Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100210
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. A., trvale bytom D. E., F. G. XXX-XXX, C. D., C. A., t.č. pobytom na
adrese: S. H. I. F. XXXX/X, J., cestovný pas RF č. XXXXXXXXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Tajták,
advokát, so sídlom Ondavská 17, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu proti rozhodnutiu
žalovaného ČAS: MU-PO-153-129/2023-Ž zo dňa 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-153-129/2023-Ž zo dňa 20. februára 2025 v časti o neudelení
azylu žalobcovi z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-153-129/2023-Ž zo dňa 20.02.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne mu
poskytol doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že
žalobca vstúpil do konania o azyle na území SR po tom, ako bol dňa 27.03.2023 na základe Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013 transferovaný na územie SR z
územia Litovskej republiky, keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle považuje za žiadateľa z

dôvodu, že na konanie o azyle je príslušná SR. Na žalobcu bolo vyhlásené medzinárodné pátranie vo
forme difúzie na podklade zatýkacieho rozkazu, ktorý bol dňa 13.08.2020 vydaný súdom krajiny pôvodu.
Orgán krajiny pôvodu žiada o extradíciu žalobcu pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanej
podvodom pre skutok, za ktorý je horná hranica trestu odňatia slobody 10 rokov. Po transfere na
územie SR bol žalobca umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Košice na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 30.03.2023 v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/213/2023 zo dňa 03.05.2023 o jeho vzatí do

predbežnejväzby.Dňa05.05.2023hoKrajskýsúdvKošiciachuznesenímsp.zn.8Ntc/10/2023vspojení
s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost/18/2023 zo dňa 15.06.2023 vzal do vydávacej väzby.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 29.11.2023 rozhodol o prepustení
žalobcu z väzby na slobodu, pričom mu uložil povinnosti a obmedzenia a nariadil ich kontrolu technickýmprostriedkom - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby so zákazom vzďaľovať sa z miesta
pobytu.

3. Žalobca v priebehu azylového konania uviedol, že v krajine pôvodu vykonával od roku 1987
podnikateľskú činnosť v spoločnosti Kooperativ master (premenovanej na Master group). O trestnom
stíhaní v krajine pôvodu sa dozvedel od svojho advokáta, pričom toto považuje za vykonštruované s
cieľom získať jeho aktíva v krajine pôvodu, a to najmä spoločnosti Pluton. Podľa orgánov v krajine
pôvodu mal spôsobiť škodu približne 8 miliónov eur, pričom jeho majetok, ktorý mu už nezákonne zabrali

bol v hodnote takmer 800 miliónov eur. Má za to, že je prenasledovaný spravodajskou službou krajiny
pôvodu. Prenasledovanie začalo tým, že príslušníci spravodajskej služby od neho žiadali zaplatenie
sumy vo výške 3 miliónov USD pod vyhrážkou trestného stíhania a konkurzu na jeho firmy cez banku
Trust, čo žalobca odmietol. Následne (jeseň 2018) predmetná banka iniciovala trestné konanie a snažila
sa zmocniť spoločnosti Pluton, ktorá vyrába elektro komponenty pre ruské zbraňové systémy. Následne
žalobca opustil krajinu pôvodu. Dňa 07.01.2020 bol žalobca pozvaný p. K. J., ktorý sa predstavil

ako príslušník spravodajskej služby krajiny pôvodu, na stretnutie do Courchevelu vo Francúzsku. S
uvedenou osobou, ako aj s ďalšou osobou, ktorá bola predstavená ako Dmitrij, sa žalobca stretol a
bol požiadaný, aby za účelom vyriešenia konkurznej záležitosti a všetkých právnych sporov zaplatil 13
miliónovUSD.Žalobcaodmietolposkytnúťúplatok.Vďalšomobdobížalobcaopakovanevidelpodozrivé
osoby na prázdnych uliciach, ako sedia v aute a sledujú ho. V tom čase sa zdržiaval vo Francúzsku. Po

troch mesiacoch, dňa 28.05.2020 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre vymyslený skutok podvodu.

