Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoEk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612204626
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6612204626.7

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci oprávneného: A. B. C., A.,
D., A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zastúpený: G. E. E. & H., I., so sídlom E.
B. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti povinným: 1/ J. H., I., so sídlom A. X, XXX XX D.,
IČO: XX XXX XXX, 2/ J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. J. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: B. L. M.,

advokát so sídlom H. L. XX/X, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom B. B. G., Exekútorský úrad so
sídlom N. XXXX/XX, XXX XX O. pod sp. zn. EX 685/2013, o vymoženie 42.375,58 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/295/2012 – 549 zo dňa
14. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie povinného 2/ proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/295/2012 – 549
zo dňa 14. 03. 2025 o d m i e t a .

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/295/2012 – 549 zo dňa 14. 03. 2025 vo výroku II.
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“
alebo „exekučný súd“) výrokom I. návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zo dňa 10.02.2025 zamietol.

Výrokom II. návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 zamietol.
1.1 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že exekúcia je vykonávaná na základe návrhu
oprávneného spísaného do zápisnice u súdneho exekútora A. B. M. dňa 07.03.2012. Podaním, ktoré
bolo doručené tamojšiemu súdu dňa 10.02.2025, navrhol povinný 2/ opakovane zastavenie exekúcie
vedenej B. B. G. pod EX 685/2013, pričom od počiatku tvrdí, že exekučný titul – notárska zápisnica A.
H. A. č. J. zo dňa 08.02.2012 nie je spôsobilým exekučným titulom či už po stránke formálnej, alebo

materiálnej. V tejto súvislosti už doteraz boli vydané v tejto veci uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.
zn.9Er/295/2012-67zodňa27.05.2021vspojenísopravnýmuznesenímzodňa21.12.2021aopravným
uznesením zo dňa 29.04.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/58/2022-171
zo dňa 10.11.2022, uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9Er/295/2012-204 zo dňa 11.07.2023,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoEk/7/2023-245 zo dňa 24.10.2023. Uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoEk/7/2023-245 zo dňa 24.10.2023 povinný 2/napadol

ústavnou sťažnosťou z dôvodu, že toto rozhodnutie považoval za rozhodnutie, ktorým boli porušené
jeho právo na súdnu ochranu podľa ustanovenie § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
pričom Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť povinného 2/ odmietol uznesením sp. zn.
III.ÚS 414/2024-25 zo dňa 22.08.2024, ktoré právny zástupca povinného 2/ prevzal dňa 12.09.2024.
1.2 Povinný 2/ taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 09.01.2025 podal na Európskom súde pre ľudské

práva sťažnosť pre porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach na základe toho,
že doteraz konajúce súdy Slovenskej republiky, a to Okresný súd Lučenec, Krajský súd v BanskejBystrici, Ústavný súd Slovenskej republiky, napriek tomu, že tak mali v rámci ich rozhodovania vykonať,
neposudzovali platnosť splnomocnenia na udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
ktoré bolo uvedené jedine v listine Uznanie záväzku – konkrétne v článku IV, pričom toto uznanie mali

súdy k dispozícii v rámci svojho rozhodovania v súdnom spise. Povinný 2/ bol toho názoru, že súdy
mali toto splnomocnenie posúdiť ako neplatné, a to z dôvodu, že neexistoval žiadny právny vzťah
medzi povinnými a spoločnosťou A. I., I. a zároveň existoval preukázateľný rozpor záujmov medzi
zástupcom, teda spoločnosťou A. I., I. a zastúpeným – povinným 2/, čo je prekážkou vzniku platnej
dohody o plnomocenstve. Na základe takéhoto správneho vyhodnotenia obsahu spisov mali súdy

Slovenskej republiky v ktoromkoľvek procesnom štádiu exekučného konania konštatovať, že notárska
zápisnica A. H. A. zo dňa 08.02.2012 nespĺňa materiálne náležitosti nevyhnutné pre platnosť vzniku
notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku a pri takomto zistení mali ustáliť,
že existujú dôvody na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie.
1.3 Povinný vo svojom podaní upozornil na skutočnosť, že z dôvodu, že doteraz Európsky súd pre
ľudské práva o sťažnosti povinného 2/ nerozhodol a ani osobitne nekonal, podal tiež návrh na odklad

