Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Sa/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201407
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., E. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.
augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový
orgán“) zo dňa 31. marca 2020, vo veci doplatenia čiastočného invalidného dôchodku a odvolanie
žalobcu v celom rozsahu zamietol. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil § 218 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom
poistení“) odkázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31. marca 2020, ktorým
žalobcovi zamietla žiadosť o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa § 37 zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom
zabezpečení“), ktorý sa podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za invalidný dôchodok
za obdobie od 1. decembra 1994 do 27. marca 2015. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu
žalobca namietal neodôvodnené a mylné tvrdenia v odôvodnení rozhodnutia, nesprávny úradný postup
z dôvodu nečestného konania, administratívnych nezrovnalostí, zneužívania právomoci, prieťahy v
konaní, nekonanie v súlade s právom, porušovanie ľudských práv, diskrimináciu z dôvodu štátnej
príslušnosti ako občana ČR. Uviedol, že nedoplatenie čiastočného invalidného dôchodku od decembra

1994 do roku 2010 považuje za zneužitie zdravotne postihnutej osoby a teda porušenie čl. 16 ods.
1 medzinárodného a európskeho Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, nesprávny
administratívny postup Sociálnej poisťovne, ktorý spočíva v zmene všetkých jej doterajších rozhodnutí
od roku 2011 a ich nahradenie napadnutým rozhodnutím. Odvolanie doplnil podaním doručeným dňa
2. júla 2020, v ktorom namietal nezákonný postup Sociálnej poisťovne pri posúdení jeho nároku na
doplatenie čiastočného invalidného dôchodku, žiadal o vysvetlenie, podľa akých právnych predpisov si
Sociálnapoisťovňavroku1995vyžiadalaposúdeniejehozdravotnéhostavuainvalidityodposudkového

lekára Českej správy sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „ČSSZ“), na vyjadrenia ktorej, č. k. B., zo dňa
7. apríla 2020 sa odvolal.2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, z administratívneho spisu zistil, že
dňa 18. novembra 2010 žalobca doručil žiadosť o invalidný dôchodok z dôchodkového poistenia SR,
spísanú dňa 14. júna 2010 Českou správou sociálneho zabezpečenia. V žiadosti uviedol, že invalidný

dôchodok žiada priznať od vzniku nároku, pričom podľa právnych predpisov ČR bol za invalidného
uznaný od 16. apríla 2010. Aj informáciu o vykonávaní zamestnania aj na území Poľska, uviedol až v
podaní zo dňa 9. septembra 2018. Podľa záveru odborného posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 9. marca 2011 žalobca invalidný nie je a
jeho žiadosť bola rozhodnutím zo dňa 28. marca 2011 pre nesplnenie jednej z podmienok nároku na

invalidný dôchodok, stanovenej v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá. V odvolaní,
ktoré žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal, predložil nový dôkaz - vyšetrenie zo dňa 28. februára
2011, na základe ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Trnava v odbornom posudku
zo dňa 21. júna 2011 konštatoval vznik invalidity od 28. februára 2011 s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 45%. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 5.
augusta 2011 bol žalobcovi od 28. februára 2011 podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 zákona o sociálnom

poistení a čl. 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 priznaný
čiastkovaný dôchodok, na základe čoho bolo konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod
sp.zn. 9Scud/4/2011 uznesením zo dňa 12. júla 2012 zastavené. Tiež bolo zistené, že žalobcovi bol
od 22. júla 1986 do 12. februára 1987 podľa § 24 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení
vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý bol v odbornom posudku zo dňa 1. augusta 1991 posudkovým

lekárom charakterizovaný ako dočasný invalidný dôchodok a od 1. júla 1991 do 30. novembra 1994 mu
bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok, pričom lehota kontrolnej lekárskej prehliadky a splnenia
podmienky poklesu zárobku bola určená na september 1993. O tejto skutočnosti sa v žiadosti o
invalidný dôchodok nezmienil, až v podaní zo dňa 23. novembra 2019 uviedol, že v rokoch 1993 -
1994 bol vyzvaný na podrobenie sa kontrolnej lekárskej prehliadke, na ktorú sa po porade s praktickým

lekárom a advokátom nedostavil, avšak lekársku dokumentáciu Sociálnej poisťovni zaslal. Odvolací
orgán poznamenal, že žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepodložil a iné dôkazy týkajúce sa
žalobcu, žalovaná vo svojej evidencii nemá. Žalobca sa po 30. novembri 1994, dokedy mu bol vyplácaný
čiastočný invalidný dôchodok, jeho výplaty nedomáhal a o doplatenie požiadal až žiadosťou zo dňa 28.
marca 2018. Z potvrdenia ČSSZ o dobe jeho poistenia, získanej podľa právnych predpisov ČR vyplýva,

že po 30. novembri 1994 mal viacerých zamestnávateľov, napr. v rokoch 2004 - 2006 bol zamestnaný
ako údržbár, v rokoch 2006 - 2007 ako zámočník, v bližšie neurčených obdobiach ako zvárač, športový
inštruktor, príležitostne futbalový tréner a hráč.

3. Listom zo dňa 22. augusta 2011, bol žalobca z dôvodu, že žalovaná už nedisponovala jeho

dokumentáciou, vyzvaný na predloženie rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Dňa
4. novembra 2011 doručil úradne neoverenú kópiu zápisnice posudkovej komisie zo dňa 1. augusta
1991 (kedy bol uznaný za čiastočne invalidného). Na predloženie rozhodnutia bol vyzvaný opätovne,
listami zo dňa 19. októbra 2011 a 16. novembra 2011, na ktoré však nereagoval. Neformálnou žiadosťou
zo dňa 11. júla 2012 požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, na základe čoho bol jeho zdravotný stav

dňa 17. júla 2013 posúdený posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne Trnava, so záverom, že
od 11. júla 2012 je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný s MPSVZČ 60 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júla 2013 bolo rozhodnuté
o zvýšení sumy invalidného dôchodku. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom
pobočky Senica na plánovanej kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 10. novembra 2015 so záverom

invalidity s MPSVZČ 70% od 8. októbra 2015, s tým, že invalidný dôchodok mu bol zvýšený rozhodnutím
zo dňa 20. novembra 2015. O zvýšení invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu,
žiadal žalobca podaním zo dňa 21. októbra 2015, doručeným Sociálnej poisťovni prostredníctvom ČSSZ
dňa 18. januára 2016. Táto žiadosť však bola pre nezmenený zdravotný stav rozhodnutím zo dňa 3.
marca 2016 zamietnutá. Na základe ďalšej žiadosti žalobcu zo dňa 23. marca 2018, určil posudkový

lekár pobočky Sociálnej poisťovne Senica v odbornom posudku zo dňa 7. júna 2018 MPSVZČ na 75% a
invalidný dôchodok mu bol rozhodnutím zo dňa 22. júna 2018 zvýšený od 23. marca 2018. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca z dôvodu nesúhlasu s dátumom zmeny MPSVZČ odvolanie, ku ktorému
priložil ďalšie lekárske nálezy. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 25. septembra 2018 posudkový
lekár (v rámci odvolacieho konania) uviedol, že k zmene MPSVZČ žalobcu došlo už 11. decembra

