Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106128
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106128.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej v právnej
veci žalobcu: Obec Braväcovo, so sídlom Braväcovo č. 196, 976 64 Braväcovo, IČO: 00 313 301,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08
Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie,
so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1394001023/1653-21340/2023 zo dňa 30. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a.

III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor
inšpekcie ochrany vôd (ďalej len „IŽP Banská Bystrica“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.

1394302122/7987-33153 zo dňa 27.09.2022 v súlade s ust. § 62 ods. 6 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z.
ovodáchaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) na základe výsledkov
konania vykonaného podľa ustanovenia § 73 vodného zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) uložil žalobcovi:
Obec Braväcovo Braväcovo 195, 976 64 Braväcovo IČO: 36 051 691 (ďalej len „obec Braväcovo“ alebo
„žalobca“), pokutu podľa ust. § 75 ods. 9 v spojení s ustanovením § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona

vo výške 10 000,- Eur za mimoriadne zhoršenie vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré spôsobila
Obec Braväcovo dňa 09.06.2021 v dôsledku vypúšťania nečistených splaškových odpadových vôd z
nelegálneho výustenia do vodného toku Hlboká v k. ú. A. B. bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy,
čo je porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, nakoľko riešením mimoriadneho
zhoršenia vôd (ďalej aj ako „MZV“) bolo zistené, že dňa 09.06.2021 hladina splaškových odpadových
vôd v združenom objekte čerpacej stanice odpadových vôd dosahovala obtokové (prelivové) potrubie
a časť nečistených splaškových odpadových vôd odtekala do obtokového kanalizačného potrubia

čistiarne odpadových vôd k rozhodnutiu č. 1394302122/7987-33153 (ďalej aj ako „ČOV“), v ktorom
Obec Braväcovo v presne nezistenom čase vykonala medzi združeným objektom čerpacej stanice
odpadových vôd a lomovou šachtou č. 5 prerazenie dna kanalizačného potrubia, a následne na otvor
napojila plastové kanalizačné potrubie, ktoré bolo vyústené do nelegálneho vyústenia vybudovanom naľavom brehu vodného toku Hlboká rkm 1,080, cca 20 m pod areálom ČOV, čím boli nečistené splaškové
odpadové vody vypúšťané bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy do vodného toku Hlboká. MZV sa
prejavilo zakalením vody vo vodnom toku Hlboká, zápachom vody po splaškových odpadových vodách,

pričom znečistenie vody v toku sa prejavilo na úseku cca 10 m od nelegálneho vyústenia. Úhyn rýb vo
vodnom toku Hlboká v dôsledku vypúšťania nečistených splaškových odpadových vôd nebol zistený.
Pokutu je potrebné uhradiť podľa ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku a ustanovenia § 76 ods.
5 vodného zákona do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Environmentálneho
fondu vedený v Štátnej pokladnici s názvom „B. C. D. E.“. Prvostupňový orgán zároveň uviedol platobné

údaje na zaplatenie pokuty.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia IŽP Banská Bystrica uviedol, že v dňoch 09.06.2021,
10.06.2021 a 15.12.2021 riešil MZV podľa vodného zákona, ktoré vzniklo dňa 09.06.2021 približne
o 14:00 hod. v k. ú. B., obec B., v dôsledku vypúšťania nečistených odpadových vôd do vodného
toku Hlboká z nelegálneho vyústenia čistiarne odpadových vôd obce Braväcovo. MZV sa prejavilo

zakalením vody vo vodnom toku Hlboká, zápachom vody po splaškových odpadových vodách, pričom
znečistenie vody vo vodnom toku Hlboká bolo pozorované na úseku dlhom cca 10 m od nelegálneho
vyústeniavsmereprúdeniavody.Úhynrýbnebolzistený.RiešenímMZVbolozistené,žepríčinouvzniku
MZV bolo vypúšťanie nečistených splaškových odpadových vôd cez obtokové kanalizačné potrubie
mechanicko - biologickej čistiarne odpadových vôd obce Braväcovo (ďalej len „ČOV Braväcovo“),

umiestnené v združenom objekte čerpacej stanice odpadových vôd ČOV Braväcovo, následne cez
plastové kanalizačné potrubie ústiace do nelegálneho vyústenia vybudovanom na ľavom brehu vodného
toku Hlboká až do vodného toku Hlboká, rkm 1,080, cca 20 m pod legálnym výustným objektom ČOV
Braväcovo, bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy.

