Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200198
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200198.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Brock Metals s.r.o.,
IČO: 35 800 011, so sídlom: Heydukova 1, Bratislava, právne zastúpený: NOMUS, s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 54 489 750, so sídlom: Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100167339/2021 zo dňa 01.02.2021 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Košice č. 101141240/2020 zo dňa 07.07.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľsta SR č. 100167339/2021 zo dňa 01.02.2021 ako

aj rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 101141240/2020 zo dňa 07.07.2020 a vec
vracia správcovi dane – Daňovému úradu Košice na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi priznáva právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. U žalobcu vykonal správca dane Daňový úrad Košice daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za

obdobie 01-07/2017, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 102942445/2019 zo dňa 19.12.2019,
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslaný žalobcovi.
Pripomienky žalobcu prerokoval správca dane so žalobcom dňa 24.06.2020, o čom spísal Zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 1010083335/2020.

2. Dňa 07.07.2020 vydal správca dane rozhodnutie č. 101141240/2020 zo dňa 07.07.2020, ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 213 022,62 EUR za zdaňovacie obdobie marec 2017. Správca

dane nepriznal žalobcovi odpočet dane z faktúr za nákup zinku od deklarovaného dodávateľa KCHK,
s.r.o., Hurbanova 2557, Čadca, IČO: 36 440 540 (od 03.08.2019 Kupio Plus s.r.o. v likvidácii), z dôvodu,
že daňový subjekt porušil ustanovenia § 51 ods.1 písmeno a) v nadväznosti na ustanovenia § 49 zákona
od DPH, a teda právo na odpočítanie dane si uplatnil v rozpore s citovaným ustanovením.

3. Správca dane preveroval oprávnenosť odpočítania DPH nielen u daňového subjektu, ale aj
u deklarovaných dodávateľov. Vykonaným dokazovaním bol zistený obchodný reťazec so zinkom:

CASTAM, s.r.o. KL INVEST GROUP s.r.o. KCHK s.r.o. Brock Metals s.r.o..

4. Správca dane vykonal dokazovanie na preverenie oprávnenosti uplatneného nároku pričom prijal
nasledovné závery:- Z preverovania daňového subjektu KCHK, s.r.o., Hurbanova 2557, Čadca, IČO: 36 440 540 analýzou
preverovaných transakcií zistil, že dodávateľa žalobcu – spoločnosť KCHK, s.r.o., deklaroval nákup
zinku od spoločnosti KL INVEST GROUP s.r.o., pričom správca dane z vykonaného dokazovania

uzavrel, že uvedené obchodovanie nesie vo vzťahu k DPH znaky špecifického typu daňového podvodu
definovaného v judikatúre ako „ nezvestný, resp. zmiznutý obchodník“.
- Z preverovania daňového subjektu KL INVEST GROUP, s.r.o., Námestie SNP, Banská Bystrica, IČO:
45 843 589 zistil, že táto spoločnosti si uplatnila odpočet DPH z dodávateľských faktúr za dodanie
zinku od spoločnosti CASTAM s.r.o., v čase vykonávania daňovej kontroly bola spoločnosť KL INVEST

GROUP, s.r.o. nekontaktná, zásielky sa vracali späť s označením adresát neznám; správca dane
v dôsledku nepreukázanie požadovaných skutočností preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení
deklarovaných faktúrami od dodávateľa CASTAM s.r.o., nadobudol pochybnosti o práve nakladať ako
vlastník s tovarom, ktorý mal byť predmetom dodávok od spoločnosti CASTAM s.r.o., pre spoločnosť KL
INVEST GROUP, s.r.o., a zároveň tento daňový subjekt nepreukázal, že tovar bol ním dodaný v zmysle
odberateľských faktúr pre spoločnosť KCHK s.r.o., ako odberateľa, zdaňovacie obdobie marec 2017

nebolo možné preveriť z dôvodu nekomunikácie so správcom dane.

5.Zvykonanéhodokazovaniasprávcadanedospelkzáveru,ženákuptovaru–zinkuvreťazciCASTAM,
s.r.o. KL INVEST GROUP s.r.o. KCHK s.r.o. Brock Metals nebol preukázaný. Nebolo preukázané, že
zinok reálne bol dodaný osobou uvedenou na faktúre, nebolo preukázané, že zinok bol skutočne dodaný

spoločnosťou CASTAM s.r.o., pre spoločnosť KL INVEST GROUP s.r.o., ktorá mala následne dodať
zinok spoločnosti KCHK, s.r.o., a tá mala zinok dodať žalobcovi. Na základe toho správca dane vyslovil
záver o porušení ustanovení § 51 ods.1 písmeno a) v nadväznosti na ustanovenie § 49 zákona o DPH,
žalobcom uplatnený odpočet DPH od deklarovaného dodávateľa spoločnosti KCHK s.r.o., považoval za
uplatnený v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o DPH, a preto ho žalobcovi nepriznal.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- rozhodnutie je nepreskúmateľné - absentujú vlastné závery správcu dane. z ktorých by bolo zrejmé,
ktoré skutočnosti boli pre správcu dane rozhodujúce, a akými úvahami sa spravoval, je nepreskúmateľné
aj preto, že sa opiera o skutočnosti na strane tretích osôb, ktoré on nemohol ovplyvniť,

