Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200512
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci

žalobkyne: A. B. C., narodená XX. XXXX XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená advokátom Mgr. Dávidom
Štefankom, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 5386, so sídlom advokátskej kancelárie Povoznícka
18, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava,
o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X z 25. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
žalovaná rozhodla, že žalobkyni podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z. z.“) vznikol od 29. septembra 2018 nárok na vdovský dôchodok v sume 154,80
eur, pričom zároveň jej podľa § 74 ods. 3 a § 109 ods. 2 citovaného zákona nárok na jeho výplatu ku
29. septembru 2018 nevznikol.
2. Žalovaná po posúdení vzniku nároku na vdovský dôchodok dôvodila, že hoci nárok žalobkyni vznikol,

z dôvodu, že jej manžel zomrel dňa XX. XXXX XXXX, dňom XX. XXXX XXXX uplynulo obdobie jedného
roka, kedy nárok na jeho výplatu žalobkyni prislúchal. K 29. septembru 2018 preto žalobkyni nárok na
výplatu vdovského dôchodku nevznikol.
3. Na odvolanie žalobkyne rozhodol dňa 25. februára 2022 generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobkyni
podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikol od 25. júna 2017 nárok na vdovský dôchodok v sume 154,80
eur, pričom zároveň jej podľa § 74 ods. 3 a § 109 ods. 2 citovaného zákona nárok na jeho výplatu ku 29.

septembru 2018 nevznikol. Dôvodom zmeny bolo nesprávne určenie dátumu vzniku nároku na vdovský
dôchodok.
4. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nárok na výplatu vdovského dôchodku by sa mal posudzovať
od 14. októbra 2021, t. j. od dátumu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o smrti manžela, generálny riaditeľ
uviedol,žepodľa§114ods.1zákonač.461/2003Z.z.sanároknavýplatudávkypremlčíuplynutímtroch
rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila. Nárok na priznanie vdovského dôchodku si žalobkyňa uplatnila
dňa 29. septembra 2021. Jej manžel zomrel dňa XX. XXXX XXXX. Dňom XX. XXXX XXXX uplynulo

obdobie jedného roka od smrti manžela. Keďže po uplynutí jedného roka od smrti manžela žalobkyňa
nepreukázala, že by jej svedčala niektorá z podmienok trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku
podľa § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., k 29. septembru 2018 jej nárok na výplatu nevznikol.5. S ohľadom na kogentnosť ustanovení upravujúcich priznanie nároku na vdovský dôchodok a jeho
výplatu nebolo možné odchýliť sa od nich v zmysle výkladu načrtnutého žalobkyňou.
II. Správna žaloba

6. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
7. Žalobkyňa úvodom skutkovo dôvodila, že s manželom nežila a dlhodobo s ním nebola v kontakte, od
kedy v roku 2010 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Keďže v rámci svojho fungovania potrebovala
vyriešiť určité záležitosti, dňa 11. augusta 2021 požiadala o určenie výživného a zároveň aj požiadala

o rozvod. V priebehu tohto konania sa náhodne dozvedela, že jej manžel je už viac ako 4 roky zosnulý.
Následne požiadala o vdovský dôchodok, na ktorý má podľa jej názoru zákonný nárok.
8. Žalobkyňa sa zásadne nestotožnila s výkladom ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z., keďže nie vlastnou vinou nevedela, že jej manžel zomrel. Pokiaľ by sa malo citované ustanovenie
vykladať v súlade s princípom spravodlivosti, vdovský dôchodok by mal byť žalobkyni priznaný aj
v období jedného roka, od kedy sa dozvedela, že jej manžel zomrel. Zákon totiž zjavne nepočítal so

situáciou, ktorá sa jej prihodila. Záverom uviedla, že pochybením notára dokonca nebola ani účastníčkou
dedičského konania a teda je to jednou z okolností, prečo o smrti manžela nemala vedomosť.
III. Vyjadrenia účastníkov konania
9.Navýzvusprávnehosúdusakužalobevyjadrilažalovaná,ktoráspoukazomnapríslušnéustanovenia
§ 74 zákona č. 461/2003 Z. z. zopakovala argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí.

10. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobkyňa opätovne zopakovala, že zo skutočností uvedených
žalobkyňou je zrejmé, že o vdovský dôchodok nepožiadala skôr z dôvodu, že o smrti manžela nevedela
a o tejto smutnej udalosti sa dozvedela až po viac ako 4 rokoch. O smrti sa nie vlastnou chybou
nedozvedela ani z dedičského konania (o uvedenom doložila vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu
Považská Bystrica ku sťažnosti na notárku – súdnu komisárku JUDr. Alenu Hromkovú – 7D/138/2017).

Naďalej preto zastáva názor, že výklad aplikovaný žalovanou nezodpovedá účelu vdovského dôchodku.
V zmysle § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení má vdova nárok na vdovský dôchodok v období
do jedného roka od úmrtia svojho manžela, avšak pokiaľ sa má dané ustanovenie vykladať v súlade
s princípmi spravodlivosti, tak by mal byť žalobkyni vdovský dôchodok priznaný aj v období 1 roka, od
kedy sa dozvedela o tom, že jej manžel zomrel.

