Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106393
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106393.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v
právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX D., právne zast.: AK JUDr.
Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2023/049288-002 zo dňa
13. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZA-

OOP1-2023/049288-002 zo dňa 13. októbra 2023 a rozhodnutie Okresného úradu Martin, odbor
všeobecnej vnútornej správy č. OU-MT-OVVS-2023/001231-033 zo dňa 03. mája 2023 z r u š u j e
a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.OkresnýúradMartin,odborvšeobecnejvnútornejsprávy(ďalejlen„prvostupňovýorgán“)vskrátenom
(rozkaznom) konaní obvinil žalobcu a dňa 09.03.2022 vydal Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.
OÚ-MT-OVVS-2022/004087-002. Na základe podania odporu žalobcom v zákonnej lehote bol rozkaz
zrušený.Prvostupňovýorgánpretopokračovalvkonaníaobvinilžalobcuzpriestupkuprotiobčianskemu
spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým,

že dňa 04.02.2021 v čase medzi 15,00 h a 15,30 h vo vchode pri výťahu bytového domu na F. G. X H.
I. fyzicky napadol svoju manželku I. G. C., a to tak, že ju opakovane udrel rukou do chrbta a ťahal za
pravú ruku, následkom čoho jej podľa odborného vyjadrenia vypracovaného I. J. K., A. dňa 09.01.2022
spôsobil zranenie – pomliaždenie ľavej strany hrudníka ľahkého stupňa a pomliaždenie pravého ramena
v strednej časti, ktoré si nevyžadovali vystavenie práceneschopnosti, s dobou liečenia 4-6 dní, čím sa
na blízkej osobe – manželke I. G. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, dopustil konania
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch úmyselným narušením občianskeho spolunažívania

drobným ublížením na zdraví. Prvostupňový orgán preto vytýčil termíny ústneho pojednávania na dni
27.04.2022, 07.09.2022, 30.11.2022, 25.01.2023, 22.03.2023 a 03.05.2023. Na ústnom pojednávaní
konanom dňa 27.04.2022 bol vypočutý žalobca, ako aj svedkovia I. G. C. a C. L., ml. J. C., A. M..
Ďalšie vytýčené pojednávania sa nekonali, resp. boli na odročené na žiadosť žalobcu. Na poslednompojednávaní konanom dňa 03.05.2023 rozhodol prvostupňový orgán v neprítomnosti obvineného v
zmysle ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-MT-OVVS-2023/001231-033 zo dňa 03. mája 2023 (ďalej
aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) uznal žalobcu vinným
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch,

ktorého sa dopustil tým, že dňa 04.02.2021 v čase medzi 15,00 h a 15,30 h vo vchode pri výťahu
bytového domu na F. G. X H. I. fyzicky napadol svoju manželku I. G. C., a to tak, že ju opakovane udrel
rukou do chrbta a ťahal za pravú ruku, následkom čoho jej podľa odborného vyjadrenia vypracovaného
I. J. K., A. dňa 09.01.2022 spôsobil zranenie – pomliaždenie ľavej strany hrudníka ľahkého stupňa
a pomliaždenie pravého ramena v strednej časti, ktoré si nevyžadovali vystavenie práceneschopnosti,
s dobou liečenia 4-6 dní, čím sa na blízkej osobe – manželke I. G. C., nar. dňa XX. XX. XXXX, trvale

bytom D. E. XX dopustil konania podľa § 49 ods. 1 písm. d) cit. zák. úmyselným narušením občianskeho
spolunažívania drobným ublížením na zdraví. Za spáchaný skutok mu uložil podľa ust. § 11 ods. 1 písm.
a) a § 12 ods. l zákona o priestupkoch sankciu – pokarhanie a zaviazal ho na náhradu trov konania
vo výške 16,- Eur.

3. V odôvodnení rozhodnutia opísal skutkový stav a výpovede žalobcu a svedkov. Tiež uviedol, aké
listiny sú súčasťou administratívneho priestupkového spisu a čo je v nich uvedené, a to: 1. odborné
vyjadrenie vypracované dňa 09.01.2022 I. J. K., A., súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo; 2.
rozhodnutieprvostupňovéhoorgánuzodňa25.05.2021,ktorýmvzmysleust.§76ods.1písm.c)zákona
opriestupkochzastavilkonanievovecipriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľaust.§49ods.

