Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cbi/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124202710.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava 1, IČO: 00 603 481, proti
žalovanému: UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 53 151 135, správca
konkurznej podstaty úpadcu: Správcovská G2 Park, s.r.o. v konkurze, s.r.o., so sídlom Andreja
Sládkoviča 11, Trnava, IČO: 47 843 934, zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova
17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 108.327,21 eura prihlásenej
prihláškou pohľadávky poradové číslo 2 zo dňa 21.06.2023 v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu

Správcovská G2 Park, s.r.o. v konkurze, so sídlom A. Sládkoviča 11, Trnava, IČO: 47 843 934 vedeného
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 60K/15/2022 titulom bezdôvodného obohatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 44% trov konania,
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2024 domáhal určenia, že popretá pohľadávka
žalobcu, prihlásená do konkurzného konania pod poradovým č. 2 zo dňa 21.06.2023, na majetok úpadcu
vcelkovejvýške386.536,68eura,pozostávajúcejzistinyvovýške356.414,76eura,úrokovzomeškania
v sume 30.121,92 eura, titulom bezdôvodného obohatenia, je nesporná do právneho dôvodu, výšky a
vymáhateľnosti.

2. V žalobe uviedol, že si prihláškou do konkurzu zo dňa 21.06.2023 uplatnil pohľadávku voči

žalovanému vo výške istiny 356.414,76 eura titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane úpadcu za užívanie pozemkov žalobcu v A. evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. B., parc.č.:
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/X a XXXXX/XX o celkovej výmere 38 082 m2
za obdobie od 01.01.2022 do 16.05.2023 a úroku z omeškania vyčísleného sumou 30.121,92 eura
titulom zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny 356 414,76 Eur od 01.01.2022

do 16.5.2023. Listom zo dňa 29.02.2024 bolo žalobcovi správcom konkurznej podstaty oznámené,
že pohľadávku, ktorú si prihlásil v prihláške v celkovej výške 386 536,68 eura bola popretá v celosti.
Žalobca je vlastníkom nehnuteľností- pozemkov v A., k.ú. B., zapísaných na LV č. XXXX, parc.č.
XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.029 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané plochy anádvoria o výmere 941 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2, parc.č.
XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1.156 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.368 m2,

parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.235 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 957
m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 752 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 35
m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 383
m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 584 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 219
m2, celková výmera 11.238 m2. Žalovaný je vlastníkom stavieb, ktoré sú postavené na uvedených
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný je vlastníkom stavieb na pozemkoch žalobcu evidovaných
na LV č. XXXX, okrem uvedených pozemkov užíva žalovaný spoločne so spoločnosťou Prvá Osinski

správcovská, s.r.o. so sídlom A. Sládkoviča 11, 917 01 Trnava aj spoločný areál. V danom prípade
ide o pozemky, ktoré tvoria vnútro areálový priestor, riadne oplotený, verejnosti neprístupný, ktorý
podľa užívanej plochy predstavuje pomerné užívanie k rozlohe stavieb vo vlastníctve žalovaného.
Ide o nasledovné pozemky na k.ú. B., parc.č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
10.999 m2, parc.č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.699 m2, parc.č. XXXXX/XX –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14.957 m2, parc.č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 245 m2, parc.č. XXXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2. Celková plocha
priľahlých oplotených pozemkov predstavuje rozlohu 28.939 m2. Žalovaným užívaná plocha pozemkov
vo vlastníctve žalobcu predstavuje rozlohu 38 082 m2. Celý areál užívaný úpadcom je oplotený a je
v spoločnom užívaní úpadcu a spoločnosti Prvá Osinski správcovská, s.r.o.. Žalobca má za to, že

nakoľko ani jeden zo subjektov nemá na užívanie pozemkov žalobcu právny titul, vzniká na strane
úpadcu a ďalšej spoločnosti bezdôvodné obohatenie. Žalobca ďalej uviedol že výška bezdôvodného
obohatenia bola stanovená v zmysle Znaleckého posudku č. 77/2021 v spojení s Doplnením znaleckého
posudku č. 77/2021, ktoré boli vyhotovené spoločnosťou FINDEX s.r.o., Čajakova 21, 811 05 Bratislava.
Všeobecná hodnota nájmu príslušného pre pozemky na k. ú. B., zapísaných na LV č. XXXX v zmysle

Doplnenia predstavuje sumu 6,802 eur/ m2/rok. Žalobca v zmysle doloženého Doplnenia, žiadal od
žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 258.957,60 eur/rok teda 21.579,80 eur/ mesiac.
Vzhľadom na skutočnosť, že úpadca neuhrádzal odplaty za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu
pod stavbami v jeho vlastníctve ani za užívanie priľahlých pozemkov, žalobca je presvedčený, že na
strane úpadcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku užívania pozemkov bez právneho titulu.

