Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209647
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1121209647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v konaní vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, D.,
naposledy bytom E. X, D., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom Synergy Lawyers, advokátska
kancelária, s.r.o., Gessayova 2473/25, Bratislava a procesným opatrovníkom Mestskou časťou D. - C.
F., B. G. X, D., za účasti blízkej osoby : A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, D., zastúpená JUDr.
Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou, Včelárska 21, Bratislava, o návrhu navrhovateľky: H. I., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, D., zastúpená splnomocnencom Šoltýs & Korniet, s.r.o., Brnianska

3725 / 43, Bratislava, IČO : 36 869 694, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 1. augusta 2024, č.k. B3-37Ps/15/2021-252, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie (výrok I.), štátu priznal nárok
na náhradu trov dôkazov (výrok II.), nepriznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania (výrok III.)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia

rozsudku vyplynulo, že návrhom doručeným súdu dňa 6.12.2021 a doplneným dňa 26.1.2022 sa
navrhovateľka, ako dcéra, domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného, svojho
otca, z dôvodu, že po prekonanom úraze dňa 6.12.2019, kedy došlo k poškodeniu lebky a krvácaniu
do mozgu, otec utrpel rozsiahle fyzické a psychické poranenia s trvalými následkami, najmä v duševnej
rovine. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná ( ďalej aj posudzovaný ) má vážne
poškodené kognitívne schopnosti, má ťažkosti s vyjadrovaním, nespoznáva osoby z jeho rodinného
kruhu (vnúčatá), nepamätá si osobné udalosti zo svojho života a navrhovateľka má obavy, že otec

nemôže čítať a súčasná manželka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, zamedzuje jej kontakt
s otcom. Pri poslednom telefonickom kontakte sa otec vyjadroval veľmi obmedzenou slovnou zásobou
na úrovni maloletého dieťaťa, používal neexistujúce slová, nevedel si spomenúť na mená. Viackrát
žiadal, aby ho dcéra navštívila, čo však súčasná manželka neumožnila, zakázala. Teda nekoná v záujme
otca a tiež scudzuje jeho majetok. V roku 2021 darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť, ktorej
je výlučným vlastníkom, na svoju manželku, s ktorou mal úmysel pred úrazom sa rozviesť a ktorá
tieto nehnuteľnosti ponúka na predaj. Posudzovaný A. B. C. bol predvolaný na pojednávanie, dostavil

sa, komunikácia s ním bola sťažená, na otázky súdu odpovedal stručne, rečový prejav bol výrazne
obmedzený, pohľadom vyhľadával prítomnú manželku. Procesná opatrovníčka uviedla, že navštívili
posudzovaného v mieste jeho bydliska na E. K. X B. D., kde bola prítomná aj manželka. Komunikácia
s posudzovaným bola veľmi sťažená, väčšinou odpovedala manželka. Procesná opatrovníčka navrhlaznalecké dokazovanie. Pribratá účastníčka do konania-manželka posudzovaného na pojednávaní
uviedla, že návrh je neopodstatnený. Stále žije spolu s manželom. Po dohode s manželom išla na
istý čas k dcére, kam chodil aj jej manžel, mali spoločné oslavy, prespával tam. Po úraze manžela

sa starala oňho denne, dochádzala do nemocnice, nosila mu jedlo, učila ho piť, používať lyžičku.
Navrhovateľka intenzívne otcovi nevolala, bola za ním cca trikrát. Posudzovaný bol ochrnutý na pravú
stranu tela, preto sa snažila mu vybaviť liečenie, cvičili s ním. Posudzovaný zvláda základné činnosti,
vie sa sám osprchovať, obliecť, oholiť, je v pohode. Vie kde je a ona mu rozumie. Vie povedať čo
chce, treba naňho ísť pomaly, ale pochopí a vie odpovedať. Navrhovateľka veľmi dlhú dobu nejavila