1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť obvinená I. G. C. tým, že dňa 04.02.2021 v
čase okolo 15,05 h vo vchode pri výťahu bytového domu na F. G. X H. I. fyzicky napadla svojho syna mal.
J. C., nar. dňa XX. XX. XXXX, tak, že mu dala jednu facku, pričom mu však nespôsobila zranenie, ktoré
by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, čím sa mala na blízkej osobe - synovi dopustiť konania podľa ust. § 49
ods. l písm. d) zákona o priestupkoch úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým

správaním, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku preukázané;
3. kópia ambulantného záznamu z ošetrenia v ambulancii LSPP, vystaveného dňa 04.02.2021 I. D. D.,
lekárkou APS pre dospelých; 4. ambulantný záznam z ošetrenia v Úrazovej ambulancii Ortopedickej
kliniky Univerzitnej nemocnice Martin, vystavený dňa 04.02.2021 I. I. N., úrazovým chirurgom; 5. kópia
ambulantného záznamu vystaveného dňa 08.02.2021 I. H. M., praktickým lekárom pre dospelých; 6.

fotodokumentácia, ktorú do spisu predložila I. G. C. dňa 05.02.2021, v ktorej sa nachádza 9 farebných
fotografií I. G. C.; 7. výpoveď O. E., priateľa I. G. C., spísaná do Záznamu o podaní vysvetlenia na OO PZ
Martin – východ dňa 13.02.2021; 8. lekárske potvrdenie vystavené dňa 12.03.2021 I. H. M., praktickým
lekárom pre dospelých.

4. Na základe zhodnotenia vyššie uvedených výpovedí žalobcu a svedkov, ako aj listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise prvostupňový orgán konštatoval, že obvinený A. B. C.
poprel, že by svoju manželku - svedkyňu I. G. C. sácal, strkal a ťahal ju za ruku, keď uviedol, že sa jej
ani nedotkol, čo potvrdil aj svedok ml. J. C., avšak zo spáchania skutku, kladenom mu za vinu, bol v
plnom rozsahu usvedčený svedeckými výpoveďami I. G. C. a C. L., ktoré uviedli, že žalobca (obvinený)

svedkyňu I. G. C. sácal, trhal a ťahal ju za ruku, čomu zodpovedajú aj zranenia svedkyne I. G. C.,
popísané vo vyššie uvedených listinných dôkazoch a čomu zodpovedá aj fotodokumentácia, ktorú do
spisu predložila I. G. C. dňa 05.02.2021, keď svedok A. M. potvrdil, že žalobca stál pri svedkyni I.
G. C. a ich dcére mal. H. spolu so svojim synom svedkom ml. J. C. a nie vo vzdialenosti 3-4 m od
nich, pod schodmi, ako tvrdili obvinený a svedok ml. J. C., keď obvinený a jeho právna zástupkyňa

v dobe od 27.04.2022, kedy žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu vypracovania ďalšieho
znaleckého posudku, až do 03.05.2023 nepredložili žiadne odborné vyjadrenie spochybňujúce závery
odborného vyjadrenia vypracovaného súdnym znalcom I. J. K., Na základe uvedených skutočností
dospel prvostupňový orgán k záveru, že je nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil konania,
ktoré porušuje záujem spoločnosti chránený zákonom, a preto ho uznal vinným. Pri určení druhu

sankcie pritom prihliadal na skutočnosť, že objekt priestupku bol porušený prechodne, že išlo o poruchu
odstrániteľnú a že konaním žalobcu nevznikla žiadna materiálna škoda I. G. C.. Tiež prihliadal na
okolnosti, za ktorých došlo k priestupku, na pohnútky obvineného, ako aj na to, že nemá záznam v
evidencii priestupkov, a preto považoval uloženú sankciu – pokarhanie za primeranú.Druhostupňové rozhodnutie

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. OU-ZA-OOP1-2023/049288-002 zo dňa 13. októbra 2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V napadnutom rozhodnutí opísal skutkový stav veci a uviedol na vec sa vzťahujúce zákonné
ustanovenia, pričom konštatoval, že prvostupňový orgán riadne zistil skutkový stav veci, vykonané

dôkazy boli náležite vyhodnotené a relevantné zákonné ustanovenia boli správne aplikované.

6. Žalovaný ďalej opísal všetky výpovede žalobcu a svedkov I. G. C., C. L., A. M. a ml. J. C., ako
aj obsah všetkých ambulantných záznamov, lekárskych potvrdení, odborného vyjadrenie č. 3/2022 zo
dňa 09.01.2022 a fotodokumentácie, založených v administratívnom spise a následne konštatoval,
že výpovede svedkýň I. G. C. a C. L. sa nijako výrazne neodlišovali, neobsahovali vnútorné logické

rozpory zakladajúce prípadnú pochybnosť o hodnovernosti ich tvrdení. Z výpovedí oboch svedkýň podľa
žalovaného zhodne vyplýva, že obvinený z priestupku I. G. C. fyzicky atakoval - sácal, udieral do
chrbta, ťahal za ruku, čím jej spôsobil zranenia na pravej ruke v oblasti ramena a v ľavej zadnej časti
hrudníka, čo podľa neho podporne preukazujú aj listinné dôkazy. Žalobcove tvrdenie ako obvineného
z priestupku, že fyzicky nenapadol I. G. C., síce potvrdil svedok mal. J. C., avšak jeho výpoveď,

ako aj výpoveď obvineného z priestupku bola podľa žalovaného dostatočne spochybnená ostatnými
vykonanými dôkazmi (výpoveďou ostatných svedkov, odborným vyjadrením, fotodokumentáciou). Na
základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností sa žalovaný stotožnil so skutkovými i
právnymi závermi prvostupňového orgánu, ktorý podľa žalovaného postupoval správne a zákonne, keď
uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia

§ 49 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, tým, že úmyselne
narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví tak, ako to je uvedené vo výroku
prvostupňového rozhodnutia, čo bolo podľa názoru žalovaného s požadovanou mierou hodnovernosti
preukázané.

