Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-2Cbi/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122209198
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1122209198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., P. republika, štátny občan ČR, zast. Nosko & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107 proti žalovanému:
Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zast. advokátskou
kanceláriou Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P, 4GD, Londýn, Veľká Británia,
konajúcou prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom
Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391 o určenie popretej pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II.Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanému100%-núnáhradutrovsúdnehokonania.Ovýšketrovkonania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.10.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka
žalobcu prihlásená prihláškou nezabezpečenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní vedenom OS
BA I pod sp. zn. XXR/X/XXXX voči dlžníkovi Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO:
35 975 041 zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom XXXX je zistená čo do právneho
dôvodu, ktorým je právoplatný rozsudok žalobcu voči veriteľovi ako žalovanému, ktorým súd určí, že
poskytnutie plnenia dlžníka veriteľovi vo výške 2.000.000 CZK dňa 18.6.2020 je voči veriteľom dlžníka

neúčinné čo do výšky 82.260,52 EUR a čo do vymáhateľnosti a priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel prihlásenú pohľadávku
žalobcu sodôvodnením,žepodmienkavznikupohľadávkyakojenaformulovanávprihláškepohľadávky
je nepostačujúca, resp. nedostatočná z dôvodu, že na základe veriteľom uvedenej podmienky nedôjde
k vzniku pohľadávky. Prihlásená pohľadávka veriteľa by mohla vzniknúť výlučne za splnenia podmienky,
že bude vydaný právoplatný rozsudok príslušného súdu, ktorým bude určené, že poskytnutie plnenia

dlžníka veriteľovi je voči veriteľom dlžníka neúčinné a zároveň veriteľ vydá predmetné plnenie do
majetkovej podstaty dlžníka. Jedine za splnenia oboch častí podmienky vzniku pohľadávky môže
pohľadávka veriteľa vzniknúť.
3. Žalobca namietal, že popretie pohľadávky považuje za nedôvodné a má za to, že vymedzenie
podmienky vzniku pohľadávky je dostatočné. Mal za to, že dlžníkovo plnenie patrí do podstaty
žalovaného momentom rozhodnutia o neúčinnosti právneho úkonu.
4. Podaním zo dňa 14.10.2022 žalobca upravil petit žaloby a žiadal, aby súd určil, že právnym dôvodom

pohľadávky žalobcu prihlásenej prihláškou nezabezpečenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní
vedenom OS BA I pod sp. zn. XXR/X/XXXX voči dlžníkovi Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/
A, Bratislava, IČO: 35 975 041 a zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom XXXX
je právoplatný rozsudok, ktorým súd určí, že poskytnutie plnenia žalovaného ako dlžníka žalobcoviako veriteľovi vo výške 2.000.000 CZK dňa 18.6.2020 je voči veriteľom žalovaného neúčinné, výška
pohľadávky žalobcu prihlásenej prihláškou nezabezpečenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní
vedenom OS BA I pod sp. zn. XXR/X/XXXX voči dlžníkovi Arca Investments, a.s., Plynárenská

7/A, Bratislava, IČO: 35 975 041 a zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom
XXXX je 82.260,52 EUR a pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou nezabezpečenej pohľadávky v
reštrukturalizačnom konaní vedenom OS BA I pod sp. zn. M. voči dlžníkovi Arca Investments, a.s.,
Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 975 041 a zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom
XXXX je vymáhateľná a žiadal priznať plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

5. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 16.6.2023. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol,
že v prípade prihlásenia podmienenej pohľadávky musí byť vymedzená podmienka ako obligatórna
náležitosť prihlášky, preto je nevyhnutné, aby veriteľ podmienku vzniku pohľadávky vymedzil správne
a dostatočne jasne. Druhá, žalobcom opomenutá, časť podmienky spočívajúca vo vydaní plnenia do
majetkovej podstaty dlžníka je kľúčová. Dokiaľ budú peňažné prostriedky stále u veriteľa a nebudú sa
nachádzať v majetkovej podstate dlžníka, nemôže ani vzniknúť pohľadávka veriteľa. V opačnom prípade

by mohla nastať situácia, kedy by veriteľovi vznikla pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní, aj napriek
tomu, že by peňažné plnenie nevydal, a teda veriteľ by mal prihlásenú pohľadávku, za ktorú už dostal
raz plnenie. V prípade nedostatočne naformulovanej podmienky pohľadávky ide o zásadný materiálny
nedostatok. Podľa žalovaného právoplatným rozhodnutím súdu o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka
nemôže vzniknúť pohľadávka žalobcu, ale naopak vznikne pohľadávka dlžníka na vrátenie plnenia do