záujem o otca, až keď zistila prevod nehnuteľnosti. Cez koronu neboli na tom finančne dobre, mali úver,
splácali byt, predali byt, ktorí mali s posudzovaným v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v roku
2021 darovacou zmluvou jej manžel previedol nehnuteľnosť. Pri oboch týchto prevodoch bol prítomný
u notárky. Návrh na rozvod nepodala, k lekárom chodí spolu s manželom. Autom boli pri mori, chodí
plávať. Hodnotila zdravotný stav manžela v pohode, postihnutá je iba reč. Dôchodok je zasielaný na
účet posudzovaného, ktorý pozná hodnotu peňazí, disponuje s platobnou kartou. Plánovali kúpu novej

nehnuteľnosti. Do spisu bola dňa 21.12.2021 zaslaná písomná správa Mestskej časti D. – C. F., z ktorej
vyplynulo, že vykonali šetrenie v domácnosti posudzovaného, ktorý v čase šetrenia býval v podnájme
v rodinnom dome na E. K. X, D.. Bola prítomná aj jeho manželka. Na otázky odpovedal jednoslovne,
niekedy nezrozumiteľne. Z odpovedí vyplynulo, že s príbuznými nie je v kontakte, mobil nemá. Manželka
sa vyjadrila, že manžel je orientovaný časom, miestom a osobami. K lekárovi ho sprevádza, lieky

mu dávkuje, stará sa o domácnosť. Z lekárskej správy UNB Bratislava zo dňa 25.2.2022 vyplýva, že
posudzovaný prekonal dňa 6.12.2019 krvácanie do mozgu, bol opakovane hospitalizovaný, operovaný
na neurochirurgii. Nasledovala intenzívna rehabilitácia v centre VITALITA, ktorá sa zopakovala aj v roku
2021. Vďaka rehabilitácii i vďaka manželke je pacient chodiaci, udržiava hygienické návyky. Zdá sa, že
rozumie viac, ako vie hovoriť. Odpovedá jednoslabične. Z lekárskej prepúšťacej správy UNB Bratislava

vyplýva, že bol hospitalizovaný od 19.12.2019 do 13.1.2020, kedy bol neschopný komunikácie. Zo
správy Medicínskeho zariadenia Staré Grunty Mlynská Dolina, s.r.o., Bratislava, zo dňa 3.2.2022
vyplýva, že v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením zo dňa 2.9.2020 je nález v intrakrániu bez
podstatnejších zmien. Zo správy tohto zariadenia zo dňa 30.12.2021 vyplýva, že posudzovaný prišiel na
kontrolu v doprovode manželky, zistená jeho samoobslužnosť, adekvátne komunikoval. Z prepúšťacej

správy UNB Pažítkova 4, Bratislava, oddelenie dlhodobo chorých , súd zistil, že posudzovaný bol
hospitalizovaný od 29.1.2020 do 25.2.2020 a psychiatrické konzílium 3.2.2020 uviedlo dg.: FO11
mnohoinfarktová demencia. Z ošetrovateľského záznamu pri odchode klienta zo zariadenia Dúbravská
Oáza pokoja a oddychu zo dňa 30.8.2020 vyplýva, že odchádzal do domácej starostlivosti pri vedomí,
orientovanýmiestom,časomaosobou,plnámobilita,pohybovýsystémfunkčný. Posudzovanýpoukázal

na založené neaktuálne správy o jeho zdravotnom stave, poukázal na skutočnosť, že demenciu je
oprávnený relevantne diagnostikovať iba lekár so špecializáciou v oblasti psychiatrie a nie neurológ. Zo
záverov správy Medicínskeho zariadenia Mlynská dolina, s.r.o. Bratislava, zo dňa 5.10.2022 vyplýva, že
na základe prehodnotenia zdravotného stavu posudzovaného, bola v minulosti predbežne stanovená
diagnóza demencia, ktorá nebola potvrdená klinickými vyšetreniami vrátane psychiatrického, ani na

kontrolných zobrazovacích metódach, ako je CT mozgu nie sú popísané zmeny, ktoré by svedčili
pre diagnózu demencia, preto bola z chorobopisu pacienta vypustená. Súd uskutočnil výsluch
svedka L. C., brata posudzovaného, ktorého k výsluchu navrhla navrhovateľka. Svedok uviedol, že
s bratom nie je v kontakte už dva roky. Po mozgovej príhode bol za ním aj v Lehniciach. Raz s ním
telefonoval, ale mal problém súvislú vetu povedať. Vzťah s dcérou mal posudzovaný dobrý, s manželkou

