Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210023.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. C. X, XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Peter Troščák, advokát so sídlom
Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500, proti žalovanému: Slovenská republika – Generálna
prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 65 Bratislava, o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2024 domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 6.000,- € titulom nemajetkovej ujmy.

1.1 Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že jej bolo trikrát vznesené obvinenie, ktoré bolo následne
trikrát zrušené (pretože klientka nespáchala žiaden trestný čin), a následne muselo byť trestné stíhanie
zastavené. Každé jedno uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné, a preto jej vznikol nárok
na náhradu škody spôsobenej týmto nezákonným rozhodnutím. Na základe nezákonného uznesenia

o vznesení obvinenia bola žalobkyňa ako obvinená bezdôvodne vystavovaná viacerým procesným
úkonom, pričom bola povinná zúčastniť sa niekoľkých nariadených výsluchov. Zároveň počas obdobia
takmer 3 rokov došlo u nej k stresovej reakcii na vznesenie obvinenia (a to až trikrát), keďže do tohto
momentu nebola nikdy obvinená a ani vyšetrovaná v súvislosti s podozrením z trestnej činnosti. Navyše
išlo o trestné stíhanie pre údajné marenie styku otca s mal. dcérou, kde v jej prípade išlo o matku, ktorá
nijako v styku nebránila, pričom otec (oznamovateľ) o mal. dcéru žiaden úprimný záujem nikdy nejavil,
pretože si ju neprebral ani raz v materskej škole, ale zo strany oznamovateľa išlo o predstieraný záujem

o mal. dcéru v úmysle poškodiť žalobkyňu (ako matku).

1.2 Nárok žalobkyne bol v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnený (s presným
vyčíslením a odôvodnením) na príslušnom orgáne na základe žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 31.07.2024. Dňa 05.11.2024 bolo žalobkyni doručené upovedomenie
Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/4 Gc 121/24/1000 zo dňa 05.11.2024, z ktorého vyplýva, že
uplatnený nárok na náhradu škody bude Generálnou prokuratúrou SR uspokojený čiastočne v sume

1.247,91 € (za trovy obhajoby).

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.2.1 Žalovaný uviedol, že neuznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000,- €. Uplatnenie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyňa ničím neodôvodnila resp. neuviedla žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok, iba navrhla vykonať dôkazy, pričom nie je zrejmé,

aké konkrétne skutočnosti majú byť vykonanými dôkazmi objektivizované. Dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného. Súd preto nemôže nárok uznať a výšku nároku určiť, len na základe tvrdení žalobcu
a existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal aj na to, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
prichádza do úvahy len v prípade, ak dôstojnosť osoby bola znížená v značnej miere a primerané
zadosťučinenie vo forme morálnej satisfakcie je nepostačujúce. Právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom nie je absolútnym, t.j. náhrada škody
sa neposkytuje automaticky každému, voči komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú
právnym poriadkom, ale iba tomu, u ktorého sú splnené všetky predpoklady ustanovené v zákone č.
514/2003 Z.z..

3. Žalobkyňa v replike poukázala okrem iného na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

4Cdo/125/2019 z 27.08.2019 a nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 320/2016, z 07.07.2016.

4. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán konania, listinami, výsluchom žalobkyne a svedka,
pričom zistil tento skutkový stav:

4.1 Uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ČVS: ORP-905/1-VYS-PO-2020
zo dňa 18.03.2021 bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia
podľa ust. § 349 Tr. zák., ktorého sa klientka mala dopustiť tak, ako je to vymedzené v skutkovej vete
tohto uznesenia. (č.l. 30-32)

4.2 Uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ČVS: ORP-905/1-VYS-PO-2020
zo dňa 30.07.2021 bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia
podľa ust. § 349 Tr. zák., ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tak, ako je to vymedzené v skutkovej vete
tohto uznesenia. (č.l. 26-29)

4.3 Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 2 Pv 558/20/7707, zo dňa 13.10.2021
bolo na základe sťažnosti žalobkyne uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ORP-905/1-VYS-PO-2020
zo dňa 30.07.2021 zrušené. (č.l. 24-25)

4.4 Uznesením krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 3 KPt 483/21/7700 zo dňa

11.07.2022 bola sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ
Prešov o vznesení obvinenia, sp. zn. ČVS: ORP-905/1-VYS-PO-2020, zo dňa 03.05.2022 zamietnutá
ako nedôvodná. (č.l. 18-23)

4.5 Uznesením Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Pz 316/22/1000 zo dňa 03.01.2023 bolo

konštatované porušenie zákona v neprospech žalobkyne a zároveň bolo zrušené uznesenie Krajskej
prokuratúry v Prešove, sp. zn. 3 KPt 483/21/7700, zo dňa 11.07. 2022. (č.l. 10-13)

4.6 Uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 3 KPt 483/21/7700 zo dňa 07.03.2023 bolo na
základe sťažnosti klientky uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: ORP-905/1-VYS-PO-2020 zo

dňa 03.05.2022 zrušené. (č.l. 14-17)