4. Žalovaný pôvodne o azylovej žiadosti žalobcu rozhodol dňa 19.02.2024, pričom na základe správnej
žaloby Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 13Saz/2/2024 zo dňa 12.06.2024 zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný následne vykonal so žalobcom dňa 03.10.2024

ďalší doplňujúci pohovor, počas ktorého vyplynulo, že sa voči žalobcovi v Rakúsku vedú 3 trestné
konania, ktoré boli iniciované osobou I. E.. V krajine pôvodu voči jeho osobe prebiehajú 2 trestné konania
v ekonomických záležitostiach a nadobudol podozrenie, že sa voči nemu chystá tretie trestné konanie
ekonomického charakteru. Od bývalých spolupracovníkov sa mal dozvedieť, že sa voči jeho osobe koná,
nakoľko zástupcovi riaditeľa a generálnemu riaditeľovi spoločnosti Pluton boli predložené na podpis

dokumenty, v zmysle ktorých tieto osoby nebudú komunikovať so žalobcom z dôvodu, že je štátnym
zradcom. Z uvedeného dôvodu sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva, že bude obvinený.

5. Žalovaný ďalej prostredníctvom dožiadaní zistil, že žalobca sa stále nachádza v medzinárodnom
pátraní pre trestný čin podvodu, pričom vyhlasujúci štát je krajina pôvodu žalobcu. Pokiaľ ide o trestné

stíhanie v Rakúsku, to bolo zastavené.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na žalobcu bolo po prvýkrát vyhlásené medzinárodné
pátranie dňa 13.08.2020, pričom v prípade žalobcu snaha o ochranu vlastných ekonomických záujmov
zo strany banky Trust nemôže byť považovaná za snahu o znárodnenie iného súkromného podniku.

Podľa zistení žalovaného v rokoch 2020 až 2022 bolo v krajine pôvodu podaných 12 žalôb, ktoré mali
viesť k deprivatizácii. Masová deprivatizácia sa začala v roku 2023. Žalovaný tiež zistil, že prvé trestné
konanie voči žalobcovi iniciovala banka Trust pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanej
podvodom ešte v roku 2018, teda predtým, ako začalo dochádzať ku deprivatizácii zo strany štátu.

7. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nečelil v súvislosti so svojimi podnikateľskými aktivitami žiadnym
korupčným aktivitám zo strany neštátnych pôvodcov, ani zo strany štátu. Naopak, žalobca sa so
žiadosťou o pomoc vo veci finančnej situácie jeho spoločností obrátil v roku 2018 práve na štátne orgány,
ktoré boli v tomto smere ústretové, ako dokazujú listinné dôkazy predložené žalobcom a snažili sa
vyriešiť situáciu spôsobenú konaním vlastníka a reštrukturalizovať dlh spoločnosti. Vyšetrovanie žalobcu

súviselo s obvinením z leta 2020 pre spreneveru finančných prostriedkov jeho banky Master Capital.

8. Otázku vymáhania úplatkov zo strany údajných príslušníkov FSB, ktorých identitu žalobca poznal,
mal možnosť riešiť vnútroštátne, o čo sa však nepokúsil. U žalobcu tak nemožno hovoriť o snahe chrániť
svoje majetkové alebo ekonomické záujmy proti nezákonne pôsobiacim štátnym orgánom, keď sa snaží

vyhnúť hrozbe trestu pre svoje špekulatívne finančné operácie, podvody a spreneveru, pričom sa fyzicky
vyhýba pred akýmkoľvek konaním príslušných orgánov štátu, v ktorom mohla byť preukázaná jeho
nevina, keď ešte pred vznesením akéhokoľvek obvinenia opustil krajinu pôvodu.9. Z pohovorov so žalobcom vyplynulo, že žalobca mal v roku 2018 kontaktovať štátne orgány krajiny
pôvodu ohľadom spoločnosti Pluton a reštrukturalizácie jej dlhu. Ďalšie dokumenty, ktoré žalobca
predložil,jednoznačnepreukazujúsnahuzostranyštátuajehoorgánovriešiťproblematikusprevádzkou

predmetnej spoločnosti a prijatie opatrení ohľadom uvedenej spoločnosti.

10. Stretnutie s ďalšími príslušníkmi spravodajskej služby vo Francúzsku sa podobá postupom, ktoré
používajú osoby z prostredia organizovaného zločinu, a ktoré mali viesť k nezákonnému obohateniu
výmenou za fiktívnu beztrestnosť žalobcu. Bez ohľadu na príslušnosť uvedených osôb k spravodajskej

službe je možné konštatovať, že v tomto prípade ide o individuálne zlyhanie konkrétnych osôb a nie
štátu.Vzhľadomnavyjadreniažalobcu,ktorýverilmožnostiriešeniasituácieohľadomspoločnostiPluton
prostredníctvom štátnych orgánov krajiny pôvodu, ktorým v tomto smere dôveroval, je nepochopiteľné,
prečo v súvislosti s vydieraním nepodal trestné oznámenie. Z informácií o krajine pôvodu pritom vyplýva,
že v rámci bezpečnostných štruktúr krajiny pôvodu existujú mechanizmy, ktoré eliminujú individuálne
zlyhania ich príslušníkov.