- namieta postup správcu dane - správca dane pochybil, keď preniesol nedostatky iného subjektu
na žalobcu a nesprávne právne posúdil rozloženie dôkazného bremena podľa § 24 ods.1 daňového
poriadku,
- rozhodnutie nie je odôvodnené – nie je z neho zrejmé, z ktorých skutočností správca dane vychádzal,
- nepredvolal žalobcu na výsluch svedka – konateľky spoločnosti KSCH s.r.o., Ing. Anny Romanovej,

ktoré sa uskutočnilo dňa 21.11.2018 a o tejto skutočnosti- výsluchu sa dozvedel až z oboznámenia so
skutočnosťami zistenými správcom dane z dokazovania,
- spochybnenie dodania tovaru len na základe skutočnosti na strane tretích osôb s tým, že na strane KL
INVEST GROUP s.r.o., nenadobudol právo nakladať s tovarom a u KCH s.r.o., že nekonala s náležitou
starostlivosťou – tieto skutočnosti nedokázal ovplyvniť, a taktiež ani nemal zákonné možnosti na

vyvrátenie pochybností správcu dane k týmto subjektom,
- správca dane neuviedol žiadne konkrétne nedostatky, ktoré možno považovať za porušenie ustanovení
o priznaní odpočtu DPH,
- v rozhodnutí chýba presné vymedzenie toho, ktoré skutočnosti bol povinný preukázať,
- má za to, že správca dane porušenie ustanovenia § 45 ods.1 písmeno e) Daňového poriadku – byť

prítomný pri výsluchu svedka,
- taktiež má za to, že záver správcu dane o nepriznaní odpočtu DPH nie je dostatočne odôvodnený.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100167339/2021 zo dňa 01.02.2021 tak, že
zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia:

- popísal zistený skutkový stav,
- uzavrel, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, že správne
viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom, pričom nezískal dôkazy
o dodaní zinku dodávateľom KCHK, s.r.o.,
- k námietke, že neoboznámil žalobcu s porušením, resp. nesplnením povinnosti uviedol, že so

zisteniami z daňovej kontroly žalobcu oboznámil, pričom poukázal na Zápisnicu z ústneho pojednávania
č. 100623743/2019 zo dňa 13.03.2019 a Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 102801189/2019 zo dňa
05.12.2019,- k námietke žalobcu o neúplne zistenom skutkovom stave uviedol, že v rámci daňovej kontroly
preveroval celý obchodný reťazec, pričom bolo zistené, že v celom obchodnom reťazci dochádzalo
k nepravdivým deklaráciám a nebolo preukázané, že zinok bol dodaný spoločnostiam v reťazci, a že tieto

spoločnosti nadobudli právo nakladať so zinkom ako vlastník (uviedol, že nebola preukázaná preprava
predmetného tovaru, nebol preukázaný pohyb deklarovaného tovaru na sklade) nebolo dostatočne
preukázané, že spoločnosť KCHK, s.r.o., zinok reálne nakúpila od KL INVEST GROUP s.r.o., ani že ho
reálne žalobcovi dodala, faktúry tieto skutočnosti nepreukazujú a žiadne iné dôkazy žalobca nepredložil,
a to ani napriek tomu, že bol oboznámený so všetkými skutočnosťami a bolo mu umožnené vyjadriť sa;

- podľa žalovaného nie je pravda, že rozhodnutie správca dane založil na skutočnostiach na strane
tretích osôb, ale rozhodnutie správca dane založil na to, že žalobca nepreukázal hodnoverne dodanie
zinku deklarovaným dodávateľom KCHK s.r.o., tak ako deklaroval; predložené doklady sa ukázali ako
nevierohodné, vyhotovené formálne bez reálneho podkladu, teda existovali len formálne doklady, ktoré
nepreukazovali faktúrované dodanie,
- k žalobcovej odvolacej námietke, že nepostupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. v znení

neskorších právnych predpisov, resp. nesprávne interpretoval ustanovenie § 24 citovaného zákona
uviedol svoju úvahu týkajúcu sa splnenia podmienok a vzniku práva na odpočítanie dane a splnenie
podmienok podľa § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH;
- k námietke nesprávneho rozdelenia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že je neopodstatnený,
poukázal na to, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno tak na daňovom subjekte, ktorý má povinnosť

preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, na ktoré bol správcom
dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť; a zároveň je dôkazné bremeno aj na
správcovi dane, ktorý v zmysle ustanovenia § 24 ods.3 zákona o správe daní, preukazuje skutočnosti
o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane; žalovaný

má za to, že v posudzovanom prípade bol správcom dane dodržaný postup pri realizovaní dôkazného
bremena, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané dodanie zinku dodávateľom
KCHK, s.r.o., daňový subjekt bol oboznámený so všetkými skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej
kontroly, bolo mu umožnené vyjadriť sa k tomu a predložiť dôkazy; má za to, že záver o tom, že daňový
subjekt nepreukázal hodnoverným spôsobom, že v zdaňovacom období marec 2017 skutočne nakúpil

tovar od spoločnosti KCHK, s.r.o., bol záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania,
- k námietke porušenia práva byť prítomný pri výsluchu svedka žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza,
ktoré konkrétne práva podľa § 3 daňového poriadku mali byť porušené, taktiež neuvádza, konkrétnych
svedkov, pri ktorých mu nebolo umožnené byť pri výsluchoch a klásť im otázky poukazuje na všetky
dožiadanie adresované Českej finančnej správe za účelom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti pro