asi dobrý nebol, rozdelili sa v bývaní a v minulosti spomínal niečo o rozvode. V budove súdu ho brat, teda
posudzovaný, spoznal. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a ustanovil súdneho znalca MUDr. Ivana André. Navrhovateľka
zaslala do spisu námietku voči súdom ustanovenej osobe súdneho znalca MUDr. Ivana André. Súd
prvej inštancie na základe námietky zmenil osobu súdneho znalca a ustanovil MUDr. Slávku Lenerovú,

ktorá dňa 24.4.2024 doručila súdu vypracovaný znalecký posudok pod č. 27/2024. Zo záverov
znaleckéhoposudku vyplýva,že vyšetrovaný trpí organickýmpsychosyndrómom -poruchouosobnosti
a správania, zapríčinenou poškodením a dysfunkciou mozgu. Dôsledkom vnútrolebečného krvácania
je narušenie mozgového centra reči. Ostatné kognitívne funkcie nie sú masívne tangované, jedná
sa o poruchu trvalého charakteru. Vyšetrovaný trpí afáziou - poruchou komunikácie, má alterované

schopnosti hovoriť, písať, čítať alebo rozumieť reči, pri podpore a pomoci dokáže robiť racionálne
rozhodnutia, aj keď nie je schopný ich adekvátne vyjadriť slovne. Je schopný s podporou inej osoby
zodpovedne vykonávať právne úkony a vyjadrovať svoje želania v neobmedzenom rozsahu. Jedná
sa u neho o doživotné postihnutie, doživotný neurologický deficit, afázia je neurologickou poruchou.Navrhovateľka záverom uviedla, že opakovane sa chcela s otcom stretnúť, ukázať mu vnúčatá, otec
chcel, ale nevedel adresu. Daroval dom manželke, ale pred úrazom tvrdil čosi iné, že ho chce dať deťom.
Má vážne pochybnosti o jeho schopnosti a vôli. Pribratá účastníčka konania manželka posudzovaného

záverom uviedla, že sú manželia 34 rokov, spoločne rozhodujú o ich majetku, no nemá vedomosť
o sľuboch manžela. Keď sa stal úraz manželovi, dcéra sa neozvala jeden a pol roka. Ozvala sa až
potom, čo zistila, že boli nútení predať jednu nehnuteľnosť, aby mali z čoho žiť a aby mohla dať
manžela na liečenie. Manželova rodina mu nikdy nepomohla. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 10 ods. 1, 2, 3 OZ, podľa § 231 CMP, podľa § 247 ods. 1 CMP. S poukazom na výsledky

vykonaného dokazovania, predovšetkým na závery znaleckého dokazovania, súd dospel k záveru, že
v danom prípade nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej
osoby A. B. C.. Súd zistil, že posudzovaný prekonal dňa 6.12.2019 krvácanie do mozgu, bol opakovane
hospitalizovaný, operovaný na neurochirurgii. Trpí organickým psychosyndrómom – poruchou osobnosti
a správania, ktorá je zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu. Dôsledkom vnútrolebečného
krvácania je narušenie mozgového centra reči. Ostatné kognitívne funkcie nie sú masívne tangované.

Vyšetrovaný trpí afáziou – poruchou komunikácie, má alterované schopnosti hovoriť, písať, čítať alebo
rozumieť reči. Pri podpore a pomoci dokáže robiť racionálne rozhodnutia, aj keď nie je schopný ich
adekvátne vyjadriť slovne. Je schopný s podporou inej osoby zodpovedne vykonávať právne úkony
a vyjadrovať svoje želania v neobmedzenom rozsahu. U posudzovaného sa pravdepodobne jedná
o doživotné postihnutie a doživotný neurologický deficit. Zo záverov správy Medicínskeho zariadenia