11. Záverom žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na výšku trestu, ktorý žalobcovi v prípade dokázania
viny hrozí v krajine pôvodu, uvedený trest nemožno považovať za neprimeraný, drakonický alebo za
taký, ktorý by svojou mierou a intenzitou postihu napĺňal definíciu pojmu prenasledovania.

II.
Správna žaloba, stanoviská

A.

12. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach azylu podľa ust. § 207 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), namietajúc, že
žalovaný argumentoval tým, že tvrdenia žalobcu sú účelové a sú iba snahou vyhnúť sa trestnému
stíhaniu v krajine pôvodu, pričom žalobcovi kládol za vinu, že sa proti tvrdeným korupčným aktivitám
príslušníkov spravodajskej služby nebránil priamo v krajine pôvodu. Uvedené závery sú však v priamom

rozpore so záväzným právnym názorom Správneho súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn.
13Saz/2/2024 zo dňa 12.06.2024. Žalobca pritom poukázal na prípady zneužívania moci zo strany
najvyšších štátnych orgánov v krajine pôvodu, ktoré skončili odsúdením vybraných nepohodlných
podnikateľov za rôzne ekonomické trestné činy. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal na zastavenie
jeho trestného stíhania v Rakúsku, pričom v tomto prípade sa jednalo o falošné udanie zo strany

spolupracovníka spravodajskej služby.

13. Žalobca poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa 02.12.2024 a 17.01.2025, ktoré spolu s ďalšími
vyhláseniami žalobcu dokazujú, že jeho prenasledovanie zo strany spravodajskej služby nie je
súkromnou iniciatívou konkrétnych osôb, ale systematickou prácou tohto orgánu. Vo vzťahu k uvedeným

skutočnostiam však žalobca nebol vypočutý.

14. Žalobca súčasne uviedol, že jeho výpovede sú podložené aj vlastnými zisteniami žalovaného, ktoré
však žalovaný interpretuje svojvoľne.

15. Žalobca v ďalšej časti správnej žaloby bližšie opisuje podanie žiadosti o azyl v Litve a následne
jeho výsluch migračným úradom na Krajskej prokuratúre v Košiciach, kde pôvodne tvrdil, že obvinenia
v krajine pôvodu sú vykonštruované, pričom na uvedené žalovaný nebral ohľad. Podľa tvrdení žalobcu
sú trestné stíhanie a tiež extradícia v krajine pôvodu používané ako nátlak na majiteľov podnikov, ktorí
sa snažia ochrániť svoj majetok. Uvedené potvrdzujú aj informácie o krajine pôvodu zo dňa 13.12.2024.

16.Vovzťahuktvrdeniamotom,žežalobcajevyšetrovanýzároveňvtrestnejveci,vktorejsanezákonne
zmocnil závodu Pluton, pod zámienkou fiktívnych transakcií prišiel o všetok majetok tejto spoločnosti,
a že predmetný závod nie je predmetom hromadnej deprivatizácie žalobca uviedol, že aktívna fáza
vyvlastňovania v krajine pôvodu začala v polovici roka 2017. Žalobca uviedol, že spravodajská služba

trestne stíha žalobcu kvôli aktivitám žalobcu súvisiacim s ochranou jeho majetku. Následne bol obvinený
aj v súvislosti so „štátnou zradou“.17. Poukaz žalovaného na prijímanie opatrení krajinu pôvodu voči skorumpovaným príslušníkom
spravodajskej služby nie je namieste, keďže uvedené zásahy sa vykonávajú len z iniciatívy najvyššieho
vedenia spravodajskej služby, pričom nátlak, ktorý bol na žalobcu vyvíjaný bol systematický, zahŕňajúci

rôzne pobočky a územné orgány tejto organizácie. Súčasne žalobca poukázal na tzv. Magnitského
zákon, ktorý sa týka vraždy právnika, ktorý napadol systém presadzovania práva v krajine pôvodu.
Navyše žalobca dodal, že jeho prenasledovanie súvisí práve s jeho konfrontáciou so štátnymi orgánmi
krajiny pôvodu prostredníctvom sťažností podaných predpísaným spôsobom štátnym orgánom.

