Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 14T/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9522100277
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Truban
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9522100277.4

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Michal
Truban v trestnej veci vedenej proti obvinenému K. G. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, dňa 12. júna 2024 rozhodol, že

r o z h o d o l :

obvinený K. G., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom I. XX, 841 05
Bratislava,

ktorý bol uznaný za vinného na základe právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 14T/12/2022 zo dňa 07.10.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť vo výroku o vine dňa 07.10.2022, za to,

že

od presne nezisteného obdobia 90-tych rokov 20. storočia bolo v Bratislave a Bratislavskom kraji
vytvorené spoločenstvo osôb ktorého členovia sa v rámci svojho pôsobenia označovali ako TAKÁČOVCI
(ďalej len „skupina“), kedy sa po násilnej smrti (dňa 30.07.2003) J. T. (o vine, ktorého nebolo právoplatne
rozhodnuté za jeho života) do čela skupiny postavil Ing. Ľ. K. (ktorý je stíhaný v inom trestnom
konaní a o jeho vine nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté) a následne došlo k štruktúrovaniu
skupiny, kde v rámci tejto štruktúry boli vytvorené tri zložky, a to riadiaco - rozhodovacia, v rámci

ktorej bola okrem najvyššej pozície vytvorená minimálne jedna ďalšia, priamo podriadená pozícia,
riadiaco - výkonná, ktorej členovia priamo podliehali osobám z riadiaco - rozhodovacej zložky a okrem
riadenia im nižšie postavených členov výkonnej zložky zabezpečovali aj samotný výkon konkrétnych
príkazov od členov riadiaco - rozhodovacej zložky, a výkonná, v rámci ktorej boli vytvorené minimálne
tri pracovné pozície, a to tzv. ochrankári, výjazd a biletári, pričom skupina bola taktiež rozdelená na
viaceré vetvy, na čele ktorých stáli jednotlivé osoby z riadiaco - rozhodovacej zložky, kde tieto vetvy boli
vytvorené za účelom sťaženého mapovania a objasňovania trestnej činnosti páchanej členmi skupiny a

sťaženého dokazovania prepojenia medzi jednotlivými členmi skupiny, pričom predmetná skupina, resp.
jej členovia, sa zaoberali páchaním rôznej trestnej činnosti najmä násilného a ekonomického charakteru,
a to za účelom dosahovania sústavného zisku, kde takto dosiahnutý zisk bol ďalej používaný jednak
na mesačné výplaty jednotlivým členom skupiny, ako aj na samotný chod skupiny ako takej (odmeny
členom za ich lojálnosť, mlčanlivosť, platby advokátov, úplatky, úhrady výdavkov väznených členov a
pod.), skupina okrem Bratislavského kraja pôsobila aj v krajoch nachádzajúcich sa geograficky na území

západného Slovenska, pričom do výkonnej zložky vetvy vedenej M. G. a P. V. (ktorí sú stíhaní v inom
trestnom konaní a o ich vine nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté) patril aj obvinený K. G., ktorý
pôsobilvskupineminimálneodroku2005dominimálnekoncaroku2006,atovroku2005aždopolovice
roka 2006 na pozícii biletár v podnikoch, ktorým bola skupinou poskytovaná tzv. „ochrana“ alebo tieto
spadali pod skupinu a od presne neurčeného času asi od polovice roka 2006 až do konca roka 2006
bol členom tzv. „čierneho výjazdu“, kedy sa dopúšťal rôznej trestnej činnosti v prospech skupiny, a to na
základe pokynov od osôb patriacich do riadiaco - výkonnej a riadiaco - rozhodovacej zložky skupiny, a

ktorémubolozanímvykonávanéúlohy,resp.činnostipreskupinumesačnebezakéhokoľvekzákonnéhopodkladu vyplácaných najmenej 15.000,- Sk (1.000,- Sk za odpracovaný deň), ktoré mu vyplácal S. K., a
tento ich mal od B. K. (ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní a o jeho vine nebolo doposiaľ právoplatne
rozhodnuté) pôsobiaci v riadiaco - výkonnej zložke skupiny,

teda

bol členom zločineckej skupiny,
čím spáchal

zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

I. Podľa § 296 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), písm. e),

ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

II. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad
správaním obvineného v skúšobnej dobe sa ukladá probačný dohľad.

III. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obvinenému ustanovuje skúšobná doba vo výmere 4 (štyri)
roky.

IV. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa obvinenému ukladá zákaz stretávania sa s osobami,
ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, pre ktorý sa odsudzuje.

bol členom zločineckej skupiny,

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Trestného poriadku obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde,
ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie

v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný
rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané
neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.

Podľa § 355 ods. 2 Trestného poriadku proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada

škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o
náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody
podá iná oprávnená osoba.

Podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa
odseku 1 v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j ) Trestného poriadku o
prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní
nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom
rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

Podľa § 355 ods. 4 Trestného poriadku proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie, môže
zúčastnená osoba podať odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich
dní od jeho doručenia. Ak zúčastnená osoba podala odpor a nie je dôvod na postup podľa odseku 3,
prejedná samosudca návrh na uloženie ochranného opatrenia na verejnom zasadnutí.

Podľa § 355 ods. 5 Trestného poriadku ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné
pojednávanie z dôvodu, že odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne
odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.Podľa § 355 ods. 6 Trestného poriadku ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 211, môže
poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až dovtedy, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej
z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie

zastaví.

Podľa § 355 ods. 7 Trestného poriadku ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť
obžalobu dovtedy, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím
obžaloby sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania. Trestný rozkaz sa ruší a vec

sa vracia do prípravného konania aj vydaním uznesenia, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti
podľa § 241 ods. 4 zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. j).

Podľa § 355 ods. 8 Trestného poriadku obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva
podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až

dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu
odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný
odpor späť len s jeho výslovným súhlasom.

Podľa § 355 ods. 9 Trestného poriadku vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca

uznesením na vedomie.

Podľa § 355 ods. 10 Trestného poriadku ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku
8, trestný rozkaz sa prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom
pojednávaní súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa

ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 alebo vyhlásením
rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.