majetkovej podstaty dlžníka a až následne, t. j. po vydaní tohto plnenia, vznikne pohľadávka žalobcu,
ktorá bude zahrnutá do uspokojenia v rámci reštrukturalizačného plánu. Skutočnosť, že plnenie z
neúčinného právneho úkonu patrí do majetkovej podstaty dlžníka automaticky neznamená, že toto
plnenie aj bude vydané do podstaty. Až momentom skutočného vydania plnenia do majetkovej podstaty
dlžníka sa aktivuje pohľadávka veriteľa, nakoľko až týmto momentom sa zvýši majetková podstata

dlžníka o výšku prijatého plnenia. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na znenie ustanovenia § 64
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon o konkurze“).
Následne žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jedná o vzájomné plnenie, a preto bol žalobca
povinný v prihláške vymedziť vzájomnú viazanosť a podmienenosť reštitučných povinností účastníkov
záväzkového vzťahu určiť vznik žalobcovej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní oproti vráteniu

plnenia do majetkovej podstaty dlžníka. Ak chcel žalobca ako veriteľ dosiahnuť vznik a následné
uspokojenie svojej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, bol povinný vymedziť v prihláške v
rámci podmienky vzniku pohľadávky aj protiplnenie, žalobca však takto nepostupoval a prihlásil si len
jednostranný nárok na plnenie.
6. Žalobca sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 10.8.2023. Žalobca uviedol, že jeden zo

spôsobov vzniku záväzkov, a teda aj pohľadávok predstavujú aj konštitutívne rozhodnutia súdov, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti. Žalobca poukázal na to, že zmyslom odporovacej
žaloby je, aby súd určil, že právny úkon dlžníka je neúčinný, a z tohto dôvodu je osoba, ktorá nadobudla
z tohto úkonu prospech, povinná nadobudnuté plnenie vydať do majetkovej podstaty dlžníka vo forme
peňažnej náhrady alebo priamo vydaním veci. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu zapíše

správca dlžníka odporované plnenie do majetkovej podstaty dlžníka, pričom správca môže akokoľvek
nakladať s týmto plnením v prospech veriteľom dlžníka aj bez toho, aby ho mal reálne k dispozícii, a
na tento majetok sa pozerá ako na majetok dlžníka. Ak pohľadávka dlžníka bude vydaná do majetkovej
podstaty dlžníka, dôjde k splneniu podmienky a nie k jej vzniku. Žalobca následne uviedol, že žalovaný
je oprávnený si túto pohľadávku započítať voči žalobcovi.

7. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 30.10.2023. Zotrval na svojej skoršej
argumentácii a doplnil, že podmienkou vzniku pohľadávky musí byť faktické plnenie. Zo zmyslu
rozhodnutia o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka však nevyplýva, že toto právoplatné rozhodnutie
sa považuje za plnenie do podstaty. Toto by popieralo zmysel insolvenčných konaní, keďže nie vždy
má dotknutá osoba u seba vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá bola prevedená z majetku

dlžníka. Ak je možné poskytnúť len peňažnú náhradu do majetkovej podstaty dlžníka, až jej faktickým
poskytnutím možno hovoriť o plnení do podstaty. Inak by správca nemohol disponovať s peňažnou
náhradou za to, o čo sa zmenšil majetok dlžníka. Ten, kto je na základe súdneho rozhodnutia o
neúčinnosti právneho úkonu zaviazaný plniť do podstaty, sa nemôže domáhať vrátenia vzájomného
plnenia predtým, než sám poskytne plnenie do podstaty.

8. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.9. Uznesením Q. sp. zn. XXR/X/XXXX zo dňa 7.7.2022 zverejneným dňa 12.4.2021 bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného. Uznesenie bolo zverejnené v OV č. XXX/XXXX dňa 14.7.2022. Do funkcie
správcu bol ustanovený Xst restructuring, k.s.

10. Žalobca si do reštrukturalizačného konania prihlásil svoju pohľadávku vo výške 82.260,52 EUR
titulom istiny, vo výške 0 EUR titulom úrokov a 0 EUR titulom nákladov z uplatnenia pohľadávky, spolu
vo výške 82.260,52 EUR.
11. Reštrukturalizačný správca oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do
právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodu, že podmienka vzniku pohľadávky ako je

naformulovaná v prihláške pohľadávky je nepostačujúca, resp. nedostatočná z dôvodu, že na základe
veriteľom uvedenej podmienky nedôjde k vzniku pohľadávky. Prihlásená pohľadávka veriteľa by mohla
vzniknúť výlučne za splnenia podmienky, že bude vydaný právoplatný rozsudok príslušného súdu,
ktorým bude určené, že poskytnutie plnenia dlžníka veriteľovi je voči veriteľom dlžníka neúčinné a
zároveň veriteľ vydá predmetné plnenie do majetkovej podstaty dlžníka. Jedine za splnenia oboch častí
podmienky vzniku pohľadávky môže pohľadávka veriteľa vzniknúť.

