 eur a úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.298,24 eur od 9.10.2020 do zaplatenia), II. výrokom priznal
žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

19. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa iba nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 9.10.2014 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva o OTP refinanc exprese
č. 224/2002/14SU, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.900
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach vo výške 74,40 eur (posledná

splátka č. 119 vo výške 73,60 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 3.12.2014, splatnosťou ďalších
splátok 3. deň v mesiaci a konečnou splatnosťou úveru dňa 3.10.2024. V zmluve o úvere bola dojednaná
úroková sadzba vo výške 8,77 % p.a., RPMN 9,32 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške
8.897,36 eur, priemerná hodnota RPMN 23,81 %, predpokladaná doba trvania zmluvy 121 mesiacov.
Dlžník sa zaviazal úver použiť na dohodnutý účel, ktorým bolo splatenie úveru. Podľa článku VII. bod 1.

zmluvy o úvere, za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje a) ak dlžník neuhradí
svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Podľa bodu 2. tohto článku pri podstatnom
porušení zmluvných povinností je banka oprávnená e) vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane
úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. V článku IX. bod 2. zmluvy o úvere dlžník
vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil s VOP banky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

tejto zmluvy o úvere a súhlasí s nimi. K zmluve o úvere boli na samostatnom tlačive dlžníkovi poskytnuté
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o ročnej percentuálnej miere
nákladov(9,32%)apriemernejhodnoteročnejpercentuálnejmierynákladov(16,81%).Žalovanýsvojím
podpisom potvrdil prevzatie tlačív s uvedenými informáciami dňa 9.10.2014. Vo VOP je oprávnenie
banky vyhlásiť úver za predčasne splatný upravené v Článku XI. tak, že v zmysle bodu 1. tohto článku

písm. a) za podstatné porušenie zmluvných povinností klienta sa považuje ak klient neuhradí svoje
splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, na základe čoho je banka oprávnená podľa bodu 2.
tohto článku písm. e) vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo
pred termínom splatnosti, písm. j) postúpiť pohľadávku voči klientovi tretej osobe. Podľa okamžitého
(priebežného) výpisu z účtu žalovaného žalovaný úver čerpal dňa 3.11.2014 v plnej výške 5.900,- eur.

V tento mesiac dňa 3.12.2014 uhradil 104,58 eur, z čoho na úrok bola započítaná suma 73,30 eur. V
roku 2015 vykonal kreditné operácie v celkovej výške 393,70 eur, splátky uhrádzal pravidelne 3. deň v
mesiaci do júla 2015, od splátky splatnej v auguste 2015 sa dostával do omeškania, s úhradou splátok
pravidelne meškal aj po zvyšok doby splácania úveru. Posledné úhrady žalovaného sú evidované v
roku 2020, a to 5 splátok vždy vo výške 20 eur, posledná úhrada bola vykonaná dňa 21.7.2020. Právny

predchodcažalobculistomzodňa27.12.2018-Poslednávýzvapredzosplatnenímoznámilžalovanému,
že mešká so splácaním úveru viac ako tri mesiace, preto ho banka žiada o úhradu dlžnej čiastky, ktorá je
k 26.12.2018 vo výške 502,41 eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa
7.1.2019. Ďalšou poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 15.11.2019 banka oznámila žalovanému,že nakoľko mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, žiada o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá je
k 14.11.2019 vo výške 1.380,83 eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Banka zároveň dlžníka
upozornila v zmysle § 53 ods. 9 OZ, že v prípade nevyrovnania záväzkov vyhlási úver za predčasne

splatný. Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.11.2019. Listom zo dňa 12.12.2019 banka vyhlásila
predčasnú splatnosť celého úveru s tým, že účinnosť zosplatnenia nastáva 10. deň odo dňa doručenia
tejtovýzvyaoznámiladlžníkovi,ževdeňúčinnostibudepovinnýzaplatiťcelýsvojzáväzokvyplývajúcizo
zmluvy o úvere, ktorý k 11.12.2019 predstavuje sumu 5.132,42 eur, pozostávajúcu z istiny 4.398,24 eur,
úrokov 711,39 eur, úrokov z omeškania 6,53 eur a poplatkov vo výške 16,26 eur, spolu s úrokmi a úrokmi