2017, teda odo dňa, ktorý v odvolaní uviedol sám žalobca. Rozhodnutie zo dňa 22. júna 2018 bolo
zrušené a invalidný dôchodok bol žalobcovi rozhodnutím zo dňa 28. septembra 2018 zvýšený od 11.
decembra 2017. Na základe odvolania žalobcu podaného proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom namietal
bližšie nešpecifikovanú MPSVZČ, uvedenú len nad 70%, mu bol listom zo dňa 19. novembra 2018podrobnejšie vysvetlený spôsob výpočtu invalidného dôchodku s tým, že rozpätie od 71% do 100%
nemá na určenie sumy invalidného dôchodku žiaden vplyv. Dňa 7. februára 2019 podal žalobca ďalšiu
žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorá bola podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom

poistení, rozhodnutím zo dňa 4. marca 2019 zamietnutá.

4. Na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 23. marca 2018 bol na účely
invalidity zdravotný stav žalobcu posudzovaný opakovane, so zmeneným stupňom invalidity. Od 11.
decembra 2017 už nebol čiastočne invalidným, ale v súlade s jeho žiadosťou od 11. decembra 2017 t.

j. odo dňa implantácie kolenného kĺbu totálnou endoprotézou, bol podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona
o sociálnom zabezpečení a súčasne podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uznaný invalidným,
s celkovou MPSVZČ 75%. Na rozhodujúce zdravotné postihnutie - formu psoriázy s nepriaznivým
priebehom a aktívnym kĺbovým postihnutím mal MPSVZČ stanovenú na 70% (kapitola XIV., položka 4
písm. d/ prílohy č. 4 ZSP) a za iné zdravotné postihnutia a to stav po vykonanej endoprotéze pravého
kolenného kĺbu, mal MPSVZČ zvýšenú o 5 %. Naposledy bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa 16.

apríla 2019 s rovnakým posudkovým záverom.

5. Žiadosťou zo dňa 28. marca 2018 požiadal žalobca o doplatenie invalidného dôchodku od marca 1992
a pripojil rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia o zvýšení invalidného
dôchodku a lekárske správy. Rozhodnutie, ktorými preukazoval zánik nároku na čiastočný invalidný

dôchodok alebo len zánik nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku nepredložil. Žalovaná
poznamenala, že doklady preukazujúce nárok na poberanie čiastočného invalidného dôchodku sa jej
nepodarilo získať ani v archívoch Sociálnej poisťovne, ani doplnením dokazovania, o čom bol žalobca
informovaný osobitným listom. V nadväznosti na žiadosť zo dňa 28. marca 2018 bol dňa 5. septembra
2018posúdenýjehozdravotnýstavspätneodseptembra1994,inapriekskutočnosti,žedôvod,prektorý

sa mu čiastočný invalidný dôchodok od septembra 1994 nevyplácal, zistený nebol, pričom k zastaveniu
(odňatiu) výplaty bez zákonného dôvodu dôjsť nemohlo. Do úvahy prichádzali dve možnosti, a to, že
sa v novembri 1993 nepodrobil kontrolnej lekárskej prehliadke a teda nebolo preukázané, že je naďalej
čiastočne invalidným, alebo sa podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, ktorého výsledkom bolo, že už
nebol čiastočne invalidným a nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu zanikol, a preto mu

bol od 1. decembra 1994 odňatý.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia ČSSZ, ústredie Praha č. k. B. vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol za
účelom uznania invalidity, na žiadosť Sociálnej poisťovne, posúdený v roku 1995 v Českej republike,
s výsledkom neuznania invalidity a zastavenia výplaty invalidného dôchodku. Tento postup žalobca v

odvolaní spochybnil, označil ho za nezákonný a nesprávny a žiadal o vysvetlenie posudzovania jeho
zdravotného stavu a invalidity posudkovým lekárom ČSSZ. Odvolací orgán poukázal na čl. 25 Zmluvy
medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29. októbra 1992, podľa
ktoréholekárskevyšetrenianaúčelysociálnehozabezpečeniaosôbzdržiavajúcichsanaúzemídruhého
zmluvného štátu sa na žiadosť nositeľa zabezpečenia prvého zmluvného štátu vykonávajú za rovnakých

podmienok ako pre nositeľov zabezpečenia druhého zmluvného štátu. Spisový materiál žalobcu bol po
uplynutí zákonnej lehoty uloženia z registratúrnych záznamov v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z.
o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyradený
z registratúrnych záznamov a žalovaná tak mala obmedzené možnosti pri získavaní dôkazov majúcich
vplyv na doplnenie dokazovania. Správnosť odňatia alebo zastavenia výplaty čiastočného invalidného

dôchodku zo zákonných dôvodov je podporená aj tým, že od decembra 1994 do 23. marca 2018 sa
žalobca vyplácania čiastočného invalidného dôchodku nedomáhal a na výzvy žalovanej nereagoval.
Preukázať niektoré skutočnosti nebolo možné aj vzhľadom k objektívnemu plynutiu času.

7. Posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Senica na základe proklientského

prístupudodatočneasodstupomznačnéhočasuvodbornomposudkuoinvaliditezodňa16.apríla2019
skonštatoval, že čiastočná invalidita žalobcu trvala aj po 30. novembri 1994, pričom od 11. decembra
2017 bol uznaný za invalidného podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení.