7. Žalovaný uzavrel, že boli kumulatívne naplnené a zistené všetky obligatórne znaky priestupku, došlo
k naplneniu takisto materiálneho znaku priestupku, a tak bolo možné bezpochybne vysloviť záver o
vine žalobcu. Podľa žalovaného, prvostupňový orgán tiež zákonne postupoval pri udelení sankcie za
spáchaný priestupok žalobcu, ktorý doposiaľ nebol uznaný vinným za spáchanie obdobného priestupku,
a takisto bolo prihliadnuté na okolnosti, pohnútku a na následky fyzického útoku žalobcu s tým, že

sankcia – pokarhanie by mala byť dostačujúcou k tomu, aby sa v budúcnosti takéhoto konania vyvaroval.
V časti náhrady trov konania postupoval prvostupňový orgán správne v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1
zákona o priestupkoch. Následne sa žalovaný zaoberal a vysporiadal s námietkami žalobcu, uvedenými
v jeho odvolaní, pričom uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych
skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako obvineného z priestupku, nezistil žiaden relevantný

dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového
orgánu.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

8. Žalobca v zákonom stanovenej lehote napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej
navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátiť vec na nové
prejednanie a rozhodnuie.

9. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného v plnom rozsahu, keďže podľa neho ním boli

porušené práva žalobcu na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutia považoval za nedostatočné.
Podľa žalobcu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, nezaoberal
sa rozpormi vo výpovediach svedkov, ich pravdivosťou či motiváciou vypovedať tak, ako vypovedali.
Rozhodnutie tiež považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa žalobcu, rozhodnutie

žalovaného by zásadne ovplyvnilo jeho postavenie a morálne nazeranie na jeho osobu v spoločnosti,
a to tak v súkromnom ako aj profesijnom živote.10. Žalobca namietal, že žalovaný nezdôvodnil, prečo uprednostnil výpoveď jedného svedka - I. G. C.
pred výpoveďou druhého – J. C.. Tiež podľa neho predmetný skutok nepreukazujú žiadne objektívne
dôkazy.Žalobcajepresvedčený,ževprípadoch,kedysavyslovujenadpodozrivýmotázkavinyčineviny,

je vhodné postupovať s maximálnou obozretnosťou. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 520/16. Konštatoval, že svedok A. M. vypovedal, že žiadny útok ani agresiu
žalobcu nevidel, iba plač údajnej poškodenej. Podľa žalobcu sa žalovaný nezaoberal časťou, kedy sa
mal samotný útok odohrať, pričom tento svedok sa nezmienil o tom, že by mu údajne poškodená niečo
vo výťahu povedala alebo sa sťažovala na bolesť. Žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberal a ani

neposkytol odôvodnenie, prečo na ňu neprihliadol.

11. Žalobca ďalej poukázal na faktické rozpory medzi lekárskou správou I. H. M. a Odborným vyjadrením
č. 3/2022 zo dňa 09.01.2022, vypracovaným I. J. K.. Podľa žalobcu z uvedených dôkazov nie je
zrejmé, či údajne poškodená utrpela iba zranenie ramena alebo aj ramena, prípadne chrbta. Samotné
odôvodnenie nedáva jednoznačnú odpoveď a podľa žalobcu ani v prípade vyjasnenia daných rozporov

nie je preukázaná príčinná súvislosť. Taktiež poukázal na to, že I. M. je lekárom – internistom údajne
poškodenej, dobre sa poznajú a s jeho manželkou sú dobré priateľky.

12. Žalobca uzavrel, že prvostupňový orgán, resp. žalovaný, nepostupoval v zmysle správnej úvahy
a v limitoch daných mu všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom z takýchto limitov vybočil

odopretím práva na spravodlivý proces žalobcu, nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, absenciou
racionálneho posúdenia subjektívnej stránky priestupku ako aj nedostatočným preukázaním údajného
konania žalobcu v priestupkovom konaní.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore, vyjadrenom v
napadnutom rozhodnutí a nestotožnil sa s právnym názorom žalobcu, vyjadreným v podanej žalobe,
pričom považoval svoje skutkové i právne závery v preskúmavanej veci za správne a súladné so
zákonom. Dôvodil, že zo spisového materiálu a zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že žalobca

sa dopustil skutkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný
sa nestotožnil so žalobnými námietkami. Uviedol, že nepovažoval výpoveď J. C. za spochybnenú
len výpoveďou I. G. C., či výpoveďou svedkyne C. L. len na základe toho, že tieto boli riadne
poučené v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) tak, ako namietal žalobca. Tvrdil, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo sa priklonil k výpovedi I. G. C. a výpovedi
svedkyne C. L., ktorých svedecká výpoveď bola podľa názoru žalovaného podporená aj ostatnými
vykonanými dôkazmi (fotodokumentáciou zranení I. G. C., odborným vyjadrením I. J. K. A.), ktoré
tvoria podľa názoru žalovaného ucelenú dôkaznú reťaz, na základe ktorej bolo možné konštatovať vinu
obvineného z priestupku. Žalovaný v odôvodnený svojho rozhodnutia taktiež poukázal na rozpory vo

