Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203325
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:1323203325.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: A. B.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., proti žalovanému: DEMS, spol. s r.o., so sídlom Liptovský Ján 2067,
Liptovský Ján 032 03, IČO: 36 464 881, právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom
1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš 031 01, o zaplatenie 35,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/40/2023 - 149 zo dňa 21. novembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žiadnej zo strán nepriznal nárok na

náhradu trov konania.
1.1. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že strany sporu nesporne uzatvorili ústnu zmluvu, na
základe ktorej nadobudla žalobkyňa možnosť využiť vstupy do wellnessu prevádzkovaného žalovanou,
pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému 70,- eur. Potvrdením
o uzatvorení tejto zmluvy je permanentná vstupenka na desať vstupov. Žalobkyňa mohla vstup
do wellnessu využiť podľa dohody strán najneskôr do 05.10.2021. Uplynutím tohto dňa tak podľa

ustanovenia § 578 Občianskeho zákonníka zanikli práva aj povinnosti z predmetnej zmluvy. Po uplynutí
doby právo použiť permanentku na zvyšné vstupy teda bez ďalšieho zaniklo. Zároveň tým nevzniklo
na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré môže mať pôvod len z plnenia bez právneho
dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z plnenia
získanéhoznepoctivýchzdrojov.Obezdôvodnéobohateniebyvdanomprípadeišlolenzapredpokladu,
že žalovaný bezdôvodne neumožnil, resp. sťažil žalobkyni možnosť využiť zvyšných päť vstupov do jeho

wellness. Z dôvodu zabránenia sírenia ochorenia Covid – 19 boli na území Slovenskej republiky prijaté
viaceré opatrenia, medzi inými s účinnosťou od 13.03.2020 štát zakázal prevádzku wellness centier
vrátane bazénov v ubytovacích zariadeniach. Následne po uvoľnení opatrení strany sporu uzatvorili
predmetnú zmluvu, ktorou žalobkyňa akceptovala platnosť permanentky do 05.10.2021. V dôsledku
meniacej sa pandemickej situácie boli prevádzkovatelia wellness zariadení jednotlivými vyhláškami
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorými sa nariaďovali opatrenia pri ohrození

verejného zdravia k obmedzenia prevádzok, zo strany štátu obmedzovaní v poskytovaní služieb a to buď
prechodným úplným uzavretím prevádzky alebo obmedzením vzťahujúcim sa na kapacitu zariadenia.
Zo strany žalovaného tak nešlo o svojvoľné zamedzenie vstupu pre žalobkyňu do wellnesu, ale
o dodržiavanie opatrení štátu v súvislosti s celosvetovou pandémiou. Už len z uvedeného dôvodu nie
je možné konštatovanie o akomkoľvek bezdôvodnom obohatení žalovaného. Okresný súd mal zato, že
tento záver potvrdzuje nakoniec aj samotné konanie žalovaného, ktorý napriek uplynutiu času, umožnil

žalobkyni vstupy do wellness aj po 05.10.2021, čo žalobkyňa aj tri krát využila, konkrétne v dňoch
31.10.2021 a 03.11.2021. Tým došlo k dohode strán o predĺžení doby trvania záväzkového vzťahu.Naviac, tvrdenia žalovaného, že okrem týchto termínov, ponúkla žalobkyni opakovane možnosť vstupu
do wellness v iných termínoch a časoch, čo žalobkyňa odmietla, neboli z jej strany spochybnené.
Uvedenékonaniežalovanéhonemožnospravodlivovyhodnotiťakokonaniesmerujúcekbezdôvodnému

obohateniu. Naopak, k uplynutiu času záväzkového vzťahu medzi ním a žalobkyňou ako spotrebiteľkou,
pristúpil tak, že žalobkyni umožnil vstupy aj po 05.10.2021, čo však žalobkyňa využila len v časti.
1.2. Okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
neobohatil. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť v dohodnutej dobe, ako aj po jej
uplynutímožnosťvstupudowellness,ktoréprevádzkuježalovaný,samozrejmezaakceptovaniasituácie

