Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010006
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824010006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 19. februára 2025 konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom trestnej veci proti obžalovanému A. B.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom obec D., XXX XX D., prechodne bytom E., F. XXX/
X, G. H.,

je vinný, že

dňa 7.5.2023 čase približne o 11.40 hodine, bez súhlasu vlastníkov nehnuteľnosti - rodinného domu na

adrese I. XXX/XX J. G. K., ktorými sú poškodení B. B., nar. X.X.XXXX a L. B. a taktiež s vedomosťou
o veku a zdravotnom stave poškodeného B. B., vošiel cez neuzamknutú kotolňu do jeho vnútorných
priestorov a prešiel do kuchyne,
teda

neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe a osobe vyššieho
veku,

tým spáchal

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona a za to sa

odsudzuje:

Podľa § 194 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody

10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený B. B., nar. X.X.XXXX, bytom K., I. XXX/XX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 53/2024 zo dňa 12.12.2024 bol podľa § 321 ods. 1 písm.
a), písm. d) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 1/2024 zo dňa
22.05.2024, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s poukazom na§ 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec
vrátená Okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho

rozhodnutia odvolací súd, okrem iného uviedol, že prokurátor podal proti prvostupňovému rozsudku v
zákonnej lehote odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. Odvolací súd na základe
svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu
zrušiť, avšak z iných ako prokurátorom namietaných dôvodov. Uviedol že podľa § 2 ods. 1 Trestného
zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin

spáchaný. Ak čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa
§ 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu
uvedenéhovosobitnejčastitohtozákonazaniká,akneskoršízákonustanoví,žetentočinniejetrestným
činom. Podľa § 1 Trestného poriadku upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak,
aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy

z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a
právnických osôb. Podľa § 2 ods. 6 prvá veta Trestného poriadku, ak tento zákon nestanovuje inak,
orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Z uvedených ustanovení vyplýva,
že orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné postupovať striktne podľa ustanovení Trestného
poriadku, teda aj rozhodovať podľa imperatívov príslušných ustanovení Trestného poriadku, ak nastane

skutková alebo právna situácia vymedzená v týchto ustanoveniach. Podľa názoru odvolacieho súdu
nastalivpriebehupredmetnéhotrestnéhostíhanianeopomenuteľnéskutočnosti,ktorýmibolovyhlásenie
zákona č. 40/2024 Z. z. a vyhlásenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL ÚS3/2024
- 112 zo dňa 28.02.2024, ktorým bola v bode 2 okrem iného pozastavená účinnosť čl. 1 zákona zo
dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zákona publikovaného pod č. 40/2024 Z.
z. po vyhlásení uvedeného uznesenia Ústavného súdu). Uvedené uznesenie Ústavného súdu bolo
publikované pod č. 41/2024 Z. z., pričom okresný súd o tejto skutočnosti jednoznačne musel mať
vedomosť. Podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom
pojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods.

4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností
uvedených v § 228 ods. 3. Podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku policajt preruší trestné
stíhanie, ak Ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo
jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. Z citovaných
ustanovení nepochybne vyplýva, že podľa § 273 ods. 1 Trestného poriadku súd má zákonom uloženú

povinnosť prerušiť trestné stíhanie, ak vyjde najavo okolnosť uvedená ustanovení aj § 228 ods. 2 písm.
e) Trestného poriadku. Povinnosť rozhodnúť o prerušení trestného súdu nie je daná na vôľu súdu, ale
ide o obligatórnu zákonnú povinnosť. Preto pri posudzovaní, či má súd rozhodnúť o prerušení trestného
stíhania,jerozhodujúcelento,čivzmysle§228ods.2písm.c)Trestnéhoporiadkudošlokpozastaveniu
účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti a či právny predpis (jeho časť), účinnosť, ktorého bola

pozastavená, je rozhodujúci pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanom prípade
je nepochybné, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL ÚS 3/2024 - 112 zo dňa
28.02.2024, bola v bode 2 okrem iného pozastavená účinnosť čl. 1 zákona zo dňa 08.02.2024 (zákona
zverejneného pod č. 40/2024 Z. z.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedeným uznesením

