Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200450
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200450.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a členov

JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST
s.r.o., so sídlom Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791, právne zastúpeného: JUDr. Juraj
Klus, advokát, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 101798794/2022 zo dňa 20.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101798794/2022 zo dňa
20.06.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100419014/2022 zo dňa 04.03.2022 a vec vracia

na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie marec 2016/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január - december 2016. Z kontroly bol vyhotovený
protokol č. 101963739/2021 zo dňa 18.10.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 16.11.2020
a skončila sa dňa 21.10.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100419014/2022 zo dňa 04.03.2022 vyrubil
žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 27.625,00 Eur. Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101798794/2022 zo dňa 20.06.2022 (ďalej len
„žalovaný“ a „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu
dane.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie marec 2016 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
neuznania práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov – reklamných služieb z dôvodu, že
podľa správcu dane a žalovaného k dodaniu služby nedošlo dodávateľom uvedeným na preverovaných

faktúrach, t. j. daňovými subjektami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o., L RACING, s.r.o., ktorým podľa
správcu nevznikla daňová povinnosť a preto žalobca nesplnil podmienky odpočtu DPH v zmysle §
49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH a § 49 ods. 2 citovaného zákona, t. j. pre
nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok odpočtu žalobcom z nasledovných zdaniteľných obchodov:a)vovzťahukdodávateľoviCAPTAIN,s.r.o.,IČO:36586277,išlooneuznanieodpočtuzôsmichfaktúrs
dátumom dodania 31.03.2016, základom dane 11.970 Eur a DPH 1.995 Eur za odvysielanie reklamných

spotov v období 01.03.2016-31.03.2016 na ôsmich rôznych miestach, konkrétne fa.č. 201603023 -
Prešov, č. 201603024 - Michalovce, č. 201603025 - Košice - Plaváreň, č. 201603026 - Košice - Hilton, č.
201603027 - Košice - Optima, č. 201603028 - Košice - Palackého, č. 201603029 - Humenné - Gorkého,
č. 201603030 - SNV – OC Madaras,

b) vo vzťahu k dodávateľovi RKI, spol. s r.o., IČO: 36 829 048, išlo o neuznanie odpočtu z faktúry
č. 4201617, fakturácia na základe objednávky v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru,
podľa priložených Play – listov, za odvysielané reklamné spoty „VT-HADICE & PLAST s.r.o.“ v období
01.03.2016-31.03.2016: LED Košice - Plaváreň, dátum dodania 31.03.2016, základ dane 6.030,00 Eur,
DPH 1.005,00 Eur,

c) vo vzťahu k dodávateľovi L RACING, s.r.o., IČO: 36 599 701, išlo o neuznanie odpočtu z troch
faktúr s predmetom fakturácie - fakturácia na základe zmluvy o reklame, konkrétne fa. č. 2016/0119,
dátum dodania 23.03.2016, základ dane 21.000,00 Eur, DPH 3.500,00 Eur, č. 2016/0125, dátum
dodania 31.03.2016, základ dane 21.960,00 Eur, DPH 3.660,00 Eur a fa. č. 2016/0114, dátum dodania
31.03.2016, základ dane 21.000,00 Eur, DPH 3.500,00 Eur.

II.
Súdne konanie

4. Správnou žalobou doručenou dňa 10.08.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa

žalobcadomáhalzrušeniarozhodnutiažalovanéhoč.101798794/2022zodňa20.06.2022arozhodnutia
správcu dane č. 100419014/2022 zo dňa 04.03.2022 a vrátenia veci na ďalšie konanie. [Žalobca sa
podanou žalobou domáhal prieskumu dvanástich rozhodnutí žalovaného potvrdzujúcich rozhodnutia
správcu dane o vyrubení rozdielu DPH samostatne za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia
1/2016 až 12/2016 a uznesením krajského súdu zo dňa 11.08.2022 bol prieskum jednotlivých rozhodnutí

žalovaného vylúčený na samostatné konania. V tomto konaní je predmetom prieskumu rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 3/2016.]

5. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Žalobca v úvode svojej žalobnej argumentácie poukázal na celkový objem obchodov (poskytnutie
reklamných služieb) s dodávateľmi CAPTAIN, s.r.o. (v období 1-12/2016 v objeme 679.000,- Eur na
základe 30 ks faktúr) RKI, spol. s r.o. (v období 1-12/2016 v objeme 803.000,- Eur na základe 52 ks
faktúr) a L RACING, s.r.o. (v období 1-12/2016 v objeme 72.360,- Eur na základe 11ks faktúr).

- Poukázal na ním predložené dôkazy o reálnom poskytnutí predmetných služieb. Zdôraznil, že
žalovaným nebolo spochybnené uskutočnenie reklamných služieb, ale rozhodujúcou skutočnosťou pre
neuznanie práva na odpočet DPH z týchto faktúr bolo zistenie, že služby neboli reálne dodané práve
spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o. a L RACING, s.r.o., ktoré faktúry vystavili.

- Uviedol, že splnil podmienky odpočtu keďže v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH mal faktúry
od platiteľov – označených dodávateľov, ktorých vystavenie konatelia týchto spoločností nepopreli.

- Uviedol, že za reklamné služby riadne zaplatil označeným dodávateľom na ich bankový účet, a to za
obdobie 1-12/2016 spolu sumu 1.542.400,- Eur, a to až vtedy, keď mu boli doručené dôkazy (fotografie,

katalógy, CD nosiče, plagáty), že tieto služby boli riadne dodané. Uviedol, že na skutočnosť zaplatenia
za reklamné služby správca dane vôbec neprihliadal.

- Zároveň uviedol, že iná by bola situácia, ak by za reklamné služby nezaplatil, tak by bol účastníkom
daňového podvodného reťazca, ktorého cieľom bolo uplatniť si neoprávnenú vratku DPH.

- Uviedol, že mu nemôže byť na ujmu, že reklamné služby pre označené dodávateľské spoločnosti
zabezpečili subdodávatelia.- Uviedol, že mu nemôže byť na ujmu ani to, že subdodávateľské spoločnosti v obchodnom
reťazci nepodali daňové priznanie k DPH, neodviedli daň na vstupe, sú dnes nekontaktní, nemajú
zamestnancov, nekontaktní sú ich konatelia, alebo že došlo k zlúčeniu alebo výmazu týchto spoločností.

Je toho názoru, že pochybili príslušné orgány štátnej správy, keď nevykonávali kontrolu riadne a včas
a umožnili vykonávať obchodnú činnosť dodávateľským a subdodávateľským spoločnostiam, ktoré
porušovali zákon.

- V nadväznosti na zistenia správcu dane o dodávateľských spoločnostiach (CAPTAIN, s.r.o., RKI,

spol. s r.o. a L RACING, s.r.o.) a subdodávateľských spoločnostiach (o nekontaktnosti, nepriznaní
a neodvedení dane, zrušení a zlúčení a o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných vo
faktúrach označených dodávateľov bolo získať daňovú výhodu), žalobca uviedol, že takéto konanie
dodávateľských a subdodávateľských spoločností je podľa neho „učebnicovým príkladom daňového
podvodného reťazca“. A preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je
postavený na podvode, resp. na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností,

ktoré mali vyhotoviť reklamné služby pre žalobcu. Týmto tvrdením sa podľa žalobcu správca dane
dostáva do vlastných rozporov, pretože preverovaním daňových subjektov v obchodnom reťazci,
t.j .dodávateľov aj subdodávateľov „opisuje dokonalý reťazec daňového podvodu“.

- V nadväznosti na túto argumentáciu žalobca uvádza, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že

vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom daňového podvodného reťazca. V tejto súvislosti opätovne
zdôrazňuje, že za služby zaplatil až vtedy, keď mu boli doručené dôkazy a tak konal s maximálnou
obozretnosťou.

