Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/25/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313254
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124313254.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu:
Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený:
ADVOKÁTI Műller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 235,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/62/2024 – 123 zo dňa 24. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 235,21 Eur spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania od 22.05.2024 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%.
Nebolo sporné, že dňa 24.03.2024 došlo v A. B. k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené
osobné motorové vozidlo poškodeného a škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré
bolo poistené u žalovanej. V dôsledku tejto dopravnej nehody si poškodený u žalobcu prenajal náhradné
motorovévozidlo,ktoréužívalpočastrvaniaopravysvojhopoškodenéhovozidla.Zaplatenímnájomného
sa zmenšil majetkový stav poškodeného a práve účelné a nevyhnutné nájomné tak predstavuje škodu,
za ktorú zodpovedá žalovaná, lebo takto vynaložené náklady majú priamy súvis a sú vyvolané poistnou
udalosťou.
Spornou skutočnosťou bola nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného
vozidla v období od 19.04.2024 do 22.04.2024 v nadväznosti na vystavenie faktúry za opravu
vozidla autoservisom dňa 18.04.2024, kedy podľa tvrdenia žalovanej došlo k ukončeniu opravy
vozidla a poškodený mal možnosť si motorové vozidlo prevziať. Z faktúry zo dňa 18.04.2024
vystavenej obchodnou spoločnosťou IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o. vyplýva, že oprava bola ukončená
v deň vystavenia faktúry. Inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potrebné
vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú
z dôvodu poškodenia nemôže svoje vozidlo užívať. Účel náhradného vozidla je aj podľa nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 602/2022 eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovneužívať svoje vlastné motorové vozidlo. Rovnako poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina
sp.zn. 9CoCsp/22/2024. Poškodenému bolo vozidlo vydané 22.04.2024 po doručení krycieho listu
autoservisu zo strany žalovanej. Zo strany žalovanej zároveň nebolo tvrdené, že by došlo k prerušeniu
príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou poškodeného, ktorá pozostáva z nájomného za
náhradné vozidlo od zapožičania do doručenia krycieho listu inou skutočnosťou, za ktorú by zodpovedal
poškodený, resp. tretí subjekt. Vychádzajúc aj z označeného nálezu Ústavného súdu SR, náklady na
nájom predmetného vozidla v období od 09.04.2024 do 22.04.2024 sú účelnými nákladmi bezprostredne
vzniknutými so škodovou udalosťou, za ktorú zodpovedá žalovaná. Počas tohto obdobia nemohol
poškodený s vlastným vozidlom akokoľvek disponovať a nemal ani možnosť ovplyvniť dĺžku trvania
opravy v zmluvnom autoservise žalovanej. K názoru žalovanej prezentovanom v duplike uviedol, že
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť poškodeného, aby sám uhrádzal cenu opravy za
poškodené motorové vozidlo, ktorá povinnosť zaťažuje práve žalovanú titulom povinného zmluvného
poistenia. Poškodený nemohol užívať vlastné vozidlo prakticky dovtedy, pokiaľ nebol zo strany žalovanej
vydaný krycí list, preto sa takáto obrana žalovanej javí ako účelová.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. (ďalej aj „PZP“), ako aj odseku 7 tohto ustanovenia a poisťovňa
musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa
v prípade nedôvodne skráteného plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania
od 22.05.2024, čiže odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, ku
ktorému dňu predstavovali zákonné úroky 9,5% ročne, v ktorej časti súd rovnako žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
2.Vzákonomstanovenej lehoteprotirozsudkupodalaodvolaniežalovanázdôvodovuvedenýchv§365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázala na to, že priznala náhradu nájomného za 9 dní trvania nájmu, pričom
poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 5 dní, ktorú žalobca požadoval.