z omeškania počítanými zo zostatku istiny od 11.12.2019 do zaplatenia. V opačnom prípade banka
využije všetky práva, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, vrátane jej postúpenia na inú osobu. Vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nie je uvedené, pre ktorú dlžnú splátku pristúpila banka k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásenie bolo žalovanému doručené na adresu A. C. XXX do
vlastných rúk dňa 16.12.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2020 postúpila banka ako
postupca svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Listom zo dňa 14.10.2020

banka oznámila žalovanému, že dňa 8.10.2020 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok s
postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe ktorej banka ku dňu 13.10.2020 postúpila svoju
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere na postupníka. Pohľadávka bola ku dňu postúpenia vo výške
5.442,44 eur. Banka žalovanému oznámila, že dňom doručenia tohto oznámenia je možné pohľadávku
uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ, nakoľko banka konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako dodávateľ a
žalovaný mal postavenie spotrebiteľa, keď pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu je na daný vzťah potrebné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd dodáva, že predmetnú
zmluvu je zároveň potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, ktorý zákon súd
prvej inštancie aj aplikoval. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a charakter zmluvy ako zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nenamietal ani samotný odvolateľ.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 9 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
(ods. 1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané (ods. 3). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné (5). Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
(ods. 9).

26. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.27. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode
s dlžníkom.

28. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa § 92 ods. 8 ZoB v znení ku dňu postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka

so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa §
20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne pristúpil najprv k posudzovaniu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či
ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho

oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je
pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne
legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie
nároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu

nenamieta.

32. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si

tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

33. V danom prípade žalobca žiada od žalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorej pôvodným veriteľom

bola banka, ktorá svoju pohľadávku voči žalovanému ako spotrebiteľovi (vzniknutú zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorý zosplatnila) bez jeho súhlasu postúpila na žalobcu, t. j. na nebankový
subjekt.34. Postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého preveroval, či banka bola oprávnená vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, bol správny a zároveň nevyhnutný pre ustálenie konečného záveru, či zmluva
o postúpení pohľadávky je platná a či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. V preskúmavanej

veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalobca v konaní nie je aktívne
vecne legitimovaný z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nakoľko banka nebola
oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pretože dojednanie o možnosti banky ju vyhlásiť je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkouatedaneplatnou(lebojeformulovanéprílišširokoaneprimeranesa
odchyľuje od zákona) a zároveň vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre neurčitosť (neuvedenie splátky,

pre omeškanie ktorej došlo k tomuto vyhláseniu) neplatné.

35. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v podstate vyžadoval, aby dohoda v zmluve obsahovala
v podstate nakopírované znenie ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ. Poukaz na stanovisko vnútroštátnej
komisie okresný súd uviedol len vo všeobecnosti, nepoukázal na žiadne konkrétne stanovisko s jeho
špecifikáciou na základe čísla, dátumu tohto stanoviska, ale súd len všeobecne konštatoval, že takéto

dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Súd podľa žalobcu len poukázal na toto ustanovenie, ale
zároveň vôbec nedefinoval v čom má spočívať uvedená nerovnováha, ktorá má spôsobovať neplatnosť
dohody na možnosti zosplatnenia. Žalobca predpokladá, že svojím odôvodnením chcel súd tvrdiť,
že nestačí, že sa zmluvné strany dohodli na možnosti zosplatniť úver, musia sa výslovne dohodnúť

na všetkom, čo vyžaduje pre platné zosplatnenie OZ, teda na počte omeškaných splátok, ako aj
na tom, že spotrebiteľ bude na túto možnosť upozornený. Tento výklad súdu považuje žalobca za
absolútnenesúladnýsozákonom,keďžetennikdeneustanovujenáležitostitakejtodohody,tedažemusí
obsahovať aj povinnosť veriteľa upozorniť na možnosť zosplatnenia. Povinnosť upozorniť spotrebiteľa
vyplýva zo samotného zákona, pričom ide o kogentné ustanovenie, ktoré veriteľ za účelom platného

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí dodržať, preto je ďalšia dohoda o skutočnostiach v zmysle § 53
ods. 9 OZ nadbytočná. Žalobca sa nestotožňuje s tým, že dohoda na možnosti zosplatniť úver by mala
predstavovať podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a zároveň poukazuje na zvyšok znenia ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti

ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Dohoda na možnosti
zosplatniť úver, ktorú umožňuje samotné znenie zákona pritom jednoznačne predstavuje podmienku
týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný
súd sa zaoberal len ochranou záujmov spotrebiteľa. Napadnuté rozhodnutie sa nejaví predvídateľné
ani spravodlivé a žalobca to považuje za hrubý zásah do práva na spravodlivý proces.