proti nemu vedenej exekúcie.
1.4 Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenie § 243h zákona č. 233/1995 Z.z., § 41 ods. 2 písm.
c/ Exekučného poriadku, § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, § 56 ods. 1, 2, § 57 ods. 1, 2 a §
58 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej
Bystrici rozhodnutím sp. zn. 15CoEk/8/2024-475 zo dňa 09.01.2025 potvrdil uznesenie okresného súdu

vovýrokuII.,pričomvodôvodneníuviedol,žeprvostupňovýsúddostatočnezrozumiteľnevysvetlil,prečo
sa nemôže zaoberať námietkami povinného 2/ voči notárskej zápisnici z hmotnoprávnej stránky. Takéto
skúmaniejemožnéibavkonanívovecisamej,predmetomktorejjeposúdenieplatnostiprávnehoúkonu.
Aby však súd dospel k názoru v tejto veci, musel by vykonať riadne dokazovanie na základe podanej
žaloby, zohľadniť všetky argumenty strán sporu, teda aj protistrany, čo je možné len v samostatnom

konanívovecisamejanievpriebehuexekučnéhokonania.Exekučnýsúdniejeoprávnenýpreskúmavať
hmotnoprávnu stránku exekučného titulu, na ktorej nedostatky opakovane poukazoval povinný 2/ vo
svojich podaniach. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu bolo doručené zástupcovi povinného 2/ dňa
07.02.2025 a účinky právoplatnosti nadobudlo dňom 08.02.2025. V priebehu odvolacieho konania
Ústavný súd Slovenskej republiky v danej veci rozhodol uznesením zo dňa 22. augusta 2024 sp.

zn. III.ÚS 414/2024 tak, že ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd podrobne posudzoval procesné
a vecné otázky vznesené sťažovateľom, pričom dospel k záveru, že konanie všeobecných súdov
nevykazovalo znaky porušenia jeho ústavných práv. Ústavný súd konštatoval, že všeobecné súdy
umožnili sťažovateľovi realizáciu jeho práva na prístup k súdu. Rozhodnutia okresného aj krajského
súdu boli riadne odôvodnené a obsahovali dostatočné vyhodnotenie skutkových a právnych otázok

vznesených sťažovateľom. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že v danej veci posúdením konkrétnej
situácie mal súd za preukázané, že posledné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15CoEk/8/2024 zo dňa 09.01.2025 sa stalo právoplatným dňa 08.02.2025 a v ňom uvedeným
právnym názorom nadriadeného súdu je prvostupňový súd viazaný. Povinný 2/ podal dňa 09.01.2025 na
Európskom súde pre ľudské práva sťažnosť pre porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských

právach,oktorejdoteraznebolorozhodnuté.Nakoľkopodanietejtosťažnostinemáodkladnýúčinok,súd
nepovažoval návrh povinného 2/ na odklad exekúcie za dôvodný. Argumentácia povinného 2/, že možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená, nie je zo strany povinného 2/ nijakým spôsobom preukázaná,
nakoľko ako sám povinný 2/ uviedol, zatiaľ konajúce súdy Slovenskej republiky exekúciu nevyhodnotili
tak, že by boli dôvody na jej zastavenie. Povinný 2/ nespochybňuje existenciu dlhu, avšak spochybňuje

oprávnenie osoby na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Keďže povinný 2/ v skutočnosti
uvádzané v návrhu na odklad exekúcie zo dňa 10.02.2025 nepreukázal, prvoinštančný súd návrh
povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol. Rovnako tak povinný 2/ doteraz nepreukázal dôvod
na zastavenie exekúcie, a preto súd viazaný právnym názorom nadriadeného súdu a tiež vysloveným
právnym názorom v rozhodnutí ústavného súdu návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 2/
prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uznesenie napadol v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní povinný 2/ uviedol stručnú
genézu vykonávanej exekúcie a rozhodnutí súdov, ktoré rozhodovali o predchádzajúcich návrhoch

povinného 2/ na zastavenie exekúcie včítane Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ústavnú
sťažnosť povinného 2/ odmietol uznesením zo dňa 22.08.2024 sp. zn. III.ÚS 414/2024. I s poukazom
na uvedené rozhodnutia je však povinný 2/ presvedčený, že doteraz konajúce súdy neposudzovali
podstatu veci namietanej povinným 2/, ktorá spočíva v tom, že notárska zápisnica A. H. A. č. J. zodňa 08.02.2012 nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pretože túto notársku zápisnicu nepodpísal
ani jeden z povinných, ale spoločnosť A. I., I., za ktorú konal konateľ P. J., a to za situácie, že medzi
povinnými a spoločnosťou A. I., I. neexistoval žiadny vzťah a naopak, záujmy spoločnosti A. I., I., za