3. Ďalej uviedol, že z riešenia MZV vyplynulo, že prevádzkovateľom nelegálneho vyústenia splaškových
odpadových vôd je obec Braväcovo. Riešením MZV bolo taktiež zistené, že v dôsledku vypúšťaných
nečistených splaškových odpadových vôd z nelegálneho vyústenia, rkm 1,080, cca 20 m pod legálnym
výustným objektom ČOV Braväcovo do povrchového vodného toku Hlboká, boli v odobratých vzorkách
vôd povrchového vodného toku Hlboká prekročené hodnoty znečistenia v zmysle Požiadaviek na kvalitu

povrchovejvodyuvedenýchvpríloheč.1NariadeniavládySlovenskejrepublikyč.269/2010Z.z.,ktorým
sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd (ďalej len „NV SR č. 269/2010 Z. z.“) a to v
ukazovateľoch BSK5 a N-NH4. Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku MZV dňa 09.06.2021, účastník
konania vypúšťal nečistené splaškové odpadové vody z nelegálneho vyústenia ČOV Braväcovo do
vodného toku Hlboká bez právoplatného povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím došlo k porušeniu

ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa ustanovenia § 41
ods. 1 vodného zákona.

4. Prvostupňový orgán v rámci riešenia MZV uložil na mieste vzniku MZV dňa 10.06.2021 obci
Braväcovo - t. j. pôvodcovi MZV, vykonať bezprostredné ako aj následné opatrenia na zneškodnenie

MZV a odstránenie jeho škodlivých následkov podľa ustanovenia § 41 ods. 5 vodného zákona, ktoré
sú popísané v Protokole č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd, ktoré vzniklo dňa 09.06.2021
na vodnom toku Hlboká v k. ú. A. B., vypracovaný dňa 10.06.2021 (ďalej len „Protokol č. 2“), s
ktorým bol účastník konania oboznámený a ktorý na znak súhlasu obe strany podpísali. Pôvodca
MZV opatrenia uložené prvostupňovým správnym orgánom vykonal v požadovanom rozsahu, pričom

zhodnotenie uložených opatrení je presne uvedené v Protokole č. 3 z riešenia mimoriadneho zhoršenia
vôd č. 087-017-2021-BB-Scha, ktoré vzniklo dňa 09.06.2021 na vodnom toku Hlboká v k. ú. A.
B., č. 10891/42-4/2021-47650/2021 zo dňa 15.12.2021 (ďalej len „Protokol č. 3“), ktorý bol osobne
prerokovaný a podpísaný štatutárnym zástupcom obce Braväcovo, starostom F. G. B., dňa 15.12.2021,
pričom starosta obce Braväcovo, F. B. uviedol, že písomné vyjadrenie k Protokolu č. 3 doručí IŽP

Banská Bystrica v termíne do 10 dní. Zároveň boli účastníkovi konania v Protokole č. 3 uložené
ďalšie opatrenia na elimináciu škodlivých následkov MZV s termínom plnenia do 31.03.2022. Súčasťou
Protokolu č. 3 je aj fotodokumentácia preukazujúca vypúšťanie nečistených (zakalených) odpadových
vôd nelegálnym výustným objektom ČOV Braväcovo do vodného toku Hlboká, výsledok vykonávania
farebných a kamerových skúšok, ako aj výsledky laboratórnych rozborov štyroch odobratých vzoriek vôd

(3 x povrchová voda z vodného toku Hlboká a 1x splašková odpadová voda vypúšťaná z nelegálneho
výustného objektu ČOV Braväcovo, rkm 1,080, do povrchového vodného toku Hlboká), ktoré potvrdzujú
zistený skutkový stav.Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Slovenská inšpekcia životného prostredia,

ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č. 1394001023/1653-21340/2023 zo dňa 30.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“) zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku tak, že opravil IČO žalobcu.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania, uviedol
dôvody odvolania žalobcu, opísal skutkový stav veci a vysporiadal sa s jednotlivými námietkami žalobcu.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že riešením MZV, ktoré vzniklo v dôsledku
vypúšťania nečistených splaškových odpadových vôd, bolo jednoznačne preukázané, že došlo k
naplneniu znakov MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona, nakoľko MZV bolo spôsobené
vypúšťaním nečistených splaškových odpadových vôd cez obtokové kanalizačné potrubie ČOV
Braväcovo, umiestnené v združenom objekte čerpacej stanice odpadových vôd ČOV Braväcovo,

následne cez plastové kanalizačné potrubie ústiace do nelegálneho vyústenia vybudovanom na ľavom
brehu vodného toku Hlboká až do vodného toku Hlboká, rkm 1,080, cca 20 m pod legálnym výustným
objektom ČOV Braväcovo, bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, pričom podľa ustanovenia § 41
ods. 4 vodného zákona je účastník konania pôvodcom MZV a je zodpovedný za porušenie ustanovenia
§ 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného

zákona. Zodpovednosť účastníka konania bola prvostupňovým správnym orgánom spoľahlivo zistená
a dostatočne preukázaná. Žalovaný tiež uviedol, že uloženie sankčného postihu – uloženie pokuty vo
výške 10 000,- Eur pre žalobcu považuje za vecne a právne opodstatnené, čo aj odôvodnil.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

7. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenie a vrátenie veci
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

8. Žalobca v žalobe namietal preklúziu práva na začatie správneho konania pre porušenie zákona
o vodách. Poukázal na ust. § 76 ods. 3 vodného zákona a tam uvedenú ročnú prekluzívnu lehotu,
ktorá podľa žalobcu začala plynúť od vydania Protokolov 1 a 2, z ktorých podľa neho jasne vyplýva,
že došlo ku zadováženiu všetkých skutkových okolností, a nie až od vydania Protokolu č. 3. Podľa
žalobcu je okamih dozvedenia sa o porušení povinnosti spojený s momentom, v ktorom sa správny

orgán objektívne dozvie o skutkových okolnostiach, z ktorých je možné vyvodiť, že došlo k porušeniu
právnej povinnosti na úseku danej regulácie právnym predpisom, a teda nemusia byť naplnené všetky
kritéria zisťovania okolností slúžiacich ku zadováženiu rozsahu a povahy závažnosti porušenia pre účely
kvalifikácie konania, ktoré sa realizuje práve od okamihu začatia správneho konania s možnosťou a
právom účastníka viesť dokazovanie práve ku týmto okolnostiam. Okamih dozvedenia sa nevzťahuje až

na Protokol č.3, ako uvádza správny orgán, ale už na Protokoly č. 1 a č. 2, v ktorých sú jasne vymedzené
zistenia protiprávneho stavu, tak ako aj udelené opatrenia na jeho odstránenie. Z daného podľa žalobcu
vyplýva, že okamih porušenia právnej povinnosti bol známy správnemu orgánu najneskôr dňa 10.6.2021
a tým pádom došlo k začatiu správneho konania až po uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty na
uplatnenie práva. Výklad povahy lehoty na začatie správneho konania aký mu priradil správny orgán je

popretím ústavou garantovaného práva podľa čl. 46, čl. 47 aj čl. 48 Ústavy SR. Ustanovenie § 76 ods.
3 vodného zákona sa vzťahuje k okamihu, „kedy sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení
povinnosti." Daný moment je tým pádom spojený s obstaraním skutkových zistení zadovažovaných
najmä obhliadkou a obstaraním vecných dôkazov, z ktorých vyplýva zistenie útoku, teda protiprávneho
konania. Právne podriadenie protiprávneho konania a skúmania právnej kvalifikácie v súvislosti s

hľadaním príčinnej súvislosti je otázkou právnou a nie je naviazaná na okamih dozvedenia sa. Žalobca
svoj názor k danej otázke plynutia času opiera o viacero rozhodnutí, a to Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Asan/1/2016 z 24.10.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/58/2016 zo dňa
31. mája 2017 a sp. zn. 6sžf/51/2010 zo dňa 22. júna 2011.

9. Žalobca ďalej namietal nepreukaznosť skutkových zistení pre vyvodzovanie záverov o zodpovednosti
a nesprávne právne posúdenie správneho orgánu a odvolacieho správneho orgánu. Uviedol, že
správny orgán nesprávne posúdil predmetnú vec, keď podriadil sankčnú zodpovednosť pod kvalifikačný
predpoklad porušenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona z dôvodu, že mal mať osvedčené„mimoriadne zhoršenie vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona v prejavoch zakalenia a zápachom
vody, bez toho aby svoj nesprávny výrok v absencii materiálneho znaku porušenia objektu objektívnej
stránky skutku „kvality" oprel o skutkové zistenia podložené procesné použiteľnými dôkazmi. Dôvodil,

že správny orgán opomenul časť hypotézy právnej normy, a to závažnosť. Namietal tiež skutočnosť, že
správnyorgánpodriadilnásledokkonaniapod„zakalenie"bezoporyvprávnypredpis,ktorýtakýtopojem
zodpovedajúci legálnej definícii § 41 ods. 1 vodného zákona nepozná a naviac z dôkazov založených v
správnom spise absentuje označenie dôkazu, z ktorého by bolo možné takýto záver učiniť.