Metal Group, s.r.o., Petra Štrubaľa, kde následne česká finančná správa na základe žiadosti správcu
dane mu oznámila termín výsluchu a o tomto termíne výsluchu správca dane upovedomil žalobcu,
pričom upovedomenie prevzala jeho zamestnankyňa oprávnená preberať poštu, a teda vo vzťahu
k tomuto výsluchu si správca dane splnil zákonom stanovenú povinnosť a neboli porušené práva
žalobcu podľa § 45 Daňového poriadku; pokiaľ ide o ústne pojednávanie s konateľmi spoločnosti KCHK,

s.r.o., s Ing. Jánom Drobilom a Ing. Annou Romanovou, o výsledku ktorého bola vyhotovená Zápisnica
o ústnom pojednávaní dňa 21.11.2018 na Daňovom úrade Žilina, k tomu žalovaný uviedol, že títo neboli
vypočutívpostavenísvedkov,pretonebolopotrebnéupovedomovaťžalobcuakodaňovúsubjektotomto
ústnom pojednávaní, k ich vyjadreniu mal daňový subjekt možnosť vyjadriť sa, nakoľko o zistených
skutočnostiach bol oboznámený, a to na ústnom pojednávaní dňa 13.03.2019 a 05.12.2019;

- k námietke nedostatočne odôvodneného rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 63 ods.5
daňového poriadku, ktoré obsahuje náležitosti rozhodnutia a má za to, že napadnuté rozhodnutie
obsahuje všetky tieto náležitosti – obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia pretože
obsahuje skutkové zistenia ku ktorým dospel správca dane, obsahuje úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
vykonaných dôkazov, taktiež obsahuje úvahu o tom, ako boli tieto dôkazy posúdené, obsahuje aj to, ako

sa správca dane vysporiadal s námietkami žalobcu, zahŕňa všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie.

II.

SPRÁVNA ŽALOBA

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia správcu dane. V správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvodpodľa § 191 ods.1 písmeno c) SSP ), nepreskúmateľnosť rozhodnutia (žalobný dôvod podľa § 191
ods.1 písmeno d) SSP) nedostatočne zistený skutkového stavu veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1
písmeno e) SSP) a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (žalobný dôvod podľa

§ 191 ods.1 písmeno g) SSP). V žalobných námietkach uvádza:
- absentujú vlastné závery žalovaného a správcu dane, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a akými úvahami sa riadili;
- žalovaný pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré
netvorili jeho dôkazné bremeno;

- rozhodnutie je nepreskúmateľné lebo sa opiera o skutočnosti na strane tretích subjektov, ktoré žalobca
nemohol ovplyvniť;
- nesprávne interpretovali § 24 ods.1 a žalobcovi nemožno pričítať absolútne dôkazné bremeno vo
vzťahu ku skutočnostiam, o ktorých sa dozvedel pri kontrole a subjektom, s ktorými nikdy neprišiel do
kontaktu;
- má za to, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, keď nie je zrejmé, z ktorých

konkrétnych dôkazov žalovaný a rovnako aj správca dane vychádzali, pričom rad dôkazov správne
orgány ignorovali, má za to, že bola porušená zásada rovnosti, keď neboli rešpektované dôkazy
predložené žalobcom;
- má za to, že správne orgány nevyhodnotili skutočnosti uvádzané na ústnom pojednávaní dňa
24.06.2020, ktoré sú obsahom zápisnice s tým, že tieto smerujú k objasneniu preskúmavaných

obchodov;
- podľa žalobcu správne orgány len formálne odkazujú na právne predpisy bez toho, aby deklarovali
pochybnosti, avšak nevedia povedať, aké dôkazy má žalobca predložiť za účelom odstránenia
pochybností,
- má za to, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav,

- má za to, že správne orgány nedbali na zachovanie práv žalobcu, o výsluchu svedka sa dozvedel až
a v rámci prejednávania výsledkov daňovej kontroly,
- správne orgány skonštatovali, že dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo nepreukázanie reálneho
dodania tovarov spôsobom deklarovaným žalobcom, správne orgány síce uviedli, že tovar dodal, ale
iný subjekt ako dodávateľ označený žalobcom,