Žalobca dodal, že s úpadcom nikdy žiadnu nájomnú zmluvu na prenájom predmetných pozemkov
neuzavrel a preto argumentácia žalovaného o neprimeranej výške požadovaného bezdôvodného
obohatenia ako aj samotné tvrdenie o existencií nájomného vzťahu neobstoja. Žalovaný sa taktiež
nevyrovnal s tvrdením žalobcu o existujúcom nároku z bezdôvodného obohatenia, pričom uplatnený
nárok z bezdôvodného obohatenia spochybnil tvrdením, že žalobca ho riadne nešpecifikoval, čo podľa

neho odôvodňuje spornosť existencie uplatneného nároku. Žalobca toto tvrdenie odmieta, keďže titul
bezdôvodného obohatenia vyplýva zo samotnej podstaty veci, ktorou je existencia nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaného na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Túto skutočnosť žalovanému žalobca
doložil v rámci konkurzného konania prihláškou pohľadávky č. 2, ktorá okrem iného obsahovala prílohy,
ktoré riadne identifikujú a špecifikujú nárok žalobcu, ako aj výšku vyčíslenia úhrad za bezdôvodné

obohatenie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na strane žalobcu ako popretého veriteľa nevznikol
domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe ktorého si uplatňuje svoju spornú
pohľadávku a odôvodňuje ho užívaním pozemkov žalovaným bez právneho titulu. Právnym titulom

užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu je právo žalovaného zodpovedajúce vecnému bremenu
nadobudnuté vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účinky vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nastali zo zákona. Uplynutím vydržacej doby sa totiž oprávnená
držba zmenila v právo na vecné bremeno (právo zodpovedajúce vecnému bremenu). Následkom
dlhodobého nerušeného užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu došlo na strane žalovaného k

vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, bezdôvodné obohatenie preto nikdy vzniknúť
ani nemohlo. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo40/2008, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon 1728/1997, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo7/2008.
Vzhľadom na dlhodobé nerušené faktické užívanie pozemkov žalovaným a vzhľadom na uvedenépreukázateľne došlo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho vydržaním a preto
existuje právny titul užívania pozemkov žalovaným, ktorý tak nie je povinný platiť za vzniknuté vecné
bremeno pod jeho pozemkami. Žalovaný tiež poukázal na § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý

rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Na zriadenie práva nevyhnutnej
cesty musia byť splnené tri podmienky: vlastník stavby nie je súčasne aj vlastník priľahlého pozemku,
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty
vylučujú. Účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácií,
priľahlýmipozemkamisúpretovšetkypozemky,cezktorésavlastníkstavbymôžekverejnejkomunikácií

dostať (verejné cesty sú vymedzené v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách). Pričom nie
je dôležitý ani k akému účelu je stavba používaná. Podmienkou na zriadenie takéhoto vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka stavby ku komunikácií nemožno zabezpečiť inak. V
tomto prípade, nakoľko prístup k stavbám vo vlastníctve žalovaného nemožno zabezpečiť inak, je nutné
aby bolo do katastra nehnuteľností zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, pričom takýto
zápis je možné dosiahnuť súdnou ako aj mimosúdnou cestou, nakoľko právo zodpovedajúce vecnému

bremenu bolo už de lege nadobudnuté titulom vydržania. Bez toho, aby došlo k zápisu vecného bremena
je vlastnícke právo žalovaného značne obmedzené a stavby nie je možné riadne užívať, nakoľko prístup
k stavbám nie je inak možný a nie je ani technicky možné ho inak zabezpečiť, ako cez pozemky žalobcu.
Pri nadobudnutí práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je vylúčená jeho odplatnosť. Žalovaný je
však pripravený znášať náklady na zachovanie a opravy nehnuteľností, na ktoré sa vecné bremeno

vzťahuje, pričom sa jedná o náklady na opravu a údržbu komunikácií (letnú a zimnú), kosenie pozemkov
a podobne. Výška náhrady za údržbu a opravy komunikácií sa v žiadnom prípade nemôže rovnať
žalobcom prihlásenej spornej pohľadávke na základe domnelého titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá
je enormne vysoká. A už vôbec nemôže byť výška takejto náhrady určená v sume trhového nájomného
za užívanie. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva Kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2017

od právneho predchodcu. Nehnuteľnosti – stavby vo vlastníctve žalovaného boli postavené na základe
príslušných stavebných povolení viažuce sa vždy ku konkrétnej stavbe (nehnuteľnosti) a to počnúc
rokom 1966, pričom posledná stavba bola postavená v roku 1986. Vzhľadom na uvedené žalovaný
ako oprávnený držiteľ má v nepretržitom užívaní nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (pozemky pod
jeho stavbami) viac ako desať rokov, nakoľko do tejto doby sa započítava aj oprávnená držba právneho

predchodcu žalovaného. Pričom i keď k zmenám vo vlastníctve stavieb žalovaného došlo v minulosti
viackrát, nerušenú držbu spočívajúcu v užívaní pozemkov žalobcu to žiadnym spôsobom neovplyvnilo,
a dlhodobo trvala a naďalej trvá. Žalobca uvádza, že žalovaný užíva uvedené pozemky vo vlastníctve
žalobcu a zároveň aj celý spoločný areál spoločne so spoločnosťou Prvá Osinski správcovská, s.r.o.,
so sídlom A. Sládkoviča 11, 917 01 Trnava a z tohto dôvodu by mal žalovaný platiť náhradu za metre