Mlynská dolina, s.r.o, zo dňa 5.10.2022 súd zistil, že na základe prehodnotenia zdravotného stavu
posudzovaného bola v minulosti predbežne stanovená diagnóza demencia, ktorá nebola potvrdená
klinickými vyšetreniami, vrátane psychiatrického, ani kontrolných zobrazovacích metódach, ako aj CT
mozgu, nie sú popísané zmeny, ktoré by svedčili pre diagnózu demencia, preto bola z chorobopisu
pacienta vypustená. Súd podporne prihliadol aj na prepúšťaciu správu Špecializovanej nemocnice

VITALITA n.o. Lehnice z roku 2021, závery z prepúšťacej správy UNB, Pažítkova 4, Bratislava, z roku
2020, z prepúšťacej správy klienta zo zariadenia Dúbravská Oáza pokoja a oddychu z augusta 2020, z
lekárskej správy F. F. M., z lekárskej správy F. E. F. z októbra 2022, z lekárskej správy F. N. z júna 2024.
Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že posudzovaný sa na predvolanie na pojednávaní
dostavil. Súd výsluchom posudzovaného zistil, že reaguje na otázky súdu stručne, s dôverou sa obracal

nasvojumanželku,jehorečbolaveľmistručná,zjavneišlooporuchureči.Svedok–bratposudzovaného
potvrdil, že s posudzovaným bratom nie je v kontakte 2 roky a v budove súdu ho brat spoznal. Súd preto
dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme posudzovaného obmedzenie jeho spôsobilosti
na právne úkony v navrhovateľkou požadovanom rozsahu, nakoľko nie je zistená uňho taká duševná
porucha, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú by nebol vôbec schopný robiť právne úkony, teda nie

sú splnené všetky predpoklady vyžadované ust. § 10 ods. 1, 2, 3 OZ. Preto súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je nedôvodný, preto mu nevyhovel, keďže nebol zistený tak závažný dôvod na
zásah do základných ľudských práv posudzovanej osoby, ako predpokladá ust. § 10 ods. 1, 2, 3 OZ
a nebola zistená taká duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú posudzovaný nie je
schopný vôbec robiť právne úkony. V priebehu konania bola zistená duševná porucha posudzovaného

spočívajúca v spomalení psychomotoriky, zhoršenia abstrakčnej schopnosti. Posudzovaný potrebuje
pomocinejosobyibavoblastikomunikácie,pretožetrpíafáziou,ktorájeneurologickoudiagnózou.Preto
súd návrhu nevyhovej a v zmysle § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil, keďže neboli splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V závere súd dodal, že zjavne sú príbuzenské vzťahy
v rodine narušené, čo vyplýva aj z dlhodobého nekontaktovania sa jej členov navzájom, avšak tieto

nemôžu byť samé o sebe v konečnom dôsledku dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
posudzované, ktorý je schopný abstraktného myslenia a svoju vôľu dokáže vyjadriť gestami, mimikou
a pri podpore v oblasti reči dokáže robiť racionálne rozhodnutia. O náhrade trov konania štátu súd
rozhodolpodľa§251CMP,keďžeideozjavnebezdôvodnýnávrhnazačatiekonania.Súdnavrhovateľke
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebola v konaní úspešná a o trovách konania rozhodol podľa

§ 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Odôvodnila ho ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na
inú vadu konania, keď z rozsudku je zrejmé, že o zastavení konania súd prvej inštancie v rozpore

s procesnými predpismi rozhodol rozsudkom, nie uznesením. Takýmto postupom súd zaťažil konanie
inou vadou konania. Za inú vadu konania považuje postup súdu pri pribratí znalca za účelom
vypracovania znaleckého posudku, ktorá potreba pribratia znalca vyplynula z dôvodu účinného
namietaniazaujatostiznalcaMUDr.IvanaAndré.Posúdnompojednávanívovecisamejdňa11.10.2022,kedy navrhovateľka účinne namietla zaujatosť MUDr. Ivana André, súd uznesením zo dňa 17.10.2022
nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril namietaného MUDr. Ivana
André. Tento postup navrhovateľka namietala, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 4.5.2023 zmenil