Žalovaná určila dĺžku prenájmu do skončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Poškodený
uzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu na prenájom náhradného vozidla na obdobie od 09.04.2024
do 22.04.2024, teda nájom bol ukončený dňa 22.04.2024 a to napriek tomu, že poškodené vozidlo
bolo opravené už dňa 18.04.2024, kedy autoservis vystavil faktúru za opravu vozidla so splatnosťou
dňa 02.05.2024 a dátumom dodania tovaru a služby 18.04.2024. Nebol teda vôbec žiaden dôvod
na to, aby si poškodený prenajímal náhradné motorové vozidlo až do dňa 22.04.2024. Má za to, že
súd nesprávne právne posúdil opodstatnenosť a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla do
doručenia krycieho listu zo strany žalovanej. Prvostupňový súd odkazuje na rozhodovaciu činnosť
odvolacieho súdu, avšak vôbec sa argumentačne nevysporiadal s rozhodnutiami, na ktoré poukazovala
žalovaná vo svojich podaniach vrátane rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, pričom i nález Ústavného
súd SR III.ÚS 602/2022 potvrdzuje tiež jeho argumentáciu, keď poukazuje na to, že v prípade čiastočnej
škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla
zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 8Co/46/2024. Zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď počas obdobia odo dňa ukončenia opravy poškodený mohol
s vlastným vozidlom disponovať, nakoľko právny predchodca žalobcu mohol cenu opravy uhradiť aj
sám a uplatniť si vynaložené náklady voči žalovanej. Nesúhlasí s názorom, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť poškodeného, aby sám uhrádzal cenu opravy za poškodené motorové
vozidlo. Zotrváva na stanovisku, že skutočnosť, že hradí náklady za opravu priamo na účet autoservisu
je na prospech poškodeného, ale takáto povinnosť žalovanej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Z tejto skutočnosti následne poškodený nemôže profitovať tým, že bude neúmerne predlžovať nájom
náhradného vozidla na úkor povinného zmluvného poistenia, lebo čaká na okamih, kým bude faktúra
uhradená priamo žalovanou. Uvedené priamo vyplýva zo zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona
o PZP. Z ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť žalovanej uhradiť škodu
poškodenému a poškodený je tento nárok povinný preukázať. Pokiaľ poškodený využije inštitút krycieho
listu, nemôže mať táto okolnosť vplyv na výšku škody, ktorú má žalovaná z titulu povinného zmluvného
poistenia zaplatiť za nájom náhradného vozidla. Zároveň to znamená, že namietala aj príčinnú súvislosť
tohto nájmu so škodovou udalosťou. Ohľadne toho, že zaplatením nájomného sa zmenšil majetkový stav
poškodeného dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže poškodený nájomné žalobcovi de
facto nikdy nezaplatil. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietnea prizná mu nárok na náhradu trov konania alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že v odvolaní žalovaná opakuje argumentáciu z konania
pred súdom prvej inštancie. Nestotožňuje sa so záverom súdu o účelnosti trvania nájmu náhradného
vozidla a poukázal na neprávoplatné rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo prekonané rozhodnutím
krajského súdu. Pokiaľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/46/2024, tieto
citoval tak, aby z nich vyplývalo, že nájom náhradného vozidla je účelný len do vykonania opravy
poškodeného vozidla. Skutkový stav v predmetnej veci však bol odlišný od tohto sporu. V bode
15 odôvodnenia tohto rozsudku sa konštatuje, že žalobca rezignoval na akúkoľvek argumentáciu
o existencii dôvodov. Žalovanou produkovaná odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným
súdom SR definovaným účelom náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania
jeho opravovaného vozidla po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa
dostalo do jeho dispozičnej sféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo
vozidlo poškodeného v autoservise, poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Poukázal na
závery Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/51/2024, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn.
III.ÚS 602/2022. Zotrval na tom, že poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať,
čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že náklady na nájom v období od 09.04.2024 do 22.04.2024 sú
účelnými nákladmi. Vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť
prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol vyzdvihnúť opravované
vozidlo až po doručení tzv. krycieho listu zo strany žalovaného. Krycí list slúži ako náhrada za úradu
faktúry za opravu poškodeného vozidla. Autoservis mal až po doručení krycieho listu istotu, že mu
bude poskytnutá náhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu
bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opravovaného vozidla. Dôvod užívania náhradného
vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa
opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj názoru vyslovenému práve
v náleze Ústavného súdu SR. Užívanie opraveného motorového vozidla poškodenému umožňuje
autorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne až keď sú mu uhradené náklady spojené
s vykonanou opravou, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom
žalovaného pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému, nemožno nijako
pričítaťpoškodenému,ktorýbolobjektívnepocelúdobuzotrvaniajehomotorovéhovozidlavautoservise
vylúčený z užívania svojho vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho
motorovom vozidle porušením povinnosti poistenca poisťovne. Poukázal na rozhodnutia všeobecných
súdov v tejto súvislosti. Napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok
na náhradu trov konania.
4. Žalovaná v replike poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/46/2024, z ktorého
citovala a poukázala na to, že je to práve právny predchodca žalobcu, ktorý je v zmluvnom vzťahu
s autoservisom, ktorého predmetom je oprava motorového vozidla, teda nie žalovaná. To, že žalovaná
hradí náklady za opravu priamo na účet autoservisu, je na prospech poškodeného, ale takáto povinnosť
žalovanej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ skutočne poškodený bol v situácii, že
nevyhnutne potreboval svoje motorové vozidlo, mohol si ho vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy.
Uvedené vyplýva aj z § 15 ods. 1 PZP. Zopakoval tvrdenia ohľadne inštitútu krycieho listu a poukázal
na rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj v odvolaní. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
5. Žalobca v duplike uviedol, že žalobca citáciou súdnych rozhodnutí nijakým spôsobom nespochybnil
správnosť záveru prvej inštancie vyslovených v napadnutom rozsudku. K argumentácii žalovanej
ohľadom zmluvného vzťahu s autoservisom a ,,benefit“ na strane poškodeného, keď žalovaná hradí
náklady na opravu priamo na účet autoservisu, považuje za zavádzajúce a to z dôvodu, že žalovaný
je partnerom autoservisu, čo bolo i dôvodom umiestnenia poškodeného vozidla do tohto autoservisu
a jednoznačne vyplynulo, že poškodený si prevzal svoje vozidlo až keď mu to autoservis umožnil. Až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravenie vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak
náhradné vozidlo. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať trovy konania.