- predložil všetky podklady a ich pohybom, s ktorými disponoval v súvislosti s kontrolovanými dodávkami
tovaru s tým, že ich bolo možné preveriť z evidencie vstupov do areálu U.S.Steel,
- namietal, že nikto nepomenoval doklady, ktoré má predložiť,
- namieta taktiež to, že pri nepriznaní vychádzali výlučne z nedostatkov na strane tretích osôb a ak
nedostatky na strane tretích subjektov pričíta žalobcovi mal presne definovať, v čom spočíva neunesenie

dôkazného bremene, nakoľko správca dane potvrdil, že žalobca predložil všetky dôkazy,
- namieta, že došlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena,
- uvádza, že preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH –
preukázal, že je zdaniteľnou osobou, že dodaný tovar na vstupe použil pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných transakcií a zároveň, že tovar bol dodaný zo strany ďalších zdaniteľných osôb, taktiež

preukázal aj spôsob, akým si preveruje svojich obchodných partnerov- dodávateľov a zároveň, že tovar
dodal do spoločnosti U.S.Steel Košice, v ktorej areáli bola umiestnená výrobná prevádzka, pričom
poukázal na to, že skutočné dodanie tovaru je možné preveriť aj cez evidenciu vstupnej haly U.S.Steel
Košice, čo správca dane bezdôvodne odmietol a automaticky pristúpil k odmietnutiu nároku na odpočet
DPH,

- poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora: Vikingo, na rozhodnutie Kittel and Recolta,
- poukazuje na uznesenie z 10.11.2016, Signum Alfa Sped C-446/15 – daňový orgán musí preukázať, že
na základe objektívnych dôvodov príjemca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu,
čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu,
- v rozpore s judikatúrou EÚ, ak je žalobcovi zamietnuté právo na odpočet z dôvodu, že nepreukáže

všetky transakcie všetkými účastníkmi reťazca.

9. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca uviedol:
- má za to, že sa žalovaný nevysporiadal s rozsiahlymi námietkami uvedenými v odvolaní pod bodmi
II. až V., odvolania zo dňa 11.08.2020,

- nevyjadril sa k odvolacej námietke, že dodanie tovaru bolo potvrdené, čo potvrdil správca dane
v zápisnici a dodanie je dôsledkom nesplnenia povinnosti podať daňové priznanie a odviesť daň zo
strany tretieho subjektu,- z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo a na základe takých skutkových zistení žalovaný vyhodnotil
vykonané dôkazy jednostranne, a to výlučne v neprospech žalobcu, hoci podľa názoru žalobcu boli
dôkazy protichodné a navrhoval vykonanie dôkazov,

- z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov nepripisuje váhu tvrdeniam a predloženým listinným
dôkazom zo strany žalobcu,
- absentuje riadne odôvodnenie, prečo vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov (navrhoval, aby
konkrétne dodávky tovaru boli preskúmané priamo cez evidenciu vstupnej brány do areálu U.S.Steel),
je neúčelné, ak sa tým mohol objasniť skutkový stav veci,

- právne závery žalovaného v jeho rozhodnutí sú protichodné,
- bez bližšieho odôvodnenia uvádza len nesplnenie podmienok, pričom nevedel uviesť, ktoré dôkazy
by prispeli.

10. V námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy:
- porušenie ustanovenia § 63 v spojení s ustanovením § 74 ods.2 a 3 Daňového poriadku, keď sa

žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami uvedenými pod bodmi II. a V. odvolania,
- v konaní nebolo ozrejmené, prečo správca dane odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom,
- má za to, že mu bolo odňaté právo na riadny proces – právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia – nevyjadril sa k námietkam, podľa ktorých správca potvrdil dodanie tovaru splnenie
všetkých povinností na strane daňovníka v rozhodnutí uvádza nedôveryhodnosť preskúmavaného

plnenia (bod 114),
- poukázal žalobca na rozsudky, ku ktorým sa vyjadril žalovaný tak, že sa týkajú konkrétnej veci,
- má za to, že výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane v spojení s jeho neodôvodnením je
nezrozumiteľný, neurčitý, nejasný a vágny.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2021 uviedol, že rozhodnutie správcu dane je vydané

v súlade so zisteným skutkovým stavom, všetky dôkazy boli získané v súlade s ustanovením §
24 Daňového poriadku a rozhodnutie, tak správcu dane, ako aj žalovaného sú vydané v súlade
s ustanovením § 63 Daňového poriadku a obsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli zistené počas daňovej
kontroly, ako aj všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané rozhodnutia. Má za to, že je potrebné správnu
žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že:

- preverovaním správcu dane bolo zistené, že nebolo preukázané, že k dodaniu zinku došlo práve
spoločnosťou KCHK, s.r.o. ako dodávateľom, a tieto skutočnosti nepreukázal ani žalobca,
- má za to, že správca dane zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke správne, keď uzavrel, že
žalobca nesplnil podmienky upravené v ustanovení § 49 ods.1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51
ods.1 písmeno a) zákona o DPH,

- vyjadril sa k námietke žalobcu ohľadom rozdelenia dôkazného bremena, k námietke porušenia
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, k použitiu rozsudkom Európskeho súdneho dvora
a rozsudku NS ČR,
- poukázal na to, že žalobca dňa 26.02.2021 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR č. 100167339/2021 zo dňa 01.02.2021, proti ktorému podal žalobca túto správnu žalobu,

Finančné riaditeľstvo SR podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania postúpilo
Ministerstvu financií SR a ku dňu podania tohto vyjadrenia o ňom ešte nebolo rozhodnuté.