výrokovú časť uznesenia zo dňa 17.10.2022 a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr.
Slávku Lenerovú. Proti tomuto uzneseniu zo dňa 4.5.2023 podal právny zástupca posudzovaného
sťažnosť. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, ako sa nakoniec súd s podanou sťažnosťou proti
uzneseniu zo dňa 4.5.2023 vysporiadal. Uvedený postup súdu zapríčinil, že k vypracovaniu súdom
nariadeného znaleckého posudku došlo takmer po jeden a pol roku od jeho nariadenia súdom. Ďalej

namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa súd
vysporiadal z viacerými dôkazmi predloženými ňou v konaní. Podľa lekárskych správ pojednávajúcich
o zdravotnom stave posudzovaného minimálne do 30.12.2021, vyplývala ako jedna z diagnóz aj
multifaktoriálna demencia. Posudzovaný namietal, že diagnostikovať demenciu je oprávnený iba
psychiater. Navrhovateľka poukázala na štandardný diagnostický preventívny a liečebný postup pre
psychologický manažment pacienta so syndrómom demencie, schváleným Ministerstvom zdravotníctva

SR s účinnosťou od 1.10.2021 a argumentovala, že kvalifikáciou na diagnostikovanie demencie
disponujú lekári z odborov psychiater, klinický psychológ, neurológ a neuropsychológ. Posudzovaný
predložil na základe tohto lekársku správu od F. M., neurologičky, z ktorej vyplýva, že po prehodnotení
zdravotného stavu posudzovaného bola diagnóza multifaktoriálna demencia z chorobopisu vypustená.
Predloženie tejto správy, na základe ktorej neurológ rozhodol o vypustení diagnózy demencia

z chorobopisu, je v priamom rozpore s tvrdením právneho zástupcu posudzovaného o tom, že
diagnostikovať demenciu je spôsobilý výlučne psychiater. Súd sa vôbec s otázkou, či neurológ môže
diagnostikovať, resp. vypustiť z chorobopisu diagnózu demencia, nezaoberal. Tvrdenia a dôkazy
predložené navrhovateľkou jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka sa aktívne zaujímala o svojho
otca, avšak od roku 2021 nebolo jej umožnené sa s ním stretnúť. Po podaní návrhu na obmedzenie

spôsobilosti posudzovaného na právne úkony F. M., ktorá v opakovanom vyšetrení zo dňa 30.12.2021
uvádzala v náleze posudzovaného multifaktoriálnu demenciu, v lekárskej správe zo dňa 8.2.2022,
označenej ako telefonická informácia, bez bližšieho vysvetlenia v texte predmetnej lekárskej správy
z objektívneho nálezu diagnózu multifaktoriálna demencia vypustila. Časť lekárskej správy o vypustení
diagnózy demencia z chorobopisu uvádza, že diagnóza demencia nebola potvrdená klinickými

vyšetreniami, vrátane psychiatrického, čo však priamo odporuje diagnostikovaniu mnohoinfarktovej
demencie psychiatrickým konzíliom dňa 3.2.2020. nevedno teda, či a kedy mal posudzovaný údajne
absolvovať kontrolné CT vyšetrenie mozgu, na základe ktorého došlo k prehodnoteniu objektívneho
nálezuuposudzovaného.Súdnedostatočnevyhodnotilobsahvýpovedeposudzovaného,zktorejzjavne
vyplýva, že nevie aký vážny úraz a následnú rekonvalescenciu prekonal, nakoľko na jednoznačnú

otázku súdu, či mal úraz, odpovedal zreteľne, nie. Rovnako uviedol, že neužíva žiadne lieky. Na otázku,
či sa cíti zdravo, odpovedal nie. Súd sa nezaoberal tým, či posudzovaný porozumel otázkam, ktoré
mu boli zo strany súdu kladené a či jeho odpovede korešpondovali s obsahom súdneho spisu. Na
jednoduchú otázku navrhovateľky, ako sa volajú jej deti, teda vnúčatá posudzovaného, odpovedal
číslovkou. Nemožno teda prisvedčiť súdu, že odpovede posudzovaného boli sporadicky nejasné.