štvorcové aj za tento tretí subjekt. Žalovaný zdôrazňuje, že spoločnosť Prvá Osinski je samostatný
právny subjekt, voči ktorému sa navyše vedie aj samostatné konkurzné konanie na tunajšom súde pod
sp. zn. 60K/14/2022. Preto pokiaľ si žalobca chce uplatňovať nejaké nároky či už titulom bezdôvodného
obohatenia alebo nájmu, môže si ich uplatniť v príslušnom konkurznom konaní. Areál užívajú aj iné
osoby ako výlučne osoba žalovaného. Niektoré budovy v rámci areálu sú vo vlastníctve a užívaní

samotnéhožalobcu.Pozemkyvrámciareáluužívajúajtretieosobyaviacerínájomníci(nieibanájomníci
žalovaného). Z plochy areálu si žalobca nárokuje zaplatiť a pričítava užívanie pozemkov žalovaným
vo veľkosti 26 844 m2, čo predstavuje až 93% z celkovej plochy areálu. Subjektu Prvá Osinski a
samému sebe ako žalobcovi ktorý tam tiež vlastní stavby a má vlastných nájomníkov prideľuje logicky
užívanie priľahlých pozemkov v rámci areálu iba vo výške 2 095 m2, teda iba 7% z celkovej plochy

areálu. Žalovaný odmieta a vyhradzuje sa voči povinnosti znášať platenie náhrady za pozemky v
areáli, ktoré sú užívané aj samotným žalobcom ako aj tretími subjektmi, a už vôbec nie platiť za ne v
rozsahu takmer celého areálu (v 93%). Žalovaný namietol Znalecký posudok č. 77/2021 od spoločnosti
FINDEX s.r.o. predložený žalobcom, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu nájmu z 24.7.2021, keďže je
nepresný, a teda jeho výsledná suma za nájom (6,80 Eur/m2, za rok 279 000 eur) je skreslená. Znalec

ohodnocoval pozemky nielen pod stavbami žalovaného, ale aj pozemky tvoriace celý vnútorný areál
vo vlastníctva žalobcu (vo veľkosti 28 939 m2, a navyše aj dve parcely, ktoré sú vo vlastníctve Prvej
Osinski (vo veľkosti 877 m2). Zároveň tento znalecký posudok nezohľadňuje žiadnym spôsobom stav v
ako sa nehnuteľnosti vo vlastníctva žalobcu nachádzajú, a je 3 roky starý. Znalecký posudok č. 77/2021
nezohľadňuje potenciálne zníženie nájomného podľa ust. § 9 ods. 1) písm. h) zákona č. 138/1991 Zb.

ZákonSlovenskejnárodnejRadyomajetkuobcí,dôvodyktoréhomôžubyťvzmyslečl.14ods.8písm.k)
Zásad hospodárenia s majetkom mestskej časti Bratislava – Ružinov a s majetkom zvereným do správy
mestskej časti Bratislava – Ružinov: g) nájom pozemku pod stavbou vo vlastníctve žiadateľa do 25 m2 ;k) dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva aj v dlhotrvajúcich predchádzajúcich protipandemických
opatreniach v súvislosti s ochorením Covid 19, kedy boli niektoré obchodné prevádzky uzatvorené, čo
následne spôsobilo výrazný pokles tržieb, veľký nárast nákladov prenajímateľa hlavne vplyvom nárastu

cien energií.

4. Žalobca v replike uviedol, že úpadca úhradou zo dňa 09.02.2023 (vykonanou ešte pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu ku dňu 17.05.2023), uhradil pohľadávky za obdobie od 01.11.2019
do 31.10.2021, a to vo výške 161.399,35 eura, pričom žiadnym spôsobom nerozporoval predmetné

bezdôvodné obohatenie a teda uznal dôvodnosť bezdôvodného obohatenia ešte pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu, taktiež uznal spôsob výpočtu a výšku príslušných úhrad. Ustanovenia
o vecnom bremene síce pripúšťajú možnosť vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
avšak pre nadobudnutie tohto práva je nevyhnutný vklad do katastra nehnuteľností. Predmetná situácia
nenastala, keďže úpadca si neuplatnil svoje právo na vklad do katastra nehnuteľností, nemohlo
preto ani dôjsť k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Úpadca od prevodu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nevyjadril pochybnosť o majetkoprávnych vzťahoch,
týkajúcich sa pozemkov pod stavbami ktoré nadobudol. V danom prípade došlo k opaku, keďže úpadca
čiastočnou úhradou pohľadávok žalobcu, fakticky uznal predmetný majetkoprávny stav. Žalovaný by
musel okrem iného tiež preukázať, že zo strany úpadcu došlo k dobromyseľnému vydržaniu práva
podobného vecnému bremenu. V danom prípade táto skutočnosť nemohla ani len nastať, keďže úpadca