8.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaboloďalejpoukázanénavovecižalobcuvydanérozhodnutia,

na základe novo preukázaného zdravotného stavu, konkrétne na rozhodnutia z:• 11. júna 2019 o sume invalidného dôchodku patriaceho od 28. februára 2011 podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, kde bola započítaná preukázaná doba poistenia, získaná podľa právnych
predpisov Poľska

• 24. júna 2019 (I.) o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2012 (valorizácia)
• 24. júna 2019 (II.) o zvýšení invalidného dôchodku od 11. júla 2012 (MPSVZČ 60%) a o zvýšení od 1.
januára 2013, 1. januára 2014 a 1. januára 2015 (valorizácie)
• 24. júna 2019 (III.) o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku od 28. marca 2015 t.j. 3 roky
spätne odo dňa uplatnenia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku

• 25. júna 2019 (I.) o priznaní invalidného dôchodku od 8. októbra 2015 (MPSVZČ 70%)
• 25. júna 2019 (II.) o súbehu čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku - suma
invalidného dôchodku priznaného podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 bola pre
žalobcu výhodnejšia
• 25. júna 2019 (III.) o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2016 (valorizácia)
• 25. júna 2019 (IV.) o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2017 (valorizácia)

• 25. júna 2019 (V.), ktorým bol posúdený súbeh nárokov - nárok na plný invalidný dôchodok od 11.
decembra 2017 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a na invalidný dôchodok
podľa právnych predpisov účinných po 1. januári 2004 (MPSVČ 75%) a valorizácia od 1. januára 2018
a od 1. januára 2019
• 11. júla 2019, ktorým bola v súlade s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť

žalobcu o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku od 1. decembra 1994 do 27. marca 2015
• 20. februára 2020, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie zo dňa 11. júla 2019 a vrátil vec na nové
prejednanie žalovanej
• 31. marca 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o doplatenie čiastočného invalidného
dôchodku.

9. Odvolací orgán ďalej skonštatoval, že sumy čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 1.
decembra 1994 do 27. marca 2015, ktoré si žalobca nárokuje, nie je možné vyplatiť len na základe
spätného uznania za čiastočne invalidného, nakoľko podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
sa nárok na výplatu dávky alebo jej časti premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej

časť patrili. Tri roky odo dňa, od ktorého čiastočný invalidný dôchodok patril od 28. marca 2015, uplynuli
dňa 28. marca 2018, nárok na vyplatenie za obdobie pred 28. marcom 2015 je premlčaný. V súlade s §
109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podmienky na výplatu čiastočného invalidného dôchodku boli
preukázané až 16. apríla 2019 a žiadosť o vyplácanie dávky bola podaná dňa 28. marca 2018. Čiastočný
invalidný dôchodok je dôchodkovou dávkou podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004

a na základe žiadosti zo dňa 14. júna 2010 bol žalobcovi posúdený nárok na invalidný dôchodok podľa
právnych predpisov účinných po 31. decembri 2003. Ide o dve rozdielne dôchodkové dávky.

10. K námietke žalobcu týkajúcej sa diskriminácie, odvolací orgán poznamenal, že žalobca v odvolaní
neuviedol žiadnu konkrétnu námietku preukazujúcu, že by s ním postupoval inak, ako s inými

poistencami v rovnakých alebo podobných skutkových okolnostiach. K jeho poukazu na čl. 16 ods. 1
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, prijatého dňa 13. decembra 2006 a uverejneného
oznámenímMinisterstvazahraničnýchvecíSRvZbierkeZákonovpodč.317/2010Z.z.,ktorýnadobudol
platnosť pre SR dňa 25. júna 2010, podľa ktorého zmluvné strany prijmú všetky príslušné legislatívne,
správne, sociálne, vzdelávacie a iné opatrenia na ochranu osôb so zdravotným postihnutím tak doma,

ako aj mimo domova pred všetkými formami vykorisťovania, násilia a zneužívania a to aj so zreteľom
na ich rodový aspekt, žalovaná uviedla, že nedoplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa
požiadavky žalobcu od decembra 1994 do roku 2010 nemožno v žiadnom prípade považovať za formu
vykorisťovania, násilia alebo zneužívania.

II. Žaloba a jej dôvody

11. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 9. októbra 2020 sa žalobca domáhal
doplatenia invalidného dôchodku, určenia vzniku invalidity a jej spätné uznanie. Svoje dôvody založil
na prieťahoch v správnom konaní, manipuláciou s dôkazmi, nemravnou a neprimeranou námietkou

premlčania, rozporom s dobrými mravmi a nesúhlasom s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne. Žiadal primerané zadosťučinenie a náhradu škody v peniazoch vo výške 13 500 eur s
príslušenstvom, t. j. zákonnými úrokmi z omeškania od decembra 1994 do februára 2011, čiastku za
obdobie od februára 2011 do decembra 2015 so zákonnými úrokmi z omeškania do zaplatenia.12. K žiadosti o doplatok invalidného dôchodku uviedol, že dňa 28. marca 2018 podal u žalovanej
opakovane žiadosť o doplatok invalidného dôchodku od decembra 1994 do 28. februára 2011. Invalidita

mu bola priznaná už v roku 1991 a trvá nepretržite až doteraz. Od roku 1966, teda od 5 rokov veku trpí
chronickým, genetickým autoimunitným ochorením, v roku 1986 sa po úraze stal úplne invalidným. Na
jeho žiadosť mu plne priznaná invalidita bola odobratá, nakoľko z dôvodu nízkeho veku sa chcel znovu
zapojiť do normálneho života a pracovať bez obmedzenia. Postupom času však zistil, že zdravotný
stav mu to neumožňuje, pretože sa neustále zhoršoval, na základe čoho v roku 1991 podal žiadosť o

priznanie čiastočnej invalidity a v roku 1991 bol prepustený z aktívnych záloh armády. V marci roku 1993
sa natrvalo vrátil do Českej republiky a do decembra 1994 mu Sociálna poisťovňa vyplácala čiastočný
invalidný dôchodok. V roku 1995 mu zaslala výzvu na dostavenie sa k posudkovému lekárovi pobočky v
Holíči, toto mu však jeho praktický lekár a ani advokát neodporučili, keďže už išlo o iný štát a navrhli, aby
všetky svoje lekárske správy za posudzované obdobie zaslal Sociálnej poisťovni, od ktorej už žiadnu
odpoveď ani posudok, napriek jeho žiadostiam nedostal, ale bez akéhokoľvek odôvodnenia mu bol

priznaný a vyplácaný invalidný dôchodok. Za dôvod takéhoto postupu považoval rozdelenie federácie a
prevzatie všetkých práv Sociálnej poisťovne, Českou správou sociálneho zabezpečenia.