Ústavnéhosúdunebolapozastavenáúčinnosťceléhozákonač.40/2024Z.z.,pretožeokremustanovení
uvedených v bode a bode 2 uznesenia Ústavného súdu, ostatné ustanovenia zákona č. 40/2024 Z.
z. nadobudli účinnosť podľa znenia jeho článku XIX, teda 15. respektíve 20. marca 2024. Uznesením
Ústavného súdu tak bola pozastavená účinnosť len časti právneho predpisu, zákona č. 40/2024 Z. z..
V súvislosti s otázkou posúdenia splnenia zákonných podmienok na rozhodnutie o prerušení trestného

stíhania podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd uviedol, že súd je povinný vychádzať zo
stavu (skutkového a právneho) v čase jeho rozhodovania. Preto v prejednávanom prípade bol okresný
súd pri svojom rozhodovaní dňa 22. mája 2024 povinný posúdiť, či pozastavená účinnosť čl. 1 zákona
č. 40/2024 Z. z. (rozsiahla novelizácia Trestného zákona) je v prejednávanom prípade rozhodná pre
konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanom prípade odvolací súd zistil, že uznesením

ústavného súdu pozastavená účinnosť časti zákona č. 40/2024 Z. z. bola v prejednávanom prípade
rozhodná pre konanie, ako aj rozhodnutie vo veci samej (z dôvodov uvedených nižšie). Ďalej odvolací
súd uviedol, že dňa 06.08.2024 došlo k vyhláseniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024 Z. z. pod č. 215/2024. V dôsledku uverejnenia uvedeného nálezu došlopodľa § 81 v spojení s § 83 zákona č. 314/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov k zrušeniu platnosti
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky o pozastavení účinnosti časti zákona č. 40/2024 Z. z.,
ktoréuzneseniebolozverejnenévzbierkezákonovpodč.41/2024.Pretoustanoveniazákonač.40/2024

Z. z., ktorých účinnosť bola pôvodne pozastavená a ktorých použitie bolo rozhodujúce pre konanie
alebo rozhodnutie v prejednávanej veci, nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky v zbierke zákonov dňa 06.08.2024. Vzhľadom na to, že novelizované ustanovenia
Trestného zákona sú v posudzovanom prípade pre obžalovaného priaznivejšie, podľa článku 50 ods. 6
Ústavy Slovenskej republiky (aj § 2 ods. 1 Trestného zákona ) v prejednávanom prípade bolo potrebné

aplikovať aj ustanovenie článku I zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 15.03.2024. Okresný súd v čase
vydania rozsudku po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona v súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Prijatou novelizáciou
Trestného zákona, konkrétne zákonom č. 40/2024 Z. z., došlo k významnej zmene v tom zmysle, že

došlo k vypusteniu skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 1 písm. g) z Trestného zákona, to znamená, že
došlo v súlade s § 84 Trestného zákona k zániku trestnosti činu ohľadne uvedenej skutkovej podstaty. V
prejednávanom prípade ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá vychádza zo základnej skutkovej
podstaty. Ak zanikne trestnosť konania v základnej skutkovej podstate, tak nemožno aplikovať ani
kvalifikovanú skutkovú podstatu, preto konanie naplňujúce § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods.

3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona nemožno
ďalej trestne stíhať a teda konanie obžalovaného by mohlo byť v zásade posúdené "len" ako zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona. Obžalovaný v posudzovanom prípade na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.05.2024 urobil vyhlásenie a to v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal "áno". Okresný
súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu z ustanovenia § 257 Trestného poriadku nepochybne vyplýva,
že zákonnou podmienkou pre postup podľa tohto ustanovenia je nevyhnutné ustálenie, aké konkrétne

zákonné ustanovenia majú byť správne a zákone použité na posúdenie trestnosti činu a na ukladanie
trestu. Výsledok postupu podľa uvedeného ustanovenia má zásadný vplyv nielen pre následný priebeh a
rozsahdokazovanianahlavnompojednávaní,aleajnarozhodnutieovineanamožnosťpodaťodvolanie
proti rozhodnutiu o vine. Ak teda v tomto štádiu trestného stíhania obžalovaného existovala právna
neistota v otázke, ktoré zákonné ustanovenia sa majú použiť na posúdenie trestnosti činu a na ukladanie

trestu v súlade s článkom 50 ods. 6 Ústavy slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného poriadku postup
okresného súdu, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného, nemožno považovať za súladný so zákonom.
Odvolací súd poukázal na ustálenú súdnu prax, ktorá ustálila, že k postupu pri vyhlasovaní viny podľa
§ 257 Trestného poriadku nemožno pristupovať formalisticky, pretože obžalovaný vyhlásením o svojej
vine neodvolateľne prijíma všetky právne účinky priznania o vine, dokonca bez toho, aby akýmkoľvek