12. Dňa 23.07.2018 žalovaný zaslal súdu doplnenie vyjadrenia, ktorého prílohou bolo oznámenie
Ministerstva financií SR zo dňa 28.06.2021, z obsahu ktorého je zrejmé, že podľa § 77 ods.4 Daňového

poriadku prešetrilo na podnet žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane a dospelo k záveru,
že nie je vydané v rozpore s právnym predpisom, a preto nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie podľa §
77 ods.3 daňového poriadku (podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania).

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného12. Žalobca v replike zo dňa 20.08.2021 zotrval na podanej správnej žalobe ako na všetkých žalobných
námietkach a predostrel svoju právnu úvahu k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zo dňa
17.06.2021.

13. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému na dupliku, ktorý však na výzvu súdu na dupliku
nereagoval.

VI.

Konanie pred správnym súdom

14. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8S/22/2021-113 zo dňa 08.07.2021, bol zamietnutý
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“).

16. Na základe žiadosti žalobcu správny súd nariadil pojednávanie na deň 13.05.2025. Svoju neúčasť na
tomto pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 12.05.2025 právny zástupca žalobcu, ktorý
zároveň ospravedlnil aj neúčasť žalobcu na pojednávaní s tým, že súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti. Žalovaný taktiež ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, a to písomným

podaním zo dňa 05.05.2025, a taktiež súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Z dôvodu
neúčasti účastníkov konania a ich zástupcov na pojednávaní rozhodol správny súd vo veci podľa § 114
SSP a § 137 SSP .

VII.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní („Daňový poriadok") a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

18. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

19. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľaosobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

24. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva

daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.
27. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

28. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

29.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

30. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a
§ 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.

Právny názor správneho súdu

36. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol
odvolanie a potvrdil rozhodnutie správcu dane o nepriznaní odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúr od
dodávateľa KCHK s.r.o., za dodávku zinku za zdaňovacie obdobie marec 2017.

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Po preskúmaní administratívneho spisu ako aj súdneho spisu má správny súd za to je žaloba
žalobcu dôvodná, preto podľa § 191 ods.1 písmeno c), e) a g) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane späť na ďalšie konanie.

39. Správny súd ešte predtým ako pristúpi k vysporiadaniu sa s námietkami žalobcu uvedenými
v správnej žalobe uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočet DPH v plnom rozsahu sú
požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet DPH bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar a služby
musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka (iii), aby zdaniteľná osoba

dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (§ čl.
168 písmeno a) Smernice, § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa 15.09.2016 bod 28; Vikingo
Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20
zo dňa 09.12.20221 bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet DPH zodpovedajú najmä

náležitostiam faktúry ( čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmBH, C – 518/14 zo dňa 15.09.2016
bod 28; Vikingo Fovallalkozó Kft. C – 610/19 zo dňa 03.09.2020 bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.20221 bod 24 ). Právo odmietnuť odpočet DPH možno vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom,

že hmotnoprávne podmienky boli splnené ( rozhodnutia Súdneho dvora vo veci SC PAper Consult,
C-101/16 zo dňa 19.10.2017 bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021 bod 36; vo veci
Kemwater ProChemie, s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021 bod 31; a splnenie materiálnych podmienok
nevyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci FeimetSL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 34,43. vo veci Kemwater ProChemie, s.r.o., C-154/20 zo dňa
09.12.2021, bod 38). Správca dane môže nepriznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zásade len
v 3 prípadoch: nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva.

40. V prvom rade sa správny súd zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti, (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého

súdneho prieskumu (obdobne, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,

prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

41. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane správny súd
uzatvára, že námietka žalobcu, čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodná. Rozhodnutie tak
správcu dane, ako aj žalovaného, obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku, je
z neho zrejmé z akých skutkových zistení správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a ako sa s nimi
vysporiadali a odôvodnenie oboch rozhodnutí obsahuje ich správnu úvahu pri právnom posudzovaní

zisteného skutkového stavu.

42. Správny súd ako dôvodnú vzhliadol námietku žalobcu, čo do nesprávneho právneho posúdenia
veci – nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena, a tým aj čo do nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Ako aj námietku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy.

43. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že upriamuje pozornosť žalobcu, ako jedného zo
subjektov vykonávajúceho verejnú moc v oblasti správy daní a poplatkov na to, že zásada zákonnosti
je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza

len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správne daní postupovať
v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s kontrolovanými daňovými

subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo
správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva

daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril, a teda aby pravdivosť údajov,
ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho
pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve
týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na

kontrolovaný daňový subjekt.

44. Samotnému prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. I.
ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 venoval aj ústavný súd, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutiarozobral prenos dôkazného bremena nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus

nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

45. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve

povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový
subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať
osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s

následným spísaním zápisnice.