13. Na základe neustále sa zhoršujúceho zdravotného stavu sa v roku 1993 podrobil druhej operácii
kolena, s komplikáciami trombózy. Keďže mal rodinu a malé deti, musel pracovať. Jeho zdravotný stav

sa však natoľko zhoršil, že v roku 2004 sa musel podrobiť tretej operácii kolena, s výsledkom ťažkej
artrózy a predpokladom nutnosti totálnej endoprotézy. Zdravotný stav sa mu naďalej zhoršoval, a preto
v roku 2010 požiadal správu sociálneho zabezpečenia v Prahe o opakované posúdenie zdravotného
stavu. Od apríla 2010 mu bola priznaná invalidita s tým, že ide o delený invalidný dôchodok a polovicu
mu musí vyplácať Sociálna poisťovňa SR. Vybavenie invalidného dôchodku trvalo 24 mesiacov, pretože

Sociálna poisťovňa mu najprv žiadosť o jeho vyplácanie zamietla, ale po sťažnosti na Ministerstvo práce,
sociálnychvecíarodinySRadoloženíďalšíchlekárskychspráv,mubolainvaliditapriznanáorokneskôr,
ako na ČSSZ. Sociálnu poisťovňu požiadal o vyplatenie doplatku invalidného dôchodku spätne, za
obdobie od decembra 1994 do 28. februára 2011, žiadosť mu však bez uvedenia relevantných dôvodov
zamietla. Od roku 2018 je plne invalidný, s pracovným obmedzením viac ako 75 %. Plne invalidným a

závislým na pomoci druhej osoby v druhom stupni je uznaný aj v Českej republike, kde mu je každý
mesiac poskytovaný príspevok na starostlivosť v druhom stupni. Dňa 28. marca 2018 podal novú žiadosť
o doplatok invalidného dôchodku za obdobie december 1994 - február 2011 a určenie invalidity od roku
1991, ktorá mu bola priznaná a nikdy nebola zrušená. Z dôvodu pochybenia posudkového lekára mu
bol priznaný invalidný dôchodok len 79 eur, pričom od počiatku mal dostávať takmer o polovicu viac,

keďže ešte v decembri 1994 poberal invalidný dôchodok v čiastke 1 597,- Sk. Poznamenal, že Sociálna
poisťovňa ho od roku 1991, resp. 1994, nevyzvala na prítomnosť alebo doplnenie lekárskych správ. Jeho
genetické ochorenie sa vyvíjalo od roku 1965 a nevzniklo ku dňu, kedy bol uznaný za invalidného, na
čo mal posudkový lekár prihliadnuť. Za zásadné označil, že invalidita mu bola priznaná už v roku 1986
(plná), potvrdená bola v roku 1991 (čiastočná) a nikdy nebola zrušená, teda ani v roku 2010. Keďže

za obdobie rokov 1991 - 2010 lekári nedisponovali jeho zdravotnou dokumentáciou, túto im zaslal. Na
základe toho mu bola invalidita priznaná spätne od roku 1991.

14. Za nesprávny úradný postup označil vydanie nových rozhodnutí od roku 2011 až do roku 2018.
Správne konanie trvalo 28,5 mesiaca a teda neprimerane dlho. Sociálnej poisťovni vytkol, že jeho

spis bezdôvodne skartovala, po celú dobu správneho konania sa snažila manipulovať s predloženými
dôkazmi a voči jeho osobe zneužívala svoju právomoc. V ďalšej časti žaloby sa venoval rozporu konania
Sociálnej poisťovne s dobrými mravmi, vzniku škody, ktorú mu spôsobila nevyplácaním invalidného
dôchodku 17 rokov. Poukázal na to, že ČSSZ má stále jeho kompletný spis od roku 1986 a spochybnil
tvrdenie žalovanej o zákonnej skartácii jeho spisu vrátane zdravotných správ. Za nepravdivé označil

argumenty, že v novembri 1993 sa nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu, tiež že nijako nereagoval
na jej výzvy na zaslanie dokladov od roku 1991, pretože do marca 1993 trvale žil v Bratislave a až do
decembra 1994 pravidelne dostával invalidný dôchodok.

15. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/93/2020-102 zo dňa 3. februára 2021 bol žalobca

vyzvaný na opravu a doplnenie podania, najmä z dôvodu uplatňovania si súkromno-právnych nárokov v
podanej žalobe. Žalobca bol zároveň poučený o možnosti zvoliť si advokáta, alebo obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci, prípadne na odbornú organizáciu podľa § 50 ods. 1 SSP. Tiež bol poučený, že správnysúd nie je kompetentný posudzovať žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu a žalobca sa musí sám
obrátiť na niektorý z uvedených subjektov.

16. Podaním doručeným súdu dňa 29. marca 2021, označeným ako doplnenie a oprava žaloby,
reagoval na uznesenie krajského súdu, pričom uviedol, že v predmetnom uznesení súd postupuje príliš
formalisticky, čím diskriminuje jeho osobu neznalú práva a zákonov SR, podaná žaloba je podľa jeho
názoru zrozumiteľná, úplná a v súlade s § 59 ods. 3 SSP, konanie by malo pokračovať a po jeho osobe
by nemali byť požadované formalistické údaje. Zotrval na prejednaní jeho žalobného návrhu o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady škody a to postúpením príslušnému civilnému súdu
na prejednanie. Tiež požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu a to z dôvodu ochrany jeho práv
aj s ohľadom na vzdialenosť sídla súdu od jeho bydliska.

17. V podaní označenom ako správna žaloba v sociálnych veciach zo dňa 23. marca 2021
žiadal žalobca z dôvodu porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a nesprávneho úradného postupu priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 325 eur s
príslušenstvom. V odôvodnení tento svoj nárok popísal. Dňa 25. januára 2021 zaslal súdu doplnenie
žaloby vo veci náhrady škody s kópiou upovedomenia verejnej ochrankyne práv o výsledkoch vybavenia
podnetu.

18. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/93/2020-157 zo dňa 27. apríla 2021 právoplatným
dňa 19. mája 2021, Krajský súd v Bratislave vylúčil žalobu v časti týkajúcej sa nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 325,- eur na samostatné konanie.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

19. Vo vyjadrení zo dňa 30. júna 2021 žalovaná so žalobnými námietkami žalobcu nesúhlasila, svoj
postupoznačilazasprávny,dôvodnýamajúcipodkladvzákonnýchustanoveniach.Uviedla,ževžiadosti
o invalidný dôchodok, doručenej dňa 18. novembra 2010, spísanej ČSSZ dňa 14. júna 2010, žiadal
žalobca invalidný dôchodok priznať „od vzniku nároku,“ dátum jeho priznania teda bližšie nešpecifikoval.