12. Podľa ust. § 29, ods. 6 ZKR v platnom znení k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje
v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
13. Podľa ust. § 30, ods. 2 ZKR v platnom znení podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa
v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

14. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú
pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a
zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná
aj vlastné šetrenie.
15. Podľa § 32 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ak správca pri skúmaní

prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná,
je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
16. Na pojednávaní dňa 25.3.2024 strany sporu ako sporné označili:
· nesprávne uvedenie podmienky vzniku prihlásenej pohľadávky žalobcu.

17. Podľa ustanovenia § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s
účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne
aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané
a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody

spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri
skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý
odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4
úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva

z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.
18. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a

rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v
zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na
účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú
aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po

zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 2).
19. Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby
prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť
a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na
popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok (ods. 3).

20. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou
podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie
zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa
veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (ods. 4).21. Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá
alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v
reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu

súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať (ods. 5).
22. Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za
zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať (ods. 6).
23. Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne

nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne
uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca
poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto
veriteľa (ods. 7).
24. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Q. súdu G. I zo 7.7.2022, sp. zn. XXR/X/
XXXX zverejneným v OV č. XXX/XXXX dňa 14.7.2022. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali

v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 15.7.2022 a nasledujúci deň, t. j. 16.7.2022 začala
plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 121 ZKR), ktorej koniec pripadol na
15.8. 2022. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, t. j. 16.8.2022 začala
plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR,
ktorá uplynula uplynutím dňa 16.9.2022. Dňa 17.9.2022 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová

zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný
deň pripadol na 17.10.2022, keďže žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 14.10.2022, bola podaná
včas.
25. Podľa J. B. súdu SR sp. zn. F.. ÚS XXX/XXXX je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho
v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie,

pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze.
Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom,
pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či
popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a
v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej
jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u
správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú
uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude

uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci
konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy.
26. Podľa Uznesenia NS SR sp. zn. X Q./XX/XXXX konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať
popretúpohľadávkuzinýchdôvodovakotých,ktorésprávcauviedolvincidenčnomkonanívpopieracom
prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či

dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z
uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
27. Obe rozhodnutia sú vzhľadom na totožnosť právnej úpravy aplikovateľné na spory na určenie
pohľadávky popretej v reštrukturalizačnom konaní.
28. Súd vzhľadom na citované právne závery v tomto konaní rozhoduje len o tom, či dôvody uvedené v

popieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojeniatak,akobola
prihlásená. Z toho dôvodu je pre posúdenie dôvodnosti žaloby podstatný len obsah prihlášky žalobcu
a obsah popieracieho prejavu správcu žalovaného.
29. Súd konštatuje, že právoplatný rozsudok o určení neúčinnosti právneho úkonu vydaný v konaní
vedenom na S. súde v K. pod sp. zn. XXX F./XXXX/XXXX, na podklade ktorého by bol žalobca povinný

vydať do majetkovej podstaty žalovaného ako dlžníka, nie je možné považovať za právny dôvod vzniku
prihlásenej pohľadávky, resp. za podmienku od ktorej závisí vznik prihlásenej pohľadávky žalobcu v
sume 82.260,52 EUR.
30. Naopak súd konštatuje, že podmienkou vzniku prihlásenej pohľadávky žalobcu vo výške 82.260,52
EUR môže byť až následné vrátenie plnenia žalobcom žalovanému na podklade vyhovujúceho rozsudku

