Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106224276
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1106224276.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.DanyŠiffalovič,vprávnejvecižalobcu:VENUSPROJECTSlovakia,
s r.o., Limbová 451/3, 900 91 Limbach, IČO: 31 342 841, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: JUDr. Ladislav Jakubec, exekútor, Zámocká 30, 811 01
Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Barkoci, advokát, Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava,
o zaplatenie 24.582,12 eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/98/2006-583 zo dňa 23.11.2021 a o

odvolaní žalovanej proti V. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/98/2006-583 zo dňa
23.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/98/2006-583 zo dňa
23.11.2021 vo výroku I., II., III., IV. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave mení V. a VI. výrok rozsudku tak, že:

Žalobcovi sa proti žalovanému a intervenientovi náhrada trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu
zo dňa 21.7.2018 nepriznáva.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Intervenient má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom konanie v časti o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 999.999,00 eur zastavil. Druhým výrokom žalobu zamietol. Tretím výrokom
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi nepriznal. Štvrtým výrokom
intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %. Piatym výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniaoodvolanížalobcuzodňa21.07.2018,doručenomsúdudňa24.07.2018,vrozsahu
100 %. Šiestym výrokom žalobcovi priznal voči intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu

trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu zo dňa 21.07.2018, doručenom súdu dňa 24.07.2018, v
rozsahu 100 %.2. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1, 3 ods. 1 písm. d), ods.2, 4 ods.1 písm. a) bod 3, 5 ods. 1, 6
ods.1, 9 ods. 1, 2, 15 ods.1, 17 ods.1, 2, 19 ods.1, 2, 3, 27 ods.1 zák. č. 514/2002 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 113b zák. č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), 68 ods. 33 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), 144, 145 ods .2, 146 ods.1, 396 ods.3, 262 ods.2 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu

Bratislava I dňa 31.07.2006 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží pôvodnému žalovanému
JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, súdnemu exekútorovi, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 740.561,00 Sk
s príslušenstvom.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd konštatoval, že exekučný príkaz nespĺňa

charakternezákonnéhorozhodnutiapodľa§6zákonač.514/2003Z.z..Vsúladesustálenoujudikatúrou
k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť jednak v rámci rozhodovacej činnosti orgánov štátu,
ako aj v rámci činnosti, ktorá nesmeruje k rozhodnutiu. Vo vzťahu k žalobcom vytýkanému postupu
súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, ktorý dňa 19.01.2005 vydal exekučný príkaz a nariadil
exekúciu na obchodný podiel povinného SHS-Electronic - 1, A.. E. R., Budatínska 67, Bratislava, IČO:

11 810 157 v obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, a.s., tento po vykonanom dokazovaní
možno v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, nakoľko
intervenient na strane žalovaného vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel
v zmysle § 113b Exekučného poriadku, pričom tento spôsob exekúcie nemohol súdny exekútor použiť
v zmysle § 235 Exekučného poriadku na exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002. V

zmysle uvedeného možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že súdny exekútor vykonával exekúciu
na základe vydaného exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005 spôsobom odporujúcim zákonu. Tomuto
záveru, podľa názoru súdu, svedčia aj listinné dôkazy založené v súdnom spise, a to list Slovenskej
komory exekútorov zo dňa 29.06.2006 (č.l. 10), v zmysle ktorého súdny exekútor nepostupoval správne
pri vykonávaní exekúcie postihnutím obchodného podielu podľa § 113b Exekučného poriadku, a to

práve s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj z listu Slovenskej
komory exekútorov zo dňa 17.04.2007 (č.l. 62), v zmysle ktorého súdny exekútor bol v disciplinárnom
konaní č. DK 20/2006 senátom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov na zasadnutí
dňa 19.03.2007 uznaný za disciplinárne zodpovedného za disciplinárne previnenie a bolo mu uložené
disciplinárne písomné opatrenie - písomné pokarhanie. Samotná skutočnosť nesprávneho úradného

postupu súdneho exekútora vydaním exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005 nebola ani v konaní
sporovaná zo strany žalovaného alebo intervenienta na strane žalovaného.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora spočíval aj vo vydaní
exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005 bez relevantného poverenia exekučného súdu, keď v danom

exekučnom príkaze súdny exekútor uviedol, že exekučný príkaz vydáva na základe poverenia vydaného
Okresným súdom Nové Zámky na vykonanie exekúcie č. 5404 018509, súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že táto námietka nebola preukázaná. Súd mal zo žalobcom predložených listinných
dôkazov, a to uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. Er 59/96-553 zo dňa 20.10.2009 (č.l.
152 - 153) a prvej strany uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. Er 59/96 - 573 (č.l. 154)

preukázané, že na Okresnom súde Bratislava V bolo vedené konanie vo veci exekúcie oprávneného
Union poisťovňa, a.s., proti povinnému A.. E. R., na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 1.000.000,-
Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie, kde bol vykonaním exekúcie poverený JUDr. Ladislav Jakubec
poverením číslo 5105 016239 zo dňa 06.11.2002. Hoci súdny exekútor v exekučnom príkaze zo dňa
19.01.2005 uviedol, že tento vydáva na základe poverenia vydaného Okresným súdom Nové Zámky na

vykonanie exekúcie č. 5404 018509 a z listu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 01.10.2009 vyplynulo,
že uvedené poverenie bolo vydané v exekučnom konaní sp. zn. 4Er 2778/02 oprávneného LEASING
CENTRUM, a.s. Bratislava, proti povinnej: F. Č., pričom v tomto konaní nebolo udelené poverenie voči
povinnému A.. E. R., resp. voči spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, v danom prípade okolnosť
nesprávneho označenia poverenia, na základe ktorého bol exekučný príkaz vydaný, nezakladá bez