Samotná F. H. uviedla, že vypracovala znalecký posudok k aprílu roku 2024. Nie je preto zrejmé,
prečo sa súd odvoláva na závery znaleckého posudku pri hodnotení právnych úkonov posudzovaného
pred troma rokmi. Vyjadrenia manželky posudzovaného na pojednávaniach si v niektorých častiach
protirečia, čo súd v odôvodnení rozsudku nespomenul. Posudzovaný ani raz výslovne neuviedol, že
sa s navrhovateľkou nechce osobne stretnúť. Naopak, na pojednávaní pozýval navrhovateľku k sebe

na návštevu. Navrhovateľka mu poskytla aj svoje telefónne číslo. Je to však manželka, ktorá bráni
posudzovanému osobný kontakt s navrhovateľkou a vytvára dojem, že sa s ňou nechce stretnúť. Otec
sa zjavne nemôže sám slobodne rozhodnúť a naplniť svoju vôľu stretnúť sa s navrhovateľkou, čo
spochybňuje jeho samostatnosť a slobodnú vôľu pri uzavieraní zložitých právnych úkonov s dôsledkami
v širších súvislostiach. V konaní boli predložené dva znalecké posudky, súkromný znalecký posudok

MUDr. Ivana André. Navrhovateľka účinne namietla, že z výsluchu znalkyne MUDr. Lenerovej vyplynulo,
že posudzovaný sa bez pomoci tretej osoby nie je schopný sám oboznámiť s písaným textom
právneho úkonu, ani robiť zložitejšie operácie, že otec navrhovateľky je ovplyvniteľný tretími osobami.
Odôvodnenie rozsudku sa opiera o závery znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Lenerovou,
pričom však súd nepodrobil tento znalecký posudok kritickému skúmaniu vo väzbe na iné dôkazy. Súd

nesprávne subsumoval návrh na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony pod ust. §
10 ods. 1 OZ. Navrhovateľka má za to, že súd mal aplikovať na skutkový stav ustanovenie § 10 ods. 2
OZ.Akbysúdnávrhnaobmedzeniespôsobilostiposudzovanéhovyhovel,takétorozhodnutiebynemalo
vplyv na každodenný život posudzovaného, malé nákupy, vedenie motorového vozidla v samoobslužnejčinnosti. Súd preto danú vec nesprávne právne posúdil. Navrhla, keďže rozsudok nie je právne ani
procesne správny, ani riadne odôvodnený, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a aby navrhovateľke priznal náhradu trov

odvolacieho konania.

3. Mestská časť D. – C. F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhujú odvolanie preskúmať
v odvolacom konaní.

4.PosudzovanýA.B.C.vpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žeodvolaniejenedôvodné,rozsudok
je zákonný a správny. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že netrpí duševnou poruchou, pre
ktorú by mala byť obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. Odvolanie považuje za pokračovanie
šikanózneho konania, ktoré je motivované majetkovými záujmami. Aj keby posudzovaný pripustil,
že súd mal rozhodnúť o zastavení konania uznesením, nejde o inú vadu konania, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalšiu vadu konania navrhovateľka uvádza nevysporiadanie

sa so sťažnosťou posudzovaného proti uzneseniu súdu, ktorým bol do konania pribratý nový znalec.
Z postupu súdu vyplýva, že súd tejto požiadavke navrhovateľky de facto vyhovel. Navrhovateľka
namieta údajné nevykonanie navrhnutých dôkazov týkajúcich sa otázky, akí špecializovaní lekári sú
kompetentní diagnostikovať demenciu. Tieto úvahy sú irelevantné. Súd vykonal obligatórne znalecké
skúmanie znalcom z príslušného odboru, z ktorého vyplynulo, že posudzovaný demenciou netrpí, ale

trpí vadou reči, ktorá nie je duševnou poruchou a nezakladá dôvod na obmedzenie jeho spôsobilosti
na právne úkony. Ďalej namietala konštatovanie súdu, že odpoveď posudzovaného na otázky súdu
boli nejasné len sporadicky. Navrhovateľka však vytrvalo opomína, že posudzovaný trpí afáziou, ktorá
mu podľa záverov znaleckého dokazovania spôsobuje ťažkosti s rečou, avšak nemá priamy vplyv na
jeho schopnosť rozumieť právnym konceptom a robiť právne rozhodnutia. Pokiaľ sa týka namietaného

nesprávneho právneho posúdenia, tak zo samotnej citácie súdu uvádzanej navrhovateľkou vyplýva, že
tento vychádzal z posúdenia hmotnoprávnych podmienok uvedených nielen v odseku 1 § 10 OZ, ale aj
z tých uvedených v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia. Z toho nemožno vyvodiť, že rozhodoval len podľa
§ 10 ods. 1 OZ, navrhol rozsudok potvrdiť.