6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová proti
rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Odvolateľ namietal právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nájom náhradného vozidla bolo
možné považovať za primeraný/účelný až do okamihu vystavenia krycieho listu, keď účelný nájom mal
trvať len do momentu ukončenia opravy poškodeného vozidla.
9. Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,
a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:
„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu.“. V kontexte uvedeného je podstatná otázka, či poškodenému (právnemu
predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného vozidla do
vykonania opravy poškodeného vozidla alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné
motorové vozidlo užívať.
10. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 24.03.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat EČV: A., ktorého držiteľom
v čase nehody bol poškodený C. D. (právny predchodca žalobcu) a k vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla Toyota Land Cruiser EČV: E., v danom čase povinne zmluvne poisteným
u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu vozidla v spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o.,
Bratislava, ktorý autoservis je zmluvným partnerom žalovaného. Poškodené vozidlo bolo v oprave
od 09.04.2024 do 22.04.2024. Dňa 09.04.2024 žalobca s poškodeným uzatvorili nájomnú zmluvu č.
425/2024 o nájme náhradného motorového vozidla zn. Hyundai i30, EČV: E. za zmluvné nájomné vo
výške 47,- €/deň vrátane DPH a za jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,-
€ vrátane DPH. Poškodený 22.04.2024 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému
z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla spolu s príslušenstvom na
žalobcu. Nebolo sporné, že k oprave poškodeného vozidla došlo dňa 18.04.2024, kedy autoservis
vystavil faktúru za opravu vozidla a zaslal ju žalovanému na schválenie. Žalovaný oznámil žalobcovi
listom zo dňa 06.05.2024, že titulom nájmu náhradného vozidla priznal náhradu škody vo výške
472,85 eur, len za dobu 9 dní, v ktorom je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne a prenájom možno
priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Poškodené vozidlo
bolo opravované v zmluvnom autoservise žalovaného. Z daného je možné prijať záver, že poškodený
nežiadal uhradiť poistné plnenie na svoj účet, ale žiadal, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany
poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. Teda sa jednalo o zmluvný
autoservis, s ktorým má poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný vzťah, premietnutý do poskytnutia
určitej(predbežnej)garancie,žeuhradícenuopravypoškodenéhomotorovéhovozidla,načoslúžipráve
tzv. krycí list. Žalovaný listom z 22.4.2024 oznámil poškodenému D., že dňa 22.4.2024 ukončili šetrenie
poistnej udalosti. Poškodený už v uplatnení nároku na náhradu škody (č.l. 28) žiadal nahradiť škodu
na účet autoservisu (IMPA LM). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že za daných
okolností nedochádza na strane poškodeného k z mene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu
opravy poškodeného vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené vozidlo mohol reálne užívať,
v danom prípade vystavením krycieho listu pre autoservis, kedy si poškodený vyzdvihol opravené
vozidlo. Poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom s tým, že on nebude uhrádzať cenudiela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu
pre jeho zmluvný autoservis (viď č.l. 28). Tomuto nasvedčuje i skutočnosť, že autoservis za opravu
vozidla faktúru nezasielal poškodenému, ale priamo žalovanému. Preto muselo byť žalovanému zrejme,
že pri bežnom chode udalostí bude predmetné vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho
listu, teda vydanie opraveného vozidla záviselo od konania žalovaného.
11. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou zo dňa 24.03.2024 a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za
prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, daná. Škodca zodpovedá za všetky
negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci
mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho
konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla.
12. Pokiaľ žalovaný citoval rozhodnutia všeobecných súdov (predovšetkým rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 8Co/46/2024 založené na účelnosti nájmu náhradného vozidla zavŕšením opravy
poškodeného vozidla, odvolací súd týmito nie je viazaný. Zároveň poukazuje na rozhodovaciu prax
tunajšieho súdu s rovnakým právnym názorom, ako bol vyslovený v tomto rozhodnutí, a to napríklad
sp.zn. 11Co/88/2023, 7Co/165/2024, 7Co/130/2023, 7Co/51/2024, 14Cob/89/2022, 9Co/147/2024,
9Co/109/2024, 9Co/119/2024, 6Co/13/2025, 6Co/24/2024. Rovnako poukazuje na prijatý Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, citovaný v bode 9.
tohto odôvodnenia.
13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o trovách konania, keď súd prvej
inštancie vo veci správne aplikoval zásadu úspechu/neúspechu v konaní, ako aj zásadu procesného
zavinenia zastavenia konania.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1
CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu proti žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
15.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolspoukazomna§396ods.1CSP,keďúspešnémužalobcovi
voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.