spôsobom bolo predznamenané rozhodnutie o druhu a výške trestu (viď R 44/2017). Ak obžalovaný nie
pri postupe podľa § 257 Trestného poriadku riadne poučený a oboznámený so všetkými rozhodnými
okolnosťami prípadu, ide o chybu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (viď R 14/2019). S
poukazom na uvedené odvolací súd uviedol že proces vyhlasovania viny obžalovaného a prijatia tohto
vyhlásenia podľa § 257 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2024 prebiehal v čase

právnej neistoty, aké zákonné ustanovenia v otázke viny a trestu sa majú použiť na prejednávaný prípad.
Preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu takýmto postupom okresného súdu pri vyhlasovaní
viny došlo k zásadnému porušeniu práv obžalovaného na jeho obhajobu nielen v zmysle § 321 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, ale aj v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Na základe
uvedeného Okresný súd podľa právneho záveru odvolacieho súdu čase jeho rozhodovania bol povinný

splniť ustanovením § 283 ods. 1 Trestného poriadku uloženú zákonnú povinnosť rozhodnúť o prerušení
trestného stíhania v prejednávanom prípade. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, ak v
konaní pred okresným súdom urobil obžalovaný vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom následne prijaté
a v odvolacom konaní došlo k zmene Trestného zákona prospech obžalovaného, musí na túto zmenu
zákona odvolací súd reagovať a to aj v prípade, ak bolo odvolanie obmedzené iba do výroku o treste,

nakoľkovopačnomprípadebydošlokporušeniuustanovenia§2ods.1.Vovšeobecnostipritomplatí,že
zásah odvolacieho súdu do právoplatného výroku o vine v konaní po postupe súdu prvého stupňa podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku je síce možný, ale s ohľadom na stabilitu právneho stavu len celkom
výnimočne a to len vtedy, ak sú dané alebo vyvstanú také objektívne a fakticky existujúce okolnostihmotného práva, nezávisle od priebehu skutkového deja, ktoré by si vyžadovali korekciu a hodnotenie
dôkazného stavu z prípravného konania a ktoré zároveň z hľadiska materiálneho chápania právneho
štátu materiálneho výkladu a aplikácie Ústavy Slovenskej republiky, Trestného zákona a Trestného

poriadku najmä objektívne neumožňujú odsúdenie páchateľa. Takýto zásah odvolacieho súdu do
právoplatného výroku o vine možno pripustiť, napríklad v prípade ak po postupe súdu prvého stupňa
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, ale ešte pred právoplatnosťou výroku o treste došlo k zmene
zákona zmysle § 84 Trestného zákona. V takom prípade ide o stav neukončeného trestného stíhania,
pričom pokračovanie v ňom zákonodarná moc označila za neprípustné, a preto je neprijateľné uložiť

obžalovanému trest za trestný čin, ktorého trestnosť v čase odvolacieho súdu zanikla. V naznačenom
zmysle je v prejednávanej veci (kde trestnosť činu novelou Trestného zákona v časti zanikla) nutné
poukázať na ustanovenie § 317 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého musí odvolací súd zo
zákona "prelomiť" obmedzený revízny princíp v prípadoch, ak by zistené chyby odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Výrok o vine, ktorý v čase svojho vyhlásenia síce
zodpovedal zákonu, je s poukazom na neskoršiu zmenu Trestného zákona a aplikáciu ustanovenia

§ 2 ods. 1 Trestného zákona považovaný za chybný s tým, že v prípade ponechania tejto chyby v
platnosti by mohol naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pokiaľ ide
o obžalovaného, tak z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku síce vyplýva, že súdom prijaté
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku možno napadnúť dovolaním iba podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, avšak to platí iba za situácie, ak sa do právoplatnosti všetkých

výrokov rozsudku podstatne nezmenia okolnosti, ktoré k vyhláseniu o vine a k jej prijatiu súdom viedli.
Hmotnoprávna zmena ostatných právnych okolností, za akých k vyhláseniu viny došlo, znamená, že v
prípade nerešpektovania tejto zmeny odvolacím súdom by mohol byť naplnený dovolací dôvod podľa §
371ods.1písm.i)Trestnéhoporiadkutakakoužbolouvedenévyššie.Tentodovolacídôvodjesúčasťou
hmotnoprávneho ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona a v dôsledku zmeny Trestného zákona