ďalšieho nesprávny úradný postup na strane súdneho exekútora, nakoľko v konaní nebola preukázaná
neexistenciaoprávneniasúdnehoexekútoravykonaťexekúciuvočipovinnémuA..E.R.F.včasevydania
exekučného príkazu z 19.01.2005. Súd mal zo súdneho spisu preukázané, že súdny exekútor Ladislav
Jakubec bol vylúčený z vykonávania exekúcie sp. zn. Er 59/96, č. EX 365/2002 vo veci exekúcieoprávnenej Union poisťovňa, a.s., proti povinnému A.. E. R., na vymoženie uloženej povinnosti na sumu
1.000.000,- Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie až uznesením zo dňa 20.10.2009 (č.l. 152-153).

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a
preukázal nesprávny úradný postup súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v súvislosti s vydaním
exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005, doručeného žalobcovi dňa 25.01.2005, keď tento nesprávne
postupoval podľa § 113b Exekučného poriadku v rozpore s ustanovením § 235 Exekučného poriadku.
Žalobcatakpreukázalexistenciuprvéhozákonnéhopredpokladuvznikuzodpovednostizaškoduorgánu

verejnej moci pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V ďalšom sa súd
zaoberal otázkou, či boli naplnené ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
zákonač.514/2003Z.z.,tedačivpriamejpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomsúdneho
exekútora došlo k znemožneniu podnikania žalobcu, nastali účinky zrušenia spoločnosti a bol navodený
stav likvidácie spoločnosti, v dôsledku čoho žalobca vykázal za rok 2005 stratu vo výške 24.582,12 eur.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcom namietané dôsledky nesprávneho
úradného postupu neboli v konaní preukázané. Súd mal preukázané, že Okresný súd Bratislava I v
konaní sp. zn. Sro 4397/B uznesením zo dňa 19.05.2005 síce rozhodol, že pri spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. vo veci zápisu exekúcie obchodného podielu povoľuje vykonať zápis, ktorým
savymazávaspoločníkA..E.R.azapisujesadočasti„Ďalšieprávneskutočnosti:Exekúcianaobchodný

podiel spoločníka A.. E. R.. Zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.02.2005. Výška
vkladu spoločníka A.. E. R. - voľný obchodný podiel“. Súd však s poukazom na ustanovenie § 185 ods.
2 CSP z verejných registrov, a to z informatívneho výpisu z obchodného registra spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. mal preukázané, že nedošlo k výmazu A.. E. R. ako spoločníka žalobcu, ako
ani k zápisu citovaného textu do ďalších právnych skutočností. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 24.04.2006, sp. zn. 32Exre/16/2005 (č.l. 174-175), mal súd preukázané jednak, že súd v
danom konaní vydal dňa 28.03.2006 uznesenie o začatí konania o výmaz z obchodného registra z
časti zápisu spoločníci: A.. E. R. v obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., a tiež,
že súd uvedené konanie na základe oznámenia súdneho exekútora o späťvzatí exekučného príkazu
zo dňa 19.01.2005 na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného A.. E. R. v

obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., zastavil. Súd tak nemal v konaní preukázané,
že by v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vydaním exekučného
príkazu zo dňa 19.01.2005 došlo k výmazu A.. E. R. ako spoločníka žalobcu. Súd ďalej nemal v konaní
preukázané tvrdenie žalobcu, že doručením exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005 žalobcovi dňa
25.01.2005, nastali účinky zrušenia spoločnosti žalobcu a bol navodený právny stav likvidácie žalobcu.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že z ustanovenia § 113b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom
ku dňu doručenia exekučného príkazu žalobcovi je zrejmé, že doručením exekučného príkazu sa
obchodná spoločnosť zrušuje v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis, v danom prípade sa jedná o
ustanovenie § 88 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje prípady, kedy sa zrušuje verejná obchodná
spoločnosť, a nie spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorou bol a je aj žalobca. K zrušeniu spoločnosti

VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (žalobcu) tak nedošlo zo zákona, súd tiež nemal preukázané, že
by bolo o zrušení žalobcu právoplatne rozhodnuté rozhodnutím súdu, alebo že by k zrušeniu žalobcu
došlo z iného zákonom predpokladaného dôvodu (§ 68, § 151 Obchodného zákonníka). Súd v danom
prípade poukazuje na to, že spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra (ak zákon
neustanovuje inak), pričom zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.

Súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by spoločnosť VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o. (žalobca) bola zrušená, či už v dôsledku doručenia exekučného príkazu dňa 25.01.2005
alebo rozhodnutím súdu v konaní sp. zn. Sro 4397/B, resp. sp. zn. 32Exre/16/2005 a že by u žalobcu
nastalo štádium likvidácie so všetkými právnymi dôsledkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 70 a nasl.
Obchodného zákonníka. V konaní tak nebolo preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom súdneho exekútora došlo k znemožneniu podnikania žalobcu, nebolo preukázané,
že by žalobca v dôsledku vydaného exekučného príkazu nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť,
nebolo preukázané, že by nastali účinky zrušenia spoločnosti žalobcu a že by bol navodený stav
likvidácie žalobcu.