už pri prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam na pozemku mesta musel byť riadne oboznámený s
faktickým stavom majetkoprávnych vzťahov týkajúcich sa prevádzaných nehnuteľností. Úpadca bol pri
nadobudnutí predmetných nehnuteľností povinný nie len si preveriť právny stav sporných nehnuteľností,
ale vzhľadom na povahu veci (oplotenie areálu) by musel skúmať tiež právny stav pozemkov pod
týmito nehnuteľnosťami a v ich okolí. Rovnako by neobstálo ani tvrdenie, že si tieto skutočnosti úpadca

nemal možnosť overiť, keďže kataster nehnuteľností je voľne prístupný verejný register. Žalobca v
otázke pomeru výmery a výpočtu uviedol, že úpadca spoločne s ďalším subjektom užíva oplotený
pozemok vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému má žalobca prístup. Predmetné oplotenie pozemkov mesta
je príslušenstvom stavieb na danom pozemku. Výpočet úhrady za rozlohu bol určený pomerne k
jednotlivým subjektom. Celková plocha pozemku predstavuje výmeru 38.082 m2, z čoho 26 844 m2 bolo

určených za plochu užívanú úpadcom. O týchto skutočnostiach bol úpadca riadne informovaný výzvou
nausporiadaniemajetkoprávnychvzťahovkpozemkuhlavnéhomestaSRBratislavazodňa18.10.2021,
ktorá mu bola riadne doručená dňa 25.10.2021. Vo veci vypracovaného znaleckého posudku žalobca
uviedol, že predmetný posudok bol vypracovaný iba a výlučne pre pozemky v jeho vlastníctve, ktoré sa
nachádzajú v areáli ohraničenom oplotením. Predmetné oplotenie je príslušenstvo k nehnuteľnostiam

úpadcu. Okrem toho žalobca riadne zohľadnil plochy užívané jednotlivými vlastníkmi stavieb v areáli.
Ďalej žalobca namietal, že by spoločnosť Prvá Osinski vlastnila nejaké pozemky v danom areály, tá
vlastnilaavlastníibastavbynapozemkumesta(naparc.č.XXXXX/XXaparc.č.XXXXX/XX,vspoločnej
výmere 877 m2). V otázke nezohľadnenia nájmu v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
žalobca odmieta túto argumentáciu ako neopodstatnenú, keďže v danom prípade nejde o zmluvu. V

danom prípade nejde o úhradu za užívanie pozemku, žalobca a žalovaný, a ani žalobca a úpadca
spolu nemajú žiadnu dohodu, z ktorej by takéto povinnosti bolo možné odvodiť. Žalobca nemá zákonnú
povinnosť starať sa o vlastný pozemok, resp. nie do takej miery pokiaľ neohrozuje okolité nehnuteľnosti.

5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že považuje popretie pohľadávky

za nedôvodné. Stavby vo vlastníctve úpadcu, nad ktorými vykonáva správu žalovaný, sa nachádzajú
na pozemku žalobcu ohraničenom oplotením, ktorý je príslušenstvom ku stavbe vlastníctva žalobcu.
V zmysle uvedeného je žalobca názoru, že bezdôvodné obohatenie naďalej trvá. Žalovaný v oznámení
o popretí pohľadávky argumentoval domnelou nájomnou zmluvou medzi úpadcom a žalobcom, no
takú nepreukázal. V rámci súdneho konania žalovaný už argumentoval existenciou vecného bremena.

Žalobca tieto tvrdenia odmieta v celom rozsahu, keďže doposiaľ nedošlo k zápisu do katastra
nehnuteľnosti vo veci bremena. Výška úhrady za bezdôvodné obohatenie v danej veci bola stanovená
v zmysle doplnenia Znaleckého posudku č. 77/2021, ktorý bol vypracovaný spol. FINDEX s.r.o.
avzmyslektoréhodošlokstanoveniuvýškyúhradyzaužívaniepozemkovvovýške279.000,-eurročne.
Žalobca dal vypracovať ďalší znalecký posudok v otázke nájmu a to znalecký úkon č. 33/2024, ktorým

znalkyňa Ing. Katarína Šilharová vypracovala ku dňu 7.11.2024 nové vyčíslenie, ktoré predstavuje
výšku nájmu po zaokrúhlení 713.000,- eur ročne. Žalobca tiež poukázal na existenciu platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Up/1089/22 zo dňa 12.08.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.09.2022, ktorým súd uložil úpadcovi ako žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcoviistinu vo výške 561.074,80 eura spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov súdneho konania.
Na základe predmetného exekučného titulu prebehlo exekučné konanie pod sp. zn. 194Ex/650/2022,
v rámci ktorého došlo k čiastočnému uspokojeniu žalobcu úpadcom vo výške 161.399,35 eura. Žalobca

tiež poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 60Cbi/6/2023, vydaného dňa
25.03.2024, ktorým súd už rozhodol v identickom spore medzi žalobcom a žalovaným a to tiež vo veci
určenia pohľadávky do prihlásenia konkurzu so sp. zn. 60K/15/2022.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach a dodal, že žalobca