nielen na území Slovenskej republiky, ale prakticky na celom svete a prispôsobení sa opatreniam
štátu, od ktorých sa odvíjali interné podmienky všetkých zariadení podobného typu. Súd prvej inštancie
okrajom uviedol, že žalovaný napriek tomu, že žalobu považuje za nedôvodnú, bol pripravený uhradiť
istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania, ktorú sumu vo výške 39,48 eura žalobkyňa bezdôvodne
odmietla prijať, čím sa ako veriteľ dostala do omeškania. Tento jej prístup, keď žalovanému odmietla
poskytnúť číslo bankového účtu a v priebehu celého konania neuvádza adresu súčasného pobytu, tak

môže viesť k takej situácii, že ak žalovaný nemieni viesť tento spor o istinu 35,- eur, môže sumu 39,48
eura uložiť do notárskej úschovy na účel splnenia „záväzku“, pričom vynaložené potrebné náklady s tým
spojené by znášala žalobkyňa a tieto by podstatne prevýšili hodnotu tohto sporu.
1.3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok.
Uviedol, že zamietnutie žaloby nasvedčuje tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, čomu by

zodpovedalo rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni. Snaha o úhradu
istiny a úrokov z omeškania žalobkyni však nasvedčuje tomu, ako keby uznala dôvodnosť žaloby v časti,
čo následne vedie k tomu, že súd jej nemôže náhradu trov konania priznať. Z dôvodu neštandardného
postupu obidvoch strán sporu v tomto konaní tak súd rozhodol v tom smere, že každá zo strán si bude
znášať svoje trovy sama.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie
vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na nové ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. V prvom rade žalobkyňa uviedla, že v písomnosti zo dňa 15.01.2024 podala námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Námietku odôvodnila osobitnou miestnou
príslušnosťou podľa ustanovenia § 19 CSP. Okresný súd Liptovský Mikuláš neakceptoval zákonné
ustanovenie a rozhodol sa napriek námietke žalobkyne vo veci rozhodovať sám. Došlo tak k porušeniu
práva žalobkyne na spravodlivý proces, keďže vo veci samej mal konať a rozhodnúť iný miestne

príslušný súd. Poukázala, že vo veci samej nejde o obchodnoprávny spor, navrhovateľ má postavenie
spotrebiteľa. Ďalej mala zato, že okresný súd ignoroval ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na fakt, že žalovaný mu mal v úmysle poskytnúť služby vo wellness,
ale za štvornásobne zvýšenú cenu, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaný ako obchodník tak zmenil
zmluvné podmienky. Ak žalobkyňa teda žiadala vrátiť ňou uhradené finančné prostriedky a žalovaný ich

odmietol vrátiť, ide o bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne
bez vôle zúčastnených subjektov, napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej
udalosti nezávislej na vôli účastníkov. Ak sa teda žalovaný odvolával na situáciu COVID-19, nemaže
to jeho povinnosť.
2.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vo veci rozhodoval tiež zjavne zaujatý sudca, ktorý svoje postavenie

zneužil na lustrovanie rodinného života žalobkyne a všetkých jej príbuzných, hoci nemal absolútne
žiadny dôvod na lustráciu, keďže lustrovanie osobných údajov nemalo so samou vecou nič spoločné.
Žalovanú stranu však sudca nelustroval, čo pociťovala žalobkyňa ako diskrimináciu. Faktom je tiež,
že žalobkyňa podala voči sudcovi rozhodujúcemu vo veci samej námietku zaujatosti, čo bolo avšak
odmietnuté. Vo veci samej rozhodoval teda miestne nepríslušný súd, je tu spojenie s možnou

zaujatosťou sudcu, diskrimináciou žalobkyne ako aj ignorovanie dôkazov, čo všetko vedie k tomu, že
bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces.
2.3. V podanom odvolaní žalobkyňa mala ďalej zato, že okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či
bola permanentka platná fakticky do 03.10.2021 alebo je s neobmedzenou platnosťou, ako sa žalovaný
a žalobkyňa dohodli, keďže prevádzka žalovaného bola zatvorená a nebolo tak možné v primárnej

platnosti permanentky túto využiť. Okresný súd tiež ignoroval fakt, že žalovaný uznal svoj záväzok voči
žalobkyni a uhradil časť svojho finančného záväzku, hoci na falošnú adresu. Okresný súd bol o tejto
skutočnosti žalobkyňou informovaný, avšak uvedený dôkaz zjavne úmyselne ignoroval.2.4. Žalovaná ďalej podotkla, že vo svojom návrhu tiež uviedla, že žalovaného hotelová prevádzka bola
otvorená až od 29.04.2021, avšak wellness časť nie. Žalobkyňa tak nemala reálne možnosť v rámci
platnosti permanentky využiť túto službu (wellness). Uznala to aj žalovaná vo svojom vyjadrení, ktoré

