Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: Z. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 31. mája 2024

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Z. R., nar. XX. M. XXXX v O.,
bytom Z.A. XXX/X, V.,
adresa na doručovanie G. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

6. januára 2024 v čase o 23:55 hod. v U. R. po ulici O. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky
Š. U. s evidenčným číslom O., hoci vedel, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, pričom v dôsledku

nekoordinovanej jazdy bol v U. R. na G. X. M. zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Z. a pri následnej kontrole bol podrobený vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou na
elektronickom prístroji značky AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla Q., a v čase o 23:56 hod. mu
bola nameraná pozitívna hodnota alkoholu v dychu s výsledkom 1,20 mg/l (v prepočte 2,50 promile) a
pri opakovanej skúške v čase o 0:18 hod. mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,18 mg/l (v
prepočte 2,46 promile),

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2,

ods. 3 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonaukladáobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala na tunajší súd 7. januára 2024 obžalobu na
obžalovaného Z. R. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní 31. mája 2024 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky položené
súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku odpovedal
„áno“. Prokurátorka a obhajkyňa Mgr. Zuzana Jedličková zaujali stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie
obžalovaného. Súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie sa nevykoná v rozsahu v
akomobžalovanýnepoprelspáchanieskutkuavykonásadokazovaniepotrebnénarozhodnutieotreste.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - záznamov o dychových
skúškach (č. l. 14), certifikátu o overení (č. l. 16), potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu (č.
l. 18), evidenčnej karty vodiča (č. l. 27-29), odpisu registra trestov (č. l. 24), výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 26), odpovede na lustráciu v rezorte

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 52), odpovede na lustráciu v databáze súdov (č. l. 53)
a odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (č. l. 54).

Zo záznamov o dychových skúškach vyplynulo, že dychovým prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové
číslo Q., bola u obžalovaného nameraná 6. januára 2024 o 23:56:06 hod. hodnota 1,20 mg/l alkoholu v

dychu a 7. januára 2024 o 00:18:10 hod. hodnota 1,18 mg/l alkoholu v dychu.

Z certifikátu o overení z 22. novembra 2023, platného do 22. mája 2024, vydaným Slovenským
metrologickým ústavom vyplynulo, že elektrochemický analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus, výrobné
číslo Q., zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na daný druh meradla

ustanovené predpisom podľa prílohy č. 62 vyhlášky č. 161/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu evidenčného čísla Q. XXXXXX vyplynulo, že 6. januára
2024o23:58hod.príslušníkObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruZ.zadržalobžalovanémuvodičský
preukaz vydaný Dopravným inšpektorátom O. 23. januára 2004 z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu.

Obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo Š.C. U. s evidenčným číslom O..

Z evidenčnej karty vodiča zo 6. mája 2024 vyplynulo, že obžalovanému boli v období od 5. apríla 2010
do 1. júna 2015 uložené štyri blokové pokuty vo výške 10,- eur a 50,- eur za rýchlosť jazdy, porušenie
všeobecných povinností účastníka cestnej premávky a porušenie povinností vodiča.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol súdne trestaný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že
obžalovanému bola uložená M. O. O.Š. bloková pokuta vo výške 10,- eur za priestupok podľa § 22

zákona o priestupkoch.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že voči
obžalovanému je vedené trestné stíhanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona. Okresná prokuratúra Piešťany podala obžalobu na Okresný súd Trnava07.01.2024 po vykonaní tzv. superskráteného konania podľa § 204 Trestného poriadku. Vo veci bol
vydaný trestný rozkaz 09.01.2024, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupoval ako účastník dvoch
exekučných konaní v rokoch 2014 a 2016. Aktuálne vystupuje ako strana trestného konania 0T/9/2024
vedeného na Okresnom súde Trnava.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný je od 1. apríla 2019 zamestnaný

v obchodnej spoločnosti O., A..P..U.. V doterajšom priebehu kalendárneho roka 2024 predstavuje jeho
priemerný vymeriavací základ sumu 1 066,- eur.

Prokurátorka v záverečnej reči okrem iného navrhla uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere štrnásť dní so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu
činnosti vo výmere tri roky a šesť mesiacov.

Obhajkyňa okrem iného požiadala z dôvodu obavy obžalovaného zo strany zamestnania o zhovievavosť
a uloženie trestu s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu s tým, že obžalovaný je
ochotnýsapodrobiťajobmedzeniamapovinnostiamuloženýmsúdomatrestuzákazučinnostinakratšiu
dobu.

Obžalovaný uviedol, že si je vedomý, čo spôsobil. Bol to skrat. Bolo to pre neho veľké ponaučenie.
Odvtedy sa alkoholu nedotkol. Ľutuje to. Právo posledného slova obžalovaný nevyužil.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí

obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa

odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň
obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na doterajší život a prostredie, najmä s prihliadnutím na

jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po

dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na

ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a jeho vyhlásenie bolo súdom po splnení
všetkých zákonných podmienok súdom prijaté.

Pokiaľ ide o ukladaný trest v prejednávanej veci, súd po vykonaní dokazovania zameraného na osobu
obžalovaného jednotlivými lustráciami s poukazom na jeho trestnú minulosť dospel k záveru, že uloženie

nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyhociikratšiehotrvaniaobžalovanémuakoprvotrestanejosobe
by bolo neprimerane prísne. Na naplnenie individuálnej a generálnej prevencie podľa názoru súdu bude
postačujúci trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Zistená bola existencia dvoch
poľahčujúcich okolností (obžalovaný viedol riadny život, k spáchanému skutku sa priznal a úprimne
ho oľutoval) a žiadnej priťažujúcej okolnosti. Možno konštatovať, že u obžalovaného ide s najväčšou

pravdepodobnosťouojednorazovévybočeniezmedzívšeobecnezáväznýchpredpisovtrestnéhopráva.
Obžalovaný má rodinné zázemie a je zamestnaný, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobodybymohloznamenaťstratuzamestnania.Vzhľadomnavekobžalovanéhobymohlobyťnásledné
uplatnenie sa na trhu práce veľmi obtiažne. Primeranou skúšobnou dobou sa súdu javilo byť osemnásť
mesiacov.

Čo sa týka uloženého trestu zákazu činnosti, vzhľadom na závery oboznámeného dokazovania súd
videl priestor a v porovnaní s trestným rozkazom z 9. januára 2024 uložil trest zákazu činnosti kratšieho
trvania (v trestnom rozkaze boli uložený štyri roky) a to vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov.K tomuto záveru súd dospel na základe oboznámených skutočností o osobe obžalovaného, ktorému
zadržanie vodičského preukazu výrazne skomplikovali dochádzanie do práce a vzniknutú situáciu bol
nútený vyriešiť vyhľadaním podnájmu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. Lehota pätnástich dní na odôvodnenie odvolania plynie od doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.