18. Záverom žalobca vytkol žalovanému to, že nevyhodnotil tvrdenia žalobcu za dôveryhodné natoľko,
aby na ich základe a na základe získaných objektívnych dôkazov svedčiacich o pravdivosti žalobcom
tvrdených skutočnosti dospel k záveru o dôvodnosti žiadosti o udelenie azylu. Informácie o krajine
pôvodu a tiež informácie, ktoré žalovanému poskytol žalobca jednoznačne potvrdzujú tvrdenia žalobcu
o praktikách nezákonného vyvlastňovania, ktoré sú v krajine pôvodu vo vzťahu k mnohým podnikateľom
široko a všeobecne rozšírené a uplatňované. Žalobca uviedol, že jeho snaha chrániť svoj majetok a

ekonomické záujmy je vyjadrením jeho politických názorov zmysle rozhodnutia SD EÚ vo veci C-280/21
zo dňa 12.01.2023.
19. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

B.
20. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody napadnutého
rozhodnutia, pričom vzhľadom na zistené skutočnosti uviedol, že odôvodnene zhodnotil, že konanie
žalobcu indikovalo vyhýbanie sa zodpovednosti v súvislosti s vyšetrovaním jeho osoby vo veci
sprenevery finančných prostriedkov banky Master Capital. Žalovaný v súvislosti so zdôvodnením o

tzv. deprivatizácii v krajine pôvodu vychádzal z vyhlásení a dokumentácie predloženej žalobcom,
ako aj z aktuálnych informácií o krajine pôvodu, ktoré si na tento účel zadovážil (č. p. MU-
ODZS-2024/000197-033 z 13.12.2024). Žalovaný zároveň poukazuje na rozpor vo vyjadreniach,
pokiaľ ide o dôvod prevodu spoločnosti Pluton na banku Trust prostredníctvom konkurzného konania.
V správnej žalobe podanej proti napadnutému rozhodnutiu žalobca tvrdí, že závod Pluton bol

zaradený do masovej deprivatizácie na urýchlené vyvlastnenie, čo však nezodpovedá tvrdeniam
žalobcu nachádzajúcim sa v administratívnom spise, kde žalobca deklaroval, že je vystavený riziku
prenasledovania v krajine pôvodu, pretože odmietol žiadosť spravodajskej služby o úplatok a uvoľniť
strategický závod Pluton, o ktorý mala záujem banka Trust. Dôvodom záujmu banky Trust o túto
spoločnosť mal byť podľa vyjadrení žalobcu developerský projekt, ktorý chcela banka Trust na mieste

pozemku závodu Pluton zrealizovať. Ako nedôveryhodné vyznievajú tvrdenia žalobcu o deprivatizácii
a urýchlenom vyvlastňovaní aj v súvislosti so snahou vládnych orgánov predísť nútenému konkurzu
spoločnosti Pluton a. s. v období rokov 2018 – 2020. Banka Trust začala konkurzné konanie voči
spoločnosti Profkonsalt v septembri 2020, kedy súčasne vymenovala nového generálneho riaditeľa
spoločnosti Pluton a. s. Konkurzné konanie na spoločnosť Pluton a. s. sa na základe týchto údajov

a vyjadrení žalobcu začalo pred začiatkom vojenského konfliktu na Ukrajine a pred tzv. “masovou
deprivatizáciou“ v krajine pôvodu v roku 2023.

21. Žalovaný následne uviedol, že žalobca mal možnosť obrátiť sa na štátne orgány v súvislosti
s neúspešným finančným ozdravením podniku Pluton, pričom proti konaniu konkrétnych,

skorumpovaných funkcionárov spravodajskej služby, ktorí mali konať vo svojom osobnom záujme sa
ochrany nedovolával.

22. Žalovaný mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k vážnemu porušeniu ľudských práv
žalobcu pričom vylúčil politické presvedčenie ako dôvod žalobcových obáv z prenasledovania, a to aj z

hľadiska prisudzovaných politických názorov. Z uvedených dôvodov navrhol správnu žalobu zamietnuť.