považuje jeho nárok za uznaný uskutočnením úhrady dňa 09.02.2023, ktorú úhradu žiadnym spôsobom
nepreukazuje. V prípade, že k takejto úhrade došlo, je potrebné poukázať na to, či došlo k uhradeniu
časti alebo celého záväzku, príp. či došlo k uhradeniu príslušenstva a rovnako je potrebné poukázať na
to, že k takejto údajnej úhrade malo dôjsť už v konkurznom konaní, kedy je činnosť dlžníka obmedzená
na výkon len na bežné právne úkony, pričom takúto tvrdenú úhradu nemožno v tejto súvislosti považovať
za bežný úkon a navyše i v prípade, že by takáto úhrada bola preukázaná, je stále potrebné prihliadať na

danosť vyvrátiteľnej domnienky toho, že takýto úkon mal predstavovať konkludentné uznanie záväzku.
Pokiaľ žalobca namieta, že tvrdené vecné bremeno, ktoré žalovaný v tomto konaní opakovane tvrdí,
nebolo vložené do katastra nehnuteľností, je pre účely tohto konania irelevantné, či k jeho zápisu
do katastra nehnuteľností došlo alebo nie, ale je podstatným to, či boli naplnené zákonné podmienky
v zmysle ust. § 151 Občianskeho zákonníka, teda či došlo k uplynutiu oprávnenej držby po zákonom

stanovenú dobu, čo má žalovaný za to, že splnené bolo. Keďže žalobca nikdy v minulosti nerozporoval
oprávnenosť držby úpadcu, pričom žalovaný pokračoval v oprávnenej držbe jeho právneho predchodcu,
žalovaný má za to, že sú splnené podmienky na vznik tvrdeného vecného bremena, ktoré nastalo zo
zákona. Vo vzťahu k rozsahu pozemkov, ktoré majú byť základom pre výpočet výšky uplatňovaného
nároku, sú tvrdenia žalobcu nedostatočné a nepreukázané, v žiadnom zo svojich podaní nevysvetlil

z akého dôvodu vypočítaval pomerne rozsah užívania týchto pozemkov a to pomerom vo vzťahu
k pozemkom, na ktorých majú stáť stavby vo vlastníctve úpadcu a nie na základe skutočného užívania
predaných pozemkov. Priľahlé pozemky nie sú užívané úpadcom v celom rozsahu, takúto skutočnosť
žalobca nepreukázal. Naopak je preukázané, že priľahlé pozemky sú užívané aj inými subjektmi, okrem
iného aj žalobcom. Snahu žalobcu nemožno považovať za úprimnú vo vzťahu k usporiadaniu vzťahov

s vlastníkom stavieb, nakoľko žalobca nikdy, ani pred začatím tohto konania ani počas neho, neprejavil
vôľuvysporiadaťvzniknutýstavpriliehavýmzmluvnýmstavomatonájomnouzmluvou.Žalobcavyrubuje
mesačnú platbu pripomínajúcu mesačné nájomné avšak bez toho, aby plnil povinnosti, ktorému ako
prenajímateľovi vyplývajú. Popretie prihlásenej pohľadávky je dôvodné a to najmä s poukazom na
tú skutočnosť, že žalobca v prihláške žiadnym spôsobom neozrejmil, neopísal dôvody, skutočnosti,

z ktorých má vyplývať dôvodnosť pohľadávky a rovnako tak nepredložil také prílohy, ktoré by pohľadávku
jednak odôvodňovali, čo do jej dôvodu, výšky vymáhateľnosti. Nemožno nahradiť skutkové tvrdenia
odkazom na listinné dôkazy, prílohy podania, čo sa však ku vzťahu k skutočnostiam, ktoré mali byť
tvrdené, práve stalo, keďže žalobca vo svojej prihláške len heslovite uviedol: veriteľ si uplatňuje svoje
právo voči dlžníkovi v zmysle výzvy zo dňa 18.10.2021, v zmysle § 451 OZ a nasl. – bezdôvodné

obohatenie. (príl. č. 1 výzva zo dňa 18.10.2021, fotokópia, príl. č. 2 doručenka o prevzatí výzvy, príl.
č. 3 snímka z kat. mapy, príl. č. 4 LV č. XXXX), dlžná suma k vyhláseniu konkurzu od 1.1.2022 do
16.05.2023 vrátane predstavuje 386.536,68 eura a pozostáva z – bezdôvodného obohatenia / istiny
356.414,76 eura – úrokov z omeškania 30.121,92 eura (príl. č. 5 štruktúrovaná pohľadávka – výpis
z účtu veriteľa). Vzhľadom na absenciu takých skutočností, ktoré pohľadávku čo do jej dôvodnosti

dostatočne odôvodňujú, nemohol správca postupovať inak ako tak, že pohľadávku poprel a to čo do jej
právneho dôvodu, ale čo do jej výšky a vymáhateľnosti. Keďže žalobca ani v samotnej prihláške ani v jej
prílohách nepreukázal, výšku uplatnenej pohľadávky. Nemožno akceptovať, že by z priloženej výzvy
bolo možné dozvedieť sa, v čom spočíva užívanie pozemkov bez zmluvného vzťahu, či je dôvodom
absencie zmluvného vzťahu jeho predchádzajúca existencia a následne jeho zánik alebo neexistencia