výpovedi obvineného z priestupku a svedka J. C.. Poukázal na ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch. Uviedol tiež, že skutková podstata priestupku spočíva na štyroch základných znakoch,
ktorými sú subjekt, objekt, subjektívna a objektívna stránka, pričom žalovaný zotrval na svojom
názore, vyjadrenom v žalobou napadnutom rozhodnutí, že konaním uvedeným vo výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia došlo ku kumulatívnemu naplneniu a zisteniu všetkých obligatórnych

znakov priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na
ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a tiež došlo k naplneniu materiálneho znaku
priestupku. Bolo tak možné bezpochybne vysloviť záver o vine obvineného z priestupku. Žalovaný preto
navrhol žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

14. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

15. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP nariadil vo veci pojednávanie na
deň 07.05.2025, pretože to na prejednanie veci považoval za potrebné. Právny zástupca žalobcu natomto pojednávaní zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe a žalobca sa poukázal na celkové
okolnosti vzťahu s I. G. C. a iné incidenty, ktoré sa údajne mali medzi nimi odohrať.

16. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania
v zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba

je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods.
4 SSP.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

18. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší

občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

19. Podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto sa dopustí konania
podľapísmenaa)alebopísmenad)nablízkejosobealeboosobe,ktorámubolazverenádostarostlivosti

alebo výchovy

20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

21. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

22. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

23. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny

a ohliadka.

24. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku; účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

25. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

26. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

27. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak (1). Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ideo veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa (2).

29. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.
§ 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 04.02.2021 v čase
medzi 15,00 h a 15,30 h vo vchode pri výťahu bytového domu na F. G. X H. I. fyzicky napadol svoju
manželku I. G. C. tak, že ju opakovane udrel rukou do chrbta a ťahal za pravú ruku, čím jej mal

spôsobiť zranenia – pomliaždenie ľavej strany hrudníka a pomliaždenie pravého ramena v strednej časti,
ktoré si nevyžadovali vystavenie práceneschopnosti, pričom doba liečenia mala byť 4-6 dní. Uvedeným
konaním sa mal na blízkej osobe dopustiť konania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch
úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví, za čo dostal sankciu
– pokarhanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nie je dostatočne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné. Žalovaný mal

za to, že bol nepochybne zistený a preukázaný skutkový stav veci a bolo možné bezpochyby vysloviť
záver o vine žalobcu za spáchanie tohto priestupku.

30. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či prvostupňový orgán a žalovaný náležite posúdili
splnenie všetkých znakov priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za ktorý

bol žalobca uznaný za vinného. Správny súd poukazuje na ust. § 49 ods. 1 písm. d) a e)
zákona o priestupkoch, podľa ktorých priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z
priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním a e) sa dopustí konania podľa písmena a)
alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy.

Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch chráni hodnotu
občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia obyvateľov Slovenskej republiky.
Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu
o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví)
či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom

zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len
nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a
neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov.

31. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj prvostupňového

orgánu sa preto skúmal, či vykonané dôkazy, z ktorých prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali, nie sú
pochybné a či vykonané dôkazy logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému dospeli. Administratívny
spis k predmetnej veci obsahuje výpoveď žalobcu ako obvineného z priestupku, tiež výpovede svedkov
I. G. C., mal. J. C., A. M. a C. L.. Tiež sú v ňom založené odborné vyjadrenie č. 3/2022 I. J. K., A., znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, výpis z ambulantného záznamu I. I. N. zo dňa 04.02.2021, výpis z

ambulantného záznamu – dodatku I. A. P. zo dňa 04.02.2021, výpis z ambulantného záznamu I. H. M.
zo dňa 08.02.2021 a výpis z lekárskeho potvrdenia I. H. M. zo dňa 12.03.2021 a fotodokumentácia zo
zranení I. G. C..

32. Žalobca vo svojej výpovedi spísanej do Zápisnice o výsluchu svedka dňa 19.06.2021 poprel, že by I.