4.7 Žalobkyňa si v Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 31.07.2024
uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. vo výške 1.247,91 € pozostávajúci
z trov právneho zastúpenia a zároveň nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000,- €. (č.l. 7-9)

4.8 Generálna prokuratúra v oznámení zo dňa 05.11.2024 uznala ako účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.247,91 € avšak neuznala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. (č.l. 5-6)

4.9 Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že opakované obvinenia na ňu pôsobili stresovo, keďže zaspávala

s vedomím, že môže skončiť vo väzení, príde o deti a nebude sa môcť o nich starať. Na výsluch
sa dostavila 5-6x. Uvedená situácia ovplyvnila jej pracovný výkon a mala vplyv na zdravotný a
psychický stav. Pred vznesením obvinenia v decembri 2020 bola hospitalizovaná v nemocnici z
dôvodu synkopálneho stavu spojeného so zvýšenou úrovňou stresového hormónu, ktorý bol spôsobenýpsychickým vydieraním zo strany jej bývalého partnera. V období 2021- 2022 odpadla 3x. V septembri
2021 bola hospitalizovaná pre poruchy spánku, boli jej nasadené hypnotiká. Trpela depresiou, mala
úzkostné stavy. Trestné oznámenie malo vplyv na jej priateľstvá, nakoľko priatelia sa postavili na stranu

jej ex-partnera, a z toho dôvodu tieto priateľstvá sa rozpadli. Najviac ju však mrzí narušený vzťah s jej
starou mamou, s ktorou si v súčasnosti hľadajú k sebe cestu. Po tom, čo bolo prvý krát zrušené obvinenie
uviedla, že vlastne jej odľahlo, no pri druhom obvinení mala obavy, či sa to vôbec niekedy skončí. Z toho
dôvodu si nemohla nájsť prácu na plný úväzok.

4.10 Z výsluchu svedkyne, matky žalobkyne, súd zistil, že obvinenie na jej dcéru pôsobilo veľmi zle,
museli ju ukľudňovať, mala slabosti, alebo triašku. Stalo sa, že musela z Košíc prísť do Prešova kvôli
tomu, že žalobkyňa nebola schopná vyzdvihnúť vnučku zo škôlky. Informácia o obvinení jej dcéry
sa rozšírila aj medzi priateľov svedkyne, ktorým musela vysvetľovať, že žalobkyňa nebráni otcovi v
stretávaní sa s dcérou. Ex-partner žalobkyne totiž poznal známych svedkyne. Dodala, že počas jej
návštev žalobkyne, táto 2x odpadla. Stav žalobkyne bol ako na vlnách. Bývalý partner žalobkyne ju

očiernil u jej starej mamy, ktorá sa na 6 rokov odmlčala.

5. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgánpísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku

2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného

prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

6. Predmetom konania je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z právneho dôvodu zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahou občianskoprávny

vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa
riadia Občianskym zákonníkom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
je objektívnou zodpovednosťou /bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je
založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

7. Predmetný zákon explicitne neupravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v dôsledku
nezákonného trestného stíhania. Tento osobitný druh zodpovednosti štátu za škodu bol však dotvorený
súdnou praxou. Nezákonné trestné stíhanie je možné charakterizovať ako postup, keď trestné stíhanie

konkrétnej osoby, voči ktorej bolo vznesené obvinenie, bolo skončené iným spôsobom ako jej
právoplatným odsúdením (vynímajúc osobitné prípady kedy dôjde k skončeniu trestného stíhania na
základe spolupráce s obvineným – zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania a pod.) Ako
uviedol Ústavný súd SR v náleze zo dňa 24. 01. 2017, sp. zn. III. ÚS 754/2016-42 „priznanie náhradynemajetkovej ujmy v peniazoch za vedenie trestného stíhania, ktoré sa právoplatne skončilo inak
než odsúdením (a to aj v prípade, ak nebolo realizované väzobne), je ústavne akceptovateľným a
ústavou predpokladaným spôsobom poskytnutia satisfakcie takto stíhanej osobe“. Za iný spôsobom

skončenia trestného stíhania v uvedenom kontexte je možné považovať napr. zastavenie trestného
stíhaniaprokurátorom,oslobodenieobžalovanéhospodobžaloby,postúpenievecinaprejednanieinému
orgánu (napr. v prípade, ak ide o priestupok).

8. Zákonné predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného trestného

stíhania sú: (i) existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre jeho
nezákonnosť; (ii) vznik škody; (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou; (iv)
podanie riadneho opravného prostriedku.