Podľa právnych predpisov ČR bol za invalidného uznaný od 16. apríla 2010. V žiadosti absentovala
informáciaovykonávanízamestnaniaajnaúzemíPoľska,majúcavplyvnaurčeniesumydôchodku.Túto
skutočnosť žalobca oznámil až v podaní zo dňa 9. septembra 2018. Jeho žiadosť bola rozhodnutím zo
dňa28.marca2011zamietnutáprenesplneniejednejzpodmienokpodľa§70ods.1zákonaosociálnom
poistení, na základe odborného posudku zo dňa 9. marca 2011, z ktorého vyplýva, že žalobca nie je

invalidný. Na základe predloženia nového dôkazu vyšetrenia, vykonaného dňa 28. februára 2011, bola
žalobcovi na základe odborného posudku zo dňa 21. júna 2011 priznaná od 28. februára 2011 invalidita
s MPSVZČ 45%. Rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2011 bol žalobcovi od 28. februára 2011, podľa § 70
ods. 1, § 274, § 82 zákona o sociálnom poistení a čl. 52 ods. 1 písm. b/ Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 priznaný dôchodok (tzv. čiastkovaný), na základe čoho bolo uznesením

č. k. 9Scud/4/2011-30 zo dňa 12. júla 2012, právoplatným dňa 18. júna 2012, konanie na Krajskom súde
v Bratislave zastavené.

20. K námietkam žalobcu o nesprávne stanovenom dátume vzniku invalidity, ktorá bola priznaná v roku
1991 a trvá nepretržite až do súčasnosti, žalovaná uviedla, že od 22. júla 1986 do 12. februára 1987 mu

bol podľa § 24 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý
bol v odbornom posudku posudkového lekára zo dňa 1. augusta 1991 charakterizovaný ako „dočasný
invalidný dôchodok“ a od 1. júla 1991 do 30. novembra 1994 mu bol vyplácaný čiastočný invalidný
dôchodok. Z informačného systému žalovanej vyplýva, že lehota kontrolnej lekárskej prehliadky a
splnenia podmienky poklesu zárobku bola stanovená na september 1993. K týmto skutočnostiam sa

však žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok nevyjadril a tak nepreukázal, že sa v rokoch 1993 -
1994 podrobil preskúmaniu zdravotného stavu a s akým výsledkom. V podaní zo dňa 23. novembra
2019 konštatoval, že po konzultácii s praktickým lekárom a advokátom nepovažoval za potrebné, resp.
považoval za nie zákonné sa osobne dostaviť, keďže už išlo o cudzí štát. Tiež uviedol, že žalovanej
zaslal lekársku dokumentáciu, čo však nepodložil žiadnym dôkazom a doplnením dokazovania sa to

nepotvrdilo. Čiastočný invalidný dôchodok mu bol vyplácaný do 30. novembra 1994, z čoho možno
vyvodiť, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu mu k tomuto dňu zanikol, pretože
potom sa jeho výplaty nedomáhal a o doplatenie požiadal až žiadosťou zo dňa 28. marca 2018. Žalobca
bol listami zo dňa 22. augusta 2011, 9. októbra 2011 a 16. novembra 2011 opakovane vyzývanýna predloženie rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku (touto dokumentáciou už
žalovaná nedisponovala). Na výzvy žalovanej nereagoval, zaslal len neoverenú kópiu zápisnice
posudkovej komisie zo dňa 1. augusta 1991, kedy bol uznaný za čiastočne invalidného. Ďalej žalovaná

poukázala na zmluvu s Českou republikou, majúcu prednosť pred zákonmi SR, ktorá umožňovala
výplatu dôchodkov aj na územie ČR, do úvahy tiež zobrala údaje z potvrdenia ČSSZ Praha o tom,
že od 11. februára 1993 bol žalobca dôchodkovo poistený na území ČR a po 30. novembri 1994
bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, napr. ako údržbár v rokoch 2004-2006, ako zámočník
v rokoch 2006-2007, v bližšie neurčených obdobiach pracoval aj ako zvárač a športový inštruktor,

čo jednoznačne nepreukazuje jeho nespôsobilosť na prácu. To, že mu nárok na čiastočný invalidný
dôchodok v roku 1994 zanikol, je možné vyvodiť aj z toho, že k žiadosti o invalidný dôchodok priložil
lekárske nálezy z roku 2010 a v konaní o odvolaní doložil len aktuálne získané lekárske nálezy uvedené
v lekárskych správach. ČSSZ požiadal o posúdenie zdravotného stavu až v roku 2010 a podľa právnych
predpisov ČR bol za invalidného uznaný od 16. apríla 2010.

21. O doplatenie invalidného dôchodku od marca 1992 požiadal až žiadosťou zo dňa 28. marca 2018, ku
ktorej pripojil rozhodnutie o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, o zvýšení invalidného dôchodku
a lekárske správy. Rozhodnutie preukazujúce zánik nároku na čiastočný invalidný dôchodok alebo
len zánik nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku nepredložil. Za nedôvodnú označila
námietku žalobcu o bezdôvodnom skartovaní jeho spisu, o manipulácii s dôkazmi, nakoľko jeho spisový

materiál bol z registratúrnych záznamov vyradený po uplynutí zákonnej lehoty v súlade so zákonom
č. 395/2002 Z.z. Relevantné dôkazy k čiastočnému invalidnému dôchodku žalobcu sa nenachádzajú
ani v archívoch žalovanej, o čom bol osobitným listom informovaný. Po doručení žiadosti žalobcu o
doplatenie čiastočného invalidného dôchodku bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 5. septembra 2018
a to od septembra 1994 aj napriek nezisteniu dôvodu, pre ktorý sa mu od tohto dňa nevyplácal. Niet však

pochýb o tom, že k zastaveniu vyplácania mohlo dôjsť len zo zákonných dôvodov, ktorými mohlo byť
nepodrobenie sa kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na november 1993, na základe čoho nebolo
preukázané, že je naďalej čiastočne invalidným. Ďalšou možnosťou bolo, že sa síce tejto prehliadke
podrobil, ale už čiastočne invalidným nebol a nárok mu tak zanikol a od 1. decembra 1994 mu bol
čiastočný invalidný dôchodok odňatý. Žalovaná uviedla, že postupovala v súlade s § 209 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení v snahe získať presný a úplný stav veci, a preto poukaz žalobcu na zbytočné
prieťahy v konaní označila za nedôvodný.

22. Posudkový lekár pobočky žalovanej v Senici vyhotovil so značným odstupom času dňa 16. apríla
2019 odborný lekársky posudok s konštatovaním, že čiastočná invalidita žalobcu trvala aj po 30.

novembri 1994 (od 11. decembra 2017 bol žalobca podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení
uznaný za invalidného). K tomuto posudku žalobca lekárske záznamy od 12. marca 1994 (po operácii
kolena) do ďalšej operácie v roku 2004 nepredložil. Z rozhodnutia ČSSZ zo dňa 7. apríla 2020
vyplýva, že po operácii kolena „vykonával sústavnú zárobkovú činnosť doma aj v zahraničí...“ ...„na
žiadosť slovenského nositeľa poistenia bol posúdený v Českej republike v roku 1995 a nebol uznaný

za invalidného, jeho pracovný potenciál umožňoval zárobky.“ Z uvedeného teda možno usúdiť, že
operáciou sa jeho zdravotný stav zlepšil a čiastočná invalidita zanikla.