G. C. dňa 04.02.2021 sácal, trhal a ťahal za ruku. Uviedol, že si v daný deň prišiel po dcéru H., ktorú mal
mať podľa rozhodnutia Okresného súdu Martin v starostlivosti od štvrtku 15:00 hod. do nasledujúceho
dňa do 08:00 hod. Syn J. volal v ten deň matke, aby im doniesla H. dole pred panelák a aby s nimi
H. odišla domov do D. E.. Matka chcela, aby synovia prišli hore za ňu, avšak po prehováraní syna
prišla s dcérou dole pred panelák. Žalobca ich pozdravil, dal dcére pusu a prihovoril sa jej. Druhý syn

P. ostal sedieť v aute. Matka povedala, nech ho syn J. zavolá a nech idú k nej hore do bytu na dcérinu
oslavu, avšak ten namietal že brat P. je v aute a prišli pre sestru. Následne matka zobrala dcéru na
ruky, obrátila sa chrbtom, vošla do vchodu paneláka a po schodoch ku výťahu. Nechcela sa s ním baviť.
Syn išiel za ňou a dožadoval sa H., pričom chytil H. za nohu a povedal svojej mame, aby mu dala H..
Ona ho nepočúvala a začala zvyšovať hlas, najskôr na syna a potom aj na žalobcu. Povedala, že H.

nikam nejde a že sa ich bojí. Uviedol, že v tom čase bol pod schodmi pri vchodových dverách. Povedal
jej, že prečo to robí deťom a šiel za nimi. Jeho bývalá manželka zatiaľ pokračovala smerom k výťahu,
pričom v náručí držala dcéru, ktorá sa preľakla krikom matky a následne sa rozplakala. Keď jeho bývalá
manželka zbadala, že tam výťah nie je, pristúpila k ďalšiemu výťahu za rohom. Syn J. sa dožadoval H.,pričom ju držal za nohu. On išiel za nimi asi tak 3-4 m po schodoch ku výťahu a povedal jej, že nech
sa zamyslí, čo robí vlastným deťom. Následne si I. G. C. privolala druhý výťah, pričom bola k nemu
otočená chrbtom. Syn J. nechcel pustiť H.. Dva až trikrát chytil svoju matku za ruku a pritiahol si ju k

sebe. Matka ho upozornila, či je normálny, čo robí a začala sa mykať. Žalobcovi povedala, aby ju pustil,
pričom on ju nedržal a pozerala sa na neho odboku. Stál od nej po boku v patričnej vzdialenosti pri stene.
Okolo nich prešiel pán so psom a smeroval k druhému výťahu za rohom. J. namiesto H. chytil svoju
mamu a tá povedala, aby ju pustil a potom sa k J. obrátila čelom a dala mu facku. Zvýšeným hlasom jej
povedal, že to už prehnala a J. ju po vyfasovaní facky od seba prudko odstrčil. Následne I. G. C. odišla za

pánom ku výťahu za rohom a pristúpila k nemu do výťahu. Ešte jej pri výťahu stihol povedať, že sa môže
hanbiť, toto robiť. Povedal, že ide ihneď na políciu aj so synmi tam hneď aj šiel, pričom v aute informoval
staršieho syna P. o správaní sa jeho matky. Počas celého incidentu svoju bývalú manželku nenapadol
a ani sa jej nedotkol. Na otázku povereného príslušníka, aký vysoký je ich syn, ktorý bol spolu s ním vo
vchode, odpovedal 164 cm. Na otázku povereného príslušníka, či je teda nižší od neho odpovedal áno.
Na otázku povereného príslušníka, či sácal, strkal a ťahal ruku bývalej manželke odpovedal záporne.

33. Svedok mal. J. C. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol svedkom ničoho, kde by jeho otec obvinený z
priestupku dňa 04.02.2021 v čase od 15.00 hod. na F. G. X H. I. nejakým spôsobom napadol jeho matku
I. G. C.. Uviedol, že ak mama tvrdí, že ju otec napadol, tak je to klamstvo. Otec bol od nich vzdialený celý
čas 3-4 m. Ďalej uviedol, že sa snažil svoju sestru H. zobrať z rúk svojej matke, čo sa mu ale nepodarilo.

Navyše mu jeho mama dala pri druhom výťahu vo vchode facku. Po celý čas bol v prítomnosti otca a
teda sa nestalo, že by ho stratil z dohľadu. Matka o útoku otca na ňu klame, pretože sa snaží na otca
vymyslieť nepravdy a urobiť mu zlé meno. Na otázku prvostupňového orgánu, kto bol v čase incidentu
v chodbe pred výťahmi odpovedal, že pri jeho mame a jeho sestre stál on, pričom jeho otec (obvinený)
bol pod schodmi. Uviedol, že sa dožadoval svojej sestry H., ktorú mu matka nechcela dať a snažil sa ju

zastaviť, aby mohol svojej sestre zagratulovať. Následne mu matka strelila facku, potom prišiel pán so
psom a nastúpili do výťahu. Jeho otec stál pod schodmi.

34.SvedkyňaI.G.C.uviedla,ževčase,keďstálipredpanelovýmdomom,dcéraH.stálaprinej.Žalobca
ju chcel zobrať na ruky a v tom sa H. otočila smerom ku nej, čo obvineného z priestupku nahnevalo

a zvýšeným hlasom začal hovoriť, aby H. šla k nemu a s nimi, nakoľko jej pripravili oslavu v D. E..
Keď videla, ako obvinený z priestupku zvyšuje hlas, tak zobrala H. na ruky, otočila sa a išla do vchodu.
Keď bola vo vchode a smerovala k výťahom, tak obvinený spolu s ich synom J. išli za ňou. Pritom ju
opakovane udieral do chrbta päsťou a ťahal ju za ruku. A asi ťahal aj H. za nohu. Tá sa jej držala ako
kliešť a pritom kričala a plakala. Privolala výťah, ktorý ale nechodil, tak išla spolu s dcérou k druhému.