v prospech obžalovaného pred právoplatnosťou všetkých výrokov rozsudku obligatórne pristupuje k
dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Odvolací súd
konštatoval, že v konaní pred okresným súdom došlo k zásadnému porušeniu práv obžalovaného na
obhajobu a zároveň došlo v odvolacom konaní aj k zmene Trestného zákona, ktorý je pre obžalovaného
priaznivejší a preto bolo potrebné s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a) a písm. d) Trestného poriadku

zrušiť celý napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, pretože to odvolaciemu súdu prikazuje
ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému
súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci bude úlohou okresného
súdu vec opätovne prejednať a rozhodnúť s tým, že v konaní bude pokračovať od štádia hlavného
pojednávania po prednesení obžaloby v intenciách tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa § 327

ods. 1 Trestného poriadku je okresný súd viazaný právnymi názormi a pokynmi uvedenými v tomto
uznesení.
Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu.
Po otvorení pojednávania uviedla prokurátorka, že vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu,

ktorý tento vyslovil v uznesení č. 2To 53/2024 zo dňa 12.12.2024 a vzhľadom na novelu Trestného
zákona účinnú od 06.08.2024 navrhuje ďalej konanie obžalovaného posudzovať ako zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona.
Potom čo súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o treste a o náhrade škody.
Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil register trestov číslo listu 86 - 88, výpis z evidencie
priestupkov číslo listu 89 - 92, rozsudky číslo listu 96 - 105, trestný rozkaz číslo listu 119, rozsudok číslo
listu 135, uznesenie Krajského súdu Trenčín č. 2To 53/2024 číslo listu 146 - 149, register trestov číslo
listu 156 - 158.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy právny
názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vyslovil vo svojom uznesení č. 2To 53/2024 zo dňa 12.12.2024,
ktorý bol konštatovaný vyššie; dospel súd k záveru, že keďže vzhľadom na novelu Trestného zákona
č. 40/2024 Z. z. došlo k vypusteniu skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a
v súlade s § 84 Trestného zákona došlo k zániku trestnosti činu ohľadne uvedenej skutkovej podstaty

je potrebné konanie obžalovaného posúdiť ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona.
Vzhľadom na to súd upravil aj skutkovú vetu rozsudku, aby táto korešpondovala s právnou kvalifikáciu
konania obžalovaného. Trestná činnosť obžalovaného, okrem jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1písm. b) Trestného poriadku, je preukázaná aj ďalšími dôkazmi v prípravnom konaní, ktoré tvoria
súčasť vyšetrovacieho spisu. Tieto dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré
jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Preto súd

obžalovaného uznal za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný, ako vyplýva z odpisu z registra trestov zo dňa 17.02.2025, bol doteraz 16 krát súdne
trestaný, v troch prípadoch má odsúdenie zahladené. Vo väčšine prípadov sa jedná odsúdenie

za krádeže, pričom obžalovanému boli uložené aj nepodmienečné tresty. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 0T 51/2022 zo dňa 22.06.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín č. 3To 43/2022 zo dňa 07.09.2022 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom obžalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody 5 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 28 mesiacov. Trest odňatia slobody vykonal dňa 09.10.2022.
Pri ukladaní trestu obžalovanému sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa,
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti a to
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval) a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin
odsúdený). Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, pomer poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy; uloženie trestu odňatia

slobody v rozpätí od troch rokov odňatia slobody do ôsmich rokov odňatia slobody podľa § 194 ods.
3 Trestného zákona, sa javilo súdu aj napriek osobe obžalovaného ako mnohokrát súdne trestaného
recidivistu ako neprimerane prísny trest. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa názoru súdu uloženie
trestu obžalovanému v rámci základnej trestnej sadzby 3 roky odňatia slobody až 8 rokov odňatia
slobody nenaplní účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody
obžalovanému vo výmere 3 roky odňatia slobody až 8 rokov odňatia slobody by bol vzhľadom na osobu
obžalovaného, aj vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísny trest a na naplnenie účelu trestu

postačuje aj uloženie kratšieho trestu a to za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne.
Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd v rámci
adhézneho konania odkázal poškodeného B. B. s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa

§ 288 ods. 1 Trestného poriadku pretože na vyslovenie povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné
vykonaťďalšiedokazovanie,ktorépresahujepotrebytrestnéhostíhaniaatrestnéstíhaniebysapredĺžilo.
Zároveň v tomto smere súd poukazuje na to, že obžalovaný údajne poškodenému spôsobenú škodu
už pred prvým rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré bolo zrušené, uhradil; táto skutočnosť však
vzhľadom na neúčasť poškodeného na hlavnom pojednávaní nebola potvrdená ani vyvrátená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.