23. V replike na vyjadrenie žalovanej z 15. augusta 2021 žalobca poukázal, že žalovaná a ako
aj posudkový lekár sa nevysporiadali so skutočnosťou, že o zrušení jeho invalidity nebolo nikdy

rozhodnuté. V roku 2010 tak invalidita nemohla novo vzniknúť, ale išlo o jej pokračovanie, iba pod novým
označením kontrolného vyšetrenia alebo preskúmania zdravotného stavu. Zotrval na podanej žalobe.

24. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.

25. Žalobca v podaní zo 16. marca 2022 doručil súdu listiny, ktoré majú preukazovať, že jeho žiadosť
o invalidný dôchodok bola podaná v roku 2010 a taktiež ktoré majú podľa jeho názoru preukazovať
dôsledky nezákonného konania žalovanej.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právomchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a
podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

32. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého

dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom,
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

33. Podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

34. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8Sa/93/2020 zo dňa 17. augusta 2020 rozhodnutie
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020 ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové

rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2020 zrušil a vec vrátil žalovanej na nové
konanie a rozhodnutie.

35. Podľa názoru krajského súdu mala Sociálna poisťovňa v konaní o žiadosti žalobcu o doplatenie
čiastočného invalidného dôchodku zo dňa 28. marca 2018 po zistení nedostatkov súvisiacich s

rozhodovaním o nároku na invalidný dôchodok v rokoch 2010 až 2011 tieto nedostatky odstrániť tak,
že mala rozhodnúť o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku spôsobom uloženým v §
112 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, a to 3 roky spätne od prvého uplatnenia nároku na
uvoľnenie výplaty, čo bolo najneskôr 14. júna 2010, kedy bola Českou správou sociálneho zabezpečenia
spísaná žiadosť o invalidný dôchodok. Nestotožnil sa s konštatovaním žalovanej, že žalobca si nárok

na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uplatnil až žiadosťou zo dňa 28. marca 2018. I keď
žiadosťou spísanou dňa 14. júna 2010 výslovne nežiadal o preskúmanie nároku na čiastočný invalidný
dôchodok a uvoľnenie jeho výplaty, posúdenie všetkých jeho nárokov na invalidný dôchodok, zahŕňajúc
aj čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, bolo úlohou žalovanej. Tá však rozhodnutím zo dňa
24. júna 2019 rozhodla o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku od 28. marca 2015,

teda tri roky spätne od podania žiadosti o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku zo dňa 28.
marca 2018 a rovnakú argumentáciu o uplatnení nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
použila aj v rozhodnutí zo dňa 31. marca 2020, ktorým podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
zamietlažiadosťžalobcuodoplateniečiastočnéhoinvalidnéhodôchodkupodľa§37zákonaosociálnomzabezpečení, ktorý sa podľa § 263 ods. 1 považuje za invalidný dôchodok, za obdobie od 1. decembra
1994 do 27. marca 2015. V odôvodnení tohto rozhodnutia, Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala
uplynutie troch rokov odo dňa, od ktorého čiastočný invalidný dôchodok patril (od 28. marca 2015,

keďže žiadosť podal dňa 28. marca 2018) a nárok na vyplatenie čiastočného invalidného dôchodku za
obdobie pred 28. marcom 2015 považovala za premlčaný. S predmetnou argumentáciou sa stotožnil aj
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v rozhodnutí zo dňa 10. augusta 2020, čím sa
rovnako ako správny orgán nižšieho stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a postupu
v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Vzhľadom k pochybeniu žalovanej, spočívajúcemu v

zlom posúdení dátumu uplatnenia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku a v dôsledku
toho následnému nesprávnemu rozhodnutiu o období, za ktoré Sociálna poisťovňa výplatu čiastočného
invalidného dôchodku uvoľnila, a tiež nesprávnym rozhodnutím o premlčaní nároku, správny súd
rozhodnutie žalovanej v súlade s § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu nižšieho
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

VI. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

36. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/93/2020 zo dňa 17. augusta 2022 v konaní o
kasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“,
príp. „kasačný súd“) zrušil postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom sp. zn. 6Ssk/138/2022 zo dňa

30. augusta 2023 a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd po vykonaní
súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pri
aplikácii zákonnej úpravy, zákona o sociálnom poistení sa s právnym posúdením veci krajským súdom
nestotožnil a dospel k inému záveru.

37. Pri prieskume zákonnosti kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd
zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľky – žalovanej, ktorými namietala nesprávne
právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou
krajského súdu vo vzťahu k jej aplikácii ustanovenia § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením

podmienok na jeho výplatu a podaním žiadosti o vyplácanie dávky. Žiadosťou zo dňa 28. marca 2018
žalobca požiadal o doplatenie invalidného dôchodku od marca 1992. K žiadosti pripojil rozhodnutie o
priznaní čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku a lekárske
správy. Rozhodnutie, ktoré by preukazovalo zánik nároku na čiastočný invalidný dôchodok alebo
len zánik nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku nepredložil. Tak, ako to vyplynulo z

vykonaného dokazovania, na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia bolo vydané
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2018 o uvoľnení
výplaty čiastočného invalidného dôchodku tri roky spätne od uplatnenia nároku na výplatu čiastočného
invalidného dôchodku, t.j. od 28. marca 2015, podľa § 112 zákona o sociálnom poistení, v súlade s
uvedeným žalovaná považovala nárok žalobcu na vyplatenie čiastočného invalidného dôchodku za

obdobie pred 28. marcom 2015 za premlčaný. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX
XXXXXzodňa31.marca2010podľa§114ods.1zákonaosociálnompoistenízamietlažiadosťžalobcu
o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa
podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za invalidný dôchodok, za obdobie od 1.
decembra 1994 do 27. marca 2015. Toto rozhodnutie potvrdil generálny riaditeľ žalovanej napadnutým