Tam ju obvinený začal ťahať za ruku. Popritom prišiel výťah, ale ten, ktorý privolala ako prvý. Do vchodu
prišiel pán, ktorý prišiel zvonku a nastúpil do výťahu. Keď videla, že prišiel výťah, nastúpila doň spolu
s dcérou a ten pán žalobcu nepustil do výťahu. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2022 na otázku
právnej zástupkyne žalobcu ohľadom kamerových záznamov uviedla, že od pani upratovačky, ktorá
upratuje dom, si zistila meno pani L., kde býva, na ktorom poschodí a urobila tak na základe polície, ktorá

sa jej pýtala, či v paneláku nie sú kamerové záznamy. Dovtedy nevedela, že tam kamery sú. Povedala
pani L., že príde polícia a vyžiada si kamerové záznamy zo dňa 04.02.2021 okolo 15:00 hod.. Pani L. si
ich pozrela sama a povedala, že sa uchovávajú 15 dní. Ona to potom oznámila na polícii a policajti ju
potom oslovili po 10 dňoch, ale kamerové záznamy už nebolo možné odovzdať, lebo už boli vymazané,
nakoľko sa vymazávajú automaticky po 10 dňoch. V predmetnom bytovom dome mala prenajatý byt od

01.06.2020 a bývala tam od septembra 2020.

35. Svedkyňa C. L. nebola priamou svedkyňou predmetného incidentu, avšak uviedla, že tento incident
videla z kamerového záznamu, ku ktorému pri výsluchu uviedla, že dňa 06.02.2021 si prezrela kamerové
záznamy, kde videla muža vo veku asi 50 rokov, štíhleho s plešinou, oblečeného v tmavomodrej bunde

a tmavomodrých nohaviciach, ktorý prišiel na bordovom aute zn. Ford s chlapcom vo veku asi 12 rokov
k vchodu. Tam prišla aj I. G. C. s maloletou dcérou a o niečom sa rozprávali. O čom, to nevie, pretože
kamery nemajú zvukovú stopu. Po chvíli neznámy muž chytil dievčatko a začal ju ťahať za ruku, načo sa
dievčatko otočilo k I. G. C. a pritislo sa k nej. I. G. C. chytila dievčatko na ruky, otočila sa o 180 stupňov
a išla späť do vchodu, kde za nimi išiel aj muž s chlapcom. Keď vyšli schodmi do vchodu, chlapec začal

dievčatko z rúk obvinenej trhať a rovnako aj neznámy muž. Na kamere bolo vidieť, že neznámy muž do I.
G. C. sácal, trhal ju, ťahal jej ruku. Následne bolo vidieť, ako I. G. C. utiekla k výťahu, kde bolo následne
vidieť aj A. M.. Ďalej uviedla, že kamerové záznamy už nemá k dispozícii, nakoľko doba archivácie je
len 10 dní.36. Svedok A. M. vo svojej výpovedi uviedol, že v deň, keď sa incident stal, bol so psom na prechádzke
a keď išiel domov, ako prechádzal k druhému výťahu v bytovom dome na F. G. X H. I., videl tam stáť

ženu I. G. C., ktorú predtým nepoznal, s dieťaťom na rukách a obe plakali. Pri nich stál muž s maloletým
chlapcom. Uviedol, že keďže sa nič okrem plaču nedialo, išiel k druhému voľnému výťahu, ktorý privolal.
Vtedy mu I. G. C. povedala, aby ju počkal, že aj ona ide do výťahu. Keď nastupovala, muž, ktorý stál pri
nej, povedal: „Toto sa nehanbíš robiť pred synom?“, načo sa dvere výťahu zavreli a oni išli výťahom hore.

37. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný
čin. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi
obligatórnymi znakmi, a to: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka.
Subjektom je páchateľ priestupku, pričom môže ísť len o fyzickú osobu, ktorá má deliktuálna spôsobilosť,

teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (podmienky: vek
15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť).
Subjektívna stránka predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel.
Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje.

Objektívna stránka je daná konaním (môže byť komisívne alebo omisívne), následkom a príčinnou
súvislosťou medzi týmto konaním a následkom, t. j. kauzálny nexus. Fakultatívnymi znakmi objektívnej
stránky sú čas a miesto konania.

38. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49

zákona o priestupkoch. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa
citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné
zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,

nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j.
chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie
subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a
následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie
a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky

skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, žeby
čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri
niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku
pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

39. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu nebol presne a bez pochybností zistený skutkový
stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Je nepochybné, že dňa 04.02.2021
si žalobca prišiel vyzdvihnúť dcéru H. od jej matky, jeho bývalej manželky. Priebeh tohto odovzdávania
však popisujú žalobca, G. C. a ďalší svedkovia rôzne, pričom prvostupňový orgán a následne ani
žalovaný sa rozpormi v týchto výpovediach riadne nezaoberali. Žalobca tvrdil, že svoju exmanželku

nenapadol, ani sa jej nijakým spôsobom nedotkol, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj jeho syn J.. Žalobca
tiež uviedol, že bývalú manželku ťahal ich syn J., čo uviedol aj ich syn, a chcel jej H. zobrať, na základe
čoho mu mala jeho matka dať facku. Vo výpovedi tiež žalobca uviedol, že išiel dnu za ňou 3-4 metre, ale
tiež, že vo vchode stál od nej po boku v patričnej vzdialenosti pri stene. Svedok A. M. uviedol, že videl,
že všetci traja stoja, žena a dievča plakali, ale nič iné sa nedialo, tak išiel do výťahu. Teda nepotvrdil,

žiadne údery a ťahanie G. C. žalobcom, ani krik, a tiež nepotvrdil tvrdenie G. C., že zabránil žalobcovi
nastúpiť do výťahu. Týmito rozpormi sa orgány verejnej správy nezaoberali ani neodôvodnili, prečo im
nepripisovali žiadnu váhu. Skutočnosť, že žena a dievča plakali (dôvody mohli byť rôzne), nepotvrdzuje
konanie, za ktoré bol žalobca v predmetnom konaní uznaný vinným. Tiež vo výpovedi svedkyňa L.
uviedla, že H. ťahal aj syn žalobcu J., rovnako tak to uviedol aj žalobca aj sama G. C.. Na základe

predmetných výpovedí sa teda vynárajú pochybnosti o tom, kto skutočne spôsobil predmetné zranenia
G. C. a či je dostatočne a bezpochyby preukázaný kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a zraneniami
G. C., s čím sa žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.40. Tiež je potrebné poukázať na to, že výpovede G. C. a svedkyne L. sa síce v základe zhodujú, ale
L. nebola priamym svedkom udalosti. Uviedla, že videla kamerové záznamy, na základe čoho následne
vypovedala. G. C. jej povedala, že tieto záznamy si vyžiada polícia (čo uviedla vo svojej výpovedi

samotná G. C.), avšak svedkyňa L. tieto záznamy pre potreby polície neuchovala, aj keď podľa jej tvrdení
potvrdzovali udalosť tak ako ju popísala G. C.. Uviedla tiež, že sa uchovávajú 15 dní, avšak následne,
keď ju kvôli nim kontaktovala polícia, tak uviedla, že sú vymazané, pretože sa uchovávajú len 10 dní.
Týmito skutočnosťami sa orgány verejnej správy nezaoberali, pričom ohľadom jej výpovede odkázali
len na to, že pred výpoveďou bola svedkyňa správnym orgánom riadne poučená v zmysle ustanovenia

§ 35 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku, pričom účelovosť, nepravdivosť jej výpovede nebola v
rámci celého konania žiadnym spôsobom preukázaná. Uvedené skutočnosti však podľa správneho
súdu vnášajú do konania určité pochybnosti, s ktorými sa mal prvostupňový orgán, resp. žalovaný,
vysporiadať. Tu je potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 520/16,
v ktorom sa uvádza: „v situácii „tvrdenie proti tvrdeniu“ sú všeobecné súdy povinné dôkladne posudzovať
vierohodnosťjednotlivýchprotisebestojacichvýpovedíapostupovaťobzvlášťstarostlivoaobozretnepri

hodnotení týchto výpovedí a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu
prezumpcie neviny. Mimo iného v takejto situácii všeobecné súdy rozhodne nemôžu opomenúť, ak je
u svedka či svedkov, ktorých výpoveď stojí proti výpovedi obvineného, objektívne prítomná pochybnosť
o ich nezainteresovanosti na výsledku konania. Uvedená povinnosť všeobecných súdov je potom ešte
zvýraznená v prípadoch, kedy takáto svedecká výpoveď či svedecké výpovede, stojace proti výpovedi

obvineného,predstavujújedinýpriamydôkaz,zktoréhomábyťpreukázanávinaobvineného.Sohľadom
na princíp prezumpcie neviny i právo na spravodlivý proces potom rozhodne nemožno akceptovať
uznanie viny obvineného za situácie, kedy jediným priamym dôkazom proti nemu je výpoveď svedka, u
ktorého a priori nemožno vylúčiť akýkoľvek záujem na výsledku konania, pričom táto svedecká výpoveď
je posúdená ako vierohodná iba s odôvodnením, že bola podaná pod hrozbou sankcie v prípad krivej

výpovede.“.