5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu posudzovaného uviedla, že sa pridržiava svojej
argumentácie uvedenej v podanom odvolaní. Zastáva názor, že žiadne z tvrdení uvedených vo vyjadrení
posudzovaného k odvolaniu nie je spôsobilé účinne rozporovať navrhovateľkou uplatnené odvolacie
dôvody v podanom odvolaní. Zotrváva na tom, že súd aplikoval obsolentné ustanovenie § 10 ods. 1
OZ, ktoré je v rozpore aj s podaným návrhom, v rámci ktorého sa navrhovateľka domáhala obmedzenia

spôsobilosti na právne úkony. Jediným do úvahy prichádzajúcim hmotnoprávnym ustanovením, ktoré je
aplikovateľné na prejednávanú vec je ustanovenie § 10 ods. 2, ktorým sa súd očividne nespravoval.

6. Posudzovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že interpretácia zákonného
textu navrhovateľky je nesprávna. Rozhodnutie súdu o zastavení konania rozsudkom je zákonné.

Rozhodnutie podľa § 247 ods. 1 CMP je meritórnym rozhodnutím. Zároveň v tomto prípade nie je
možné použiť § 234 CSP, pretože CMP ohľadom formy rozhodovania ustanovuje inak. Pri absencii
pasívnej vecnej legitimácie v sporovom konaní súd zamieta žalobu pri absencii pasívnej vecnej
legitimácie v mimosporovom konaní. Súd nezamieta návrh, ktorým sa konanie začalo, ale zastaví
konanie. V oboch prípadoch ide o rozhodnutie vydané na základe preskúmania dôvodnosti návrhu.

V tejto veci nie je dôvod na subsidiárne použitie CSP, nakoľko CMP obsahuje osobitnú úpravu.
Navrhovateľka žiadnym spôsobom nereagovala na tvrdenie posudzovaného spočívajúce v tom, že
aj keby súd rozhodol miesto uznesenia rozsudkom, nejde o vadu konania, ktorá má vplyv na
zákonnosť rozhodnutia. Nerozumie argumentácii navrhovateľky ohľadne údajného predĺženia konania,
keď predĺženie konania nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto situácia nezakladá

žiaden odvolací dôvod. Súd k tvrdeniam týkajúcim sa zdravotného stavu posudzovaného uvádza, že súd
sasdôkazomohľadnediagnostikydemenciedostatočnevysporiadal,keďvkonaníbolivypracovanédva
znalecké posudky, ktorými bolo preukázané, že netrpí demenciou, ale afáziou. Znalecké skúmanie bolo
založené na dôkladnom skúmaní zdravotného stavu posudzovaného. Skutočnosť, že súd rozhodoval
oobmedzeníaniepozbaveníposudzovanéhonaprávneúkony,jepritombezpečnepoznateľnázobsahu

odôvodnenia samotného rozhodnutia. Z ďalších citácií z odôvodnenia dotknutého rozhodnutia, z ktorých
zažiadnychokolnostínemožnovyvodiťzáver,žesúdrozhodovalopozbaveníposudzovanéhonaprávne
úkony.7. Navrhovateľka následne vo vyjadrení k vyjadreniu posudzovaného sa opätovne venovala spôsobu
rozhodnutia súdu rozsudkom, keď podľa nej správne mal súd rozhodnúť uznesením. Opätovne sa
venovala skutočnosti nevypracovania znaleckého posudku v určenej lehote súdom a k nevyhodnoteniu

dôkazov, tak ako to uviedla už v odvolaní a v predchádzajúcom vyjadrení.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. B3-37Ps/15/2021
bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že nie je spôsobilý