46. Na tomto mieste správny súd poukazuje na právne vety rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktoré rozhodnutie bolo publikované v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho správneho súdu SR pod číslom: 18/2022, v zmysle ktorého: „I. Len s použitím

postupu podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku ( výzva k odstráneniu pochybností ) môže dôjsť v procese
dokazovania k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt. II. Výzva podľa § 46
ods.5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo
pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca
dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. III. Povinnosti

podľa § 46 ods.5 Daňového poriadku však správca dane nemusí splniť do momentu ukončenia daňovej
kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena
nedochádza.“

47. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dňa 13.03.2019 oboznámil daňový subjekt

s priebehom a výsledkom daňovej kontroly za mesiace 01-12/2016 a 01-07/2017 o čom bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní, v závere ktorej je zachytená otázka správcu dane na žalobcu, či
sa chce k veci vyjadriť. Na tomto prejednaní veci žalobca navrhol vykonanie dôkazov, a to bankové
platby jeho dodávateľov či a komu boli tieto platby za tovar zaslané. Následne ako to je zrejmé
z administratívneho spisu dňa 05.12.2019 sa uskutočnilo opätovne oboznámenie daňového subjektu

s priebehom a výsledkami daňovej kontroly vykonanej na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
01-07/2017, o výsledku ktorej bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní – z jej obsahu je zrejmé, že
vo vzťahu k subjektom zapojeným do reťazca za zdaňovacie obdobie marec 2017 oboznámil žalobcu

1./ s výsledkom šetrenia týkajúceho sa spoločnosti KCHK, s.r.o.:

- vyjadrenia konateľov tejto spoločnosti zachytené v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.11.2018,
- konštatoval, že Daňový úrad Žilina pri preverovaní okolností týkajúcich sa spoločnosti KCHK s.r.o.,
konštatoval, že faktúry za zdaňovacie obdobie marec 2017, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH
boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti KCHK s.r.o.,
- závery daňovej kontroly v spoločnosti KCHK s.r.o. za zdaňovacie obdobie mesiacov máj 2017 a jún

2017 ktorú kontrolu vykonal Daňový úrad Žilina, kde bola preverovaná aj spoločnosť KL INVEST
GROUP s.r.o., vo vzťahu ku ktorej Daňový úrad Žilina uzavrel, že obchodovanie medzi týmito dvoma
spoločnosťami nesie znaky podvodného konania definovaného v judikatúre ako: „missing trader“.

2./ s výsledkami šetrenia týkajúceho sa spoločnosti KL INVEST GROPU s.r.o.:

- uviedol, že zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2017 nebolo možné preveriť, nakoľko
tento daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje3./ uviedol svoj záver k týmto šetreniam s tým, že nákup tovaru v reťazci CASTAM, s.r.o. KL INVEST
GROUP s.r.o. KCHK s.r.o. Brock Metals s.r.o. nebol preukázaný, preto nepriznáva žalobcovi odpočet
DPH, poukázal na ustanovenie § 49 ods.2 písmeno a) a ustanovenie § 51 ods.1 zákona o DPH, ktoré je

viazané na kumulatívne splnenie podmienok s tým, že predloženie faktúry nestačí a žalobca ako daňový
subjekt nepreukázal skutočnosť, ktorú formálne deklaroval faktúrou.

V závere tejto Zápisnice o ústnom pojednávaní je zachytená otázka správcu dane: Či sa chce žalobca
k uvedenému vyjadriť? Žalobca uviedol, že nesúhlasí s týmito závermi, pri nákupoch postupovali

obozretne, materiál dostali, uhrádzali ho bankovým prevodom na účet dodávateľa na základe jeho
faktúry a jeho dodacieho listu a neboli účastný daňového podvodu. Správca dane na predmetné
vyjadrenie uviedol, že ho síce berie do úvahy ale takéto vyjadrenie nemá vplyv na výsledok daňovej
kontroly a trvá na uvedených záveroch.

48. Následne žalobca písomnou žiadosťou zo dňa 06.12.2019 požiadal písomne správcu dane

o poskytnutie lehoty 15 dní na vyjadrenie sa ku skutočnostiam a výsledkom daňovej kontroly, ktoré
sú zachytené v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05.12.2019, na čo správca dane písomne
reagoval Oznámením zo dňa 16.12.2019, v ktorom poukázal na ustanovenie § 45 ods.1 písmeno f)
zákona č. 563/2009 Z.z., s tým, že na základe uvedeného má daňový subjekt právo vyjadrovať sa
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a má právo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené

jeho vyjadrenia, a preto nie je potrebné daňovému subjektu poskytnúť žiadnu lehotu na vydrenie sa ku
skutočnostiam uvedeným v zápisnici.