zmluvného vzťahu vôbec alebo dôvod, ktorý sa ukázal ako neplatný, pričom zároveň ani z výzvy ani
z iných príloh prihlášky nie je možné dozvedieť sa, či veriteľ považuje držbu pozemkov úpadcom za
oprávnenú alebo neoprávnenú. Vzhľadom na nepreukázanie skutočností nie je žaloba dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom prihlášky pohľadávky por. č. 2, oznámenia
o popretí pohľadávky zo dňa 29.02.2024, výzvy na usporiadanie právneho vzťahu k pozemkom
užívaným bez právneho dôvodu zo dňa 18.01.2021, výpisu z LV č. XXXX, výpisu z LV č. XXXX,znaleckého posudku č. 77/2021 vypracovaného znaleckou organizáciou FINDEX s.r.o., doplnenia
znaleckého posudku č. 77/2021 a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z prihlášky pohľadávky žalobcu por. č. 2 vyplýva, že žalobca ako veriteľ si uplatnil svoje právo v zmysle
výzvy voči dlžníkovi zo dňa 18.10.2021 podľa § 451 Občianskeho zákonníka, titulom bezdôvodného
obohatenia. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia konkurzu za obdobie od 01.01.2022 do 16.05.2023 vrátane
predstavuje 386.536,68 eura a pozostáva z istiny /bezdôvodného obohatenia 356.414,76 eura a úrokov
z omeškania 30.121,92 eura.

9. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 29.02.2024 adresovaného žalobcovi vyplýva, že správca
úpadcu pohľadávku žalobcu poprel čo do výšky, právneho dôvodu aj čo do vymáhateľnosti teda
v celkovom rozsahu 386.536,68 eura, keďže z obsahu prihlášky nie je možné určiť akým spôsobom
veriteľvypočítalprihlásenúsumu,akovovýškeistiny,takvovýškeúrokovzomeškania.Správcauviedol,
že na strane popretého veriteľa nevznikol domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého

titul nešpecifikoval. Správca mal za to, že v danom prípade vznikla nájomná zmluva medzi úpadcom
a popretým veriteľom, pričom z obsahového hľadiska stačí, ak je v nájomnej zmluve určený predmet
nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva zo samotnej podstaty nájmu. Dodal,
že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve popretého veriteľa užívajú aj tretie osoby, ktoré na týchto
pozemkoch majú dlhodobo zložený bližšie nešpecifikovaný majetok. Z uvedeného dôvodu nemôže byť

úpadca zaťažený v celom rozsahu znášaním nájomného alebo sporného bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve popretého veriteľa, tretími osobami.

10. Z výzvy na usporiadanie právneho vzťahu k pozemkom užívaným bez právneho dôvodu zo
dňa 18.10.2021 adresovanej úpadcovi vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemkov zapísaných na

LV č. XXXX, ktoré úpadca dlhodobo užíva bez zmluvného vzťahu k nim a bez úhrady primeranej
náhrady. Z výzvy ďalej vyplýva, že platba za užívanie priľahlých pozemkov k budovám bola vypočítaná
a zohľadnená pomerne k rozlohe stavieb oboch spoločností (teda aj spoločnosti Prvá Osinski
správcovská, s.r.o.). Pomerná rozloha priľahlých pozemkov predstavuje výmeru 26.844 m2, užívaná
plocha celkom predstavuje 38.082 m2. Žalobca vo výzve ďalej uviedol, že súčasné usporiadanie

vlastníckych/užívacích vzťahov nie je vyhovujúce, pozemky sú v užívaní úpadcu bez právneho dôvodu
na základe čoho vzniká bezdôvodné obohatenie a na strane žalobcu právo toto bezdôvodné obohatenie
vymáhať. Vo výzve sa tiež uvádza, že odplata bola stanovená v zmysle Znaleckého posudku č. 77/2021
vyhotoveného spoločnosťou FINDEX, s.r.o., pričom stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemku
predstavuje sumu 6,80 eur/m2/rok.

11. Z podania označeného ako neuhradené pohľadávky za obdobie 01.01.2022-16.05.2023 vyplýva,
že žalobca si vyúčtoval za obdobie od 01.01.2022 do 30.04.2022 sumu 21.579,80 eura mesačne a za
obdobie od 01.05.2023 do 16.05.2023 sumu 11.137,96 eura.

12. Z doplnenia znaleckého posudku č. 77/2021 vypracovaného znaleckou organizáciou FINDEX s.r.o.
vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu pozemku na C. D. E. A., k.ú. B., parcely číslo: XXXXX/X, XXXXX/
X,XXXXX/X,XXXXX/X,XXXXX/X,XXXXX/X,XXXXX/XX,XXXXX/XX,XXXXX/XX,XXXXX/XX,XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, vo vlastníctve žalobcu pre

účely bezdôvodného obohatenia je 279.000,- eur ročne.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom

záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v
akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej
pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentáciedlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,
najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,
nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej

únie.

15. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu
pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

16. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy
zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto
právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného

oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

18. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si prihláškou pohľadávky prihlásil do
konkurzného konania na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 386.536,68 eura titulom bezdôvodného
obohatenia. Rovnako nebolo sporným, že správca konkurznej podstaty úpadcu túto pohľadávku žalobcu

čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti poprel. Zároveň nebolo sporným, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľností pozemkov v A., k.ú. B., zapísaných na LV č. XXXX, parc.č. XXXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.029 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 941 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2, parc.č. XXXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o

výmere 1.156 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.368 m2, parc.č. XXXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.235 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 47 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2, parc.č. XXXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 752 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parc.č. XXXXX/

XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 126 m2, parc.č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2, parc.č. XXXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, parc.č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere584m2,parc.č.XXXXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere219m2,Žalovanýjevlastníkom
stavieb, ktoré sú postavené na uvedených pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom celková výmera

týchto pozemkov predstavuje 11.238 m2. Zároveň nie je sporné, že žalobca je aj vlastníkom priľahlých
oplotených pozemkov o rozlohe 28.939 m2 zapísaných na LV č. XXXX, parc.č. XXXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 10.999 m2, parc.č. XXXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
2.699 m2 , parc.č. XXXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14.957 m2, parc.č. XXXXX/X
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 245 m2, parc.č. XXXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 39 m2.20. Incidenčné konanie je predovšetkým zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom
správne popretá, či popierací prejav správcu obstojí, či dôvody uvedené v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a tým vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

21. Žalovaný v konaní argumentoval tým, že popretie pohľadávok je dôvodné, keďže v prihláške
pohľadávky absentuje špecifikácia právneho dôvodu neuvedením titulu bezdôvodného obohatenia ako
aj spôsob výpočtu prihlásenej sumy. Vykonaným dokazovaním a to predloženou prihláškou pohľadávky
mal súd preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku ním prihlásenej

pohľadávky, uvedením skutočností, na ktorých sa pohľadávka zakladá ako aj vymedzením obdobia za
ktoré si pohľadávku uplatňuje. Zároveň z predložených príloh k prihláške je zrejmý spôsob výpočtu
prihlásenej sumy uvedením rozsahu užívanej plochy, všeobecnej hodnoty nájmu pozemku za m2/rok
ako aj výpočtom mesačnej sumy nájmu.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázaný žalovaným tvrdený právny titul

užívania predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu a to nájomnú zmluvu. Nájomnou zmluvou
prenecháva prenajímateľ za odplatu vec nájomcovi, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky.
Prenajímateľ teda nájomnou zmluvou prevádza na nájomcu právo užívať vec, brať z nej úžitky
alebo oboje, pričom tento prevod užívacieho práva predstavuje podstatu nájomného vzťahu. Základné
ustanovenie o nájomnej zmluve okrem pojmového znaku dočasnosti zakotvuje aj znak odplatnosti

nájomnej zmluvy. Odplatnosť nájmu je vyjadrená zakotvením jednej zo základných povinností nájomcu
spočívajúcejvpovinnostiposkytovaťprenajímateľovizaprevodpráva,resp.zaumožnenieužívaniaveci,
odplatu spočívajúcu v nájomnom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by medzi žalobcom a úpadcom
došlo k uzavretiu takejto konsenzuálnej zmluvy a že by sa niekedy dohodli na jej obsahu, ani to, že by
za celé obdobie, čo pozemky žalobcu užíval poskytol majetkové protiplnenie (nájomné) za poskytnuté

právo vec užívať.

23. K žalovaným tvrdenému vydržaniu práva žalovaným zodpovedajúcim vecnému bremenu a teda,
že právnym titulom užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu je právo zodpovedajúce vecnému
bremenu súd uvádza, že súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku

len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, a nie je ich možné doplniť o nové
dôvody ani skutočnosti. Zároveň súd nemal za preukázané naplnenie všetkých predpokladov na
vydržanie vecného bremena žalovaným, pričom úpadca práve čiastočnou úhradou pohľadávok žalobcu
titulom bezdôvodného obohatenia uznal majetkovoprávny stav. Tiež dobromyseľnosť musí byť daná
so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo

zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti
sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného
bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa
držiteľ domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na
základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu. Posúdenie

toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo

zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec
prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z
ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie,

ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Sama
skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o
tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu (rozs. NS SR sp. zn. 3Cdo/147/2016).
Súd nemal hodnoverne osvedčenú ani nepretržitú vydržaciu dobu, keď žalovaný nepreukázal, že by
využíval toto právo nepretržite po dobu 10 rokov, započítavajúc i dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca, pričom tohto ani len neoznačil a neuviedol skutkové tvrdenia ohľadom dĺžky
doby, po ktorú mal byť právny predchodca oprávneným užívateľom tohto práva. Súd dospel k záveru, že
pokiaľ sa užívanie pozemkov žalobcu realizovalo bez právneho titulu, uvedené tým pádom spochybňuje
dobromyseľnosť úpadcu a jeho právnych predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva. Aksa prípadne ako nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojil iba s tým, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, resp. že takéto právo sa vykonávalo aj právnymi predchodcami, pričom táto okolnosť nie je
uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť úpadca podľa súdu so zreteľom ku všetkým

okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od
každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho
vznik, overil (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/147/2016). Z vyjadrení žalovaného nie je zrejmé, od akej
udalosti, resp. právnej skutočnosti odvodzoval úpadca a jeho právni predchodcovia dobromyseľnosť vo
vzťahu k svojmu právu užívať pozemky, t. j. domnienku, že nejde len o tolerované užívanie bez právneho

dôvodu, ale, že im toto právo patrí ako vecné bremeno in rem, teda vzťahujúce sa na nimi vlastnené
nehnuteľnosti .