na uzatváranie akýchkoľvek zmlúv alebo dohôd majetkovoprávnej povahy a to najmä zmlúv o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné
zmluvy, ako aj zmluvy o zriadení vecného bremena, nie je spôsobilý na jednostranné ako aj dvoj
a viacstranné právne úkony s hodnotou plnenia nad 500 eur, na preberanie záväzkov s hodnotou
záväzku nad 500 eur, byť ručiteľom iným osobám, na udelenie plnomocenstva a na konanie vo

vzťahu k súdom, štátnym orgánom, orgánom verejnej správy a samosprávy s tým, že za opatrovníka
bude ustanovená navrhovateľka H. I., nar. X.X.XXXX, ktorá bude oprávnená a povinná opatrovanca
zastupovať v rozsahu, v akom bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony a spravovať jeho
majetok v bežných veciach.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo konanie zastavené.

11. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe

vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a poukazuje na správnosť jeho dôvodov v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP, iba na doplnenie,
reagujúc na odvolacie argumenty uvádza nasledovné:
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do

duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci
boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp.
znalcom. Z ust. § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom
vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo nemôže sama vykonávať.
Samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony je otázkou vyriešenie, ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez
odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti, preto opierajúc
sa predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u
konkrétnej osoby, musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané čo
najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým

konaním tejto osoby, poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb.
Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby
tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony čo v najmenšom rozsahu,
pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom
prípade, preto súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalkyne ustanovenej v predmetnom konaní.

Podľa názoru znalkyne posudzovaný A. B. C. trpí organickým psychosyndrómom – poruchou osobnosti
a správania, jedná sa o poruchu trvalého charakteru. Vyšetrovaný trpí afáziou, poruchou komunikácie,
má alterované schopnosti hovoriť, písať, čítať alebo rozumieť reči, pri podpore a pomoci dokáže robiť
racionálne rozhodnutia, aj keď nie je schopný ich adekvátne vyjadriť slovne. Je schopný s podporou
inej osoby zodpovedne vykonávať právne úkony a vyjadrovať svoje želania v neobmedzenom

rozsahu. Jedná sa uňho pravdepodobne o doživotné postihnutie, doživotný neurologický deficit.
Súd prvej inštancie vychádzal aj z predložených lekárskych správ z obdobia rokov 2020 až 2024.
Z prepúšťacej správy z 25.2.2020 vyplynulo, že psychiatrické konzílium konané dňa 3.2.2020, teda dva
mesiace po úraze, uviedlo diagnózu FO11 mnohoinfarktová demencia. Následne však posudzovanýabsolvoval rehabilitácie a ďalšie lekárske vyšetrenia, v lekárskych správach, z ktorých sa uvedená
diagnóza v žiadnej neuvádza. Menovaný nenavštevoval psychiatrickú ambulanciu, ani nebol opakovane
psychiatricky vyšetrovaný, či liečený. Znalecký posudok vypracovaný v roku 2024 uvedenú diagnózu

nepotvrdil. Uviedol diagnózu afázia, teda problém s rečou, čoho dôsledkom je nejasné, nezrozumiteľné
vyjadrovanie posudzovaného. Odvolací súd tak mal za to, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané
dokazovanie za účelom zistenia, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného
a správne dospel k záveru, že nie sú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne
posúdil, keď aplikoval ust. § 10 ods. 1, 2, 3 OZ, takže neaplikoval len ust. §10 ods. 1 OZ ako to uvádza

navrhovateľka v odvolaní. Celé konanie sa viedlo o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony konkrétne
v návrhu uvedené. Pokiaľ sa týka ust. § 247 ods. 1 CMP odvolací súd má za to, že správne malo byť
konanie zastavené uznesením, avšak skutočnosť, že súd prvej inštancie zastavil konanie rozsudkom,
teda rozhodnutím vyššie právnej sily, nie je vadou, ktorá spôsobuje nesprávnosť daného rozhodnutia.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd takéto vady nezistil. Takisto dĺžka konania nie je

vadou, ktorá by mala dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej
inštancie vo veci rozhodol vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

13. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).