36. Podľa § 565 OZ veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pri nezaplatení niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté, prípadne v rozhodnutí určené. Uvedené ustanovenie je v prípade
spotrebiteľských zmlúv modifikované ustanovením § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré ustanovenie týmto
sprísňuje podmienky zosplatnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv. V prípade spotrebiteľských
zmlúv súd vykonáva obligatórne prieskum, či uvedené zmluvné dojednanie (upravujúce právo na
zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú
zmluvnú podmienku (§ 53 OZ). V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie má vnútroštátny
súd pritom preveriť, či dôvod predčasného ukončenia splácania úveru je natoľko závažným, aby
odôvodnil tak závažné následky pre spotrebiteľa ako je strata výhody splátok.

37. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa
predčasného splatenia uvedenú v zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas
určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo
dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť,
ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je

takého nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či
táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti, či vnútroštátne
právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienkauplatní, umožnia aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie Mohamed Azis C-415/11, bod 73).

38. Zmluvné podmienky, ktoré umožňujú vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré
sú formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany veriteľa (banky) uplatnené svojvoľne,
spôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 OZ značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. apríla 2015 vo
veci C-96/14 Jean-Claude van Hove proti CNP Assurances SA, požiadavka transparentnosti zmluvných

podmienok stanovená smernicou nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a
gramatického hľadiska. Naopak, keďže systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o
úroveň informovanosti, táto požiadavka transparentnosti sa musí chápať široko (porov. tiež rozhodnutie
Kasler a Káslernej Rabái C-26/13, ako aj Matei C-143/13).

39. Z odseku 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval zmluvnú
podmienku, na základe ktorej právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru (článok VII., body 1. a 2. zmluvy), za neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ, nakoľko spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže sa
neprimerane v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Ďalej uviedol, že

predmetná zmluvná podmienka upravuje len veľmi stroho, že „pri podstatnom porušení zmluvných
povinnosti je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný ...“, t.j. môže tak urobiť aj bez
splnenia podmienok upravených vyššie citovaným ustanovením OZ, ktorý vyžaduje naplnenie ďalších
podmienok na platné zosplatnenie úveru (uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). V bode 1. článku

VII. zmluvy o úvere sú vymenované podstatné porušenia zmluvných povinností dlžníka, pričom za
podstatné porušenie sa považuje napríklad, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne
ich splatnosti. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že dôvod predčasného ukončenia
splácania úveru je v zmluve o úvere formulovaný príliš široko, pričom nezohľadňuje napríklad dĺžku
omeškania so splácaním úveru a neupravuje ani upozornenie spotrebiteľa pred vyhlásením predčasnej

splatnostiúveru(čímsazároveňodchyľujeodust.§53ods.9OZ),pretonemožnosúhlasiťsožalobcom,
že súd prvej inštancie nedefinoval v čom má spočívať uvedená nerovnováha, ktorá má spôsobovať
neplatnosť dohody. Aj podľa odvolacieho súdu je nedostačujúce, ak sa zmluvné strany dohodnú na
možnosti zosplatniť úver bez zohľadnenia podmienok upravených v § 53 ods. 9 OZ (teda bez dohody
na počte omeškaných splátok, ako aj na tom, že spotrebiteľ bude na túto možnosť upozornený), pretože

právenezohľadnenímtýchtopodmienoksaveriteľodchyľujeodust.§53os.9OZ. Jepritomirelevantné,
že uvedené ustanovenie je kogentným ustanovením. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa
(§ 54 ods. 1 OZ) a už vôbec nie kogentných. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva je formulárová a
článok VII., body 1. a 2. zmluvy kopírujúci č.l. IX bod. 2 VOP nebol individuálne dojednaný a netýka sa

hlavného predmetu plnenia (ako nesprávne tvrdil žalobca) a primeranosti ceny, preto je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Hlavným predmetom plnenia s poukazom na výklad smernice Rady 93/13/EHS
sa myslí hlavný predmet zmluvy. Jedná sa o podstatné náležitosti daného typu zmluvy, bez dojednania
ktorých by k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, pričom dojednania týkajúce sa porušenia zmluvných
povinností nie sú podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, preto sa na ne výnimka vylúčenia hlavného

predmetu plnenia z právneho posúdenia neprijateľnosti nevzťahuje.

40. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na stanovisko Vnútroštátnej komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktoré síce ako
dôvodne namietal žalobca neoznačil číslom a dátumom tohto stanoviska, avšak na toto odkazoval už

odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že Vnútroštátna komisia na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
(prerokovanie neprijateľných zmluvných podmienok zo dňa 28. júna 2017 a 12. decembra 2017) dospela
k záveru, že zmluvná podmienka, v ktorej si dodávateľ dojednal, pre prípad oneskorenia so splatením
(nesplácanie pohľadávky riadne a včas), právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobuje v zmysle § 53

ods. 1 OZ značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pretože sa neprimerane v jeho neprospech odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 OZ (ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornilspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Nepostačuje preto akékoľvek
omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku.

41. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu

právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 548 s.).

42. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom prvoinštančného súdu,

že hoci veriteľ postupoval v zmysle zákonného ustanovenia, z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvnej
podmienky, a teda absencie dohody účastníkov zmluvy o úvere v zmysle § 565 OZ, nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

43. K námietke žalobcu, že v odseku 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd najskôr

uviedol, že došlo k dohode o možnosti žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej
splátky tak, ako to predpokladá ust. § 565 OZ a následne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
avšak následne v odseku 37 odôvodnenia už toto zosplatnenie považoval za neplatné a zároveň
možnosť zosplatnenia za chýbajúcu, resp. dohodnutú neplatne, čím spôsobil značnú zmätočnosť a
nezrozumiteľnosť predmetného rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že v odseku 7 odôvodnenia súd prvej

inštancie len hodnotil zistený skutkový stav, konkrétne v ňom citoval články VII bod 1 a 2 zmluvy o úvere
(tak ako ich uviedol aj žalobca v odvolaní), pričom v označenom odseku súd prvej inštancie neuviedol, že
došlo k dohode o možnosti žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky tak,
ako to predpokladá ust. 565 OZ. Takáto veta ani veta s obdobným významom sa v uvedenom odseku
nenachádza. Právnym posúdením dohody o možnosti zosplatniť úver sa okresný súd zaoberal v odseku

37 napadnutého rozhodnutia, avšak ani v tomto odseku súd prvej inštancie nekonštatoval, že by došlo
k dohode o možnosti žiadať zaplatenie celej pohľadávky tak, ako to predpokladá § 565 OZ. Oba odseky
sú zrozumiteľné a skutkové zistenia uvedené v jednom boli podrobené právnemu posúdeniu v druhom
namietanom odseku, v ktorom súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru.

44. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že tento sa zaoberal len ochranou spotrebiteľa a napadnuté
rozhodnutie sa nejaví predvídateľné ani spravodlivé a žalobca to považuje za hrubý zásah do práva na
spravodlivý proces.

45. Odvolací súd poukazuje na ust. § 290 a nasl. CSP, ktoré upravujú spotrebiteľské spory, ktoré patria

medzisporysochranouslabšejstranysporu.Vprípadespotrebiteľskýchsporovjeslabšoustranousporu
spotrebiteľ, nie dodávateľ. Obsahom princípu ochrany slabšej strany je nahradiť formálnu rovnováhu,
ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá
medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (SDEÚ vo veci C-154/15, C-307/15 a C-308/15, Gutiérrez
Naranjo a i.). V konaní bolo nesporné, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským, že spotrebiteľom

v danom prípade je žalovaný, preto súd prvej inštancie musel poskytnúť ochranu žalovanému ako
spotrebiteľovi a uvedený postup preto nepredstavuje zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces.