10. Žalobca tiež namietal, že vzorky odobraté dňa 09.06.2021 nemajú pre neopakovanie meraní
merateľnú hodnotu z hľadiska prekročenia limitov z viacerých vzoriek počas 12 mesačného obdobia
bez konfrontácie s referenčnou vzorkou vady daného vodného toku. Okrem toho žalobca namietol ,
že správnym orgánom uskutočnené hodnotiace závery, keď vyvodzoval, že v 2 parametroch došlo
ku prekročeniu ukazovateľov kvality vôd pre BSK5 ku 11,3- násobnému zvýšeniu znečistenia a pri
ukazovateli N-NH4 až 32,8-násobnému zvýšeniu sa nezakladá na správnom prístupe z dôvodu, že

správny orgán vychádzal z parametrov, ktoré sa nedajú vzťahovať ku porušeniu prípustnej hranice danej
Nariadením vlády SR č.- 269/2010 Z.z. Pre účely preukázania mal správne správny orgán posudzovať
násobok medzi zisteným následkom v podobe výskytu škodlivín s prípustnou hranicou škodlivín danou
vyhláškou č. 269/2010 Z. z., ktorá by potom vyjadrovala iný a výrazne nižší pomer len v rozsahu
4,06 zvýšenia a 11,7 zvýšenia oproti limitom daným vyhláškou, čo môže osvedčovať škodlivý následok

pretože zvýšenie bez prekročenia limitov nie je sankcionovateľné.

11. Ďalšou námietkou žalobca namietal odopretie práva žalobcu viesť dokazovanie. Uviedol, že vo
svojom podaní z 01.07.2022 navrhol okrem iných dôkazov aj vykonať dokazovanie a doplniť skutkové
zistenia o dôkazy v podobe otázok na povodie rieky rybárske a iné ochranárske združenia hospodáriace

na rieke, či došlo ku prejavom zníženie kvality vôd oproti predchádzajúcemu obdobiu, avšak správny
orgán tieto dôkazy nevykonal, ale ani sa v rozhodnutí nevysporiadal, pre aké dôvody sú také dôkazy
nepotrebné, čo podľa žalobcu zakladá vadu nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia popri už
uplatnenej vade porušenia na spravodlivý proces (odmietnutie dôkazov). Správny orgán nezabezpečil
referenčné a následne vzorky pre porovnanie následkov či tieto neplynú pri preukazovaní zavinenie aj

iného zdroja znečistenia (balastné vody) na ktoré sa odvolával účastník. Žalobca v odvolaní uviedol, že
mu nie sú známe dôvody pre ktoré správny orgán vylúčil riadny priebeh dokazovania a nestanovil ústne
pojednávanie v zmysle naplnenia zásad daných § 3 správneho poriadku s cieľom dospieť podľa § 32
k podkladu pre rozhodnutie.

12. V ďalšej námietke žalobca namietal porušenie zásady nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz
sebaobviňovania), ktorá je aplikovaná aj na proces sankcií ukladaných v správnom konaní podľa
osobitnej hmotnoprávnej právnej úpravy, keď objednaním analýz vzoriek zo dňa 15.6.2022 žalobcom
u autorizovaného subjektu došlo ku zadováženiu dôkazu o hodnotách, ktoré správny orgán použil ako
dôkaz v neprospech sankčne podozrivého, ktorému bola uložená povinnosť a ktorý sám proti sebe v

rozpore so zásadou zákazu seba obvinenia zadovážil dôkaz, z ktorého správny orgán vychádzal.

13. Žalobca mal tiež za to, že došlo k nesprávnemu určeniu podmienok pre vyvodzovanie závažnosti
konania a domáhal sa uplatnenia sankčnej moderácie uloženej sankcie.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k námietke preklúzie poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžp/19/2012, pričom uviedol, že ak je momentom, kedy sa správny orgán o
porušení povinnosti dozvedel, ukončenie kontroly/štátneho dozoru, tak analogicky v prípade riešenia

mimoriadneho zhoršenia kvality vôd je tomu tak jeho ukončením. Až vypracovaním Protokolu č. 3
došlo zo strany SIŽP k ukončeniu riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, a teda moment, kedy
sa spoľahlivo SIŽP dozvedela o porušení povinnosti je vypracovanie Protokolu č. 3. K vyhotoveniu
Protokolu č. 3 došlo 15.12.2021, pričom nadväzujúce správne konanie bolo začaté 28.06.2022, teda
v jednoročnej subjektívnej lehote. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že subjektívna lehota na

začatie správneho konania bola dodržaná.