24. Tak ako už bolo uvedené v bode 19. odôvodnenia rozhodnutia, žalobca si prihlásil svoju pohľadávku
titulom bezdôvodného obohatenia, pričom z prílohy prihlášky je zrejmé, že úpadca užíva pozemky
žalobcu bez právneho dôvodu. Za plnenie bez právneho dôvodu je potrebné považovať aj užívanie

cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Bezdôvodné
obohatenie ako prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia bez toho, aby za to platil
úhradu a bez toho, aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené s právnym
vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ prirodzene nemôže spotrebované plnenie
v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť (vydať), preto je povinný nahradiť bezdôvodné

obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí vychádzať z finančného ocenenia
prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu, ktorý
účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím
na druh právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla právo

užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob užívania zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady hodnotí s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za normálnych
okolností povinný platiť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy.

25. Žalobca v konaní preukázal, že úpadca bez akéhokoľvek titulu užíval pozemky žalobcu

nachádzajúce sa pod stavbami vo vlastníctve úpadcu v celkovej výmere 11.238 m2. Súd pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia vyhádzal z doplnenia znaleckého posudku č. 77/2021 vyhotoveného
znaleckou organizáciu FINDEX s.r.o., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu nájmu pre pozemky kat.
územie B. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v sume 6,8 eur/m2/rok. Výška bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.01.2022 do 16.05.2023 (t.j. 16 mesiacov a 16 dní) tak predstavuje sumu

105.178,01eura,keďvýškabezdôvodnéhoobohateniapredstavujesumu11.238x6,8=76.418,40eura/
ročne, čo je 6.368,20 eur /mesačne. K námietke žalovaného, že znalec ohodnocoval pozemky nielen
pod stavbami úpadcu, ale aj pozemky tvoriace celý vnútorný areál vo vlastníctve žalobcu, súd uvádza, že
znalecký posudok sa týka pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú v areáli ohraničenom
oplotením, ohľadom ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Čosatýkanámietky,žeznaleckýposudokjetrirokystarý,súduvádza,žedoplnenieznaleckéhoposudku
bolo vykonané dňa 14.09.2021, teda v období bezprostredne predchádzajúcom obdobiu, za ktoré sa
žalobcasadomáhasvojhonároku.Zdoplneniač.1kznaleckémuposudkuč.25/2024zodňa07.11.2024
zároveň vyplýva, že všeobecná hodnota ročného nájmu pozemkov žalobcu predstavuje sumu 713.000,-
eur, teda ide o sumu o 2,5 násobne vyššiu ako žiada uhradiť žalobca.

26. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
úpadcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania a to vo výške 5 % zo sumy 6.368,20 eura od 21.02.2022 do 16.05.2023,
zo sumy 6.368,20 eura od 21.03.2022 do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20 eura od 21.04.2022 do

16.05.2023,zosumy6.368,20euraod21.05.2022do16.05.2023,zosumy6.368,20euraod21.06.2022
do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20 eura od 21.07.2022 do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20 eura od
21.08.2022do16.05.2023,zosumy6.368,20euraod21.09.2022do16.05.2023,zosumy6.368,20eura
od 21.10.2022 do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20 eura od 21.11.2022 do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20
eura od 21.12.2022 do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20 eura od 21.01.2023 do 16.05.2023, zo sumy

6.368,20 eura od 16.02.2023 do 16.05.2023, zo sumy 6.368,20 eura od 16.03.2023 do 16.05.2023, zo
sumy 6.368,20 eura od 16.04.2023 do 16.05.2023.27. Súd dospel k záveru, že žalobný nárok je čiastočne dôvodný a žalobca je veriteľom prihlásenej
pohľadávky na základe právneho dôvodu, vo výške a v poradí tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

28. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keď žalobca neoznačil dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, že úpadca okrem pozemkov žalobcu pod stavbami úpadcu užíva aj
oplotené pozemky o rozlohe 26.844 m2, pričom v konaní nebolo sporné, že oplotený areál využívajú aj
iné osoby, ako osoba úpadcu. Žalobca v konaní neozrejmil na základe čoho pripisuje užívanie pozemkov
úpadcom v uvedenej rozlohe.

29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalobcu ako stranu v konaní procesne úspešnú iba v časti prihlásenej pohľadávky 108.327,21 eura,
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 44 %. Hrubý úspech žalobcu bol 28 % (určená
pohľadávka 108.327,21 eura/ prihlásená pohľadávka 386.536,68 eura) a hrubý úspech žalovaného 72
% a tým daný prevažný úspech žalovaného v rozsahu 44 % a teda žalovaný má právo na náhradu

účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).