navrhovateľka prevzala dňa 16.09.2024. Vo vyjadrení žalovaného žalovaný de facto a aj de iure uznáva
pohľadávku, ktorú má voči nemu žalobkyňa. V danej veci je teda irelevantné, aký dátum platnosti je
uvedený na samotnej permanentke, súd riadne neskúmal a náležite sa nevenoval všetkým okolnostiam
a presne nešpecifikoval obsah predložených dôkazov a nevenoval svoju pozornosť ani právu žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Okresný súd síce vo svojom odôvodnení uviedol, že

žalobkyňa mala možnosť navštíviť wellness centrum žalovaného, avšak úmyselne neuviedol fakt, že
žalovaný od žalobkyne požadoval štvornásobné vstupné, žalobkyňa pritom daný fakt uviedla vo svojich
podaniach.
2.5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si všimla, že jedným z prvých osobitných procesných postupov súdu
je rozšírená poučovania povinnosť voči strane, ktorá je spotrebiteľom. Mala zato, že okresný súd
neposkytol riadne poučenie žalobkyni v konaní.

2.6.Záveromodvolaniažalobkyňauviedla,žeokresnýsúdneskúmalriadnedôkazyzaslanéžalobkyňou,
keďže uviedol, že permanentka, o ktorej využívanie išlo bola platná iba do 05.10.2021, hoci tomu tak
nie je. Okresný súd neskúmal riadne všetky okolnosti a vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že jeho
prevádzka bola dlhý čas uzavretá a nebolo teda možné využívať zakúpené služby, z daného dôvodu
bola platnosť permanentky predlžená na neurčitú dobu. Dôkazom je aj skutočnosť, že permanentka

bola využitá v dňoch 31.10.2021 dva razy ako aj dňa 03.11.2021., t.j. po platnosti permanentky, hoci je
na nej uvedený dátum platnosti do 05.10.2021. Mala zato, že okresný súd nedokázal túto skutočnosť
riadne a žiadnym spôsobom odôvodniť. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal
riadnym spôsobom odôvodnenie predložených dôkazov a svojvoľne určil platnosť permanentky a obsah
ostatnýchpredloženýchdôkazov.Okresnýsúdprvejinštancietakdôkladneignorovalpredloženédôkazy

a aj fakt, že žalobkyňa dňa 18.11.2024 informovala súd o úhrade istiny žalovaným (na nesprávnu
adresu).
2.7. Žalobkyňa mala zato, že skutkové závery, na ktorých je založený namietaný rozsudok okresného
súdu nemajú dostatočnú pravdivosť a logickú oporu vo vykonaných dôkazoch a právne závery z
nich vyvodené sú s nimi v rozpore, možno ich považovať za svojvoľné, vymykajúce sa obvyklosti

rozhodovacej praxe.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej
v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) vec vrátil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

5.1
Odvolací súd zdôrazňuje zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, pretože
odvolací súd je vymedzenými dôvodmi odvolania viazaný. Odvolanie ako každé iné podanie sa
posudzuje podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). V danom prípade, hoci odvolateľka niektoré odvolacie
dôvody nesprávne právne kvalifikovala, t.j. jednotlivé odvolacie námietky nesprávne subsumovala pod

zákonné odvolacie dôvody, súd jej odvolanie posúdil podľa obsahu.

6. Pokiaľ odvolateľka namieta porušenie práva na spravodlivý proces tým, že vo veci konal miestne
nepríslušný súd, vo veci rozhodol nezákonný sudca a nebolo jej dané poučenie zodpovedajúce
postaveniu spotrebiteľa, tieto odvolacie námietky sú nedôvodné.

6.1
Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti, touto sa už odvolací súd podrobne zaoberal v uznesení
Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoCsp/20/2024-89 zo dňa 28.06.2024 (pozri bod 18. odôvodnenia).
Odvolací súd nemá dôvod sa od vysloveného právneho záveru odchýliť.