Súd mal zo žalobcom predloženého daňového priznania žalobcu za zdaňovacie obdobie od 01.01.2005
do 31.12.2005 preukázané, že výsledkom hospodárenia žalobcu za dané obdobie bola strata vo výške
740.561,- Sk, teda suma ktorú si žalobca uplatnil v predmetnom konaní po prepočte konverzným kurzom
vo výške 24.582,12 eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu uvedená strata, ktorú žalobca vykázal za účtovnýrok 2005, mala vzniknúť práve v dôsledku nemožnosti žalobcu vykonávať riadne podnikateľskú činnosť
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.

V tejto súvislosti súd poukázal na to, že skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie
veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie
alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktoré bolo možné očakávať s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodovej udalosti. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje
zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať

zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Existencia ušlého
zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná, v prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu
existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti tvrdené poškodeným, ktoré
pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2017, sp. zn. 5Mcdo/5/2015).

V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca vznik škody nepreukázal.
Žalobca nepreukázal, že žalobou uplatnená suma vo výške 24.582,12 eur, predstavujúca stratu žalobcu
za účtovné obdobie roku 2005 je skutočnou škodou žalobcu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, teda že by v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom súdneho exekútora došlo k strate, zmenšeniu alebo zníženiu majetku žalobcu v
rozsahustratyžalobcuzaúčtovnýrok2005.Zároveňsúdzvykonanéhodokazovanianemalpreukázané,
že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora došlo na strane žalobcu k
vzniku škody vo forme ušlého zisku, teda, že by strata žalobcu za rok 2005 vo výške 24.582,12 eur
predstavovala ujmu na strane žalobcu predstavujúcu zmarený majetkový prospech, ktorý by žalobca

mohol očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu a ktorý nenastal v dôsledku danej
škodovej udalosti. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal,
že strata žalobcu za účtovný rok 2005 vo výške 24.528,12 eur, ktorú mal súd preukázanú z listinných
dôkazov, daňového priznania žalobcu za rok 2005, by predstavovala škodu žalobcu, resp. by vznikla v
príčinnej súvislosti s vydaním exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005.

Súd v danom prípade konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody,
a to ani vo forme skutočnej škody, ani vo forme ušlého zisku. Súd poukázal na to, že spoločnosť VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. (žalobca) nebola zrušená, nebola ani vymazaná, spoločník spoločnosti A.. E.
R. vlastní obchodný podiel v spoločnosti žalobcu a rovnako nebol vymazaný ako spoločník žalobcu. V
zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané zmenšenie majetkového stavu

žalobcu oproti stavu pred škodovou udalosťou, ani zmarenie majetkového prospechu a nebolo nijako
preukázané, že strata žalobcu za účtovný rok 2005 má súvis a vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, keď v konaní nebolo preukázané zrušenie
spoločnosti žalobcu, nebolo preukázané, že by bol vo vzťahu k žalobcovi navodený stav likvidácie
spoločnosti, a teda nebolo preukázané, že by žalobca nemohol podnikať a uvedená strata, ktorú si

žalobca v konaní uplatnil ako škodu a ktorej náhrady sa domáhal od žalovaného, by vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.

Žalobca si v konaní uplatňoval aj nemajetkovú ujmu, a to po čiastočnom späťvzatí žaloby, vo výške
1,00 eur. Súd dospel k záveru, že žalobca v tejto súvislosti nešpecifikoval a nekonkretizoval, ako

nesprávny úradný postup súdneho exekútora zasiahol do práva žalobcu slobodne podnikať a slobodne
nakladať s majetkom, nepreukázal, že by daná situácia negatívne ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť
alebo ohrozila jeho subjektívne práva. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal ani netvrdil, akým spôsobom mal zasiahnuť alebo zasiahol nesprávny úradný postup
súdneho exekútora do dobrého mena žalobcu. Dôvody uvádzané žalobcom na uplatnenie nároku na

náhradunemajetkovejujmytakzostalivrovineteoretickejargumentácievovzťahukmožnýmnásledkom
nesprávnehoúradnéhopostupu,bezpotrebnejkonkretizácie,akoajzdokladovaniažalobcomuplatnenej
údajnej nemajetkovej ujmy. Súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako dostačujúce konštatovanie, že v
súvislosti s vydaním exekučného príkazu zo dňa 19.01.2005, doručeným žalobcovi dňa 25.01.2005,došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, keď tento
nesprávne postupoval podľa § 113b Exekučného poriadku v rozpore s ustanovením § 235 Exekučného
poriadku, samotné konštatovanie súd považoval za dostatočné zadosťučinenie, a preto nárok žalobcu

na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol ako nedôvodný.

Vzhľadom na to, že súd posúdil návrh žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný,
neposudzoval súd žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Nad rámec uvedeného súd konštatoval, že v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2013 sa pred konaním na súde obligatórne vyžaduje predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. vyplýva, že podmienka predbežného prerokovania nároku musí byť splnená pred podaním žaloby na
súd. Súd mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal,
že pred podaním žaloby na súd doručil žalovanému konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku vzťahujúcu sa k nároku uplatnenému v predmetnom konaní, z vykonaného dokazovania mal
súd preukázanú len žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 17.08.2006, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 17.08.2006, teda až v čase, kedy si už žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalobou na súde. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že
žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pred podaním žaloby na súd

podal u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z., žalobu tak možno považovať za predčasne podanú.