41. Prvostupňový orgán a žalovaný mali za to, že výpovede G. C. a svedkyne L. sa zhodujú, avšak na
druhej strane, že výpovede žalobcu a jeho syna mal. J. C. si rozporujú. Poukázal pritom na tvrdenú
vzdialenosť, v ktorej sa mal žalobca nachádzať od G. C.. Správny súd má za to, že na základe len

tejto jedinej skutočnosti nebolo možné bezpochyby ustáliť záver, že výpovede G. C. a svedkyne L. sú
hodnovernejšie, navyše, keď v mnohých ďalších okolnostiach danej situácie, tak ako už uviedol správny
aj vyššie, boli tvrdenia G. C. podľa správneho súdu spochybnené (napr. výpoveďou A. M.). Pokiaľ
žalovaný tieto rozpory a dôvod, prečo sa nimi nezaoberal, resp. nevysvetlil, prečo boli podľa neho pre
danú vec nepodstatné, nemá správny súd za preukázané, že žalovaný si ustálil zistený skutkový stav

bez akýchkoľvek pochybností. Správny súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ obvinený v konaní o priestupku
formu zavinenia popiera, dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán, ktorý priestupok prejednáva a ktorý
musí páchateľovi zavinenie preukázať. Zavinenie a jeho forma sa posudzuje zo všetkých konkrétnych
okolností, za ktorých bol skutok spáchaný a zo všetkých dôkazov, ktoré má správny orgán k dispozícii.

42.SprávnysúdknámietkežalobcuohľadomlekárskychsprávI.H.M.aOdbornéhovyjadreniač.3/2021
zo dňa 09.01.2022 vypracovaného I. J. K., A., súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
správny súd uvádza, že prvostupňový orgán ani žalovaný nevychádzali pri hodnotení následkov G. C.
z vyjadrení uvádzaných I. H. M. v jeho lekárskych správach a potvrdeniach, ale z Odborného vyjadrenia
č. 3/2022 zo dňa 09.01.2022, v ktorom je uvedené, že I. G. C. utrpela dňa 04.02.2021 „pomliaždenie

ľavej strany hrudníka ľahkého stupňa a pomliaždenie pravého ramena v strednej časti“; jedná o ľahké
poranenia, ktoré si nevyžadujú vystavenie práceneschopnosti, pričom doba liečenia predstavuje dobu 4
- 6 dní; úrazové zmeny na skelete v danom prípade neboli zistené; obmedzenie na obvyklom spôsobe
života je v danom prípade minimálne, trvá približne niekoľko hodín a spočíva v zachovaní kľudového
režimu bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže a absolvovaní lekárskych kontrol. Uvedené vyplýva

aj z výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil.

43. Z lekárskych správ tiež vyplýva, že G. C., bola ošetrená v ambulancii LSPP, lekárske potvrdenie
vystavenédňa04.02.2021I.D.D.,lekárkouAPSpredospelých,vktoromjeuvedené,žedňa04.02.2021
v čase o 17:27 hod. sa na ošetrenie dostavila I. G. C., ktorá ošetrujúcej lekárke I. D. D. uviedla, že

bola napadnutá inou osobou, ktorá ju opakovane búchala do chrbta a silno ju stisla na ramene pravej
ruky. Ošetrujúcou lekárkou jej bolo doporučené vyšetrenie na úrazovej ambulancii OTK Univerzitnej
nemocnice Martin. Následne G. C. išla na úrazovú ambulanciu. Z ambulantného záznamu z Úrazovej
ambulancie Univerzitnej nemocnice Martin vystaveného dňa 04.02.2021 v čase o 18:42 hod. I. I. N.,vyplýva, že sa na ošetrenie dostavila I. G. C., ktorá ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že bola napadnutá
manželom, dostala údery do chrbta a ťahal ju za pravé rameno a dodatok tohto ambulantného záznamu
zo dňa 04.02.2021 vystaveného v čase o 19:24 hod. I. A. P., úrazovým chirurgom. Objektívne bolo

oboma ošetrujúcimi lekármi zistené zranenie popísané ako „Contusio reg. brachii ant. I.dx (pomliaždenie
pleca a ramena), Contusio hemithoracis I. sin (pomliaždenie hrudníka) a Contusio coll. vertebralis partis
Th (vyvrtnutie a natiahnutie iných a bližšie neurčených častí hrudníka). Uvedené potvrdzuje aj Odborné
vyjadrenie č. 3/2022 zo dňa 09.01.2022 vypracované I. J. K., A., súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia v ktorom je uvedené, že I. G. C. utrpela dňa 04.02.2021 „pomliaždenie ľavej strany hrudníka

ľahkého stupňa a pomliaždenie pravého ramena v strednej časti“. Námietka žalobcu, nie je zrejmé, či
údajne poškodená utrpela iba zranenie ramena alebo aj ramena, prípadne chrbta, nie je dôvodná.

44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti posúdenia naplnenia znakov
skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a zistenie skutkového

stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rovnakými vadami podľa zistení správneho súdu
trpí aj prvostupňové rozhodnutie. Správny súd preto v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil
rozhodnutiežalovanéhoaprvostupňovérozhodnutieavecvrátilprvostupňovémuorgánuverejnejsprávy
na ďalšie konanie.

45. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi predmetný skutok, pričom
zohľadní závery správneho súdu uvedené vyššie, potom čo si jednoznačne zistí a ustáli bez pochybností
skutkový stav veci. Svoje rozhodnutie z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch (s dôrazom na subjektívnu a objektívnu stránku) náležite
odôvodní.

46. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, keď zaviazal
žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky
trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

47. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
47. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.