23. Vo vyjadrení zo dňa 21.05.2025 žalobca poukázal na svoju žalobnú argumentáciu, ktorú podporujú
aj informácie o krajine pôvodu. Vyjadroval sa vo vzťahu k trestným konaniam v krajine pôvodu, ktoré
považuje za vykonštruované, pričom to boli vysokopostavení dôstojníci spravodajskej služby, ktorý

zorganizovali bankrot podniku žalobcu. Ďalej žalobca opakoval svoje doterajšie vyjadrenia.
24. Vo vyjadrení zo dňa 02.06.2025 žalovaný zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol
správnu žalobu zamietnuť.25. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.07.2024, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu, žalobca, tlmočníčka a poverená zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu
vo svojom prednese najmä uviedol, že sa pridržiava žalobných bodov, napadnuté rozhodnutie považuje

za nezákonné, pričom spochybňoval závery žalovaného o deprivatizácii majetku žalobcu a navrhol,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poverená
zástupkyňa žalovaného predložila súdu na pojednávaní podanie označené ako „Prednes k správnej
žalobe v rámci nariadeného pojednávania“ zo dňa 04.07.2025, ktoré obsahuje stručnú rekapituláciu
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca predložil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 07.07.2025 spolu

s prílohami, najmä s rozhodnutím komisie Interpolu zo dňa 17.04.2025, v zmysle ktorého uchovávanie
osobných údajov žalobcu v informačnom systéme Interpolu nie je v súlade s pravidlami Interpolu, a
preto majú byť vymazané. Predložené listiny boli krátkou cestou doručená účastníkom konania s tým,
že títo dostali primeraný priestor na oboznámenie sa s ich obsahom. Účastníci konania vo svojich
nasledujúcich vyjadreniach zotrvali na svojich návrhoch a v krátkosti zrekapitulovali svoje argumenty.
Následne správny súd na pojednávaní verejne vyhlásil rozsudok.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon

vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

27. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia

1. štát,
2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

28. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje
inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do
tohto štátu.

29. Podľa čl. ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o
normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať
postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na
doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej aj „kvalifikačná
smernica“),vprípade,žečlenskéštátyuplatňujúzásadu,podľaktorejjepovinnosťoužiadateľazdôvodniť

žiadosť o medzinárodnú ochranu, a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinným
alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené tieto podmienky:
a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť;
b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé
vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí;

c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a
všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;
d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal
primeraný dôvod, prečo tak neurobil, ae) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

30. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna

žaloba je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu,
napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.
31. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 8 Zákona o azyle, keďže žalobca nesplnil
podmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.
32.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žecestažalobcuzkrajinypôvoduzačalavofebruári2019,
kedy vycestoval do Bieloruska a odtiaľ sa dňa 06.02.2019 letecky dopravil z Minska do Berlína. V Berlíne
sa zdržal niekoľko dní v hoteli. Tam mu jeho známy poskytol kľúče od svojho auta v Miláne. Následne

odletel do Milána, odkiaľ autom svojho známeho vycestovaldo Francúzska. Tam sa zdržiaval v obci Cap-
d´Ail v byte tohto známeho, a to do konca apríla 2019. Odtiaľ pracovne chodieval na stretnutia ohľadom
ochranysvojichaktívvjehospoločnostiPluton.Zatýmtoúčelomsastretávalsosvojimiprávnikmi,pričom
cestoval do Milána, Viedne, Kodane, Londýna, Užhorodu, alebo Istanbulu. Popri tomto cestovaní podal
žiadosť o pobyt na území SR. Podal ho v Užhorode na konzuláte SR. Pobyt dostal v obci Vinné v okrese

Michalovce z dôvodu podnikateľskej činnosti, v ktorej chcel pokračovať. Po tom, čo mu bol schválený
pobyt na území SR, sa nejaký čas zdržiaval v Bratislave. Žil v hoteli, avšak po tom, čo sa dozvedel, že
názov a sídlo jeho podnikania bolo zverejnené v Obchodnom registri, tak z obavy, že by ho mohli nájsť
zložky spravodajskej služby, zmenil pôsobisko. Vtedy odišiel do Francúzskeho mesta Nice, kde bol do
konca júla 2020. Z dôvodu covidovej situácie a problémov s cestovaním sa rozhodol vycestovať do Litvy

za účelom požiadania o azyl. Po začatí konania o azyle na území Litvy, litovské orgány rozhodli o tom,
že na azylové konanie je príslušná SR.
33. Podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočne nezohľadnil okolnosti uvádzané žalobcom na
podporu svojich tvrdení a objasnenie situácie sprevádzanej jeho príbeh. Nepochybne bez významu v
tejto súvislosti neboli ani žalobcom predkladané informácie od jeho spolupracovníkov, resp. o osobách