- Keďže podľa žalobcu išlo o podvodné konanie dodávateľov a subdodávateľov, sú podľa neho

na vec aplikovateľné závery v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/2011 a
C-142/2011Mahagében Kft a A. B. a C-142/201. Tiež zdôraznil, že dôkazné bremeno, že u daňového
subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane a preto aj skutočnosť, či daňový subjekt
vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom
je dôkazným bremenom správcu dane.

- V ďalšom žalobca poukazuje na prínos reklamy dodanej označenými dodávateľskými spoločnosťami,
ktorý sa premietol vo výsledkoch hospodárenia žalobcu v ďalších rokoch.

- Vo vzťahu k záverom žalovaného, že neuniesol svoje dôkazné bremeno tým, že neodstránil dôvodné

pochybnosti správcu dane predložením spoľahlivých dôkazov o uskutočnení fakturovaných služieb
podľa faktúr od označených dodávateľov, žalobca opätovne zdôraznil, že dodanie reklamných služieb
žalovaný nespochybňuje, uvádza, že správcovi doručil všetky dôkazy, ktorými presvedčivo preukázal
ich dodanie. Žalobca si tiež kladie otázku akými inými dôkazmi mal ešte preukázať dodanie, nikde
sa nešpecifikuje aké dôkazy ešte mal zabezpečiť a o neunesení dôkazného bremena sa hovorí v

napadnutých rozhodnutiach len vo všeobecnej rovine. Pričom má za to, že sám svoje dôkazné bremeno
vyčerpal. Žalobca zdôraznil, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a neznáša dôkazné bremeno
na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov.

-ŽalobcapoukázalnazáveryformulovanévrozsudkochNajvyššiehosúduSRajNajvyššiehosprávneho

súdu ČR k rozsahu a znášaniu dôkazného bremena tak pri preukázaní hmotnoprávnych podmienok
odpočtu ako aj pri neuznaní odpočtu pre daňový podvod.

- Nakoniec žalobca v poslednej časti svojej žalobnej argumentácie namieta - nevysporiadanie sa
žalovaného s jeho odvolacími námietkami, nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov, jednostranné

hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu, rozdielnosť záverov od skutkovo zhodných vecí, nesprávne
ustálenie stavu veci a nesprávne právne závery, nedostatok zákonných náležitostí odôvodnenia
rozhodnutí, arbitrárnosť a svojvôľu rozhodnutí, výklad a aplikáciu zákona v rozpore s ústavou, s
poukazom na znenie ustanovení daňového poriadku (§ 3 ods. 3 a 9, § 24 ods. 1, § 63 ods. 1 a 5) a
Ústavy SR (čl.152 ods. 4). Uvádza, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodu

podľa § 191 ods. 1 písm. a), d) a f).

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.12.2022 ako aj ďalších vyjadreniach – v duplike zo dňa
07.02.2023 a triplike zo dňa 17.02.2023 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a nedôvodnostinámietok žalobcu. Obdobne žalobca v replike zo dňa 05.01.2023, triplike zo dňa 17.02.2023 a vyjadrení
zo dňa 21.03.2024 a 05.05.2025 zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Na pojednávaní konanom
dňa 27.05.2025 sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a prítomný zástupca žalobcu

zotrval na doterajších stanoviskách.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

7. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

8. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu

k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

9. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu

obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

10. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

11. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská

republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľadane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

12.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v

samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť

a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná

právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

14. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 27.05.2025 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

15. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi v sume 27.625,00 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2016 pre
neuznanie práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov – reklamných služieb z dôvodu, že
podľa správcu dane a žalovaného k dodaniu služby nedošlo dodávateľom uvedeným na preverovaných
faktúrach, t. j. daňovými subjektami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o., L RACING, s.r.o..