Nakoľko intervenient má rovnaké práva ako strana sporu, má tiež právo na náhradu trov konania v
prípade, že ním podporovaná strana sporu bola úspešná. V opačnom prípade je intervenient povinný

spolu so stranou sporu, pri ktorej v konaní vystupoval, zaplatiť náhradu trov konania úspešnej strane.
Pokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu podporovanej strany sporu bola intervenientovi priznaná
náhrada trov konania, musí zároveň platiť, že intervenient môže byť spolu s podporovanou stranou
zaviazaný na náhradu trov konania, v ktorom podporovaná strana nedosiahla procesný úspech, ak tu
nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd tiež konštatoval, že intervenient netvorí so žalovaným

nerozlučné spoločenstvo, a teda ich nemožno zaviazať na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súd nemôže založiť svojím rozhodnutím solidaritu, pokiaľ
táto nevyplýva z hmotného práva. Solidarita vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania je prípustná
len vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo, ktorého členovia sú spoločne a nerozdielne zaviazaní aj
vo vzťahu k hlavnému nároku zo zákona alebo zo zmluvy alebo z iného právneho úkonu (pozri napr.

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.03.2021, č.k. 4Cob/165/2020 - 882).

Žalobca čiastočným späťvzatím vzal žalobu späť v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
999.999,- eur. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že stratil dôveru v Okresný súd
Bratislava I, keď konanie o nemajetkovej ujme malo byť prejednané a rozhodnuté fakticky do jedného

roka, k čomu vinou okresného súdu nedošlo. Z uvedeného je zrejmé, že k čiastočnému späťvzatiu
žaloby nedošlo procesným zavinením žalovaného alebo intervenienta na strane žalovaného, preto z
procesného hľadiska sa zavinenie na čiastočnom zastavení konania pripisuje žalobcovi. V zostávajúcej
časti súd žalobu zamietol, a teda v tejto často boli s poukazom na zásadu úspechu konaní úspešní
žalovaný a intervenient na strane žalovaného. Žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania

nevyplývajú. Súd zároveň nemal v konaní preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
a výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v
zmysle § 257 CSP. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovanému, ktorému nemožno
z procesného hľadiska pripísať zavinenie na čiastočnom zastavení konania, a ktorý bol v zostávajúcej
časti žalobou uplatneného nároku úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, súd nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú
a intervenientovi na strane žalovaného, ktorému rovnako nemožno z procesného hľadiska pripísať
zavinenie na čiastočnom zastavení konania, a ktorý bol v zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku
úspešný,nakoľkosúdžalobuzamietol,súdpriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovprvoinštančného
konania v rozsahu 100 %.

Súd tiež s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP rozhodoval o trovách odvolacieho konania
o odvolaní žalobcu zo dňa 21.07.2018, doručenom súdu dňa 24.07.2018. V predmetnom odvolacom
konaní bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, keď Krajský súd v Bratislave odvolaniu žalobcu vyhovela zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi voči žalovanému, ako aj žalobcovi voči
intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu zo

dňa 21.07.2018, doručeného súdu dňa 24.07.2018, v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti V. výroku rozsudku, ktorým súd
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalobkyne zo
dňa 21.07.2018 v rozsahu 100 %, a to podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Uviedol,žežalobcasažalobouzodňa31.07.2007domáhaluloženiapovinnostipôvodnémužalovanému
E.. Z. E. zaplatiť sumu 740.561 Sk s príslušenstvom. Následnými podaniami doručenými súdu žalobca
upravil okruh žalovaných ako aj petit žaloby, v dôsledku pripustenia ktorých súd ďalej konal so
Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti SR, od ktorej sa žalobca domáhal

náhrady majetkovej škody vo výške 24.582,12 eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške
1.000.000 eur v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca.

Je nesporné, že v zmysle § 396 ods. 3 CSP pri zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím

súdom, a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie rozhodne súd v novom rozhodnutí, ktorým sa
konaniekončí,postupompodľa§262ods.1CSPopäťonárokunanáhradutrovkonania.Ajpretotonové
rozhodovanieonárokunanáhradutrovkonaniapovráteníveciodvolacímsúdomvšakplatí,žetýmtosúd
rozhoduje o trovách celého doterajšieho konania, a to vrátane konania odvolacieho (predchádzajúceho
novému rozhodnutiu vo veci), pričom o nároku na náhradu trov konania (celého) má rozhodnúť podľa tzv.

zásady úspechu v spore, teda porovnaním toho, čo žalobca žalobou (jej petitom) žiadal, a toho, ako súd
vo veci rozhodol (výrok rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). V tomto
prípade bolo potrebné ako neúspech žalobcu považovať aj časť nároku, ktorý vzal späť a konanie bolo
v zodpovedajúcom rozsahu zastavené (keďže prípadná separácia trov bola neprípustná), t.z. celkovo
úspech žalobkyne v konaní predstavoval 0 %.