z krajiny pôvodu, ktoré sa ocitli v obdobnej situácii ako samotný žalobca. Uvedené informácie je
potrebné posudzovať dôsledne aj v kontexte dostupných relevantných informácií o krajine pôvodu
žalobcu, ktoré podobné praktiky tamojších príslušníkov spravodajských služieb, zrejme s podporou
osôb zastávajúcich riadiace pozície, potvrdzujú. Je potrebné zdôrazniť, že ak nemožno určité tvrdenia
žiadateľa o medzinárodnú ochranu potvrdiť, ale ani vyvrátiť listinnými alebo inými dôkazmi a žiadateľ

spĺňapodmienkyuvedenévčl.4ods.5kvalifikačnejsmernice,sktoroumusíbyťzákonoazylevykladaný
konformne, je správny orgán povinný z takého tvrdenia vychádzať.
34. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom
konaní nutné vychádzať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 13Saz/2/2024 zo dňa 12.06.2024: „Žalobca vo svojich výpovediach v

administratívnom konaní, v správnej žalobe a následnom vyjadrení logicky a vnútorne konzistentne
prezentoval svoje tvrdenia o prenasledovaní, v súvislosti s ktorými predložil aj dostupné dôkazy z
elektronických médií. Súd v uvedených tvrdeniach nezistil rozpor. Tvrdenia žalobcu sa vyznačujú
vysokou mierou reálnosti, dôvody odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi
informáciami o krajine pôvodu sú vierohodné. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa

nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach
žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“
35.Vzmyslečl.4ods.5kvalifikačnejsmernice,vprípade,žečlenskéštátyuplatňujúzásadu,podľaktorej
je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu, a v prípade, že aspekty vyhlásení
žiadateľa nie sú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak

sú splnené tieto podmienky:
a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť;
b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé
vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí;c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a
všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;
d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal

primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

36. Podľa názoru správneho súdu žalovaný splnenie uvedených predpokladov v prípade žalobcu
nespochybnil, a keďže sa žalovanému nepodarilo presvedčivo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že

k opakovaným požiadavkám o úplatok pod vyhrážkou trestného stíhania a zbavenia majetku zo strany
príslušníkov spravodajských služieb došlo (resp. spochybniť, že k tomu došlo tak ako tvrdí žalobca),
musí z neho vychádzať. Podľa názoru správneho súdu doposiaľ prezentované argumenty žalovaného
nepostačujú na vyvrátenie tvrdenia žalobcu.
37. V súvislosti s tým treba zdôrazniť, že zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie
azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť

žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu. (rozsudok NSS sp. zn. 6Azs 50/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 48/2012)
Žalovaný však nevyvrátil pravdivosť tvrdení žalobcu a to ani celkom nevyvrátiteľne zistením presných

okolností súvisiacich so žalobcovými tvrdeniami, ani s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva
zásadné pochybnosti o správnosti úsudku žalovaného. Púha špekulácia, možnosť alternatívneho
priebehu udalostí alebo drobné nezrovnalosti k vyvráteniu tvrdenia žalobcu nestačia. (2 Azs 49/2008-83,
5 Azs 66/2008-70). Taký prístup je nie len vnútorne rozporný, ale naviac vychádza zo selektívneho
výberu tvrdení z vyjadrení žalobcu.

38. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodovať v situácii
dôkaznej núdze (rozsudky NSS z 26.02.2008 , č. k. 2 Azs 100/2007-64 z 27.03.2008, č. k. 4 Azs
103/2007-63, či rozsudok NS SR zo dňa 29.07.2014, sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o rozhodovania
prospektívne (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v
budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre žalobcu obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám

konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú
vychýlenévprospechžiadateľaomedzinárodnúochranu.Pokiaľideobremenotvrdeniavkonanívoveci
medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by žalobca
ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu
do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v

jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.
39. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod
taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je
potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa situácie v krajine
pôvodu žiadateľa.

40. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú
ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny
orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo
dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.
41. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať v situácii dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď

nie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym
presvedčivýmdôkazom,vtakýchprípadochzostávajedinýmdôkaznýmprostriedkomvýpoveďžiadateľa
a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k
udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.
42. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o

krajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení
daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu“ (,,benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k
porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na
postavenie žiadateľa v spoločnosti s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názor, správanie, príslušnosť

k sociálnej skupine atď., dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo
nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze
zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (NS SR 1Sža/18/2012).43. Napriek tomu, že v predmetnej veci žalobca vypovedal o situácii, kedy bol príslušníkmi
bezpečnostných zložiek opakovane kontaktovaný a požiadaný o zaplatenie finančných prostriedkov pod
vyhrážkou trestného stíhania a pozbavenia majetku, predkladá dôkazy o obdobných prípadoch, štátny