ktorú konal konateľ P. J., boli v priamom rozpore so záujmom povinných, osobitne povinného 2/ a táto
skutočnosť je preukázaná i dokumentmi, ktoré povinný 2/ súdom do exekučného spisu aj vydokladoval
dňa 18.06.2024. Ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2009, na ktorý opakovane
poukazoval pri svojom rozhodovaní Krajský súd v Banskej Bystrici určite nevyplýva, že exekučný súd
by nemal preskúmavať notársku zápisnicu, naopak, v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 63/2009 sa výslovne

uvádza, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže skúmať len exekučný
súd, pričom najvyšší súd len pripúšťa ďalšiu možnosť ochrany povinného formou podania osobitnej
žaloby v sporovom konaní, v ktorom bude povinný namietať hmotnoprávny základ vymáhaného nároku.
Podľa povinného 2/, jednoznačne súdnymi autoritami je potvrdené, že prvotnú ochranu voči nezákonnej
exekúcii musí povinnému poskytnúť exekučný súd, hlavne pokiaľ sa jedná o namietanie spôsobilosti
špeciálneho exekučného titulu notárskej zápisnice.

2.1 Pokiaľ tak doteraz súdy SR neučinili, neposkytli povinnému 2/ ochranu, ktorú mu mali v rámci
exekučného konania poskytnúť. Práve z tohto dôvodu sa povinný 2/ domáha ochrany jeho práva
aj podaním jeho sťažnosti pre porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach na
Európskom súde pre ľudské práva. Z uvedeného dôvodu sa povinný 2/ domáhal i odkladu exekúcie,
no prioritne mu ide o zastavenie exekúcie. Opätovne zvýraznil, že konajúce súdy a naposledy ani

Okresný súd Lučenec rozhodujúci napadnutým uznesením sa nezaoberali vyhodnocovaním platnosti
dohody o plnomocenstve a po takomto vyhodnocovaní nerozhodli o zastavení exekúcie a doposiaľ sa
nevysporiadali s námietkou povinného 2/, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice je neplatné
pre jeho rozpor so zákonom, pretože povinný 2/ nemal so spoločnosťou A. I., I. žiadny vzťah a naopak,
táto spoločnosť bola určená oprávneným z čoho jednoznačne vyplýva, že tu existoval preukázateľný

rozpor záujmov medzi zástupcom, teda spoločnosťou A. I., I. a zastúpeným, teda povinným 2/, čo je
určite prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. V nadväznosti na to, z dôvodu absencie
dohody o plnomocenstve, nemohol vzniknúť ani platný exekučný titul. Povinný 2/ preto navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie
vyhovie a exekúciu vedenú B. B. G. pod Q. XXX/XXXX v časti proti povinnému zastaví.

3. K odvolaniu povinného 2/ sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 29.04.2025. Uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím okresného súdu, ktorý rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.
Skutočnosť, že povinný podal sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva nemôže predstavovať
dôvod na odklad exekúcie. S argumentáciou povinného 2/ týkajúcou sa návrhu na zastavenie exekúcie

sa už vysporiadal okresný súd, krajský súd a naposledy aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a to riadne
a aj opakovane, pričom povinný ani v tomto odvolaní neuvádza žiadne nové skutkové tvrdenia, ktoré by
doposiaľ neboli predmetom súdneho prieskumu.

4. K odvolaniu povinného 2/ sa vyjadril i súdny exekútor podaním zo dňa 15.05.2025. Uviedol, že

v celom rozsahu nesúhlasí s odvolaním povinného a navrhol odvolaciemu súdu odvolanie zamietnuť
ako nedôvodné.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385

ods. 1 a contrario CSP uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil
ako vecne správne a odvolanie povinného voči výroku I. uznesenia odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.9. Odvolací súd predovšetkým ustaľuje, že zo strany povinného 2/ sa jedná o opakovaný návrh
na zastavenie exekúcie odôvodnený totožnými dôvodmi spočívajúcimi v tvrdenom nedostatku
plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX spísanej dňa 08. 02. 2012