6.2
Rovnako pokiaľ odvolateľka namieta, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, ktorý neoprávnene vykonával
lustrácie jej príbuzných, odvolací súd sa už týmito námietkami zaoberal v citovanom uznesení bod19. odôvodnenia. Lustrácia z Registra obyvateľov slúžila súdu na zistenie adresy – trvalého pobytu
žalobkyne, keďže v priebehu konania je žalobkyni problematické doručovať úradné zásielky.
6.3

Odvolateľka ďalej namieta, že jej nebolo poskytnuté v konaní poučenie ako spotrebiteľovi, t.j. slabšej
zmluvnej strane. Predmetný spor možno považovať za spotrebiteľský (§ 290 CSP) a z uvedeného
dôvodu tu platí osobitná poučovacia povinnosť súdu vyplývajúca z ust. § 292 CSP. Hoci na čísle listu
100 spisu sa nachádza „Poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu“, ktorého obsah
zahŕňa aj všeobecné aj osobitné poučenie strany konania, z obsahu spisu nevyplýva doručenie tejto

listiny žalobkyni.

6.4
Napriek tomu odvolací súd nekonštatuje porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces. Nie každé
porušenie procesných predpisov musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou
odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré

menej závažné pochybenia môže napraviť svojím postupom. Zároveň preto, aby odvolací súd mohol
konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, nestačí, že došlo k nesprávnemu procesnému
postupu.Stranemusíbyťpostupomsúduznemožnenéuskutočniťjejpatriacekonkrétneprocesnéprávo.

6.5

Uvedené znamená, že aby odvolateľka mohla byť so svojou odvolacou námietkou úspešná, musela
by tvrdiť a preukázať, že nesprávnym procesným postupom súdu – nedoručením poučenia, nemohla
uskutočniť konkrétne jej patriace procesné právo. Uvedené však odvolateľka v konkrétnej rovine
netvrdila a ani nepreukázala. Odvolací súd preto konštatuje, že nesprávnym procesným postupom súdu
prvej inštancie spočívajúcom v nedoručení poučenia žalobkyni nedošlo k porušeniu práva žalobkyne

na spravodlivý proces.

7. V ďalšom obsahu odvolania žalobkyňa namietala nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie,
nevykonanie dôkazov, ako aj nesprávne právne posúdenie. Hoci jednotlivé čo do obsahu dôvodné
odvolacie námietky subsumovala pod nesprávne odvolacie dôvody, odvolací súd, posudzujúc odvolanie

podľa obsahu, konštatuje, že rozhodnutie súdu je založené na skutkových záveroch, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní a práve nesprávne a nedostatočné skutkové závery viedli k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.

8. Medzi účastníkmi je nesporné a vyplýva to aj zo záverov súdu prvej inštancie, že medzi stranami bola

uzatvorená nepomenovaná ústna zmluva, na základe ktorej sa strany dohodli, že žalobkyňa za cenu
70,- eur využije 10 vstupov do wellnessu žalovanej a to najneskôr do 05.10.2021. Zároveň je nesporné,
že hoci platnosť zmluvy bola pri jej uzatvorení takto časovo obmedzená, strany sa dohodli na predĺžení
zmluvy, čo vyplýva z nesporných tvrdení strán a tiež z nespornej skutočnosti, že návšteva wellnessu
bola žalobkyni umožnená aj 31.10.2021 a 03.11.2021.

9. Nepochybne uzatvorením zmluvy vzniklo žalobkyni právo na poskytnutie desiatich vstupov
do wellnessu žalovanej a priori do 05.10.2021, následne aj po uplynutí tejto doby do času
bližšie nezisteného, na základe návrhu žalovanej o predĺžení platnosti permanentky akceptovaného
žalobkyňou. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej tieto vstupy, a teda plnenie objednanej a zaplatenej
služby, žalobkyni umožniť.

10. Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

10.1

Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

11. V zásade platí, že záväzky sa musia plniť, niekedy však nastane situácia, že po vzniku záväzku
nastane tzv. nemožnosť plnenia. Plnenie sa stáva nemožným, ak nie je objektívne možné, ak túto

nemožnosť spôsobili okolnosti nespočívajúce v osobe dlžníka. Objektívna nemožnosť môže byť aj
právneho charakteru, ak dlžník nemôže plniť, pretože plnenie sa prieči neskoršiemu zákonnému zákazu.