15. K námietke nepreukaznosti skutkových zistení pre vyvodzovanie záverov o zodpovednosti a
nesprávne právne posúdenie správneho orgánu a odvolacieho správneho orgánu poukázal na znenieust. § 41 ods. 1 vodného zákona, ktorý podľa neho demonštratívne uvádza, akým spôsobom sa
môže mimoriadne zhoršenie kvality vôd prejaviť. Predmetný výpočet následkov však nie je absolútny,
a teda argumentácia žalobcu je podľa žalovaného v rozpore s platným právnym poriadkom ako aj

teóriou práva. Tiež poukázal na to, že z riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd je zrejmé, že
prvostupňový správny orgán dňa 09.06.2021 vykonal za účasti všetkých členov pracovnej skupiny odber
štyroch bodových vzoriek vôd, pričom laboratórne rozbory odobratých vzoriek vôd boli na základe
objednávky žalobcu vyhotovené akreditovaným laboratóriom. Na základe výsledkov laboratórnych
rozborov odobratých vzoriek prvostupňový orgán konštatoval, že porovnaním kvality vody odobranej

z vodného toku Hlboká 5 m nad nelegálnym vyústením s kvalitou vody odobratou z vodného toku
Hlboká cca 2 m pod zdrojom znečistenia, t. j. nelegálnym výustným objektom, došlo k 11,35-násobnému
zvýšeniu znečistenia v ukazovateli BSK5 a k 32,9- násobnému zvýšeniu znečistenia v ukazovateli N-
NH4. Uvedené skutočnosti jasne poukazovali na fakt, že v dôsledku vzniku mimoriadneho zhoršenia
kvality vôd na vodnom toku Hlboká došlo k prekročeniu požiadaviek na kvalitu povrchovej vody
uvedených v prílohe č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú

požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov, čím prvostupňový
správny orgán zároveň zdôraznil mieru zhoršenia kvality vody vo vodnom toku Hlboká vo vyššie
špecifikovanom úseku. Uviedol tiež, že právny poriadok nerozlišuje pri mimoriadnom zhoršení kvality
vôd medzi významnými a „nevýznamnými“ vodnými tokmi. Ohľadom závažnosti uviedol, že vodný zákon
nedefinuje, kedy ohrozenie kvality vôd dosahuje intenzitu „závažnosti“, avšak stanovil kompetenciu SIŽP

rozhodnúť pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd (ustanovenie § 62 ods. 3 posledná
veta vodného zákona).

16. K odopretiu práva žalobcu viesť dokazovanie uviedol, že vzmysle ustanovenia § 32 ods. 2 druhá
veta správneho poriadku má správny orgán právo rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie,

pričom účastník konania nie je oprávnený nariaďovať správnemu orgánu vykonanie určitých dôkazov.
Taktiež citované ustanovenie priznáva výsostné právo správnemu orgánu viesť dokazovanie a spôsob
zisťovania podkladov, ktoré považuje za dôležité pre riadne rozhodnutie vo veci.

17. Ohľadom porušenia zásady nemo tenetur se ipsum accusare žalovaný nesúhlasil so žalobcovým

tvrdením o porušení tzv. zásady zákazu sebaobviňovania, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/2/2016, kde sa k tejto zásade vyjadril. Poukázal na to, že
Protokoly, získané počas výkonu štátneho dozoru, preukazovali stav vôd. Na to, aby správny orgán
vedel vyhodnotiť, či došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd alebo nie, bolo potrebné analyzovať vzorky
vôd, pričom je irelevantné kto zabezpečil ich získanie. Konštatoval, že K sebaobviňovaniu môže dôjsť

len v prebiehajúcom správnom konaní, zatiaľ čo v tomto prípade išlo o riešenie mimoriadneho zhoršenia
kvality vôd podľa vodného zákona.

18. K nesprávnemu určeniu podmienok pre vyvodzovanie závažnosti konania uviedol, že výška uloženej
pokuty je náležitá k závažnosti spáchaného iného správneho deliktu a riadne zdôvodnená, pričom

prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zohľadnili tak poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti.
Zároveň uviedol, že mimoriadne zhoršenie kvality vôd je samo o sebe závažnou okolnosťou a uloženie
najnižšej možnej pokuty nie je v danom prípade na mieste.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

19. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby správnym súdom

20. Správny súd uznesením č. k. 2S/11/2023-84 zo dňa 24.10.2023, právoplatným dňa 30.10.2023,
podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného
predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených
v odôvodnení predmetného uznesenia.

21. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na
deň 12.03.2025, kde žalobca zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe ako aj nové námietky
v správnej žalobe neuvedené, pričom poukazoval na rozdiel medzi zistením a dozvedením sa a žedruhostupňové rozhodnutie bolo nebolo vydané v dvojročnej zákonnej lehote. Žalovaný zotrval na
dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe. Pojednávanie bolo odročené
za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 26.03.2025, kedy správny súd správnu žalobu žalobcu a návrh

na sankčnú moderáciu zamietol.

22. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v

zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej
žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

23. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona; Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie
kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie

alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd
bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú
najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom
uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou
alebo podzemnou vodou.

24. Podľa § 62 ods. 3 vodného zákona; Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od
pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj
hlásenia oznámené podľa § 41 ods. 3. Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd, rozhodne
inšpekcia.

25. Podľa § 76 ods. 3 vodného zákona; Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného
roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do
uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

26. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

27. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku; Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať

dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

28. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené

prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (zmenené len IČO žalobcu uvedené vo výroku),
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000,- Eur podľa ust. § 75 ods. 9 v spojení
s ustanovením § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za mimoriadne zhoršenie vôd podľa § 41
ods. 1 vodného zákona, ktoré spôsobil žalobca dňa 09.06.2021 v dôsledku vypúšťania nečistených
splaškových odpadových vôd z nelegálneho výustenia do vodného toku Hlboká v k. ú. A. B. bez

povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čo je porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného
zákona.

29. Žalobca v prvom rade namietal preklúziu práva na začatie správneho konania pre porušenie
vodného zákona. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty

nedošlo a prvostupňový orgán začal správne konanie v zákonnej lehote. Z ust. § 76 ods. 3 vyplýva, že
konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej
vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k
porušeniu povinnosti došlo. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že momentom začatia plynutia lehotyna začatie správneho konania o uložení pokuty je deň, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel
o porušení povinností. Názory žalobcu a žalovaného sa v tomto prípade rozchádzajú v tom, čo sa
považuje za dozvedenie sa o porušení povinnosti. Je potrebné poukázať na Rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Szd 1/2012 zo dňa 25.04.2013, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že: „Termín
zistenie porušenia povinností nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu
resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať
podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu. Na výkon dozoru

podľa Zákona je potrebné primerane aplikovať ustanovenia zák. o kontrole. S poukazom na § 13
ods. 1 zák. o kontrole je potrebné uviesť že o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené
nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje aj opis preukázaných kontrolných
zistení. Pokiaľ sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných
predpisov, vypracuje sa o kontrole záznam. Práve z obsahu protokolu vyplývajú nedostatky, ktoré boli
orgánom dohľadu zistené.“ Z uvedeného vyplýva, že dozvedenie sa o porušení, resp. zistenie porušenia

povinnosti, nemožno považovať za obyčajnú vedomosť prvostupňového orgánu o nejakom porušení
povinnosti, a teda v danom prípade nemôže ísť o moment, keď bolo prvostupňovému orgánu dňa
09.06.2021 anonymne nahlásené porušovanie vodného zákona žalobcom. Prvostupňový orgán konal
okamžite po obdržaní tejto informácie, o čom vyhotovil Protokol č. 1 zo dňa 09.06.2021 a Protokol č. 2
zo dňa 10.06.2021, kde však išlo len o prvotné zistenia a odobratie vzoriek, avšak až v Protokole č. 3 zo

dňa 15.12.2021 prvostupňový orgán na základe všetkých získaných dôkazov zodpovedne preukázal,
že vznikom MZV na vodnom toku Hlboká skutočne došlo k porušeniu konkrétnych ustanovení vodného
zákona na základe výsledkov odobratých vzoriek a ďalších zistení. Zároveň bola v Protokole č. 3 určená
príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním ČOV Braväcovo a vznikom MZV a bolo tiež jednoznačne a bez
pochýb zistené, že pôvodcom MZV je obec Braväcovo. Pri riešení MZV ide o dlhodobý proces, počas

ktorého môže byť vydaných viacero protokolov, čo zákon umožňuje. Správny súd má za to, že všetky
protokoly vydané v konkrétnej veci tvoria jeden celok a až od vydania posledného z nich, v ktorom
je ustálené porušenie zákona aj pôvodca tohto porušenia, v tomto prípade od Protokolu č. 3 zo dňa
15.12.2021,jemožnépočítaťzačiatokplynutialehoty.Keďžesprávnekonanieouloženípokutysazačalo
dňa 28.06.2022, čo vyplýva z administratívneho spisu, má správny súd za to, že predmetné konanie

o uložení pokuty bolo začaté v zákonnej lehote jedného roka podľa § 76 ods. 3 vodného zákona.

30.UvedenýzáversprávnehosúdupodporujeajrozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Sžp/19/2012
„Jednoročná subjektívna prekluzívna lehota teda v zmysle § 38 ods. 13 zákona č. 478/2002 Z. z.
plynie od dozvedenia sa žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa o porušení povinnosti zo

strany konkrétneho subjektu. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okamih dozvedenia
sa o porušení povinnosti, na rozdiel od krajského súdu, sa odvíja od ukončenia kontroly v zmysle §
35 zákona č. 478/2002 Z. z. Až na základe výsledkov vykonanej a ukončenej kontroly môže správny
orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu a prijať
primerané opatrenia alebo uložiť pokutu. Kontrola vykonávaná podľa zákona č. 478/2002 Z. z. sa v

zmysle ustanovení § 37 ods. 4 citovaného zákona v spojení s § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z. z.
považuje za ukončenú prerokovaním protokolu. Zákon č. 10/1996 Z. z. v ustanovení § 13 ods. 8 v
druhej a tretej vete upravuje spôsoby prerokovania protokolu a teda skončenia kontroly - prerokovanie
protokolu, absencia zástupcu subjektu na prerokovaní protokolu, hoci naň bol riadne a včas predvolaný,
odmietnutie podpísania zápisnice o prerokovaní protokolu.“ Z uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR

možno analogicky vyvodiť, že momentom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel v
prípade riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd je tomu tak jeho ukončením. A to nastalo v danom
prípade až vypracovaním Protokolu č. 3 dňa 15.12.2021.

31. Žalobca ďalej namietal nepreukaznosť skutkových zistení pre vyvodzovanie záverov o

zodpovednosti a nesprávne právne posúdenie. Namietal, že pojem „zakalenie“ ust. § 41 ods. 1 vodného
zákona nepozná a naviac z dôkazov založených v správnom spise absentuje označenie dôkazu, z
ktorého by bolo možné takýto záver učiniť. Správny súd poukazuje na znenie ust. § 41 ods. 1 vodného
zákona, v ktorom sa uvádza, že mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality
vôd je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené

vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným
únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým
povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok
v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou. Z uvedenej definície vyplýva, žezákonodarca neurčil v predmetnom ustanovení explicitne, že len tam uvedeným spôsobom sa môže
prejaviť únik znečisťujúcich látok do vody. V danom ustanovení totiž uviedol, že ide najmä o tie, ktoré
vymenoval, avšak môže ísť aj o iné prejavy znečisťovania vôd, t. j. v danom prípade aj „zakalenie“.

Uvedená námietka žalobcu tak neobstojí.

32. Žalobca tiež namietal, že vzorky odobraté dňa 09.06.2021 nemajú pre neopakovanie meraní
merateľnú hodnotu z hľadiska prekročenia limitov z viacerých vzoriek počas 12 mesačného obdobia

bez konfrontácie s referenčnou vzorkou vady daného vodného toku. K uvedenému správny súd uvádza,
že dňa 09.06.2021 boli odobraté štyri vzorky vôd, a to 1 x vypúšťaná nečistená odpadová voda a
3 x voda z povrchového vodného toku Hlboká, nad aj pod zdrojom znečistenia), pričom laboratórne
rozbory týchto vzoriek vôd boli vyhotovené akreditovaným laboratóriom na základe objednávky žalobcu.
Na základe výsledkov laboratórnych rozborov odobratých vzoriek vôd (sú súčasťou administratívneho
spisu), možno jednoznačne konštatovať, že porovnaním kvality vody odobranej z vodného toku Hlboká

5 m nad nelegálnym vyústením (vzorka č. 2) s kvalitou vody odobratou z vodného toku Hlboká cca 2 m
pod zdrojom znečistenia, t. j. nelegálnym výustným objektom (vzorka č. 4), došlo k 11,35-násobnému
zvýšeniu znečistenia v ukazovateli BSK5 a k 32,9- násobnému zvýšeniu znečistenia v ukazovateli N-
NH4, z čoho podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že došlo k prekročeniu požiadaviek na kvalitu
povrchovej vody, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z.

z.. Z uvedeného možno preto jednoznačne vyvodiť záver, že došlo k vzniku mimoriadneho zhoršenia
kvality vôd, a to bez ohľadu na to, či ide o významný vodný tok alebo nie. Opakovať predmetné merania
potom, čo žalobca na základe príkazov prvostupňového orgánu vykonal upchatie nelegálneho vyústenia
do vodného toku Hlboká, by už pre zistenie miery zhoršenia kvality vody vo vodnom toku Hlboká v čase
vzniku MVZ nebolo relevantné. Správny súd má za to, že ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Čo

sa týka určenia závažnosti ohrozenia kvality vôd, jej intenzitu vodný zákon nijako nešpecifikuje, avšak
v zmysle § 62 ods. 3 posledná veta vodného zákona pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie
vôd, má kompetenciu rozhodnúť inšpekcia.