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020. Najvyšší správny súd s poukazom na §
112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (rovnako na § 95 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení),
vyhodnotil námietku žalovanej, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci, za dôvodnú.
38. Kasačný súd v súvislosti s vyjadrením žalobcu, ktoré predložil na výzvu krajského súdu ku kasačnej

sťažnosti zdôraznil, že žalobca v konaní vedenom na správnom orgáne, ani v súdnom konaní nepredložil
taký listinný dôkaz, ktorým by preukázal zastavenie výplaty čiastočného invalidného dôchodku alebo
odňatie tejto dávky, priznanej v roku 1991. V možnostiach žalobcu bolo predloženie dvoch rozhodnutí
Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave z 29. augusta 1991 a 12. novembra 1991 o priznaní
čiastočného invalidného dôchodku od 1. júla 1991, Zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho

zabezpečenia z 1. augusta 1991. Za nepravdivé však označil argumenty, že v novembri 1993 sa
nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu a nereagoval na výzvy žalovanej na zaslanie dokladov od
roku 1991. Z rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že v prípade žalobcu bolo preukázané, že v
období po novembri 1993, kedy sa nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu a nereagoval na výzvySociálnej poisťovne, je viac než pravdepodobné, že bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1 zákona
o sociálnom zabezpečení. Medzi účastníkmi konania v predmetnej veci nebolo sporné, že čiastočný
invalidný dôchodok bol žalobcovi v roku 1991 priznaný za existencie spoločného štátu podľa zákona

o sociálnom zabezpečení. Tento čiastočný invalidný dôchodok mu patril až do 31. decembra 1992,
t.j. do dňa rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Žalobca sa v marci 1993 vrátil do
Českej republiky. Podľa čl. 33 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom
zabezpečení zo dňa 29. októbra 1992 č. 228/1993 Zb. platí, že dôchodky priznané odo dňa, ktorý spadá
do obdobia pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky, nositelia zabezpečenia Českej

republiky a Slovenskej republiky sa naďalej považujú za dôchodky tohto zmluvného štátu, ktorého
nositeľ zabezpečenia bol alebo by bol príslušný k výplate týchto dôchodkov ku dňu rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej republiky. Uvedené vyplýva aj z listu Rady odborov sociálneho poistenia v
Prahe zo dňa 13. februára 2020, č. MPSV-2020/12652-711/1 (č.l. 213), ktorý žalobca predložil.
39.Najvyššísprávnysúdnariadilsprávnemusúduvďalšomkonaníprisúčasnejviazanostijehoprávnym
názorom podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej

žalobe. Správny súd pritom pri svojom opätovnom rozhodovaní vezme do úvahy aj argumentáciu
žalovanej obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia, ktoré správnou žalobou žiadal žalobca preskúmať.
Kasačný súd tiež poznamenal, že v predmetnej veci boli argumenty Sociálnej poisťovne, ústredie
podrobne rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria
dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych

súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na
Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak bola vrátená kasačným súdom Správnemu súdu
v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v

dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom
pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu,

oboznámil sa s obsahom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/138/2022 zo dňa 30. augusta 2023, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134
ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137
ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

42. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnom prípade je rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej bola zamietnutá žiadosť žalobcu
o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa
podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za invalidný dôchodok, za obdobie od 1.

decembra 1994 do 27. marca 2015.

43. V predmetnom prípade nebolo sporným, že čiastočný invalidný dôchodok bol žalobcovi vyplácaný
do 30. novembra 1994. Žalovaná po vykonanom dokazovaní dospela k záveru, že žalobcovi zanikol
nárok na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu, a po uvedenom dni sa žalobca ani nedomáhal

jeho výplaty, o doplatenie požiadal až žiadosťou zo dňa 28. marca 2018. Aj správny súd je toho názoru,
že k zastaveniu výplaty (odňatiu) čiastočného invalidného dôchodku žalobcovi v roku 1994 nemohlo
dôjsť bez zákonného dôvodu. Je dôvodné predpokladať, že sa žalobca nepodrobil kontrolnej lekárskej
prehliadke, stanovenej na rok 1993, a pretože si nesplnil povinnosť stanovenú právnym predpisom,
nebolo preukázané, že je naďalej čiastočne invalidným, a preto bola výplata čiastočného invalidného

dôchodku zastavená. Aj kasačný súd v žalobcovej veci v 42. bode rozsudku sp. zn. 6 Ssk/138/2022 z 30.
augusta 2023 okrem iného skonštatoval, že v období po novembri 1993 je viac než pravdepodobné, že
bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.44. Podľa potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia o dobe poistenia získanej podľa právnych
predpisov Českej republiky bol žalobca po 30. novembri 1994 zamestnaný u viacerých zamestnávateľov.
Vzhľadom na to, že žalovaná už nedisponovala spisovou dokumentáciou, týkajúcou sa čiastočného

invalidného dôchodku žalobcu, tento bol viackrát vyzvaný, aby predložil rozhodnutie o priznaní
čiastočného invalidného dôchodku, avšak doručil len úradne neoverenú kópiu zápisnice posudkovej
komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 1. augusta 1991, kedy bol uznaný za čiastočne invalidného. Vo
veci bolo doplnené dokazovanie, ani v archívoch žalovanej sa však nenachádzajú relevantné doklady
preukazujúce nárok a poberanie čiastočného invalidného dôchodku žalobcu. Nakoľko v súlade so

zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov bol spisový materiál žalobcu po uplynutí zákonnej lehoty uloženia vyradený z
registratúrnych záznamov, mala žalovaná obmedzené možnosti pri získavaní dôkazov a doplnenie
dokazovania bolo časovo náročné. Z vyjadrenia Českej správy sociálneho zabezpečenia v odôvodnení
rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredie, Praha č. k. B. - XXX XXX XXXX -
XXX - B., je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu za účelom uznania jeho invalidity bol posúdený v

Českej republike v roku 1995 na žiadosť žalovanej. Výsledkom tohto posúdenia bolo neuznanie invalidity
žalobcu a žalobcovi bola zastavená výplata invalidného dôchodku.

45. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 14. júna 2010 je dôležité dať do pozornosti,
že z obsahu spisu (ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej) vyplýva, že bolo o

nej právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. augusta 2011,
ktorým bol žalobcovi invalidný dôchodok priznaný od 28. februára 2011. Žalobca proti uvedenému
rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, konanie bolo právoplatne skončené. Žalobca sa až do roku
2018 nedomáhal výplaty čiastočného invalidného dôchodku, o doplatenie požiadal až žiadosťou zo
dňa 28. marca 2018, hoci jeho zdravotný stav bol opakovane posudzovaný na základe jeho žiadostí

o zvýšenie invalidného dôchodku a kontrolných lekárskych prehliadok a jeho invalidný dôchodok bol
z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodnutiami žalovanej
zvyšovaný. Ďalej bolo v konaní o invalidnom dôchodku zistené, že žalobcovi bol žalovanou od 1.
júla 1991 do 30. novembra 1994 vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom
zabezpečení pre problémy s kolennými kĺbmi. V informačnom systéme žalovanej bola evidovaná lehota

kontrolnej lekárskej prehliadky a kontroly splnenia podmienky poklesu zárobku na september 1993.
V žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14. júna 2010 žalobca nepreukázal, či sa v rokoch 1993 -
1994 podrobil plánovanému preskúmaniu zdravotného stavu a s akým výsledkom. V podaní zo dňa
23. novembra 2019 uviedol, že žalovaná ho v uvedených rokoch vyzvala, aby sa podrobil kontrolnej
lekárskej prehliadke, avšak na základe konzultácie s praktickým lekárom a advokátom nepovažoval za

potrebné osobne sa dostaviť. Uviedol, že žalovanej zaslal lekársku dokumentáciu, čo sa doplnením
dokazovania nepotvrdilo.

46. Ďalej v konaní o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 14. júna 2010, v rámci konania o
opravnom prostriedku, žalobca predložil vyšetrenie vykonané 28. februára 2011, na základe ktorého ho

posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Trnava uznal za invalidného s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, s dátumom vzniku invalidity od 28. februára 2011.
Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z odborného nálezu z vyšetrenia
chrbtice počítačovou tomografiou zo dňa 28. februára 2011 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 3. januára
2011. Odborné lekárske nálezy pred týmito dátumami nemal posudkový lekár k dispozícii, nakoľko

žalobca ani v konaní o odvolaní staršie odborné lekárske nálezy, ktoré by preukazovali jeho zdravotný
stav, a teda prípadnú čiastočnú invaliditu pred uvedeným dátumom, nedoložil. Posúdením invalidity sa
posudkový lekár teda zaoberal len z dôvodu podania novej žiadosti, spísanej podľa zákona o sociálnom
poistení, a tento stav ho neviedol k riešeniu postupov a k posúdeniu zdravotného stavu v súvislosti s
predchádzajúcim období. S poukazom na § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je povinnosťou

poistenca preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik
nároku na dávku, nároku na výplatu dávky a jej sumu. Žalobca proti rozhodnutiu o priznaní invalidného
dôchodku nepodal opravný prostriedok, je teda dôvodné predpokladať, že s posúdením zdravotného
stavu, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % a s dátumom vzniku
invalidity od 28. februára 2011, súhlasil.

47.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiažalovanejakoajzospisovvyplýva,žežiadosťouzodňa28.
marca 2018 požiadal žalobca o doplatenie invalidného dôchodku od septembra 1994. V nadväznosti na
žiadosť o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku bol dňa 5. septembra 2018 posúdený zdravotnýstav žalobcu od septembra 1994, a to aj napriek skutočnosti, že nebol zistený dôvod, pre ktorý sa mu
čiastočný invalidný dôchodok po novembri 1994 nevyplácal. Odborný posudok o invalidite, na základe
ktorého bolo možné rozhodnúť, bol vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej,

pobočky Senica dňa 16. apríla 2019. Posudkový lekár v ňom skonštatoval, že čiastočná invalidita
žalobcu trvala aj po 30. novembri 1994 (od 11. decembra 2017 bol žalobca uznaný za invalidného
podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení). Zo získanej a doplnenej zdravotnej dokumentácie sa
posudkový lekár vysporiadal s nálezmi od roku 1985 až do roku 2018. Na základe uvedeného posudku
posudkového lekára bolo vydané rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.

júna 2019 o uvoľnení výplaty čiastočného invalidného dôchodku v súlade s §112 zákona o sociálnom
poistení tri roky spätne od uplatnenia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku, t. j. od 28.
marca 2015. Na základe novo preukázaného stavu veci boli po preskúmaní celej spisovej dokumentácie,
vydané viaceré rozhodnutia žalovanej, tak ako aj boli špecifikované v napadnutom rozhodnutí (pozri bod
8 tohto rozsudku).

48. Správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok
na jeho výplatu a podaním žiadosti o vyplácanie dávky. Z okolností daného prípadu vyplýva, že žalobcovi
bol čiastočný invalidný dôchodok vyplácaný do novembra 1994, pričom táto dávka mu musela byť v tom
čase odňatá na základe zákonného dôvodu. Následná nová žiadosť o výplatu čiastočného invalidného

dôchodku bola podaná 28. marca 2018 (ktorou žalobca žiadal o doplatenie invalidného dôchodku od
septembra 1994), ako to správne vyhodnotila aj žalovaná. Nie je možné považovať žiadosť o invalidný
dôchodok zo 14. júna 2010 za prvé uplatnenie nároku na uvoľnenie výplaty čiastočného invalidného
dôchodku od roku 1994, pretože o tejto žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 14. júna 2010
bolo, ako už bolo spomenuté vyššie, právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovanej číslo XXX XXX

XXXX X zo dňa 15. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 28. februára
2011. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok a konanie tak bolo právoplatne
skončené. Žalobca sa až do roku 2018 nedomáhal výplaty čiastočného invalidného dôchodku.

49. Správnemu súdu tak nezostalo iné ako konštatovať, že vo veci žalobcovej žiadosti o doplatenie

čiastočného invalidného dôchodku bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom
žalovaná správne posúdila dátum uplatnenia nároku žalobcu na výplatu čiastočného invalidného
dôchodku podaním žiadosti zo dňa 28. marca 2018 a v dôsledku toho správne rozhodla o období, za
ktoré uvoľnila výplatu čiastočného invalidného dôchodku od 28. marca 2015, ako aj o premlčaní nároku
na vyplatenie čiastočného invalidného dôchodku za obdobie pred 28. marcom 2015 s poukazom na

ustanovenia § 114 ods. 1 a § 112 zákona o sociálnom poistení. Zároveň v rozhodnutí je tiež správne
konštatované, že sumy čiastočného invalidného dôchodku za obdobie od 1. decembra 1994 do 27.
marca 2015 nie je možné vyplatiť len na základe toho, že posudkový lekár sociálneho poistenia spätne
uznal žalobcu za čiastočne invalidného.

50. Správny súd, vychádzajúc z právnych záverov rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/138/2022 zo dňa 30. augusta 2023, dospel k záveru, že žalovaná za daných
okolností prípadu dostatočne zistila skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci samej a na
tento správne aplikovala relevantné hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona
o sociálnom zabezpečení, nezistiac také závažné porušenie práv a právom chránených záujmov

žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol (§ 190 SSP).

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní
úspešnej žalovanej trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože

žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia
a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).