Žalobca, ako strana sporu, v tomto konaní síce uspel vo svojom odvolaní proti prvému rozsudku súdu,
ktorý bol odvolacím súdom zrušený, avšak novým rozhodnutím vo veci samej bolo znova rozhodnuté
o celom žalobou uplatnenom nároku, vrátane tej časti, ktorá bola predmetom aj odvolacieho konania.
V zmysle ustálenej judikatúry nie je zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej,

ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Žaloba bola napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu
zamietnutá, čo znamená, že bola podaná od počiatku nedôvodne, a to sa týka aj konania (a všetkých
úkonov žalobkyne pri bránení, či uplatnení práva) na odvolacom súde. Rovnako to konštatoval Krajský
súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 14.04.2021, č.k. 11Co/26/2020- 466.

Podľa názoru žalovaného teda nebolo možné žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ak
by sa v prípadoch zrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie malo o
trovách odvolacieho konania rozhodovať osobitne, len na základe posúdenia úspechu strán sporu v
danomodvolacomkonaníbezohľadunapomerúspechustránsporuvovecisamejponovomrozhodnutí
súdu (teda tak, ako to urobil súd v napadnutom rozhodnutí), právna úprava dotýkajúca sa povinnosti

prvoinštančného súdu rozhodnúť o trovách odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci samej,
by bola zbytočná a neúčelná, nakoľko by o trovách odvolacieho konania mohol - bez ohľadu na ďalší
vývoj sporu a konečné rozhodnutie vo veci samej - rozhodnúť už samotný odvolací súd, a to už pri
vydaní uznesenia, ktorým ruší pôvodné rozhodnutie prvoinštančného súdu a tomuto vracia vec na
ďalšie prejednanie a nové rozhodnutie. Práve potreba posúdenia miery konečného úspechu strán v

spore vzhľadom na žalobou vymedzený predmet konania je tým dôvodom, pre ktorý zákon pri zrušení
prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom ponecháva rozhodnutie otravách konania, vrátane trov
konania odvolacieho, na nové konečné rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadomnauvedenémalžalovanýzato,žesúd nesprávnymprávnymposúdenímvecianedôsledným

aplikovaním § 255 ods. 1 CSP (zásada úspechu) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada odvolací súd, aby zrušil výrok V. rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 23.11.2021, č.k. 32Cb/98/2006-583, v zmysle ktorého je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania.

5. Proti rozsudku sa v celom rozsahu odvolal žalobca. Uviedol, že s poukazom na ust. §§ 365 ods. 1
písm. a), b), e), f), h) CSP, podáva odvolanie voči opätovne arbitrárnemu a nespravodlivému rozsudku
súdu zo dňa 23.11.2021, č.k. 32Cb/98/2006-583 vo všetkých jeho výrokoch (výroky č. I- VI.).

Namietal, že mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom o uplatnenom nároku, súd žalobcom
splnomocnenú advokátku nepredvolával na pojednávania po 08.09.2016 a ani ju nepredvolal na
úkon ním vykonaný dňa 23.11.2021. Odvolaním napadnutý rozsudok je nezákonný a protiústavný,
je výsledkom krajného formalizmu a ohýbania/prekrúcania práva (Rechtsbeugung) nesúladného s
garanciami, ktoré žalobcovi poskytuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri rozhodovaciu prax ESĽP voči
Slovensku), keďže okresný súd sa dôsledne nevysporiadal so splnomocnením z 09.01.2015 udeleným

advokátke na podklade výzvy Najvyššieho súdu SR, neodstránil a ani sa nepokúsil o odstránenie
vady splnomocnenia z 04.09.2016, hoci bol k tomu podľa § 161 ods. 1 CSP povinný, dôsledne sa
nevysporiadal s tým, že splnomocnenie udelené advokátovi nie je možným obmedziť, že súd je povinný
v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky konania, čo si nesplnil.

Okresný súd ku dňu podania tohto odvolania riadne nekonal a nerozhodol s urýchlením o návrhu
žalobcu na zastavenie konania z 06.09.2016 doručeného okresnému súdu dňa 08.09.2016 spoločne so
splnomocnením vydaným žalobcom advokátke JUDr. E. Korčekovej dňa 04.09.2016, teda za účinnosti
CSP, a to všetko po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uznesením č.k. 30bdo/3/2015 zo dňa 28.01.2016,
ktorým dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/287/2012-230 zo dňa

27.08.2013, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Teda tu bola povinnosť zaviazať žalovaného ako aj intervenienta na strane žalovaného k náhrade trov
právneho zastupovania žalobcu splnomocnenou advokátkou JUDr. E. Korčekovou, s ktorou okresný súd
riadne nekonal, hoci bol k tomu povinný.

Namietal, že napadnutý rozsudok nie je riadne a presvedčivo, racionálne odôvodnený, je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci. O to viac, že sú tu existencia opomenutých dôkazov a
zmareného dokazovania vypočutím svedkov vinou okresného súdu v dôsledku porušenia práva žalobcu
na prejednanie veci v „primeranej 1ehote“ - viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 200/2014-32

zo 6.5.2014.