46. Žalobca v odvolaní nekonkretizoval, v čom videl nepredvídateľnosť napadnutého rozhodnutia,
pričom túto námietku uviedol v odvolaní v časti, v ktorej napádal posúdenie dohody o možnosti

zosplatniť úver. Keďže jednou z úloh, ktoré odvolací súd v uznesení č. k. 10CoCsp/91/2022-200 zo dňa
31.10.2023 (zrušujúcom prvý rozsudok súdu prvej inštancie), uložil súdu prvej inštancie, bolo posúdiť,
či a k akej dohode ohľadom splatnosti celého zostatku dlhu došlo medzi zmluvnými stranami (aký je
obsah tejto dohody), preskúmať a vyhodnotiť zmluvnú podmienku predčasného splatenia dlhu v rámci
obligatórnehoprieskumuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách(§53OZ),či

nespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
alebo sa odchyľuje od ustanovení OZ, nemohol postup súdu prvej inštancie, ktorý plnil úlohy uložené
mu odvolacím súdom a posudzoval dohodu o možnosti zosplatniť úver v napadnutom rozhodnutí,
pre odvolateľa prekvapivý. To, že žalobca nesúhlasí zo záverom súdu prvej inštancie o neplatnostiuvedeného dojednania nie je porušením práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

47. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vyhlásenie okamžitej
splatnosti zo dňa 12.12.2019 je ako právny úkon nejasný a neurčitý z dôvodu, že v ňom nie je
špecifikovaná konkrétna splátka, ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a pre ktorú sa vyhlasuje

mimoriadnasplatnosť,čomázanásledokneplatnosťceléhotakéhotoprávnehoúkonu.Podľažalobcuzo
strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti.
V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovaným
dohodnutá, žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo
zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 15.11.2019). Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva

povinnosť veriteľa uviesť v predmetných písomnostiach konkrétne ktorá splátka je považovaná za
omeškanú, resp. ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Spotrebiteľ, ktorý uzatvoril predmetnú
zmluvu musí mať objektívne vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, s ktorou sa omeškal, kedy a koľko
mal uhradiť a neuhradil.

48. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu
ustanovenie § 565 OZ podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona). Nevyužitím
práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného

splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (nie
sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník
dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil,
môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

49. Vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, je ustanovenie
§ 565 OZ o strate výhody splátok modifikované ustanovením § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V citovanom ustanovení § 53 ods.

9 OZ sa spresňujú (a aj sprísňujú) podmienky zosplatnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (akou je
v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ aj predmetná zmluva o úvere) a podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť
právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zo strany spotrebiteľa.
Toto právo možno uplatniť iba za podmienky, že spotrebiteľ bol naň upozornený aspoň v lehote 15 dní.

50. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu uvedenou v odseku 45, s ktorou sa správne,
dostatočne a presvedčivo vysporiadal súd prvej inštancie v odseku 38 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na zvýraznenie správnosti dodáva nasledovné. Z obsahu
spisu vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že vo Vyhlásení úveru za predčasne splatný zo dňa

12.12.2019 právny predchodca žalobcu neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky sa banka rozhodla
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tomuto vyhláseniu predchádzali dve výzvy na úhradu dlžnej sumy,
obe označené ako „Posledná výzva pred zosplatnením“, pričom jedna výzva bola zo dňa 27.12.2018
a druhá zo dňa 15.11.2019 a v oboch je uvedené, že žalovaný mešká so splácaním úveru viac ako tri
splátky. Z okamžitého (priebežného) výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný od splátky splatnej

v auguste 2015 sa dostával do omeškania a s úhradou splátok pravidelne meškal aj po zvyšok doby
splácania úveru.

51. Presné špecifikovanie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej plánuje veriteľ
pristúpiť k zosplatneniu úveru vo výzve pred zosplatnením, má pre spotrebiteľa veľký význam, pretože

zaplatením tejto splátky (a žiadnej inej) v stanovenej lehote odvráti spotrebiteľ zosplatnenie úveru.
Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v prípade neoznačenia tejto splátky veriteľom, je
spotrebiteľ povinný sám si vyvodiť, resp. vypočítať, pre nezaplatenie ktorej splátky chce alebo môževeriteľ úver zosplatniť, najmä ak je spotrebiteľ v omeškaní s väčším počtom splátok a ak mu bolo
zasielaných viac výziev na zaplatenie (ako v tu prejednávanom prípade).

52. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 uviedol, že: „Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu
vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli

naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený“.