33. K námietke žalobcu ohľadom odopretia práva žalobcu viesť dokazovanie, správny súd uvádza, že je

to práve správny orgán, a nie účastník konania ako to tvrdí žalobca, ktorý vedie dokazovanie a spôsob
a rozsah zisťovania podkladov, ktoré sú podľa neho potrebné pre riadne rozhodnutie vo veci. Uvedené
vyplýva z ust. 32 ods. 2 správneho poriadku, druhá veta, ktorá hovorí, že rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2011 zo dňa 22.03.2012, v ktorom sa uvádza, že: „Je na úvahe správneho

orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie
rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva
z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom
voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§
3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku).“. Ani táto námietka žalobcu preto nie je dôvodná.

34. K námietke zákazu sebaobviňovania správny súd uvádza, že skutočnosť, kto urobil odber vzoriek,
je irelevantná a nejde o sebaobviňovanie. K sebaobviňovaniu by mohlo dôjsť len v prebiehajúcom
správnom konaní, čo tu v danom čase nebolo, keďže išlo o riešenie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd
podľa vodného zákona. K uvedenému správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Sž/2/2016, ktorý túto otázku riešil a analogicky je možné použiť ho aj na daný prípad.

35. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný správne vyhodnotili závažnosť spáchania
správneho deliktu a uvedenú výšku pokuty určili v dolnej hranici možného uloženia pokuty, ktorá môže
byť v zmysle § § 74 ods. 1 písm. i) v spojitosti s § 75 ods. 9 vodného zákona, uložená do výšky

165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt, v dôsledku
ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, t.j. vo výške 2 000 Eur. Prvostupňový orgán, čo potvrdil
aj žalovaný, uviedol, akými úvahami sa pri ukladaní predmetnej pokuty riadil a že jej úhrada nebude
mať pre žalobcu likvidačný charakter. Na základe vyššie uvedeného má správny súd, za to, že orgány
verejnej správy pri určení výšky pokuty postupovali v súlade s ustanoveniami vodného zákona, keď

pri ukladaní pokuty prihliadli na závažnosť zisteného porušenia povinností podľa vodného zákona a
závažnosť tohto porušenia.36. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, aplikovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
aj vnútroštátnou, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých
bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho

nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých
rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri
právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých
rozhodnutiach, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých
častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. V rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné

týmto žalobným bodom vyhovieť.

37. Žalobca na záver v žalobe navrhol sankčnú moderáciu s tým odôvodnením, že sankcia nezodpovedá
rozsahu útoku a najmä následkom (závažnosti), ktoré nastali. Správny súd uvádza, že správna žaloba
žalobcu je žalobou vo veci správneho trestania a pri tomto type správnej žaloby je zakotvený osobitný

moderačnú prostriedok - sankčná moderácia (§ 198 SSP). Správny súd konštatuje, že moderačnému
návrhu nebolo možné vyhovieť, keďže žalobca nepreukázal, že výška pokuty je neprimeraná povahe
skutku (správny súd z dôvodov uvedených vyššie má za to, že primeranou je) a ani to, že by mala
pre žalobcu likvidačný charakter, čo sú alternatívne dôvody pre sankčnú moderáciu. Ústavný súd
ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich

osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená ich majetková základňa pre ďalšiu
podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými
ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa
podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to
po značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil, že by zaplatenie predmetnej pokuty vo

výške 10 000,- Eur malo pre neho likvidačný charakter. Správny súd preto návrhu žalobcu na sankčnú
moderáciu nevyhovel.

38. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že prvostupňový orgán
a žalovaný správne aplikovali ustanovenia vodného zákona a správneho poriadku, a že ich správna

úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že výška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj
represívnej funkcie. Žalovaný aj prvostupňový orgán pri jej ukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona
a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z
dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov v ustanovení §
195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol a podľa §

198 zamietol aj žalobcom alternatívne podaný návrh na moderáciu uloženej sankcie.

40. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,

správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne(§168SSP),pričomtakétovýnimočnéokolnostinenastali.Pretosprávnysúdanižalovanému
náhradu trov konania nepriznal.41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.