Žalobca navrhol odvolaciemu, Krajskému súdu v Bratislave, aj aplikáciou ust. § 380 ods. 2 CSP v spojení
sčl.2CSPzrušiťnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIz23.11.2021,č.k.32Cb/98/2006-583
vovšetkýchjehovýrokoch(výrokochč.I.-VI.),vecvrátiťOkresnémusúduBratislavaInaďalšiekonanie,

žalobcovi priznať trovy odvolacieho konania, keďže rozsudok vydaný ohýbaním práva (Rechtsbeugung)
nie je možným v právnom štáte považovať za zákonný.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient. Mal za to, že odvolanie žalovaného je dôvodné a v
celom rozsahu sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného. Právna argumentácia žalovaného

je podporená konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú stabilnú rozhodovaciu prax súdov
v danej právnej otázke, a to konkrétne záver, že ak aj bolo odvolacím súdom zrušené v poradí prvé
rozhodnutie okresného súdu vo veci samej, nemožno ustanovenie § 396 ods. 3 CSP vykladať tak,
že okresný súd bude v ďalšom - konečnom rozhodnutí rozhodovať o trovách odvolacieho konania
samostatne, bez ohľadu na celkový úspech žalovanej (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

14.04.2021, č.k. 11Co/26/2020 - 466, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.05.2021,
sp. zn. 16Co/68/2020).

Aj na základe uvedenej aktuálnej rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike je zrejmé, že súd
prvej inštancie vec, čo sa týka predmetného odvolaním napadnutého výroku, nesprávne právne posúdil.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient, ktorý uviedol, že odvolanie žalobcu je nejasné a
nekonzistentné, obsahom prevažne aj právne irelevantné. Žalobca uviedol, že súd údajne nemal
ustálený okruh účastníkov. V sporom konaní, na rozdiel od konaní mimosporových, zákon nepoznápojem účastníci konania, ale strany sporu (pričom samozrejme právny zástupca strany sporu nie je
strana sporu). Žalobca taktiež uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo nie je
pravda, počas 15 rokov trvajúceho konania na súde prvej inštancie bol žalobca riadne predvolávaný

na pojednávania, resp. aj inak realizoval svoje procesné práva, a to vrátane účasti na pojednávaní dňa
23.11.2021. Na tomto pojednávaní sa zúčastnil a netrval na odročení z dôvodu neprítomnosti právneho
zástupcu.
Intervenient mal zato, že odvolanie, kde žalobca poukazuje na túto skutočnosť (jeho účasť bez právneho
zástupcu na danom pojednávaní) a tvrdí, že jeho práva boli „potlačené“, je zo strany žalobcu len účelové.

Poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nie je splnená ani jedna zo štyroch
podmienok, nie sú teda splnené zákonom vyžadované podmienky na zrušenie rozsudku. Je teda v
rozpore s pravidlami formálnej logiky žalobcova žiadosť, aby bol rozsudok zrušený, keď zároveň netvrdí
ani jeden zo štyroch zákonných dôvodov na zrušenie rozsudku.

Taktiež je možné, že žalobca jednoducho má záujem časovo predĺžiť konanie z toho dôvodu, aby sa

vyhol plateniu náhrady trov konania intervenientovi (vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie
priznal náhradu trov intervenientovi voči žalobcovi). Zdôraznil skutočnosť, že žalobca opakovane aj v
tomto podaní uviedol, že súd údajne „nadháňa“ úkony právnemu zástupcovi intervenienta na strane
žalovanej. Je potrebné takéto tvrdenia dôrazne odmietnuť.
Čo sa týka splnomocnenia, na ktoré žalobca poukazuje, na ktoré podľa jeho názoru súd neprihliadol, tak

z textu tohto splnomocnenia je zrejmé, že ide o splnomocnenie udelené na konkrétny úkon, poukázal
na § 92 ods. 1 CSP.

Žalobca vo svojom odvolaní tiež uviedol, že súd mu odňal možnosť riadne konať pred súdom, a teda
porušilprávožalobcunaspravodlivýsúdnyproces.Sícetaktiežuviedol,žejetu„existenciaopomenutých

dôkazov“, avšak tieto dôkazy nijako nešpecifikuje.

Zastávaprávnynázor,žesúdvšakvovzťahukodvolaniunepochybilanipriaplikáciihmotnýchpredpisov,
anipriaplikáciipríslušnýchprocesnýchprávnychnoriem.Nazákladevyššiešpecifikovanýchskutočností
má intervenient vo vzťahu k odvolaniu za to, že výroky napadnutého rozsudku sú vecne správne a žiada

odvolací súd, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil. Intervenient si uplatňuje voči žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Podaním zo dňa 24.3.2022 žalobca uviedol, že výzva súdu a tým aj odvolanie žalovaného proti
rozsudkuOSBA1z23.11.2021č.k.32Cb/98/2006-583malobyťdoručovanésplnomocnenejadvokátke