53. Omeškaná splátka teda musí byť presne označená nielen vo výzvach na zaplatenie dlžnej sumy
pred zosplatnením, ale aj v samotnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, v opačnom prípade nie

je možné overiť dodržanie zákonných lehôt a postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu predčasnej
splatnosti celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Ak vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru takýto
údaj neobsahuje, jedná sa o právny úkon neurčitý.

54. Žalobca v odvolaní poukázal na viacero rozhodnutí odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR,

vktorýchsúdynepovažovalizapotrebnévoznámeníozosplatnení špecifikovaťsplátku,prektorúveriteľ
vyhlásilpredčasnúsplatnosť.Odvolaciemusúdujeznáme,ževrozhodovacejpraxisúdovneboljednotný
názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia
a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.1.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,

a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Aj v rozhodnutí
sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 Najvyšší súd SR dospel k záveru, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ Obdobný názor vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024
a 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024.

55.UvedenánejednotnosťbolavyriešenákolégiomNajvyššiehosúduSR,ktorérozhodnutímč.21prijalo
z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu
vetu(ktorábudepublikovanávZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSR)vznení:„Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ).“

56. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na odsek 12 odôvodnenia citovaného uznesenia, v ktorom
Najvyšší súd SR uviedol: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z

dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania
na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo
upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate
zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods.
9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a
kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí)
predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených
lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci
(nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absenciaspôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich
zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

57. S poukazom na uvedené v odsekoch 55 a 56 odvolací súd uzatvára, že nakoľko Vyhlásenie úveru za
predčasne splatný bankou dňa 12.12.2019 neobsahuje identifikáciu omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, je tento právny úkon neurčitý a podľa § 37 ods. 1 OZ je neplatný.

58. Súd prvej inštancie ďalej správne konštatoval, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru zákonným spôsobom, pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná, nakoľko tomu bráni ustanovenie
§ 525 ods. 1 OZ a § 17 ods. 1 ZoSÚ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie
svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ, a
to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi.

59.Vzmysle§525ods.2OZnemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalozákonu,alebo
dohode s dlžníkom. Pre klientov banky v § 92 ods. 8 ZoB sú ustanovené ďalšie špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt bez súhlasu
klienta banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej
úprave postúpenia v OZ, ktorá má v zmysle zásady lex specialis derogat lege generali prednosť pred

ustanoveniami OZ. Ako vyplýva z § 92 ods. 8 ZoB, súčasne sa na postúpenie bankovej pohľadávky
uplatňujú pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase
postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ
ichnemôžepreviesťnatretiuosobu;toneplatí,akprechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkými

právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Predpokladom nadobudnutia práv

žalobcu k pohľadávke banky voči žalovanému v celom jej rozsahu ako bola vymedzená v zmluve o
postúpení, t. j. pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo teda riadne zosplatnenie záväzku v
zmysle § 565 OZ za podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ a § 92 ods. 8 ZoB v spojení s § 17 ZoSÚ.

60. Postúpená pohľadávka v tu prejednávanej veci bola pohľadávkou zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, avšak v čase jej postúpenia (8.10.2020) na žalobcu nebol spotrebiteľský úver po konečnom
termíne splatnosti (3.10.2024) ani sa pohľadávka nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúveru.Spoukazomnauvedenéodvolacísúdmázhodneakoodsúduprvejinštancieza
to, že skutočnosť, že predmetný úver nebol platne zosplatnený vylučuje platné postúpenie pohľadávky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, na nebankový subjekt, bez súhlasu

dlžníka, pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ. V prípade
nesplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt
ide o postúpenie v rozpore so zákonom (ZoB), kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ
je zakázané a takýto právny úkon je neplatný v zmysle § 39 OZ.

61. Odvolací súd tak uzatvára, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor so zákonom
(§ 39 OZ) a žalobca sa nestal postupníkom predmetnej pohľadávky. Správnym bol potom aj záver
súdu prvej inštancie, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nenadobudol žalobca
predmetnú pohľadávku, preto nie je aktívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, z ktorého dôvodu
súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

62. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku
vrátane II. výroku o náhrade trov prvoinštančného a (prvého) odvolacieho konania (nenapadnutého
osobitnou odvolacou argumentáciou), ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

63. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienkuúčastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu

predovšetkým smerujúcu k záveru o splnení náležitostí výzvy banky podľa § 92 ods. 8 ZoB odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

64. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

68. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že
strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca).

69. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).