XX.X.XXXX. súdu v K. vydaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka zo 18.6.2020.
Žalobca tak vymedzil nesprávnu podmienku vzniku prihlásenej pohľadávky žalobcu, v dôsledku čoho
pochybenie žalobcu pri prihlasovaní jeho pohľadávky do reštrukturalizácie žalovaného predstavujelegitímny dôvod, pre ktorý reštrukturalizačný správca žalovaného prihlásenú pohľadávku poprel a pre
ktorý nemôže súd vyhovieť ani incidenčnej žalobe žalobcu.
31. Vo vzťahu k jednotlivým argumentom žalobcu v konaní o konštitutívnom charaktere rozhodnutia

o neúčinnosti právneho úkonu a právnej úprave obsiahnutej v Insolvenčnom zákone súd uvádza, že
všeobecný odkaz žalobcu na znenie ustanovenia § 205 ods. 4 Insolvenčného zákona (podľa ktorého
majetok iných osôb než dlžníka patrí do majetkovej podstaty, ak to stanoví zákon, najmä ak ide o
plnenie z neúčinných právnych úkonov s tým, že pre účely speňaženia sa na taký majetok nazerá
ako na majetok dlžníka), na znenie ustanovenia § 236 ods. 1 Insolvenčného zákona (podľa ktorého v

insolvenčnom konaní dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov patrí do majetkovej podstaty)
a na znenie ustanovenia § 239 ods. 4 Insolvenčného zákona (podľa ktorého dlžníkove plnenie z
neúčinných právnych úkonov patrí do majetkovej podstaty právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo
odporovacej žalobe vyhovené, čim nie je dotknuté právo insolvenčného správcu v prípade, že išlo o
peňažné plnenie, alebo že má ísť o peňažnú náhradu za poskytnuté plnenie, požadovať odporovacou
žalobou vedľa určenia neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu i toto peňažné plnenie alebo peňažnú

náhradu plnenia) podľa názoru súdu nemôže obstáť a z predmetných zákonných ustanovení nemožno
vyvodiť, že právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky by bol v skutočnosti už právoplatný
rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu.
32. Podľa názoru súdu je nevyhnutné zohľadniť charakter odporovaného právneho úkonu a charakter
plnenia, ktorý neúčinným právnym úkonom dlžníka ušiel z dlžníkovho majetku. V každom jednom

prípade totiž majetok tretej osoby nadobudnutej neúčinným právnym úkonom nemôže patriť do
majetkovej podstaty dlžníka a nemôže s ním automaticky nakladať insolvenčný správca dlžníka ako
s majetkom dlžníka. Takýto záver môže platiť len v prípade, ak neúčinným právnym úkonom ušli z
dlžníkovho majetku nehnuteľnosti alebo individuálne určené hnuteľné veci, ktoré má u seba tretia osoba,
ktorá mala prospech z neúčinného právneho úkonu. V iných prípadoch (ak už tretia osoba nemá vo

svojom vlastníctve od dlžníka nadobudnuté nehnuteľnosti alebo individuálne určené hnuteľné veci, ak
predmetom plnenia boli hnuteľné veci určené druhovo, alebo ak sa jednalo o peňažné plnenie dlžníka)
však takýto záver nemôže platiť, ale správca sa môže od tretej osoby domáhať len vydania peňažného
plnenia. V takejto situácii sa však hodnota peňažného plnenia uvedená v rozsudku o neúčinnosti
právneho úkonu automaticky nestáva súčasťou majetkovej podstaty, t. j. správca automaticky nemá

možnosť nakladať s peňažnými prostriedkami tretej osoby, ale súčasťou majetkovej podstaty sa stáva
len peňažná pohľadávka voči tretej osobe, ktorú musí insolvenčný správca vymáhať do majetkovej
podstaty dlžníka. Peňažnú pohľadávku dlžníka v prospech majetkovej podstaty voči tretej osobe, ktorá
mala prospech z neúčinného právneho úkonu dlžníka, však nie je možné stotožňovať so skutočne
vyplatenou sumou. Peňažné prostriedky na základe rozhodnutia o neúčinnosti právneho úkonu sa

stávajú súčasťou majetkovej podstaty až okamihom ich vyplatenia treťou osobou insolvenčnému
správcovi, či už dobrovoľne, alebo v rámci núteného výkonu rozhodnutia. Až týmto okamihom môže
správca s predmetnými finančnými prostriedkami nakladať, keďže až do plnej úhrady peňažnej sumy
určenej v právoplatnom rozhodnutí súdu o neúčinnosti právneho úkonu zo strany tretej osoby je neisté, či
tretia osoba tieto prostriedky skutočne správcovi do majetkovej podstaty vydá, prípadne v akom rozsahu

ich vydá.
33. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že ani v dôsledku rozhodnutia o neúčinnosti právneho
úkonu dlžníka zo 18.6.2020 vo výške 2.000.000 CZK nemohla žalobcovi vzniknúť ním prihlásená
pohľadávka, keďže na základe tohto rozhodnutia sa majetok žalobcu v hodnote 2.000.000 CZK
nestal priamo súčasťou majetkovej podstaty dlžníka, do majetkovej podstaty môže patriť len peňažná