JUDr. E. Korčekovej, s ktorou okresný súd doposiaľ riadne nekonal, porušil právo žalobcu na spravodlivé
súdne konanie, dôsledne sa nevysporiadal s ust. par. 92 ods. CSP, čl. 161 ods. 1 a ods. 3 CSP, teda súd
nemádoposiaľustálenýriadneokruhúčastníkovkonania,tedaokresnýsúdriadnenekonalsožalobcom,
čo zakladá dôvodnosť zrušenia rozsudku z 23.11.2021 napadnutého odvolaním, a to aj s poukazom na
princíp právnej istoty podľa čl. 2 CSP. Odvolanie žalovaného žiadal odmietnuť.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril intervenient, ktorý poukázal na to, že žalobca sa vo svojom vyjadrení
vôbec nevyjadruje k odvolaniu žalovaného, ktorý sa odvolal proti výroku rozsudku o trovách konania. K
tejto otázke intervenient na strane žalovaného už vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2022 konštatoval,
že na základe skutkových a právnych okolností tohto prípadu má intervenient na strane žalovaného

za to, že odvolanie žalovaného je dôvodné a v celom rozsahu sa stotožňuje s právnou argumentáciou
žalovaného. Zároveň citoval svoje vyjadrenie zo dňa 10.01.2022.
K argumentácii vo vyjadrení žalobcu zo dňa 24.03.2022 intervenient na strane žalovaného uviedol, že
na pojednávaní dňa 21.05.2021 žalobca nenamietal, že jeho právny zástupca nie je prítomný, neuviedol,
že má právneho zástupcu, a že trvá na jeho prítomnosti. Dokonca sám vzal žalobu sčasti späť. Taktiež z

pojednávania dňa 27.08.2021 žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti, o právnom zástupcovi sa nezmienil.

Žalobcavovyjadrenízodňa24.03.2022uviedol,žesúdúdajnenemalustálenýokruhúčastníkov,čovšak
nenamietal na žiadnom z pojednávaní, ktoré predchádzali vyneseniu rozsudku v roku 2021 (21.05.2021,

27.08.2021 a 23.11.2021) a ktorých sa sám osobne zúčastnil (okrem 27.08.2021). V sporovom konaní,
na rozdiel od konaní mimosporových, zákon nepozná pojem účastníci konania, ale strany sporu (pričom
samozrejme právny zástupca strany sporu nie je strana sporu).Aj na pojednávaní sa žalobca osobne zúčastnil, neuviedol, že by mal mať právneho zástupcu a netrval
na odročení z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu. Intervenient na strane žalovaného mal zato, že
vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (týkajúce sa trov konania), kde žalobca poukázal na túto skutočnosť

(že sa riadne nekonalo s jeho právnou zástupkyňou, hoci ani na jednom z pojednávaní sa o právnej
zástupkyni nezmienil a nenamietal ani doručovanie v konaní) a tvrdil, že súd so žalobcom „riadne
nekonal“, je zo strany žalobcu len účelové.

Rozsudok súdu je presvedčivý, jeho premisy a závery sú prijateľné, racionálne, presvedčivé a

spravodlivé.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského

súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu, dôvodmi odvolania
žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti potvrdiť
a v časti zmeniť.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým

stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo

veci.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase, kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu
(„zákon č. 514/2003 Z. z.“) tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

17.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

22. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

24. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

25. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

26. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona

a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona
(01.07.2004).

27. Podľa § 113b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov („Exekučný poriadok“) exekúciou možno postihnúť aj

obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

28. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

29. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou
alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje,
ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov
a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane

spoločnosti žiaden majetok.

30. Podľa § 68 ods. 3 Obchodného zákonníka spoločnosť sa zrušuje
a) uplynutím času, na ktorý bola založená,
b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak

odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté,
c) odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť,d) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok
úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím
návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

e) z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

31. Podľa § 387 ods. 1 - 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
32. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

34. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

35. Odvolací súd považuje za preukázané, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že

žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. vznik škody, a to ani vo forme skutočnej
škody, ani vo forme ušlého zisku. Nakoľko na vznik a vyvodenie zodpovednosti voči štátu je nevyhnutné,
kumulatívne splnenie podmienok, súd posúdil nárok žalobcu na náhradu škody ako nepreukázaný a
nedôvodný.

36. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní
bližšie nešpecifikoval konkrétne nedostatky, na základe ktorých je možné odvodiť uplatnenie odvolacích
dôvodov, ktoré vymenoval v odvolaní.

37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek
tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a
rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom
konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť),

procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné
povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania,
prekážkarozsúdenejveci).Skúmanietýchtoprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdupočas
celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej
miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom

úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť
takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných
prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v §
365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie
naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v

podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia
o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti. Odvolací
súd uvádza, že nedostatky procesných podmienok neboli v posudzovanom prípade zistené.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorítaaktakejtoustálenejrozhodovacejpraxeniet,ajstav,v
ktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutýspravodlivo.Odvolacísúdzastáva
právny názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a myšlienky súdu sú vrozhodnutí preskúmateľné. Odvolací súd zároveň pripomína, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé
súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do práva na spravodlivý proces však
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech
(nevyhovenienávrhu)vkonanípredvšeobecnýmsúdom(napr.I.ÚS8/96,III.ÚS197/02,III.ÚS284/08).

39. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,

ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza,
že odvolateľ neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd ich nezisťoval, resp.

neuviedol ich vo svojom rozhodnutí, pretože ich považoval za právne bezvýznamné.

40. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

41. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

prejednávaný spor. Odvolací súd po dôslednom preskúmaní súdneho rozhodnutia, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, zastáva právny názor, že v danom prípade bol použitý správny právny predpis
a rovnako tak bol správne interpretovaný súdom prvej inštancie.