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

16. Predmet prieskumu správneho súdu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného a v
ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym

spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať. Limity tohto prieskumu sú vymedzené žalobcom
formulovanými žalobnými námietkami. Preto správny súd posúdil zákonnosť záverov žalovaného o
nesplnení zákonných podmienok pre odpočet DPH z označených zdaniteľných obchodov v rozsahu
žalobných námietok a v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho rozhodnutí v
spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia.

17. Správny súd pripomína, že podstatnou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných
orgánov vo veciach neuznania práva na odpočet dane pre nesplnenie zákonných (hmotnoprávnych)
podmienok odpočtu, ale aj pre neuznanie práva na odpočet pre daňový podvod či zneužitie práva,
je posúdenie hodnotenia súhrnu (corpusu) dôkazov, ktorými finančné orgány pri svojom rozhodovaní

disponovali. Teda dôkazov produkovaných daňovým subjektom na preukázanie jeho tvrdení a dôkazov
produkovaných finančnými orgánmi, o ktoré opierajú spochybnenie tvrdení daňového subjektu, alebo
o ktoré opierajú svoje závery o daňovom podvode či zneužití práva. Pričom východiskovým kritériom
tohto posúdenia je, aby dôkazy správcu dane mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosťa vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom a zároveň aby ich hodnotenie správnym
orgánom bolo spôsobilé logickým, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť jeho závery vo
vzťahu k ním vymedzenému dôvodu odopretia odpočtu.

18. Preto dôsledné rozlišovanie medzi dôvodmi odopretia odpočtu dane, a v rámci nich aj medzi
jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami odpočtu dane môže byť v konkrétnej veci určujúcim pre
posúdenie vlastných skutkových a právnych záverov prezentovaných správnym orgánom ako aj
dostatočnosti a zrozumiteľnosti ich odôvodnenia.

19. Pre posúdenie predmetnej veci bolo pre správny súd podstatným, že správne orgány vlastný dôvod
neuznania práva na odpočet dane z označených zdaniteľných obchodov, predmetom ktorých malo byť
dodanie reklamných služieb žalobcovi jeho tromi dodávateľmi, dôvodili tým, že žalobca nepreukázal
dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi bez pochybnosti o existencii materiálneho plnenia, teda
bez pochybnosti o tom, že by reklamné služby, ktoré boli žalobcovi jeho deklarovanými dodávateľmi

fakturované a z dodania ktorých bol žalobcom uplatnený odpočet dane, reálne neboli dodané, teda že
by sa reálne nedostali do dispozičnej sféry žalobcu.

20. Na úvod je potrebné uviesť, že dodanie tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre
nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, hmotnoprávnou

podmienkou odpočtu je status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou (resp. platiteľom dane).
Pričom samotné označenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou odpočtu. Za stavu ak
podľa tvrdení žalobcu k dodaniu služieb malo dôjsť dodávateľmi označenými na faktúre, potom splnenie
hmotnoprávnej podmienky odpočtu (dodania plnenia platiteľom) je potrebné posudzovať vo vzťahu k
takto deklarovaným dodávateľom.

21. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane ustálil, že ich charakterizuje istá protirečivosť,
nezrozumiteľnosť a tým nespreskúmateľnosť, preto žalobné námietky, ktorými žalobca namieta
nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyhodnotil ako dôvodné.

22. Tak správca dane ako aj finančné riaditeľstvo v odôvodnení svojich rozhodnutí pri hodnotení
jednotlivých dôkazov, skutočností a zistení, formulujú svoje závery tak, že tieto viac nasvedčujú
spochybneniu samotnej reálnosti plnenia, napriek tomu uzatvárajú, že táto nebola spochybnená.
Zároveň v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov sú prítomné aj formulácie a dôvody, ktoré

smerujú k vymedzeniu prvkov podvodného konania v reťazcoch, ktorých súčasťou boli posudzované
zdaniteľné obchody žalobcu, avšak samotné neuznanie práva na odpočet žalobcovi správne orgány
neuznali dôvodiac, doktrínou deklarovaného dodávateľa.