11.1V konaní vyšli najavo okolnosti, ktoré sú nesporné, súd prvej inštancie sa nimi vôbec nezaoberal
a nevyhodnotil ich z hľadiska právnych následkov, najmä či nemali za následok zánik záväzku z dôvodu
následnej nemožnosti plnenia.

11.2
Je nepochybné, že neposkytnutie služieb žalobkyni nesúvisí iba so subjektívnym postojom žalovaného
ako osoby povinnej poskytnúť služby, ale s objektívnou situáciou, ktorú vyvolala pandémia COVID-19
a s tým súvisiace protipandemické opatrenia, ktoré spočívali v obmedzení zhromažďovania osôb,

zákaze a obmedzení poskytovania služieb vrátane hotelových služieb a wellness prevádzok. Tieto
obmedzenia vyplývali zo všeobecne záväzných predpisov a nepochybne dopadli na obdobie, keď malo
dôjsťkposkytnutiuslužby.Súdprvejinštancienechaltietookolnostibezpovšimnutia,hocizásadnemohli
ovplyvniť správne právne posúdenie veci. Jeho právne závery tak boli predčasné, bez dostatočného
zistenia skutkového stavu veci.

11.3
Ak totiž v rozhodnom období na plnenie v dôsledku protipandemických opatrení žalovaný nemohol
objektívne poskytnúť žalobkyni dohodnuté služby, nastala nemožnosť plnenia ako dôvod pre zánik
záväzku. V tomto prípade by išlo o nemožnosť plnenia objektívne dlžníkom nezavinenú, kedy by vznikol
záväzok dlžníka – žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka), nevznikol by však záväzok na náhradu škody. Tento záväzok by vznikol iba v prípade, ak
by plnenie nebolo objektívne nemožné, ale subjektívne zavinené dlžníkom.
11.4
Zistenie, či a v akom rozsahu sa na rozhodné obdobie vzťahovali protipandemické opatrenia a či
spôsobili objektívnu nemožnosť žalovaného plniť, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, na ktorú

rezignoval.
12. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal ani s pokusom žalovaného o plnenie, keď sa v priebehu
konania pokúsil spor urovnať zaplatením sumy 39,48 eur žalobkyni, čo zodpovedalo nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a úroku z omeškania mimo požadovanej náhrady škody. Aj v dôsledku
nedostatku súčinnosti žalovanej sa pravdepodobne žalovanému nepodarilo záväzok splniť (nie je isté,

či suma zaslaná poštovou poukážkou, bola žalovanej doručená), čo má podstatný vplyv na rozhodnutie
veci (otázka trvania nároku
v čase rozhodovania súdu). Je potrebné tiež vyhodnotiť omeškanie žalobkyne ako veriteľa. Tu má vplyv
aj to, či suma bola zaslaná na správnu adresu. Aj v prípade omeškania žalovanej nastúpia účinky
splnenia až uložením peňažnej sumy do úschovy (§ 568 Občianskeho zákonníka. Vyhodnotiť uvedené

skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na právne posúdenie veci, bolo úlohou súdu prvej inštancie.

13. Z uvedeného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (predčasné právne posúdenie,
nedostatočné vyhodnotenie skutkového stavu veci) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14.Povinnosťousúduprvejinštanciebudevzmyslehoreuvedenýchzáverovodvolaciehosúduopätovne
vyhodnotiť skutkový stav veci a vyvodiť správny právny záver. Súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj
o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.

15. Na záver odvolací súd konštatuje, že napriek úspešnosti žalobkyne v odvolacom konaní nemôže
ostať bez povšimnutia jej postoj k snahe žalovaného splniť podstatnú časť požadovaného plnenia, keď
neposkytuje žalovanému dostatočnú súčinnosť na usporiadanie sporu (nechce mu oznámiť číslo účtu,
adresu skutočného pobytu). Takýto postoj žalovaného môže byť dôvodom, že aj v prípade úspechu
v spore jej nemusí byť priznaná náhrada trov konania (§ 257 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline, dňa 28. mája 2025
JUDr. Eva Malíková

predsedníčka senátu

JUDr. Roman Tichý
člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu
Kanc.:
· vyhotov potrebný počet rovnopisov
· vyznač skončené

· založ Zberný spis
· spis OS Liptovský Mikuláš
· dňa 10.06.2025 JUDr. Eva Malíková