IV. Relevantná právna úprava
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok,

b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas

jedného roka od smrti manžela.

Podľa § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok
na výplatu vdovského dôchodku, ak

a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
11. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že

správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkonsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
12. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná

Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/21/2022. Od 1. júna 2023 je
na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená
samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou
BA-7Sa/21/2022.
13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13

ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne
a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal
napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej
ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba

nie je dôvodná.
14. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 12. júna 2025, nakoľko boli splnené podmienky
podľa§137ods.4SSPaanijedenzúčastníkovkonaniaonariadeniepojednávanianepožiadal.Správny
súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia
rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej

tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
15. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu sú rozhodnutia žalovanej vo veci vdovského
dôchodkužalobkyne,navýplatuktoréhojejod29.septembra2018nevznikolnárok,pretožespoukazom
na ustanovenie § 74 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. má vdova nárok na jeho výplatu iba rok po smrti
manžela, pričom žalobkyňa podala žiadosť o vdovský dôchodok až dňa 29. septembra 2021. Manžel

žalobkyne zomrel dňa XX. XXXX XXXX a po posúdení splnenia podmienok pre vznik nároku podľa § 74
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná konštatovala, že nárok na vdovský dôchodok vznikol od 25.
júna 2017 v sume 154,80 eur mesačne a tento bolo možné vyplácať po dobu jedného roka.
16. Podstatou námietok žalobkyne bol spravodlivý výklad ustanovenia § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z., ktoré by sa malo vykladať tak, že nárok na výplatu vdovského dôchodku jej patrí po dobu jedného

roka až od momentu, odkedy sa dozvedela o smrti svojho manžela, pretože nie jej vinou sa o smrti
manžela dozvedela až s odstupom 4 rokov.
17.Správnysúdozrejmuje,žeúčelomvdovskéhodôchodkujeprispieťpozostalejmanželkekvyrovnaniu
životnej úrovne bezprostredne po zániku manželstva v dôsledku úmrtia manžela a za určitých
ustanovených podmienok čiastočne kompenzovať stratu jeho príjmu, na ktoré sa v tom čase spoliehala

(pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/21/2018 z 30. októbra
2019).
18. V ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je explicitne stanovené, že dĺžka
bezpodmienečného trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku je jeden rok od smrti manžela,
pričom podmienky pre ďalšie poskytovanie vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka, sú viazané

na taxatívne vymedzené okolnosti v § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
19. Ozrejmením účelu vdovského dôchodku je vyvrátená námietka žalobkyne, že vdovský dôchodok
by jej mal svedčať po dobu jedného roka od momentu, kedy sa o smrti manžela dozvedela, hoci aj
s odstupom 4 rokov od rozhodnej udalosti. Po uplynutí obdobia jedného roka zákonodarca predpokladal,
že finančná situácia pozostalej vdovy bude dostatočne zastabilizovaná, pričom nemožno opomenúť,

že rozsah poskytovania dávok sociálneho poistenia je ovplyvnený aj ekonomickými možnosťami štátu
a teda nemôže byť bezbrehý. Zároveň, pokiaľ by zákonodarca mienil upraviť poskytnutie vdovského
dôchodku paušálne, už iba v dôsledku smrti manžela, akúkoľvek lehotu by v tejto súvislosti neupravil.
20.Hocitopreposúdenieprávnejstránkyveci(atedapreposúdenievznikunárokunapredmetnúdávku)
nie je podstatné, správny súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa nežila

v spoločnej domácnosti resp. neudržiavala akýkoľvek kontakt so zosnulým manželom od roku 2010
a finančne na ňom nebola závislá. Úmrtie manžela v roku 2017, o ktorom nemala vedomosť, ju teda po
finančnej stránke neovplyvnilo (opak v správnej žalobe ani netvrdila). Až v roku 2021, teda s odstupom
štyroch rokov, sa jej finančná situácia zmenila, no túto skutočnosť nemožno dávať do priamej súvislosti
s úmrtím jej manžela a náhlou stratou jeho časti príjmu. Správny súd však jedným dychom dodáva,

že nárok na vdovský dôchodok žalobkyni vznikol a v zmysle ustanovenia § 74 ods. 3 písm. e) zákona
461/2003 Z. z., sa jej nárok na jeho výplatu v prípade dovŕšenia dôchodkového veku obnoví.
21. S ohľadom na vyššie uvedené konštatovania správny súd dospel k záveru, že pre nedôvodnosť
uplatnených námietok žalobkyne, ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosťnapadnutého rozhodnutia generálneho rozhodnutia žalovanej, je potrebné správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. Žalovaná si pred
vydaním rozhodnutia zaobstarala dostatok podkladov pre zistenie skutkového stavu, na ktorý následne

správneavzmysleúčeluzákonaaplikovalapríslušnéustanovenia§74zákonač.461/2003Z.z.ovzniku
nároku na vdovský dôchodok a výplatu naň.
22. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania

(§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie
doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.