pred notárom A. H. A. a v tom dôsledku i neexistencie spôsobilého exekučného titulu, na základe ktorého
by bola exekúcia vedená. V súdenej veci už bolo rozhodnutiami, ako prvoinštančného súdu, tak i rôznych
senátov odvolacieho súdu, na ktoré už poukázal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, posúdené
a konštatované, že v exekučnom konaní nie je exekučný súd oprávnený zaoberať sa námietkami
povinného voči notárskej zápisnici z hmotnoprávnej stránky, ale zároveň pokiaľ povinný 2/ namieta

prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky, má možnosť
urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah, avšak v osobitnom sporovom
konaní. Na základe osobitnej žaloby je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, napr.
zachyteného v notárskej zápisnici, tak ako v súdenej veci namieta povinný 2/. Exekučný súd v rámci
exekučného konania nie je oprávnený skúmať existenciu prejavu vôle účastníkov exekučného konania,
keďže tieto prejavy vôle sú zachytené v samotnom exekučnom titule. Opakovane bolo i odvolacím

súdom konštatované a povinnému 2/ dostatočne zrozumiteľným spôsobom uvedené, že pokiaľ namieta
neexistenciu prejavu vôle (tak ako opätovne i v podanom odvolaní), je potrebné, aby sa domáhal
neplatnosti ním označeného právneho úkonu samostatným návrhom v civilnom konaní.

10. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 vymedzuje

dôvody, pre ktoré exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich sa týkajú
preskúmania exekučného titulu. Exekučný súd v rámci exekučného konania je oprávnený (a tiež
povinný) skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu začatého exekučného
konania, a to i na základe návrhu na zastavenie exekúcie pre ustálenie, či je dôvod na prípadné
zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, avšak ani v danom prípade neposudzuje vecnú správnosť

rozhodnutia, ktoré predstavuje exekučný titul.

11. Pokiaľ je v súdenej veci exekučným titulom notárska zápisnica, je potrebné uviesť, že spôsobilým
exekučným titulom môže byť notárska zápisnica, len ak spĺňa formálne a materiálne náležitosti
stanovené pre spísanie notárskej zápisnice, pričom z formálnej stránky sa vyžaduje dodržanie formy

notárskej zápisnice v zmysle úpravy § 46 a nasl. zákona č. 358/1992 Zb. Notárskeho poriadku. Exekučný
poriadok stanovuje, že notárska zápisnica musí obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej
a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinná osoba musí v notárskej zápisnici s jej
vykonateľnosťou súhlasiť.

12. Odvolací súd, tak ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, poukazuje na to, že pokiaľ
i aktuálnu odvolaciu argumentáciu, tak ako i samotný dôvod pre zastavenie exekúcie, založil
povinný 2/ na tvrdení o nespôsobilosti notárskej zápisnice v dôsledku nedostatku plnomocenstva
na jej spísanie, odvolací súd zvýrazňuje, že i uvedenou argumentáciou sa zaoberal na základe
ústavnej sťažnosti povinného 2/ Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. III.ÚS

414/2024 zo dňa 22.08.2024 uviedol: „K námietke sťažovateľa, že súdy neposudzovali podmienky
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ústavný súd uvádza, že krajský súd v bodoch 23. až
25. napadnutého uznesenia detailne zrekapituloval obsah notárskej zápisnice, čo možno považovať
za reakciu na sťažovateľovu kritiku nejednoznačnosti uvedenia oprávneného, právneho dôvodu, času
plnenia i platnosti plnomocenstva. Splnomocnenie v bode IV uznania záväzku z 2. februára 2012

(„... splnomocňujeme, aby nás v plnom rozsahu a bez obmedzenia zastupovala v našom mene a na
náš účet ... vo všetkých veciach týkajúcich sa spísania notárskej zápisnice a jej uzavretie v prospech
spoločnosti A. ..., ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1195 Z. z. ... Toto splnomocnenie
je aj súhlas povinných osôb Dlžníka a Pristupujúceho dlžníka... s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice ako exekučný titul na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok v ich výlučnom vlastníctve resp.

