Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8117208693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: A. B., C.: XX.X.XXXX, B.

XXXXXD.XXX,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,82496Bratislava,IČO:
35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8500120556 zo dňa 23.6.2015 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.3.2017 doručenou súdu 29.3.2017 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,

ktorým by určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.6.2015 uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným, je neplatná. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.6.2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, a zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu – E. F. - F., so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX
Prešov, IČO: XX XXX XXX povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.6.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

2. Žalobca podanie odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 26.6.2015 zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 750,- Eur,
a žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť sumu v celkovej výške 1.718,64 Eur. Zmluva o úvere uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, nie je zložená z individuálne dojednaných
podmienok,aideotypovúzmluvu,ktorásapoužívavoviacerýchprípadochaobsahujepredformulované
znenia zmluvných ustanovení. Je v rozpore s viacerými ustanoveniami Občianskeho zákonníka,

nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Žalobca uviedol, že na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovo
úvere uzatvorili dňa 23.6.2016 žalobca so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach
zomzdypredstavujezabezpečovacíprostriedokpeňažnejpohľadávky,ktorúuzatváraveriteľsdlžníkom.
Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie
pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uviedol, že uvedené náležitosti
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky,

ktorá mala byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky je neurčité, a teda neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.3. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch
vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie

je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej
výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje

dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pokiaľ mal žalobca záujem od žalovaného získať úver, musel
sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou
dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, v dôsledku
čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechžalobcuažalovanémuumožňujúcusiahnuťnajehomajetokbeztoho,aby
mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Záverom uviedol, že naliehavý právny záujem preukazuje

existenciou aktuálneho stavu právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným s tým, že rozsah plnenia si
určuje žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu bez súdneho preskúmania, či
je tento nárok oprávnený a v súlade so zmluvou. Ďalej naliehavý právny záujem preukazuje tým, že dňa
13.3.2017 žalovaný zaslal žiadosť zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

4. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu oznámenia žalobcu ako veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi. Ďalej žalobca predložil kópiu jednej strany dohody o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX, v ktorej je v čl. V. uvedené, že: „Strany dojednávajú v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV. tejto dohody
dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá

ako so mzdou“. V čl. IV. tejto dohody je uvedené, že „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi
pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 750,- Eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník
právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov).
Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane

prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.“ Žalobca tiež predložil kópiu listu žalovaného
adresovaného zamestnávateľovi žalobcu a označeného ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“

zo dňa 13.3.2017, v ktorom žalovaný žiada o vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy
žalobcu v sume 40,92 Eur až do vyrovnania celého dlhu. V tomto liste sa uvádza, že „Celkový klientov dlh
voči našej spoločnosti ku dňu 13.3.2017 činí 928,31,- Eur (vyplatená čiastka a zmluvná odmena pôžičky/
úveru v sume 928,04 Eur, plus ostatné záväzky klienta za omeškanie v sume 0,27 Eur). Tento dlh môže
byť ale navýšený z dôvodu vzniknutých sankcií za meškanie. Prípadne môže byť dlh znížený z dôvodu

priamych úhrad od klienta. Po úplnom uhradení našej pohľadávky voči klientovi Vám bude našou
spoločnosťou zaslané oznámenie, že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie
zrážok je možné ukončiť.“

5. Súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V uznesení o nariadení

neodkladného opatrenia pritom súd vychádzal z toho, že žalobca pre potreby vydania neodkladného
opatrenia postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, keďže nešpecifikuje
určite a zrozumiteľne zabezpečovanú pohľadávku spôsobom umožňujúcim (podľa tohto dvojstranného
právneho úkonu – dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných
pohľadávok alebo presné pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná

obsahová náležitosť tohto právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej
neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Súd k tomu poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má
vyvolávať konkrétne právne účinky, nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie
akýchkoľvek pohľadávok), a (minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí
určovať konkrétny rozsah práv a povinností z nej vyplývajúcich s tým, že z ustanovenia § 551 ods. 1 OZ

upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať
vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv
na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale
len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty) teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzenáobjektívneurčiteazrozumiteľnetak,abyjejvýškabolaurčenáurčitýmazrozumiteľnýmobsahomdohody
o zrážkach zo mzdy.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal jej neprípustnosť v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku. Uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Teda
právneho úkonu, právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi
skutočnosťami, a že určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne
právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis s tým, že podaná žaloba je

neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa
písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje).
Žalovaný ďalej namietal (všeobecne), že ide o právny prostriedok zabezpečenia splatenia pohľadávky
prípustný v spotrebiteľských vzťahoch s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy v čase, kedy bola medzi
stranami uzavretá, ako právny úkon neodporuje zákonu, je prípustným a platným právnym úkonom.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, žalobca bol poučený o tom, že

dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, a obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia.
Vo vzťahu k neurčitosti vymedzenia pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol,
že „všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené vymedzením právneho titulu ich vzniku na
zmluvu o revolvingovom úvere.“ Dodal, že „určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle
zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa

pohľadávka dá identifikovať.“ s tým, že „označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, je v tomto
prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka(y)
sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej, a z hľadiska určenia právneho
vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky.
Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, sa však žalovaný neodvolal, a najmä vo

vzťahu k záverom súdu o tom, že dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitá s poukazom na to, že
nešpecifikuje hodnotu zabezpečovaných pohľadávok, a že (zabezpečovaná) pohľadávka musí byť
vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej výška bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy, sa žalovaný počas konania nijako nevyjadril. Žalobu navrhol
zamietnuť.

7. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca poukázal na to, že inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom či iným tribunálom, pričom ide okrem iného aj o otázku, či dlh
existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá

možnosť ich priamo zastaviť. Je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
Žalobca taktiež označil za nepravdivé tvrdenie, že mohol odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo
mzdy. Uviedol, že žalovaný síce túto možnosť deklaruje v znení dohody, avšak ako vyplýva z bežnej
praxe pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, veritelia poskytujú úvery iba v tom prípade, že spotrebiteľ
zároveň podpíše aj dohodu o zrážkach zo mzdy, a tak tomu bolo aj v tomto prípade.

Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/815/2014 v obdobnej veci, podľa
ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku s tým, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach
zo mzdy musí byt zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho

prostriedku. .

8. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej nijako nevyjadril, hoci ho na to súd uznesením vyzval a poučil
o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

Identifikácia predmetu konania

9. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa

uvedie čo sa ním sleduje.

Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného

alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

10. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom

vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

11. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku

svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

12. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP)
nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho
výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania

vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa
ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

13. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného
odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj prijej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý
tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

14. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním
rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;

iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na
ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než
ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

15. V danom prípade pritom zo žaloby, a to celého jej obsahu a popisovaného skutku je zrejmé, že

žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany pred zrážkami zo mzdy, teda
v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo
mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje najmä z toho,
že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (v dohode) je neurčité, a teda neplatné, a že žalovaný ako
veriteľ výšku dlhu (zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje.

16. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“) a podstata sporu nebola založená na sporných
skutkových tvrdenia alebo právnom posúdení veci, súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez
nariadenia pojednávania (od ktorého by navyše, aj vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania,

nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci), a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy,
avšak len v rozsahu včasných a konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu.

17. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých

odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď
§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods.
1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v rozsahu
a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach v rozsahu, ktorý nebol popretý, opísali strany, keď
nimi prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal

žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporný
nebol.

18. Okrem nesporných skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia Dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXXX zistil, že v tejto dohode, vyhotovenej

na predtlačenom formulári žalovaného, je v rámci predtlačeného textu, spolu s viacerými inými
predtlačenými vyhláseniami klienta (žalobcu), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy (tak aby
zostal zachovaný ostatný text dohody), v článku IV. uvedený tento text: „Spoločnosť bude mať (má)
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 750,- Eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve

má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingu(ov). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov),
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú

na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.“ V ďalšom texte vyhotovenom
na predtlačenom formulári žalovaného a označenom ako potvrdenie (určeného podľa jeho obsahu
platiteľovi mzdy dlžníka), je pritom v rámci predtlačeného textu žalovaného (verzia platná máj 2015),
okrem iného uvedené: „... potvrdzujeme a zaväzujeme sa, že budeme vykonávať mesačné zrážky zo
mzdy Dlžníka a tieto odvádzať Spoločnosti (žalovanému), v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy (iných

príjmov) dlžníka, na bankový účet spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, uvedený v Dohode do
doby, kým nám spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. písomne ohlási, že sú všetky jej Pohľadávky
(v zmysle uvedenom vyššie v Dohode) za Dlžníka úplne splatené“. Z tejto dohody a textu žalovaného
tak nie je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akéhokonkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať
a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

21. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

22. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

23. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu

zabezpečenej pohľadávky.

24. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

25. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého
záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne to, aby
súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej
neplatnosti).

26. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia
skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej
posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak
celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon

strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda
predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu
so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.
487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie právnej

skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu
žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho
formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

27. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom,ajezároveňnaliehavopotrebné.Vtomtoprípadejepritomzrejmé,žežalovanýužvminulosti
predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda

že mu bezprostredne hrozili zrážky zo mzdy, a že žalobca okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí,
nemá inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré
podľa neho právo nemá (žalobca by len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného
na zrážky zo mzdy ich úhradu ukončiť nemohol).

28. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich
konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny
zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom.
Vzhľadom na to, keďže sa žalovaný o zrážky zo mzdy už minulosti pokúsil, mal teda súd za to, ženaliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom rozhodnutí na zabránenie zrážok v tomto prípade
daný je.

29. Pokiaľ pritom ide o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd
dospelkzáveru,ženapadnutádohodaozrážkazomzdyjeneurčitá,aztohodôvoduabsolútneneplatná.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.

Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje totiž predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné spôsoby
jej vzniku. V zmysle predloženej dohody o zrážkach zo mzdy by totiž táto dohoda mala zabezpečovať
povinnosti dlžníka neurčito tak, že tieto sú „tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne

vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi“ a dokonca aj „ďalšími prípadnými
pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou
a jej prípadnými dodatkami“, a to až do doby, kým spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. platiteľovi
mzdy „písomne ohlási, že sú všetky jej Pohľadávky (v zmysle uvedenom vyššie v Dohode) za
Dlžníka úplne splatené“ (zrejme aj s príslušenstvom). Takéto všeobecné vymedzenie zabezpečovaných

pohľadávok je však zjavne neurčité, a teda neplatné. Malo by byť totiž zrejmé, že v súvislosti s určitosťou
právnych úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov) musí byť v čase uzatvárania dohody
o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane

zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo
vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré
v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní
dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník, a z jej obsahu neskôr aj jeho zamestnávateľ, vedieť určiť celú
pohľadávku akého druhu v akej výške táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

31. V danom prípade však predložená dohoda dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku,
a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej
nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné
pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto

právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods.
1 OZ. Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody
neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a
vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž
nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú

súvislosťmedzidohodouzabezpečenoupohľadávkouapožadovanýmizrážkami.Inýmislovami,dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku,
nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby
dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto
pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej

určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce
povinnosti nevznikajú.

32. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy
nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy

súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu
a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,
preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok),
a (minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah
práv a povinností z nej vyplývajúcich. Z ustanovenia § 551 ods. 1 OZ upravujúceho dohodu o zrážkach

zo mzdy, ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti
v situácii, keď sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu
v prospech zabezpečenia určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej
výšky zabezpečovanej hodnoty) teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívneurčite a zrozumiteľne tak, aby jej výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola
určená určitým a zrozumiteľným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa
tak dostávala do závislosti od výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby

pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade,
boli vymedzené všeobecne a neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia
sa skutočne javí (bez uvedenia konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ
výšku dlhu zabezpečovaného dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

33. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa §

257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. V konaní bol procesne úspešný žalobca, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať

podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník).
Keďže však žalobcovi v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy
konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu

trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.