orgán krajiny pôvodu žiada o jeho vydanie z dôvodu podozrenia zo spáchania závažných trestných
činov, informácie o krajine pôvodu potvrdzujú obdobné praktiky štátnych orgánov, nemožno v kontexte
uvedeného považovať konštatovanie žalovaného o rozporoch, prípadne o nelogickosti príbehu žalobcu
za iné ako predčasné a nepresvedčivé.
44. Žalovaný svoje pochybnosti o tvrdeniach žalobcu oprel iba o ním tvrdené rozpory vo výpovediach

žalobcu bez toho, aby svoje subjektívne pochybnosti podporil objektívnymi dostatočne presne
zameranými informáciami o krajine pôvodu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zodpovednosť
za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu vo veciach medzinárodnej ochrany má žalovaný.
45. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca za dôvod jeho obáv z prenasledovania v prípade návratu
do krajiny pôvodu pôvodne označil korupčné správanie príslušníkov spravodajskej služby, čo spájal
s otázkou politických dôvodov prenasledovania, pričom v tejto súvislosti poukazoval tiež na rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-280/21 zo dňa 12.01.2023. Žalovaný vyhodnotil tvrdenia
žalobcu ako čiastočne rozporné, postup ako účelový s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, konanie
jednotlivých príslušníkov spravodajských služieb ako ich osobné zlyhanie, prípadne ako konanie osôb
z prostredia organizovaného zločinu a opakovane ho odkázal na riešenie predmetných problémov
prostredníctvom štátnych orgánov krajiny pôvodu.

46. Podľa informácií o krajine pôvodu č. p.: MU-ODZS-2023/000261 - 014 zo dňa 12.06.2023 sa v krajine
pôvodu vyskytujú obdobné prípady, kedy je podnikateľ obvinený zo sprenevery po tom, ako odmietol
poskytnúť úplatok dôstojníkovi FSB, resp. že podľa Inštitútu súčasného rozvoja bol každý štvrtý ruský
podnikateľ vystavený trestnému stíhaniu (strany 46 – 49).
47. Správy Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv (a tiež iné zdroje, napr. Politico

a webstránka Voice of America) opakovane upozorňujú na to, že štátne orgány krajiny pôvodu majú
tendenciu zneužívať nástroje Interpolu na politicky motivovanú represiu voči osobám nachádzajúcim sa
mimo krajiny. O obdobných praktikách svedčia tiež správy, na ktoré poukazoval žalobca vo vyjadrení
zo dňa 27.03.2023. Podľa správy o situácii v Rusku v roku 2020 (č. l. 26 administratívneho spisu)
podnikatelia bežne čelia vydieraniu a vyvlastňovaniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo

zločineckých skupín.
48. Vo vzťahu k v predmetnom konaní podanej žiadosti o medzinárodnú ochranu možno konštatovať,
že v kontexte žalobcom uvádzaného osobného príbehu s poukazom na situáciu v relevantnom čase a
priestore nie je možné vylúčiť identifikáciu aspektov súvisiacich s politickým prenasledovaním žalobcu
zdôrazňovaných aj samotným žalobcom.

49. K obsahu vyššie uvedených správ žalovaný napriek povinnosti vyplývajúcej z ust. § 19a ods. 1
písm. a) a b) zákona o azyle (čl. 4 bod 3. písm. a/, b/ Kvalifikačnej smernice) neprihliadol, bez toho aby
takýto postup dostatočne zrozumiteľne vysvetlil resp. správy predložené žalobcom majúce podporiť jeho
tvrdenia v širšom kontexte situácie podobnej tej jeho jednoducho neguje odkazom na vlastný subjektívny
úsudok o povahe a dôvode vydierania žalobcu. Takýto prístup žalovaného svedčí o jeho účelovo

selektívnom prístupe k výberu informácií o krajine pôvodu, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy
pri zisťovaní skutočného stavu (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku ) ako aj voľného hodnotenia dôkazov
(§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), čo samo osebe je podľa názoru súdu dostatočným dôvodom pre
konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci
a tak dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

50. Žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia aj pokiaľ ide o jeho
závery o možnosti uchádzať sa o ochranu pred vnútroštátnymi orgánmi krajiny pôvodu. Zamýšľanie
sa nad otázkou vnútornej ochrany môže prísť na rad až v situácii, že žalovaný zistí v príbehu
žiadateľa prenasledovanie. Pokiaľ prenasledovanie nezistí, nemá zmysel ďalej pokračovať. Niet pred
čím žiadateľa ochraňovať. V zmysle bodu 27 odôvodnenia kvalifikačnej smernice, ak je pôvodcom

prenasledovania štát alebo štátny subjekt, mala by sa uplatniť domnienka, že účinná ochrana nie je
žiadateľovi dostupná. Pokiaľ domnienka nedostupnosti vnútornej ochrany vznikne, potom ju žalovaný
musí adresne vyvrátiť. To možno napríklad tým, že ide o hrozbu pochádzajúcu od samostatne excesívne
konajúceho štátneho pôvodcu, čomu nateraz nasvedčujú závery žalovaného. Súčasne to nemožno
zjednodušiť a tvrdiť, že každé nezákonné konanie príslušníka bezpečnostnej zložky bude obyčajným

excesom,akotoaktuálne(acelkomzjavnevrozporesvyššieprezentovanýmisprávami)učinilžalovaný.
51. Pokiaľ sa uvedenú domnienku podarí vyvrátiť, potom žalovaný bude ďalej posudzovať, či ochrana
dostupná žiadateľovi v krajine pôvodu je tiež účinná a nie len dočasná v zmysle článku 7 ods.
2 kvalifikačnej smernice. Teda či poskytovatelia ochrany, pokiaľ chcú a môžu zaistiť ochranu predprenasledovaním – urobia primerané kroky, aby zabránili prenasledovaniu. Okrem iného tým, že zavedú
účinný právny systém, ktorý umožňuje odhaľovať, stíhať a trestať konanie zakladajúce prenasledovanie,
a žiadateľovi dajú k tejto ochrane prístup. V tejto súvislosti však „nestačí obyčajné zhromaždenie

údajov o právnom systéme alebo štruktúre organizácie verejnej moci v konkrétnej krajine pôvodu bez
súvisiace informácie o účinnosti aplikácie záruk zákonnosti. Opravné prostriedky či možnosť obracať
sa o ochranu práv na orgán verejnej moci sú totiž obvykle zakotvené aj v právnych poriadkoch krajín s
nedemokratickým, autoritárskym či totalitným režimom, porušujúcich ľudské práva a slobody.“ (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 19.09.2007, č. j. 1 Azs 40/2007-129)

52. Tam, kde je pôvodcom prenasledovania štátny subjekt, je podľa judikatúry potrebné obzvlášť
obozretne zvažovať, či vyššie inštančne postavené orgány alebo iní poskytovatelia ochrany dokážu a
chcú poskytnúť žiadateľovi účinnú ochranu v zmysle článku 7 ods. 2 kvalifikačnej smernice. Ak tomu tak
nie je, nemožno od žiadateľa požadovať, aby sa na tieto orgány obracal (napr. rozsudky Najvyššieho
správneho súdu ČR zo dňa 30.09.2008, č. j. 5 Azs 66/2008-70, č. 1749/2009 Sb. NSS, a zo dňa
31.05.2017, č. j. 5 Azs 62/2016-87).

53. V úvahách o vnútornej ochrane žalovaný pochybil, keďže iba na základe svojich subjektívnych úvah
a bez náležitého dokazovania vytkol žalobcovi, že konanie príslušníkov spravodajskej služby neriešil
prostriedkami vnútroštátnej ochrany.
54. V rozhodnutí žalovaného a informáciách, z ktorých vychádzal, chýbajú informácie o faktickej
účinnosti záruk zákonnosti, ktoré sú teoreticky dostupné. Nemožno sa uspokojiť s odkazom na do úvahy

prichádzajúce orgány, ktoré majú poskytovať vnútornú ochranu. Žalovaný musí svoj záver o účinnej
ochrane podložiť informáciami o krajine pôvodu. Pochybnosti o súdnych zárukách v krajine pôvodu
žalobcu sa pritom javia správnemu súdu ako dôvodné. A to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť,
že krajina pôvodu žalobcu od 16.09.2022 nie je členom Rady Európy a zmluvnou stranou Európskeho
dohovoru o ľudských právach. Žalovaný preto tiež mal túto okolnosť vziať do úvahy, ak chcel žalobcu

odkazovať na vnútroštátnu ochranu.

V.
Záver

55. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) S.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
56. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
S.s.p.).

Poučenie:

Protirozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorásapodávanaSprávnomsúdevKošiciachvlehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania
a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.