spoluvlastníctvenaichnáklady“)sanejavíakonedostatočnézhľadiskakonkrétnehorozsahuoprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby), preto neobstojí
argumentácia sťažovateľa, že povinné osoby nesúhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože
sa jej spisovania nezúčastnili. V súvislosti s uzneseniami ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 498/2010 a sp.
zn. I.ÚS 456/2011, na ktoré sťažovateľ poukázal vo svojej argumentácii, je potrebné uviesť, že prípady

v nich posudzované sa týkali povinných v postavení spotrebiteľov a súdy v nich konštatovali absolútnu
neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu neplatnosti udeleného plnomocenstva na je spísanie pre rozpor
so zákonom, resp. z dôvodu, že dojednanie plnomocenstva posúdili ako neprijateľnú podmienku vspotrebiteľskej zmluve. Ich závery preto nie sú použiteľné na prípad sťažovateľa, ktorý v postavení
spotrebiteľa nebol.
12.1 V závere predmetného uznesenia tak ústavný súd konštatoval, že „sťažovateľovi bol reálne

umožnený prístup k súdu, keďže všeobecný súd, na základe ním podaného návrhu, vo veci konal
arozhodolarozhodnutieriadneodôvodnil.Postupkrajskéhosúdu,ktorýnapadnutýmuznesenímpotvrdil
zamietnutienávrhusťažovateľanazastavenieexekúcie,pretonesignalizujeporušenieoznačenýchpráv.
Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g/ zákona č.

314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ústavnom súde“).“

13. Odvolací súd tak opätovne rekapituluje, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu a zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal.
Rozsah prieskumnej činnosti súdu sa obmedzuje len na preskúmavanie individualizácie oprávneného

a povinného, vymedzenia práv a povinností na plnenie, rozsahu a obsahu plnenia včítane príslušenstva,
jasného a určitého spôsobu stanovenia času plnenia. Úlohou exekučného súdu nie je posudzovať
sporné skutočnosti, na ktoré poukazuje povinný 2/ v predmetnej exekúcii, tie však môžu byť predmetom
dokazovania v osobitnom samostatnom sporovom konaní na základe návrhu o určenie neplatnosti
právneho úkonu. Nateraz je potrebné konštatovať, že uznanie záväzku č. XXXXXXX zo dňa 02.02.2012

bolo i povinným 2/ podpísané slobodne, vážne a všetky ustanovenia mu boli vysvetlené a následne
povinný 2/ uvedené svojím podpisom potvrdil. Pokiaľ povinný 2/ namieta nedostatok prejavu vôle, resp.
nedostatok plnomocenstva, je nutné zvýrazniť, že exekučný súd v rámci exekučného konania nie je
oprávnený skúmať existenciu prejavu vôle účastníkov exekučného konania, keďže tieto prejavy vôle
sú zachytené v samotnom exekučnom titule. Pokiaľ teda povinný namieta neexistenciu prejavu vôle

je na ňom, aby sa domáhal neplatnosti právneho úkonu samostatným návrhom. I napriek opakovane
uvedeným záverom prvoinštančných, ako i odvolacieho súdu v predmetnom odvolacom konaní, povinný
2/nepreukázal,žebybolovosobitnomcivilnomkonanírozhodnutéourčeníneplatnostinímoznačeného
právneho úkonu, resp. že by minimálne podal takýto návrh. Odvolací súd, konajúci v predmetnej veci,
zotrváva tak v právnom názore vyslovenom odvolacím súdom konajúcom o odvolaní povinného 2/

v uznesení 15CoEK/7/2023 zo dňa 24.10.2023.

14. I pre súdenú vec platí záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 63/2009,
v ktorom bolo konštatované, že jej pravda, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice
posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na

hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať
iba exekučný súd. Vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.
Prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho
konania samotný hmotnoprávny vzťah. To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať

sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz
v súvislosti s uznaním dlhu.

15. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým
návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 zamietol, potvrdil ako vecne správne.

16. Podaným odvolaním povinný 2/ napadol uznesenie súdu prvej inštancie i vo výroku I., ktorým návrh
povinného na odklad exekúcie zo dňa 10.02.2025 súd zamietol.
Podľa§56ods. 8zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonom v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol

povolený odklad exekúcie, je odvolanie prípustné.

17. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia je nutné dospieť k záveru, že odvolaním je možné
napadnúť len uznesenie, ktorým súd povolil odklad exekúcie (teda o návrhu na odklad exekúcie rozhodol
pozitívne). Proti rozhodnutiu, ktorým súd odklad exekúcie nepovolil, resp. návrh na odklad exekúcie

zamietol, odvolanie prípustné nie je. Preto odvolací súd postupom podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie
povinného 2/ proti výroku I (ktorým súd návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zo dňa 10. 02. 2025
zamietol) odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.18. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).