23. Správny súd osobitne poukazuje najmä na to, že ak vo vzťahu k dodávateľovi CAPTAIN, s.r.o. podľa

finančných orgánov na predložených fotografiách zobrazujúcich zábery spotov na LED obrazovkách z
rôznychmiestSlovenska,ktorénanachádzalivkrabicioznačenej„Sponzoring2016“neboluvedenýúdaj
o čase, dátume a mieste vyobrazeného spotu, ani údaj o čase, dátume a mieste vyhotovenia fotografií
a nie je z nich zrejmé ktorých faktúr a ktorého predmetu fakturácie sa týkajú, ďalej ak podľa finančných
orgánov daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že predložené plány vysielania reklamných

spotov boli aj reálne naplnené, že v konkrétnom časovom období bolo reálne odvysielané plánované
množstvo spotov na konkrétnych LED obrazovkách, potom takéto hodnotenie dôkazov nasvedčuje
pochybnosti o samotnej materiálnej existencii plnenia a nie subjektu deklarovaného dodávateľa.

24. Ak vo vzťahu k dodávateľovi RKI, spol. s r.o. podľa finančných orgánov daňový subjekt nepreukázal

akým spôsobom bola reklama poskytnutá, nepredložil doklady a dôkazy vyplývajúce z obsahu zmluvy
o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia
reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym faktúram, neuviedol spôsob akým kontroloval a
odsúhlasoval vykonanie reklamy (napr. záznamy z odvysielaných spotov na LED obrazovkách, výpisy
z vysielaní, prehľad vysielaní, časy vysielania a pod.) potom aj v prípade tohto dodávateľa takéto

hodnotenie dôkazov nasvedčuje pochybnosti o samotnej materiálnej existencii plnenia a nie subjektu
deklarovaného dodávateľa.25. Nakoniec ak vo vzťahu k dodávateľovi L RACING s.r.o. podľa finančných orgánov faktúra
neobsahovala žiadne konkrétne údaje o uskutočnenom plnení, ak predmet plnenia nie je v zmluve
podrobne špecifikovaný, nebola preukázaná špecifikácia plnenia ani tvrdenou mailovou komunikáciou,

v zmluve nebol špecifikovaný ani spôsob preukázania plnenia, jednotlivé faktúry neboli priradené ku
konkrétnym pretekom a konkrétnym CD nosičom (z počtu 29 predložených žalobcom, z ktorých každý
má zobrazovať poskytnutie služby na konkrétnom preteku, pričom tieto CD nosiče zobrazujú fotografie
a videá z pretekárskych vozidiel v teréne s polepmi rôznych firiem, na niektorých vozidlách aj s polepmi
obchodného mena žalobcu), a ak podľa predložených nosičov nie je možné identifikovať, či a aké

konkrétne služby boli žalobcovi poskytnuté, potom takéto hodnotenie dôkazov spochybňujúce možnosť
identifikácie vlastného predmetu plnenia a jeho rozsahu nasvedčuje pochybnosti o samotnej materiálnej
existencii plnenia a nie subjektu deklarovaného dodávateľa.

26. Pokiaľ ide o uvádzanie prvkov podvodného konania v rozhodnutiach finančných orgánov, správny
súd zdôrazňuje, že hoci uvádzanie takýchto prvkov pri odôvodnení neuznania odpočtu z iného dôvodu

ako z dôvodu účasti na daňovom podvode bez ďalšieho nezakladá nepreskúmateľnosť dôvodov
rozhodnutia, avšak v kontexte s celkovým hodnotením dôkazov a zistení, intenzita uvádzania takýchto
prvkov zrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia môže znížiť do takej miery, že sa rozhodnutie stáva
nepreskúmateľným. Osobitne ak okolnosti a zistenia, ktorými dôvodia správne orgány nepreukázanie
deklarovaného dodávateľa majú vo všeobecnosti charakter indikátorov prípadného daňového podvodu.

27. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR)
kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť
jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet

tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo
dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, -

ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C. D. E., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na
podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci F. G., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

28. Preto ak finančné orgány svoje pochybnosti v predmetnej veci opierali o zistenia vo vzťahu

k dodávateľom a subdodávateľom žalobcu (o ich nekontaktnosti, nepriznaní a neodvedení dane,
zrušení a zlúčení a o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných vo faktúrach označených
dodávateľov bolo získať daňovú výhodu), potom je namieste konštatovať, že takéto zistenia v zmysle
citovaných judikatórnych záverov nielenže nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní
služieb deklarovanými dodávateľmi, ale vzhľadom na charakter takýchto okolností ako indikátorov

podvodu, všetko aj v spojení s rozpornosťou záverov finančných orgánov vo vzťahu k materiálnej
existencii plnenia, takto vymedzené odôvodnenie neuznania odpočtu dane zakladá nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia.

29. Samotný žalobca dôvodí rozpornosť záverov správcu dane, ktoré boli osvojené aj žalovaným tým, že

zistenia správcu dane o dodávateľských spoločnostiach (CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o. a L RACING,
s.r.o.) a subdodávateľských spoločnostiach (o nekontaktnosti, nepriznaní a neodvedení dane, zrušení
a zlúčení a o tom, že hlavným cieľom obchodov deklarovaných vo faktúrach označených dodávateľov
bolo získať daňovú výhodu), sú podľa neho „učebnicovým príkladom daňového podvodného reťazca“
a preto podľa neho neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je postavený na podvode, resp.

na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné
služby pre žalobcu. A v nadväznosti na túto argumentáciu potom žalobca namieta, že žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom daňového podvodného reťazca,
zdôrazňujúc, že za služby zaplatil až vtedy, keď mu boli doručené dôkazy a preto konal s maximálnou
obozretnosťou. Súčasne zdôrazňujúc znášanie dôkazného bremena pri daňovom podvode správcom

dane a aplikovateľnosť rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach daňových podvodov (C-80/2011 a
C-142/2011 H. E. a A. B.).30. Správny súd vo vzťahu k takto formulovaným námietkam žalobcu zdôrazňuje, že okrem vlastnej
rozpornosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ku ktorým už zaujal stanovisko vyššie, mu neprináleží
vyhodnocovať konkrétne ktorý dôvod pre neuznania odpočtu dane mohol byť či bol v posudzovanej veci

naplnený.Tedamuneprináležívyhodnocovaťaninaplnenievedomostnejzložkypodvodnéhokonaniaza
stavu ak je správnym orgánom prezentovaný dôvod neuznania odpočtu v nepreukázaní deklarovaného
dodávateľa. Za takého stavu je prieskumná právomoc správneho súdu obmedzená len na posúdenie
preskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k takto vymedzenému dôvodu.

31. Je nad rámec právomocí správneho súdu, ktorá je obmedzená na posudzovanie zákonnosti
napadnutých rozhodnutí, a v rámci toho ich preskúmateľnosti ako jedného z kritérií zákonnosti, aby
sám korigoval dôvody a odôvodnenie preskúmaných rozhodnutí, či sám formuloval hodnotiace závery
vo vzťahu k dôkazom, zisteniam a skutočnostiam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Nakoľko patrí výlučne do právomoci správnych orgánov, aby dôkazy, zistenia
a skutočnosti logicky, zrozumiteľne a jednoznačne vyhodnotili tak, aby ich vlastné skutkové a právne

závery mohli byť relevantným predmetom meritórneho súdneho prieskumu.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

32. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k

záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
charakterizujú nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť aj nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d)
SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)

33. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného náležite vyhodnotiť dôkazy a zistenia

a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu
formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

35. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení

účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesťa/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)