49.Vychádzajúczuvedenéhopostupunadobudolsprávnysúdpochybnostiotom,čiskutočnevpriebehu
daňového konania došlo k prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza ustanovenie § 45 ods.6

Daňového poriadku, keď zo strany správcu dane nebol poskytnutý žalobcovi dostatočný časový priestor
na to, aby tak ako to ustanovuje § 46 ods.5 Daňového poriadku: „...nejasnosti vysvetlil a pravdivosť
údajov riadne preukázal.“ Podľa názoru správneho súdu nestačí, aby bol daňový subjekt oboznámený
s výsledkami daňovej kontroly, ale preto, aby došlo k prenosu dôkazného bremena je potrebné,
aby mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie, na vysvetlenie nejasností a preukázanie skutočností

ním tvrdených, a teda preukázanie opaku skutočností uvádzaných správcom dane. K tomuto však
v prejednávanom prípade nedošlo hoci dal správca dane možnosť na ústnom pojednávaní vyjadriť
sa k záverom správcu dane a k zisteným skutočnostiam. Avšak vyjadrenie daňového subjektu však
vzápätí postavil do roviny nespôsobilé ovplyvniť závery správcu dane a na takomto podklade prijal
záver o tom, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Takýto postup správcu

dane správny súd považuje za rozporný so zákonom, konkrétne s ustanovením § 46 ods.5 Daňového
poriadku. Na to, aby došlo k prenosu dôkazného bremena, tak ako to vyžaduje zákon je potrebné,
aby bol poskytnutý žalobcovi priestor na to, aby odstránil pochybnosti predostreté správcom dane, k
čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Správny súd sa preto stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom
nesprávneho právneho posúdenie prenosu dôkazného bremena.

50. Taktiež sa správny súd stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a jeho nesprávneho právneho posúdenia.

51. Ako je zrejmé zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05.12.2019, v ktorej sú zachytené závery

zistení týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia marec 2017, ktoré správny súd uviedol vyššie v bode 48
odôvodnenia tohto rozsudku, a ktoré boli premietnuté do Protokolu z daňovej kontroly a následne do
rozhodnutia správcu dane číslo: 1011412240/2020 zo dňa 07.07.2020, s ktorého závermi sa stotožnil
aj žalovaný, správca dane tvrdí, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH zo žalobcom uplatnených
faktúr za mesiac marec 2017 od dodávateľa KCHK s.r.o. bolo to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru

tak, ako to reálne deklaroval. Tento záver však správca dane podľa správneho súdu založil na tom, že
sú tu podľa správcu dane pochybnosti o tom, že spoločnosť CASTAM, s.r.o., ktorá bola dodávateľom
spoločnosti KL INVEST s.r.o., nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a na zisteniach o tom, že
v zistenom reťazci medzi spoločnosťami KCHK s.r.o., ktorá bola dodávateľom žalobcu a spoločnosťou
KL INVEST s.r.o., dochádzalo k obchodovaniu, ktorý nesie znaky daňového podvodu (záver uvedený

na strane 17 a 18 odôvodnenia rozhodnutia). Takýto záver vyslovil správca dane aj napriek tomu, že
z vykonaného dokazovania ako to správny súd uviedol vyššie vyplynulo, že faktúry, z ktorých si žalobca
uplatnil odpočet DPH boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti KCHK s.r.o., že konatelia spoločnosti
KCHK s.r.o., popísali postup pri obchodoch so žalobcom, že správcovi dane bolo Daňovým úradomv Žiline oznámené, že zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2017 sa pri spoločnosti KL INVEST GROUP
s.r.o., nepodarilo preveriť a aj napriek tomu, že neumožnili daňovému subjektu – žalovanému prenos
dôkaznéhobremena,kdebymubolposkytnutýpriestornapreukázaniejehotvrdeníavyvráteniezáverov

správcu dane. Takýmto postupom správcu dane nebol v konaní dostatočne zistený skutkový stav, čo
malo za následok aj jeho nesprávne právne posúdenie.

52.Správcadanenesprávneprávneposúdilsplneniehmotnoprávnychpodmienokprepriznanieodpočtu
DPH, keď splnenie týchto podmienok v konaní nezisťoval dostatočne a záver o ich nesplnení založil

na zisteniach, že v reťazci dodania nastal podvod (spoločnosť KL INVEST GROUP s.r.o. › spoločnosť
KCHK s.r.o.), aj keď zdaňovacie obdobie marec 2017 nebolo možné v spoločnosti KL INVEST GROUP
s.r.o., preveriť z dôvodu jej nekontaktnosti. Ako správny súd uviedol vyššie v bode 40 odôvodnenia tohto
rozsudku, hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie odpočtu DPH sú: aby daňový subjekt nárokujúci
si odpočet DPH bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar a služby musia byť dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou a požiadavka (iii), aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne

použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, pričom formálne podmienky priznania práva na
odpočetDPHzodpovedajúnajmänáležitostiamfaktúryaprávoodmietnuťodpočetDPHmožnovzásade
len v 3 prípadoch: nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňový podvod alebo zneužitie práva.