9. V danom prípade bolo nesporné, že generálny prokurátor konštatoval porušenie zákona v dôsledku
porušenia práva obvinenej na obhajobu, zároveň uznesenie krajského prokurátora, ktorým bola

zamietnutá sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o vznesení obvinenia voči jej osobe, zrušené. Následne
bolo zrušené aj uznesenie o vznesení obvinenia, nakoľko skutková veta nespĺňa predpísané zákonné
náležitosti a je koncipovaná zmätočne. Naplnená bola teda podmienka existencie nezákonného
rozhodnutia. Taktiež bola splnená podmienka podania opravného prostriedku, v tomto prípade sťažnosti
proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

10. Okrem skutočnej škody, ktorá bola žalobkyni uhradená (trovy obhajoby), má osoba, voči ktorej
bolo nezákonné trestné stíhanie vedené, pri splnení všetkých zákonných predpokladov, spravidla aj
nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo/125/2019, zo dňa
27.08.2019 vo vzťahu k dôkaznému bremenu poškodeného pri preukazovaní existencie nemajetkovej

ujmy vzniknutej v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním uviedol, že „každé trestné stíhanie
negatívneovplyvňujespoločenský,pracovnýaosobnýživotstíhaného,atobezohľadunajehovýsledok,
teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa
preukáže, že bolo od začiatku nezákonné“. V intenciách uvedeného rozhodnutia je preto možné tvrdiť,
že nemajetkovú ujmu za nezákonné vedené trestné stíhanie nie je potrebné vždy náležite preukázať,

pretože už samotné nezákonné trestné stíhanie je determinantom, ktoré nemajetkovú ujmu bez pochýb
zapríčiňuje a spôsobuje. Stanovenie konkrétnej sumy sa posudzuje individuálne, prípad od prípadu.

11. Súdna prax pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy je rôznorodá. Krajský súd v Trnave v
rozhodnutí zo dňa 16.03.2021, sp. zn. 11Co/66/2020, priznal náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné

trestné stíhanie vo výške 500,- € za každý rok vedeného trestného stíhania. Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí zo dňa 06.03.2019, sp. zn. 1Co/169/2018, priznal náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné
trestné stíhanie v trvaní viac ako 3 roky v celkovej výške 2.500,- €. Ústavný súd SR v náleze zo dňa
24.01.2017, sp. zn. III. ÚS 754/2016 dokonca nepovažoval za neprimeranú náhradu za nemajetkovú
ujmu vo výške 620,- € za každý mesiac nezákonného trestného stíhania.

12. Vo vzťahu k celkovej výške priznanej náhrady za nemajetkovú ujmu je potrebné taktiež poukázať
na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že priznaná výška náhrady nemajetkovej
ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu. Z predmetnej právnej úpravy vyplýva, že celková suma odškodnenia

poskytnutá podľa zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej
na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že u žalobkyne nie je dostatočným zadosťučinením
len konštatovanie porušenia práva, pretože došlo k závažným následkom v jej živote. Žalobkyňa

bola bezúhonným občanom. Bolo preukázané, že trestné stíhanie, na nezákonnosť ktorého žalobkyňa
opakovane upozorňovala, malo negatívny dopad na jej už aj tak nepriaznivý psychický stav ovplyvnený
konaním jej bývalého partnera, ktorý sa obvineniami zo spáchania trestného činu ešte zhoršil. Trpela
depresiou, triaškami a odpadávala. Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy vzal do úvahy dĺžku
trestného konania (cca 3 roky) a povahu trestnej veci (marenie výkonu úradného rozhodnutia). Na strane

druhej, súd prihliadol na skutočnosť, že počas trestného stíhania osobná sloboda žalobkyne nebola
obmedzená a opakované obvinenia zo spáchania trestného činu mali dopad na jej vzťahy s priateľmi
anarušiliajblízkyvzťahsrodinnýmpríslušníkomžalobkyne.Uvedenásituáciamalavplyvajnapracovné
zaradenie žalobkyne.14. Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím
na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu (§ 191 CSP), posudzujúc

predovšetkým povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a preukázaný zásah trestného stíhania
psychického stavu žalobkyne a okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo, súd ustálil ako
primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
3.000,- €.

15. Žalovaný zastúpený Generálnou prokuratúrou SR je pasívne legitimovaný v spore podľa § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože predmetná ujma bola spôsobená v trestnom konaní a
je v príčinnej súvislosti s uzneseniami Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 18.03.2021, zo
dňa 30.07.2021 a zo dňa 03.05.2022, sp. zn. ČVS: ORP-905/1-VYS-PO-2020, ktorými bolo žalobkyni
vznesené obvinenie pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.

16. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa splnila zákonom požadovanú podmienku a pred podaním
žaloby požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou a dňa 05.11.2024 bolo
žalobkyni doručené upovedomenie, že uplatnený nárok nebude uspokojený.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo

výške 3.000,- € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom vyhovel jeho návrhu a poskytol mu lehotu
30 na jej uhradenie. Žalobkyňa týmto nebude nijako ukrátená resp. znevýhodnená.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prípade uplatneného nároku na

zaplatenie nemajetkovej ujmy výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení (úvahy) súdu.
Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom pri vyčíslení trov sa
v tomto prípade bude vychádzať z priznanej sumy, t.j. zo sumy 3.000,- €. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.