pohľadávka dlžníka voči žalobcovi vo výške 2.000.000 CZK, ktorá vznikla na základe rozhodnutia o
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Súd dáva do pozornosti, že žalobca s odkazom na konštitutívny
charakter rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho úkonu nesprávne stotožňuje vznik ním prihlásenej
pohľadávky. Podľa názoru súdu si žalobca účelovo zamieňa vznik pohľadávky dlžníka v prospech
majetkovej podstaty voči žalobcovi na zaplatenie sumy 2.000.000 CZK získanej žalobcom na základe

odporovaného právneho úkonu s pohľadávkou, ktorú si prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného, hoci
sa jedná o dve rozdielne pohľadávky. Napokon ako už súd uviedol vyššie, pohľadávka žalobcu by mohla
vzniknúť najskôr v situácii, keď žalobca na podklade rozhodnutia o neúčinnosti právneho úkonu uhradí
insolvenčnému správcovi do majetkovej podstaty dlžníka peňažnú sumu uloženú mu rozhodnutím súdu
o neúčinnosti právneho úkonu vo výške žalobcom skutočne poskytnutého plnenia. Až reálne vyplatené

peňažné plnenie žalobcom do majetkovej podstaty dlžníka na podklade rozhodnutia o neúčinnosti
právneho úkonu predstavuje podmienku vzniku prihlásenej pohľadávky žalobcu. Preto je nepochybné,
že žalobca v prihláške pohľadávky nesprávne vymedzil podmienku vzniku prihlásenej pohľadávky.34. Súd uvádza, že do doby vydania plnenia vo výške 2.000.000 CZK z neúčinného právneho úkonu do
majetkovej podstaty úpadcu zo strany žalobcu nemôže správca so sumou 2.000.000 CZK disponovať
a môže ju evidovať len ako pohľadávku a bez reálnej úhrady nemôže tieto prostriedky použiť na

uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
35. Žalovaný v konaní argumentoval ustanovením § 237 ods. 4 Insolvenčného zákona (ktorým sa
spravuje hlavné insolvenčné konanie žalovaného na území P. republiky, a ktorým sa spravuje konanie
o neúčinnosť právneho úkonu), z ktorého tiež vyplýva, že pre vznik pohľadávky sa vyžaduje vydanie
plnenia z neúčinného právneho úkonu. Súd však v tomto smere uvádza, že ustanovenie § 237 ods. 4

Insolvenčného zákona nie je úplne adekvátne na posúdenie uplatneného nároku, keďže adekvátnejším
je znenie ustanovenia § 237 ods. 3 Insolvenčného zákona, keďže v konaní vedenom na S. súde v K. pod
sp. zn. XXX F./XXXX/XXXX je predmetom posúdenia jednostranný právny úkon dlžníka zo 18.6.2020, na
podklade žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške 2.000.000 CZK a nie právny úkon, na podklade
ktorého by plnili obidve strany. Tu súd uvádza, že vyplatenie peňažného plnenia na skorší záväzok
dlžníkom veriteľovi predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka a nie obojstranný právny úkon. Aj z

ustanovenia § 237 ods. 3 Insolvenčného zákona pritom vyplýva, že prípadná pohľadávka žalobcu ako
osoby povinnej vydať plnenie z neúčinného právneho úkonu do majetkovej podstaty nemohla vzniknúť
rozsudkom súdu o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ale až skutočným vydaním plnenia, čo je
vyjadrené slovami osoby, ktoré vydali dlžníkove plnenie z neúčinného právneho úkonu do majetkovej
podstaty.

36. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade splnenia povinnosti žalobcu v konaní pred S.
súdom v K. ( v prípade jeho prehry v konaní ) uhradiť pohľadávku vo výške jej prihlásenia v
reštrukturalizácii žalovaného v súdom určenej lehote by podmienka vzniku pohľadávky žalobcu odpadla
tri dni pred reálnym vydaním prostriedkov do podstaty. Súd zároveň nemôže vylúčiť možnosť, že
žalobca dobrovoľne nesplní svoju povinnosť v súdom určenej lehote a v tom prípade by žalobca bol

veriteľom nepodmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného bez toho, aby splnil povinnosť
vydať prihlásenú sumu do podstaty žalovaného.
37. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS XXX/XX) a

rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS XX/XX). Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

38. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobca
neosvedčilprávonaurčenieuplatnenejpohľadávkytým,ženedostatočneidentifikovalpodmienkuvzniku
pohľadávky a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
39. Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil. Z dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol priznal
žalovanému plný nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené
v druhom odseku výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).