53. V prejednávanej veci absentuje právne posúdenie skutkového stavu veci, čo do splnenia jednotlivých

hmotnoprávnych podmienok . Správny súd je toho názoru, že vyhodnotenie nekontaktnosti jednej zo
spoločností v reťazci zisteného obchodovania, ako aj konštatovanie, že medzi článkami reťazca došlo
k daňovému podvodu nie sú skutočnosťami, ktoré preukazujú nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
a nepreukazujú bez ďalšieho nedodanie tovaru a neunesenie dôkazného bremena ohľadom splnenia
druhej hmotnoprávnej podmienky žalobcom. Tieto okolnosti sa následne hodnotia v rámci Axel Kittel

testu pri skúmaní daňového podvodu. Pokiaľ správca dane zohľadňuje takéto skutočnosti okolnosti pre
nesplnenie hmotnoprávnej podmienky je to nesprávny postup a rezultuje v nezákonnosti príslušného
rozhodnutia.

54. Dôvodná v konaní bola aj námietka žalobcu, čo do nesprávneho postupu správcu dane, keď

neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, dňa 21.11.2018
sa na Daňovom úrade Žilina uskutočnilo vypočutie konateľov spoločnosti KCHK s.r.o., z ktorého je
vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo: 102293888/2018 zo dňa 21.11.2018. Predmetný
úkon sa uskutočnil na základe dožiadania správcu dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu. O tomto
bol žalobca oboznámený až dňa 05.12.2019 v rámci oboznámenia s priebehom a výsledkami daňovej

kontroly (na oboznámení dňa 13.03.2019 mu bolo oznámené zaslanie dožiadania na Daňový úrad Žilina
z dôvodu preverenia daňového subjektu KCHK s.r.o. s tým, že u neho prebiehajú daňové kontroly). Ako
vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní číslo: 102293888/2018 zo dňa 21.11.2018 na Daňovom
úrade Žilina, tohto sa zúčastnili obaja konatelia spoločnosti KCHK s.r.o., za žalobcu sa nikto nezúčastnil
a ani zo zápisnice, a ani z celého administratívneho spisu správcu dane nevyplýva, že by bol žalobca

predvolaný na takéto konanie. Podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR obsiahnutého
v rozhodnutiach sp. zn.: 6Sťf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/34/2012, s ktorým sa správny
súd stotožňuje, a ktorý je možné aplikovať aj na tento prípad, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní
vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. Je
povinnosťou správcu dane vytvoriť tak priestor pre daňový subjekt, pri realizácii jeho práva obsiahnutého

v ustanovení § 25 ods.4 daňového poriadku. Ak tak neurobí, znemožní mu uplatnenie jeho práv, čo
môže mať dosah na zákonnosť rozhodnutia vydaného v daňovej kontrole. V prejednávanej veci však
k umožneniu uplatnenia práv žalobcu pri vypočutí konateľov spoločnosti KCHK s.r.o., ktorá bola jeho
dodávateľom nedošlo, čím bol bolo zo strany správnych orgánov porušený procesný postup v daňovom
konaní, v dôsledku ktorého bolo porušené právo žalobcu upravené v ustanovení 25 ods.4 Daňového

poriadku.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak mal správny súd za to, že je žaloba žalobcu dôvodná a je
potrebné zrušiť tak rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správcu
dane aj napriek odvolacím námietkam, v ktorých namietal také skutočnosti ako v správnej žalobe, na

základe ktorých správny súd pristúpil k zrušeniu jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, a to
z dôvodov upravených v ustanovení § 191 ods.1 písmeno c), e) a g).56. Záverom ešte správny súd uvádza, že nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)
pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú
(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.

1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).

57. Povinnosťou správcu dane bude po vrátení veci na ďalšie konanie postupovať v súlade s právnym
názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku, zvoliť vhodné procesné prostriedky

a postupy na dostatočné zistenie skutkového stavu za súčasného zachovania práv žalobcu v daňovom
konaní, správne v zmysle zákona pristúpiť k prenosu dôkazného bremena na žalobcu tak, aby mu bol
poskytnutý priestor na uplatnenie jeho práva v zmysle ustanovenia § 46 ods.5 Daňového poriadku, vec
správne po právnej stránke posúdiť a rozhodnutie dôsledne odôvodniť tak, aby spĺňalo všetky atribúty
uvedené v ustanovení § 63 ods.5 Daňového poriadku.

58. Správny súd zároveň uvádza, že to že zrušil rozhodnutie žalovaného a správcu dane neznamená
automaticky, že bude žalobcovi priznaný odpočet na DPH. Bude opätovne povinnosťou správnych
orgánov vo veci dostatočne zistiť skutkový stav veci a ten následne správne právne posúdiť, čo
do splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH a následne vo veci opätovne

rozhodnúť.

59. Podľa § 167 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
60. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov

konania podľa § 167 SSP, nakoľko jeho obrana bola úspešná a priniesla v novom konaní pred správnym
súdom úspech v podobe vyhovenia jeho správnej žalobe.

61. Pokiaľ ide o trovy žalovaného, tento bol v konaní neúspešný, a preto mu správny súd právo na
náhradu ako neúspešnému účastníkov konania vychádzajúc zo zákonného znenia § 167 SSP nepriznal.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.