42. Ako nosný dôvod odvolania bola namietaná skutočnosť, že sa súd prvej inštancie dôsledne

nevysporiadal so splnomocnením zo dňa 09.01.2015, udeleným advokátke na podklade výzva
Najvyššieho súdu. K plnomocenstvu udelenému JUDr. Emílii Korčekovej, advokátke dňa 9.1.2015.
Odvolací súd dodáva, že toto plnomocenstvo bolo udelené len na zastupovanie v dovolacom konaní
sp. zn. Obdo/76/2013, čo potvrdila samotná JUDr. Korčeková listom zo dňa 11.6.2015 adresovaný
NS SR. Preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že bolo povinnosťou súdu konať s

advokátkou v ďalšom konaní. Ďalej namietal, že súd advokátku nepredvolával na pojednávania po
08.09.2016 a nepokúsil sa o odstránenie vady splnomocnenia z 04.09.2016. Odvolací súd uvádza, že
ďalšia plná moc bola JUDr. Korčekovej udelená dňa 4.9.2016, a to vo veci vypracovania a podania
návrhu na zastavenie konania.(č.l. 331). Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal odstraňovať vadu
plnomocenstva, ktoré je právne perfektné a určené na vypracovanie podania, ktoré aj bolo advokátkou

vypracované. Ak chcel žalobca, aby ho ním zvolený právny zástupca zastupoval počas celého konania,
mal tak jasne prejaviť svoju vôľu právnemu zástupcovi, v tomto prípade JUDr. Korčekovej. Odvolací
súd však uvádza, že v spisovom materiáli sa nachádzajú len plnomocenstvá udelené ad hoc, teda na
konkrétny úkon, nie na celé konanie. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že žalobca nepreukázal,že by bolo súdu doručené plnomocenstvo udelené advokátke na celé konanie a odvolaciemu súdu
sa javí, že žalobca chce svoju chybu preniesť na súd tým spôsobom, že súd ho mal upozorniť, že
plnomocenstvo je koncipované len na konkrétny dôvod, čo však nie je úloha súdu, pretože žalobca

má voľnosť uzatvoriť mandátnu zmluvu s hociktorým advokátom podľa svojej vôle, môže si zvoliť na
každý úkon iného advokáta, prípadne si nemusí zvoliť ani advokáta, ale postačuje len osoba s právnym
vzdelaním (ak ho sám nemá).

43. Žalobca opakovane v odvolaní, ako aj po podaní odvolania, žiadal, aby súd doručil rozsudok

advokátke JUDr. Korčekovej. V konaní videl ohýbanie práva. Odvolací súd má preukázané, že
samotný napadnutý rozsudok bol doručený na adresu na doručovanie priamo žalobcovi. Pretože
súd postupoval správne, nakoľko v konaní nebolo predložené plnomocenstvo, na základe ktorého
by súd mal doručovať súdne rozhodnutie advokátovi. Odvolací súd konštatuje istú nekonzistentnosť
tvrdení žalobcu, pretože odvolanie bolo podané samotným žalobcom a na druhej strane sa žalobca
domáha doručenia rozhodnutia právnemu zástupcovi. Ak žalobca zastáva právny názor, že disponuje

plnomocenstvom, ktoré udelil advokátke, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo odvolanie podal sám
žalobca a advokátka.

44. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom

zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom, iný, než napadnutým uznesením vyslovený právne záver, nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

45. Žalovaný podaným odvolaním namietal rozhodnutie o trovách konania. Bol toho názoru, že žalobca

ako strana sporu v konaní síce uspel proti prvému rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený,
avšak novým rozhodnutím vo veci samej bolo znova rozhodnuté o celom žalobou uplatnenom nároku,
vrátane tej časti, ktorá bola predmetom aj odvolacieho konania. Zastáva právny názor, že žaloba
bola napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietnutá, čo znamená, že bola podaná od počiatku
nedôvodne. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo správne, ak súd rozhodol v posudzovanom prípade

(zrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia na ďalšie konanie) osobitne o trovách konania, s
poukazom na posúdenie úspechu strán sporu v odvolacom konaní, bez ohľadu na pomer úspechu strán
sporu vo veci samej po novom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd zastáva právny názor,
že potreba miery posúdenia konečného úspechu strán v spore vzhľadom k žalobou vymedzenému
predmetu konania, je tým dôvodom, pre ktorý zákonodarca pri ustanovení o zrušení rozhodnutia

odvolacím súdom prenechal rozhodnutie o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, na nové
rozhodnutie vo veci samej, ktoré bude konečné. V opačnom prípade, by mohol o nároku na náhradu
trov konania rozhodnúť aj odvolací súd.

46. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/68/2020, v

ktorom je okrem iného uvedené, že ak by aj bolo odvolacím súdom zrušené v poradí prvé rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej, nemožno ust. § 396 ods. 3 vykladať tak, že okresný súd bude v ďalšom
- konečnom rozhodnutí rozhodovať o trovách odvolacieho konania samostatne, bez ohľadu na celkový
úspech žalobcov.
V danom prípade nebolo, na základe z vyššie uvedeného, možné priznať žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Súd správne žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
nepriznal, lebo mu nevznikli, a správne priznal intervenientovi voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%, nakoľko mu vznikli.

47. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Výrok I., II., III. a IV. v

zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a výrok V. a VI. v zmysle § 388 CSP zmenil.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne
v konaní nevznikli. Súd priznal intervenientovi na strane žalovaného, pretože sa vyjadril k odvolaniu

žalobcu, čím mu preukázateľne vznikol nárok na náhradu trov konania.

49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).